Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_BB-73S-22-2022.pdf
PDF · 181.4 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-73S/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Ing. Lindy Kovandovej, LL.M. (sudkyne spravodajkyne) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: H.M.H. - Drevovýroba Kociha, s.r.o., so sídlom Kociha 25, 980 52 Kociha, IČO: 36 464 937, práv. zast.: AK Pekár, s.r.o., Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100409685/2022 zo dňa 03.03.2022, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100409685/2022 zo dňa 03. marca 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota, č. 102220785/2021 zo dňa 10. novembra 2021, z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica č. 102220785/2021 zo dňa 10.11.2021 správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 462,19 EUR za zdaňovacie obdobie január 2015.
2. Žalobca deklaroval v kontrolovanom zdaňovacom období dodanie tovaru – ihličnatého reziva oslobodeného od dane z pridanej hodnoty v zmysle ust. § 43 zákona o DPH spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. na základe faktúry č. Z20150003 zo dňa 19.01.2015 v celkovej sume 2 773,13 EUR s predmetom fakturácie šalovacie dosky 32,63 m3. Daňový úrad Banská Bystrica (pobočka Rimavská Sobota) ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu a dospel k záveru, že zdaniteľný obchod sa neuskutočnil tak, ako to deklaroval daňový subjekt (tu žalobca).
3. V rámci preverovania splnenia podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane, správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, predmetom ktorej bolo preverenie dodania tovaru žalobcom pre deklarovaný maďarský daňový subjekt. Z odpovede na túto žiadosť vyplýva, že maďarský správca dane nepotvrdil nadobudnutie tovaru spoločnosťou NAGY FENYŐFA kft. od žalobcu, nakoľko maďarský odberateľ nepredložil k preverovaniu za rok 2015 žiadne doklady. Bývalý konateľ A. B. podľa správcu dane len „formálne“ potvrdil svojím vyjadrením nadobudnutie tovaru od žalobcu, avšak uviedol, že
spoločnosť predal a doklady odovzdal kupcovi, preto žiadne faktúry, účtovníctvo, doklady ani iné listinné dôkazy za rok 2015 nepredložil. Správca dane tiež preveroval prepravu tovaru, ktorú mal zabezpečovať C. D., pričom správca dane v tomto smere skonštatoval, že síce C. D. fakturoval prepravu v roku 2015 pre maďarskú odberateľskú spoločnosť, avšak na faktúrach nie je uvedené odkiaľ – kam bola preprava uskutočnená, ani konkrétne motorové vozidlo, ktoré malo prepravu tovaru vykonať, nie je uvedený ubehnutý počet kilometrov a k faktúram nie je doložený záznam o prevádzke motorového vozidla spoločnosti NAGY FENYŐFA kft, ktorým mala byť vykonaná preprava tovaru a na ktorom by mali byť tieto údaje uvedené. Na základe faktúry od C. D. nie je možné určiť, od ktorej konkrétnej spoločnosti vozil tovar pre spoločnosť NAGY FENYŐFA kft, a že by malo ísť o tovar dodávaný žalobcom.
4. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že dodal tovar do členského štátu EÚ – Maďarska oslobodený od dane z pridanej hodnoty v zmysle § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., že nebolo preukázané, že by došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť NAGY FENYŐFA kft., nebolo možné určiť a jednoznačne preukázať prepravu tovaru a pokiaľ ide o platbu za tovar, správca dane uviedol, že finančné prostriedky boli na bankový účet žalobcu vložené osobou E. B., ktorý bol zamestnancom spoločnosti NAGY FENYŐFA kft.. a podľa správcu dane tento k svojim tvrdeniam nepredložil žiadne doklady, dôkazy, že tieto finančné prostriedky vkladal v mene spoločnosti NAGY FENYŐFA kft..
5. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tu napadnutým rozhodnutím č. 100409685/2022 zo dňa 03.03.2022 tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný ako odvolací orgán skonštatoval, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Jeho závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku prvostupňového rozhodnutia, preto sa s ním odvolací orgán stotožnil v celom rozsahu považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne.
6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane nevychádzal pri neuznaní dodania tovaru do členského štátu – Maďarska len z vyjadrenia konateľa, ale vychádzal aj z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorej je uvedené, že maďarský správca dane môže potvrdiť nadobudnutie tovaru spoločnosťou NAGY FENYŐFA kft. od žalobcu iba dokumentami prijatými predtým počas šetrenia za obdobie IV. štvrťrok 2014, nakoľko ďalšie dokumenty k dispozícii nemajú. Správca dane tiež vychádzal zo skutočnosti, že maďarský správca dane nepotvrdil prepravu tovaru a ani ďalším preverovaním správcu dane preprava tovaru nebola potvrdená. K výpovedi svedka A. B. žalovaný uviedol, že správca dane prijal výpoveď svedka a vyhodnotil ju ako dôkaz, ktorý nepreukazuje uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov. Žalovaný poznamenal, že len svedeckú výpoveď bez predloženia dôkazov preukazujúcich tvrdenia nie je možné v daňovom konaní považovať za dôkaz, na základe ktorého je možné zo strany správcu dane priznať daňovým subjektom uplatňovaný nárok. Podľa žalovaného odberateľská spoločnosť nepreukázala ani nepotvrdila žiadnymi listinnými dôkazmi a dokladmi, že jej bol tovar od žalobcu dodaný, nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľskú spoločnosť a ani v jednej z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nie je uvedené, že A. B. potvrdil pravosť dokladov daňového subjektu doložených za účelom priznania oslobodenia od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru (najmä faktúry a CMR), tak ako to uvádzal splnomocnený zástupca daňového subjektu v podanom odvolaní.
7. K výpovedi svedka C. D. uviedol, že tento mal zabezpečovať prepravu tovaru ako živnostník, ale kamión, ktorým mala byť preprava zabezpečená, nebol jeho, ale patril spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. a objednávky na prepravu mu zadával telefonicky šéf z Maďarska – A. B.. Následne C. D. mal fakturovať spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. mesačnú paušálnu sumu 200,- EUR. Na faktúre bol uvedený text „fakturujeme Vám za vedenie motorového vozidla“ za jednotlivé mesiace roku 2015, bez uvedenia odkiaľ – kam mala byť preprava zabezpečená, bez uvedenia konkrétneho motorového vozidla, počtu ubehnutých kilometrov a nebol priložený ani záznam o prevádzke motorového vozidla. Žalovaný skonštatoval, že z vystavených faktúr platiteľom C. D. pre spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. tak nie je možné určiť a jednoznačne preukázať, akú konkrétnu prepravu C. D. vykonal pre NAGY FENYŐFA kft. v roku 2015 na základe týchto faktúr a údajov v nich uvedených a nie je možné určiť, od ktorej konkrétnej spoločnosti vozil vodič C. D. tovar pre spoločnosť NAGY FENYŐFA kft., nakoľko podľa jeho
vyjadrenia mal vykonávať prepravu tovaru aj pre iné slovenské spoločnosti, ktoré v roku 2015 dodávali tovar spoločnosti NAGY FENYŐFA kft.. Podľa názoru žalovaného tak nebolo preukázané, že C. D. fakturoval spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. prepravu tovaru, ktorý mal dodať tejto spoločnosti práve žalobca. Závery správcu dane teda žalovaný považoval za oprávnené.
8. K výpovedi svedka E. B. žalovaný uviedol, že na základe zistení z medzinárodnej výmeny informácií tento svedok sa vyjadril, že vkladal finančné prostriedky na bežný účet žalobcu v mene spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., ktorej bol zamestnancom a že ho na to splnomocnil konateľ NAGY FENYŐFA kft., no splnomocnenie nepredložil, ani žiadne doklady potvrdzujúce jeho vyjadrenia, že tak konal v mene spoločnosti NAGY FENYŐFA kft.. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. uhradila žalobcovi faktúry, neznamená a nie je samo o sebe postačujúcim dôkazom o tom, že žalobca splnil podmienky dodania tovaru oslobodeného od dane z pridanej hodnoty zakotvené v § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH a dodal tovar do členského štátu EÚ spoločnosti uvedenej na vystavených faktúrach. Žalovaný tiež poukázal na to, že A. B., konateľ spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. v rozhodnom období, sa podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyjadril, že C. D. prevzal peniaze za dodaný tovar od žalobcu a potom ich odovzdal slovenskému daňovému subjektu alebo ich vložil na účet predajcu. Neuviedol však vo svojej výpovedi, že by poveril zamestnanca spoločnosti E. B., aby tieto finančné prostriedky vkladal na bežný účet žalobcu.
9. Žalovaný uviedol ďalej to, že ani preverovaním na Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ani u maďarskej diaľničnej spoločnosti, nebolo preukázané, že sa motorové vozidlá skutočne pohybovali v smere deklarovanom na CMR a že skutočne vykonali prepravu tovaru. Z odpovede od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. vyplynulo, že motorové vozidlá (ťahače) boli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme, návesy v ňom zaregistrované neboli. Preverením pohybu motorových vozidiel v nadväznosti na predložené doklady daňovým subjektom vystavené faktúry pre NAGY FENYŐFA kft., dodacie listy, medzinárodné nákladné listy, výdajky zo skladu, bolo zistené, že motorové vozidlá v deň dodania tovaru uvedený na faktúrach č. Z2015003, Z 20150009, Z20150057, Z20150065, Z20150070, Z20150078 skončili prepravu vo Fiľakove a až na nasledujúci deň sa dostali na hraničný prechod Šiatorská Bukovinka. Pri faktúrach č. Z20150046 zo dňa 20.04.2015 a č. Z20150071 zo dňa 09.06.2015 nebolo preukázané, že motorové vozidlo, ktoré malo zabezpečovať prepravu tovaru, sa pohybovalo v smere Kociha – Šiatorská Bukovinka. Správca dane prijal záver, že motorové vozidlá, ktoré mali prepravovať tovar deklarovanej odberateľskej spoločnosti do Maďarska boli zaevidované v elektronickom mýtnom systéme a zo zistení pri predmetných faktúrach je zrejmé, že sa ťahače pohybovali po území SR, ale nie je preukázané, že by návesy prepravili tovar do Maďarska, pretože v elektronickom systéme Národnej diaľničnej spoločnosti sa návesy neevidujú, a pretože na CD nosiči sú zaznamenané pohyby motorových vozidiel po území Slovenskej republiky po hraničný prechod Šiatorská Bukovinka, čím nie je preukázaná preprava tovaru oslobodeného od dane žalobcom deklarovanej maďarskej odberateľskej spoločnosti.
10. Z odpovede od maďarskej diaľničnej spoločnosti nevyplynuli konkrétne údaje o pohybe motorových vozidiel, nebolo potvrdené, že by motorové vozidlá uvedené na CMR skutočne vykonali v uvedené dni prepravu do Maďarska a pohybovali sa v Maďarsku v smere deklarovanom na CMR, údaje od maďarskej diaľničnej spoločnosti vypovedajú len o zaplatení mýta na konkrétne obdobie za konkrétne motorové vozidlo.
11. Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, aké bolo predložené vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na účel oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty. Žalovaný sa tiež vyjadril k odlišnostiam medzi dodávkami tovaru spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. a spoločnosti KORITA MIHÁLY.
12. Spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. podala daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, ale maďarská daňová správa nevedela preveriť pravdivosť týchto údajov, nakoľko daňový subjekt je nekontaktný, nepredložil žiadne doklady, faktúry, účtovníctvo, ktoré by preukazovali a potvrdzovali nadobudnutie tovaru resp. prijatie tovaru spoločnosťou NAGY FENYŐFA kft. od žalobcu. Žalovaný skonštatoval, že predloženie faktúry vystavenej v zmysle § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty je len splnenie formálnej podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane, platiteľ je však povinný preukázať aj to, či zdaniteľné
plnenia boli uskutočnené a dodané odberateľovi uvedenému na faktúre a či boli uskutočnené v takom rozsahu ako je deklarované vo faktúre a v prípade, ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti faktúry, je na platiteľovi, aby tieto pochybnosti odstránil. Kontrolovaný daňový subjekt podľa žalovaného neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Podľa žalovaného správca dane nepripisoval dôkaznú povinnosť iných subjektov (odberateľov žalobcu) na ťarchu žalobcu, len požadoval od neho podložiť svoje tvrdenia pravdivými dôkazmi, tieto následne preveroval a zistil, že sa nezakladajú na materiálnej pravde a zdaniteľný obchod prebehol inak ako to deklaroval žalobca. Poukazoval pritom aj na súvisiacu judikatúru.
Správna žaloba, žalobné body
13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100409685/2022 zo dňa 03.03.2022 a navrhoval, aby súd zrušil predmetné rozhodnutie ako aj rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Rimavská Sobota, č. 102220785/2021 zo dňa 10.11.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a súčasne sa domáhal aj priznania nároku na náhradu trov konania vo výške 100 %. Spolu so žalobou podal žalobca aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý však bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 73S/22/2022-63 zo dňa 02.11.2022 zamietnutý.
14. V správnej žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
15. Žalobca v odôvodnení uviedol, že skutkový záver správcu dane aj žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru maďarskému odberateľovi NAGY FENYŐFA kft. je nesprávny, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Dodanie tovaru pre maďarského odberateľa bolo podľa žalobcu okrem účtovných dokladov (faktúry, CMR atď.) preukázané aj výpoveďou konateľa odberateľa Attilu Kissa. S tým, že žalovaný považuje túto výpoveď za nedôveryhodnú, žalobca nesúhlasí a má za to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil v dôsledku čoho nesprávne vyhodnotil otázku rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/48/2019 zo dňa 12.12.2019, v zmysle ktorého žalobca predložením zákonom požadovaných dokladov vyčerpal svoje dôkazné bremeno a to sa presúva na správcu dane. Je preto na správcovi dane, aby preukázal, že doložené doklady sú falošné alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Vyžadovanie ďalších dôkazov od žalobcu bez toho, aby si daňové orgány splnili svoju dôkaznú povinnosť, predstavuje vzhľadom na uvedené nesprávne právne posúdenie veci.
16. Žalobca vyhodnocoval výpoveď A. B. s tým, že túto nemožno považovať len za formálnu, svedok potvrdil nadobudnutie tovaru od žalobcu a tým zároveň potvrdil pravosť účtovných dokladov doložených žalobcom za účelom priznania oslobodenia od DPH pri intrakomunitárnom dodaní (najmä faktúr a CMR), preto závery daňových orgánov o formálnosti tvrdení svedka nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú zmätočné a zároveň pramenia z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu daňové orgány hodnotili väčšinu dôkazov (najmä tých, ktoré preukazujú právo žalobcu) izolovane a nie aj vo vzájomných súvislostiach ako to vyžaduje ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku. Dodanie tovaru podľa žalobcu bolo preukázané aj výpoveďou svedka C. D., ktorý potvrdil prepravu tovaru ako vodič a doložil do konania aj faktúry za prepravu tovaru. Existenciu obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho maďarským odberateľom podľa žalobcu potvrdil aj svedok E. B., ktorý vypovedal, že peniaze na bankový účet žalobcu vkladal v mene maďarského odberateľa NAGY FENYŐFA kft.. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že úhrada faktúry neznamená a nie je sama o sebe postačujúcim dôkazom o tom, že žalobca splnil podmienky dodania tovaru oslobodeného od dane, žalobca opätovne poukazuje na to, že zo strany žalovaného sa jedná o nedostatočné zistenie skutkového stavu, resp. uvádzanie skutkových záverov,
ktoré sú v rozpore s administratívnym spisom. Platby za tovar nie sú v prejednávanej veci dôkazom „samy o sebe“, teda nie sú jediným dôkazom preukazujúcim nárok žalobcu.
17. V nadväznosti na uvedené žalobca ďalej uvádzal, že dodanie tovaru maďarskému odberateľovi minimálne nepriamo vyplýva aj zo záznamov Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ktorá zachytila pohyb nákladných vozidiel uvedených na CMR smerom do Maďarska (na mýtnej bráne Šiatorská Bukovinka). Ďalším nepriamym dôkazom sú záznamy maďarského správcu diaľnic získané v rámci MVI, z ktorých vyplýva, že v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov bolo pre nákladné vozidlá uvedené na CMR zakúpené diaľničné mýto. Je síce pravdou, že tento dôkaz sám o sebe dodanie tovaru nepreukazuje, ale v spojení s ostatnými dôkazmi vytvára ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov preukazujúcich, že k dodaniu tovaru skutočne došlo. Uvedené výpovede svedkov, doložené listinné dôkazy, ako aj preukázané platby za tovar, podľa žalobcu bez dôvodnej pochybnosti preukazujú, že žalobca uskutočnil intrakomunitárne dodanie tovaru do Maďarska a preto mu malo byť priznané oslobodenie od DPH v zmysle § 43 zákona o DPH.
18. Žalobca napokon uviedol, že z napadnutého dokazovania je zrejmé, že žalovaný neuznal oslobodenie od DPH žalobcovi len preto, že maďarský odberateľ NAGY FENYŐFA kft. nepriznal nadobudnutie tovaru v Maďarsku. Uvedené je zrejmé pri porovnaní dodania tovaru pre spoločnosť KORITA MIHÁLY, pri ktorej správca dane uznal počas vyrubovacieho konania oslobodenie od DPH, nakoľko táto spoločnosť priznala nadobudnutie tovaru od žalobcu a maďarskému správcovi dane k preverovaniu predložila účtovníctvo a ďalšie doklady na rozdiel od NAGY FENYŐFA kft.. Takýto postup správcu dane je podľa žalobcu nesprávny, nakoľko žalobcovi nemôže byť bez ďalšieho kladené na ťarchu nezákonné konanie jeho odberateľa a zároveň odopretie práva na oslobodenie od DPH kvôli nezákonnému konaniu iného člena obchodného reťazca je v priamom rozpore s ustálenou súdnou praxou Súdneho dvora EÚ. Správca dane ani žalovaný nijako nepreukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť o nezákonnom konaní spoločnosti NAGY FENYŐFA kft..
19. Žalobca poukázal na to, že vo vyrubovacom konaní bolo v rámci MVI preukázané, že spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. v roku 2015 nadobudla tovar zo Slovenskej republiky (hranoly, foršne, rezivo atď.). Správca dane a žalovaný túto skutočnosť považujú za irelevantnú, nakoľko maďarská spoločnosť mala v rozhodnom období aj iných slovenských dodávateľov, avšak podľa žalobcu ide opätovne o ukážku izolovaného hodnotenia jednotlivých dôkazov, nakoľko ak by dôkazy boli hodnotené aj vo vzájomných súvislostiach s ďalšími zistenými skutočnosťami, museli by daňové orgány dospieť k záveru, že bolo preukázané reálne uskutočnenie intrakomunitárneho dodania tovaru. Správca dane a žalovaný tak podľa názoru žalobcu konali nezákonne a svojvoľne a ich závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní (resp. v administratívnom spise) a sú zároveň výsledkom nesprávneho právneho posúdenia príslušných právnych noriem (najmä § 43 zákona o DPH).
20. V závere správnej žaloby žalobca uviedol, že z procesnej opatrnosti navrhol opätovné vypočutie konateľa daňového subjektu F. F. a bývalej zamestnankyne F. G. H., nakoľko títo neboli v rámci svojich výsluchov vypočúvaní k dodaniu tovaru spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. a to pre prípad, ak napriek vykonanému dokazovaniu má správca dane resp. žalovaný za to, že dodanie tovaru nebolo žalobcom preukázané. Žalovaný sa s týmto návrhom v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal, čo predstavuje porušenie práva žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia, zároveň zakladá vadu nezrozumiteľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a je podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na bod 40. rozsudku NSS SR sp. zn. 10Sžfk/24/2020 zo dňa 23.02.2022.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
21. Žalovaný v jeho vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že žalobca v podstate opakuje v žalobe identické dôvody, aké uvádzal v odvolaní. Žalovaný tiež zopakoval svoju argumentáciu z napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že správca dane nevychádzal pri neuznaní dodania tovaru do členského štátu EÚ – Maďarska oslobodeného od dane z pridanej hodnoty žalobcom ako platiteľom pre spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. iba z vyjadrenia konateľa spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. Vychádzal z odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorej je uvedené, že maďarský správca dane
môže potvrdiť nadobudnutie tovaru spoločnosťou NAGY FENYŐFA kft. od žalobcu iba dokumentami prijatými predtým počas šetrenia za obdobie IV. štvrťrok 2014, nakoľko ďalšie dokumenty k dispozícii nemajú. Správca dane tiež vychádzal zo skutočnosti, že maďarský správca dane nepotvrdil prepravu tovaru, ktorá mala byť vykonaná motorovými vozidlami spoločnosti NAGY FENYŐFA kft.. Ani ďalším preverovaním správcu dane nebola potvrdená preprava tovaru, ktorý mal žalobca dodávať v roku 2015 maďarskej spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., a ktorú mal zabezpečovať C. D. motorovými vozidlami spoločnosti NAGY FENYŐFA kft.. Bývalý konateľ spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. síce svojím vyjadrením potvrdil nadobudnutie tovaru od žalobcu, avšak správca dane uviedol vo vydanom rozhodnutí, že A. B. potvrdil uvedené len „formálne“ z toho dôvodu, že spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. nepredložila maďarskému správcovi dane žiadne doklady, faktúry, účtovníctvo ani žiadne iné listinné dôkazy, ktoré by preukazovali nadobudnutie tovaru daňovým subjektom NAGY FENYŐFA kft. od žalobcu. Správca dane prijal výpoveď svedka a vyhodnotil ju ako dôkaz, ktorý nepreukazuje uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov. Žalovaný poznamenal, že len svedeckú výpoveď bez predloženia dôkazov preukazujúcich tvrdenia nie je možné v daňovom konaní považovať za dôkaz, na základe ktorého je možné zo strany správcu dane priznať daňovým subjektom uplatňovaný nárok. Odberateľská spoločnosť nepreukázala a nepotvrdila žiadnymi listinnými dôkazmi a dokladmi, že jej bol tovar od žalobcu dodaný. Nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť NAGY FENYŐFA kft.. Ani v jednej z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nie je uvedené, že A. B. potvrdil pravosť dokladov daňového subjektu doložených za účelom priznania oslobodenia od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru (najmä faktúry a CMR).
22. Žalovaný ďalej uviedol, že preverovaním správcu dane nebolo preukázané, že C. D. vystavil faktúry pre spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. za vykonanú prepravu tovaru, ktorý mal žalobca dodať tejto spoločnosti. Svedok potvrdil, že vykonával v roku 2015 prepravu tovaru dodávaného žalobcom do členského štátu EÚ – Maďarska spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., prepravu vykonal ako živnostník, ale kamión, ktorý zabezpečoval prepravu tovaru nebol jeho, patril spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., objednávky na prepravu tovaru mu zadával telefonicky šéf z Maďarska – A. B., ktorý bol konateľom spoločnosti NAGY FENYŐFA kft.. C. D. sa vyjadril, že prepravu tovaru fakturoval maďarskej spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. a predložil správcovi dane vystavené faktúry pre maďarskú spoločnosť NAGY FENYŐFA kft., pričom bolo zistené, že C. D. fakturoval maďarskej spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. v roku 2015 mesačne paušálnu sumu 200,00 EUR. Preverením bolo ďalej zistené, že na faktúrach je uvedený text: fakturujeme Vám za vedenie motorového vozidla za jednotlivé mesiace roku 2015, pričom na faktúrach nie je uvedené odkiaľ – kam bola uskutočnená preprava tovaru, nie je uvedené konkrétne motorové vozidlo, ktoré malo vykonať prepravu tovaru, nie je uvedený počet ubehnutých km a k vystaveným faktúram nie je doložený ani záznam o prevádzke motorového vozidla spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., na ktorom mala byť zaznamenaná vykonaná preprava tovaru. Z vystavených faktúr tak podľa žalovaného nie je možné určiť a jednoznačne preukázať, akú konkrétnu prepravu C. D. pre spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. v roku 2015 na základe týchto faktúr a údajov v nich uvedených zabezpečil, nie je možné určiť, od ktorej konkrétnej spoločnosti vozil tovar pre spoločnosť NAGY FENYŐFA kft., nakoľko C. D. mal podľa jeho vyjadrenia vykonávať prepravu tovaru aj pre iné slovenské spoločnosti, ktoré v roku 2015 dodávali tovar spoločnosti NAGY FENYŐFA kft.. Žalovaný teda zhodnotil, že správca dane oprávnene prijal záver, že doklady doložené C. D. nepotvrdzujú prepravu tovaru, ktorý mal dodať žalobca do členského štátu EÚ – Maďarska spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., nepotvrdzujú splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ – Maďarska zakotvených v ustanovení § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v z.n.p..
23. K výpovedi svedka E. B. žalovaný zopakoval z napadnutého rozhodnutia, že z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že p. B. E. bol zamestnancom spoločnosti NAGY FENYŐFA Kft. a vyjadril sa, že v mene spoločnosti NAGY FENYŐFA Kft. na bankový účet žalobcu vedený v Československej obchodnej banke a.s. v období január 2015 – jún 2015 vkladal finančné prostriedky. Na to ho splnomocnil konateľ spoločnosti NAGY FENYŐFA Kft. pán B. A., žiadne splnomocnenie k svojmu tvrdeniu maďarskému správcovi dane nepredložil, ani žiadne doklady potvrdzujúce jeho vyjadrenia, že konal v mene spoločnosti NAGY FENYŐFA Kft. Skutočnosť, že spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. uhradila žalobcovi faktúry neznamená a nie je samo osebe postačujúcim dôkazom o tom, že žalobca splnil podmienky dodania tovaru oslobodeného od dane z pridanej hodnoty zakotvené v ustanovení § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a dodal tovar do členského štátu EÚ spoločnosti uvedenej na vystavených faktúrach. Poukázal aj na to, že Attila Kiss, sa podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyjadril, že C. D. prevzal peniaze za dodaný
tovar a potom ich odovzdal slovenskému daňovému subjektu alebo ich vložil na účet predajcu. A. B. vo svojej výpovedi neuviedol, že poveril zamestnanca spoločnosti E. B., aby v mene tejto spoločnosti vkladal finančné prostriedky na bežný účet žalobcu.
24. K preprave tovaru sa žalovaný vyjadril tak, že z odpovede od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. vyplynulo, že motorové vozidlá (ťahače) boli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme, návesy v ňom zaregistrované neboli. Preverením pohybu motorových vozidiel v nadväznosti na predložené doklady daňovým subjektom vystavené faktúry pre NAGY FENYŐFA kft., dodacie listy, medzinárodné nákladné listy, výdajky zo skladu, bolo zistené, že motorové vozidlá v deň dodania tovaru uvedený na faktúrach č. Z2015003, Z 20150009, Z20150057, Z20150065, Z20150070, Z20150078 skončili prepravu vo Fiľakove a až na nasledujúci deň sa dostali na hraničný prechod Šiatorská Bukovinka. Pri faktúrach č. Z20150046 zo dňa 20.04.2015 a č. Z20150071 zo dňa 09.06.2015 nebolo preukázané, že motorové vozidlo, ktoré malo zabezpečovať prepravu tovaru, sa pohybovalo v smere Kociha – Šiatorská Bukovinka. Správca dane prijal záver, že motorové vozidlá, ktoré mali prepravovať tovar deklarovanej odberateľskej spoločnosti do Maďarska boli zaevidované v elektronickom mýtnom systéme a zo zistení pri predmetných faktúrach je zrejmé, že sa ťahače pohybovali po území SR, ale nie je preukázané, že by návesy prepravili tovar do Maďarska, pretože v elektronickom systéme Národnej diaľničnej spoločnosti sa návesy neevidujú, a pretože na CD nosiči sú zaznamenané pohyby motorových vozidiel po území Slovenskej republiky po hraničný prechod Šiatorská Bukovinka, čím nie je preukázaná preprava tovaru oslobodeného od dane žalobcom deklarovanej maďarskej odberateľskej spoločnosti.
25. Správca dane na návrh žalobcu zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, na základe ktorej vyžiadal od maďarskej diaľničnej spoločnosti mýtne udalosti zaznamenané elektronickým mýtnym systémom k motorovým vozidlám, ktoré mali podľa predložených medzinárodných nákladných listov k daňovej kontrole zabezpečovať prepravu tovaru žalobcom pre maďarskú spoločnosť NAGY FENYOFA kft. v roku 2015. Z odpovede poskytnutej z maďarskej diaľničnej spoločnosti však vyplynuli len údaje o kupujúcich, údaje o partneroch, údaje o presných termínoch, kedy klienti platili za mýto, údaje o tom, na aké konkrétne obdobie bolo mýto platné, za ktoré mohli klienti využívať maďarskú diaľničnú sieť na základe uhradeného mýta. Maďarská diaľničná spoločnosť neposkytla správcovi dane údaje o pohybe motorových vozidiel, ktoré mali zabezpečovať prepravu tovaru pre maďarskú spoločnosť NAGY FENYOFA kft., neposkytla údaje o konkrétnych mestách, resp. konkrétnych úsekoch, ktoré mali motorové vozidlá prejsť od maďarských hraníc do miesta určenia v Maďarsku. Z uvedeného podľa žalovaného nie je potvrdené, že motorové vozidla uvedené na CMR skutočne vykonali v uvedené dni prepravu do Maďarska a pohybovali sa v Maďarsku v smere deklarovanom na CMR. Údaje uvedené v doručených tabuľkách k jednotlivým motorovým vozidlám nevypovedajú o tom, že preprava tovaru bola skutočne v konkrétny deň aj uskutočnená, vypovedajú len o zaplatení mýta na konkrétne obdobie za konkrétne motorové vozidlo.
26. Pokiaľ ide o námietku ohľadom dodania tovaru spoločnosti KORITA MIHÁLY, žalovaný uviedol, že zamestnanci správcu dane preverovali za kontrolované zdaňovacie obdobia v priebehu daňovej kontroly deklarované dodanie tovaru – ihličnatého reziva žalobcom do členského štátu EÚ Maďarska pre odberateľa KORITU MIHÁLY a splnenie podmienok žalobcom na uplatnenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tohto tovaru. Správca dane po vykonanom preverovaní uviedol, že odberateľ KORITU MIHÁLY predložil faktúry, ktoré sú rovnaké, ako boli priložené k zaslanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, na faktúrach je rovnaký bankový účet a sumy. Ďalej je v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií uvedené, že faktúry boli uhradené prepravnej spoločnosti v uvedenom dátume a sume. Správcovi dane bola doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorej maďarský správca dane potvrdil zaúčtovanie a uhradenie nadobudnutého tovaru daňovým subjektom KORITOU MIHÁLY od žalobcu. Podľa odpovede prepravu tovaru objednala a zaplatila KORITA MIHÁLY, kúpený tovar nepredávali, ale spracovali ako surovinu. Nakoľko daňový subjekt KORITA MIHÁLY vo vyrubovacom konaní predložila maďarskému správcovi dane k preverovaniu účtovníctvo a ďalšie doklady potvrdzujúce nadobudnutie tovaru od žalobcu (na rozdiel od odberateľa NAGY FENYŐFA kft., ktorý nepredložil k preverovaniu žiadne doklady, listinné dôkazy, ktoré by potvrdzovali nadobudnutie tovaru od žalobcu a v uvedenom prípade preverovaním - podľa odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ani predloženými dokladmi C. D. - nebola preukázaná preprava tovaru, ktorý mal žalobca dodať maďarskej spoločnosti NAGY FENYŐFA kft.), nie je namieste porovnávanie splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru pre odberateľa KORITU MIHÁLY a pre spoločnosť NAGY FENYŐFA kft..
27. K námietke o nepreukázaní účasti na podvode, žalovaný uviedol, že v rozhodnutiach daňových orgánov sa neuvádza, že došlo k podvodnému konaniu, správca dane prijal záver, že žalobca nepreukázal, že dodal tovar do členského štátu EÚ – Maďarska oslobodený od dane z pridanej hodnoty v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. a že nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť NAGY FENYŐFA kft., z čoho vyplýva, že správca dane zistil porušenie ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný poukázal na Rozsudok Európskeho súdneho dvora C-409/04, z ktorého vyplýva, že podľa Článku 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a) prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem "odoslaný" uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Aj v tomto prípade dodanie tovaru zo SR a nadobudnutie tovaru v Maďarsku v skutočnosti predstavujú jedno a to isté plnenie. Na účely riadneho výberu DPH je nevyhnutné, aby príslušné daňové orgány overili, a to jedni nezávisle od druhých, či došlo k splneniu podmienok jednak nadobudnutia tovaru vo vnútri Spoločenstva, ako aj oslobodenia zodpovedajúcej dodávky od dane, čo v prípade deklarovaného dodania tovaru kontrolovaným daňovým subjektom H.M.H. – Drevovýroba Kociha s.r.o. pre maďarskú spoločnosť NAGY – FENYŐFA kft. nebolo preukázané.
28. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty. Spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. podala daňové priznania na dani z pridanej hodnoty, ale maďarská daňová správa nevedela preveriť pravdivosť týchto údajov, nakoľko daňový subjekt je nekontaktný, nepredložil žiadne doklady, faktúry, účtovníctvo, ktoré by preukazovali a potvrdzovali nadobudnutie tovaru resp. prijatie tovaru spoločnosťou NAGY FENYŐFA kft. od žalobcu.
29. Žalovaný uviedol, že faktúra je z hľadiska nároku na oslobodenie od dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane tiež je, aby platiteľ ním prijaté zdaniteľné obchody, uskutočnené iným platiteľom použil na účely svojho podnikania ako platiteľ. Vznik predmetného nároku je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Povinnosť preukázať, či uvedené prijaté zdaniteľné plnenia boli uskutočnené a dodané odberateľovi uvedenému na faktúre, či boli uskutočnené v takom rozsahu ako deklaruje platiteľ na vystavených faktúrach a či doklady boli týmito dodávateľmi aj dodané, je na platiteľovi. Pokiaľ si on uplatňuje nárok na oslobodenie od dane z faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu, a to práve pre osobu, uvedenú na faktúre, ktorá je oprávnená za spoločnosť konať. Predloženie faktúry vystavenej v zmysle § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty je len splnenie formálnej stránky na uplatnenie nároku na oslobodenie od dane, ak však vzniknú pochybnosti o pravdivosti faktúry, je na platiteľovi, aby tieto pochybnosti odstránil.
30. Žalovaný zopakoval, že správcom dane bolo preukázané, že tovar nemohol byť dodaný tak, ako je uvedené v predmetných faktúrach. Kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Správca dane nepripisoval dôkaznú povinnosť iných subjektov (odberateľov daňového subjektu) na ťarchu daňového subjektu, len požadoval od neho podložiť svoje tvrdenia pravdivými dôkazmi. Následne tieto preveroval a zistil, že sa nezakladajú na materiálnej pravde a zdaniteľný obchod prebehol inak ako to deklaroval daňový subjekt. Ťažisko dôkazného bremena je podľa žalovaného na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt, ale vykonal k tomuto účelu rozsiahle dokazovanie.
Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Tiež poukázal na rozsudok krajského súdu sp. zn. 2S/11/2014 zo dňa 19.11.2014 a konštatoval, že to, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si nárok z tohto dokladu, pretože pri jeho uplatnení, na základe predloženej faktúry, musí prísť k vecnému naplneniu podstaty veci, čiže k dodaniu deklarovaných zdaniteľných obchodov. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku.
31. Na základe uvedených skutočností žalovaný zotrval na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, navrhoval žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
32. V replike žalobca v plnej miere zotrval na podanej správnej žalobe, uviedol, že má za to, že jednoznačne preukázal intrakomunitárne dodanie tovaru maďarskému odberateľovi, že uniesol svoje dôkazné bremeno v otázke vzniku nároku na oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH a došlo k prenosu dôkazného bremena na správcu dane. V tomto smere uvádzal citácie z rozsudkov Najvyššieho správneho súdu SR vo veciach sp. zn. 3Sžfk/23/2020, sp. zn. 4Sžfk/24/2020 (bod 30.), sp. zn. 5Sžfk/25/2020 (bod 29.), sp. zn. 6Sžfk/40/2018 a z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/48/2019 zo dňa 12.12.2019. Z posledného citoval predovšetkým to, že krajský súd konštatoval, že nestačí len spochybniť pravosť CMR, správca dane musí preukázať, že doklad bol falošný alebo že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom daňový subjekt vedel alebo musel vedieť. Podľa žalobcu to bol práve správca dane, ktorý neuniesol svoje dôkazné bremeno a ani žalovaný neuviedol vo svojom vyjadrení k žalobe žiadnu argumentáciu, ktorá by spochybňovala nárok žalobcu na oslobodenie od DPH vo veci samej.
33. Žalovaný sa k replike žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 30.12.2022, nevyjadril.
Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym súdom
34. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
35. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) teda ako vecne a miestne príslušný správny súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe podanej správnej žaloby v režime § 177 a nasl. SSP preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, bez nariadenia pojednávania, pričom po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa je potrebné pre nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
36. Hoci žalobca v podanej správnej žalobe najprv žiadal vo veci nariadiť pojednávanie, neskorším podaním zo dňa 19.02.2024 správnemu súdu výslovne oznámil, že nežiada, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe súhlasil s prejednaním veci aj bez nariadenia pojednávania. Nakoľko nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd vo veci rozhodoval postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.08.2024.
37. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia (ďalej len „zákon o DPH“), oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
38. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
39. Podľa § 72 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane.
40. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
41. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
42. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
43. Podľa § 24 daňového poriadku: (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.
44. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015. Daňové orgány neuznali žalobcovi oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH a to za dodávku tovaru – ihličnatého reziva (šalovacích dosiek) na základe faktúry č. Z20150003 zo dňa 19.01.2015 maďarskej odberateľskej spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. z dôvodu, že žalobca podľa ich názoru nepreukázal dodanie tohto tovaru do členského štátu – Maďarska, nebolo preukázané, že by došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na odberateľskú spoločnosť a že nebolo možné určiť a jednoznačne preukázať prepravu tovaru.
45. Po oboznámení sa s obsahom podanej správnej žaloby, vyjadrení účastníkov konania a s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
46. Daňové orgány vychádzali z toho, že nadobudnutie tovaru maďarským odberateľom bolo len „formálne“ potvrdené bývalým konateľom spoločnosti A. B., spochybňovali, či úhrada faktúry vložením peňažných prostriedkov na bankový účet žalobcu osobou E. B. bola skutočne realizovaná v mene spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., spochybňovali najmä prepravu tovaru do Maďarska, ktorú mal pre spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. zabezpečovať vodič C. D. na kamiónoch patriacich spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., poukazovali na zistenia z Národnej diaľničnej spoločnosti, podľa ktorých v súvislosti s predmetnou faktúrou č. Z20150003 v deň uvedený na CMR motorové vozidlá deklarované na CMR skončili vo Fiľakove a až nasledujúci deň sa dostali na hraničný prechod do Maďarska (Šiatorská Bukovinka), poukazovali aj na to, že údaje získané od maďarskej diaľničnej spoločnosti vypovedajú len o zaplatení mýta za konkrétne obdobie na konkrétne vozidlo, nie však o samotnej trase prepravy.
47. Žalobca k uvedenému argumentoval, že bývalý konateľ maďarskej odberateľskej spoločnosti jednoznačne potvrdil nadobudnutie tovaru týmto odberateľom, skutočnosť, že nepredložil účtovníctvo spoločnosti z dôvodu, že spoločnosť bola v medziobdobí po uskutočnení zdaniteľného obchodu predaná a doklady a účtovníctvo boli odovzdané právnemu nástupcovi, ako skutočnosti netýkajúce sa priamo žalobcu, nemožno klásť žalobcovi na ťarchu. K výpovedi svedka E. B. zhrnul, že tento vkladal peniaze na bankový účet žalobcu ako predávajúceho v mene spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. ako jej zamestnanec, čo tento svedok výslovne uviedol, z bankových výpisov vyplýva, že platba bola prijatá a faktúra za tovar teda bola riadne uhradená. K preprave tovaru sa vyjadril, že túto riadne preukázal, okrem faktúry vystavenej v súlade s § 71 zákona o DPH predložil správcovi dane aj dodací list, CMR, potvrdenie o nadobudnutí tovaru odberateľom, výdajku zo skladu a iné doklady preukazujúce riadne dodanie tovaru a ak má správca dane opačný názor, je jeho úlohou, aby preukázal, že predložené doklady sú falošné alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. V danej veci však rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na daňovom podvode ani na zneužití práva a nepreukázali ani to, že by doklady predložené žalobcom mali byť falošné. Preto žalobca je toho názoru, že svoje dôkazné bremeno uniesol a toto sa presunulo na správcu dane. K zisteniam z diaľničných spoločností žalobca poukázal na to, že bolo potvrdené, že vozidlá deklarované v dokladoch sa pohybovali na hraničný prechod do Maďarska a mali zakúpené mýto v Maďarsku na príslušné obdobie, čo možno samo o sebe ako dôkaz nepostačuje, ale v spojení s ostatnými listinnými dôkazmi, ako aj s výpoveďami svedkov, ktorí tiež potvrdili prepravu tovaru, vytvára ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich intrakomunitárne dodanie tovaru tak ako ho deklaroval žalobca.
48. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca k faktúre č. Z20150003 predložil aj dodací list, výdajku zo skladu, CMR (medzinárodný nákladný list), emaily a niekoľko ďalších dôkazov (čiastočne vyhotovených aj v maďarskom jazyku), v zmysle ktorých podľa žalobcu tento žiadal od spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., ktorá mala zabezpečiť prepravu tovaru prostredníctvom tretej osoby, aby žalobcovi zaslala doklady o preprave tovaru. Následne žalobca takto získané doklady o preprave predložil správcovi dane pri ústnom pojednávaní dňa 12.01.2018, pričom ich súčasťou boli nad rámec vyššie uvedených dokladov a faktúry č. Z20150003 aj potvrdenie o nadobudnutí tovaru maďarským odberateľom podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH k uvedenej faktúre, faktúra za prepravu tovaru živnostníkom I. F., Hviezdoslavova 7, Fiľakovo, č. 007/2015, ktorej predmetom boli prepravné služby na trase Fiľakovo- Kociha- Tápiószecsó- Fiľakovo v dňoch 19.-20. januára 2015, CMR potvrdené pečiatkou a podpisom žalobcu ako dodávateľa, pečiatkou a podpisom prepravcu MAG AUTODOPRAVA a pečiatkou odberateľa a záznamy o prevádzke motorového vozidla, pričom išlo o vozidlá v zmysle predloženého CMR.
49. S týmito dôkazmi predloženými žalobcom sa ani správca dane ani žalovaný riadne nevysporiadali. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci mala prepravu tovaru zabezpečovať maďarská odberateľská spoločnosť NAGY FENYŐFA kft. jej motorovými vozidlami, no prostredníctvom tretej osoby ako vodiča (prepravcu), žalobca si tieto doklady žiadal od svojho odberateľa za účelom preukázania prepravy tovaru a tieto doklady v rámci daňového konania správcovi dane predkladal. Správca dane sa však pri zisťovaní skutkového stavu veci a preverovaní prepravy tovaru obmedzil výlučne na preverovanie prepravy prostredníctvom C. D. (zrejme z dôvodu, že daňová kontrola bola vykonávaná spolu za viaceré zdaňovacie obdobia, v ktorých C. D. mal byť prepravcom). Pokiaľ boli závery daňových orgánov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok založené predovšetkým na nepreukázaní prepravy tovaru, správny súd poukazuje na to, že v administratívnom spise sa nachádzajú aj ďalšie doklady predložené žalobcom k preprave tovaru (hoci inou osobou – Zoltán Mag), ktoré dávajú logickú súvislosť so zisteniami z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., podľa ktorej, ako to uvádzal samotný žalovaný, motorové vozidlá deklarované v CMR v deň uvedený na CMR (19.01.2015) skončili vo Fiľakove (miesto podnikania prepravcu Zoltán Mag) a až nasledujúci deň (20.01.2015) sa dostali na hraničný prechod s Maďarskom
- Šiatorská Bukovinka (čo súhlasí s dátumom prepravy uvedenom vo faktúre od I. F. – 19.-20.01.2015). Nie je vylúčené, aby preprava tovaru do iného členského štátu mohla začať v jeden deň naložením tovaru a pokračovať resp. byť ukončená v deň nasledujúci. Obdobne uvedené doklady o preprave a záznamy o prevádzke motorového vozidla, ktoré správca dane ani žalovaný vôbec pri svojom rozhodovaní nezohľadňovali, obsahovo korešpondujú aj s predloženým CMR dokladom a potvrdením o nadobudnutí tovaru maďarským odberateľom.
50. Je preto nepochybné, že správca dane ani žalovaný vôbec neprihliadli na časť dôkazov predložených žalobcom na preukázanie prepravy tovaru, nedostatočne vyhodnocovali a neustálili, ktorý konkrétny prepravca mal zabezpečovať prepravu tovaru a následne skutočnosť, či táto preprava bola vykonaná tak ako to tvrdil žalobca a v súlade s dokladmi predloženými žalobcom. Túto časť dokladov týkajúcich sa prepravy tovaru správca dane a žalovaný úplne opomenuli, ani neuviedli, prečo dané listinné dôkazy do úvahy nebrali, vyhodnotili len tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu. Daňové orgány tak nezisťovali skutkový stav dostatočne dôsledne a skutkový stav, ktorý vzali za základ rozhodnutia je v čiastočnom rozpore s administratívnym spisom.
51. Obdobne daňové orgány dostatočným spôsobom nezisťovali a nevyhodnocovali aj vo vzájomných súvislostiach ani iné dôkazy, ktorými žalobca preukazoval pravdivosť svojich tvrdení a reálnosť deklarovaného zdaniteľného obchodu, ako napríklad výpoveď bývalého konateľa NAGY FENYŐFA kft., A. B., ktorý potvrdil nadobudnutie deklarovaného tovaru v príslušnom zdaňovacom období spoločnosťou NAGY FENYŐFA kft. od žalobcu, výpoveď zamestnanca spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., E. B., že platbu za tovar uhrádzal v mene spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., teda faktúra bola uhradená.
52. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal aj skutočnosť, že v rámci návrhov na dokazovanie za účelom preukázania dodania tovaru žalobcom spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. žiadal správcu dane vykonať opakovaný výsluch konateľa F. F. a bývalej zamestnankyne F. G. H., nakoľko títo neboli v rámci svojich výsluchov vypočúvaní k dodaniu tovaru spoločnosti NAGY FENYŐFA kft., ale boli vypočúvaní len vo vzťahu k spoločnosti J. C. K. L., od ktorej mal žalobca tovar nakupovať. Správca dane tieto návrhy na vykonanie dôkazov neakceptoval s odôvodnením, že konateľ spoločnosti F. F. už bol vypočutý a mohol sa už skôr vyjadriť ku skutočnostiam aj ohľadom spoločnosti NAGY FENYŐFA kft. a výpoveď
F. G. H. správca dane odmietol vykonať s odôvodnením, že táto bola len administratívnym pracovníkom žalobcu a teda jej výpoveď by nemala vplyv na závery správcu dane, nakoľko by sa jednalo o výpoveď svedka, ktorý sa priamo nezúčastňoval na obchodných transakciách žalobcu a preto výpoveď danej svedkyne by bola irelevantná. Žalobca opakovane navrhoval vykonať uvedené dôkazy aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, no žalovaný sa k tejto námietke nijako nevyjadril.
53. Pokiaľ daňové orgány spochybňujú žalobcom predložené listiny a doklady (napríklad z dôvodu ich obsahových nedostatkov alebo nezrovnalostí), mali by žalobcovi aj umožniť uniesť dôkazné bremeno v tomto smere, alebo ponúknuť relevantné dôvody, pre ktoré je navrhované dokazovanie neopodstatnené. Takýmto relevantným dôvodom však nemôže byť prejudikovanie zo strany správcu dane, že vykonanie výsluchu svedkyne by bolo irelevantné, o to viac, keď svedkyňa (hoci ako administratívny zamestnanec žalobcu) bola vypočutá v spojitosti s iným obchodným partnerom žalobcu a v tomto smere správca dane jej výpoveď za irelevantnú nepovažoval. Obdobne nepostačuje ani konštatovanie, že konateľ žalobcu už bol vypočutý k veci a mohol určité skutočnosti uviesť skôr v rámci iného výsluchu či vyjadrenia, pokiaľ na ne nebol výslovne dopytovaný. Skutočnosť, že žalovaný sa s námietkou o nevykonaní výsluchov svedkov resp. s návrhom žalobcu na ich vypočutie uvádzaným v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vôbec nevysporiadal, len znásobila nedostatočné zisťovanie skutkového stavu veci.
54. Pokiaľ ide o poukazovanie žalobcu na rozhodnutia v jeho iných veciach (za iné zdaňovacie obdobia), najmä na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/24/2020 zo dňa 23.02.2022, správny súd uvádza, že mu je známa judikatúra Najvyššieho správneho súdu SR v obdobných veciach. K tejto žalobnej námietke správny súd konštatuje, že v tu prejednávanej veci išlo o obdobnú skutkovú aj právnu situáciu ako v žalobcom spomínanom rozsudku sp. zn. 10Sžfk/24/2020, kde Najvyšší správny súd SR zamietol kasačnú sťažnosť podanú žalovaným proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/46/2019-106 zo dňa 14.11.2019, ktorým tento zrušil tam napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie. Hlavným dôvodom zrušenia daňových rozhodnutí bol nedostatočne zistený skutkový stav resp. nesprávne hodnotenie niektorých dôkazov. Daňovým orgánom bolo zo strany správneho súdu vytknuté, že predloženými dokladmi (obdobnými ako v tu prejednávanej veci) žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní tovaru a že nie je postačujúce zo strany daňových orgánov len spochybniť pravosť CMR, ale je potrebné, aby vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ správca dane preukázal, že ide o doklad falošný, alebo, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Dôvodom zrušenia daňových rozhodnutí bolo aj nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov v daňovom konaní s tým, že odopretie vykonania dôkazu musí byť v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnené a tiež, pokiaľ navrhovaným dôkazom žalobca sleduje preukázanie skutočnosti, ktorú daňové orgány spochybňujú, musí mu byť aj umožnené uniesť jeho dôkazné bremeno v tomto smere, alebo ponúknuť relevantné dôvody, pre ktoré je navrhované dokazovanie neopodstatnené. Správny súd v tu prejednávanej veci vzhliadol obdobnosť skutkového aj právneho stavu, ako aj námietok účastníkov konania a možno skonštatovať, že tento rozsudok je súladný s už existujúcou judikatúrou kasačného súdu v citovanej veci.
55. Závery správnych súdov vo veci sp. zn. 10Sžfk/24/2020 o tom, že nie je postačujúce zo strany daňových orgánov len spochybniť pravosť CMR, ale je potrebné, aby vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ správca dane preukázal, že ide o doklad falošný, alebo, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva, ako aj závery o tom, že odopretie vykonania dôkazu musí byť v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnené a tiež, pokiaľ navrhovaným dôkazom žalobca sleduje preukázanie skutočnosti, ktorú daňové orgány spochybňujú, musí mu byť aj umožnené uniesť jeho dôkazné bremeno v tomto smere, alebo ponúknuť relevantné dôvody, pre ktoré je navrhované dokazovanie neopodstatnené, sú aplikovateľné aj v tu prejednávanej veci.
56. V správnej žalobe žalobca poukazoval aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/48/2019 zo dňa 12.12.2019. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že mu je známy rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/48/2019-129 zo dňa 12.12.2019, ktorým boli zrušené viaceré rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane za iné zdaňovacie obdobia vo veci tých istých účastníkov konania za obdobného skutkového aj právneho stavu ako v tu prejednávanej veci (sčasti dokonca išlo aj o totožného maďarského odberateľa). Dôvody boli opäť obdobné, najmä
nedostatočné zistenie skutkového stavu, odmietnutie vykonania žalobcom navrhovaného dôkazu, záver, že žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno a daňové orgány nevyvrátili predložené dôkazy, ďalej záver, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli závery o falošnosti žalobcom predložených dôkazov o splnení hmotnoprávnych podmienok a nebola preukázaná jeho vedomosť o podvode. Uvedený rozsudok bol zo strany žalovaného napadnutý kasačnou sťažnosťou, pričom táto bola zamietnutá rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/23/2020 zo dňa 24.11.2021.
57. Aj v tu prejednávanej veci možno konštatovať, že zistenie skutkového stavu veci správcom dane a žalovaným bolo nedostatočné, čiastočne aj v rozpore s administratívnymi spismi, napriek tomu, že žalobca predložil dôkazy k preukázaniu splnenia podmienok na oslobodenie od dane, s takto predloženými dôkazmi sa daňové orgány nevysporiadali, nevykonali žalobcom navrhnuté dôkazy, nepreukázali falošnosť predložených listinných dokladov a netvrdili ani nepreukázali daňový podvod ani zneužitie práva.
58. Obdobne tomu bolo aj vo veci tých istých účastníkov konania, kde Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžfk/24/2020 zo dňa 24.11.2021 zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/53/2019-110 zo dňa 14.11.2019, ktorým tento zrušil rozhodnutia žalovaného aj správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nevykonania žalobcom navrhnutého dôkazu bez uvedenia relevantného dôvodu a nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho hodnotenia niektorých dôkazov a ich označovaniu za formálne, obdobne ako tomu bolo v tu prejednávanej veci.
59. Neuniklo pozornosti správneho súdu ani to, že vo veci rovnakých účastníkov konania bolo v minulosti judikované aj tak, že správne žaloby žalobcu boli zamietnuté. Konkrétne išlo o vec vedenú na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 76S/65/2021, avšak v predmetnej veci bolo zamietajúce rozhodnutie správneho súdu č. k. 76S/65/2021-82 zo dňa 17.08.2022 zrušené rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/33/2023 zo dňa 27.03.2024 a vec vedenú na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 74S/30/2021 (kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 74S/30/2021-87 zo dňa 29.06.2022 bola zamietnutá rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/32/2023 zo dňa 25.04.2024), avšak v danej veci išlo o odlišný skutkový stav veci. V tam prejednávanom prípade totiž bolo okrem iného zistené, že motorové vozidlá uvedené na CMR sa podľa záznamov Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. pohybovali v deklarované dni po iných trasách a nie smerom k hraničnému prechodu do Maďarska, ani smerom do/z Kocihy ako miesta nakládky a k preprave nebola dostupná žiadna dokumentácia. Správny súd preto konštatuje, že uvedená vec sa skutkovo líši od tu prejednávanej veci a nemožno ju aplikovať na tu prejednávanú vec. Rovnaký záver uviedol aj kasačný súd v rozsudku sp. zn. 3Sfk/32/2023, keď v závere poukazoval na odlišnosti jednotlivých prípadov.
60. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, pre ich nezákonnosť zrušil a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP, teda že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a podľa § 191 ods. 4 SSP správny súd vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
61. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov náležite zistiť skutkový stav veci, vyhodnotiť všetky doklady predložené žalobcom (vrátane všetkých dokladov týkajúcich sa prepravy tovaru) a tieto následne riadne vyhodnotiť jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a následne vec správne právne posúdiť.
62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
63. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).