Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžfk/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobkyne H.M.H. - Drevovýroba Kociha, s.r.o., so sídlom Kociha 106, 980 52 Kociha, IČO: 36 464 937, právne zastúpená AK Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940,, proti žalovanému (sťažovateľovi) Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100160777/2019 zo dňa 14. januára 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -110 zo dňa 14. novembra 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad Banská Bystrica, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 101879542/2018 zo dňa 24.09.2018 podľa , o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určil žalobkyni rozdiel v sume 14.440,94 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014, nepriznal nadmerný odpočet v sume 4.733,91 € a vyrubil daň v sume 9.707,03 €.

2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100160777/2019 zo dňa 14.01.2019 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II.

Konanie na krajskom súde

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa , , a (ďalej len S.s.p.) zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa v žalobe namietala, že hlavným argumentom žalovaného pre nepriznanie nadmerného odpočtu a vyrubenie dane sú skutočnosti na strane maďarských odberateľov (BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft., SODÓ-WELLNA Kft. a SODÓ-MARKET Kft.), ktorí si neplnili

svoje povinnosti voči maďarskému správcovi dane a žalovaný, ako aj správca dane, postavili svoje rozhodnutia na skutkovom zistení týkajúcom sa iných subjektov, ako je žalobkyňa, ktoré skutočnosti žalobkyňa nemohla nijako ovplyvniť. Orgány verejnej správy tak podľa žalobkyne konali v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, keďže konanie odberateľov považovali za dôvod nepriznania oslobodenia od DPH v zmysle o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“). V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na Rozsudok SD EÚ č. 80/11-142/11 Mahagében Kft. a na Rozsudok č. C-409/04 Teleos. Uviedla, že z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že žalobkyňa vedela alebo mala vedieť, že uvedení maďarskí odberatelia sa dopustili nezákonného konania. Túto námietku vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Krajský súd predovšetkým považoval za potrebné poukázať na to, že rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) nie je založené na tom, že žalobkyňa nesplnila podmienky stanovené v a , naopak, v rozhodnutí správcu dane sa výslovne uvádza, že kontrolou predložených dokladov nebolo zistené porušenie až . Rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) nebolo založené ani na tom, že správca dane má podozrenie, že žalobkyňa sa dopustila, alebo bola súčasťou (či už vedomou alebo nevedomou) daňového podvodu. Z uvedeného dôvodu nie je preto možné na preskúmavaný prípad aplikovať žalobkyňou označené rozsudky. Rozhodnutie žalovaného (i správcu dane) bolo založené na tom, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok oslobodenia dane pri dodaní tovaru žalobkyňou do iného členského štátu - Maďarska odberateľom uvedeným na preverovaných faktúrach v zmysle s odôvodnením, že žalobkyňa nepredložila v priebehu daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania žiadne relevantné dôkazy, ktorými by vierohodným spôsobom preukázala svoje tvrdenie, t.j. že tovar skutočne dodala do iného členského štátu tým osobám identifikovaným pre daň v tomto inom členskom štáte, ktoré uvádza na predložených faktúrach. Žalovaný i správca dane následne uviedli, že ani preverovaním vykonaným správcom dane tieto skutočnosti neboli potvrdené. V tejto súvislosti však krajský súd považoval za potrebné uviesť, že preverovaním vykonaným správcom dane prostredníctvom MVI síce dodanie tovaru žalobkyňou maďarskými spoločnosťami nebolo potvrdené (vzhľadom na ich nekontaktnosť, resp. nepredloženie dôkazov maďarskému správcovi dane), nebolo však ani vyvrátené. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe tvrdila, že si preverila dostatočne svojich obchodných partnerov (platnosť registrácie IČ DPH, výpisy z OR), žalovaný, ani správca dane toto tvrdenie žalobkyne nespochybnili a na nesplnení týchto povinností, ani na tom, že by žalobkyňa konala vedome s rizikovými partnermi, nezaložili svoje rozhodnutia. Pokiaľ žalobkyňa v tejto súvislosti namietala, že na preukázanie skutočností, že prijala všetky rozumné opatrenia, navrhla vypočuť svedkyňu T.. L., avšak správca dane tento dôkaz odmietol bez relevantného dôvodu vykonať a žalovaný sa touto námietkou nezaoberal, uvedená námietka nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, v ktorom tento uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré žalobkyňou navrhnutý výsluch svedkyne T.. L. nevykonal a námietka žalobkyne je tak len vyjadrením nesúhlasu žalobkyne s vyhodnotením tohto návrhu správcom dane. Pokiaľ sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí k uvedenej námietke nevyjadril (resp. k otázke nevykonania žalobkyňou navrhnutých dôkazov sa vyjadril všeobecne), čiastkové nedostatky odôvodnenia nespôsobujú jeho nezrozumiteľnosť.

5. Žalobkyňa v žalobe namietala, že rozhodnutie žalovaného nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a žalovaný (i správca dane) vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle . Žalobkyňa tvrdila, že splnila podmienky stanovené v a preukázala, že dodala tovar nadobúdateľovi, ktorý je platiteľom DPH v inom členskom štáte a zároveň preukázala prepravu, resp. odoslanie tohto tovaru do iného členského štátu, pričom splnenie podmienok preukázala predložením dokladov v zmysle () - faktúrami, CMR - medzinárodnými nákladnými listami, ako aj ďalšími dokladmi - dodacími listami, kúpnymi zmluvami a vykonanie prepravy potvrdili aj prepravca G.. W. (pre spoločnosti BULLIWOOD Kft. a SEBI-HASZON Kft.) a aj zástupca spoločnosti BULLIWOOD Kft. a SEBI-HASZON Kft. L. K.. Žalobkyňa tvrdila, že nebola spochybnená existencia tovaru, ani platby za tovar, pričom uvedené dôkazy súhlasia s faktúrami, CMR a ostatnými dokladmi, ktoré vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od DPH v zmysle . Žalovaný i správca dane podľa žalobkyne nedostatočne zistili skutkový stav, nevykonali žalobkyňou navrhnuté doplnenie dokazovania a dôkazy v prospech žalobkyne ignorovali. Žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. nesprávneho hodnotenia niektorých dôkazov, bola podľa názoru krajského súdu dôvodná. Podľa v znení účinnom pre kontrolované zdaňovacie obdobie, platiteľ je povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane, a teda dodanie do iného členského štátu kópiou faktúry a podľa písm. b) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, ako poštovým podnikom,

kópiou dokladov o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou, prevzatie tovaru v inom členskom štáte. Žalobkyňa predložila ako dôkaz o vyvezení tovaru fakturovaného maďarským odberateľom prepravné doklady (medzinárodné nákladné listy - CMR), podľa ktorých preprava tovaru pre spoločnosti BULLIWOOD Kft. a SEBI-HASZON Kft. bola vykonaná prostredníctvom zmluvného prepravcu G.X. W.. Žalovaný (ani správca dane) nezaložili svoje rozhodnutie týkajúce sa dodávok tovaru maďarským odberateľom BULLIWOOD Kft. a SEBI-HASZON Kft. na tom, že žalobkyni takýto doklad určený v chýba. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do členského štátu EÚ žalobkyňa predložením dokladov nepreukázala s tým, že splnenie týchto podmienok u žalobkyne nespočíva len v ich formálnej deklarácii, t.j. v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil žalobkyňou predložené dôkazy v zmysle ako formálne, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, ak konštatoval, že žalobkyňa predloženými dokladmi stanovenými v nepreukázala splnenie podmienok pre oslobodenie od dane. Žalobkyňa (okrem predložených faktúr) predložením CMR - medzinárodných nákladných listov vyčerpala dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi uvedenému v tomto prepravnom doklade, spoločnosti BULLIWOOD Kft. resp. SEBI-HASZON Kft., t.j. o vyvezení tovaru do iného členského štátu, a teda o splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu. O splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, teda v zmysle platí, že ak daňovník svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobkyňa vedela alebo musela vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí prepravu tovaru od žalobkyne do iného členského štátu EÚ spochybniť na taký skutkový záver, ako urobil žalovaný (i správca dane) a to, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobkyňou predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky, alebo preukázať jej vedomosť o prípadnom podvode na strane jej odberateľa, resp. odberateľov. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že zo svojej rozhodovacej činnosti sú mu známe prípady, kedy správca dane takýto dôkaz o falošnosti CMR získal, keď napr. zistil, že vozidlá uvedené v CMR sú vozidlá, ktorými technicky nebolo možné predmetný deklarovaný tovar prepraviť (napr. pre nedostatok kapacity, nosnosti) alebo sa jednalo o vozidlá vyradené z cestnej premávky, prípadne, že vozidlá boli zachytené v elektronickom mýtnom systéme na úplne odlišnej trase pri preprave tovaru pre iný subjekt, odlišný od odberateľa deklarovaného na faktúre a CMR. Vo vzťahu k vývozu tovaru do Maďarska deklarovaným maďarským odberateľom BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft. a SODÓ-MARKET Kft. v prípadoch, keď tento vývoz žalobkyňa preukazovala prepravným dokladom - CMR o vykonaní prepravy treťou osobou (dopravcom G.. W., resp. T.. X.) odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je podložené vykonaným dokazovaním, pričom v konaní žalobkyňou predložené CMR (aj keď sa v administratívnom spise nachádzajú v slabo čitateľnej fotokópii) obsahujú predpísané náležitosti, o.i. obsahujú pečiatku a podpis maďarského odberateľa BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft. a SODÓ-MARKET Kft. ako dôkaz o prevzatí tovaru odberateľom deklarovaným na CMR i na preverovanej žalobkyňou vystavenej faktúre. Žalobkyňou predložené dôkazy (CMR, dodacie listy, kúpne zmluvy) neboli správcom dane, resp. žalovaným vyhodnotené jednotlivo a ani vo vzájomných súvislostiach. Správca dane poukázal v prvostupňovom rozhodnutí len na to, že G. W. predložený príslušný diel CMR neobsahoval určité náležitosti. Z vykonaného dokazovania však nevyplynuli závery o falošnosti žalobkyňou predložených CMR. Za situácie, keď žalovaný (i správca dane) založil svoje rozhodnutie na nepreukázaní splnenia podmienok stanovených v a žalobkyňou, hoci žalobkyňa predložením zákonom stanovených dokladov svoje dôkazné bremeno zvládla (čo krajský súd považoval za dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane), námietkou žalobkyne o nesprávnom výklade správcom dane sa krajský súd už nezaoberal.

6. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe vo vzťahu k jednotlivým odberateľom tvrdila, že preukazovala splnenie podmienok stanovených zákonom dokladmi určenými v a správca dane k nim neprihliadol, resp. nevyhodnotil tieto dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobkyne, krajský súd vyhodnotil uvedenú námietku ako dôvodnú, pretože správca dane predložené doklady v zmysle , konkrétne žalobkyňou predložené CMR doklady vyhodnotil ako formálne, tieto neboli

vyhodnotené v súlade s ich obsahom. Zákon predloženie takýchto dokladov priamo predpokladá, predložením CMR dokladu je v prípade uvedenom v splnená povinnosť preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane a v prípade, ak CMR obsahuje stanovené náležitosti, nejedná sa o doklady formálne. Nejde o doklady, ktoré môže vyhotoviť výlučne odberateľ alebo výlučne dodávateľ. CMR listina je dokladom o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom a dopravcom, ktorý doklad obsahuje potvrdenie dopravcu o prevzatí tovaru na prepravu od odosielateľa a potvrdenie adresáta o prijatí tovaru a o mieste dodania v inom členskom štáte. Pokiaľ žalobkyňa vo vzťahu k odberateľovi SODÓ-MARKET Kft. a SODÓ-WELLNA Kft. namietala, že správca dane nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz - vypočutie svedka T.. X., krajský súd sa k tejto námietke vyjadruje v bode 46 rozsudku. Vo vzťahu k odberateľovi SODÓ- MARKET Kft. správny súd v tejto súvislosti poukázal na to, že napr. k žalobkyňou predloženej faktúre č. Z20140039 zo dňa 10.03.2014 nachádzajúcej sa v administratívnom spise, žalobkyňa predložila CMR č. 9909696, z ktorého vyplýva, že prepravu tovaru vykonal T.. X. - AUTODOPRAVA a na CMR je potvrdené prevzatie tovaru adresátom SODÓ-MARKET Kft. (CMR je opatrená pečiatkou a podpisom odberateľa). Obdobne je tomu aj u faktúry č. Z20140045 zo dňa 20.03.2014, CMR č. 9865944. Vyhodnotenie týchto žalobkyňou predložených dôkazov je teda vykonané v rozpore s ich obsahom. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje vo vzťahu k deklarovaným odberateľom na výpovede G.. W.O. a X.. Z., správny súd tvrdenia žalobkyne považoval len za polemiku s odôvodnením rozhodnutia správcu dane a pokiaľ žalobkyňa spochybňuje vyhodnotenie výpovedí svedkov X.. Z., G.. W. a H.. W. správcom dane ako formálnych a nevierohodných, správny súd toto považoval len za vyjadrenie nesúhlasu žalobkyne s vyhodnotením svedeckých výpovedí, čo nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k maďarským odberateľom BULLIWOOD Kft., SEBI-HASZON Kft. a SODÓ-MARKET Kft. je zmätočné, keď správca dane na jednej strane tvrdil, že žalobkyňa nepreukázala dodanie tovaru týmto spoločnostiam a nepreukázala teda splnenie podmienok podľa na oslobodenie od dane a na druhej strane tvrdí, že dodanie tovaru týmto spoločnostiam klasifikuje ako dodanie tovaru podľa , uvedené tvrdenie žalobkyne je len vyjadrením nesúhlasu žalobkyne so závermi správcu dane a odôvodnenie rozhodnutia správcu dane z tohto dôvodu správny súd nepovažoval za zmätočné.

7. Žalobkyňa namietala, že správca dane nevyhovel jej návrhom na doplnenie dokazovania vypočutím označených svedkov a žalovaný sa s návrhmi na doplnenie dokazovania, resp. s uvedenou námietkou nevysporiadal vôbec. Správny súd predovšetkým k tejto námietke uviedol, že tvrdenie žalobkyne, že žalovaný sa s návrhmi na doplnenie dokazovania vôbec nevysporiadal, nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný sa k tejto odvolacej námietke vyjadril (na strane 20 rozhodnutia žalovaného), pričom okrem iného uviedol, že: „Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Je preto na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí“. Správny súd k tomu uviedol, že § 24 ods. 2 Daňového poriadku nie je možné vykladať tak, že správca dane rozhoduje, ktoré zo žalobkyňou navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie, resp. vyberie si len niektoré zo žalobkyňou navrhnutých dôkazov a tieto vykoná. Z § 24 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok na odpočítanie dane, resp. splnenie podmienok na oslobodenie od dane spočíva na daňovníkovi, preto mu zákon priznáva právo predkladať alebo navrhovať v priebehu daňovej kontroly, ako aj v priebehu daňového konania, dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Najmä za situácie, ak správca dane v Protokole z daňovej kontroly i vo vyrubovacom konaní skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa , môže správca dane vykonanie navrhovaného dôkazu odoprieť len za predpokladu, ak existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú nevykonanie navrhovaného dôkazu a musí ich v rozhodnutí uviesť. Za takúto skutočnosť odôvodňujúcu odmietnutie navrhovaného dôkazu výsluchom svedka T.. X., ktorý podľa žalobkyne vykonával prepravu tovaru pre maďarských odberateľov SODÓ-MARKET Kft. resp. SODÓ-WELLNA Kft., nemožno považovať skutočnosti uvedené správcom dane, t.j. že žalobkyňa mohla jeho výpoveď navrhnúť skôr (počas daňovej kontroly alebo vo vyjadrení k Protokolu) a že správca dane vo vyrubovacom konaní už z technického a časového hľadiska nestihne takýto dôkaz vykonať. V preskúmavanom prípade správca dane odmietol vykonať žalobkyňou navrhnutý dôkaz bez toho, aby uviedol relevantný dôvod na takýto postup (nevykonanie navrhovaného dôkazu) a pokiaľ sa žalovaný s takýmto postupom správcu dane stotožnil, zaťažil konanie vadou, ktorá

mala za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, čo zakladá dôvod pre postup podľa § 191 ods. 1 písm. g S.s.p. Nedôvodná je námietka žalobkyne v časti týkajúcej sa nevykonania navrhnutých dôkazov výsluchom ostatných svedkov (T.. L., W., T., zástupcov maďarských spoločností: R.. U., X.. Z., O.. É., L.. K. a opätovné vypočutie G.. W.), keď žalobkyňa tvrdila, že správca dane bez relevantného dôvodu odvolávajúc sa len na poriadkové lehoty, navrhnuté dôkazy nevykonal. Takáto námietka nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, z ktorého vyplýva, že okrem žalobkyňou uvedeného dôvodu (odvolanie sa správcu dane na poriadkovú lehotu, ktorú musí dodržať vo vzťahu k dĺžke vyrubovacieho konania), správca dane pri jednotlivých navrhovaných svedkoch konkrétne uviedol, prečo navrhovaný dôkaz výsluchom toho ktorého svedka nevykonal tak, ako je podrobne uvedené v tomto rozsudku. Námietka žalobkyne tak predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu s dôvodmi uvedenými správcom dane, čo nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

8. Pokiaľ žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný považoval za správne konanie správcu dane, ktorý nevyhovel žiadosti žalobkyne, keď počas nahliadnutia do spisu požiadala správcu dane o poskytnutie príloh (vyhotovenie kópie CD nosičov) k odpovedi na žiadosť o MVI od maďarskej daňovej správy, resp. kópie CD nosiča s informáciami poskytnutými NDS, pričom predmetné CD nosiče sú súčasťou administratívneho spisu a obsahujú informácie o pohybe motorových vozidiel, ktoré mali prepravovať tovar od žalobkyne pre deklarovaných maďarských odberateľov. Podľa žalobkyne postup správcu dane bol v rozpore s Daňového poriadku, čím malo dôjsť k porušeniu jej práva vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom v zmysle SR. Uvedenú námietku krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane umožnil žalobkyni prostredníctvom splnomocneného zástupcu nahliadnuť do administratívneho spisu týkajúceho sa daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až júl 2014, september, november a december 2014 a bolo jej umožnené vyhotoviť si kópie písomností v súlade s Daňového poriadku. K požiadavke žalobkyne o vyhotovenie kópií CD nosičov obsahujúcich informácie od maďarskej diaľničnej spoločnosti i slovenskej Národnej diaľničnej spoločnosti správny súd uviedol, že správca dane postupoval v súlade s Daňového poriadku, z ktorého vyplýva povinnosť správcu dane na základe žiadosti daňového subjektu alebo jeho zástupcu zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, vydať rovnopis alebo vyhotoviť fotokópiu alebo listinnú podobu elektronického dokumentu, vydať ich daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi a na ich požiadanie osvedčiť ich zhodu s originálom. O tejto možnosti správca dane preukázateľne zástupcu žalobkyne riadne poučil, čo vyplýva zo Zápisnice o vykonaní úkonu č. 10175909/2018. Žalobkyňa však o vyhotovenie listinnej podoby elektronického dokumentu nepožiadala. Vzhľadom na to, že z Daňového poriadku nevyplýva správcovi dane povinnosť poskytnúť žalobkyni kópiu dôkazov nachádzajúcich v administratívnom spise vo forme CD nosiča (elektronický dokument), správca dane nepostupoval v rozpore s Daňovým poriadkom, keď žalobkyni neposkytol požadované kópie CD nosičov a jeho postupom nemohli byť ani porušené práva žalobkyne v zmysle SR za situácie, keď žalobkyňa nepožiadala o vyhotovenie listinnej podoby predmetných elektronických dokumentov. Uvedená námietka žalobkyne nie je preto spôsobilá privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

9. Námietka žalobkyne, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobkyne uvedenou v doplnku odvolania, v ktorej poukázala na rozpory vo výpovedi R.. U. v daňovom konaní za r. 2012 a r. 2014, podľa krajského súdu nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Predmetná námietka žalobkyne bola uvedená v doplnku odvolania, ktorý žalobkyňa podala po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania. Žalovaný postupoval v súlade s § 74 ods. 4 Daňového poriadku, keď sa nezaoberal námietkami žalobkyne uplatnenými po uplynutí lehoty na podanie odvolania, pretože v zmysle Daňového poriadku odvolací orgán preskúmava rozhodnutie správcu dane len v rozsahu určenom odvolaním podaným v zákonnej lehote a môže sa zaoberať len skutočnosťami, ktoré vyšli najavo, resp. ktoré boli uplatnené v rámci odvolacích dôvodov uvedených v odvolaní podanom v zákonnej lehote. Požiadavka žalobkyne, aby sa žalovaný zaoberal námietkami uplatnenými po uplynutí odvolacej lehoty, nemá oporu v zákone. Rozhodnutie správcu dane napokon nebolo založené na výpovedi svedka R.. U., ale na tom, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa . Navyše ani prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia nespôsobujú jeho nepreskúmateľnosť.

10. Námietka nezákonnosti rozhodnutia správcu dane i žalovaného z dôvodu, že na podklade jednej daňovej kontroly a jedného vyrubovacieho konania správca dane i žalovaný vydali 10 rozhodnutí, čo žalobkyňa považovala za šikanózne, nie je dôvodná. Z vyplýva, že

zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac. Daňová povinnosť je teda viazaná na jedno zdaňovacie obdobie. Podľa a je platiteľ povinný platiť daň, ktorá je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote je povinný podať daňové priznanie. Daňovou kontrolou správca dane zisťuje a preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (napr. ), pričom daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu ( Daňového poriadku). Daňovým poriadkom nie je vylúčené, aby správca dane vykonal daňovú kontrolu tak, že jej predmetom bude viac zdaňovacích období. Takémuto postupu nasvedčuje napr. aj Daňového poriadku, z ktorého vyplýva oprávnenie a podmienky, za ktorých môže správca dane rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné (t.j. ďalšie) zdaňovacie alebo účtovné obdobie alebo o inú daň. Vykonanie daňovej kontroly za viacero zdaňovacích období správcom dane je možné odôvodniť najmä hospodárnosťou konania. Naopak, nehospodárny by bol práve taký postup, ak by správca dane na každé jednotlivé zdaňovacie obdobie kalendárneho roku vykonával samostatnú daňovú kontrolu, pričom by v každej takejto samostatnej daňovej kontrole opakovane vykonával jednotlivé úkony (napr. žiadosti o MVI, výsluchy svedkov, miestne zisťovania a pod.). Keďže predmetom jednej daňovej kontroly v tomto prípade bola kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia január až júl, september, november a december 2014 a zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac ( ), výsledky z daňovej kontroly boli premietnuté do Protokolu z daňovej kontroly, v ktorom je okrem iného uvedený predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie, resp. obdobia, pričom vykonané úkony správcu dane i výsledky zistení správcu dane boli uvedené v Protokole samostatne za každé jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. za každý jednotlivý mesiac, ktorý bol predmetom daňovej kontroly. Doručením Protokolu z daňovej kontroly začalo vyrubovacie konanie ( Daňového poriadku), pričom správca dane bol povinný vydať rozhodnutie v lehote stanovenej v ods. 2. Ukladať povinnosti môže správca dane len rozhodnutím ( Daňového poriadku), a preto bol postup správcu dane v súlade s Daňového poriadku, ak za jednotlivé zdaňovacie obdobia, v ktorých zistil, že daň v daňovom priznaní za jednotlivé zdaňovacie obdobia bola priznaná v nesprávnej výške, resp. odpočet DPH bol uplatnený v nesprávnej výške, vydal samostatné rozhodnutia za jednotlivé príslušné zdaňovacie obdobia, určil žalobkyni daň, resp. nepriznal nadmerný odpočet, neuznal oslobodenie od dane alebo vyrubil daň. Navyše, žalobkyňa v žalobe neuvádza konkrétne skutočnosti, ako v dôsledku vydania 10 rozhodnutí mohli byť porušené jej práva. To, že žalobkyňa musela podávať 10 odvolaní voči 10 rozhodnutiam, nie je skutočnosťou, pre ktorú by boli vydané rozhodnutia správcu dane a následne rozhodnutia žalovaného nezákonné. Napokon z administratívnych spisov vyplýva, že žalobkyňa podala proti všetkým 10 rozhodnutiam správcu dane odvolania, žalovaný všetkých 10 rozhodnutí správcu dane na základe podaných odvolaní preskúmal a rozhodol o nich. Namietaným postupom správcu dane i žalovaného preto nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobkyne.

11. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. III. Konanie na kasačnom súde

12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., a navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd nezohľadnil relevantné zistenia sťažovateľa a ustanovenia Daňového poriadku a . Sťažovateľ zotrval na svojich záveroch uvedených jeho v napadnutom rozhodnutí. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na skutkový stav daného prípadu a na zákonné ustanovenia, podľa ktorých sa v daňovom konaní postupuje. Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ poukázal na judikatúru kasačného a ústavného súdu.

14. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že považuje napadnutý rozsudok krajského súdu za správny, a preto navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. . Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

16. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( S.s.p., S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( S.s.p.), jednomyseľne ( o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania ( S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. novembra 2021 ( v spojení s S.s.p.).

17. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení splnenia podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom (sťažovateľom), ako aj žalobkyňou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

18. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 19. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 20. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 21. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 22. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 23. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

24. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 25. Podľa v nadväznosti na , právo na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. 26. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods.3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

27. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis sťažovateľa dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.

28. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

29. V uvedenom kontexte poukazuje kasačný súd na svoje početné rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, keď nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, iba predloženie faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Tzn., v daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný, tieto dôkazy len vykonáva. (viď. aj sp. zn. , resp. sp. zn. )

30. V prejednávanej veci však krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane z dôvodu, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli závery o falošnosti žalobkyňou predložených CMR. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa, založil svoje rozhodnutie na nepreukázaní splnenia podmienok stanovených v a žalobkyňou, avšak žalobkyňa svoje dôkazné bremeno, predložením zákonom stanovených dokladov, zvládla. Kasačný súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že žalobkyňou predložené dôkazy (CMR, dodacie listy, kúpne zmluvy) neboli správcom dane, resp. žalovaným vyhodnotené jednotlivo a ani vo vzájomných súvislostiach.

31. Kasačný súd sa rovnako stotožnil s ďalším dôvodom zrušenia napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, a to že správca dane odmietol vykonať žalobkyňou navrhnutý dôkaz, výsluch svedka T.. X., bez toho, aby uviedol relevantný dôvod na takýto postup. Kasačný súd podotýka, že v prípade, že žalovaný sa s takýmto postupom prvostupňového správneho orgánu stotožnil, zaťažil konanie vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Pokiaľ teda sťažovateľ opiera svoje závery o to, že žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla, musí jej predtým umožniť toto bremeno uniesť a vykonať ďalšie ňou navrhované dôkazy, ak tieto smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia dodávok.

32. Ku kasačným námietkam sťažovateľa, ktorými vyčítal krajskému súdu nesprávne právne posúdenie veci, kasačný súd uvádza, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože sťažovateľ neuviedol, ktoré právne posúdenie, a v čom vlastne sťažovateľ vidí nesprávnosť právneho posúdenia veci krajským súdom. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. sťažovateľ neposkytol bližšie odôvodnenie a konkretizáciu, preto potom pre kasačný súd nebol vytvorený dostatočný priestor, aby sa s kasačnými námietkami vysporiadal. Iba všeobecný poukaz na pochybenia krajského súdu bez ich bližšieho odôvodnenia nepostačuje na zmenu záverov krajského súdu. Takto formulovanými námietkami sťažovateľ v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami a

závermi krajského súdu, bez jeho vlastných tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi, čo neumožňovalo súdny prieskum zákonnosti. Nie je úlohou kasačného súdu v kasačnom konaní dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyhľadávať a ani ich za sťažovateľa špecifikovať.

33. Vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu sa rozhodovacia prax kasačného súdu ustálila na tom, že sťažovateľ sa môže s úspechom domáhať nesprávneho posúdenia veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.) vtedy, keď správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f) S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a) až f)) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu (napríklad rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). V tomto smere kasačný súd v rozsudku sp. zn. zo dňa 20.02.2018 konštatoval, že: „V súvislosti s uvedeným musí kasačný súd zdôrazniť, že hore uvedená nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom normy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle ustálenej judikatúry potom konkrétne spočíva v tom, že správny súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.“ V kontexte uvedených skutočností kasačný súd považoval uplatnené sťažnostné body za nedôvodné, pretože sú len vo všeobecnej rovine a nesmerujú voči žiadnym konkrétnym skutkovým a právnym záverom krajského súdu, ktorých posúdením by sa mal kasačný súd zaoberať.

34. Kasačný súd na väčšinu vád konania a rozhodnutia krajského súdu, ktoré sú obsiahnuté v jednotlivých dôvodoch kasačnej sťažnosti, neprihliada ex offo, ale sťažovateľ ich musí v kasačnej sťažnosti uviesť a právne odôvodniť. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok sp. zn. zo dňa 23.02.2021, v ktorom kasačný súd uviedol, že: „Aby tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci malo oporu v zákone, bol sťažovateľ zaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia...“ K vymedzeniu dôvodov kasačnej sťažnosti kasačný súd analogicky poukazuje tiež na R 38/2008, podľa ktorého „Pokiaľ v dovolaní nie sú uvedené konkrétne okolnosti svedčiace o tom, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, samotné uvedenie ustanovenia <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzgyzv6ojzfzygc4tbm5zgczrngi2dc> ods. 2 písm. c) nemožno považovať za dostatočné naplnenie dôvodov, pre ktoré sa dovolanie podáva, lebo dovolaním napadnuté rozhodnutie nemožno preskúmať z hľadiska jeho opodstatnenosti.“

35. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

36. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní mala úspech, ich náhradu priznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.).

37. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.