Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/23/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu : Okresné stavebné bytové družstvo Senica, Štefánikova 718, Senica, IČO: 00 223 093, zastúpený JUDr. Miroslav Mečíř, advokát, Štefánikova 718, Senica, proti žalovaným : X./. K. F., W.. XX.XX.XXXX, H.Á. XXX, U. N., zastúpená žalovaným 2./, X./. K. F., W.. XX.XX.XXXX, I. U. N., o zaplatenie 824,20 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1./,2./ proti rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. -97 zo dňa 14.júla 2021 a proti dopĺňaciemu rozsudku toho istého súdu č.k. -149 zo dňa 4. februára 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č.k. -97 zo dňa 14.júla 2021 potvrdzuje.

Odvolanie žalovaných 1./,2./ proti dopĺňaciemu rozsudku č.k. -149 zo dňa 4. februára 2022 odmieta.

Žalobca má voči žalovaným 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č.k. -97 súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Súd konanie voči žalovanej 1./ zastavuje. II. V zastavenej časti konania súd nárok na náhradu trov konania žalovanej 1./ nepriznáva. III. Žalovaný 2./ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 640,90 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému 2./ v rozsahu 55,20%, vo výške, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

1.1. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania ( výrok I.) odôvodnil ustanovením , keď pôvodná žaloba podaná dňa 17.10.2016 smerovala proti žalovanej 1./ K. F.. Uznesením zo dňa 31.07.2019 č.k. -32 súd pripustil na základe návrhu žalobcu vstup do konania K. F. ako žalovaného 2./. Podaním doručeným súdu dňa 12.11.2019 žalobca vzal žalobu späť voči žalovanej 1./ a žiadal ďalej konať len s K. F. ako jediným žalovaným a preto konanie voči žalovanej 1./ zastavil. V konaní ďalej rozhodoval len o uplatnenom nároku žalobcu voči žalovanému 2./

1.2. O náhrade trov konania v zastavenej časti konania ( výrok II.) rozhodol súd prvej inštancie v zmysle Žalobca vzal žalobu späť voči žalovanej 1./ bez uvedenia dôvodu, platí teda, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania voči žalovanej 1./. Tej by vznikol nárok ma náhradu trov konania, avšak v súvislosti s týmto konaním jej žiadne trovy konania nevznikli, preto jej súd ich náhradu v zastavenej časti konania nepriznal.

1.3. Rozhodnutie vo veci samej ( výrok III.) odôvodnil súd prvej inštancie ustanoveniami , , , ,, , , keď uviedol, že voči žalovanému 2./ si žalobca uplatňoval zaplatenie sumy 824,20 € titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko tvrdil, že v konaní nebolo sporné, že byt č. X na H. G. XXX, U. U. N. užíval žalovaný 2./ a toto užívanie bolo bez právneho dôvodu. Výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného 2./ žalobca odvodzoval od vyčíslených zálohových platieb sa užívanie bytu.

1.4. Ako prvé sa prvoinštančný súd zaoberal aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou v spore. Z výpisu LV č. XXXX mal za preukázané, že v rozhodnom období, za ktoré si žalobca uplatňoval vydanie bezdôvodného obohatenia (12/2015 do 06/2016) bol vlastníkom predmetného bytu č. X U. U. N. práve žalobca. Aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatňovanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia bola teda v konaní daná. Žalovaný 2./ spochybňoval vlastnícke právo žalobcu tým, že malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú 1./ z dôvodu, že bola vyplatená anuita štátnej pôžičky a teda vlastnícke právo malo prejsť na nájomcu, čo sa však nestalo. Poukázal na to, že v inom konaní na tunajšom súde sp. zn. sa vedie spor medzi žalobcom a žalovaným 2. / kde bola podaná vzájomná žaloba o určenie vlastníckeho práva žalovanej 1./ k predmetnému bytu. Súd prvej inštancie túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko mal za to, že ak sa vedie konanie medzi stranami

- žalobca: K. F. a žalovaný: Okresné stavebné bytové družstvo Senica o vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva za stavu, kedy z výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že aktuálnym vlastníkom predmetného bytu je tretia osoba (teda nie Okresné stavebné bytové družstvo Senica, ktoré je v konaní o vzájomnej žalobe označené ako žalovaný) a navyše sa žiada určenie vlastníckeho práva osoby, ktorá nie je ani stranou v danom konaní, takáto žaloba potom nemôže byť úspešná. Nahliadnutím do spisu sp. zn. súd zistil, že bol žalovaný vyzvaný aj na späťvzatie takejto vzájomnej žaloby pre zjavnú nedôvodnosť. Z dôvodu hospodárnosti preto súd prvej inštancie v tomto konaní nerozhodol o prerušení konania sp. zn. a nevyčkal na rozhodnutie o vzájomnej žalobe žalovaného 2./, nakoľko by to nemalo na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní vplyv. Takisto námietka žalovaného 2./ o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nie je dôvodná aj preto, že v konaní žalovaný 2./ nepredložil dôkaz o tom, že by nájomné a úhrady za predmetný byt boli vyplatené, a teda boli splnené podmienky prechodu vlastníckeho práva k bytu na žalovanú v 1./ zo žalobcu v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

1.4.1. Pasívna vecná legitimácia sa v tomto konaní odvíjala od skutočnosti či žalovaný 2./ užíval predmetný byt bez právneho dôvodu alebo, či mu v konaní patrilo priame alebo odvodené užívacie právo k bytu. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že Zmluvou o prevode zo dňa 03.10.2006 žalovaný 2./ previedol na žalovanú 1./ členské práva a povinnosti k bytu č. X vyplývajúce z jeho členstva v bytovom družstve žalobcu. Zmluva bola doručená žalobcovi ako bytovému družstvu dňa 02.02.2007. V zmysle okamihom predloženia Zmluvy o prevode členských práv a povinností družstvu sa stal prevod účinným. Podľa žalovanému 2./ týmto okamihom zaniklo právo nájmu k predmetnému bytu, keďže týmto okamihom zaniklo jeho členstvo v družstve. V zmysle tohto ustanovenia je so zánikom členstva v družstve explicitne spojený aj zánik nájmu bytu. Nesprávny je teda argument žalovaného 2./, že jeho nájom trvá, nakoľko s ním žalobca neukončil do dnešného dňa nájomnú zmluvu. Priame užívacie právo žalovaný 2./ teda k bytu nemá resp. v rozhodnom čase nemal. Právne významnou skutočnosťou v tomto konaní bola otázka, či účinným prevodom členských práv a povinností člena družstva podľa došlo aj k prevodu nájmu bytu na žalovanú 1./. V danej veci je súd názoru, že prevodom členských práv a povinností člena družstva Zmluvou o prevode zo dňa 03.10.2006 doručenou žalobcovi dňa 02.02.2007 medzi žalovaným 2./ ako prevodcom a žalovanou 1./ ako nadobúdateľkou nedošlo k prechodu nájmu bytu na žalovanú 1./ automaticky. Uvedený právny názor vyplýva aj z Rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , podľa ktorého na základe dohody o prevode práv a povinností dochádza k prevodu len tých práv a povinností, ktoré sú spojené s členstvom v bytovom družstve. S členstvom v bytovom družstve je napr. spojené okrem iných práv a povinností, právo na základný členský podiel, zostatkovú hodnotu členského podielu a ďalej napr. právo na uzavretie nájomnej zmluvy družstevného bytu. Na základe prevodu členských práv a povinností dohodou podľa a 230 teda nedochádza k vstupu do práv a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca s predchádzajúcim členom a nájomcom predmetného bytu, pretože nejde už o práva a povinnosti, ktoré by boli spojené s prevodom členstva. Dovolací súd v danej veci uviedol, že v posudzovanom prípade pojmovo nemohlo ísť ani o univerzálnu sukcesiu, pretože žalovaní vstupovali len do práv a povinností spojených s členstvom predchádzajúcej osoby v družstve a nie do všetkých práv a povinností tejto osoby (porovnaj Rozsudok NS ČR sp. zn. ). Súd je teda toho názoru, že prevodom členských práv a povinností nevzniká zo zákona novému členovi družstva nájom bytu, ale vznikne mu právo na uzavretie nájomnej zmluvy v zmysle . Napokon aj priamo a stanovuje, že nájom vzniká na základe uzavretej nájomnej zmluvy a v prípade družstevného bytu podmienky uzavretia zmluvy určia Stanovy družstva. Uvedené sa opiera aj o rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , , . Na základe uvedeného súd teda dospel k záveru, že žalovaný 2./ nemal ani nijaké odvodené právo na užívanie predmetného bytu. Skutočnosť, že predmetný byt v rozhodnom období užíval, bola v konaní nesporná, žalovaný 2./ uvedené nepoprel. Táto okolnosť vyplývala aj z toho, že sám svojim listom zo dňa 12.06.2017 oznámil žalobcovi, že sa na adrese svojho bydliska (H. XXX, U. N.) od 14.06.2017 zdržiavať nebude. V konaní mal tak súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný 2./ užíval predmetný byt vo vlastníctve žalobcu v období 12/2015 do 06/2016 bez právneho dôvodu a žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.

1.5. Pokiaľ ide o rozsah bezdôvodného obohatenia žalobca výšku bezdôvodného obohatenia v sume 824,20 € odvodzoval od mesačných zálohových platieb, ktoré za byt neboli zaplatené a predstavovali sumu 160,60 € mesačne, pričom počas troch mesiacov došlo k jednorazovým platbám po 100,- € v prospech predmetného bytu. Bezdôvodné obohatenie žalovaného 2./ v danej veci spočívalo však v skutočne prijatých plneniach súvisiacich s predmetným bytom, ktoré žalovaný s daným bytom skutočne užíval. Rozsah bezdôvodného obohatenia nemohol byť tvorený predpísanými zálohovými platbami, ktoré sú sumy fiktívne a neodzrkadľujú skutočný rozsah užívania bytu, o ktorý sa žalovaný 2./ obohatil a zároveň o čo sa zároveň reálne majetok žalobcu ukrátil. Žalobca v konaní predložil vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených pre byt č. X na adrese H. XXX, U. N.. Skutočný náklad za rok 2016 na byt predstavoval sumu 1.681, 80 €. Keďže rozpis prijatých plnení za každý jeden kalendárny mesiac súdu predložený nebol a je zrejmé, že žalobca ani reálne nemá povinnosť rozpočítavať plnenia za každý konkrétny mesiac v roku, súd vychádzal z takto predloženého vyúčtovania. Teda rozsah prijatých plnení spojených s užívaním bytu na jeden mesiac roka 2016 predstavoval 140,15 € (skutočný náklad 1681,80 € : 12 mesiacov). Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu za rok 2016 v počte mesiacov 6 (január až jún). Užívanie za toto obdobie tak predstavovalo sumu 840,90 € (140,15 x 6). V mesiaci marec a jún 2016 boli uskutočnené dve platby po 100,-€, ktoré aj sám žalobca zohľadnil v prospech žalovaného 2./. Žalobca si v konaní uplatnil aj bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní bytu aj za mesiac december 2015 avšak súdu nijak nepreukázal, aký bol rozsah poskytnutých služieb v súvislosti s užívaním bytu v tomto mesiaci. Súd žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiac december 2015 zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal rozsah vzniknutého bezdôvodného obohatenia. Súd vyhovel žalobe za mesiace január až jún 2016 v rozsahu 840,90 € - 200 € realizované platby, teda zaviazal žalovaného v 2. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 640,90 €.

1.6. Žalovaný 2./ namietal aj skutočnosť, že náklady spojené s užívaním bytu mali byť uhradené z predaja bytu na dražbe. K tomuto súd prvej inštancie uviedol, že v tomto konaní je uplatňovaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému 2./ z titulu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní bytu bez právneho dôvodu. Takúto pohľadávku si teda žalobca nemohol započítať z výťažku z predaja bytu na dražbe. Dražba bola vykonaná z podnetu vlastníkov bytov v danom bytovom dome, a to proti žalobcovi ako vlastníkovi predmetného bytu a ako povinnému z dražby. Po odpočítaní nákladov dražby bol výťažok vyplatený ostatným vlastníkom bytov. Čiže žalobca ako vlastník bytu ani ako správca bytového domu nemal ako pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania ako započítať, pretože nešlo o vzájomné pohľadávky. Záverom súd prvej inštancie dodal, že žalobca navrhol súdu rozhodnúť vo veci vydaním medzitýmneho rozsudku, avšak súd vydanie takéhoto rozsudku nepovažoval v danej veci za účelné, nakoľko bolo možné naraz rozhodnúť o celej prejednávanej veci riadnym rozsudkom, kde sa vysporiada s dôvodnosťou uplatneného nároku ako aj s jeho výškou.

1.7. O náhrade trov konania žalobcu a žalovaného 2./ ( výrok IV.) súd prvej inštancie rozhodol podľa Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 824, € voči žalovanému 2./. Súd žalobe vyhovel v sume 640, €. V tejto časti konania bol úspešnejší žalobca, miera jeho úspechu predstavovala 77,60%. Žalovaný 2./ bol v konaní úspešný v časti, ktorú súd zamietol, t.j. v rozsahu 183,30 € (824,20

- 640,90), miera jeho úspechu predstavovala 22,40%. V konaní úspešnejšiemu žalobcovi tak vznikol nárok na pomernú náhradu trov konania voči žalovanému 2./ v rozsahu 55,20%, tzv. čistý úspech žalobcu (77,60% - 22,40% = 55,20%).

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1./,2./, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu nesplnenia procesných podmienok. Vo svojom odvolaní namietali, že žalobca sa domáhal voči žalovanej 1./ ako nájomcovi bytu zaplatenia nedoplatku 824,20 € na plneniach. Uznesením č.k. -323 zo dňa 31.7.2019 bol do konania pripustený žalovaný 2./ a bola pripustená zmena žaloby, ale podanie žalobcu zo dňa 27.2.2018 im doručené nebolo.

2.1. Ďalej namietali, že pojednávanie dňa 16.6.2021 viedol súd v úplne inej procesnej veci a to o zaplatenie sumy 824,20 € žalovaným 2./ z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu bez právneho dôvodu, čo je úplne iné právo ako bolo uplatnené v žalobe a je pripustenej zmene. Uviedli, že im nebolo doručené rozhodnutie súdu o pripustení takejto zmeny žaloby a pojednávaniu nepredchádzalo ani vydanie platobného rozkazu v novej právnej veci a preto sa nemohli riadne pripraviť na takéto pojednávanie. Záverom uviedli, že podávajú aj odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na spojenie vecí, ktoré sú v štádiu odstraňovania vád podaní a žiadali o jeho zrušenie. Zároveň navrhli, aby súd do konania zabezpečil listinné dôkazy z procesu dražby bytu o tom, ako bolo naložené s výťažkom dražby.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že žiada napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď žalovaní vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu rozsudku. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

4. V replike žalovaní uviedli, že vyjadrenie žalobcu vecne nenapádavá žiadnu časť ich odvolania proti rozsudku a zotrvali na všetkých argumentoch uvedených v odvolaní.

5. V duplike žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaných v replike a žiadal rozsudok potvrdiť.

6. Dopĺňacím rozsudkom č.k. -149 súd prvej inštancie rozhodol tak, že : Súd dopĺňa rozsudok zo dňa 14.07.2021, č. k. -97 o výrok v tomto znení: „Súd žalobu vo zvyšku zamieta.“ V ostatnom zostáva výrok rozsudku č. k. -97 zo dňa 14.07.2021 nezmenený.

6.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.07.2021 č.k. -97, ktorým v prvom výroku konanie voči žalovanej 1./ zastavil, druhým výrokom v zastavenej časti konania súd nárok na náhradu trov konania žalovanej 1./ nepriznal, tretím výrokom uložil žalovanému 2./ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 640,90 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a štvrtým výrokom priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému 2./ v rozsahu 55,20 %, pričom o ich výške rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 824,20 € titulom bezdôvodného obohatenia. Súd rozsudkom zo dňa 14.07.2021 č.k. -97 zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 640,90 € a opomenul v pôvodnom rozsudku rozhodnúť o zvyšku uplatnenej sumy tak, že žalobu v časti prevyšujúcej priznanú sumu 640,90 € bolo potrebné zamietnuť. Dôvody zamietnutia časti žaloby súd uviedol v pôvodnom rozsudku. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd prvej inštancie v zmysle ustanovení , rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku dopĺňacieho rozsudku.

7. V zákonom stanovenej lehote žalovaní podali odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku, ktorý žiadali zrušiť a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvody tohto odvolania boli totožné ako dôvody odvolania proti rozsudku, keď naviac uviedli, že celé konanie je absolútne zmätočné a nezrozumiteľné.

8. Žalobca vo vyjadrení žiadal dopĺňací rozsudok potvrdiť. Skutočnosti, ktoré žalovaní v odvolaní uvádzajú sú pre posúdenie veci právne irelevantné. Dopĺňací rozsudok nemá žiadny právny význam k rozsudku č.k. -97, kde bolo rozhodnuté o výške istiny a príslušenstva. Vyjadrenie žalovaných je zmätočné, pretože vôbec nepochopili dôvod vydania dopĺňacieho rozsudku.

9. Žalovaní v replike k vyjadreniu žalobcu uviedli, že toto jeho vyjadrenie neobsahuje žiadne konkrétne námietky a preto sa niet k čomu vyjadrovať.

10. V duplike žalobca žiadal napadnutý dopĺňací rozsudok potvrdiť.

11. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní v zmysle a (t. j. napadnutý rozsudok ako aj napadnutý dopĺňací rozsudok v celom rozsahu) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1./,2./ proti rozsudku nie je dôvodné a odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku je potrebné odmietnuť ( ).

12. K výroku I. súdu prvej inštancie o zastavení konanie voči žalovanej 1./ v dôsledku účinného späťvzatia žaloby, ktorý výrok bol žalovanými 1./,2./ napadnutý odvolaciemu súdu uniká sledovaný cieľ žalovaných, ktorí v odvolaní osobitne neuviedli dôvody, pre ktoré rozhodnutie v časti zastavenia konania nepovažujú za správne.

12.1. Späťvzatím žaloby sa rozumie procesný úkon žalobcu z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednávanej veci celkom, alebo čiastočne nemá žalobca záujem a že je uzrozumený s tým, že súd nebude o žalobnom návrhu v tomto rozsahu meritórne konať. Vyhovieť odvolaniu voči uzneseniu, ktorým bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby bude možné iba výnimočne, a to v prípade, ak došlo k nesprávnemu hodnoteniu prejavu žalobcu, alebo ak súd nezobral do úvahy vážne dôvody žalovaného, pre ktoré nesúhlasil so späťvzatím, o aký prípad v súdenej veci sa nejedná.

12.2. V prejednávanej veci došlo k späťvzatiu žaloby voči žalovanej 1./ písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie 11.11.2019 ( č.l. 42 spisu) t.j. skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie a preto súhlas žalovaných nebol potrebný. Keďže boli splnené všetky podmienky pre postup v zmysle 146 správne súd prvej inštancie postupoval, keď konanie voči žalovanej I./ zastavil.

13. K vyhovujúcemu výroku II., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 2./ k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 640,90 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odvolací súd odkazuje na ust.. , ktoré dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa v odôvodnení len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13.1. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle , pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia Občianskeho a , ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Podrobne a detailne uviedol ( pozri odsek 43. až 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku) ako dospel k záveru, že žalobca je aktívne a žalovaný 2./ pasívne legitimovaný, keďže sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, lebo byt vo vlastníctve žalobcu užíval v období od 12/2015 do 6/2016 bez právneho dôvodu. Rovnako primerane vysvetlil ako ustálil výšku bezdôvodného obohatenia ( pozri odsek 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a ako sa vysporiadal s obranou žalovaných, že náklady spojené s užívaním bytu mali byť hradené z predaja bytu na dražbe ( pozri odsek 498. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil ( , ), na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie v celom rozsahu stotožňuje a k podstatným dôvodom odvolania žalobcov považuje potrebné uviesť nasledovné fakty.

14. V rozpore s obsahom spisu sú tvrdenia žalovaných, týkajúce sa nedoručenia Uznesenia č.k. -323 zo dňa 31.7.2019, ktorým bol do konania pripustený žalovaný 2./ a bola pripustená zmena žaloby. Z obsahu spisu a to z Informácie o doručovaní ( č.l. 37 spisu ) vyplýva, že predmetné uznesenie bolo žalovanému 2./, ktorý zároveň zastupuje v konaní aj žalovanú 1./ doručené dňa 17.9.2019. Z obsahu spisu síce nevyplýva, že by bolo žalovaným doručené aj podanie žalobcu zo dňa 27.2.2018 ktorým žiadal o pristúpenie žalovaného 2./ do konania a zmenu žaloby, ale táto skutočnosť sama o sebe, nemá za následok, že by bolo porušené právo žalovaných na spravodlivý súdny proces. Ako vyplýva zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.6.2021 ( č.l. 90 spisu), ale aj zo zvukového záznamu z tohto pojednávania, ktorý je uložená v registri - ESS žalovaný 2./ bol prítomný na pojednávaní, na ktorom právny zástupca žalobcu predniesol svoju žalobu a dôvody prečo si od žalovaného domáha zaplatenia sumy 824,20 € titulom bezdôvodného obohatenia. Rovnako vo veci konajúca sudkyňa v zmysle uviedla predbežné právne posúdenie veci, že bude skúmať, či sa žalovaný 2./ na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a samotnú výšku bezdôvodného obohatenia. Žalovaní teda mali vedomosť o predmete konania ( vydanie bezdôvodného obohatenia) mohli na uvedené skutočnosti na pojednávaní reagovať a preto postupom súdu prvej inštancie neboli porušené žiadne ich práva v tom smere, že by došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces spočívajúce v tom, že sa nemohli pripraviť na pojednávanie.

14.1. Vo vzťahu k námietkam žalovaných týkajúcich uznesenia o zamietnutí návrhu na spojenie vecí a jeho zrušenia, sú tieto úplne nedôvodné. Zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.6.2021( č.l. 90 spisu) a zvukového záznamu z tohto pojednávania ( uložený v registri - ESS) vyplýva, že súd prvej inštancie na tomto pojednávaní zamietol návrh na spojenie veci, a uznesenie o zamietnutí návrhu na spojenie veci odôvodnil prítomným stranám na pojednávaní a poučil ich o opravnom prostriedku proti vydanému uzneseniu. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ustanovením , keď toto uznesenie vyhlásil verejne na pojednávaní. Keďže o spojení vecí na spoločné konania rozhoduje súd formou uznesenia, proti ktorému nie je prípustné odvolanie (pozri ) a ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, nebolo potrebné toto uznesenie s poukazom na ustanovenia ani písomne vyhotoviť a preto postupu súdu prvej inštancie v tejto súvislosti nie je čo vytknúť.

14.2. Ďalšími námietkami žalovaných 1./,2./ sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ).

15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo konanie voči žalovanej 1./ zastavené ( výrok I.) a vyhovujúcom výroku ( výrok III.) ako vecne správny v zmysle , vrátane výroku o náhrade trov konania ( výrok II., IV.) o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle ,, , , vzhľadom na zavinenie žalobcu v časti zastavenia konania a vzhľadom na pomer úspechu strán sporu vo veci.

16. K odmietnutiu odvolania žalovaných 1./,2./ proti dopĺňaciemu rozsudku č. k. -149 zo dňa 4. februára 2022 odvolací súd poukazuje na ustanovenie podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

16.1. v výslovne priznáva právo podať odvolanie iba tej strane sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie, či je určité rozhodnutie v prospech alebo neprospech strany, je porovnanie posledného procesného návrhu žalobcu v konaní s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré bolo napadnuté odvolaním. V zásade platí, že pokiaľ výrokom bolo vyhovené procesnému návrhu žalobcu, takéto rozhodnutie sa považuje za vydané v prospech žalobcu a v neprospech žalovaného. V dôsledku toho subjektom oprávneným podať odvolanie je žalovaný a nie žalobca. Ak naopak výrokom nebolo vyhovené procesnému návrhu žalobcu, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, je žalobca. Žalobca je v takomto prípade subjektom oprávneným podať odvolanie.

16.2. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom č.k. -149 žalobu vo zvyšku zamietol. Žalovaní 1./,2./ neboli v zmysle oprávnení podať odvolanie voči zamietajúcemu výroku rozsudku, nakoľko nejde o rozhodnutie vydané v ich neprospech. Odvolací súd ich odvolanie preto v zmysle odmietnuť, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a analogicky aj podľa . nemá osobitnú úpravu pre rozhodovania o trovách konania v prípade odmietnutia odvolania, ustanovenie o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania ( ) upravuje situáciu najbližšiu odmietnutiu podania (odvolací súd vec meritórne neprejednal). Žalobcovi teda vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v časti, v ktorej bolo odvolanie žalovaných 1./,2./ proti dopĺňaciemu rozsudku č.k. -149 zo dňa 4. februára 2022 odmietnuté, nakoľko žalovaní podaním odvolania proti výroku, voči ktorému neboli oprávnení odvolať sa, procesne zavinili, že sa ich odvolanie muselo odmietnuť. V časti potvrdenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie č.k. -97 zo dňa 14.júla 2021 bol v odvolacom konaní plne úspešný znovu žalobca, preto mu voči žalovaným 1./,2./ vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).