Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-98-2023.pdf
PDF · 116.25 KB
Case nature
Subarea
1Cob/98/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: CED Consulting s.r.o., Galvaniho 15/A, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 873 490, zastúpeného advokátom Mgr. Tomášom Mikelkom, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 00 165 565 o uloženie povinnosti zdržať sa plnenia a o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 72Cb/15/2023-60 zo dňa 3.8.2023 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 72Cb/15/2023-60 zo dňa 3.8.2023 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to s odkazom na ustanovenia § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 332 ods. 1, § 262 ods. 1, § 354 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 6.7.2023 domáha uloženia povinnosti zdržať sa zaplatenia ceny Diela alebo jej časti alebo odmeny za Služby alebo jej časti podľa Zmluvy o dielo a o poskytnutí služieb zo dňa 13.7.2022 (ďalej aj ako „Zmluva“) a spolu so žalobou žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej, pričom žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tvrdením, že žalovaný zastúpený Ministerstvom zdravotníctva SR vyhlásil oznámením o vyhlásení verejného obstarávania zverejnenom vo vestníku verejného obstarávania ÚVO č. 111/2019 zo dňa 5.6.2019 pod značkou 13995 - MUS súťaž na obstaranie zákazky s názvom „Komplexná príprava projektu Univerzitnej nemocnice Bratislava v lokalite Rázsochy“ (ďalej ak ako „Projekt“). Žalobca a spoločnosť Amberg Engineering Slovakia, s.r.o., IČO: 35 860 073 ako členovia skupiny dodávateľov predložili dňa 30.7.2021 ponuku s celkovou predpokladanou cenou 16.679.979,60 eura s DPH a žalovaný oznámením o výsledku vyhodnotenia ponúk zo dňa 8.6.2022 oznámil žalobcovi a spoločnosti Amberg Engineering Slovakia, s.r.o., že ich ponuka sa umiestnila ako prvá v poradí a bola vyhodnotená ako úspešná. Výzvou na poskytnutie súčinnosti a na uzatvorenie zmluvy zo dňa 13.6.2022 žalovaný vyzval žalobcu a spoločnosť Amberg Engineering Slovakia, s.r.o. na uzatvorenie zmluvy a žalobca a spoločnosť Amberg Engineering Slovakia, s.r.o. splnili povinnosti podľa tejto výzvy a ako členovia skupiny dodávateľov a zhotovitelia uzatvorili dňa 13.7.2022 so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo a o poskytnutí služieb na projekt „Komplexná príprava projektu Univerzitnej nemocnice Bratislava v lokalite Rázsochy“, a to v znení, v akom zmluvu predložil na podpis žalovaný. Žalobca a spoločnosť Amberg Engineering Slovakia, s.r.o. predložili ponuku s celkovou predpokladanou cenou 16.679.979,60 eura s DPH, ktorá bola v cenovej tabuľke rozčlenená na cenu za Dielo a za Služby, pričom cena za Dielo bola uvedená vo výške 12.019.983,- eur bez DPH, t.j. 14.423.979,60 eura s DPH. Spolu
s výzvou na poskytnutie súčinnosti a uzatvorenie zmluvy zo dňa 13.6.2022 doručil žalovaný žalobcovi a spoločnosti Amberg Engineering Slovakia, s.r.o. okrem iného aj znenie Zmluvy, v ktorej mali žalobca a spoločnosť Amberg Engineering Slovakia, s.r.o. doplniť údaje o uchádzačovi a v ktorej bola v časti V. Odmena a platobné podmienky, čl. 27, ods. 27.2 uvedená cena Diela vo výške 13.899.983,- eur bez DPH, pričom žalobca a spoločnosť Amberg Engineering Slovakia, s.r.o. nemali podľa tvrdenia žalobcu inú možnosť, ako podpísať Zmluvu v znení predloženom žalovaným. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na § 46 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, ako aj na § 56 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že podľa žalobcu je uzavretá Zmluva v rozpore s ponukou predloženou úspešnými uchádzačmi, čím svojím obsahom odporuje § 56 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a z toho dôvodu je neplatná a žalovaný je povinný zdržať sa plnenia podľa Zmluvy, keďže plnením bez platnej zmluvy by mohlo dôjsť ku škode vzniknutej Slovenskej republike vo veľkom rozsahu. Ako dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca poukázal na rozpor uzavretej Zmluvy s ponukou predloženou úspešnými uchádzačmi a tým aj rozpor Zmluvy ako právneho úkonu so zákonom o verejnom obstarávaní a z dôvodu neplatnosti Zmluvy na ujmu hroziacu Slovenskej republike v podobe ďalšieho plnenia z neplatného právneho úkonu. Naliehavosť neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že vo veci Projektu dochádza k plneniu zo strany zhotoviteľa a taktiež k plneniu ceny Diela zo strany žalovaného ako objednávateľa a ďalším plnením na základe neplatnej Zmluvy môže dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru žalobcu je návrh dôvodný, pretože Zmluva je v rozpore s ponukou predloženou úspešnými uchádzačmi a žalovaný by nemal plniť z neplatného právneho úkonu. Na podporu svojich tvrdení žalobca priložil k žalobe a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listinné dôkazy, na ktoré sa odvolával.
3. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami; b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1092).
4. Následne súd prvej inštancie ustálil, že zo žalobného návrhu, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a príloh vyplýva, že žalobca a spoločnosť Amberg Engineering Slovakia, s.r.o. uzatvorili dňa 13.7.2022 so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo a o poskytnutí služieb na projekt Komplexná príprava projektu Univerzitnej nemocnice Bratislava v lokalite Rázsochy, pričom žalobca vidí rozpor medzi ponukou predloženou úspešnými uchádzačmi, v ktorej bola cena Diela vo výške 12.019.983,- eur bez DPH (č.l. 29) a cenou za Dielo v uzatvorenej Zmluve, kde je uvedená cena Diela vo výške 13.899.983,- eur bez DPH (č.l. 22) napriek tomu, že celková predpokladaná cena v sume 16.679.979,- eur s DPH sa zhoduje. Na nariadenie neodkladného opatrenia podľa názoru súdu prvej inštancie nepostačuje tvrdenie o vzniku možného bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej Zmluvy a z toho vyplývajúce nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy Slovenskej republike (t.j. žalovanému), pretože účelom neodkladného opatrenia je potreba ochrany práv navrhovateľa neodkladného opatrenia, v tomto prípade žalobcu, nie ochrana práv protistrany (žalovaného). O nepreukázaní potreby bezodkladnej úpravy pomerov podľa súdu prvej inštancie svedčí aj skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 4.7.2023 bol podaný bezmála rok po uzatvorení Zmluvy zo dňa 13.7.2022. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 CSP a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol s tým, že o trovách konania bude podľa § 262 ods. 1 a § 354 CSP rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej.
5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie. Žalobca v odvolaní uviedol, že rozpor medzi ponukou
predloženou úspešnými uchádzačmi a Zmluvou je podľa jeho názoru evidentný a je nepodstatné, či sa celková predpokladaná cena v sume 16.679.979,- eur s DPH zhoduje, pričom poukázal na svoje tvrdenia v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na jednotlivé zmluvné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že zhotoviteľ nie je oprávnený a ani povinný Služby poskytnúť, a teda ani žalovaný nie je povinný platiť za Služby, pokiaľ si ich neobjedná. V porovnaní so Službami však zhotoviteľ Dielo je povinný vykonať a žalovaný ako objednávateľ je povinný za Dielo zaplatiť. Vzhľadom na uvedené, ak v ponuke predloženej úspešnými uchádzačmi je cena Diela vo výške 12.019.983,- eur bez DPH a v Zmluve je cena Diela vo výške 13.899.983,- eur bez DPH, žalovaný je povinný platiť vyššiu cenu Diela, ako je cena Diela akceptovaná podľa ponuky úspešných uchádzačov a je nepodstatné, či celková predpokladaná cena sa zhoduje alebo nie, keďže celková predpokladaná cena zahŕňa aj cenu Služieb, za ktoré však žalovaný nie je povinný zaplatiť, ak ich neobjedná. Podľa žalobcu súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak rozpor v cene Diela podľa ponuky úspešných uchádzačov a podľa Zmluvy nepovažoval za relevantný s odôvodnením, že celková predpokladaná cena sa zhoduje. Ďalej žalobca v odvolaní namietal, že v žalobe ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádzal tvrdenia, ktoré by mali smerovať k ochrane práv žalovaného. Nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej Slovenskej republike žalobca nikdy nestotožňoval s ujmou na strane žalovaného, ale s ujmou na strane Slovenskej republiky ako takej, nie na majetku alokovaného pre Ministerstvo zdravotníctva SR pre projekt Rázsochy. Nebezpečenstvom ujmy bezprostredne hroziacej Slovenskej republike žalobca poukázal na bezprostredné nebezpečenstvo ujmy na majetku SR, ktorý vytvárajú najmä právnické a fyzické osoby svojimi platbami daní a inými platbami, ktoré predstavujú príjmy štátneho rozpočtu, teda okrem iných ho vytvára aj žalobca. Potreba ochrany nároku žalobcu predstavuje nárok aj žalobcu na riadnom spravovaní verejných prostriedkov. Keďže platobným miestom na platby podľa Zmluvy je účet, ktorého majiteľom je druhý zo zhotoviteľov Amberg Engineering Slovakia, s.r.o., platbou podľa Zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, môže dôvodne dôjsť k ujme na majetku, ku ktorého vytvoreniu prispieva aj žalobca. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak tvrdenia žalobcu v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za tvrdenia smerujúce k ochrane práv žalovaného a nie žalobcu. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol tvrdenie, že žalovaného opakovane upozorňoval na rozpor ponuky a Zmluvy, avšak žalovaný nemal záujem situáciu riešiť. Z tohto dôvodu žalobca podal návrh až po vyčerpaní mimosúdnych možností a práve z dôvodu v čase podania žaloby a návrhu pripravujúceho sa plnenia zo strany žalovaného je práve v súčasnosti potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie a žalovaný sa nechystal plniť, nevznikne žiadna ujma na právach žalovaného. Ak však žalovaný splní, bezodkladná úprava pomerov už naozaj nebude potrebná.
6. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 veta druhá CSP doručil odvolanie žalobcu na vyjadrenie žalovanému, ktorý sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril podaním zo dňa 20.9.2023, doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.9.2023, v ktorom uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a v celom rozsahu sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom uznesení. Žalovaný poukázal na § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým, že žalobca svoj návrh odôvodňuje údajnou neplatnosťou Zmluvy o dielo a s tým spojenou hroziacou ujmou na strane žalovaného, a to pre zdanlivý rozpor Zmluvy o dielo s ponukou predloženou zhotoviteľmi, a to napriek skutočnosti, že neoddeliteľnou prílohou č. 1 Zmluvy o dielo je aj Príloha C.2 Súťažných podkladov: Cenová tabuľka – položkový rozpočet a celková predpokladaná cena 16.679.979,- eur sa zhoduje. Ak aj Zmluva o dielo obsahuje na inom jej mieste odlišnú sumu, ide podľa žalovaného iba o chybu v písaní a počítaní, ktorá nemá vplyv na jej platnosť. Snaha žalobcu navodiť dojem o nevyhnutnosti posúdenia platnosti a účinnosti Zmluvy o dielo v civilnom sporovom konaní je podľa žalovaného účelová a špekulatívna, o čom svedčí aj absurdná snaha chrániť záujmy žalovaného a najmä doba, ktorá uplynula od uzavretia Zmluvy o dielo do podania žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. bezmála jeden rok. Žalobca sa cielene snaží negativizovať a škandalizovať žalovaného, nereflektujúc na skutkové a právne okolnosti prípadu. Odhliadnuc od vyššie uvedeného má žalovaný za to, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu v súlade s účelom neodkladného opatrenia, čo zdôraznil aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Okolnosť, že prvoinštančný súd vec posúdil odlišne od predstáv žalobcu, nemožno považovať za nesprávny postup v konaní, nakoľko úlohou súdu v civilnom sporovom konaní je poskytnúť spravodlivú ochranu ohrozeným alebo porušeným subjektívnym právam. Súd musí pritom dôsledne dbať na to, aby nedochádzalo k zneužitiu práva na úkor práv a právom chránených záujmov iných osôb. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal tiež na § 137 písm. c), § 138 CSP, v nadväznosti na čo uviedol, že žalobca sa žalobou domáha rovnakého určenia, ako je
obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to napriek skutočnosti, že definičným znakom neodkladného opatrenia je jeho dočasnosť, pričom podľa žalovaného žalobcom navrhované „trvalé“ určenie nevyrieši definitívne situáciu medzi stranami sporu a už vôbec nepredíde ďalším sporom. Na podaní takejto žaloby nie je daný naliehavý právny záujem v súlade s § 137 písm. c) CSP. Vzhľadom na prezentované skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
8. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa zaplatenia ceny Diela alebo jej časti alebo odmeny za Služby alebo jej časti podľa Zmluvy o dielo a o poskytnutí služieb zo dňa 13.7.2022, pričom ide o zmluvu uzavretú na strane objednávateľa Slovenskou republikou v zastúpení Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (žalovaný) a na strane zhotoviteľa skupinou dodávateľov tvorenou obchodnou spoločnosťou Amberg Engineering Slovakia, s.r.o. ako vedúcim členom skupiny dodávateľov a žalovaným ako členom skupiny dodávateľov. Súčasťou predmetnej žaloby je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca voči žalovanému domáha uloženia povinnosti doslovne zodpovedajúcej ním navrhovanému výroku vo veci samej, pričom dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odvodzuje od naliehavosti jeho vydania, ktorú zakladá na tom, že vo veci Projektu dochádza naďalej k plneniu zo strany zhotoviteľa a taktiež k plneniu ceny Diela zo strany žalovaného ako objednávateľa a ďalším plnením na základe neplatnej Zmluvy môže dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia a z toho dôvodu je aj nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej Slovenskej republike, ak dôjde k ďalšiemu plneniu ceny Diela alebo odmeny za Služby zo strany žalovaného zastúpeného Ministerstvom zdravotníctva SR na základe Zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Ako nárok, ktorému má byť navrhovaným neodkladným opatrením poskytnutá predbežná ochrana, žalobca v predmetnom návrhu identifikoval nárok na zdržanie sa plnenia zo strany žalovaného, ktorý je podľa názoru žalobcu dôvodný, keďže Zmluva je v rozpore s ponukou predloženou úspešnými uchádzačmi a žalovaný by nemal plniť z neplatného právneho úkonu.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
17. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s odvolaním dotknutým uznesením súdu prvej inštancie, s odvolaním žalobcu a s vyjadrením žalovaného k odvolaniu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie predmetného uznesenia súdu prvej inštancie obsahuje všetky podstatné skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie viedli k jeho rozhodnutiu a je z neho jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Samotná okolnosť nestotožnenia sa strany sporu s rozhodnutím súdu nezakladá bez ďalšieho danosť žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) CSP, t.j. existencia inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a existencia nesprávnych skutkových zistení ustálených súdom prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov.
20. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade z obsahu predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca ho odôvodňuje potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
21. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“.
22. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností – skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré
účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Následne Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 zo 4. júla 2017 konštatoval, že závery ústavného súdu vyplývajúce z nálezu č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.
23. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a zo skutočností osvedčených z predložených listín. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení základných zákonom predpokladaných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil ním tvrdenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov len všeobecnými tvrdeniami o možnom vzniku bližšie číselne nekonkretizovaného bezdôvodného obohatenia na svojej strane, keďže žalobca je jedným z členov skupiny dodávateľov vystupujúcej v danom zmluvnom vzťahu v pozícii zhotoviteľa, ktorá by bola prijímateľom podľa žalobcu nedôvodnej platby predstavujúcej plnenie z neplatného právneho úkonu. Súčasne je nutné konštatovať, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neidentifikoval žiaden svoj právny nárok vyplývajúci zo zákona alebo zo zmluvy, pri ktorom by bolo možné z objektívneho hľadiska ustáliť, že ide o kvalifikovaný právny nárok žalobcu voči žalovanému, ktorý si vyžaduje poskytnutie dočasnej ochrany formou nariadenia neodkladného opatrenia. Z logiky veci s prihliadnutím na účel inštitútu neodkladného opatrenia je nepochybne zrejmé, že za osvedčený nárok pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia možno považovať len nárok prináležiaci priamo žalobcovi ako navrhovateľovi neodkladného opatrenia, a nie nárok patriaci protistrane (v danom prípade prípadný budúci nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia), v dôsledku čoho zo strany žalobcu jednoznačne nedošlo k naplneniu dikcie ustanovenia § 326 ods. 1 CSP jednak osvedčením dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj osvedčením buď potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Až v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvej inštancie žalobca k otázke naliehavej potreby nariadenia neodkladného opatrenia uviedol ďalšie tvrdenia, podľa ktorých žalobca nebezpečenstvo ujmy bezprostredne hroziacej Slovenskej republike nikdy nestotožňoval s ujmou na strane žalovaného, ale s ujmou na strane Slovenskej republiky ako takej a v tejto súvislosti žalobca poukázal na bezprostredné nebezpečenstvo ujmy na majetku SR, ktorý vytvárajú najmä právnické a fyzické osoby svojimi platbami daní a inými platbami predstavujúcimi príjmy štátneho rozpočtu, teda okrem iných ho vytvára aj žalobca s tým, že potreba ochrany nároku žalobcu predstavuje nárok aj žalobcu na riadnom spravovaní verejných prostriedkov. Vo vzťahu k vyššie uvedenej odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť skutočnosť, že už samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenia § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2 CSP a s poukazom na z CSP vyplývajúcu koncepciu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania) musí obsahovať všetky relevantné tvrdenia navrhovateľa neodkladného opatrenia smerujúce k osvedčeniu všetkých relevantných skutočností zakladajúcich opodstatnenosť vyhovenia jeho návrhu. Zároveň je však nutné uviesť, že ani táto argumentačná línia obsiahnutá v odvolaní žalobcu nie je spôsobilá privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko opätovne ide len o všeobecné, vágne a absolútne nekonkrétne tvrdenia, ktoré neosvedčujú žiaden konkrétny zákonný
alebo zmluvný nárok žalobcu voči žalovanému v konkrétnej výške alebo iného konkretizovaného obsahu a rozsahu, ktorému by navrhovaným neodkladným opatrením majúcim svoj základ v zmluvnom vzťahu strán sporu mala byť súdom poskytnutá dočasná ochrana za aplikácie právneho inštitútu neodkladného opatrenia. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca uvádza tvrdenia o možnom vzniku bezdôvodného obohatenia, prípadne v odvolaní o možnej ujme na svojich právach ako prispievateľa do štátneho rozpočtu (i keď bez akejkoľvek identifikácie výšky takéhoto svojho príspevku), avšak pritom opomína tú podstatnú skutočnosť, že práve žalobca je ako jeden zo subjektov na strane zhotoviteľa jedným z prijímateľov peňažných plnení zo strany žalovaného a ako taký môže sám svojím konaním zamedziť prípadnému ním tvrdenému vzniku bezdôvodného obohatenia jeho neprijatím, resp. fakturovaním ceny diela postupom podľa časti V, čl. 27, bodov 27.6 a 27.7 predmetnej zmluvy v ním tvrdených správnych sumách súladných s predloženou ponukou úspešných uchádzačov a s prílohou č. 1 predmetnej zmluvy – rozpočet ceny diela a odmien za služby. Nad rámec tvrdení v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca v odvolaní tiež uviedol, že žalovaného opakovane upozorňoval na rozpor ponuky a Zmluvy, avšak žalovaný nemal záujem situáciu riešiť a z toho dôvodu žalobca podal návrh až po vyčerpaní mimosúdnych možností. Toto svoje tvrdenie žalobca nielenže ničím nepreukázal, resp. minimálne neosvedčil, ale ani ho žiadnym spôsobom nekonkretizoval, keď vôbec neuviedol, kedy, akým spôsobom a akou formou tieto upozornenia žalobca realizoval a kedy, akým spôsobom a akou formou na ne žalovaný reagoval. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a vyššie citovanú právnu úpravu týkajúcu sa procesného inštitútu neodkladného opatrenia odvolací súd zastáva názor, že žalobca neosvedčil ani dôvodnosť a trvanie akéhokoľvek relevantného nároku žalobcu, ktorému by mala byť prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia poskytnutá dočasná ochrana a neosvedčil ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu jednak s ohľadom na dátum uzavretia predmetnej zmluvy a dátum podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca v prípade pravdivosti svojich tvrdení o možnom vzniku bezdôvodného obohatenia na svojej strane má možnosť riešiť vzniknutú situáciu vlastným konaním smerujúcim k zamedzeniu vzniku takéhoto bezdôvodného obohatenia na svojej strane, a to či už vyvolaním rokovaní so žalovaným ohľadom zníženia aj za súčinnosti žalobcu zmluvne dohodnutej ceny diela na úroveň zodpovedajúcu ponuke z verejného obstarávania, nefakturovaním a neprijímaním plnení nad rámec žalobcom tvrdenej ceny diela a podobne.
25. Zároveň odvolací súd vo vzťahu k otázke nespornej totožnosti petitov žaloby vo veci samej a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 330 ods. 2 CSP síce umožňuje nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, avšak za splnenia predpokladu, že to pripúšťa povaha veci. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadnu svoju argumentáciu vo vzťahu k naplneniu dikcie ustanovenia § 330 ods. 2 CSP a tejto otázke sa vôbec nevenoval v napadnutom uznesení ani súd prvej inštancie, čo odvolací súd považuje za procesné pochybenie konajúceho prvoinštančného súdu, ktoré však nemá za následok vecnú nesprávnosť odvolaním žalobcu dotknutého uznesenia, nakoľko v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo k osvedčeniu ani základných zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Keďže otázka prípustnosti totožnosti výroku vo veci samej s výrokom navrhovaného neodkladného opatrenia nebola v danom prípade súdom prvej inštancie vôbec posudzovaná, nepodlieha sama osebe bez ďalšieho odvolaciemu prieskumu realizovanému na základe žalobcom podaného odvolania a vzhľadom na neosvedčenie základných zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd ani nepovažuje za potrebné sa k nej osobitne vyjadrovať. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu namietal aj nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní predmetnej žaloby vo veci samej v zmysle § 137 písm. c) CSP a s touto otázkou sa bude musieť súd prvej inštancie nevyhnutne vysporiadať pri svojom následnom meritórnom rozhodovaní vo veci samej. Súčasne bude v ďalšom konaní z procesného hľadiska nevyhnutné v kontexte príslušných ustanovení CSP o procesnom spoločenstve dôsledne vyhodnotiť aj tú skutočnosť, že predmetom žaloby je žalobný nárok na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa plnenia v zmysle uzavretej zmluvy, v rámci posudzovania ktorého bude v prípade procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP nevyhnutné vysporiadať sa ako s prejudiciálnou otázkou okrem iného aj s otázkou platnosti/neplatnosti Zmluvy o dielo a o poskytnutí služieb zo dňa 13.7.2022, avšak druhý člen skupiny dodávateľov nie je v danom prípade na základe podanej žaloby stranou sporu, pričom ale navrhovaný petit žaloby sa dotýka práv a oprávnených záujmov oboch právnych subjektov vystupujúcich na strane zhotoviteľa.
26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne
a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane odvolacieho konania, rozhodne s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.
28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).