Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-26-2023.pdf
PDF · 138.11 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v sporovej veci žalobcu: Autoservice TT, s.r.o., so sídlom Skladová 6A, Trnava, IČO: 48 146 811, právne zastúpený splnomocnencom: In Medias Res, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 963 351, proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, E., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Maslák, s.r.o., Šúrska 5, Modra, o zaplatenie 188,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 30C/14/2021-58 zo dňa 19. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou § 652 ods. 1 a 2, § 653 ods. 1 a 2, § 632 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 11 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 251, § 255, § 257, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi žalobcom a žalovaným bola ústne uzavretá zmluva o oprave motorového vozidla v rozsahu poistnej udalosti, ktorá predchádzala tomuto zmluvnému vzťahu. Rozsah a poškodenie motorového vozidla mal overiť zamestnanec poisťovne. Cena za opravu motorového vozidla v rámci tejto zmluvy bola dohodnutá tak, akú uzná a preplatí poisťovňa v rámci uhradenia náhrady škody na motorovom vozidle po poistnej udalosti č. 95684383664. Poisťovňa mala vyplatiť sumu za opravu motorového vozidla priamo autoservisu, v ktorom žalovaným svoje motorové vozidlo ponechal. Žalobca vykonal opravu dielu motorového vozidla nad rámec poistnej udalosti a teda nad rámec toho, čo si žalovaný u dodávateľa objednal, nakoľko vykonal opravu dielu po predchádzajúcej poistnej udalosti č. 9565133119 zo dňa 04.12.2017, ako vyplýva z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 30.04.2020.
4. Vecne argumentoval tým, že „žalovaný v tomto konaní uplatnený nárok spochybnil, pričom žalobca skutočnosti tvrdené žalovaným nijako nespochybnil, účinne ich nepoprel. Žalobca v žalobe uviedol, že si uplatňuje od žalované sumu 188,51 eura. Základom tohto nároku mala byť oprava motorového vozidla a dodanie náhradných dielov na motorové vozidlo žalovaného, nakoľko poisťovňa preplatila žalobcovi sumu 1 891,67 eura, pričom faktúra znela na sumu 2 80,18 eura. Žalovaný podrobne opísal priebeh
uzavretia dohody o oprave motorového vozidla a tiež podrobne uviedol skutkové tvrdenia k tejto veci. Žalobca v replike však tvrdenia žalovaného účinne nepoprel. Súd uvádza, že na to, aby sa považovalo popretie skutkových tvrdení protistrany za procesne účinné (to znamená také, ktoré vyvolá zamýšľané účinky) musí strana výslovne poprieť skutkové tvrdenia; a zároveň musí uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Nestačí teda len všeobecné konštatovanie strany sporu, že popiera skutkové tvrdenia uvedené protistranou. Popierajúca strana sporu musí uviesť aj vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Až po splnení týchto podmienok teda možno považovať popretie skutkových tvrdení za účinné. Pokiaľ strana sporu účinne nepoprie skutkové tvrdenia uvádzané druhou stranou sporu, spravidla to má za následok, že takéto skutkové tvrdenia sa budú v spore považovať za nesporné skutkové tvrdenia. Pre procesný postup súdu a sporových strán je mimoriadne dôležité určiť, ktoré skutkové tvrdenia možno považovať za sporné (teda tie, ktoré boli účinne popreté) a, naopak, ktoré sú nesporné skutkové tvrdenia. Skutkové tvrdenia, ktoré neboli účinne popreté sa považujú za nesporné skutkové tvrdenia. Ak sú totiž skutkové tvrdenia strán nesporné, súd o nich ďalej nevykonáva dokazovanie - nesporné skutočnosti sa v procese, v ktorom sa uplatňuje princíp formálnej pravdy, nedokazujú. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojuje ako zistený skutkový stav a ďalej z nich pri svojom rozhodnutí vychádza. Aj z tohto dôvodu by mala strana sporu venovať veľkú pozornosť skutkovým tvrdeniam protistrany. A v prípade, ak skutkové tvrdenia protistrany nezodpovedajú tomu, ako tieto skutočnosti vníma strana sporu, poprieť skutkové tvrdenia protistrany a uviesť vlastné skutkové tvrdenia. Je však potrebné uviesť, že strany sporu sú limitované, dokedy môžu skutkové tvrdenia uvádzať, resp. ich popierať. Súd tak, vzhľadom na uvedené, mal za preukázané, že medzi stranami bola dohodnutá zmluva o oprave motorového vozidla, kedy mal žalobca opraviť motorového vozidlo v rozsahu aktuálnej poistnej udalosti (po obhliadnutí auta obhliadkarom), pričom cena za opravu mala byť hradená tzv. „krycím listom“. Pri tomto spôsobe bude cena za opravu uhradená priamo servisu. Motorové vozidlo servis odovzdá na základe krycieho listu. O tomto svedčí najmä fakt, že auto po oprave bolo vydané žalovanému bez nutnosti doplatku. Medzi stranami bola dohodnutá oprava motorového vozidla po aktuálnej škodovej udalosti č. 9568438364. Žalobca vykonal nad rámec opravu, pričom z obhliadky motorového vozidla obhliadkarom z poisťovne malo byť žalobcovi známe, že predná mriežka nemá súvis s touto poistnou udalosťou a je nad rámec uzatvorenej zmluvy o oprave veci uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Svedčí o tom aj dôkaz - Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 30.04.2020. Žalovaný tak nemá nárok na úhrady rozdielu ceny vo výške 188,51 eura jednak zo zmluvy o oprave veci podľa § 652ods. 1 OZ a jednak na základe ustanovenia § 4 ods. 11 zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd riadený vyššie uvedenými úvahami rozhodol tak, že predmetnú žalobu zamietol. Navyše súd uvádza, že žalobca si nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z § 632 OZ, keď žalovanému nevydal potvrdenie o prevzatí objednávky a takisto žalobca vydal žalovanému motorové vozidlo bez toho, aby mu odovzdal doklad o poskytnutí služby s informáciami akými sú obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, adresa prevádzkarne, dátum predaja, názov a množstvo výrobku alebo druh služby, cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil. K navrhovanému výsluchu žalovaného, ktorý navrhol žalovaný súd uvádza, že tento dôkaz súd nevykonal, nakoľko medzi stranami neboli sporné žiadne tvrdenia a preto nebolo potrebné vykonávať dokazovanie. Takisto, tento dôkaz by nebol spôsobilý zmeniť záver súdu o tom, že žaloba nie je dôvodná. Súd rovnako tak nevykonal dokazovanie výsluchom svedka, ktorého navrhol vyslúchnuť žalobca. Súd tento dôkaz nevykonal z dôvodu, že v konaní neboli sporné žiadne tvrdenia a teda nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Súd uvádza, že tento svedok mal v konaní objasniť skutkové okolnosti, ktoré však neboli sporné. Ak aj právny zástupca chcel uviesť a následne objasniť nejaké nejasné skutkové okolnosti, a navrhovať dôkazy, mal tak urobiť v replike. Právny zástupca žalobcu uvádza, že osoba svedka mu je známa už z podaného odporu, a teda žalobca tento dôkaz mohol navrhnúť už skôr. Súdu ďalej z prednesu právneho zástupcu vyplynulo, že tento svedok mal vypovedať aj o skutočnostiach vo vzťahu k úvahe súdu o posudzovaní tohto právneho vzťahu ako spotrebiteľského. Súd uvádza, že otázka posudzovania vzťahu medzi stranami sporu je otázkou právnou. Súd vyššie uvádza dôvody prečo tento vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Preto súd rozhodol tak, že výsluch žalobcom navrhovaného svedka nevykonal. Súd pre úplnosť uvádza, že strany sporu majú povinnosť uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle § 149 CSP) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Súd na strane žalobcu konštatuje neunesenie bremena tvrdenia ako aj dôkazného bremena. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorá bola podľa jeho názoru podložená aj predloženými listinnými dôkazmi osvedčujúcimi neexistenciu nároku uplatneného v tomto konaní. Ako súd vyššie uviedol, pri rozhodovaní o predmetnom nároku mal za dokázané tvrdenia žalovaného, a teda že žalobca mal vykonať opravu len v rámci poistnej udalosti č. 95684383664 zo dňa 04.03.2020, pričom ako vyplýva z Oznámenia z poistnej udalosti zo dňa 30.04.2020, že poškodenie prednej mriežky nemá súvis s touto poistnou udalosťou, ale toto poškodenie vzniklo už pri poistnej udalosti č. 9565133119 zo dňa 04.12.2017. Ak teda žalobca vykonal opravu prednej mriežky, oprava ktorej bola nad rámec ústnej dohody zo zmluvy o oprave veci (čo nebolo v konaní sporné), nemá nárok na preplatenie tejto opravy, či už s ohľadom na ustanovenie § 652 OZ, a takisto aj vzhľadom na § 4 ods. 11 zákona o ochrane spotrebiteľa. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník“.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov v ust. § 365 písm. 1 písm. b), d), e), f), g), h) C.s.p.). Žalobca poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie a jeho vágne odôvodnenie, resp. absencia zákonného odôvodnenia, neobstoja v kontexte objektívne ustáleného dôkazného stavu. Súd prvej inštancie oprel svoje závery o viacero vyvrátiteľných domnienok, ktoré nie sú podložené a nemajú oporu v merite veci a s ním súvisiacej právnej úpravy. Taktiež zásadným spôsobom opomenul tú skutočnosť, že spochybnené tvrdenia strany žalovaného na pojednávaní dňa 19.09.2022 treba aj hmatateľne podložiť a nie sa s nimi len nekriticky stotožniť, pričom súd prvej inštancie do určitej miery, svojimi vyjadreniami dopĺňa viaceré žalovaným nezodpovedané a nepodložené tvrdenia. Takýto postup súdu sa javí do značnej miery nepresvedčivý, nepreskúmateľný a v zrejmom rozpore s čl. 2 základných princípov C.s.p., kedy každý občan SR ako účastník konania môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, tak môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo, k čomu však napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie objektívne nedošlo. Naviac, ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu (ktoré však v tomto konaní objektívne a preukázateľne zistené neboli) rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu, k čomu však rovnako napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie nedošlo. Uvedený záver potom nepochybne zakladá odvolací dôvod k takto nepresvedčivému postupu súdu (odňatie možnosti konať pred súdom a uplatňovať týmto spôsobom svoje práva a záujmy), ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí opiera svoje závery o viacero tvrdení vyslovených zo strany žalovaného v tomto konaní. V tejto spojitosti treba poukázať na tú skutočnosť, že žalovaný ako pred podaním samotnej žaloby, tak i po jej podaní v priebehu súdneho konania, objektívne nepostupoval dobromyseľne, o čom svedčí najmä tá skutočnosť, že vedome zamlčal žalovanému existenciu predchádzajúcej poistnej udalosti na predmetnom vozidle a „neúplnej“ opravy tohto vozidla po tejto predchádzajúcej udalosti (jednalo sa o vedomý postup v rozpore s dobrými mravmi a taktiež dohodou účastníkov konania). Správanie sa žalovaného v rozpore s dobrými mravmi bolo v tomto konaní preukázané "neúplným" dokazovaním zapríčinením rozporuplným postupom zo strany súdu prvej inštancie, ktorý objektívne odňal žalobcovi možnosť riadne konať pred súdom a prispel tak k porušeniu práva na spravodlivý proces a zásady právnej istoty. Naviac súd týmto postupom do značnej miery zmaril reálnu možnosť vysvetlenia a objasnenia pravdivého skutkového a právneho stavu veci, t. j. samotný súd v rámci svojej vyšetrovacej právomoci z pozície autoritatívneho orgánu nepristúpil k žiadnemu dokazovaniu, ktoré by malo relevantný a zásadný vplyv na presvedčivosť jeho konečného rozhodnutia vo veci samej, v kontexte viacerých vedome nepravdivých skutočností uvádzaných žalovaným nielen v jeho písomnom vyjadrení k žalobe, ale predovšetkým vyslovených na pojednávaní dňa 19.09.2022 v tomto konaní. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade žalobca nemal v konaní uniesť bremeno tvrdenia ako ani dôkazného bremena. Tento záver súdu však nie je správny a možno ho označiť za zmätočný a nepresvedčivý, naviac s ohľadom na obsah spisového materiálu dostatočne dôkazne nepodložený. Žalobca sa jednoznačne na pojednávaní dňa 19.09.2022 vyjadril, že bol v rámci súdom označenej ústnej objednávky žalobcu týkajúcej sa opravy vozidla u žalovaného uvedený do omylu práve samotný žalobca,
resp. jeho pracovník, navrhovaný a zabezpečený svedok F. G. na pojednávaní dňa 19.09.2022, kedy žalovaný vedome zatajil skutočnosť týkajúcu sa predchádzajúcej poistnej udalosti a jej nedoriešenia v zmysle zákona. Táto výpoveď svedka, ktorého označil v podanom odpore i samotný žalovaný, bola a neustále je smerodajná prečo žalobca postupoval z titulu predmetnej opravy práve v uvedenom rozsahu, ktorý aktuálne žalovaný účelovo popiera. Za týmto účelom mal súd bez ďalšieho zrealizovať výsluch svedka p. F. G., ktorý celé pojednávanie pri vedomosti súdu o ňom sedel na chodbe súdu. Výsluch tohto svedka bol pritom riadne navrhnutý, jeho realizáciou by nedošlo k žiadnemu predlžovaniu, čo dokonca odročeniu pojednávania. Jeho výpoveďou by naviac s určitosťou došlo k potrebnému odstráneniu spomínaných viacerých zásadných rozporov týkajúcich sa ustálenia skutkového stavu vo veci. Zamietnutím doplnenia dokazovania v tejto zásadnej otázke potom spôsobil nepreskúmateľnosť jeho záverov vyslovených v napadnutom rozhodnutí. Súd nepovažoval výsluch tohto svedka za opodstatnený, keďže podľa jeho zjavne predčasného záveru v konaní vraj neboli sporné žiadne tvrdenia a teda nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Nevedno, ako dospel súd prvej inštancie k tomu absurdnému a iracionálnemu záveru. Naviac ak fabuluje v tom smere, že tento svedok mal podľa jeho pohľadu na vec objasniť skutkové okolnosti, ktoré však neboli sporné. Tieto závery súdu možno vyhodnotiť ako vyvrátiteľnú domnienku. Žalovaný do dnešného dňa účinne nepoprel a súd prvej inštancie do dnešného dňa nevylúčil tú skutočnosť, že žalovaný si v rámci objednávky opravy vozidla u žalovaného riadne objednal a požadoval aj opravu predmetnej (spornej) mriežky a teda dielu vozidla, ktorý už síce poisťovňa žalovanému v minulosti preplatila, avšak ten si ju nedal podľa všetkého reálne opraviť. Ak teda tento diel javil pri preberaní vozidla známky poškodenia a žalobca nemal žiadnu možnosť preveriť si v rozhodnom čase vyššie uvedenú skutočnosť, nemôže ísť jeho postup v dobrej viere a na základe požiadavky žalovaného na jeho ťarchu a majetkovú ujmu. Žalobca nemal ani najmenší dôvod pochybovať o tom, že poškodenie predmetnej mriežky nesúvisí s aktuálnou poistnou udalosťou a teda že mu nebude oprava vozidla v tejto časti zo strany poisťovne plnená a preplatená. Pre tento záver svedčí i priložený Zápis o poškodení motorového vozidla Slovexperta zo dňa 22.04.2020 vyhotovený technikom Slovexperty, z ktorého objektívne vyplýva, že táto mriežka bola označená ako diel na výmenu. Ak teda súd prvej inštancie uvádza v bode 24 napadnutého rozhodnutia, že poškodenie predmetnej mriežky nemá súvis s touto poistnou udalosťou, jedná sa v kontexte predloženého Zápisu Slovexperty zo dňa 22.04.2020 o nepreskúmateľné a nepodložené tvrdenie súdu. Za rovnako nepodložený záver súdu možno označiť i tvrdenie súdu v tom zmysle, že je nesporné v konaní, že žalobca vykonal opravu prednej mriežky nad rámec ústnej dohody zo „zmluvy o oprave veci. Súd prvej inštancie totiž v tejto spojitosti neoznačil a ani označiť nemohol žiadne dôkaz na podporu tohto svojho domnelého záveru. V konečnom dôsledku tak bolo v konaní preukázané, že k predmetnej oprave vozidla žalovaného u žalobcu došlo bez akýchkoľvek námietok zo strany žalovaného a nejedná sa teda o uplatnenie si akéhokoľvek fiktívneho nároku. Opakované notoriety súdu týkajúce sa poúčania strán konania o prostriedkoch procesného útoku a obrany v kontexte rýchlosti a hospodárnosti konania pôsobia do značnej miery úsmevne. Podľa názoru žalobcu nemôže preukázateľné nedobromyseľné konanie žalovaného ponímať ochranu zo strany príslušného súdu. Súd prvej inštancie tak pristúpil k vydaniu napadnutého rozhodnutia bez toho, aby si ustálil skutkový stav veci a až na základe neho pristúpil k vysloveniu podloženého a právne istého záveru. Naviac nevykonal potrebné a zo strany žalobcu navrhované dokazovanie, ktoré žalobca do pojednávania (vykonania osobného výsluchu svedka G.) ani reálne nemal možnosť ako pre potreby konania zabezpečiť. V kontexte uvedeného treba uviesť, že napadnuté rozhodnutie a predovšetkým jeho odôvodnenie je založené na viacerých vyvrátiteľných a nepreskúmateľných domnienkach súdu, ktoré však nevychádzajú z relevantne vykonaného dokazovania v tomto konaní, nemožno ich tým pádom aplikovať na individuálne prejednávanú vec a v prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 C.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 6/0, z 13. marca 2003). Žalobca považuje vydané rozhodnutie za predčasné a arbitrárne, nezohľadňujúce legitímne uplatnený nárok žalobcu. Žalobca žiada, aby odvolací napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že žalobcovi prizná náhradu trov konania. K odvolaniu doložil oznámenie poisťovne zo dňa 30.04.2020, zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 22.04.2020, doplatenie poistnej udalosti, čestné prehlásenie svedka F. G..
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za riadne odôvodnený a zákonný. Súd prvej inštancie riadne vysvetlil, akými úvahami sa pri rozhodovaní
riadil. Ak žalobca v odvolaní poukazuje na vágne odôvodnenia prvoinštančného súdu v bodoch 24 a 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku, žalovaný poukazuje na to, že tieto body nemožno vykladať izolovane, ale tieto body nadväzujú na predchádzajúce body odôvodnenia. Žalovaný poukazuje, že v tomto prípade išlo o spotrebiteľský spor v zmysle § 290 Civilného sporového poriadku. Zároveň v tomto prípade došlo k tomu, že v konaní bol pasívny žalobca ako dodávateľ, nie žalovaný ako spotrebiteľ v pozícii slabšej strany. Ak žalobca v odvolaní (s. 3) tvrdí, že žalovaný v konaní len všeobecne popieral tvrdenia žalobcu podložené listinnými dôkazmi, opak je pravdou, čo vyplýva zo súdneho spisu. Žalovaný v konaní podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol viaceré skutkové tvrdenia a poukazoval na dôkazy. Tieto skutkové tvrdenia žalobca len všeobecne poprel vo vyjadrení k odporu. Následne sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 12.10.2021, pričom uviedol viaceré skutkové a právne argumenty, na ktoré žalobca krátko pred pojednávaním nariadeným na 19.9.2022 reagoval tak „že popiera účelové tvrdenia obsiahnuté v tomto písomnom podaní žalovaného s tým, že za neudržateľnú považuje argumentáciu žalovaného v otázke posudzovania vzťahu medzi účastníkmi tohto konania ako spotrebiteľský vzťah a že by mal súd prejednávať túto vec ako spotrebiteľský spor.“ Jedným zo základných princípov civilného sporového konania je princíp procesnej zodpovednosti (čl. 8), ako na to správne poukázal prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku, obzvlášť, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom vystupuje dodávateľ ako silnejšia strana, a zároveň ak je žalobca zastúpený advokátom. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu v odvolaní, že súd v rámci svojej vyšetrovacej právomoci má pristúpiť k dokazovaniu. V sporovom konaní neplatí vyšetrovací princíp, ale princíp formálnej pravdy, čo prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku náležite vysvetlil. Žalovaný v celom priebehu konania postupoval procesne zodpovedne, uvádzal skutkové tvrdenia a podkladal ich dôkazmi, na čo žalobca procesne účinným spôsobom nereagoval, pričom mal dostatok priestoru v písomnej fáze konania. Ak žalobca považuje nevypočutie svedka F. G. za porušenie práva na spravodlivý proces, žalovaný uvádza, že aj samotný odvolací dôvod, a to konkrétne § 365 písm. e) Civilného sporového poriadku uvádza, že za odvolací dôvod sa považuje, ak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Keďže vypočutím svedka by sa nijakým spôsobom nezistili iné rozhodujúce skutočnosti ako v doterajšom konaní (skutkové tvrdenia strán boli v zmysle § 151 Civilného sporového poriadku nesporné), súd správne v súlade so zásadou hospodárnosti výsluch tohto svedka nepripustil. Žalovaný sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvoinštančného súdu v tomto smere (body 22 a 23 odôvodnenia rozsudku). Napokon uvedené potvrdzuje aj svedkovo čestné prehlásenie datované dňa 8.11.2022, ktoré predložil žalobca do konania. Aj z čestného prehlásenia F. G. predloženého v odvolacom konaní ako neprípustná novota vyplýva, že rozsah opravy bol dohodnutý ako oprava po aktuálnej škodovej udalosti, pričom cena za opravu bola dohodnutá formou krycieho listu. Dodávateľ ako osoba vykonávajúca opravu vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti mal konať ako profesionál a pri náležitej odbornej starostlivosti mal a mohol zistiť rozsah poškodenia v súvislosti s poistnou udalosťou na základe kooperácie s poisťovňou. Ak tak žalobca neurobil, nemôže prenášať ťarchu nedostatku tejto náležitej odbornej starostlivosti na žalovaného ako spotrebiteľa. Preto sa žalovaný v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením prvoinštančného súdu, že tento výsluch by nebol spôsobilý zmeniť záver súdu o nedôvodnosti žaloby žalobcu. Naopak žalovaný počas konania preukázal, že opravu vozidla si u žalobcu objednal v rozsahu poistnej udalosti, cena opravy bola dohodnutá formou krycieho listu, a teda žalovaný nebol zo žiadneho titulu žalobcovi povinný nahradiť žalovanú sumu, teda 188,51 eur, ktorú si žalobca vyfakturoval nad rámec dohodnutej opravy. Máme za to, že správanie podnikateľského subjektu, akým je žalobca, v rozsahu uplatňovaného nároku voči svojmu zákazníkovi, bolo nezákonné a neprospotrebiteľské, pritom aj súčasný postoj žalobcu v konaní s touto minimálnou hodnotou predmetu sporu je špecifický. V tejto súvislosti možno poukázať na tvrdenie žalobcu v odvolaní, že uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania súdom pôsobí úsmevne, keď žaloba bola podaná 18.6.2021 a pojednávanie, na ktorom súd rozhodol, sa konalo až 19.9.2022. Ide o zavádzajúcu a rozporuplnú argumentáciu, tobôž keď pôvodne bolo pojednávanie nariadené na 23.5.2022, no práve z dôvodu žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania bolo toto pojednávanie odročené, a celý tento čas do prvého pojednávania vo veci žalobca nevyužil na to, aby postupoval v zmysle § 151 Civilného sporového poriadku. Rozsudok prvoinštančného súdu v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny a svojvoľný, keď tento súd riadne zdôvodnil, pri svojich úvahách postupoval logicky v nadväznosti na právnu úpravu vzťahujúcu sa na daný spor. Na základe vyššie uvedeného žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) g) a h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 188,51 eur s príslušenstvom z dôvodu vykonania opravy motorového vozidla žalovaného, keď poisťovňa plnila sumu 1.891,67 eur, pričom faktúra za opravu a dodanie náhradných dielov bola vystavená na sumu 2.080,18 eur. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu zamietol z dôvodu zmluvy o oprave veci ako aj podľa § 4 ods. 11 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca vykonal opravu nad rámec zmluvy o oprave veci. Žalovaný odvolaním napadol uvedený rozsudok v celom rozsahu z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, pretože rozsudok je nepresvedčivý a nepreskúmateľný; z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (výsluch svedka F. G.); z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke či poškodenie mriežky nemá súvis s dotknutou poistnou udalosťou aj s poukazom na Zápis o poškodení motorového vozidla Slovexperta zo dňa 22.4.2020 a z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v otázke neunesenia dôkazného bremena. Žalobca uplatnil tiež odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d) a g) CSP, avšak konkrétne dôvody pre ich použitie neuviedol.
9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
11. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie sa nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.
13. Podstata odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku spočíva v takej skutočnosti, že ak strana sporu navrhla vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré treba odstrániť.
14. Podľa Článku 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
15. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, v ktorej namietal okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluch svedka F. G., považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v ustanoveniach § 132 ods. 1 v spojení s § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorá z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
16. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na výsluch svedka, pričom v bode 23. odôvodenia napadnutého rozsudku svoj postoj odôvodnil z dôvodu, že žiadne tvrdenia strán neboli sporné a z dôvodu, že žalobca mohol výsluch navrhnúť skôr. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie. Žalobca bol poučený súdom pri doručení odporu, že ak sa vyjadrí k odporu, na neskôr predložené a oznámené skutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadať, pričom žalobca sa k doručenému odporu vyjadril, v tomto vyjadrení návrh na výsluch svedka neuplatnil, návrh na vypočutie svedka urobil neskôr, pričom nezdôvodnil svoje omeškanie. Súd prvej inštancie preto svojim postupom žalobcu nevylúčil z realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré mu procesný predpis priznáva a správne tento návrh na doplnenie dokazovania ako neúčelný a oneskorene podaný zamietol. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, je tak neopodstatnená.
17. V tejto súvislosti odvolací súd ešte uvádza, že zo znenia ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého
opomenutia vykonania navrhnutého dôkazu, ale len v prípade, pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhované stranou sporu s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré majú byť preukázané a sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. O takýto prípad však v preskúmavanom prípade nešlo, a preto nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalobcu vo vzťahu k pochybeniu súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za opodstatnenú.
18. Odvolateľ tiež argumentuje, že žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu, že žalovaný si v rámci objednávky opravy vozidla objednal aj opravu predmetnej mriežky. K uvedenej odvolacej argumentácii odvolací súd poukazuje na bod 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku kde súd prvej inštancie sa namietaným skutočnostiam podrobne venuje a odvolací súd závery považuje za správne a nemá k nim čo dodať.
19. K odvolaciemu dôvodu žalovaného podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu v celom rozsahu zamietol. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na úhradu uplatneného rozdielu ceny podľa § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež podľa § 4 ods. 11 zákona o ochrane spotrebiteľa.
20. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú naplnené.
21. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
22. S poukazom na uvedené prvoinštančný súd potom rozhodol vecne správne, odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, s použitím ust. § 387 Civilného sporového poriadku potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením do 60 dní po právoplatnom skončení veci.
24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).