Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ebf/381553.4016ed.pdf
PDF · 176.67 KB
No categories available
2Cdo/167/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 167/2010
Slovenskej republiky 2 Cdo 137/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S. K., bývajúcej v B.,
zastúpenej JUDr. L. S., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ J. K., bývajúcemu v B., 2/ Z. K.,
bývajúcej v B., 3/ A. C., bývajúcej v B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a iné,
a o náhrade trov konania, vedenej na Okresnom súde v Topoľčanoch pod sp. zn.
5 C 284/2007, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. mája 2009
sp. zn. 6 Co 70/2009 a o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre
z 30. novembra 2009 sp. zn. 6 Co 243/2009, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre z 12. mája 2009 sp. zn. 6 Co 70/2009
v časti, ktorou zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, ţe ţalobu zamietol a uznesenie
Krajského súdu v Nitre z 30. novembra 2009 sp. zn. 6 Co 243/2009 a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 4. februára 2009 č.k. 5 C 284/2007-157 určil, ţe
kúpna zmluva uzatvorená 11. novembra 1998 medzi ţalovanou 3/ ako predávajúcou
a ţalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných
na LV č. X. Správy katastra T., pre Obec B., k. ú. B. je neplatná. Určil, ţe ţalobkyňa je
v X. spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. X. Správy katastra T., pre k. ú. B.,
2
obec B., okres T., a to parc. č. X.-záhrada vo výmere X. m, parc. č. X.- zastavané plochy
22
a nádvoria vo výmere X. m, parc. č. X. -zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, parc.
22
č. X.-zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, parc. č. X.-záhrada vo výmere X. m,
dom súpisné číslo X., postavený na parc. č. X.. Vo zvyšku návrh, pokiaľ išlo o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k. ú. B. – dom s. č. X. postavený na parc. č. X.- zast.
2
plochy a nádvoria vo výmere X. mzamietol. Zároveň určil, ţe osvedčenie vyhlásenia
ţalovanej 3/ o vydrţaní vlastníckeho práva v X. k nehnuteľnostiam v k. ú. B.,
zapísaných na LV č. X. Správy katastra T., pre k. ú. B., obec B., okres T., a to parc. č. X.-
22
záhrada vo výmere X. m, parc. č. X.-zastavané plochy vo výmere X. m, parc. č. X.-
2
zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, parc. č. X.-zastavané plochy a nádvoria vo
22
výmere X. m, parc. č. X.-záhrada vo výmere X. m, ktoré je spísané vo forme Notárskej
zápisnice N. napísanej 28. septembra 1998 v Notárskej kancelárii v T. pred notárkou JUDr. V.
R. je právne neúčinné a nezakladá vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam. Ţalovanej
3/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania v sume 761,43 € do rúk právneho
zástupcu ţalobkyne JUDr. L. S. a povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 298,50 €
do učtárne súdu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa v konaní preukázala naliehavý právny záujem
na určení akého sa domáhala, keďţe ţalovaní 1/, 2/ sú zapísaní ako bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľností na LV č. X., k. ú. B.. Bez tohto určenia je jej vlastníctvo
ohrozené a nemôţe dať do súladu skutočný vlastnícky stav so zapísaným vlastníckym stavom.
Bolo preukázané, ţe pani V. C. uţívala predmetné nehnuteľnosti do svojej smrti. Zanechala
závet, na základe ktorého dedičským rozhodnutím z 25. októbra 1976 č.k. D 1113/76-10 ŠN
v T. zdedila nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu M. S.. Po jej smrti zdedil nehnuteľnosti
otec ţalobkyne (dedičské rozhodnutie z 17. septembra 1984 č.k. D 1261/84-12). Darovacou
zmluvou z 5. mája 1986 registrovanou Štátnym notárstvom v T. 29. októbra 1986 pod č. R.
daroval Dr. S. S. ţalobkyni (svojej dcére) spoluvlastnícky podiel X. z nehnuteľností
zapísaných na LV č. X. pre k. ú. B., ako aj na nehnuteľnosť – dom s. č. X. postavený na parc.
2
č. X.-zast. plochy a nádvoria vo výmere X. m. Spoluvlastníctvo ţalobkyne bolo v evidencii
nehnuteľností riadne zapísané. Ţalovaná 3/ bola zapísaná ako výlučná vlastníčka
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. B. zapísaných na LV č. X. na základe
notárskej zápisnice z 28. septembra 1998 N. spísanej v Notárskej kancelárii v T., pred
notárkou JUDr. V. R.. V čase vydania osvedčenia o vydrţaní, podľa potvrdenia obce B., dom
s. č. X. na parc. č. X. bol uţ zbúraný. Ţalovaní 1/ a 2/ sú na základe kúpnej zmluvy
z 11. novembra 1998 uzavretej so ţalovanou 3/ vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci
sporných nehnuteľností. Títo však nemohli so ţalovanou 3/ uzavrieť platne kúpnu zmluvu.
Ďalej súd uviedol, ţe neboli splnené zákonné predpoklady vydrţania sporných
nehnuteľností v prospech ţalovanej 3/, resp. základná podmienka – dobromyseľnosť.
Ţalovaná 3/ sa nikdy nestala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a nestala sa ani
dobromyseľnou drţiteľkou, lebo si bola vedomá, ţe nie je jedinou vlastníčkou
nehnuteľností. Ţalobkyňa teda v konaní preukázala, ţe sa stala spoluvlastníčkou sporných
nehnuteľností v podiele X. na základe darovacej zmluvy z 5. mája 1986 registrovanou
Štátnym notárstvom v T. pod R.. Súd preto jej ţalobe vyhovel. Zamietol ju len v časti
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k. ú. B. – dom s. č. X. postavený na parc.
2
č. X.-zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m, pretoţe v čase vydania osvedčenia
o vydrţaní bol uţ dom zbúraný. Táto nehnuteľnosť nebola ani predmetom vyhlásenia
o vydrţaní. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 a § 147 ods. 1 O.s.p.
a o súdnom poplatku podľa poloţky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha
Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ rozsudkom z 12. mája 2009 sp. zn.
6 Co 70/2009 zmenil prvostupňový rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia neúčinnosti osvedčenia vyhlásenia A. C.
o vydrţaní vlastníckeho práva tak, ţe ţalobu zamietol. V časti trov konania účastníkov
a v časti zaplatenia súdneho poplatku rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v danom prípade sa ţalobkyňa
domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a zároveň určenia vlastníckeho práva v podiele
X. k sporným nehnuteľnostiam. Je nesporné, ţe na určení vlastníckeho práva preukázala
naliehavý právny záujem, pretoţe určením spoluvlastníctva k nehnuteľnosti sa odstráni stav
jej neistoty. Avšak, čo sa týka určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ţalobkyňa v tomto prípade
naliehavý právny záujem nepreukázala, pretoţe vyriešenie tejto otázky neznamená úplne
vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu. Tým, ţe by súd vyhlásil kúpnu zmluvu
za neplatnú sa právne postavenie ţalobkyne nezmení. Súd prvého stupňa mal neplatnosť
kúpnej zmluvy posudzovať len ako predbeţnú otázku. Nebolo potrebné, aby o nej rozhodoval
určujúcim výrokom. Z takéhoto negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, ţe
ţalobkyňa by bola vlastníčkou nehnuteľností, preto na takomto určení nemôţe mať naliehavý
právny záujem. Z tých istých dôvodov nepreukázala naliehavý právny záujem ani na určení
neúčinnosti osvedčenia o vydrţaní vlastníckeho práva. Ďalej odvolací súd uviedol, ţe
Občiansky zákonník nepozná pojem určenia neúčinnosti osvedčenia o vydrţaní, ktoré bolo
spísané formou notárskej zápisnice. Neúčinnosť právneho úkonu upravuje § 40a a nasl.
Občianskeho zákonníka. Osvedčenie, ktoré bolo spísané formou notárskej zápisnice nie je
moţné povaţovať za právny úkon. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania
a zaplatenia súdneho poplatku zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p. z dôvodu, ţe doposiaľ
súdom prvého stupňa nebolo rozhodnuté o trovách konania ţalovaných 1/ a 2/.
Okresný súd Topoľčany uznesením z 13. júla 2009 č.k. 5 C 284/2007-217 vyslovil, ţe
ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa.
Ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania
v sume 340,21 € právnemu zástupcovi ţalovaných 1/, 2/ do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Ţalovanej 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanej 3/ uloţil povinnosť
zaplatiť do učtárne súdu súdny poplatok 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ uznesením z 30. novembra 2009
sp. zn. 6 Co 243/2009 zmenil v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov odvolacieho
konania uznesenie prvostupňového súdu tak, ţe ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť
ţalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 457,17 € Advokátskej kancelárii
JUDr. S. do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň vyslovil, ţe ţiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Podaním z 22. júla 2009 (č.l. 226 a nasl. spisu) podala ţalobkyňa proti rozsudku
odvolacieho súdu dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť vyvodzovala z § 238 ods. 1 O.s.p., § 237
písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. Dovolateľka uviedla, ţe súd
sa neriadil § 39, § 123, § 124, § 132, § 136, § 140 Občianskeho zákonníka a § 1, § 3, § 132,
§ 133, § 134, § 157 ods. 2 O.s.p. Uviedla, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá
moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Túto vadu videla v nedostatočnom
odôvodnení rozhodnutia. Mala za to, ţe v konaní svoj naliehavý právny záujem
na poţadovanom určení preukázala. Poukázala na to, ţe odvolaciemu súdu unikla
argumentácia ţalobkyne o porušení jej predkupného práva zo strany ţalovanej 3/. Podľa jej
názoru sa odvolací súd dostatočne nevysporiadal ani s otázkou samotného osvedčenia ako
titulu pre zápis vlastníckeho práva ţalovanej 3/ do katastra nehnuteľností. Osoba
spochybňujúca oprávnenosť takého osvedčenia, ak preukáţe naliehavý právny záujem, ţe
podmienky pre jeho vydanie splnené neboli, môţe sa domáhať na súde, aby vyslovil, ţe toto
osvedčenie je právne neúčinné (bez časového obmedzenia).
Podaním z 2. februára 2010 (č.l. 280 a nasl. spisu) podala ţalobkyňa proti uzneseniu
odvolacieho súdu dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť vyvodzovala z § 239 ods. 1 O.s.p. a jeho
dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. Dovolateľka uviedla, ţe súd sa neriadil § 1, § 3,
§ 132, § 133, § 134, § 142, § 150, § 151, § 157 ods. 2 O.s.p., § 167 O.s.p. Predmetom konania
je určenie vlastníctva, resp. spoluvlastníctva, ktorého bola ţalobkyňa zbavená
administratívnym rozhodnutím. Aj keď odvolací súd opiera svoje rozhodnutie o trovách
konania o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., treba jednoznačne konštatovať, ţe aplikácia
uvedeného ustanovenia procesného predpisu civilného práva je typická pre sporové konania.
Súd sa evidentne stotoţnil s fikciou plného úspechu ţalovaných 1/, 2/ v konaní. Takýto stav je
nezohľadnením charakteru konania. Podotkla, ţe výrok rozhodnutia nekorešponduje s jeho
odôvodnením.
Ţalovaní 1/, 2/, 3/ sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
preskúmal najskôr rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť (a preto je
potrebné zrušiť aj súvisiace uznesenie o trovách konania bez ohľadu na podané dovolanie
proti tomuto uzneseniu).
V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
(§ 242 ods. 1 O.s.p.) neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
podľa § 238 O.s.p., ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. V zmysle § 237 je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné)
proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Dovolateľka vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nenamietala a tieto vady
nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
Dovolateľka vo svojom dovolaní vo veci samej namietala vadu v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p., ktorú videla v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu.
Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija
c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci
E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.
V prejednávanej veci okresný súd určil, ţe kúpna zmluva uzatvorená 11. novembra
1998 medzi ţalovanou 3/ ako predávajúcou a ţalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi, predmetom
ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. X. pre k. ú. B. je neplatná. Zároveň určil,
ţe ţalobkyňa je v X. spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste LV č. X. Správy
katastra T., pre k. ú. B. a určil, ţe osvedčenie vyhlásenia ţalovanej 3/ o vydrţaní
vlastníckeho práva v X. k nehnuteľnostiam v k. ú. B., zapísaných na LV č. X. pre k. ú. B.,
ktoré je spísané vo forme Notárskej zápisnice z 28. septembra 1998 N. pred notárkou
JUDr. V. R. je právne neúčinné. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, ţe
ţalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. Krajský súd zmenil
rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti (neplatnosť kúpnej zmluvy a neúčinnosť
osvedčenia) tak, ţe ţalobu zamietol. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe
ţalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na poţadovanom určení pokiaľ išlo
o napadnuté výroky.
Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu manţelstvo je alebo
nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení
za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo
z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej ţaloby (§ 80 písm. c/
O.s.p.), musí byť naliehavý v tom zmysle, ţe ţalobca v danom právnom vzťahu môţe
navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaţe na konkrétny určovací petit (to, čoho sa ţalobca
v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa ţalobou s daným petitom môţe
dosiahnuť odstránenie spornosti ţalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu ţalobcu/ţalobkyne predpokladá
posúdenie, či podaná určovacia ţaloba je vhodným (správne zvoleným) procesne prípustným
nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia ţaloba nie je
spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak poţadované určenie má
povahu (len) predbeţnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo
právo.
Odvolací súd síce konštatoval, ţe na poţadovanom určení (neplatnosť kúpnej zmluvy
a neúčinnosť osvedčenia) nie je naliehavý právny záujem a táto otázka mala byť riešená
v konaní pred súdom prvého stupňa ako otázka predbeţná, ďalej však k veci nič podrobnejšie
neuviedol. Odvolací súd teda nevyjadril svoj názor na riešenie týchto otázok ako otázok
predbeţných, najmä pokiaľ ide o neplatnosť kúpnej zmluvy (či okresný súd správne
konštatoval neplatnosť zmluvy, hoci tak učinil dokonca vo výroku rozhodnutia).
Pri zmene rozhodnutia podľa § 220 O.s.p. odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím
rozhodnutie súdu prvého stupňa (príp. jeho časť), preto jeho rozhodnutie musí obsahovať
úplné a výstiţné odôvodnenie. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí odvolací súd podať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení
svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom
na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môţu byť dostatočne preskúmateľné len
vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako
ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Takéto
odôvodnenie právnych záverov je osobitne nevyhnutné vtedy, keď odvolací súd mení
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. z dôvodu, ţe nepovaţuje za správne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa. Úvaha súdu o (ne)existencii naliehavého záujmu
ţalobkyne na poţadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. musí vţdy spočívať
na zohľadnení všetkých individuálnych okolností toho – ktorého prípadu (porovnaj
napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. apríla 2009 sp. zn.
Rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje ani vysporiadanie sa s tvrdením ţalobkyne
o porušení jej predkupného práva. Toto porušenie namietala vo vyjadrení k odvolaniu ako aj
na pojednávaní pred odvolacím súdom. Dovolaciemu súdu ďalej nie je zrejmé, či odvolací
súd vo vzťahu k výroku o určenie neplatnosti, neúčinnosti osvedčenia o vydrţaní zmenil
rozhodnutie prvostupňového súdu a návrh zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) na poţadovanom určení alebo z dôvodu, ţe zastáva
názor, ţe takéhoto určenia sa nemoţno domáhať, pretoţe sa nejedná o právny úkon. V tomto
druhom prípade by potom nešlo o určovaciu ţalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a naliehavý
právny záujem by nebolo potrebné preukazovať (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 21. decembra 2009 sp. zn. 4 M Cdo 24/2008). Na jednej strane
odvolací súd vo svojom rozhodnutí v tejto časti uvádza, ţe nie je daný naliehavý právny
záujem a následne uvádza, ţe osvedčenie o vydrţaní (omylom uvedené vyhlásenie
o osvedčení) v ţiadnom prípade nie je právnym úkonom. Rozhodnutie preto povaţuje
dovolací súd v tejto časti za nepreskúmateľné.
Dovolací súd ďalej poukazuje na to, ţe v danej veci odvolací súd na prejednanie
odvolania nariadil pojednávanie 12. mája 2009. V predvolaní na pojednávanie uviedol, ţe sa
nariaďuje výsluch účastníkov konania podľa § 131 O.s.p. Odvolací súd na pojednávaní
vypočul účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov. Účastníkov konania poučil podľa
§ 131 O.s.p. (zrejme omylom uvedený § 130 O.s.p.). Tu je potrebné konštatovať, ţe jeho
postup však nebol v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p.
Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom
prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Keďţe odvolací súd vykonával dokazovanie (resp. ho dopĺňal), mal účastníkov
konania poučiť aj v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Zo spisu je zrejmé, ţe odvolací súd si túto
poučovaciu povinnosť nesplnil. V občianskom súdnom konaní má účastník konania procesné
oprávnenie vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123
O.s.p.). Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonaným dôkazom sa v konaní realizuje tak, ţe
predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní kaţdého dôkazu umoţní účastníkovi,
aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu povaţuje
za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých
súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Procesnú moţnosť účastníka vyjadriť sa
k vykonanému dôkazu musí súd vytvoriť účastníkovi v rámci dokazovania. Zo zápisnice
z pojednávania pred odvolacím súdom v danej veci nevyplýva, ţe by súd na pojednávaní
po vykonaní dokazovania vytvoril ţalobkyni procesnú moţnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré
boli vykonané na odvolacom pojednávaní. Na základe toho dospel dovolací súd k záveru, ţe
postupom odvolacieho súdu bola ţalobkyni aj z tohto dôvodu odňatá moţnosť pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Účastník občianskeho súdneho konania má tieţ právo zhrnúť na záver pojednávania
svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.).
V rámci toho sa môţe napríklad vyjadriť, z akých skutkových záverov by mal súd vychádzať,
alebo ako by mal súd vec posúdiť po právnej stránke. Ide o neodňateľné právo účastníka a ak
mu ho súd odoprie, odníme mu moţnosť konať pred súdom a realizovať procesné práva
účastníka konania (viď tieţ rozhodnutie publikované v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 49/1998). Obsah vyššie uvedenej zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom
svedčí o tom, ţe odvolací súd v danej veci nevytvoril ţalobkyni procesnú moţnosť vyjadriť sa
v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe odvolací súd pochybil aj
v tom, ţe dokazovanie uznesením nevyhlásil za skončené.
Uvedené skutočnosti, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť
povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami uvedenými
v dovolaní vo veci samej. Pretoţe sa zrušilo rozhodnutie vo veci samej, bolo potrebné zrušiť
aj súvisiace rozhodnutie o trovách konania, ktoré bolo tieţ napadnuté dovolaním. Pretoţe
uznesenie napadnuté dovolaním bolo treba na základe uvedeného zrušiť, nezaoberal sa
dovolací súd námietkami uvedenými v dovolaní voči tomuto uzneseniu (§ 237 O.s.p.).
Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho
súdu v časti, ktorou zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, ţe ţalobu zamietol, zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Zároveň zrušil aj súvisiace uznesenie
odvolacieho súdu o trovách konania.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č en i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. júla 2011
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová