Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sp/40/2011

Potvrdené rozhodnutím 10So/53/2012
„Identifikačné číslo spisu: 4011200889 Dátum vydania rozhodnutia: 17.07.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:4011200889.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa C. G., nar. XX. K. XXXX, bytom v L., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Martinom Cimrákom, Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s.r.o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 7, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 4590-11/2011-BA zo dňa 30.9.2011 o úrazovej rente, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/40/2011-23 zo dňa 14. mája 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/40/2011-23 zo dňa 14. mája 2012 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa C. G., bytom L., na Y. XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., zastúpený advokátom JUDr. Ing. Martinom Cimrákom, so sídlom Nitra, Štefánikova 7, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o úrazovú rentu, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. 4590-11/2011-BA zo dňa 30.9.2011.

Krajský súd nepriznáva navrhovateľovi náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Rozhodnutím odporkyne č. 4590-11/2011-BA zo dňa 30.9.2011, bolo rozhodnuté, že navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu podľa , v súlade s o sociálnom poistení od 01. 11. 2005 v sume 76,15 eur mesačne, ktorá sa mu v zmysle v nadväznosti na -3 v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zvyšuje od 01. 07. 2006 o 5,95 % na celkovú sumu na 80,70 eur mesačne, od 01. 07. 2007 o 6,25 % na celkovú sumu 85,74 eur mesačne, od 01. 07. 2008 o 5 % na celkovú sumu 90,06 eur mesačne, od 01. 01. 2009 o 6,95 % na 96,40 eur, od 01. 01. 2010 o 3,05 % na celkovú sumu 99,40 eur, od 01. 01. 2011 o 1,8% na celkovú sumu 101,20 eur.

Svoje rozhodnutie odporkyňa zdôvodnila tým, že týmto realizovala rozsudok Krajského súdu v Nitre -21 zo dňa 13. 06. 2011, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie odporkyne č. 36494-5/2010-BA zo dňa 29. 11. 2010 zrušené a vrátené sociálnej poisťovni na nové konanie z dôvodu, že navrhovateľovi vyplácaná úrazová renta bola valorizovaná v januári 2005 ale v júli 2005 valorizovaná nebola. Navrhovateľ zaslal odporkyni list dňa 08. 08. 2011, v ktorom žiada priznanie vyššej renty od 01. 11. 2005, a to v sume 106,22 eur mesačne.

Odporkyňa si vyžiadala od komerčnej poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. presný výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Táto potvrdila odporkyni, že k 31. 12. 2003 vyplácala navrhovateľovi zálohovú sumu 2.700,-Sk netto. Potom bol urobený prepočet straty na zárobku podľa potvrdenia o zárobku poškodeného a na základe toho mu bola vypočítaná strata na zárobku za r. 2003 ako priemer mesačne vyplatenej strany na zárobku, ktorá bola vypočítaná vo výške 1.959,-Sk. Túto sumu poškodenému aj Allianz a.s. oznámila listom č. 952/2005 zo dňa 22. 03. 2005 s tým, že výška úrazovej renty vyplácanej pred 01. 01. 2005 je 1959,-Sk, ktorá sa od 01. 01. 2005 zvyšuje o 7,54% na celkovú sumu 2107,-Sk a po zúčtovaní rozdielov za spätné obdobie mu bude vyplácaná mesačná suma úrazovej renty 2107,-Sk.

Podľa § 272 ods. 3 o sociálnom poistení, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na zárobku, ktoré

sa vyplácali do 31. 12. 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni sa považujú od 01. 01. 2004 za úrazovú rentu, a to v takej sume, v akej patrili do 31. 12. 2003.

Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedol, že odporkyňa mala sa striktne riadiť platným zákonom a výpočet úrazovej dávky mal vychádzať z údajov poskytnutých zamestnávateľom a nie komerčnou poisťovňou. Odporca mal preberať dávku od zamestnávateľa a nie od súkromnej poisťovne, preto považuje napadnuté rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom a žiadal, aby ho krajský súd zrušil a vec vrátil na nové konanie.

V písomnom vyjadrení odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázala na to, že povinnosti sociálnej poisťovne prevziať výplatu predchádzala podľa o sociálnej poisťovni povinnosť Slovenskej poisťovne, a.s. právneho predchodcu Allianz

- Slovenská poisťovňa a.s. odovzdať sociálnej poisťovni evidenciu o zákonnom poistení zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vyhotovenej písomnej forme a elektronickej podobe do 31. 03. 2002. Túto povinnosť si však Slovenská poisťovňa a.s. nesplnila a vyplácala úrazovú rentu navrhovateľovi až do mesiaca október 2005 a sociálna poisťovňa priznala úrazovú rentu od 01. 11. 2005, t.j. po tom, čo jej boli odovzdané podklady od Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.

Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedol, že žiada rozhodnutie zrušiť, pretože odporkyňa mala vyplácať rentu v zmysle zákona od 01. 01. 2004. Na otázku sudkyne uviedol, že výšku vyplácanej renty slovenskou poisťovňou nenamietal, bol spokojný s tým, čo dostával.

Zástupca navrhovateľa žiadal aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a priznal náhradu trov konania, pretože sociálna poisťovňa nemala brať do úvahy komerčný vzťah medzi zamestnávateľom a poisťovňou Allianz. Uspokojila sa iba s listom z poisťovne, ktorý nie je relevantným podkladom pre rozhodnutie, pretože Allianz vyplácala rentu v období, keď ju nemala vyplácať, nedošlo k zúčtovaniu zálohy. Podľa jeho názoru by mal dostávať navrhovateľ rentu 3000,-Sk brutto. Odporkyňa neurobila dotaz na zamestnávateľa o výške zárobku navrhovateľa. Z týchto dôvodov žiadal pre nepreskúmateľnosť napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

Zástupca odporkyne sa pridržiaval písomného vyjadrenia a žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Sociálna poisťovňa nemala preberať od 01. 01. 2004 takéto prípady, keď nárok bol vyplácaný komerčnou poisťovňou, ale keďže rozhodnutie Najvyššieho súdu SR boli povinní rešpektovať, museli začať vyplácať rentu navrhovateľa odo dňa, kedy Allianz a.s. odovzdala podklady pre vyplácanie úrazovej renty. V čase, keď navrhovateľovi bola vyplácaná renta, resp. náhrada za stratu na zárobku, nemal voči výške žiadne námietky.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia l ods. 1 a nasl. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

V danom prípade je zrejmé a nie je sporné, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz 23. 07. 1986 a náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pre pracovný úraz nevyplácal navrhovateľovi zamestnávateľ, ale Slovenská poisťovňa a.s. a neskôr právny nástupca Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.

V predchádzajúcich konania -43 Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie odporkyne. Rozsudok krajského súdu bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR -63 zo dňa 30. 06. 2010.

Ďalším rozhodnutím odporkyňa č. 36494-5/2010-BA zo dňa 29. 11. 2010 priznala navrhovateľovi rentu od 01. 11. 2005 v sume 56,67 eur a v nadväznosti rozhodla o každoročnom zvyšovaní o príslušné percentá. Krajský súd rozsudkom -21 zo dňa 13. 06. 2010 opätovne zrušil rozhodnutie odporkyne vzhľadom na skutočnosť, že vyplácaná renta navrhovateľovi nebola valorizovaná od 01. 07. 2005 o 10,2 %, čo by mohlo mať vplyv na ďalšie zvyšovanie vyplácanej renty.

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa realizovala tento rozsudok krajského súdu a priznala navrhovateľovi rentu od 01. 11. 2005 v sume 76,15 eur mesačne a potom každoročné zvyšovanie podľa v súlade s a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny SR tak, že od 01. 01. 2011 sa zvyšuje navrhovateľovi renta o 1,8 % na celkovú sumu 101,20 eur mesačne.

Podľa § 272 ods. 1 o sociálnom poistení, sociálna poisťovňa od 01. 01. 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. 11. 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 01. 04. 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

Podľa § 272 ods. 3 o sociálnom poistení, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na zárobku, ktoré sa vyplácali do 31. 12. 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni sa považujú od 01. 01. 2004 za úrazovú rentu, a to v takej sume, v akej patrili do 31. 12. 2003.

Pokiaľ by navrhovateľ chcel v tomto konaní riešiť výšku úrazovej renty, je potrebné uviesť, že odporkyni zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevypláva oprávnenie rozhodovať o výške náhrady za stratu na zárobku do 31. 12. 2003, ktorá sa podľa § 272 ods. 3 vyššie citovaného zákona považuje od 01. 01. 2004 za úrazovú rentu.

Predmetom rozhodovania preskúmavaným rozhodnutím odporkyne nebolo rozhodovanie o priznaní úrazovej renty alebo len jej zákonné zvýšenie v zmysle ustanovení § 293e zákona o sociálnom poistení.

Námietka navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, že odporkyňa bola povinná prevziať od zamestnávateľa výplatu dávky v sume, v akej navrhovateľovi ku dňu 31. 12. 2003 patrila je v tejto veci právne irelevantné, pretože zamestnávateľ navrhovateľa mal túto povinnosť zabezpečenú formou komerčného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a choroby z povolania a sám navrhovateľ súdu uviedol, že s výškou vyplácanej náhrady bol spokojný. Odporkyňa bola povinná iba prevziať výšku vyplácanej renty a nie ju vypočítavať. Preto súd považoval tieto námietky za neopodstatnené.

Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. 09. 2011 ako vecne správne potvrdil podľa potvrdil, keďže sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom odporkyne.

Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi nepriznáva trovy konania, pretože v konaní nemal úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.