Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Er-805-2009.pdf
PDF · 78.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/805/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekučného konania oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: Q. B., M.. XX. XX. XXXX, Q. L.. D.. Š. XXX, štátny občan SR, pre vymoženie pohľadávky vo výške 3.842,92 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. Ex 831/09, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom sa dňa 30. 9. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 831/09 na vymoženie pohľadávky vo výške 3.842,92 Eur s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RK-288/0-EK, ktorý vydal dňa 30. 5. 2007 JUDr. Erik Končok, rozhodca so sídlom Koceľova 9, Bratislava, (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 022987* zo dňa 26. 10. 2009, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 3.842,92 Eur a 6% úrok z omeškania ročne zo sumy 3.975,70 Eur od 1. 5. 2007 do 18. 2. 2008, zo sumy 3.909,31 Eur od 19. 2. 2008 do 4. 12. 2008, zo sumy 3.842,92 Eur od 5. 12. 2008 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 13,24 Eur, trovy predchádzajúceho konania 49,79 Eur a trovy exekúcie.
Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 12. 11. 2010 požiadal súd podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku o prešetrenie prípadných dôvodov na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu alebo sčasti.
Podľa ustanovenia § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR
sp. zn. III.ÚS 86/2010). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 164/1996). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. (citované z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva (doložka) je dohodou medzi zmluvnými stranami, podľa ktorej všetky spory alebo niektoré spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskej zmluve sa musí vymedziť rozsah a okruh sporov, ktoré budú predmetom rozhodcovského konania, lebo obsahom dohody môže byť aj dohoda o rozhodovaní len niektorých sporov z medzi nimi vzniknutých právnych vzťahov. Okrem toho v rozhodcovskej zmluve musí byť odkaz na určený zmluvný alebo iný právny vzťah, ktorého sa rozhodcovská zmluva (doložka) týka.
Rozhodcovskú doložku obsahuje článok 17 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s. r. o. (obchodné meno oprávneného do 14. 2. 2008) v znení: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 17.2. tejto Zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi.“ Podľa článku 17.2.1.: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov:“
Z predloženej fotokópie zmenky súd zistil, že zmenka bola vystavená dňa 18. 1. 2006. Žalovaný (povinný) sa podľa tejto zmenky zaviazal uhradiť zmenkovú pohľadávku vo výške 3.975,70 Eur (119.772,-Sk) v deň splatnosti zmenky t.j. 30. 4. 2007. Rozhodca v odôvodnení rozhodcovského rozsudku uviedol, že zmenka spĺňa všetky formálne náležitosti požadované zákonom č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový zákon.
Zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu.
Rozhodcovská doložka uvedená v článku 17 Zmluvy o Revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi zmluvnými stranami (oprávneným a povinným) dňa 18. 1. 2006 neobsahuje dohodu, podľa ktorej by spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace z vystavenej zmenky mohli byť rozhodnuté v rozhodcovskom konaní rozhodcom.
Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom vykonania exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Obsahová absencia
dohody v rozhodcovskej zmluve (doložke), že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v zmenkovom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, spôsobuje jej neplatnosť, teda nepríslušnosť rozhodcovského súdu (rozhodcu) konať a rozhodnúť predložený spor zo zmenky v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009)
Exekučnému súdu neprislúcha rozhodovať o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, môže však posúdiť vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré vydal rozhodcovský súd bez právomoci konať vo veci samej. Keďže právomoc rozhodcu na rozhodnutie v spore zo zmenky je založená na rozhodcovskej doložke, ktorá neobsahuje dohodu, že spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v zmenkovom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, exekučný súd, po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, keď ho vydal rozhodca nepríslušný v spore zo zmenky konať a rozhodnúť. Chýbajúca právomoc rozhodcovského súdu má za následok vadu formálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného na základe exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc. Na základe vyššie uvedeného preto súd exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného priadku zastavil.
Súd mimo vlastnej rozhodovacej činnosti uvádza, že zmenkové konanie je zvláštnym typom konania, ktorého charakter je daný predovšetkým jeho špecifickým predmetom, ktorým sú nároky zo zmeniek. Záujmu na rýchlom rozhodovaní o nárokoch vyplývajúcich zo zmenky zodpovedá špecifická úprava zmenkového konania, jeho podmienky a formy rozhodovania. Ide o skrátené konanie, v ktorom možno uplatňovať len nároky zo zmenkových záväzkov, ktoré majú nesporný, abstraktný a priamy charakter. Takéto spory nie je preto možné skončiť zmierom, s výnimkou špecifickej situácie uvedenej v § 175 ods. 7 OSP, ktorá ale nastáva až po vydaní zmenkového platobného rozkazu súdom.
Ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku výslovne neurčuje súdu povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie v rozhodnutí, ktorým sa exekúcia zastavuje. Preto nie je v rozpore so zákonom, ak súd rozhodne o trovách exekúcie samostatným uznesením. Bude tomu tak, ak si súdny exekútor uplatní trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený aj povinný podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.