Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-44-2023.pdf
PDF · 129.65 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/44/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, adresa na doručovanie: D. E. X, F., proti žalovanému: G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. B. XXX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Ivan Syrový s. r. o., so sídlom Kadnárova 86, Bratislava, IČO: 47 232 765, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 40C/31/2020-186 zo dňa 15. februára 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: „Bezpodielové spoluvlastníctvo strán sa v y p o r i a d a v a nasledovne: I. Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Trnava, obec C., katastrálne územie C., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Trnava katastrálny odbor ako
- rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. 312/27 sa v podiele 1/1 p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného v celosti. II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva k pozemkom parcela registra „C“ č. 312/22, č. 312/23, č. 312/27 v katastrálnom území C. z a m i e t a. III. Súd konanie v časti vyporiadania žalobkyňou označených hnuteľných vecí, vybavenia domácnosti a rastlín v podaní zo dňa 03.03.2022 - skriňa veľká vysoká na nožičkách, zrkadlo s odkladacou policou, skriňa malá, stropné svietidlo, knihy, stolička barová, červená (moja), fotoalbum drevený (môj), váza úzka, zelená (moja), krčah z hliny (môj) kvety - moje + stojan na kvety, sedačka, akvárium + stolík, vysávač Vorwerk + hlavica na tepovanie, televízor, stropné svietidlo + 2 ks vedľa zrkadla, luster + 2 ks nočné lampy, knihy moje, nábytková zostava v spálni, garníža drevená + záclona + záves, steper (môj), nábytok + posteľ v detskej izbe H., luster, písací stolík, garníža drevená + záclona + záves, osobné veci, nábytok + posteľ, stropná lampa v detskej izbe I., písací stolík, garníža drevená + záclona + záves, osobné veci v šatníku lyže + lyžiarky, na dvore stojan na vodu 2x, črepníky na kvety, magnólia Grandiflóra, pivonka drevitá, postrekovač na rastliny (GARDENA) - z a s t a v u j e. IV. Súd žalobu v prevyšujúcej časti v žalobnom návrhu označených hnuteľných vecí, vybavenia domácnosti a rastlín z a m i e t a. V. Obchodný podiel v spoločnosti J. F., F., F. F. C. B. XXX, K.: XX XXX XXX sa p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného v celosti.
VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty podielov sumu 109.699,44 Eur v lehote do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. VII. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. VIII. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 6.581,50 Eur na účet Okresného súdu Trnava, titulom vyporiadania BSM, v zmysle príkazu na úhradu, do troch od právoplatnosti tohto rozsudku“.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil citáciou § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3 a 5, § 150 Občianskeho zákonníka.
3. Vecne argumentoval tým, že „z vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je v časti dôvodne podaná, k podpísaniu dohody bývalých manželov ohľadne vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo. V konaní nebolo sporným, kedy došlo k uzavretiu manželstva strán sporu (08.11.1997), kedy došlo k zániku manželstva strán sporu (11.05.2018). Medzi stranami sporu bola sporná masa, ktorú je potrebné vyporiadať z titulu zániku bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej aj „BSM“), tzv. aktíva nadobudnuté za trvania manželstva, avšak nebol sporný spôsob ich vyporiadania, keď strany sporu sa zhodli na tom, že rodinný dom s príslušenstvom a obchodný podiel vo J. F. F. má byť prikázaný žalovanému a k hnuteľným veciam, ktoré pôvodne žiadala žalobkyňa prikázať do jej výlučného osobného vlastníctva, žiadala žalobkyňa na pojednávaní dňa 20.01.2023 zastaviť konanie, pre späťvzatie žaloby v časti, s čím žalovaný súhlasil. Strany sporu sa zhodli na pojednávaní na hodnote takto ustálenej masy aktív, ktoré je potrebné vyporiadať rozhodnutím súdu. Pasíva neboli v konaní o vyporiadanie BSM tvrdené. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že rodinný dom spolu s plotom, studňou a vonkajšími úpravami na pozemku č. 312/27 patria do BSM. Žalobkyňa nepreukázala, že by pozemok parc. č. 312/27, na ktorom je postavený rodinný dom a pozemky s parc. č. 312/23 a č. 312/22 patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd mal za to, že z listín predložených žalovaných, z darovacej zmluvy uzavretej medzi matkou žalovaného a žalovaným dňa 20.07.2003, ako aj z čestného prehlásenia matky žalovaného zo dňa 10.02.2017, bolo nepochybné, že žalovanému boli darované peniaze v sume 99.000 Sk, t. j. 3.286,20 eur, na kúpu dvoch rolí na okraji obce C.. Ak cena nadobúdanej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov a len tento manžel bol účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je jeho osobným vlastníctvom (z rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 2.decembra 2003, sp. zn. 22 Cdo 980/2003). Z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. C. mal súd preukázané, že pozemky orná pôda vo výmere 7.033 m2, a pozemky zastavaná plocha a nádvorie s parc. č. 312/23 a č. 312/27 m2 boli nadobudnuté za trvania manželstva kúpnymi zmluvami V 6350/03 a V 6502/03, s povolením vkladu oboch zmlúv dňa 16.03.2004 a na časť parcely č. 312/23 kúpnou zmluvou s povolením vkladu dňa 29.11.2007, v ktorých kupujúcim a preto jediným evidovaným vlastníkom bol výlučne žalovaný. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v časti skutkového tvrdenia, že pozemky patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď na otázku súdu, či vie preukázať tvrdenie o našetrených peniazoch (spoločných úsporách) uviedla, že to nemá ako preukázať. Žalovaný naopak preukázal pôvod peňazí, darovanie zo strany matky žalovaného, a právny titul nadobudnutia vlastníctva vyplýval z predloženého listu vlastníctva. Súd tak dospel k záveru, že do masy BSM patrí len rodinný dom, nakoľko však išlo pôvodne o kúpu rolí, súd zohľadnil do masy BSM aj existujúce oplotenie, studňu, vybudované prípojky, šachty, prístrešok na auto, spevnené plochy, skleník a terasu, vonkajšie terénne úpravy. Strany sporu sa zhodli na tom, že rodinný dom s príslušenstvom má byť prikázaný do výlučného osobného vlastníctva žalovaného. Preto súd rozhodol vo výroku I. tak, že prikázal rodinný dom do výlučného vlastníctva žalovaného Strany sporu sa na pojednávaní dňa 21.10.2022 zhodli na tom, aby súd pri výpočte náhrady na vyrovnanie podielu ustupujúcemu bezpodielovému spoluvlastníkovi vychádzal z hodnoty určenej znalkyňou Ing. Martinou Grexovou v znaleckom posudku č. 432/2019. Preto súd pri výpočte náhrady na vyrovnanie podielu žalobkyne - keďže o prikázanie rodinného domu s príslušenstvom do jeho vlastníctva mal záujem žalovaný - vychádzal z všeobecnej hodnoty určenej znalkyňou a to zo súčtu hodnoty rodinného domu (126.093,55 eur), hodnoty plotov (7.0778,23 eur), hodnoty studne (1.073,59 eur) a hodnoty vonkajších úprav (11.635,80 eur), celkovo v sume 145.881,17 eur. K hnuteľným veciam, vybaveniu a zariadeniu rodinného domu, a k rastlinám: žalobkyňa v písomných podaniach zo dňa 28.11.2022 a zo dňa 21.12.2022 v spojení s vyjadrením na pojednávaní dňa 20.01.2023 uviedla, že o hnuteľné veci, o ktoré mala záujem a navrhovala ich prikázať do jej výlučného vlastníctva v hodnote ňou určenej v sume 10.720 eur, spísané (aj) v prílohe podania zo dňa 03.03.2022,
už nemá záujem. Po siedmich rokoch používania nevie kým už nie sú v takom stave, že by o ne mala záujem, preto ich nechala na pôvodnom mieste (pozn. súdu v rodinnom dome, ktorý užíva ich dcéra). Na pojednávaní dňa 20.01.2023 žalobkyňa výslovne uviedla, že žiada konanie k týmto hnuteľných veciam zastaviť. Žalovaný opakovane uviedol, že o žiadne hnuteľné veci nemá záujem, nemá záujem, aby ho žalobkyňa vyplatila z akejkoľvek hnuteľnej veci, o ktorú žalobkyňa má záujem a žalobkyňa si môže prevziať z domu ktorúkoľvek hnuteľnú vec si žiada, žalovaný ani ich dcéra jej nebránia vo vstupe do domu. So zastavením konania v tejto časti súhlasil. Z uvedeného dôvodu súd zastavil konanie pre späťvzatie žaloby v časti tak ako je uvedené vo výroku III., k súboru označených hnuteľných vecí, vybavenia domácnosti a rastlín: skriňa veľká - vysoká na nožičkách, zrkadlo s odkladacou policou, skriňa malá, stropné svietidlo, knihy, stolička barová, červená (moja), fotoalbum drevený (môj), váza úzka, zelená (moja), krčah z hliny (môj) kvety - moje + stojan na kvety, sedačka, akvárium + stolík, vysávač Vorwerk + hlavica na tepovanie, televízor, stropné svietidlo + 2 ks vedľa zrkadla, luster + 2 ks nočné lampy, knihy moje, nábytková zostava v spálni, garníža drevená + záclona + záves, steper (môj), nábytok + posteľ v detskej izbe H., luster, písací stolík, garníža drevená + záclona + záves, osobné veci, nábytok + posteľ, stropná lampa v detskej izbe I., písací stolík, garníža drevená + záclona + záves, osobné veci v šatníku lyže + lyžiarky, na dvore stojan na vodu 2x, črepníky na kvety, magnólia Grandiflóra, pivonka drevitá, postrekovač na rastliny (GARDENA). V podaní zo dňa 03.03.2022 žalobkyňa uviedla, že na ostatné veci si nerobí nárok, prenecháva ich žalovanému a jeho užívaniu. Žalovaný nežiadal žiadne hnuteľné veci, v konaní bolo nesporné, že rodinný dom neužíva ani žalobkyňa, ani žalovaný, ale užíva ho ich spoločná dcéra. Žalobkyňa nevedela súdu preukázať existenciu ostatných hnuteľných vecí. S poukazom na skutočnosť, že 1. súd nemal preukázanú existenciu ostatných hnuteľných vecí ku dňu rozhodovania súdu, 2. niektoré hnuteľné veci nepredstavovali samostatný predmet vyporiadania, nakoľko sú súčasťou alebo príslušenstvom rodinného domu a záhrady príkladmo kuchynská linka, chladnička, mraznička, umývačka riadu, varná doska plynová, rúra na pečenie elektrická, digestor, varná doska indukčná, zábradlie na chodbe, umývadlo dvojité, rohová vaňa, sprchový kút, záchod, dlažba, všetky vonkajšie okrasné a ovocné rastliny/stromy, trvalky, trávnik z výsadby stromov, kríkov a kvetov, obrubníky záhonov po celom dvore, brána s pohonom, kotol VIESSMANN, bojler 2x, netkaná textília, dekoračné kamene, štrk a kôra okolo výsadby a pod., 3. o hnuteľné veci, zariadenie, výbavu a rastliny nemala záujem žiadna zo strán, a preto ani nebola žiadnou zo strán určená zostatková hodnota hnuteľnej veci ku dňu rozhodovania súdu, 4. niektoré žalobkyňou označené hnuteľné veci nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože patrili do výlučného osobného vlastníctva len jedného z manželov (dary žalobkyni, dary deťom, veci slúžiace výlučne osobnej potrebe jedného z manželov), rozhodol súd tak, že v tejto časti žalobu žalobkyne zamietol (výrok IV.), keďže nebolo možné vychádzať ani zo zásady prikázania veci tomu z bývalých manželov, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k amortizácii vecí, pretože obaja manželia opustili spoločnú domácnosť a túto prenechali do užívania ich spoločnému potomkovi. K obchodnému podielu vo J. F., F., K.: sa strany sporu na pojednávaní zhodli na to, že patrí do vyporiadania BSM, zhodli sa na tom, že obchodný podiel má byť prikázaný jedinému spoločníkovi spoločnosti a na pojednávaní dňa 20.01.2023 sa strany sporu zhodli na tom, že je potrebné vychádzať zo súvahy ku dňu zániku BSM, kedy spoločnosť mala záporné vlastné imanie, čo vzniklo tým, že spoločnosť mala záväzky voči spoločníkovi v sume 73.517,70 eur, z čoho polovica predstavuje 36.759,85 eur. Žalobkyňa súhlasila s navrhovaným vyplatením polovice hodnoty obchodného podielu v sume 36.759,85 eur (výrok V.). Pri takto ustálenej mase aktív bezpodielového spoluvlastníctva súd pristúpil k výpočtu refundačnej náhrady. Žalovaný nežiadal, aby súd pri výpočte refundačnej náhrady zohľadnil vnos žalovaného pri uzavretí manželstva spočívajúci v hodnote vozidiel, ktoré vlastnil a využíval v prospech svojho podnikania. Preto súd ustálil celkový majetok na vyporiadanie ako stranami zhodne uvádzaný súčet hodnoty rodinného domu s príslušenstvom v zmysle vypracovaného znaleckého posudku č. 432/2019 (145.881,17 eur) a hodnoty obchodného podielu (73.517,70 eur), ktoré sa prikázali do výlučného vlastníctva žalovaného a preto vyrovnací podiel, ktorý je potrebné žalobkyni žalovaným doplatiť, činí jednu polovicu zo sumy 219.398,87 eur, t. j. žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni ako vyrovnací podiel vo výške 109.699,44 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. V konaní o vyporiadanie BSM patrí náhrada trov konania podľa procesného úspechu, pričom procesný úspech sa posudzuje podľa toho, či bolo žalobe ako takej vyhovené, ale zároveň aj podľa toho, akým spôsobom bol spoločný majetok manželov vyporiadaný.
Preto súd rozhodol tak, že každá zo strán si znáša trovy konania sama, nemá nárok na náhradu trov konania voči protistrane (výrok VII.). Súd zaviazal v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov strany sporu spoločne a nerozdielne na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 6.581,50 eur v prospech štátu, keď v prípade skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozsudkom súdu je súdny poplatok vo výške 3% z vyporiadavaného majetku [položka 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov], čo predstavuje 3% z hodnoty aktív (výrok VIII.)“.
4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že nesúhlasí s rozsudkom súdu, nakoľko súd neumožnil zistenie pravosti predložených dôkazov žalovaným, preto žiada preverenie dôkazov odborníkmi na pravosť dokumentov. Už v konaní uviedla, že žalovaný si vie vyrobiť potrebné doklady. Žalobkyňa nedokáže zabezpečiť dôkazy, je zárobkovo činná a platí si dane, tak si myslí, že súd by mal dať preveriť všetky predložené dôkazy žalovaným. S deťmi odišli v roku 2015, rozvod trval dlho, žalovaný vplyvom úmyselného naťahovania stíhal všetok majetok z firmy J. F. poprepisovať. Žalobkyňa pri rozvode predložila potvrdenie z krízového ambulantného centra C. F. zo dňa 11.11.2015. Žalovaný porušil § 208 ods.1 Trestného zákona týranie blízkej osoby. Súd rozhodol, že maloletá dcéra má navštevovať otca, dcéra tým utrpela psychickú traumu. Keď odišli zo spoločnej domácnosti, žalovaný vymenil zámky na dome. Žalobkyňa si nepamätá, že by bola uzavretá darovacia zmluva týkajúca sa pozemkov, s nebohou bývalou svokrou mala vždy veľmi dobré vzťahy. V prehlásení k darovacej zmluve, ktorá sa týka pozemkov sa uvádza: „peniaze som mu darovala preto, že som chcela, aby niektoré z mojich detí zostali bývať v C. a postarali sa o mňa v starobe." Pani H. B. zomrela v roku 2022 v domove dôchodcov. Žalovaný má rozvrátené vzťahy so súrodencami už od roku 2012 po tom, ako ich podviedol pri dedičskom konaní po nebohom otcovi. Žalovaný zistil, že žalobkyňa požiada súd o vysporiadanie majetku súdnou cestou, tak dcére rýchlo ponúkol bývanie, aby vyzeral vierohodne. On sa presťahoval do nového domu, ktorý postavil z ich spoločne našetrených peňazí. Dňa 20.01.2023 na pojednávaní žalobkyňa uviedla udalosti na ktoré nie sú dôkazy, ktoré poukazujú na Stalking - trestný čin nebezpečného prenasledovania. O pokračovaní týrania svedčí aj fakt o podaní exekúcie za neplatenie výživného určené rozhodnutím súdu. Súd chce, aby žalobkyňa zaplatila súdny poplatok aj napriek tomu, že žalovanému nariadil žalobkyni zaplatiť vyrovnací podiel do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Ak by chcela zaplatiť súdny poplatok, musela by si zobrať ďalší úver.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa nikdy neuviedla, aký doklad chce preskúmať, neuviedla podozrenie z falšovania ako to uvádza až v odvolaní. Žalovaný si vždy riadne plnil svoje povinnosti voči deťom. Žalovaný vyzval žalobkyňu, aby uviedla, ktoré veci si chce z domácnosti zobrať, na poslednom pojednávaní žalobkyňa uviedla, že veci si nechce zobrať, prečo potom uvádza, že si nemohla odniesť svoje veci. Žalobkyňa prezentuje svoj pohľad na vzťah žalovaného a jej rodina, pričom ide o jej subjektívny názor. Žalovaný ostal veľmi zarazení z obvinení žalobkyne. Súd správne v napadnutom rozsudku stanovil, že predmetom vyporiadania bol rodinný dom v C. a spoločnosť J. F. F., rodinný domov znalcom ocenený, strany akceptovali znalecký posudok, hodnota rodinného domu s príslušenstvom predstavovala 145.881,17 eur. Hodnota spoločnosti J. F. F. bola určená dohodou sporných strán 73.517,70 eur. Žalovaný nežiadal, aby sa zohľadnili jeho značným vnos do manželstva, nakoľko mal za to, že to neprispeje k dohode. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu trov konania.
6. Žalobkyňa v odvolacej replike zopakovala, že vyjadrenia o majetku žalovaného sú zmanipulované, nakoľko vie aj bez dôkazov, že doklady si vie pre inštitúcie vyrobiť vierohodne. Poukazuje na hodnovernosť jeho dôkazov, a preto všetky predložené dôkazy žiada preveriť odborníkmi na pravosť dokumentov. Potvrdenie z krízového ambulantného centra C. F. zo dňa 11.11.2015 bolo predložené súdu ako jeden z dôkazov pri rozvode po ich odchode. Zopakovala, že žalovaný porušil § 208 ods.1 Trestného zákona. Žalovaný si postavil druhý dom zo spoločne našetrených peňazí. Stále trvá na tom, že udalosti bez dôkazov poukazujú na stalking - trestný čin nebezpečného prenasledovania. Žalovaný si vždy riadne neplnil povinnosti vyplývajúce určené rozhodnutím súdu, ale pokračoval v ekonomickom týraní, o čom svedčí aj dôkaz o podaní exekúcie 27.05.2021 za neplatenie výživného určené rozhodnutím súdu a podanie trestného oznámenia 18.08.2021. K vyjadreniu doložila prílohy: potvrdenie Ambulantného
centra C. F., návrh na exekúciu, začatie exekúcie, trestné oznámenie, maturitné vysvedčenie, pracovná zmluva, potvrdenie o návšteve školy.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku – ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v dotknutých častiach vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. g), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 379 písm. c) CSP v spojení s § 150 OZ) viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolacím dôvodom uplatneným žalobkyňou je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).
8. Predmetom konania bolo na návrh žalobkyne vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán, ako bývalých manželov, pričom prvoinštančný súd vo výroku rozhodol tak, ako je uvedené v ods. 1 tohto odôvodnenia.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade podľa § 379 písm. c) CSP v spojení s § 150 OZ nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, avšak je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), bolo preskúmať existenciu žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov, v kontexte odvolacej argumentácie žalobcu popísanej vyššie.
10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie danej veci a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
11. Odvolací súd vychádzal pri posúdení náležitosti odvolania žalobkyne zo skutočnosti, že zodpovedá všeobecným aj osobitným náležitostiam vymedzených v § 127 a v § 363 CSP. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody z obsahu odolania vyvodil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Vzhľadom na obsah odvolania žalobkyne, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na teoretické východiská bremena tvrdenia a dôkazu v sporovom konaní. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania v sporovom konaní je ustanovenie § 132 ods. 1 CSP v spojení s § 185 a nasl. CSP.
13. Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
14. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
15. Vychádzajúc z uvedených právnych a teoretických východísk, odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa v ďalej poukázanom neuniesla svoje dôkazné bremeno a v niektorých prípadoch ani bremeno tvrdenia.
16. V odvolaní žalobkyňa uvádza, že súd neumožnil zistenie pravosti predložených dokumentov žalovaným, žiada o preverenie dôkazov odborníkmi na pravosť dokumentov.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v konaní predložil viaceré dokumenty, žalobkyňa v odvolaní nešpecifikuje ktoré dokumenty by mal súd preveriť a z akých konkrétnych dôvodov ku každému jednotlivému dokumentu. Zároveň z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobkyňa pred prvoinštančným súdom požadovala nový dôkaz k vyjadreniu H. B. a na otázku súdu o akom dôkaze hovorí, uviedla, že nevie. Z uvedeného vyplýva, že konkrétny návrh na vykonanie dokazovania neuplatnila. Až v podanom odvolaní žiada preveriť dôkazy predložené žalovaným odborníkmi, pričom je nepochybné, že ide o novotu.
18. Podľa § 366 písm. d) CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
19. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a súdom prvej inštancie boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len za splnenia zákonom taxatívne stanovených podmienok. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobkyňa pritom žiadne takéto dôkazy nepredložila a ani netvrdila, že ich prostriedok procesnej obrany spočívajúci v skutkovom tvrdení o pochybnostiach dôkazov predložených žalovaným nemohla použiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli splnené, odvolací súd na predmetné skutkové tvrdenie žalobkyne nemohol prihliadnuť. Vychádzal preto len z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie.
20. Žalobkyňa v odvolaní uviedla pochybnosť vo vzťahu k existencii darovacej zmluvy medzi žalovaným a jeho matkou z dôvodu, že si na to nepamätá.
21. Súd prvej inštancie v bodoch 6. a 7. odôvodenia uvádza, že mal preukázanú darovaciu zmluvu zo dňa 20.7.2023 uzavretú medzi darcom H. B. a obdarovaným- žalovaným a čestné prehlásenie H. B. zo dňa 10.2.2017 a následne uvedené vyhodnotil tým spôsobom, že žalovanému boli darované peniaze v sume 99.000 Sk na kúpu dvoch rolí na okraji obce C.. Odvolacia argumentácia žalobkyne, že si nepamätá existenciu darovacej zmluvy bola irelevantná vo vzťahu k skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. Tvrdená nevedomosť žalobkyne nemohla viesť k spochybneniu existencie darovacej zmluvy.
22. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že v danej veci bola existencia darovacej zmluvy medzi žalovaným a jeho matkou preukázaná. Odvolacia námietka žalobkyne o nesprávnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak nenáležitá.
23. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Pritom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o použitom spôsobe vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
24. Žalobkyňa v odvolaní vo vzťahu k výroku prvoinštančného súdu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok spoločne a nerozdielne so žalovaným uviedla, že peniaze na jeho zaplatenie bude mať až po splnení povinnosti žalovaným na zaplatenie vyrovnacieho podielu kde je lehota troch mesiacov. Pokiaľ súd prvej inštancie uložil stranám sporu lehotu na zaplatenie súdneho poplatku do troch dní od právoplatnosti rozsudku, odvolací súd nezistil pochybenie, neboli konštatované dôvody na určenie dlhšej lehoty.
25. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobkyňou nie sú naplnené.
26. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
27. S odkazom na všetko vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch v celom rozsahu vecne správny, včítane závislého, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého a správneho výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ust. § 387 CSP, potvrdil.
28. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný a naopak neúspešná žalobkyňa, v dôsledku čoho bolo dôvodným, aby odvolací súd s použitím ust. § 255 ods. 1 CSP s odkazom na § 262 ods. 1 CSP a 396 ods. 1 CSP, žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).