Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/67/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcov: 1. I. T., nar. XX.XX.XXXX, 2. X. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J. XXX, obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375, proti žalovanému: W.. V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., G. XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M., advokát so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany (od 01.06.2023 Okresného súdu Nitra) č. k. -679 zo dňa 29. mája 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nahradil prejav vôle žalovaného ako predávajúceho na kúpnej zmluve o prevode spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach v nasledovnom znení: Kúpna zmluva

Uzavretá podľa a nasl. , dnešného dňa medzi:

predávajúcim: V. L., rod. L. nar. XX.XX.XXXX, rod. číslo XXXXXX/XXXX bytom G. XX, XXX XX J. X

a

kupujúcimi: I. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, rod. číslo : XXXXXX/XXXX bytom J. XXX, PSČ XXX XX a manželka X. T., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, rod. číslo XXXXXX/XXXX, bytom J. XXX, PSČ XXX XX

za týchto podmienok:

I.

Úvodné ustanovenia

1/ Predávajúci je vedený ako podielový spoluvlastník na nehnuteľnosti, zapísanej Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor v LV č. XX, kat. územie J., ako parcela registra "C" parc. č. X záhrada o výmere XXX m2, parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXX záhrady o výmere XXXX m2, a domu súpisné číslo XXX stojaci na parc. č. X/X a to v podiele X/X, ktorý podiel nadobudol kúpnou zmluvou uzavretou s predávajúcou W.. D. T., vklad vlastníctva podľa tejto kúpnej zmluvy bol Správou katastra P. povolený vo vkladovom konaní V XXXX/XX. Pri tomto prevode nebolo rešpektované predkupné právo terajších kupujúcich, ktorí v dobe prevodu boli podielovými spoluvlastníkmi na uvedených nehnuteľnostiach. 2/ Touto kúpnou zmluvou sa realizuje právo kupujúcich, ktoré im vyplýva z porušenia ich predkupného práva podľa , , .

II.

Predmet zmluvy

1/ Predávajúci odpredáva kupujúcim svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X-ica vzhľadom k celku na nehnuteľnosti, zapísanej Okresným úradom P., katastrálny odbor na LV č. XX v kat. území J., ako parcela registra "C", parc. č. X záhrada o výmere XXX m2, parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXX záhrady o výmere X.XXX m2 a dom súpisné číslo XXX, stojaci na parc. č. X/X.

2/ Kupujúci prevádzaný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach uvedených v ods. 1/ od kupujúceho kupujú a nadobúdajú do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3/ Predmetom prevodu na základe tejto zmluvy sú iba nehnuteľnosti uvedené v ods. 1/ tohto článku zmluvy.

III.

Kúpna cena

1/ Účastníci sa dohodli na kúpnej cene v celkovej výške 8.600,- eur (slovom osemtisícšesťsto eur).

2/ Kúpnu cenu sú kupujúci povinní predávajúcemu vyplatiť v celosti do 3 dní od vkladu zmluvy do katastra nehnuteľností.

IV.

Kupujúcim je stav nehnuteľností známy, podľa tohto stavu ju prijímajú a do užívania už vstúpili.

V.

Na základe tejto zmluvy možno po právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníctva vykonať Okresným úradom P., katastrálny odbor pre kat. územie J. tento zápis:

LV č. XX:

A - LV: parcela registra "C"

- parc. č. X záhrada o výmere XXX m2,

- parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,

- parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,

- parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,

- parc. č. XXX záhrady o výmere X.XXX m2,

- a dom súp. č. XXX, stojaci na parc. č. X/X

B - LV: I. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo : XXXXXX/XXXX bytom J. XXX, PSČ XXX XX a manželka X. T., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, rodné

číslo XXXXXX/XXXX, bytom J. XXX, PSČ XXX XX, v X/X-ici.

C - LV: bez zmeny .

VI.

Trovy spojené s vyhotovením zmluvy ako aj trovy spojené s návrhom na vklad uhrádzajú v celosti kupujúci.

VII.

Účastníci berú na vedomie, že táto zmluva je platná, akonáhle sa zhodli na jej obsahu a podpísali jej písomné vyhotovenie. Zmluva nadobúda účinnosť a k prevodu vlastníctva dôjde až vkladom do katastra nehnuteľností.

VIII.

Zmluva bola účastníkmi prečítaná, schválená a na znak súhlasu vlastnoručne podpísaná.

V Bratislave, dňa V P., dňa

......................... ..................................

V. L. I. T. X. T.

Predávajúci kupujúci

2. Druhým výrokom súd prvej inštancie priznal žalobcom v 1. a v 2. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou zo dňa 20.06.2012, doručenou súdu dňa 16.08.2012, domáhali nahradenia prejavu vôle - uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcami, podľa ktorej predávajúci - žalovaný odpredáva kupujúcim - žalobcom svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X vzhľadom k celku na nehnuteľnosti zapísanej v KN, Správa katastra P. v LV č. XX, kat. územie J., ako parcela registra "C", parc. č. X záhrada o výmere XXX m2, parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXX záhrady o výmere X.XXX m2, a dom so súp. č. XXX, stojaci na parc. č. X/X a to za kúpnu cenu vo výške X.XXX,- eur. Žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností v podiele X/X-ica, ktoré sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Z výpisu z LV č. XX zistili, že ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností je zapísaný aj žalovaný v podiele X/X-ica, pričom titulom nadobudnutia je kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XX od predávajúcej W.. D. T.. Touto kúpnou zmluvou bolo porušené ich zákonné predkupné právo ako spoluvlastníkov na uvedenej nehnuteľnosti, ktoré im patrí podľa (ďalej len „“), keďže o tomto prevode neboli informovaní, ani predávajúca ich nežiadala o súhlas s prevodom a o existencii tejto kúpnej zmluvy sa dozvedeli až dodatočne. Nakoľko bolo porušené ich zákonné predkupné právo spoluvlastníkov, trvajú na zachovaní svojho predkupného práva. Z uvedeného dôvodu sa obrátili na žalovaného listom zo dňa 07.05.2012, ktorým ho požiadali, aby im predmetný podiel ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, ako ho nadobudol. Zároveň oznámili žalovanému, že na ochranu svojich práv podávajú žalobu a list je pokusom o mimosúdne vyriešenie sporu.

4. Dňa 20.02.2015 súd prvej inštancie vo veci vyhlásil rozsudok č. k. -218 (poznámka odvolacieho súdu, prvý v poradí), ktorým uložil žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcami v 1. a v 2. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku kúpnu zmluvu spôsobom, ktorý je spôsobilý pre vklad vlastníckeho práva v katastri, v znení ako to navrhli žalobcovia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný dňa 28.09.2009 ako kupujúci uzatvoril s

predávajúcou W.. D. T. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel predávajúcej v X/X k predmetným nehnuteľnostiam uvedeným vyššie za dohodnutú kúpnu cenu 8.600 eur. W.. D. T. ako podielová spoluvlastníčka odpredala svoj podiel bez toho, aby ho ponúkla podielovým spoluvlastníkom, ktorými boli žalobcovia v 1. a 2.rade, ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XX a tiež aj zo stanoviska Správy katastra nehnuteľností v P.. W.. D. T. tým, že neponúkla svoj spoluvlastnícky podiel, porušila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z ustanovenia . V konaní súd nemal za preukázané, že Ing. D. T. prevádzala svoj podiel na žalovaného ako na osobu blízku v zmysle ustanovenia a , pričom dôkazné bremeno bolo na strane žalovaného. Preto sa žalobcovia v 1. a 2. rade dôvodne domáhajú podľa nahradenia prejavu vôle uložením žalovanému ako nadobúdateľovi uvedeného spoluvlastníckeho podielu W.. D. T. povinnosť uzavrieť so žalobcami v 1. a 2. rade kúpnu zmluvu o prevode tohto podielu za rovnakých podmienok, za ktorých podiel nadobudol. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný.

5. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 16.01.2020, č. k. -377 ako odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V predmetnom rozhodnutí odvolací súd súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávnym procesným postupom bolo žalovanému znemožnené realizovať jeho procesné právo zúčastniť sa verejného vyhlásenia rozsudku v predmetnom spore. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu, z odseku 28. tiež vyplývalo, že pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie neobsahuje dostatok skutkových a právnych dôvodov v tom smere, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s argumentáciu žalovaného a dôkazmi predloženými žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na podanie žalovaného urobené telefaxom zo dňa 24.04.2013 doplnené predložením jeho originálu, v ktorom podaní namietal absenciu vecnej legitimácie žalobcov dôvodiac tým, že pri nadobudnutí nehnuteľností zapísaných na LV č. XX v X/X-ici bol dodržaný zákonný postup, vrátane zákonného postupu týkajúceho sa predkupného práva k predmetným nehnuteľnostiam, kedy Správa katastra P. viedla na LV č. XX kat. úz. J. ako podielových spoluvlastníkov v X/X-ici S. Q. a v X/X-ici W.. D. T., pričom ako dôkazy na podporu svojho tvrdenia pripojil rozhodnutie Správy katastra P. pod č. V XXXX/XX zo dňa 05.10.2009, čestné vyhlásenie S. Q. zo dňa 25.09.2009, Rozhodnutie Správy katastra P. pod č. V XXXX/XX zo dňa 05.10.2009, výpis z LV č. XX kat. úz. J. zo dňa 02.10.2009, výpis z LV č. XX kat. úz. J. zo dňa 23.09.2009, ako aj s poukazom na Zápisnicu Správy katastra P. zo dňa 07.10.2009 vo veci návrhu na odstránenie chýb na LV č. XX v kat. úz. J. na návrh žalobcov v 1. a 2. rade a S. Q., dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku absolútne nevysporiadal s obranou žalovaného v konaní, ktorý tvrdil a preukazoval pripojenými listinnými dôkazmi, že v čase nadobudnutia podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam žalovaným v X/X-ici, žalobcovia v 1. a 2. rade neboli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci k predmetným nehnuteľnostiam v X/X-ici na LV č. XX kat. úz. J..

6. Uznesením č. k. -514 zo dňa 17.08.2021 súd návrh žalovaného na pripustenie vstupu W.. D. T. na strane žalovaného zamietol.

7. Po viacerých odročeniach pojednávania (na základe žiadostí o odročenie) súd vytýčil termín pojednávania na deň 09.09.2022, na ktorom pojednávaní právny zástupca žalobcov uviedol, že trvajú na podanej žalobe, avšak žiadali o zmenu petitu žaloby. Zmenu petitu žaloby súd pripustil na pojednávaní konanom dňa 28.04.2023. Súd prvej inštancie v zmysle intencií odvolacieho súdu vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1. a v 2. rade, žalovaného, svedkyne W.. D. T., čestným vyhlásením matky žalovaného, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. , spisu Správy katastra P. sp. zn. V XXXX/XXXX, ostatných listinných dôkazov a opätovne zistil skutkový stav, v rámci ktorého považoval za preukázané, že dňa 28.09.2009 uzatvorila W.. D. T. ako predávajúca so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúca ako vlastníčka v X/X-ici spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam parc. č. X záhrada o výmere XXX m2, parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. X/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXX záhrady o výmere X.XXX m2, dom súpisné číslo XXX postavený na parc. č. X/X v kat. území J., zapísaných na LV č. XX. Podľa článku II. odpredala kupujúcemu svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam uvedeným v článku I. zmluvy a kupujúci kúpil od predávajúcej v rozsahu uvedenom v článku I. tejto zmluvy do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti uvedené v článku I. tejto zmluvy a zaviazal sa zaplatiť predávajúcej riadne a včas kúpnu cenu tak, ako je to uvedené v článku III. Z článku III. kúpnej zmluvy vyplývalo, že zmluvné

strany sa dohodli na kúpnej cene predávaných nehnuteľností vo výške 8.600,- eur (predtým 259.083,60 Sk), ktorú sumu sa zaviazal kupujúci zaplatiť predávajúcej bezodkladne pri podpise zmluvy. Vklad do katastra bol následne povolený rozhodnutím Správy katastra P. zo dňa 05.10.2010 č. V XXXX/XXXX. Z výpisu z LV č. XX pre kat. úz. J. vyplývalo, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v X/X-ici. Potom, ako sa dozvedeli, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel v X/X- ici k predmetným nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra P. pod č. V XXXX/XXXX, listom adresovaným žalovanému zo dňa 07.05.2012, si uplatnili právo z porušenia predkupného práva a to tým, že bude uzavretá kúpna zmluva, ktorou žalovaný prevedie svoj podiel v 1/2-ici k predmetným nehnuteľnostiam na žalobcov s tým, že kúpna cena bude vo výške podľa kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný nehnuteľnosti kúpil. Žalovaný vo veci spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcov na podanie žaloby.

8. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa , , a tiež , majúc pritom za to, že žalovaný dňa 28.09.2009 ako kupujúci uzatvoril s predávajúcou W.. D. T. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel predávajúcej v X/X-ici k predmetným nehnuteľnostiam za dohodnutú kúpnu cenu 8.600,- eur. V zmysle intencií Krajského súdu v Nitre sa súd zaoberal najskôr otázkou, či prevodkyňu a žalovaného možno považovať za osoby sebe navzájom blízke v takom rozsahu, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako svoju vlastnú ujmu. Súd prvej inštancie však takýto vzťah v konaní nemal bez akejkoľvek pochybnosti za preukázaný. Svedkyňa W.. T. vo svojej výpovedi uviedla, že v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy boli so žalovaným viac ako 7 rokov priateľmi a blízkymi osobami. Žili v spoločnej domácnosti cca od roku 2003, mali spoločné náklady, hospodárili spolu. Čo zarobil žalovaný a čo zarobili spoločne, použili na domácnosť a na všetko čo potrebovali. Uvedené však nekorešponduje s potvrdením o osobných a majetkových pomeroch W.. T. v spise sp. zn. z 19.03.2008 a tiež z 30.09.2009, na základe ktorých ju súd ako žalobkyňu v konaní oslobodil od platenia súdnych poplatkov. V týchto tlačivách uviedla, že sama pokrýva všetky potreby rodiny. Uvedené tvrdenie o spoločnom hospodárení je v rozpore aj s čestným prehlásením žalovaného zo dňa 28.09.2009, predložené v uvedenej veci, v ktorom uviedol, že dňa 05.10.2005 poskytol pôžičku W.. T. vo výške 10.953,993 eura, splatnú dňa 04.10.2008. Uviedol, že pôžičku jej poskytol najmä na zabezpečenie úhrady dlhov na nájomnom byte, ktorý obýva W.. T. a tiež na zabezpečenie ďalších odhadovaných nákladov spojených s užívaním bytu na obdobie troch rokov. Dodal, že ku dňu spísania tohto čestného vyhlásenia, čo je rok po splatnosti dlhu, mu dlžná suma nebola vrátená. Nesplatená výška tejto pôžičky podľa žalovaného ku dňu 28.09.2009 s ročným úrokom 9,6% prestavovala sumu 15.072,694 eura. Hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, vo výške 8.600,- eur preto započítal voči svojej pohľadávke, ktorú má voči W.. T.. Z uvedeného dôvodu sa preto súd nestotožnil s vyjadreniami žalovaného ani s vyjadrením svedkyne W.. T. o spoločnom hospodárení a uhrádzaní nákladov na bývanie, keďže žalovaný sa podľa tohto čestného vyhlásenia nielen že nepodieľal na úhrade nákladov na bývanie, ale požadoval od W.. T. vrátenie dlžnej sumy, zvýšenej o úroky vo výške 4.118,70 eura. Z uvedeného dôvodu sa súdu javí účelové tvrdenie žalovaného a svedkyne o tom, že uzavreli kúpnu zmluvu a nie darovaciu z dôvodu zlých vzťahov svedkyne s jej deťmi.

9. Pochybnosti o tom, že žalovaný s W.. T. boli blízkymi osobami v zmysle , spôsobuje aj skutočnosť, že v priebehu celého predmetného konania ani konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. o partnerskom vzťahu žalovaného s W.. T. nebola zmienka. Prvýkrát to uviedol právny zástupca žalovaného po tom, ako prevzal právne zastúpenie žalovaného na pojednávaní dňa 09.09.2022, čo je po viac ako 10-tich rokoch od začatia tohto konania. S tvrdením právneho zástupcu žalovaného o tom, že žalobca v konaní doposiaľ neuviedol, že sú s pani T. blízke osoby, nakoľko je bez právneho vedomia, sa súd prvej inštancie rovnako nestotožnil, a to najmä s prihliadnutím na rozsiahle odborné vyjadrenia žalovaného s citáciou paragrafových znení a rozhodnutí súdov, žalovaným uplatnenú námietku zaujatosti zákonného sudcu, námietku miestnej príslušnosti, resp. návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

10. Svedkyňa W.. T. vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že sa so žalovaným stretávali s priateľmi, s rodinou žalovaného. Uvedené podložila fotografiami. Matka žalovaného čestným vyhlásením potvrdila vzťah žalovaného a W.. T. od roku 2003 do 2010. Uviedla, že spolu trávievali sviatky, meniny, narodeniny, Vianoce, Veľkú noc aj na veľkých významných oslavách. Z predložených dôkazných prostriedkov mal tak súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný a svedkyňa T. boli v určitom

vzťahu (obchodnom, s vysokou pravdepodobnosťou aj priateľskom), avšak prepojenie, resp. intenzitu tohto vzťahu, požadovanú ustanovením žalovaný, ktorého dôkazné bremeno v tomto smere zaťažilo, nepreukázal.

11. Rovnako pochybnosti o tom, či v danom prípade išlo o prevod medzi blízkymi osobami, spôsobuje vyhlásenie S. Q. o neuplatnení predkupného práva, ktoré by bolo v danom prípade nadbytočné. Žalovaný s W.. T. však tento súhlas od p. Q. vyžiadali a predložili správe katastra na zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie uzatvoril, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu, že by medzi ním a W.. T. malo ísť o osoby sebe navzájom blízke, a ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

12. Z uvedeného dôvodu bolo preto povinnosťou prevodkyne ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom. V ďalšom sa preto súd zaoberal tým, či vo vzťahu k S. Q., ktorá bola v tom čase zapísaná na LV č. XX ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností v podiele X/X-ica, si prevodkyňa splnila svoju zákonnú ponukovú povinnosť. Zo správy katastra P. zo dňa 07.10.2009 vyplývalo, že Správa katastra P. pri prešetrovaní vlastníctva k domu so súp. č. XXX zistila skutočnosť, že zápis na LV č. XX v kat. území J. nebol v súlade s rozsudkom tunajšieho súdu v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre. Správa katastra P. preto navrhla previesť opravu tak, že na LV č. XX v kat. území J. v časti B/ ruší zápis S. Q. v podiele X/X-ica a zapíše sa: žalobcovia v 1. a 2. rade v podiele X/X- ica. Ostatné časti zostanú bez zmeny. Bolo síce pravdou, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy aj rovnako tak aj v čase spísania čestného vyhlásenia S. Q. bola táto zapísaná ako spoluvlastníčka nehnuteľností na LV č. XX pre kat. úz. J., avšak prevodkyňa W.. D. T. ako žalobkyňa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , zastúpená advokátom, mala vedomosť o rozsudku odvolacieho súdu č. k. -206 zo dňa 12.05.2009 (právoplatný dňa 22.06.2009), ktorým krajský súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zamietol žalobu v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia neúčinnosti osvedčenia vyhlásenia S. Q.. Z uvedeného potom vyplývalo, že v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy so žalovaným (dňa 28.09.2009) mala vedomosť o tom, že skutočným podielovým vlastníkom predmetných pozemkov boli žalobcovia v 1. a v 2. rade v zmysle vyššie uvedeného právoplatného rozsudku Krajského súdu v Nitre a W.. D. T. na základe rozsudku č. k. -157 zo dňa 04.02.2009 (výrok II.), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2009. Na uvedenom nič nemenila ani skutočnosť, že dovolací súd dňa 19.07.2011 rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a vrátil na ďalšie konanie, nakoľko v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy boli vyššie uvedené rozsudky právoplatné. Rovnako tak tvrdenie svedkyne W.. T., že na katastri zistili, že Najvyšší súd SR to vrátil do pôvodného stavu, a preto išli do J. za p. Q., ktorá bola zapísaná v katastri ako spoluvlastníčka, nie je pravdivé, nakoľko čestné vyhlásenie p. Q. je datované dňa 25.09.2009 a Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu až dňa 19.07.2011. V zmysle uvedeného potom súd uzatvoril, že vyhlásenie S. Q. ako nevlastníka podielu na predmetných nehnuteľnostiach o nevyužití svojho zákonného predkupného práva nemôže spôsobiť zamýšľané právne účinky, nakoľko v tom čase hmotnoprávne spoluvlastníčkou nehnuteľností nebola. Z uvedeného dôvodu súd čestné vyhlásenie S. Q. posúdil ako neplatný právny úkon, nakoľko ako nevlastníčka sa nemôže platne a účinne vzdať svojho zákonného práva, ktoré jej neprináleží. K uvedenému dodal, že v zmysle poznatkov W.. D. T. z priebehu konania vedeného pod sp. zn. jej nesvedčí ani dobromyseľnosť, vychádzajúca z ustanovenia (katastrálny zákon), podľa ktorého platí, že údaje katastra, uvedené v , sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

13. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že svedkyňa W.. D. T. ako podielová spoluvlastníčka odpredala svoj podiel bez toho, aby ho ponúkla skutočným podielovým spoluvlastníkom, ktorými boli žalobcovia v 1. a v 2. rade, ako to vyplývalo z LV č. XX a tiež aj zo stanoviska Správy katastra nehnuteľností v P.. W.. D. T. tým, že neponúkla svoj spoluvlastnícky podiel reálnemu vlastníkovi nehnuteľnosti, porušila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z ustanovenia . V konaní súd nemal za preukázané, že W.. D. T. prevádzala svoj podiel na žalovaného ako na osobu blízku v zmysle ustanovenia a . Z uvedeného dôvodu vyhovel žalobe žalobcov v 1. a v 2. rade, keďže títo sa dôvodne domáhajú podľa nahradenia prejavu vôle žalovaného, ako predávajúceho, uzavrieť so žalobcami v 1. a 2. rade kúpnu zmluvu o prevode predmetného podielu za rovnakých podmienok, za ktorých podiel nadobudol od W.. D. T. a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. K samotnej veci na záver súd prvej inštancie dodal, že ako vyplýva z LV č. XX k predmetným nehnuteľnostiam, z časti C, označeného ako ťarchy, vyplýva exekučné záložné právo a v tejto súvislosti poukázal na komentár k ustanoveniu § 169 až § 171 Exekučného zákona, z ktorého vyplýva, že právo zexekvovania sa totiž opiera o nehnuteľnosť bez zreteľa na to, kto ju práve vlastní. Vymáhaný nárok zabezpečuje svojou hodnotou nehnuteľnosť, a nie jej vlastník. Uvedené exekučné záložné práva boli zriadené v priebehu konania vedeného pod sp. zn. .

15. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na , , a , tak, že v konaní úspešným žalobcom v 1. a v 2. rade priznal voči žalovanému v zmysle ustanovenia , nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

16. Proti tomuto rozsudku, v celom rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, namietajúc, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. K dôvodom odvolania uviedol, že okresný súd vo svojom odôvodnení rozsudku spochybnil skutočnosť, že žalovaný a p. W.. T. boli blízkymi osobami v čase predaja nehnuteľnosti, aj napriek všetkým dôkazom, ktoré súdu predložili. Súd svoje tvrdenie odôvodnil skutočnosťou, že p. T. v konaní pod sp. zn. uviedla v žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku, že hradí všetky náklady rodiny sama a taktiež tým, že medzi žalovaným a p. T. došlo k pôžičke. Súd považoval tieto skutočnosti za kľúčové pri určení, či sa jedná o blízke osoby alebo nie. Nazeranie na vzťah dvoch ľudí len cez optiku finančných prostriedkov a spoločného hospodárenia podľa jeho názoru vyvoláva veľmi skreslený obraz. V živote sa môžu vyskytnúť rôzne situácie, v dôsledku ktorých dochádza k správaniu, ktoré by nezainteresovaný pozorovateľ mohol vyhodnotiť nesprávne, tak ako súd v tomto prípade. Skutočnosť, že došlo k pôžičke medzi partnermi, ktorí nie sú zosobášený, nepovažoval za znak toho, že nie sú blízkymi osobami. Medzi partnermi, ktorí nie sú v manželskom zväzku, bežne dochádza k uzavretiu pôžičky. Ďalej súd spochybnil vzťah aj vzhľadom k tomu, že do momentu, kým žalovaný nemal právneho zástupcu o tomto blízkom vzťahu nebol súd informovaný. Žalobca už nevedel ako má ďalej v spore konať, z toho dôvodu sa nechal zastúpiť advokátom. Keďže žalovaný nemá právne vzdelanie, nemal vedomosť o tom, že aj jeho vzťah s p. T. spadá pod definíciu blízkej osoby. Až advokát bol schopný riadne a relevantne vyhodnotiť skutkový stav a argumentovať v intenciách zákonných ustanovení. Považovať vyjadrenie žalovaného za odborné k akémukoľvek zákonnému ustanoveniam je mylné. Žalovaný má síce vyštudovanú vysokú školu, avšak nie v odbore právo. Za vyjadrenie na odbornej úrovni sa môžu považovať len tie, ktoré predniesla osoba, ktorá má preukázateľné vysokoškolské vzdelanie v odbore právo. Nesúhlasil taktiež s tvrdením v bode 24.2. Boli predložené fotografie zo Štedrovečerných večery, z rodinných osláv a dovoleniek. Obchodný partneri, či priatelia spolu netrávia tak významné sviatky, ako sú Vianoce a nechodia spolu ani na rodinné oslavy. Taktiež uviedol, že žalovaný a p. T. spolu žili v jednej domácnosti sedem rokov. Ako dôkaz predložil taktiež čestné vyhlásenie matky žalovaného, ktorá potvrdila, že medzi nimi bol skutočný partnerský vzťah, ktorý zodpovedá definícii v . Protistrana toto čestné vyhlásenie žiadnym spôsobom nerozporovala, z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné pristúpiť k výsluchu matky žalovaného. Bol toho názoru, že dôkazné bremeno v tomto smere uniesol a jasne preukázal, že žalovaný a p. T. spolu tvorili pár viac ako 7 rokov. Žalovaný a jeho vtedajšia partnerka mali medzi sebou blízky vzťah a v prípade ujmy jedného by to druhý pociťoval ako svoju vlastnú. Tomu napovedá aj tá skutočnosť, že k prevodu vlastníctva nehnuteľnosti došlo v čase, keď bola p. T. vážne chorá a lekári jej nedávali veľké nádeje. Žalovaný sa o ňu staral, pomáhal jej ako vedel a trávil s ňou každú voľnú chvíľu v nemocnici. Žalovaný bol jedinou osobou, ktorú v tom čase mala a na ktorú sa mohla spoľahnúť. Čo sa týkalo spochybnenia blízkeho vzťahu z toho dôvodu, že p. T. zaslala p. S. Q. list so žiadosťou o jej vyjadrenie k predkupnému právu. K tomuto uviedol, že žalovaný, ako aj p. T. nie sú právne vzdelaní. Nevedeli s istotou, či ich vzťah, hoci pre nich blízky, spadá do tejto kategórie. Aby predišli zbytočným problémom sa rozhodli vyžiadať si aj oficiálne odmietnutie predkupného práva od osoby, ktorá bola zapísaná na LV ako spoluvlastníčka. Ich konanie považoval za logické a opodstatnené vzhľadom na fakt, že nemajú právne vzdelanie. A ako je zrejmé aj z rozhodnutia súdu, každý vníma pojem blízka osoba subjektívne. K skutočnosti, že pred prevodom nehnuteľnosti prevodkyňa poslala výzvu na uplatnenie predkupného práva p. S. Q. a nie žalobcom uviedol, že prevodkyňa si vzhľadom na jej ťažký zdravotný stav a skutočnosť, že v liste vlastníctva bola stále zapísaná pôvodná majiteľka myslela, že sa vec vrátila do pôvodného stavu. Prevodkyňa nemala ani najmenší úmysel poškodiť žalobcov. Prevodkyňa bola počas konania sp. zn. vo veľmi kritickom stave a väčšinu toho

roka strávila v kóme. Vzhľadom k tomu pri prevode vlastníctva k bytu (poznámka odvolacieho súdu, išlo o kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam) vychádzala z informácii uvedených na liste vlastníctva, lebo predpokladala, že budú pravdivé a v súlade so skutočným stavom. Nakoľko bola v LV zapísaná p. Q., a vzhľadom na svoj zdravotný stav si prevodkyňa myslela, že došlo k vráteniu do pôvodného stavu. Naďalej trval na tom, že prevodkyňa konala dobromyseľne pri prevode svojho vlastníckeho podielu. Čo sa týkalo toho, prečo došlo k prevodu vlastníckeho práva kúpnou zmluvou a nie darovacou zmluvou uviedol, že prevodkyňa mala veľmi zlé vzťahy s jej deťmi. Po rozvode jej prvého manželstva ostali deti s otcom, a s ňou prerušili všetok kontakt. Vzhľadom k tomu, že prevodkyni bolo diagnostikované vážne ochorenie a lekári jej nedávali veľké šance na prežitie, rozhodla sa vysporiadať svoje majetkové pomery. Vlastnícky podiel k nehnuteľnosti teda za symbolickú cenu predala svojej jedinej blízkej osobe, a to žalovanému. Prevod nechcela urobiť darovaním, aby po jej smrti nedošlo zo strany neopomenuteľných dedičov k započítaniu daru, čím by žalovaného dostala do nevýhodnej situácie.

18. Záverom vytkol aj ďalší odvolací dôvod a to, že rozsudok súdu prvej inštancie, považuje za nedostatočne odôvodnený, bez dostatočného objasnenia skutkového stavu a teda za nepreskúmateľný. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 04.02.2009 a tiež nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 12.06.2008, týkajúcich sa odôvodnenia rozhodnutia.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. -679 zo dňa 29.05.2023 a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovanému náhradu trov v odvolacom konaní vo výške 100%.

20. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, v ktorom navrhli potvrdenie napadnutého rozsudku. Mali za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci podrobné a úplné dokazovanie a následne aj jeho rozsudok je správny, dostatočne a presne zdôvodnený. Mali za to, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku podrobne vysporiadal so skutočnosťou, prečo nepovažuje žalovaného a W.. T. za blízke osoby podľa . Následne poukázali na zákonné ustanovenie a výklad k nemu, majúc pritom za to, že dôkazné bremeno znáša žalovaný a nestačí len jeho tvrdenie, že sú/boli blízkymi osobami s p. W.. T. v čase prevodu nehnuteľností. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný a p. T. boli v partnerskom vzťahu ako tvrdili. Práve naopak aj z listinných dôkazov vyplynulo, že boli v obchodnom vzťahu ako konatelia rovnakej spoločnosti, prípadne v priateľskom vzťahu. Taktiež v konaní nebola preukázaná ani druhá podmienka pri blízkej osobe a to, že ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá by dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V tomto ohľade žalovaný ani nenavrhol žiadne dokazovanie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že neboli blízkymi osobami. Tvrdenie o tom, že sú blízkymi osobami, považovali za účelové.

21. K vyjadreniu žalobcov zaslal ďalšie písomné vyjadrenie žalovaný, zotrvávajúc na tom, že medzi žalovaným a p. W.. D. T. v čase prevodu vlastníckeho práva bol blízky vzťah. V ich prípade sa jednalo o partnerské spolužitie ako druha a družky. Skutočnosť, že žalovaný a p. T. pracovali v jednej spoločnosti ešte nevylučuje ich súkromný vzťah. V skutočnosti, žalovaný a p. T. najprv nadviazali vzájomný blízky vzťah, až potom sa stali kolegami v práci. Uvedené vyplývalo tak z výpovede žalovaného, ako aj z výpovede svedka p. T., ako aj z Čestného vyhlásenia matky žalovaného zo dňa 27.04.2023. Skutkový stav toho, že žalovaný a pani T. sa najskôr stali druhom a družkou je preukázaný tiež fotodokumentáciou predloženou súdu (č. l. 648 - 660) s dôrazom na intímnu fotografiu žalovaného a svedkyne p. T. zo dňa 10.05.2003 (fotografia vyhotovená o 23:59), kedy v deň víťazstva Slovenska nad Českom Slovensko získalo bronzovú medailu na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji a vzťah žalovaného a p. T. sa spečatil (fotografiu pre zjednodušenie identifikácie opätovne prikladáme). Žalovaný a p. T. spolu najprv už niekoľko mesiacov žili ako druh a družka, boli si vzájomne blízkymi osobami podľa ustanovenia (ďalej len „“) a až potom začali spoločne pracovať v identickej spoločnosti. Ako vyplýva z listinného dôkazu - výpisu z obchodného registra, obsiahnutého v spise vo veci: spoločnosť P. (ďalej len „spoločnosť“), v ktorej žalovaný a p. T. spolu o viacero mesiacov neskôr pracovali, bola založená až 02.12.2003, skutočná práca v spoločnosti po prípravách začala až v roku 2004. Z uvedených dôkazov vyplývalo, že v čase založenia spoločnosti v decembri 2003 a spustenia jej chodu v roku 2004 žalovaný a p. T. už dlhodobo boli blízkymi osobami, žili v spoločnej domácnosti na E. ulici č. X v J. a práve až na základe svojho blízkeho vzťahu následne o niekoľko mesiacov neskôr sa stali kolegami v práci. Bol toho názoru, že uniesol dôkazné bremeno a súdu preukázal, že v prípade žalovaného a p. T. sa jedná o blízky partnerský vzťah podľa ustanovenia . Zároveň bol toho názoru, že súd sa dostatočne nezaujímal o skutočnosť blízkeho partnerského vzťahu z dôvodu, že táto

skutočnosť bola súdu predložená až v momente, keď bol žalovaný zastúpený advokátom. K tejto situácii došlo z dôvodu, že žalovaný z počiatku konal bez právneho zastúpenia a keďže nie je právne vzdelaný, nemal vedomosť o tom, ktoré informácie a v akej forme sú pre konanie podstatné, vzdelanie žalovaného nie je právnického smeru, žalovaný akademický titul získal štúdiom na SVŠT v odbore technického zamerania, nie je možné všeobecnú inteligenciu zamieňať s kvalifikovanou odbornosťou. Nesúhlasil s názorom žalobcov, že rozsudok súdu vo veci zo dňa 29.05.2023 je správny, dostatočne a presne zdôvodnený. V daných súvislostiach poukázal na nesprávny procesný postup súdu, keď sa tento riadne neriadil poučením Krajského súdu v Nitre obsiahnutom v jeho rozhodnutí, uznesení zo dňa 16.01.2020 č. k. -377 (body 28, 29, 30, 32 uznesenia), ktorým ako súd odvolací zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 20.02.2015 č. k. -2018, keď sa súd prvej inštancia ani tentoraz nevyporiadal so skutkovým stavom, že v čase, kedy žalovaný nadobudol podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v X-ici, on nielenže bol blízkou osobou s p. T., ale žalobcovia v 1. a 2. rade ani neboli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci k predmetným nehnuteľnostiam v X- ici na LV č. XX kat. úz. J.. Predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená 25.09.2009, v tom čase boli na katastri zapísaní dvaja spoluvlastníci, a to pani Q. s podielom X-ica a pani T. s podielom X-ica. G. T. si tak splnila svoju zákonnú povinnosť a predložila výzvu na uplatnenie si predkupného práva vtedajšiemu spoluvlastníkovi, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností. Aj z aktuálneho LV č. XX bolo zrejmé, že kúpna zmluva, ktorou žalovaný kúpil nehnuteľnosť od pani T., bola vložená do katastra nehnuteľností pod položkou výkazu zmien XX/XX a rozsudok OS Topoľčany sp. zn. v spojení s rozsudkom KS Nitra sp. zn. boli vložené do katastra pod položkou výkazu zmien XX/XX, teda až po samotnej kúpnej zmluve. Z uvedeného bolo zrejmé, že pani T. postupovala v zmysle zákona a ponúkla predkupné právo vlastníkovi, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností, pričom údaje, ktoré sú vedené v katastri sa považujú za platné a nemôžu byť na škodu žalovaného, ak došlo k zmene, o ktorej on nemusel vedieť a vychádzal len zo skutočností, ktoré boli v evidencii katastra nehnuteľností SR. Doplnil, že súd tiež nesprávne vyhodnotil aj skutočnosť, keď žalovaný p. T. poskytoval v konaní vo veci plnú moc na nahliadanie do spisu a všetky úkony v tejto súvislosti z dôvodu, keď v daných súvislostiach prevod na nehnuteľností bol uskutočnený za stavu, keď ujmu, ktorú by utrpel on alebo p. T. by druhý z nich dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Súd nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že vzhľadom na zlé vzťahy p. T. s jej deťmi nebola s nimi v žiadnom kontakte ani styku, aj to bol dôvod, prečo sa rozhodla previesť nehnuteľnosť na jej blízku osobu, na jej druha, vtedy súčasného partnera, teda žalovaného, a to za nízku cenu, a nie za cenu trhovú, keď dôvodom, prečo išlo o kúpnu zmluvu a nie darovaciu zmluvu bol ten, aby sa prípadne v dedičskom konaní nezapočítaval dar v rámci dedičstva. V kontexte skutočnosti, že v roku 2009 pani T. mala veľmi ťažký zdravotný stav a lekári jej už skutočne nedávali veľkú šancu na prežitie, ťažkého zdravotného stavu p. T., jej fatálneho ochorenia, 80% invalidity, je až dehonestujúce a hraničiace s konaním proti dobrým mravom svojvoľné znevažovanie, bagatelizovanie, úplné menenie významu jej veľmi emočnej intímnej, pre ňu bolestnej výpovede pred súdom, kde bola nútená vysloviť svoje najintímnejšie pocity voči žalovanému, jej ešte stále blízkej osobe po emočnej stránke, keď už nemohli byť v súčasnosti blízkymi partnermi so žalovanými tak, ako v období rokov 2003 až 2010 z dôvodu nemožnosti splniť mu jeho vrelú túžbu po vlastných deťoch, čo preukazuje zvukový záznam výpovede p. T. na pojednávaní vo veci dňa 28.04.2023. Súd naviac nesprávne vyhodnotil skutočnosť, keď žalovaný a p. T. súhlasne žiadali o to, aby v konaní bol na strane žalovaného pripustený vstup ďalšieho účastníka: p. T., keď v daných súvislostiach prevod na nehnuteľností bol uskutočnený za stavu, keď ujmu, ktorú by utrpel on alebo p. T. by druhý z nich dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu.

22. Ďalšie písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného žalobcovia v 1. a 2. rade nepodali.

23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) posudzujúc odvolanie žalovaného, po zistení, že v danom prípade boli splnené podmienky na podanie odvolania podľa a po zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti podľa , viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania ( a ), rovnako tak viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia ( ), keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa potvrdiť ako vecne správny.

24. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

25. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného, uvedenými v odvolaní a tiež procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Následne odvolací súd ustálil, že súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré správne aplikoval ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.

26. Predmetom konania bolo pritom nahradenie prejavu vôle žalovaného ako predávajúceho na kúpnej zmluve o prevode spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., okres P., zapísaných na LV č. XX parcela registra „C“, parc. č. X záhrada o výmere XXX m2, parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXX záhrady o výmere X.XXX m2 a dom súp. č. XXX, stojaci na parc. č. X/X, v podiele X, na žalobcov ako kupujúcich. Tento spoluvlastnícky podiel pritom žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 28.09.2009 s W.. D. T. (ďalej aj len „W.. T.“) ako predávajúcou. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 8.600 eur (predtým 259.083,60 Sk), ktorú sumu sa zaviazal kupujúci zaplatiť predávajúcej bezodkladne pri podpise zmluvy. Vklad do katastra nehnuteľností bol následne povolený rozhodnutím Správy katastra P. zo dňa 05.10.2010 č. V XXXX/XXXX v zrýchlenom vkladovom konaní. Zo zápisnice Správy katastra P. zo dňa 07.10.2009 pritom vyplývalo, že sa dostavili S. Q., I. T. a X. T. (t. j. žalobcovia v 1. a 2. rade) na Správu katastra P. na základe oznámenia zo dňa 01.10.2009. Boli oboznámení, že dňa 06.08.2009 bol v KN na LV č. XX v kat. území J., pod položkou výkazu zmien XX/XX prevedený zápis vlastníctva podľa listiny, ktorou bol rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. -157 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č.k. -206. V rozsudku Okresného súdu Topoľčany v právnej veci žalobkyne: W.. D. T. proti žalovaným: v X/rade I. T., v 2/ rade X. T., v 3/rade S. Q. bolo rozhodnuté, že kúpna zmluva uzavretá dňa 11.11.1998 medzi S. Q. ako predávajúcou a I. T. a X. T. ako kupujúcimi na strane druhej, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XX v kat. území J., je neplatná. Žalobkyňa W.. D. T. bola určená za spoluvlastníčkou nehnuteľností v X/X-ici, zapísaných na LV č. XX. Vo zvyšku bol návrh zamietnutý, čo do určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat. území J., dom súp. č. XXX postavený na parc. č. X/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Nehnuteľnosti nadobudli žalovaní. Krajský súd v Nitre v rozsudku č. k. -206 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia neúčinnosti osvedčenia vyhlásenia S. Q. o vydržaní vlastníckeho práva zmenil tak, že žalobu zamietol. Pri zápise vlastníctva podľa vyššie uvedeného rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. -157 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre č.k. -206 Správa katastra P. previedla na LV č. XX v kat. území J. zápis tak, že zapísala vlastníctvo Ing. D. T. v podiele X/X a podiel druhej poloviny vlastníctva zapísala S. Q.. Po dôjdení žiadosti na Správu katastra o vyjadrenie k zápisu vlastníctva k domu súp. č. XXX Správa katastra P. pri prešetrení vlastníctva domu súp. č. XXX zistila skutočnosť, že zápis na LV č. XX v kat. území J. nie je v súlade s rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre. Správa katastra P. navrhla previesť opravu podľa tak, že na LV č. XX v kat. území J. v časti B/ ruší zápis S. Q. v podiele X/X-ica a zapíše sa T. I. a X. rod. P. v podiele X/X-ica. Ostatné časti LV sú bez zmeny. Z uvedeného dôvodu boli na LV č. XX v kat. území J. zapísaní ako vlastníci žalobcovia v 1. a 2. rade v podiele X-ica a to na základe rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. .

27. Zo spisu vedeného Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. vyplývalo, že W.. D. T. ako žalobkyňa podala žalobu voči I. T., X. T. (t. j. žalobcom v 1. a 2. rade) a S. Q., domáhajúc sa

určenia neplatnosti kúpno-predajnej zmluvy a určenia, že je v X/X-ici spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre kat. územie J., a iné. Rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 04.02.2009 č. k. -157 bolo určené, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 11.11.1998 medzi S. Q. ako predávajúcou a I. T., X. T. ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XX v celosti, je neplatná. Vo výroku II. súd určil, že žalobkyňa W.. D. T. je v X/X-ici spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností a vo zvyšku bol návrh, čo do určenia vlastníckeho práva k domu súp. č. XXX na parc. č. X/X, zamietnutý (výrok III.). Vo výroku IV. súd rozhodol, že osvedčenie vyhlásenia S. Q. o vydržaní vlastníckeho práva v X/X-ici k nehnuteľnostiam, je právne neúčinné. Rozsudok Okresného súdu v Topoľčanoch napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní v 1. a v 2. rade (poznámka odvolacieho súdu, v tomto konaní žalobcovia v 1. a 2. rade), a to vo výroku, ktorým bolo určené, že kúpna zmluva je neplatná a osvedčenie o vyhlásení S. Q. je právne neúčinné. Domáhali sa zmeny rozsudku súdu prvého stupňa v tých častiach tak, že návrh žalobkyne bude zamietnutý. Vo výroku do určenia vlastníckeho práva W.. D. T. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2009. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.05.2009 č. k. -206 bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia neúčinnosti osvedčenia vyhlásenia S. Q. o vydržaní vlastníckeho práva, zmenený tak, že žaloba bola zamietnutá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.06.2009. Na základe uvedeného rozsudku bol vykonaný záznam v katastri nehnuteľností a následne došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy zo dňa 28.09.2009.

28. Následne z pripojeného spisu súdu prvej inštancie taktiež vyplývalo, že proti rozsudku odvolacieho súdu podala dňa 22.07.2009 dovolanie žalobkyňa, t. j. predávajúca z kúpnej zmluvy zo dňa 28.09.2009. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.07.2011 č. k. , - 302 bol rozsudok Krajského súdu v Nitre v časti, ktorou zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, že žalobu zamietol, zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.10.2011 č. k. -325 bol rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej vyhovujúcej časti, týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia neúčinnosti osvedčenia, zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23.04.2012 č. k. -353 bola žaloba žalobkyne, v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia neúčinnosti osvedčenia vyhlásenia S. Q. a vydržaní vlastníckeho práva, zamietnutý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2012.

29. S poukazom na takto vykonané dokazovanie odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s jeho právnym názorom uvedeným v uznesení zo dňa 16.01.2020 č. k. -377 a tiež správne ustálil, že prevodkyňa W.. D. T. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným mala vedomosť nielen o tom, ako rozhodol odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. , ale proti tomuto rozhodnutiu podala aj dovolanie. Teda mala vedomosť o tom, že skutočnými podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností sú žalobcovia v 1. a 2. rade, preto správne súd prvej inštancie podotkol, že tvrdenie W.. T. ako svedkyne, že na katastri zistili, že Najvyšší súd SR to vrátil do pôvodného stavu, a preto išli do J. za p. Q., ktorá bola zapísaná v katastri ako spoluvlastníčka, nie je pravdivé, nakoľko čestné vyhlásenie p. Q. je datované dňa 25.09.2009 a Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu (voči ktorému práve W.. T. podala dovolanie) až dňa 19. 07. 2011. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že vyhlásenie S. Q. ako nevlastníka podielu na sporných nehnuteľnostiach o nevyužití svojho zákonného predkupného práva nemôže spôsobiť zamýšľané právne účinky, nakoľko v tom čase hmotnoprávne spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nebola. Naviac, súd prvej inštancie aj správne uviedol, že W.. D. T. ani nesvedčí dobromyseľnosť vychádzajúca z (katastrálny zákon), podľa ktorého platí, že údaje katastra, uvedené v , sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

30. K argumentácii uvedenej v odvolaní, a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, k tejto časti, odvolací súd dodáva, že bolo potrebné v prvom rade prihliadnuť na to, že W.. D. T. bola nielen iniciátorkou súdneho konania, ale aj dovolania, bola právne zastúpená, jej právnemu zástupcovi boli doručené všetky rozhodnutia, o ktorých mal povinnosť ju informovať a prípadne aj jej ich vysvetliť tak, aby zabezpečil jej právne vedomie. Preto nemožno ospravedlniť subjektívne nepochopenie rozhodnutia, resp. chybný záznam v katastri nehnuteľností. Rovnako tak nie je možné ospravedlniť nerealizovanie predkupného práva voči žalobcom v 1. a 2. rade ani zo zdravotných dôvodov a to najmä za stavu, že sama W.. T. na pojednávaní v predmetnej veci povedala, že v súdnom konaní pod sp. zn. žiadala žalobcov v 1. a 2. rade o vyplatenie náhrady za užívanie a náhradu za zbúranie starého domu,

teda mala vedomosť o reálnom užívaní nehnuteľnosti práve žalobcami v 1. a 2. rade. Okrem toho sama W.. T. v predmetnom konaní potvrdila, že vedela, že ak je niekto spoluvlastník, treba sa ho najskôr spýtať, či chce spoluvlastnícky podiel odkúpiť. Teda mala vedomosť aj o tejto svojej právnej povinnosti, ktorú aj realizovala a ponúkla spoluvlastnícky podiel na predaj p. Q., ktorú si podľa udania vyhľadala v zmysle údajov z listu vlastníctva a to i napriek tomu, že vedela, že kúpna zmluva medzi žalobcami v 1. a 2. rade a pani Q. nebola určená za neplatnú, voči čomu podala dovolanie. Uvedené je v rozpore aj s jej ďalším tvrdením o tom, že predajom spoluvlastníckeho podielu chcela získať finančné prostriedky na liečbu, pričom nehnuteľnosť ponúkla osobe, ktorá ju sama predala žalobcom v 1. a 2. rade.

31. Z uvedeného jednoznačne aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že bolo porušené predkupné právo žalobcov v 1. a 2. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade v súlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. , , , , ), ako spoluvlastníci, boli oprávnení z predkupného práva podľa pri porušení povinnosti zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, domáhať sa 1) žalobou vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (podľa ); v tom prípade ich žaloba musí smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené ich predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, 2) voči nadobúdateľovi, t.j. tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie má oprávnený spoluvlastník nárok domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa, 3) uspokojí sa s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu či vôbec, prípadne, ktoré z týchto riešení si zvolí. V prejednávanej veci nebolo z hľadiska skutkového stavu sporné, že žalobcovia podali žalobu voči žalovanému o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa, teda žalobu prípustnú.

32. Následne, vychádzajúc z a v súlade s ďalším okruhom odvolacích námietok, bolo potrebné sa zoberať aj tou skutočnosťou, že predkupné právo sa neuplatňuje pri prevode blízkej osobe, pričom podľa blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Z uvedeného teda vyplýva, že iné osoby nie sú blízkymi osobami automaticky. Predovšetkým musí medzi nimi jestvovať rodinný alebo obdobný pomer a ďalšou podmienkou je (kumulatívna podmienka), že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom je akýkoľvek príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami (napr. pestún k dieťaťu, opatrovník k opatrovancovi, manžel k dieťaťu manžela, ktoré nie je aj jeho dieťaťom, a pod.). To by však nepostačovalo. Druhou podmienkou je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Záver o tom je vecou posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť.

33. Skutočnosť, že medzi žalovaným a W.. D. T., nešlo o osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, súd prvej inštancie odôvodnil vo svojom rozhodnutí v bodoch 24., 24.1, 24.2., 24.3., s čím sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle odvolacích námietok dodáva, že súd prvej inštancie nespochybnil vzťah žalovaného a W.. D. T. len cez optiku finančných prostriedkov a spoločného hospodárenia, ale poukázal na nedostatky v preukázaní spoločného hospodárenia, tvrdeného žalovaným, ktoré v zmysle dôkazu a to čestného prehlásenia žalovaného zo dňa 28.09.2009, nachádzajúceho sa v spise Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. , sa ukázalo ako nepravdivé tvrdenie. Nemožno považovať za spoločné hospodárenie, ak náklady na domácnosť hradí jeden z partnerov sám, pričom druhý partner mu požičal finančné prostriedky aj s úrokmi na úhradu nákladov spojených s bývaním na obdobie predpokladaných troch rokov, t.j. od roku 2005 do roku 2008. Uvedené nezodpovedá spoločnej domácnosti, ako ani za spoločnú domácnosť nemožno považovať tú skutočnosť, že jeden z partnerov býva v domácnosti druhého partnera. Spoločnú domácnosť taktiež netvorí spoločné upratovanie, či nakupovanie, v ktorom žalovaný W.. D. T. pomáhal, keďže aj podľa lekárskeho nálezu, na tieto činnosti W.. T. potrebovala pomoc a tú jej poskytoval žalovaný. Zo strany žalovaného tak bola preukázaná pomoc W.. T. a tiež účasť na niektorých udalostiach, avšak ani uvedené nemožno klasifikovať ako osoby sebe navzájom blízke v spojení s kumulatívnou podmienkou, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala

ako vlastnú ujmu, z toho dôvodu, že žalovaným a W.. T. opísané skutočnosti preukazovali priateľský vzťah, čo aj W.. T. ako svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že boli viac ako 7 rokov priateľmi. Podľa názoru odvolacieho súdu je bežné, že priatelia sa stretávajú aj pri významných životných udalostiach, a to najmä za stavu, ako ho opísal žalovaný a W.. T., že W.. T. bola vážne chorá a bez opory rodiny, preto bolo priateľské gesto aj pozvanie k vianočnému posedeniu. Uvedené odvolací súd považoval za bežné správanie medzi priateľmi. Za neštandardné správanie medzi priateľmi, nieto ešte medzi druhom a družkou, však považoval uzatvorenie pôžičky s úrokmi, a to najmä za toho stavu, že W.. T. uviedla, že na úhradu nákladov používali to, čo zarobil žalovaný a čo zarobili spoločne, teda W.. T. nemala žiadne samostatné - pre ňu výlučné príjmy, a preto nebolo odvolaciemu súdu zrejmé, ako mohla uhradiť pôžičku žalovanému. Dokonca nehnuteľnosť nebola predaná žalovanému ani za cenu úhrady pôžičky s úrokmi, ale za nižšiu sumu, v dôsledku čoho zostala W.. T. naďalej dlžníčkou žalovaného. Naviac, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal tú skutočnosť, že medzi partnermi je bežné, ak uzatvárajú medzi sebou zmluvy o pôžičkách a dohodnú sa aj na úrokoch z omeškania.

34. K námietke žalovaného, že je bez právneho vzdelania, odvolací súd uvádza, že túto skutočnosť nespochybňuje, avšak dodáva, že pri prevode nehnuteľností sa žalovaný, ako aj W.. T. oboznámili s právnymi predpismi, realizovali ponuku domnelej podielovej spoluvlastníčke, využili zrýchlený vklad do katastra nehnuteľností, ako aj počas súdneho konania boli aj zo strany súdu prvej inštancie viackrát upozornený na nepreukázanie blízkeho vzťahu podľa . V poradí z prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie jednoznačne vyplývalo, že v konaní súd nemal za preukázané, že W.. D. T. prevádzala svoj podiel na žalovaného ako na osobu blízku v zmysle ustanovenia a , pričom dôkazné bremeno bolo na strane žalovaného. Uvedený záver súdu prvej inštancie nebol zo strany žalovaného v prvom odvolaní namietaný. Okrem toho súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.10.2021 vyzýval svedkyňu W.. D. T., aby sa vyjadrila, v akom vzťahu v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 28.09.2009, bola so žalovaným, z hľadiska toho, či bolo možné ho považovať za osobu blízku, tak ako je to upravené v ustanovení a . Uznesenie W.. T. prevzala dňa 15.11.2021 a žalovaný dňa 16.11.2021. Na uvedené uznesenie W.. T. žiadnym spôsobom nereagovala. Až na pojednávaní konanom dňa 09.09.2022 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný bol s pani T. blízkou osobou podľa . Od roku 2004 do roku 2010 viedli spoločnú domácnosť, mali vzťah a k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo na základe tej skutočnosti, že pani T. mala v roku 2009 veľmi ťažký zdravotný stav a lekári už skutočne nedávali veľkú šancu na prežitie. Okrem toho poukázal aj na to, že pani T. si splnila svoju zákonnú povinnosť a predložila výzvu na uplatnenie si predkupného práva vtedajšiemu spoluvlastníkovi, ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností. Údaje, ktoré sú vedené v katastri sa považujú za platné a nemôžu byť na škodu žalovaného, ak došlo k zmene, o ktorej on nemusel vedieť a vychádzal len zo skutočností, ktoré boli v evidencii katastra nehnuteľností. Uvedené je v rozpore s kumulatívnymi podmienkami , nakoľko osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, by boli informované o priebehu súdneho konania a tiež podaní dovolania, a preto by mali vedieť, kto je skutočným spoluvlastníkom nehnuteľností. Naviac, podľa tvrdenia v odvolaní zaslali p. S. Q. list so žiadosťou o jej vyjadrenie k predkupnému právu (poznámka odvolacieho súdu, podľa W.. T. vo výpovedi „..Potom išli do J., kde zistili, kde býva pani, na ktorú prešla druhá polovica. Vedela, že ak je niekto spoluvlastník, tak sa ho treba spýtať. To bolo riešenie, keby to pani Q. chcela zobrať a vyplatiť ich, tak by mali peniaze na liečbu, ona povedala, že o to záujem nemá....“), nakoľko nevedeli s istotou, či ich vzťah, hoci pre nich blízky, spadá do tejto kategórie. Z uvedeného tvrdenia, ako aj ich reálneho konania, aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaný, ako ani W.. T. subjektívne v čase podpísania kúpnej zmluvy nepovažovali svoj vzťah za blízky v zmysle a takto ani nekonali a taktiež to vyvracia aj tvrdenie o tom, že by o tejto právnej možnosti nevedeli, a upozornil na ňu až právny zástupca, ktorý ich vzťah riadne právne kvalifikoval. Záverom tiež odvolací súd dodáva, že mu nie je zrejmé tvrdenie žalovaného ohľadom uzatvorenia kúpnej zmluvy a nie darovacej zmluvy z dôvodu, aby po smrti W.. T. nedošlo zo strany neopomenuteľných dedičov k započítaniu daru, čím by sa žalovaný dostal do nevýhodnej situácie, keď podľa slovenského práva v prvej dedičskej skupine zo zákona dedia deti, ktoré W.. T. má, a až v prípade, ak nededia deti (vydedenie, resp. úmrtie, čo tvrdené ani preukázané nebolo), nastupujú dedičia z druhej dedičskej skupiny, t.j. aj spolužijúce osoby, pričom definícia spolužijúcej osoby je odlišná od blízkej osoby podľa a existencia závetu, ktorý by osoby blízkeho vzťahu zvolili, tvrdená, ako ani preukázaná nebola.

35. Naviac, čo sa týkalo ujmy, uvádzanej žalovaným v odvolaní, k uvedenému odvolací súd dodáva, že uzatvorením kúpnej zmluvy, týkajúcej sa sporných nehnuteľností, medzi žalovaným a W.. T. vznikol právny vzťah, avšak nie vzťah blízkych osôb, ktorý taktiež zakladá zodpovednosť za ujmu, avšak tú nie

je možné prenášať do definície blízkej osoby podľa . V takomto znení bol odôvodňovaní aj návrh žalovaného na pribratie W.. T. za ďalšiu žalovanú do konania.

36. Neopodstatnené je aj tvrdenie žalovaného, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený, bez dostatočného objasnenia skutkového stavu a teda nepreskúmateľný, pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku v ustanovení , keď podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s nárokom žalobcov v 1. a 2. rade uplatneným v žalobe, ako aj sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného, a preto námietka žalovaného, týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, je absolútne neopodstatnená. Čo sa týkalo žalobcom vytýkaného nedostatočného odôvodnenia, bez dostatočného objasnenia skutkového stavu, uvedenú námietku žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom nezdôvodnil, len poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, týkajúcu sa vady nepreskúmateľnosti rozhodnutia, avšak v žiadnom rozsahu neuviedol, v čom vzhliadol nedostatky v odôvodnení, resp. objasnení skutkového stavu v prejednávanej veci, a preto ani odvolací súd sa bližšie uvedenou námietkou zaoberať nemohol. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie jasne a jednoznačne uviedol zistený skutkový stav, právne predpisy, ako aj odôvodnil, prečo žalobe žalobcov vyhovel a nevzhliadol námietky (t. j. obranu) žalovaného za dôvodnú. Záverom odvolací súd dodáva, že „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 03.07.2003).

37. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa potvrdil, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a teda nie je spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle a tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalobcom v 1. a 2. rade priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).