Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžfk/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: H.M.H. - Drevovýroba Kociha, s.r.o., so sídlom Kociha 25, 980 52 Kociha, IČO: 36 464 937, zastúpený: AK Pekár s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného z 14.1.2019, č. 100157554/2019, č. 100158912/2019, č. 100161524/2019, č. 100159315/2019 a č. 100159730/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -129 z 12.12.2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred orgánmi finančnej správy

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) postupom podľa a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodnutím č. 101880515/2018 z 24.9.2018 žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“ alebo „DPH“) v sume 18.947,82 eur za zdaňovacie obdobie jún 2014, nepriznal nadmerný odpočet v sume 17.188,04 eur a vyrubil daň v sume 17.188,04 eur, rozhodnutím č. 101880720/2018 z 24.9.2018 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 19.760,85 eur za zdaňovacie obdobie júl 2014, nepriznal nadmerný odpočet v sume 5.424,39 eur a vyrubil daň v sume 14.336,46 eur, rozhodnutím č. 101880911/2018 z 24.9.2018 žalobcovi určil rozdiel dane v sume 23.731,29 eur za zdaňovacie obdobie september 2014, nepriznal nadmerný odpočet v sume 14.831,97 eur a vyrubil daň v sume 8.899,32 eur, rozhodnutím č. 101881097/2018 z 24.9.2018 žalobcovi určil rozdiel DPH v sume 52.418,74 eur za zdaňovacie obdobie november 2014, nepriznal nadmerný odpočet v sume 35.799,75 eur a vyrubil daň v sume 16.618,99 eur a rozhodnutím č. 101881271/2018 z 24.9.2018 žalobcovi určil rozdiel DPH v sume 25.857,26 eur za zdaňovacie obdobie december 2014, nepriznal nadmerný odpočet v sume 25.724,28 eur a vyrubil daň v sume 132,98 eur (ďalej len „rozhodnutia správcu dane“).

2. Správca dane rozhodnutia odôvodňoval porušením o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) zo strany žalobcu v tom smere, že si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane z faktúr od odberateľov BULLIWOOD Kft., Budapešť, Maďarsko (ďalej len „BULLIWOOD“), RICSMONT ÉS TÁRSA Kft., Kisújszállás, Maďarsko (ďalej len „RICSMONT“), NAGY-FENYÖFA Kft.,

Budapešť, Maďarsko (ďalej len „NAGY-FENYÖFA“) za dodanie tovaru (najmä rezivo, dosky, foršne, hranoly, laty, šalovacie dosky). Správca dane uviedol, že zmluva s maďarskými odberateľmi, dodacie listy, CMR doklady a doklady o úhrade faktúr odberateľmi nie sú dostatočnými dôkazmi na splnenie podmienok oslobodenia od dane. Záver o porušení vo všetkých prezentovaných zdaňovacích obdobiach oprel v podstate o totožné okolnosti. 3. Vo vzťahu k odberateľovi BULLIWOOD správca dane najmä uviedol, že:

- spoločnosť BULLIWOOD je nezastihnuteľná a bola zrušená a vymazaná z obchodného registra 28.2.2017,

- nemá žiadne miesto činnosti, posledné daňové priznanie bolo podané za 3. štvrťrok 2014, súhrnný výkaz nebol podaný,

- výpoveď osoby, ktorá mala konať za spoločnosť BULLIWOOD, nebola podložená žiadnymi listinnými dôkazmi,

- prepravca potvrdil vykonanie prepravy od žalobcu pre spoločnosť BULLIWOOD, objednávky mu zadával za spoločnosť splnomocnený zástupca spoločnosti BULLIWOOD,

- CMR doklady neobsahujú podpis príjemcu tovaru,

- prepravca mal k dispozícii dodací list a CMR doklad, spoločnosti BULLIWOOD odovzdal tovar, CMR a faktúru za dodanie tovaru i faktúru za prepravu.

4. Vo vzťahu k odberateľovi RICSMONT správca dane uviedol najmä nasledovné skutkové okolnosti:

- žalobca prijal úhrady faktúr vystavených pre RICSMONT v hotovosti prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice,

- spoločnosť RICSMONT je nekontaktná, nepredložila žiadne doklady, nepriznala nadobudnutie tovaru v daňových priznaniach, a podala súhrnný výkaz s nulovou hodnotou,

- splnomocnený zástupca spoločnosti RICSMONT nevedel uviesť, kto bola osoba, ktorá ho splnomocnila na zastupovanie a nevie, či bola konateľom spoločnosti, avšak táto mala dokument, že môže konať za spoločnosť,

- potvrdil, že zabezpečoval sprostredkovanie dodania tovaru žalobcom maďarskej spoločnosti RICSMONT,

- prepravca potvrdil, že vykonával prepravu tovaru dodávaného žalobcom pre RICSMONT,

- CMR doklady neobsahujú podpis príjemcu tovaru,

- tovar v Maďarsku prevzal konateľ spoločnosti RICSMONT, ktorý opatril pečiatkou a podpísal CMR a podpísal aj príslušné doklady spoločností, do ktorých bol tovar dodaný,

- RICSMONT uhradila prepravcovi dodávateľské faktúry za prepravu v hotovosti priamo majiteľom pri vykládke tovaru. 5. Porušenie ustanovení v súvislosti s dodávkami tovaru pre spoločnosť NAGY FENYÖFA správca dane odôvodňoval najmä nasledovnými skutočnosťami:

- maďarské finančné orgány mali doklady len za 4. štvrťrok 2014, kedy boli platby vykonávané v hotovosti,

- preprava bola uskutočnená vozidlom ev.č. B. patriacim spoločnosti NAGY FENYÖFA a tiež prenajatým vozidlom s ev.č. H.,

- konateľ spoločnosti NAGY FENYÖFA potvrdil nadobudnutie tovaru od žalobcu, ale maďarský správca dane uviedol, že nadobudnutie tovaru od žalobcu môže potvrdiť iba dokumentmi za 4. štvrťrok 2014.

6. Žalovaný rozhodnutiami z 14.1.2019, č. 100157554/2019, č. 100158912/2019, č. 100161524/2019, č. 100159315/2019 a č. 100159730/2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutia“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutia správcu dane.

II.

Konanie pred krajským súdom

7. Žalobca brojil proti rozhodnutiu žalovaného včas podanou správnou žalobou na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) a navrhol zrušiť rozhodnutia finančných orgánov oboch stupňov z dôvodu ich nezákonnosti.

8. Krajský súd rozsudkom č.k. -129 z 12.12.2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) v spojení s opravným uznesením z 10.1.2020 postupom podľa (ďalej len „“) zrušil rozhodnutia finančných orgánov oboch stupňov a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

9. Zrušenie rozhodnutí žalovaného a správcu dane krajský súd oprel v podstate o tieto skutočnosti:

- žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, ak konštatoval, že žalobca predloženými dokladmi stanovenými v nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane,

- žalobca predložením medzinárodných nákladných listov vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi,

- žalovaný a správca dane v daňovom konaní nevedeli vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky, alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode,

- z vykonaného dokazovania nevyplynuli závery o falošnosti žalobcom predložených nákladných listov; doklady týkajúce sa prepravy tovaru pre odberateľa RICSMONT sú opatrené pečiatkou a podpisom tohto odberateľa, obdobne CMR týkajúce sa prepravy tovaru pre BULLIWOOD sú opatrené pečiatkou a podpisom tohto odberateľa,

- odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu - výsluchu svedka, ktorý podľa žalobcu vykonával prepravu tovaru pre maďarského odberateľa NAGY FENYÖFA, nemožno podľa mienky krajského súdu odôvodniť tým, že žalobca mohol jeho výsluch navrhnúť skôr.

10. Ostatné žalobné námietky krajský súd považoval za nedôvodné.

III.

Konanie na kasačnom súde

A)

11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. V rámci vymedzeného kasačného dôvodu sťažovateľ prezentoval najmä nasledujúce sťažnostné body:

- nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom a ich účtovné zaevidovanie, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia,

- neboli preukázané podmienky pre oslobodenie od dane,

- daňový subjekt je povinný preverovať obchodných partnerov,

- v zmysle zásady poctivého obchodného styku musí mať štatutárny zástupca vedomosť nielen o činnosti spoločnosti, ale aj o subjektoch, s ktorými obchoduje,

- dôkazné bremeno je na dodávateľovi tovaru, ktorý musí preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane,

- faktúry a doklad o zaplatení nie sú postačujúcim dôkazom,

- sťažovateľ nesúhlasil s „námietkou“ krajského súdu, že žalobca nemôže niesť zodpovednosť za iný daňový subjekt, s ktorým obchoduje,

- nesúhlasil ani s argumentáciou krajského súdu, že odovzdaním tovaru dopravcovi došlo k prechodu daňovej povinnosti na odberateľa,

- kogentne ustanovuje zoznam dokladov, ktorými je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu,

- predpokladom oslobodenia od dane je, aby daňový subjekt preukázal, že tovar bol v Maďarsku zdanený,

- správca dane zistil skutkový stav dostatočne; zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie,

- svedkovia „vykonávajúci prepravu dôkazmi o vykonaní prepravy ju nepreukázali.“

B)

13. Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, keďže bol toho názoru, že rozsudok krajského súdu je správny.

IV.

Právne závery kasačného súdu

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. . Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

15. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [, , ], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (, ) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), vo veci v zmysle nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

16. S ohľadom na vymedzenie sťažnostného bodu pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd správne právne posúdil vec, keď zrušil preskúmavané rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovaný a správca dane relevantne nedokázali spochybniť žalobcom predložené CMR doklady, ktorými vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru do iného členského štátu, ako aj skutočnosti, že správca dane bez relevantného dôvodu odmietol vykonať navrhovaný výsluch jedného z prepravcov tovaru.

17. Podľa oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet. Podľa oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. Podľa oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( s. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. Podľa platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, množstvo a druh tovaru, adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a

d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa , pri odpočítaní dane podľa je daň uvedená v záznamoch podľa , pri odpočítaní dane podľa má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, pri odpočítaní dane podľa má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. Podľa je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, b) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, keď je osobou povinnou platiť daň príjemca tovaru alebo služby, a to aj, ak je dodanie tovaru alebo služby oslobodené od dane, c) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v treťom štáte pre zdaniteľnú osobu, d) dodaní tovaru formou zásielkového predaja s miestom dodania v tuzemsku, e) dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa , f) prijatí platby pred dodaním tovaru podľa písmen a) až d), g) prijatí platby pred dodaním služby podľa písmen a) až c). Podľa zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania podľa v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní služby a prijatí platby pred dodaním služby.

18. Rozhodovacia prax sa vo vzťahu k sťažnostnému dôvodu nesprávneho posúdenia veci [ ] ustálila v tom smere, že sťažovateľ sa môže s úspechom domáhať nesprávneho posúdenia veci krajským súdom vtedy, keď správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav [ ] bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie [písmena a) až f)] nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu (napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. ).

19. V tomto kontexte Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. z 20.2.2018 konštatoval, že: „V súvislosti s uvedeným musí kasačný súd zdôrazniť, že hore uvedená nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom normy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle ustálenej judikatúry potom konkrétne spočíva v tom, že správny súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.“

20. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok sp.zn. z 23.2.2021, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že: „Aby tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci malo oporu v zákone, bol sťažovateľ zaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia...“

21. Sťažovateľ vo vzťahu ku kasačnému dôvodu podľa uviedol, že nesúhlasí so záverom krajského súdu, pretože žalobca podľa jeho názoru neuniesol dôkazné bremeno z dôvodu, že CMR doklady nie sú dôveryhodné.

22. Podľa dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. 23. S ohľadom na uvedené skutočnosti považoval kasačný súd uplatnené sťažnostné body za nedôvodné, pretože sa v žiadnom smere nepretínajú s argumentáciou krajského súdu, ohľadne dôvodov, pre ktoré považoval závery finančných orgánov za nesprávne, a ktorých posúdením by sa mal kasačný súd zaoberať a obmedzil sa len na reprodukciu argumentácie z preskúmavaného rozhodnutia a z písomných vyjadrení k správnej žalobe.

24. Vo vzťahu k tvrdeniu, že predložené doklady nie sú hodnoverné, krajský súd v odôvodnení rozhodnutia ( body 54. a 55. odôvodnenia rozsudku) sťažovateľovi skutočne rozsiahlym spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré na spochybnenie žalobcom predložených dokladov nepostačuje len konštatovanie finančných orgánov o ich nedôveryhodnosti, ale relevantné pochybnosti finančných orgánov musia rezultovať z vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti podľa mienky kasačného súdu krajský súd správne vytkol finančným orgánom, že ich konštatovanie týkajúce sa CMR dokladov prezentovaných žalobcom na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu, nebolo podložené žiadnym dôkazným prostriedkom.

25. V prejednávanej veci bola pre správne posúdenie kľúčovou otázka, či žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu dodaniu tovaru do iného členského štátu.

26. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 3.9.2019: „Daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybností o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom.“

27. Daňový subjekt unesie dôkazné bremeno v prípade, ak správcovi dane predloží relevantné doklady, ktoré zároveň zodpovedajú zistenému skutkovému stavu. Tak tomu podľa názoru kasačného súdu bolo aj v prejednávanom prípade, keď žalobca okrem iných relevantných daňových a účtovných dokladov finančným orgánom predložil aj (CMR) nákladné listy. Údaje vyplývajúce z predložených dokladov následne potvrdili aj subjekty, ktoré uskutočnili prepravu tovaru do iného členského štátu a správcovi dane sa v priebehu daňového konania nepodarilo získať dôkaz, ktorým by jednoznačne vyvrátil tvrdenia žalobcu.

28. Sťažovateľ ani vo vzťahu k druhej podstatnej námietke, týkajúcej sa návrhov na vykonanie dokazovania, neponúkol žiadne právne úvahy, pre ktoré považuje závery krajského súdu za nesprávne. Správca dane v tomto kontexte tvrdil, že: „svedkovia vykonávajúci prepravu dôkazmi o vykonaní prepravy ju nepreukázali.“ Krajský súd vo vzťahu k výsluchu svedka, ktorý mal zabezpečovať prepravu tovaru pre spoločnosť NAGY FENYÖFA, reagoval najmä v bode 56. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď akcentoval konkrétne skutočnosti, pre ktoré považoval závery finančných orgánov za nezákonné. Sťažovateľ vo vzťahu k predostretej argumentácii krajského súdu, týkajúcej sa výsluchu prepravcu, okrem všeobecnej argumentácie ohľadne dokazovania v daňovom konaní nič konkrétne nenamietal. Navyše, uvedené tvrdenie sťažovateľa, že prepravcovia vykonanú prepravu nepreukázali, nemôže obstáť, keďže ako správne krajský súd poznamenal, žalobca navrhoval výsluch jedného z prepravcov, ktorý mali zabezpečovať spornú prepravu tovaru do iného členského štátu.

29. Kasačný súd sa síce stotožnil s opakovaným tvrdením finančných orgánov, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý zároveň určuje, ktorý dôkazný prostriedok vykoná. Žalobca však navrhovaným výsluchom jedného z prepravcov mienil podporiť svoje tvrdenia a odstrániť pochybnosti finančných orgánov ohľadne prepravy tovaru do iného členského štátu. Kasačný súd preto nad rámec sťažnostných bodov dodáva, že pokiaľ finančné orgány spochybňujú žalobcom predložené CMR doklady, mali by mu aj umožniť uniesť dôkazné bremeno v tomto smere, alebo ponúknuť relevantné dôvody, pre ktoré je navrhované dokazovanie neopodstatnené.

30. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi voči sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle . 32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( prvá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.