Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_15C-183-2008.pdf
PDF · 127.32 KB
Case nature
Subarea
15C/183/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: Štart spol. s r.o. Prešov, so sídlom Mukačevská 59, Prešov, IČO: 31693504, zastúpený JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom, so sídlom Košice, Štúrova 22, proti žalovanému: L. s.r.o., so sídlom F. 2, F., IČO: 36490407, zastúpený JUDr. Petrom Farkašom, advokátom, so sídlom v Prešove, Svätoplukova 12, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
u r č u j e, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti stavby - stolnotenisovej haly súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele číslo XXXX/XX, katastrálne územie F., zapísanej na LV č. XXXX v podiele X/XX,
v prevyšujúcej časti žalobný návrh z a m i e t a,
o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 8.12.2008 sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia, že je vlastníkom športovej haly popisného čísla XXXX, zapísané na LV č.XXXX Katastra nehnuteľností v Prešove, postavenej na parcele č.XXXX/XX kat.úz. Prešov a povinnosťou žalovaného je mu nahradiť trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na tomto súde prebiehalo konanie vedené pod sp.zn. XXC XX/XXXX ktorého predmetom bola rovnaká nehnuteľnosť a v priebehu tohto konania žalobca prišiel o vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti. Prechodne sa vlastníkom na istú dobu stalo Slovenské združenie telesnej kultúry Bratislava a toto nehnuteľnosť previedlo na SQUASH CLUB Prešov, ktorý ju následne v podiele 1/50 previedol na ďalšieho nadobúdateľa. Po podaní sťažnosti na ústavný súd tento vyslovil záväzný právny názor, že došlo k porušeniu vlastníckeho práva žalobcu. Už k prvému prevodu vlastníckeho práva došlo za stavu, keď predávajúci nebol vlastníkom a v zmysle zásady „nemo plus iuris ...“ nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva od nevlastníka.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. XEr XXXX/XXXX na základe ktorého dňa 9.4.2008 nadobudol vlastníctvo k predmetu sporu a rozhodnutie je právoplatné od 14.4.2008.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom navrhnutých svedkov, oboznámením sa so spisom XXC XX/XXXX a XEr XXXX/XXXX, písomnými stanoviskami oboch sporových strán, spisovým materiálom Správy katastra Prešov vzťahujúcom sa k predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXXX kat.úz. Prešov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k stolnotenisovej hale súpisného čísla XXXX zapísanej na LV č.XXXX kat.úz. Prešov postavenej na parcele č. XXXX/XX nachádzajúcej sa v Prešove, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 a ako nadobúdací titul je uvedená kúpna zmluva Q. XXXX/XXXX. V časti C: ťarchy je uvedený zákaz žalovaného ako vlastníka previesť nehnuteľnosť na iný subjekt na základe uznesenia OS Prešov č.k. XXC XX/XX právoplatné 29.10.2008.
S prejednávanou vecou úzko súviselo konanie, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn. XXC XX/XXXX. Predmetom tohto konania bolo následovné:
Dňa 25.5.2011 podalo Slovenské združenie telesnej kultúry (žalobca) návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stolnotenisovej haly súpisné číslo XXXX postavené na parcele č.XXXX/XX kat.úz. Prešov zapísanej na LV č. XXXX kat.úz. Prešov voči žalovaným v 1. rade Štart, spol. s r.o. Prešov a v 2. rade Stolnotenisový klub Štart VD Prešov. Dňa 9.10.2002 rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. XXC XX/XXXX-XX tak, že žalobu voči žalovanému v 1. a 2. rade zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť im trovy konania. Po podanom odvolaní žalobcu Krajský súd v Prešove rozhodol dňa 20.6.2003 rozsudkom č.k. XCo XX/XX-XXX tak, že potvrdil rozsudok vo veci samej a zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania. Po podanom mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora SR proti rozsudku Okresného súdu v Prešove z 9.10.2002 č.k. XXC XX/XX-XX a proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20.6.2003 č.k. XCo XX/XX-XXX rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. XM-I. X/ XXXX tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove aj rozsudok Okresného súdu v Prešove a vec vrátil Okresnému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Okresný súd Prešov po vykonanom dokazovaní viazaný vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu rozhodol dňa 5.4.2006 rozsudkom č.k. XXC XX/XXXX-XXX tak, že určil ako výlučného vlastníka predmetnej stavby - stolnotenisovej haly Slovenské združenie telesnej kultúry a žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. Rozhodol aj o trovách konania. Od 6.6.2007 až do zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Prešov č.k. XCo XX/XX zo dňa 8.9.2008 bolo toto rozhodnutie vnímané ako právoplatné vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva. Rozsudok súdu 1.stupňa bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. XCo/XXX/XX zo dňa 16.5.2007 potvrdený.
Po podanej sťažnosti žalovaného v 1. rade Štart spol. s r.o. Prešov pre namietané porušenie jeho základných práv na ochranu majetku a na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie porušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. XCo XXX/XX z 16.5.2007 rozhodol Ústavný súd SR Nálezom G.. Ú. XXX/XX-XX tak, že základné práva Štart spol. s r.o. na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. XCo XXX/XX z 16.5.2007 a zrušený rozsudok vrátil Krajskému súdu v Prešove. Uložil Krajskému súdu v Prešove povinnosť zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľovi. V odôvodnení nálezu konštatoval, že aj keď krajský súd vychádzal z právneho názoru dovolacieho súdu, jeho právne závery sa javia byť neodôvodnené a arbitrárne vyúsťujúce k porušeniu označených práv a to s prihliadnutím na interpretáciu a aplikáciu uznesenia Mimoriadneho zjazdu ČSZTV z 25.3.1990 a naň nadväzujúcich hmotnoprávnych aktov pojednávajúcich o nástupníctve a majetkových nárokoch subjektov po zániku ČSZTV. Ústavný súd kvalifikoval právne závery krajského súdu v predmetnej veci ako zjavne neodôvodnené a arbitrárne a tak nezlučiteľné s obsahom namietaných práv. Nález ústavného súdu je z 13.12.2007.
Následne Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. XCo XX/XX a XCo XXX/XX zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie, zároveň potvrdil uznesenie v konaní XXC XX/XX-XXX z 2.7.2008. Krajský súd zrušujúcim uznesením doporučil súdu 1. stupňa vysporiadať sa s právnym názorom Ústavného súdu SR vysloveným v náleze a prehodnotiť skutkové zistenia a právne závery urobené v tomto konaní, na základe predchádzajúceho právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Ďalej sa krajský súd zaoberal dôvodmi napadnutého uznesenia súdu 1. stupňa č.k. XXC XX/XX-XXX z 2.7.2008, v ktorom uložil predbežným opatrením povinnosť spoločnosti Gasto s.r.o. v súčasnosti zapísanej v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti povinnosť neprevádzať a nezasahovať úpravami do stavu nehnuteľnosti - stolnotenisovej haly. Krajský súd nepochybne videl dôvod na vydanie predbežného opatrenia pre naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov vo vzťahu nehnuteľnosti, pretože táto je predmetom konania o určenie vlastníckeho práva a v priebehu konania boli uskutočnené prevody nehnuteľností na iné subjekty, čo spôsobuje stav právnej neistoty a môže ohroziť eventuálny výkon rozhodnutia. Vydané predbežné opatrenie nadobudlo právoplatnosť 29.10.2008, vykonateľnosť 11.7.2008. Uznesením zo dňa 1.12.2008 č.k. XXC XX/XX-XXX bol zamietnutý návrh žalobcu na pripustenie zmeny účastníkov na strane žalobcu nakoľko spoločnosť L. s.r.o. so vstupom do konania na strane žalobcu nesúhlasila. Dňa 26.1.2009 zobral žalobca návrh o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti späť z dôvodu zmeny vlastníckych vzťahov a tiež preto, že nový vlastník L. s.r.o. nesúhlasil so vstupom do konania. Q. spol. s r.o. Prešov so späťvzatím návrhu nesúhlasil a poukázal na právne záväzný nález Ústavného súdu SR. Uznesením č.k. XXC XX/XX-XXX zo dňa 12.2.2009 súd konanie zastavil, pretože aj vzhľadom na zmeny vo vlastníckych vzťahoch by zo strany pôvodného žalobcu absentoval naliehavý právny záujem a tiež preto, že žalovaný Q. spol. s r.o. podal samostatnú žalobu voči L. s.r.o., v ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7.3.2009.
V predmetnom konaní podal žalobca voči žalovanému žalobu na súd dňa 8.12.2008 z dôvodov už vyššie uvádzaných.
Obrana žalovaného spočívala v tom, že tento je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - stolnotenisovej haly na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Prešove v konaní sp.zn. XEr XXXX/XXXX, k zrušeniu tohto právoplatného a vykonateľného uznesenia, ktorým žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu 49/50 nebolo zrušené žiadnym opravným prostriedkom. Ak by súd v tomto konaní dospel k záveru, že žalobca je vlastníkom predmetu sporu, vznikla by zmätočná právna situácia za ktorej by existovali dva rovnocenné právne tituly - právoplatné súdne rozhodnutia zakladajúce rovnaké práva k rovnakej nehnuteľnosti. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že súd ktorý vo veci koná nie je funkčne príslušný zrušiť už existujúce právoplatné uznesenie o nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným. Ďalej žalovaný citoval ustanovenia katastrálneho zákona a patovú situáciu za stavu dvoch rovnocenných rozhodnutí o určení vlastníckeho práva rozdielnym subjektom. V neposlednom rade sa žalovaný odvolal na ustanovenie § 61 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekúroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. O tom, že je vylúčené tiež posudzovať zákonnosť priebehu exekúcie ako prejudiciálnu otázku v inom konaní a to i v prípade, že ide o súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora smerujúceho proti rozhodnutiu vydanom v inom než preskúmavanom exekučnom konaní, čo je mimo iného dôsledkom zásady zákazu navrátenia do predošlého stavu v exekučnom konaní sa vyslovil ústavný súd v náleze G.. Ú. XXX/XX-XX. Vzhľadom na všetky uvádzané skutočnosti žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú.
S prejednávanou vecou súvisí aj exekučné konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. XEr XXXX/ XXXX z ktorého súd zistil nasledovné:
Dňa 17.9.2007 doručil súdny exekútor JUDr. Richard Gibarti súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 44 zák. č. 233/95 Z.z.. Žiadosť podal na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného Petra Farkaša proti povinnému SQUASH CLUB 45, Prešov na základe exekučného titulu - notárska zápisnica A. XXX/XXXX A. XXXXX/XXXX A. zo dňa 14.9.2007 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Mariána Petra v Prešove na vymoženie pohľadávky vo výške 5 mil. Sk,- s prísl. a trov exekúcie. Z citovanej notárskej zápisnice vyplýva, že dňa 14.9.2007 sa na notársky úrad JUDr. Mariána Petra dostavila osoba oprávnená konať v mene SQUASH CLUB 45 so sídlom v Prešove G.. Š. Q. označený ako dlžník alebo povinná osoba a urobil pred notárom vyhlásenie povinnej osoby podľa ustanovenia§ 41 Exekučného poriadku o uznaní dlhu voči osobe veriteľa F. C. vo výške 5 mil. Sk,- splatných do 15.9.2007. Dlžník okrem toho že dlh čo do dôvodu i čo do výšky uznal a zaviazal sa ho splatiť v stanovenom termíne vyslovil súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice a s exekúciou podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej dlžník uviedol, že toto jeho vyhlásenie je neodvolateľné a môže byť zrušené len so súhlasom oprávnenej osoby a že ho robí dobrovoľne a bez nátlaku. Prítomní účastníci zápisnicu pred notárom osobne prečítali, s obsahom súhlasili a na znak súhlasu slobodnej a vážnej vôle podpísali. Dňa 19.9.2007 vydal Okresný súd F. poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Richardovi Gibartimu. Dňa 13.11.2007 doručil súdny exekútor JUDr. Richard Gibarti súdu návrh na zmenu súdneho exekútora na základe rozhodnutia oprávneného Petra Farkaša dispozičné oprávnenie v konaní. Uznesením č.k. XEr XXXX/XXXX-X zo dňa 15.11.2007 Okresný súd Prešov povolil zmenu v osobe súdneho exekútora z JUDr. Richarda Gibartiho na JUDr. Róberta Tutka a poveril vykonaním exekúcie JUDr. Róberta Tutka v zmysle ustanovení § 44 ods. 5 a 6 Exekučného poriadku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.11.2007, v časti trov konania 11.12.2007. Dňa 29.11.2007 bol súdu doručený návrh na zastavenie exekúcie po podaní tretej osoby - Štart spol. s r.o. - uplatnenie práva nepripúšťajúce dražbu s odkazom na sťažnosť prijatú Ústavným súdom SR na ďalšie konanie na ústavnom súde. Podaním doručeným exekučnému súdu 28.1.2008 adresoval Q. s.r.o. Prešov návrh na odloženie exekúcie s poukázaním na nález ústavného súdu ktorý zrušil doterajšie rozhodnutia, eventuálne žiadal o vylúčenie veci z exekúcie. Dňa 20.2.2008 podal súdny exekútor JUDr. Róbert Tutko na súd návrh na pripustenie zmeny účastníka konania z dôvodu postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu oprávneného Petra Farkaša na Ing. Rastislava Stolárika oznámenú exekútorovi písomne dňa 11.2.2008. Okresný súd Prešov uznesením č.k. XEr XXXX/XXXX-XX zo dňa 28.2.2008 pripustil zmenu v osobe oprávneného. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.2.2008. Pôvodný oprávnený F. C. zároveň požiadal o zastavenie exekúcie v rozsahu 1 mil. 500 tis. Sk,-, čomu súd vyhovel uznesením zo dňa 28.2.2008 právoplatným 28.2.2008. Súdny exekútor podal dňa 4.4.2008 na súd návrh na schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti - stolnotenisovej hale v spoluvlastníckom podiele 49/50 v prospech L. s.r.o. z dôvodu, že predtým, ako sa mala konať dňa 15.5.2008 dražba sa dostavil Ing. H. X. a zložil do pokladne exekútorského úradu sumu výšky podielu na nehnuteľnosti ktorá sa mala dražiť a to podľa znaleckého posudku Ing. Petra Ferčáka z 26.3.2008 vo výške 6 mil. 800 tis. Sk,- a tým v súlade s ustanovením § 166 ods. 2 Exekučného poriadku zabránil predaju nehnuteľnosti. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 9.4.2008 č.k. XEr XXXX/XXXX- XX schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Prešov, zapísanej na LV č.XXXX, vedenej na Správe katastra Prešov a to stavba - stolnotenisová hala súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XX vlastnícky patriacej SQUASH CLUB 45 so sídlom Mukačevská 59, 080 01 Prešov, IČO: 37781006, v spoluvlastníckom podiele 49/50 spoluvlastníkovi Gasto s.r.o. Prešov so sídlom Plzenská 2, 080 01 Prešov, IČO: XXXXXXXX. Uznesenie odôvodnil ustanovením § 166 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.4.2008. Podaním zo dňa 18.4.2008 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie a priznanie trov exekúcie a uznesením zo dňa 22.4.2008 súd exekúciu zastavil. Dňa 9.5.2008 vrátil súdny exekútor poverenie na vykonanie exekúcie.
Súd si vyžiadal zo Správy katastra Prešov právne listiny týkajúce sa nehnuteľnosti - stolnotenisovej haly, ktorá je predmetom tohto konania. Z priložených listinných dôkazov zistil nasledovné:
Dňa 2.3.1992 podal Štart TJ Prešov žiadosť o zápis do LV na Stredisko geodézie a kartografie Prešov. Súčasťou žiadosti bolo stavebné povolenie z 8.9.1980 č.XXXX Odboru výstavby MSNV v Prešove a kolaudačné rozhodnutie zo dňa 25.1.1984 pod č. XXXX/XX ako dôkaz preukazujúci vlastnícke vzťahy k predmetnej nehnuteľnosti. Rozhodnutím z 2.3.1992 Mestského úradu v Prešove bolo stavbe pridelené súpisné číslo XXXX a orientačné číslo XX. Kúpnou zmluvou zo dňa 30.8.1994 došlo k predaju nehnuteľnosti predávajúceho stolnotenisový klub Štart Prešov na kupujúceho Štart spol. s r.o. Prešov. Vklad vlastníckeho práva na kupujúceho Q. XXXX/XX s právnymi účinkami vkladu 15.12.1994. Na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. XXC XX/XXXX zo dňa 5.4.2006 bol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti Slovenské združenie telesnej kultúry so sídlom v Bratislave dňa 17.7.2007. Kúpnou zmluvou zo dňa 27.7.2007 predávajúci Slovenské združenie telesnej kultúry previedol na kupujúceho SQUASH CLUB 45/SC 45 vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti a Správa katastra povolila zápis vlastníckeho práva na kupujúceho pod č. Q. XXXX/XX. Následne SQUASH CLUB 45 kúpnou zmluvou zo dňa 6.2.2008 previedol vlastnícke právo na spoločnosť Gasto s.r.o. Prešov, avšak len v podiele 1/50. Správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva na kupujúceho dňa 6.3.2008 Q. XXXX/XXXX. Kúpnou zmluvou zo dňa 7.5.2008 spoločnosť Gasto s.r.o. Prešov už ako výlučný vlastník stolnotenisovej haly (spoluvlastnícky podiel 49/50 v prospech Gasto s.r.o. na základe uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. X B. XXXX/XXXX-XX ktorým bolo schválené nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu Správa katastra zapísala N.-XXXX/XX) previedol na spoločnosť Cetera s.r.o. ako kupujúceho zápisom Správy katastra 14.5.2008 Q. XXXX/XXXX. Kúpnou zmluvou zo 16.5.2008 Cetera s.r.o. Teriakovce previedla na Gasto s.r.o. Prešov vlastnícke právo k stolnotenisovej hale, Správa katastra Prešov vklad povolila dňa 21.5.2008 Q. XXXX/XX. Ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti je v katastri uvedený žalovaný.
Žalobca podaním súdu doručeným 21.12.2011 uviedol, že z jednotlivých krokov a každého úkonu vykonaného v súvislosti s prevádzaním vlastníctva k predmetu sporu je zrejmá absencia dobrej viery ako podmienky na ochranu takto nadobudnutých práv. Dobrá viera, dobromyseľnosť je svojím obsahom pojmom spadajúcim do pojmu dobré mravy a sama osebe nemôže byť predmetom dokazovania pretože ide o vnútorné presvedčenie subjektu, o psychický stav. Dokazujú sa však skutočnosti vonkajšieho sveta prostredníctvom ktorých sa tento stav prejavuje navonok. Ako také sú teda nepriamymi dôkazmi. Žalobca nemá záujem skúmať zákonnosť priebehu exekúcie vedenej na OS Prešov sp.zn. XEr XXXX/XXXX, jej zmätočnosť a zlý úmysel sa dokazuje celkom jasne. Primárnym dôvodom podanej žaloby je prevod práv, ktorých prevod sa realizovať nemal. A v tomto smere je judikatúra jednoznačná. Najprv treba uviesť, že podľa čl.20 Ústavy SR je vlastnícke právo neodňateľné. Podľa § 126 ods. 1 OZ má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníctva neoprávnene zasahuje. Predovšetkým už počas trvania súdneho sporu XXC XX/XXXX až do jeho skončenia sa žalobca v predmetnom spore SZTK vlastníkom nestal a preto v súčasnosti existujú dvaja „vlastníci“, pričom žalobca vlastníctvo nadobudol spôsobom originálnym a žalovaný spôsobom protiprávnym, derivatívnym. Žiadny predchádzajúci vlastník okrem žalobcu de iure vlastníkom nebol.
Súd v konaní vypočul štatutárnych zástupcov žalobcu, ktorí uviedli nasledovné:
Konateľ Ing. Dušan G. poukázal na predaj športovej haly predávajúceho SZTK kupujúcemu SQUASH CLUB 45 napriek tomu, že bol viazaný zmluvou o budúcej zmluve, kde mohla byť hala predaná len Telovýchovnej jednote SQUASH 45. SZTK nerešpektovalo túto dohodu a halu dňa 27.7.2007 predalo. Následne Štart spol. s r.o. podal dňa 1.8.2007 sťažnosť na Ústavný súd SR a 3.9.2007 oznámili mestu túto skutočnosť. Urobili tak preto, aby nedošlo k odpredaju pozemkov pod halou. Po podaní sťažnosti sa podľa konateľa začali diať veci, došlo k spísaniu notárskej zápisnice o vzniku ťarchy, následne k exekúcii, výmene exekútorov, a to napriek tomu, že žalobca po podaní sťažnosti na Ústavný súd SR nezostal pasívny a exekútorom adresoval podania o uplatnení práva neprípustnosti dražby, o zákaze dražiť nehnuteľnosť, o zápis poznámky na list vlastníctva zakazujúcom nakladať s nehnuteľnosťou a pod. Navyše konateľ poukázal na personálne prepojenie osôb konkrétne štatutárneho zástupcu žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý bol tiež účastný právnych úkonov súvisiacich s prevodom haly a tiež prepojenie na pána Vaška, ktorý je štatutárnym zástupcom SQUASH CLUB 45 ktorému SZTK halu predalo. K výpovedi konateľa Ing. Dušana Ivanova sa pripojili aj konatelia Jozef Mryglot a František Kravec.
V konaní vypočutý štatutárny zástupca žalovaného G.. H. X. uviedol, že nadobudnutiu vlastníctva k hale predchádzala investičná ponuka kolegu Q. súvisiaca s rozvojom predmetnej haly a žalovaného oslovila, pričom mal k dispozícii aj voľné zdroje. Žalovaný však mal vedomosť o tom, že hala stojí na vlastnícky nevysporiadaných pozemkoch patriacich Mestu Prešov. Žalovaný mal požičať peniaze resp. požičal peniaze Občianskemu združeniu SQUASH 45 ktoré boli použité na zaplatenie kúpnej ceny. Zároveň existovala dohoda, že sa kúpi pozemok a ostatné sa bude financovať prostredníctvom banky. Q. X/XXXX pán Q. oznámil pánovi X., že žiadosť o odkúpenie pozemku pod halou nebola Mestom Prešov akceptovaná, čo zmarilo získanie úveru. Táto skutočnosť mala za následok konflikt medzi konateľom žalovaného a pánom Q., ktorý po porade s ďalším investorom pánom C. požadoval vrátenie investovaných peňazí. Následne došlo k spísaniu notárskej zápisnice, na základe ktorej sa finančné prostriedky vložené do projektu vymáhali. V zime hrozilo, že hala nebude mať prostriedky na prevádzku, preto konateľ žalovaného vložil finančné prostriedky oproti nadobudnutiu podielu v hale, ale keďže financie boli ohrozené prebehla exekúcia na základe ktorej sa finančné prostriedky G.. H. X. ako fyzickej osobe vrátili a vlastníkom sa stala spoločnosť Gasto s.r.o. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo došlo k prevodu vlastníckeho práva k hale na spoločnosť Cetera s.r.o. konateľ žalovaného uviedol, že to bol formálny akt urýchlenia zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností a bolo mu to takto poradené ako účtovná operácia. Bližšie sa k prevodu vyjadriť nevedel.
V konaní vypočutý svedok G.. F. L., uviedol, že je spoločníkom v spoločnosti Gasto s.r.o. kde ale podnikateľské aktivity nevykonáva, pretože je aktívny v inej spoločnosti. Je aj konateľom v spoločnosti Gasto s r.o. aby takto ochránil svoj vklad, avšak plne dôveruje G.. X., ktorý je druhým konateľom.
Svedok si spomenul na události, kedy bol G.. X. oslovený za účelom vykonania istých formálno-právnych úkonov spojených s predmetom sporu a tomuto vyhovel. Viac k veci uviesť nevedel. Na otázku právneho zástupcu žalobcu aby vysvetlil význam na základe čoho sa stala spoločnosť Cetera s.r.o. vlastníkom haly na čas asi 14 dní svedok uviedol, že tak bol požiadaný G.. X., ktorý mu povedal, že ide len o formálny úkon, ktorý mu poradil právny zástupca a on ako dlhoročný priateľ G.. X. nevidel dôvod nevyhovieť mu. Na ďalšiu otázku, či v čase keď halu kupoval vedel, že ju bude po 2 týždňoch predávať svedok uviedol, že s odstupom času si to presne nepamätá, či mu to G.. X. povedal hneď pri prvom úkone, alebo až s odstupom času. Nevedel sa vyjadriť ani k otázke, či peňažná transakcia súvisiaca s prevodom haly sa odrazila aj v účtovníctve spoločnosti Cetera s.r.o., pretože toto by musel skúmať a dotazovať účtovníčku.
Právny zástupca žalobcu navrhol v konaní vypočuť ako svedka G.. Q., tento sa súdneho pojednávania pre práceneschopnosť zúčastniť nemohol a právny zástupca žalobcu na jeho výsluchu netrval.
Právny zástupca žalobcu navrhol v konaní vypočuť U.. F. C., právneho zástupcu žalovaného, ktorý odmietol vypovedať ako svedok s poukázaním na svoje procesné postavenie a tiež preto, že právny zástupca žalobcu to navrhol na pojednávaní konanom dňa 14.2.2012 a právny zástupca žalovaného bol od začiatku sporu 8.12.2008 prítomný pri všetkých úkonoch súvisiacich s predmetom konania.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, či má na požadovanom určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem.
Úspešne môže podať určovaciu žalobu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Je teda možné povedať, že naliehavý právny záujem nahradzuje vecnú legitimáciu účastníkov. Pre úspech v spore nie je nutné, aby účastníci boli subjektami práv a povinností, prípadne neprávneho vzťahu, ktorý má byť určený, ale podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení a to na určení proti žalovanému.
Žalobca preukázal, že má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pretože ako vlastník stolnotenisovej haly bol v katastri nehnuteľností zapísaný od 15.12.1994 až do doby, kým sa vlastníkom na základe rozhodnutia Okresného súdu Prešov v konaní sp.zn. XXC XX/XX nestal subjekt SZTK, ktorý nehnuteľnosť previedol na ďalší subjekt a následne bola nehnuteľnosť predmetom ďalších zmluvných prevodov. Naliehavý právny záujem žalobcu na označenom určovacom petite žaloby je daný, pretože len tak môže byť dosiahnuté, aby bol ako vlastník opätovne zapísaný v katastri nehnuteľností, pretože v súčasnosti je ako vlastník zapísaný žalovaný.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Je nesporné, že žalobca bol vlastníkom nehnuteľnosti - stolnotenisovej haly a to až do doby, kým Okresný súd Prešov v konaní XXC XX/XXXX na základe žaloby podanej Slovenským združením telesnej kultúry (ďalej SZTK) nerozhodol súc viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR rozsudkom dňa 5.4.2006 tak, že určil ako výlučného vlastníka predmetnej stavby SZTK. Rozhodnutie súdu 1. stupňa potvrdil aj Krajský súd Prešov a toto nadobudlo „dočasnú právoplatnosť“ 6.6.2007. SZTK previedlo dňa 17.7.2007 stolnotenisovú halu na kupujúceho SQUASH CLUB 45 a následne SQUASH CLUB 45 kúpnou zmluvou zo dňa 6.2.2008 previedol vlastnícke právo na spoločnosť Gasto s.r.o. Prešov v podiele 1/50. Správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva dňa 6.3.2008 Q. XXXX/XXXX.
Ako to vyplýva z právne záväzného názoru Ústavného súdu SR, tento po podanej sťažnosti žalobcu rozhodol dňa 13.12.2007 tak, že vyslovil porušenie základných práv žalobcu na ochranu majetku, na súdnu a inú právnu ochranu a porušenie práva na spravodlivé konanie žalobcu a zároveň zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. X I. XXX/XX zo 16.5.2007, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. XXC XX/XX vyhovujúci žalobe SZTK v tom, že súd ho určil za vlastníka stolnotenisovej haly. Následne Krajský súd Prešov zrušil citovaný rozsudok Okresného súdu Prešov a vlastnícke vzťahy sa vrátili do obdobia pred podaním žaloby SZTK, ktorou sa domáhalo určenia vlastníckeho práva. Za daných okolností sa teda SZTK de facto a de iure vlastníkom stolnotenisovej haly nestalo.
V prípade absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti nie je možné uplatniť princíp nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere (uznesenie NS ČR sp.zn. XX I. XXXX/XXXX zo dňa 1.6.2011 a NS ČR sp.zn. XX I. XXX/XXXX zo dňa 16.9.2010).
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Z uvedeného je zrejmé, že SZTK ako nevlastník nemohol platne previesť nehnuteľnosť na SQUASH CLUB 45 a následne SQUASH CLUB 45 na žalovaného v podiele 1/50. Už prvá kúpna zmluva bola od začiatku neplatná a nie je rozhodujúce, či právni nástupcovia kupujúcich o neplatnosti vedeli. Vo zvyšku podielu 49/50 je však založený platný právny stav právoplatným uznesením Okresného súdu Prešov č.k. X B. XXXX/XXXX-XX, ktorým súd schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti
- stolnotenisovej hale v spoluvlastníckom podiele 49/50 v prospech žalovaného. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.4.2008.
Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Za prípad nadobudnutia vlastníctva na základe iných skutočností stanovených zákonom treba považovať aj nadobudnutie vlastníctva v exekúcii, ktoré má nutne ako každý originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva za následok absolútny zánik vlastníctva predchádzajúceho vlastníka.
Podľa § 159 ods. 1,2 O.s.p., doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Ďalej je nutné poukázať aj na to, že jedným zo základných atribútov právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera subjektov práva v platné právo a ochrana nadobudnutých práv.
Žalobca v priebehu konania opakovane spochybňoval účel a priebeh exekúcie. Exekučné konanie však prebehlo za účasti súdu a bolo podrobené súdnej kontrole. V konečnom dôsledku nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu 49/50 v prospech žalovaného schválil uznesením súd a toto uznesenie potom, ako voči nemu nebol podaný opravný prostriedok, je právoplatné. V tomto konaní tomuto súdu skutočne neprislúcha posudzovať zákonnosť priebehu exekúcie a tento názor je podporený aj právnou praxou. Právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť dotknuté.
Podľa § 61 Exekučného poriadku, navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.
Exekúcia sa spravuje zásadou, že neprichádza do úvahy navrátenie do pôvodného stavu. V praxi to znamená, že po právoplatnosti procesného úkonu sa tento viac nepreskúmava a nespochybňuje s výnimkou, ak by išlo o prekročenie právomoci. Všetky úkony exekútora resp. exekučného súdu alebo súdu výkonu rozhodnutia sú výkonom štátnej moci, ktorá sa týmto spôsobom presadzuje (nález Ústavného súdu SR sp.zn. F. Ú. XX/XX). Takéto rozhodnutia sú záväzné pre všetky štátne orgány a môžu byť prelomené iba aplikáciu na to stanoveného formalizovaného postupu v zákonom stanoveným lehotách po použití príslušných opravných prostriedkov. Opačný výklad by viedol k záverom, že nie je potrebné rešpektovať úkony oprávnených orgánov a nie je potrebné prihliadať na účinky právoplatných rozhodnutí. Preto potom nadobudnutie vlastníctva z exekúcie sa musí považovať za originálny spôsob nadobudnutia majetku kde vlastnícke právo nadobúdateľ neodvodzuje od vlastníckeho práva predchodcu.
V tomto smere súd poukazuje na platnú judikatúru Ústavného súdu SR (nález Ústavného súdu SR sp.zn. G. Ú. XXX/XX) právomoc posudzovať zákonnosť priebehu exekúcie zveruje Exekučný poriadok exekučnému súdu, ktorému zároveň poskytuje dostatočný priestor na zásah do jej priebehu, rozhodovať o námietkach proti nej, alebo o jej prípadnom zastavení, či odklade, kedykoľvek počas vykonávania exekúcie, ak sú splnené zákonom stanovené predpoklady na takýto postup, a to aj z úradnej moci, teda bez návrhu účastníka exekučného konania. Iný všeobecný súd do priebehu exekúcie môže zasiahnuť iba na základe podaného odvolania, dovolania či mimoriadneho dovolania, a to ako súd vyššej inštancie. Je vylúčené, aby zákonnosť priebehu exekúcie posudzoval ako prejudiciálnu otázku súd v inom konaní, a to i v prípade, že ide o súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora smerujúcom proti rozhodnutiu vydanom v inom než preskúmavanom exekučnom konaní. Uvedené je mimo iného dôsledkom zásady zákazu navrátenia do predošlého stavu v exekučnom konaní.
Právnu istotu vytvorenú už nezmeniteľnosťou právoplatných súdnych rozhodnutí treba považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v širšom kontexte za súčasť právneho štátu podľa čl. 1 ústavy (F.. Ú. XX/XX).
Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (F. Ú. XX/XX a F. Ú. X/XX).
Zhodnotiac vyššieuvedené nebolo možné žalobe vyhovieť v časti spoluvlastníckeho podielu 49/50 k predmetnej nehnuteľnosti pre existujúce právoplatné rozhodnutie súdu v exekučnom konaní, ktoré nebolo napadnuté opravným prostriedkom a založilo platný právny stav. Vo vzťahu k časti spoluvlastníckeho podielu 1/50 je žaloba dôvodná, pretože „dočasný vlastník“ Slovenské združenie telesnej kultúry skutočným vlastníkom de iure a de facto nebol, aplikujúc rímsku zásadu „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ ktorá znamená že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, bola kúpna zmluva ktorou SZTK nehnuteľnosť prevádzal a aj následné prevody na ďalšie subjekty absolútne neplatným právnym úkonom. Vlastníkom v tejto časti je žalobca.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodne v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.