Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)318/360717.d1fce5.pdf
PDF · 112.33 KB
No categories available
7So/100/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/100/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej
v právnej veci navrhovateľa M., nar. X., bytom v N., zastúpeného JUDr. M., advokátom v
N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o úrazovú rentu,
o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 25. marca 2009, č.k.
23Sp/169/2008-43, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 25. marca 2009,
č.k. 23Sp/169/2008-43, p o t v r d z u j e.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. M. 70,60 € náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 25. marca 2009, č.k. 23Sp/169/2008-43, zrušil
rozhodnutie z 23. mája 2009 číslo 222-3413/2008, ktorým odporkyňa podľa § 88 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“) navrhovateľovi nepriznala úrazovú rentu v dôsledku poškodenie
zdravia pracovným úrazom 23. júla 1986 u zamestnávateľa JRD H. Odporkyňa
z ustanovenia § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyvodila, že od 1. januára 2004
od zamestnávateľov preberala výplatu plnení, ktoré poskytovali alebo mali poskytovať priamo
zamestnávatelia z ich zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania,
ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993. Nepreberala výplatu plnení, ktoré boli poskytované
zamestnancom zo zmluvného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, ktoré na tento
účel zamestnávateľ uzatvoril s komerčnou poisťovňou, Slovenskou poisťovňou, a.s. Bratislava,
teraz Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava.
Krajský súd v Nitre po preskúmaní rozhodnutia odporkyne a postupu, ktorý mu
predchádzal dospel k záveru, že rozhodnutie nezodpovedá zákonu, lebo z § 272 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení vyplýva, že odporkyňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa
výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze.
Odporkyňa sa preto nemôže zbaviť povinnosti vydať rozhodnutie o výške dávky, ktorá sa
po 1. januári 2004 považuje za úrazovú rentu.
Proti rozsudku krajského súdu podala odporkyňa odvolanie. Uviedla, že navrhovateľ
utrpel pracovný úraz 23. júla 1968, kedy plnenie zo zákonného poistenia zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania sa na neho
nevzťahovalo. Zamestnávateľ navrhovateľa mal so Slovenskou poisťovňou a. s. Bratislava
uzavretú zmluvu o poistenie zodpovednosti za škodu, na základe ktorej táto poisťovňa
poškodeným zamestnancom, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im bola zistená choroba
z povolania v období pred 26. novembrom 1993 poskytovala plnenie za zamestnávateľa.
Podľa jej názoru Sociálna poisťovňa prebrala od 1. januára 2004 v súvislosti s úrazovou
rentou len tie plnenia, ktoré vyplácali priamo zamestnávatelia do 25. novembra 1993.
Pretože v danom prípade navrhovateľovi vyplácala plnenie komerčná poisťovňa, nemohla
odporkyňa od 1. januára 2004 uvedené plnenie od zamestnávateľa prevziať. Žiadala, aby
odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok krajského súdu ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že utrpel pracovný úraz 23. júla 1986 a vyslovil právny
názor, že na odporkyňu prešla zo zákona o sociálnom poistení povinnosť vyplácať všetky
plnenia, vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze
a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993. Poukázal na skutočnosť, že
zodpovedným subjektom v prípade zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom
úraze a chorobe z povolania bol, je a vždy bude zamestnávateľ. Poisťovňa za neho len
realizuje výplatu plnení z titulu tejto zodpovednosti za škodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
odporkyne nemožno vyhovieť.
Podľa § 272 ods. 1 až 3 a ods. 7, 8 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa
od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred
26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie
štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ utrpel pracovný úraz 23. júla 1986 a v jeho
dôsledku mu bola mu vyplácaná náhrada za stratu na zárobku.
Pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné posúdiť, či na povinnosť odporkyne prevziať
vyplácanie náhrady v podobe úrazovej renty vo výške, v akej sa vyplácala k 1. januáru 2004
podľa § 272 zákona o sociálnom poistení mala vplyv skutočnosť, že náhradu za stratu na
zárobku navrhovateľovi nevyplácal priamo zamestnávateľ JRD H., ktorý bol zodpovedný za
škodu pri pracovnom úraze, ale komerčná poisťovňa, s ktorou mal zamestnávateľ uzavretú
poistnú zmluvu.
Odvolací súd považuje právny názor krajského súdu, vyslovený v jeho rozsudku, ktorý
je predmetom odvolacieho konania za správny.
Na povinnosť odporkyne prevziať výplatu náhrady za stratu na zárobku od 1. januára
2004 ako úrazovú rentu nemôže mať vplyv skutočnosť, že do 31. decembra 2003 náhradu
navrhovateľovi vyplácala za zamestnávateľa zmluvná poisťovňa, pretože z § 272 ods. 1
zákona o sociálnom poistení priamo vyplýva, že Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004
preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za
škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993,
a to bez ohľadu na skutočnosť, či náhradu škody poskytuje zamestnávateľ priamo zo svojich
finančných prostriedkov, alebo z prostriedkov, ktoré za neho na základe poistnej zmluvy
poskytuje jeho zmluvný partner, ktorým bola v danej veci komerčná poisťovňa.
V tejto súvislosti treba uviesť, že 1. januára 2004, t.j. od účinnosti zákona o sociálnom
poistení sú všetky nároky na náhradu škody z pracovného úrazu alebo choroby z povolania,
s výnimkou vecnej škody, upravené v tomto zákone pričom nároku na náhradu straty na
zárobku po skončení práceneschopnosti zodpovedá úrazová renta. Uvedená problematika
do 1 januára 2004 bola upravená v ustanoveniach § 199 až § 213 Zákonníka práce, ktoré boli
zrušené k 1. januáru 2004.
Pokiaľ odporkyňa namieta, že v zmysle zákona č. 242/2001 Z. z., č. 275/1993 Z. z.
a § 447 Občianskeho zákonníka zostáva v danom prípade subjektom povinným na vyplácanie
úrazovej renty navrhovateľky zmluvná poisťovňa, Allianz - Slovenská poisťovňa a. s.,
nezodpovedá jej tvrdenie zákonu, lebo výkon poistenia zodpovednosti za škodu prešiel
zo Slovenskej poisťovne, a.s., na Sociálnu poisťovňu od 1. januára 2002 podľa § 51e ods. 1
Skutočnosť, že v danom prípade Sociálna poisťovňa neprevzala od 1. januára 2004
od zamestnávateľa navrhovateľky povinnosti ustanovené v § 272 ods. 7 a 8 zákona
o sociálnom poistení, resp. od 1. januára 2002 od Allianz - Slovenskej poisťovne a. s.
povinnosti vyplývajúce z § 51e zákona č. 242/2001 Z. z., nemení nič na tom, že s účinnosťou
od 1. januára 2004 o nárokoch patriacich za obdobie po 1. januári 2004 a vyplývajúcich
z pracovných úrazov a chorôb z povolania (s výnimkou vecnej škody), rozhoduje Sociálna
poisťovňa a pri akýchkoľvek zmenách v súvislosti s výškou tejto dávky musí postupovať
v súlade s § 112 zákona o sociálnom poistení.
Odvolací súd pripomína, že hoci na základe poistnej zmluvy, uzavretej
zamestnávateľom s poisťovňou uhrádzala škodu spôsobenú chorobou z povolania poisťovňa,
subjektom povinným plniť zo zodpovednosti za škodu spôsobenú chorobou z povolania je
zamestnávateľ, u ktorého navrhovateľ vykonával naposledy prácu pred jej zistením
v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bola
postihnutá.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu odporkyne
nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že
úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov za právne zastúpenie. Advokátovi patrí
odmena za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu 20. mája 2009. Navrhovateľ
žiadal priznať náhradu vo výške 70,60 €, ktorá spočíva v odmene za jeden úkon 53,49 €,
19 % DPH (10,16 €) a 6,95 € náhradu hotových výdavkov, ktorá náhrada je v súlade
s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok .
V Bratislave 30. júna 2010 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová