Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/167/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S. K., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. L. S., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ J. K., bývajúcemu v B., 2/ Z. K.,

bývajúcej v B., 3/ A. C., bývajúcej v B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a iné,

a o náhrade trov konania, vedenej na Okresnom súde v Topoľčanoch pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. mája 2009

sp. zn. a o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

z 30. novembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12. mája 2009 sp. zn.

v časti, ktorou zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, ţe ţalobu zamietol a uznesenie

Krajského súdu v Nitre z 30. novembra 2009 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 4. februára 2009 č.k. -157 určil, ţe

kúpna zmluva uzatvorená 11. novembra 1998 medzi ţalovanou 3/ ako predávajúcou

a ţalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných

na LV č. X. Správy katastra T., pre Obec B., k. ú. B. je neplatná. Určil, ţe ţalobkyňa je

v X. spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. X. Správy katastra T., pre k. ú. B.,

2

obec B., okres T., a to parc. č. X.-záhrada vo výmere X. m, parc. č. X.- zastavané plochy

22

a nádvoria vo výmere X. m, parc. č. X. -zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, parc.

22

č. X.-zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, parc. č. X.-záhrada vo výmere X. m,

dom súpisné číslo X., postavený na parc. č. X.. Vo zvyšku návrh, pokiaľ išlo o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k. ú. B. – dom s. č. X. postavený na parc. č. X.- zast.

2

plochy a nádvoria vo výmere X. mzamietol. Zároveň určil, ţe osvedčenie vyhlásenia

2

ţalovanej 3/ o vydrţaní vlastníckeho práva v X. k nehnuteľnostiam v k. ú. B.,

zapísaných na LV č. X. Správy katastra T., pre k. ú. B., obec B., okres T., a to parc. č. X.-

22

záhrada vo výmere X. m, parc. č. X.-zastavané plochy vo výmere X. m, parc. č. X.-

2

zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, parc. č. X.-zastavané plochy a nádvoria vo

22

výmere X. m, parc. č. X.-záhrada vo výmere X. m, ktoré je spísané vo forme Notárskej

zápisnice N. napísanej 28. septembra 1998 v Notárskej kancelárii v T. pred notárkou JUDr. V.

R. je právne neúčinné a nezakladá vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam. Ţalovanej

3/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania v sume 761,43 € do rúk právneho

zástupcu ţalobkyne JUDr. L. S. a povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 298,50 €

do učtárne súdu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného

dokazovania súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa v konaní preukázala naliehavý právny záujem

na určení akého sa domáhala, keďţe ţalovaní 1/, 2/ sú zapísaní ako bezpodieloví

spoluvlastníci nehnuteľností na LV č. X., k. ú. B.. Bez tohto určenia je jej vlastníctvo

ohrozené a nemôţe dať do súladu skutočný vlastnícky stav so zapísaným vlastníckym stavom.

Bolo preukázané, ţe pani V. C. uţívala predmetné nehnuteľnosti do svojej smrti. Zanechala

závet, na základe ktorého dedičským rozhodnutím z 25. októbra 1976 č.k. D 1113/76-10 ŠN

v T. zdedila nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu M. S.. Po jej smrti zdedil nehnuteľnosti

otec ţalobkyne (dedičské rozhodnutie z 17. septembra 1984 č.k. D 1261/84-12). Darovacou

zmluvou z 5. mája 1986 registrovanou Štátnym notárstvom v T. 29. októbra 1986 pod č. R.

daroval Dr. S. S. ţalobkyni (svojej dcére) spoluvlastnícky podiel X. z nehnuteľností

zapísaných na LV č. X. pre k. ú. B., ako aj na nehnuteľnosť – dom s. č. X. postavený na parc.

2

č. X.-zast. plochy a nádvoria vo výmere X. m. Spoluvlastníctvo ţalobkyne bolo v evidencii

nehnuteľností riadne zapísané. Ţalovaná 3/ bola zapísaná ako výlučná vlastníčka

nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. B. zapísaných na LV č. X. na základe

notárskej zápisnice z 28. septembra 1998 N. spísanej v Notárskej kancelárii v T., pred

notárkou JUDr. V. R.. V čase vydania osvedčenia o vydrţaní, podľa potvrdenia obce B., dom

s. č. X. na parc. č. X. bol uţ zbúraný. Ţalovaní 1/ a 2/ sú na základe kúpnej zmluvy

z 11. novembra 1998 uzavretej so ţalovanou 3/ vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci

sporných nehnuteľností. Títo však nemohli so ţalovanou 3/ uzavrieť platne kúpnu zmluvu.

Ďalej súd uviedol, ţe neboli splnené zákonné predpoklady vydrţania sporných

nehnuteľností v prospech ţalovanej 3/, resp. základná podmienka – dobromyseľnosť.

Ţalovaná 3/ sa nikdy nestala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a nestala sa ani

dobromyseľnou drţiteľkou, lebo si bola vedomá, ţe nie je jedinou vlastníčkou

nehnuteľností. Ţalobkyňa teda v konaní preukázala, ţe sa stala spoluvlastníčkou sporných

nehnuteľností v podiele X. na základe darovacej zmluvy z 5. mája 1986 registrovanou

Štátnym notárstvom v T. pod R.. Súd preto jej ţalobe vyhovel. Zamietol ju len v časti

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k. ú. B. – dom s. č. X. postavený na parc.

2

č. X.-zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, pretoţe v čase vydania osvedčenia

o vydrţaní bol uţ dom zbúraný. Táto nehnuteľnosť nebola ani predmetom vyhlásenia

o vydrţaní. O trovách konania rozhodol súd podľa a

a o súdnom poplatku podľa poloţky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha

).

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ rozsudkom z 12. mája 2009 sp. zn.

zmenil prvostupňový rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa

určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia neúčinnosti osvedčenia vyhlásenia A. C.

o vydrţaní vlastníckeho práva tak, ţe ţalobu zamietol. V časti trov konania účastníkov

a v časti zaplatenia súdneho poplatku rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v danom prípade sa ţalobkyňa

domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a zároveň určenia vlastníckeho práva v podiele

X. k sporným nehnuteľnostiam. Je nesporné, ţe na určení vlastníckeho práva preukázala

naliehavý právny záujem, pretoţe určením spoluvlastníctva k nehnuteľnosti sa odstráni stav

jej neistoty. Avšak, čo sa týka určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ţalobkyňa v tomto prípade

naliehavý právny záujem nepreukázala, pretoţe vyriešenie tejto otázky neznamená úplne

vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu. Tým, ţe by súd vyhlásil kúpnu zmluvu

za neplatnú sa právne postavenie ţalobkyne nezmení. Súd prvého stupňa mal neplatnosť

kúpnej zmluvy posudzovať len ako predbeţnú otázku. Nebolo potrebné, aby o nej rozhodoval

určujúcim výrokom. Z takéhoto negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, ţe

ţalobkyňa by bola vlastníčkou nehnuteľností, preto na takomto určení nemôţe mať naliehavý

právny záujem. Z tých istých dôvodov nepreukázala naliehavý právny záujem ani na určení

neúčinnosti osvedčenia o vydrţaní vlastníckeho práva. Ďalej odvolací súd uviedol, ţe

nepozná pojem určenia neúčinnosti osvedčenia o vydrţaní, ktoré bolo

spísané formou notárskej zápisnice. Neúčinnosť právneho úkonu upravuje § 40a a nasl.

. Osvedčenie, ktoré bolo spísané formou notárskej zápisnice nie je

moţné povaţovať za právny úkon. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania

a zaplatenia súdneho poplatku zrušil podľa z dôvodu, ţe doposiaľ

súdom prvého stupňa nebolo rozhodnuté o trovách konania ţalovaných 1/ a 2/.

Okresný súd Topoľčany uznesením z 13. júla 2009 č.k. -217 vyslovil, ţe

ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa.

Ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania

v sume 340,21 € právnemu zástupcovi ţalovaných 1/, 2/ do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Ţalovanej 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanej 3/ uloţil povinnosť

zaplatiť do učtárne súdu súdny poplatok 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ uznesením z 30. novembra 2009

sp. zn. zmenil v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov odvolacieho

konania uznesenie prvostupňového súdu tak, ţe ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť

ţalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 457,17 € Advokátskej kancelárii

JUDr. S. do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň vyslovil, ţe ţiadny z účastníkov

nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Podaním z 22. júla 2009 (č.l. 226 a nasl. spisu) podala ţalobkyňa proti rozsudku

odvolacieho súdu dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť vyvodzovala z ,

písm. f/ a jeho dôvodnosť z , Dovolateľka uviedla, ţe súd

sa neriadil , , , , , a , , ,

, , Uviedla, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá

moţnosť konať pred súdom ( ). Túto vadu videla v nedostatočnom

odôvodnení rozhodnutia. Mala za to, ţe v konaní svoj naliehavý právny záujem

na poţadovanom určení preukázala. Poukázala na to, ţe odvolaciemu súdu unikla

argumentácia ţalobkyne o porušení jej predkupného práva zo strany ţalovanej 3/. Podľa jej

názoru sa odvolací súd dostatočne nevysporiadal ani s otázkou samotného osvedčenia ako

titulu pre zápis vlastníckeho práva ţalovanej 3/ do katastra nehnuteľností. Osoba

spochybňujúca oprávnenosť takého osvedčenia, ak preukáţe naliehavý právny záujem, ţe

podmienky pre jeho vydanie splnené neboli, môţe sa domáhať na súde, aby vyslovil, ţe toto

osvedčenie je právne neúčinné (bez časového obmedzenia).

Podaním z 2. februára 2010 (č.l. 280 a nasl. spisu) podala ţalobkyňa proti uzneseniu

5

odvolacieho súdu dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť vyvodzovala z a jeho

dôvodnosť z , Dovolateľka uviedla, ţe súd sa neriadil , ,

, , , , , , , Predmetom konania

je určenie vlastníctva, resp. spoluvlastníctva, ktorého bola ţalobkyňa zbavená

administratívnym rozhodnutím. Aj keď odvolací súd opiera svoje rozhodnutie o trovách

konania o ustanovenie , treba jednoznačne konštatovať, ţe aplikácia

uvedeného ustanovenia procesného predpisu civilného práva je typická pre sporové konania.

Súd sa evidentne stotoţnil s fikciou plného úspechu ţalovaných 1/, 2/ v konaní. Takýto stav je

nezohľadnením charakteru konania. Podotkla, ţe výrok rozhodnutia nekorešponduje s jeho

odôvodnením.

Ţalovaní 1/, 2/, 3/ sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom

( ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal najskôr rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť (a preto je

potrebné zrušiť aj súvisiace uznesenie o trovách konania bez ohľadu na podané dovolanie

proti tomuto uzneseniu).

V zmysle ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

( ).

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

6

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení

( ) neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v V zmysle je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné)

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľka vady v zmysle aţ e/, nenamietala a tieto vady

nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Dovolateľka vo svojom dovolaní vo veci samej namietala vadu v zmysle § 237

písm. f/ , ktorú videla v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé

súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

V prejednávanej veci okresný súd určil, ţe kúpna zmluva uzatvorená 11. novembra

1998 medzi ţalovanou 3/ ako predávajúcou a ţalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi, predmetom

ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. X. pre k. ú. B. je neplatná. Zároveň určil,

ţe ţalobkyňa je v X. spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste LV č. X. Správy

katastra T., pre k. ú. B. a určil, ţe osvedčenie vyhlásenia ţalovanej 3/ o vydrţaní

vlastníckeho práva v X. k nehnuteľnostiam v k. ú. B., zapísaných na LV č. X. pre k. ú. B.,

ktoré je spísané vo forme Notárskej zápisnice z 28. septembra 1998 N. pred notárkou

JUDr. V. R. je právne neúčinné. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, ţe

ţalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. Krajský súd zmenil

rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti (neplatnosť kúpnej zmluvy a neúčinnosť

osvedčenia) tak, ţe ţalobu zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe

ţalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na poţadovanom určení pokiaľ išlo

o napadnuté výroky.

Podľa návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu manţelstvo je alebo

nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení

za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo

z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej ţaloby (§ 80 písm. c/

), musí byť naliehavý v tom zmysle, ţe ţalobca v danom právnom vzťahu môţe

navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených

záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaţe na konkrétny určovací petit (to, čoho sa ţalobca

v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa ţalobou s daným petitom môţe

dosiahnuť odstránenie spornosti ţalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu ţalobcu/ţalobkyne predpokladá

posúdenie, či podaná určovacia ţaloba je vhodným (správne zvoleným) procesne prípustným

nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva

konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia ţaloba nie je

spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie

obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak poţadované určenie má

povahu (len) predbeţnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo

právo.

Odvolací súd síce konštatoval, ţe na poţadovanom určení (neplatnosť kúpnej zmluvy

a neúčinnosť osvedčenia) nie je naliehavý právny záujem a táto otázka mala byť riešená

v konaní pred súdom prvého stupňa ako otázka predbeţná, ďalej však k veci nič podrobnejšie

neuviedol. Odvolací súd teda nevyjadril svoj názor na riešenie týchto otázok ako otázok

predbeţných, najmä pokiaľ ide o neplatnosť kúpnej zmluvy (či okresný súd správne

konštatoval neplatnosť zmluvy, hoci tak učinil dokonca vo výroku rozhodnutia).

Pri zmene rozhodnutia podľa odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím

rozhodnutie súdu prvého stupňa (príp. jeho časť), preto jeho rozhodnutie musí obsahovať

úplné a výstiţné odôvodnenie. V súlade s musí odvolací súd podať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení

svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom

na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne

závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môţu byť dostatočne preskúmateľné len

vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný

a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako

ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Takéto

9

odôvodnenie právnych záverov je osobitne nevyhnutné vtedy, keď odvolací súd mení

rozsudok súdu prvého stupňa podľa z dôvodu, ţe nepovaţuje za správne právne

posúdenie veci súdom prvého stupňa. Úvaha súdu o (ne)existencii naliehavého záujmu

ţalobkyne na poţadovanom určení v zmysle musí vţdy spočívať

na zohľadnení všetkých individuálnych okolností toho – ktorého prípadu (porovnaj

napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. apríla 2009 sp. zn.

).

Rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje ani vysporiadanie sa s tvrdením ţalobkyne

o porušení jej predkupného práva. Toto porušenie namietala vo vyjadrení k odvolaniu ako aj

na pojednávaní pred odvolacím súdom. Dovolaciemu súdu ďalej nie je zrejmé, či odvolací

súd vo vzťahu k výroku o určenie neplatnosti, neúčinnosti osvedčenia o vydrţaní zmenil

rozhodnutie prvostupňového súdu a návrh zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého

právneho záujmu ( ) na poţadovanom určení alebo z dôvodu, ţe zastáva

názor, ţe takéhoto určenia sa nemoţno domáhať, pretoţe sa nejedná o právny úkon. V tomto

druhom prípade by potom nešlo o určovaciu ţalobu v zmysle a naliehavý

právny záujem by nebolo potrebné preukazovať (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 21. decembra 2009 sp. zn. ). Na jednej strane

odvolací súd vo svojom rozhodnutí v tejto časti uvádza, ţe nie je daný naliehavý právny

záujem a následne uvádza, ţe osvedčenie o vydrţaní (omylom uvedené vyhlásenie

o osvedčení) v ţiadnom prípade nie je právnym úkonom. Rozhodnutie preto povaţuje

dovolací súd v tejto časti za nepreskúmateľné.

Dovolací súd ďalej poukazuje na to, ţe v danej veci odvolací súd na prejednanie

odvolania nariadil pojednávanie 12. mája 2009. V predvolaní na pojednávanie uviedol, ţe sa

nariaďuje výsluch účastníkov konania podľa Odvolací súd na pojednávaní

vypočul účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov. Účastníkov konania poučil podľa

(zrejme omylom uvedený ). Tu je potrebné konštatovať, ţe jeho

postup však nebol v súlade s príslušnými ustanoveniami

Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom

prvého stupňa ( ).

10

Keďţe odvolací súd vykonával dokazovanie (resp. ho dopĺňal), mal účastníkov

konania poučiť aj v zmysle Zo spisu je zrejmé, ţe odvolací súd si túto

poučovaciu povinnosť nesplnil. V občianskom súdnom konaní má účastník konania procesné

oprávnenie vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123

). Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonaným dôkazom sa v konaní realizuje tak, ţe

predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní kaţdého dôkazu umoţní účastníkovi,

aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu povaţuje

za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých

súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Procesnú moţnosť účastníka vyjadriť sa

k vykonanému dôkazu musí súd vytvoriť účastníkovi v rámci dokazovania. Zo zápisnice

z pojednávania pred odvolacím súdom v danej veci nevyplýva, ţe by súd na pojednávaní

po vykonaní dokazovania vytvoril ţalobkyni procesnú moţnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré

boli vykonané na odvolacom pojednávaní. Na základe toho dospel dovolací súd k záveru, ţe

postupom odvolacieho súdu bola ţalobkyni aj z tohto dôvodu odňatá moţnosť pred súdom

konať ( ).

Účastník občianskeho súdneho konania má tieţ právo zhrnúť na záver pojednávania

svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci ( ).

V rámci toho sa môţe napríklad vyjadriť, z akých skutkových záverov by mal súd vychádzať,

alebo ako by mal súd vec posúdiť po právnej stránke. Ide o neodňateľné právo účastníka a ak

mu ho súd odoprie, odníme mu moţnosť konať pred súdom a realizovať procesné práva

účastníka konania (viď tieţ rozhodnutie publikované v časopise Zo súdnej praxe

pod č. 49/1998). Obsah vyššie uvedenej zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom

svedčí o tom, ţe odvolací súd v danej veci nevytvoril ţalobkyni procesnú moţnosť vyjadriť sa

v zmysle Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe odvolací súd pochybil aj

v tom, ţe dokazovanie uznesením nevyhlásil za skončené.

Uvedené skutočnosti, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami uvedenými

v dovolaní vo veci samej. Pretoţe sa zrušilo rozhodnutie vo veci samej, bolo potrebné zrušiť

11

aj súvisiace rozhodnutie o trovách konania, ktoré bolo tieţ napadnuté dovolaním. Pretoţe

uznesenie napadnuté dovolaním bolo treba na základe uvedeného zrušiť, nezaoberal sa

dovolací súd námietkami uvedenými v dovolaní voči tomuto uzneseniu ( ).

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho

súdu v časti, ktorou zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, ţe ţalobu zamietol, zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). Zároveň zrušil aj súvisiace uznesenie

odvolacieho súdu o trovách konania.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č en i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová