Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12CoP-152-2023.pdf
PDF · 120.01 KB
Case nature
Subarea
12CoP/152/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, 2/ C. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, obaja trvale bytom D. XX, E., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 60A, matky: E. F. D. G., nar. XX. XXXXX XXXX, trvale bytom H. X, F., zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Martin Ritomský, advokát, so sídlom Jána Kollára 17, Malacky, a otca: I. B., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvale bytom J. XX, E., zastúpeného splnomocnenkyňou: Mgr. Zuzana Šimková, advokátka, so sídlom Astrová 2A, Bratislava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 8P/137/2023-71 zo dňa 21. septembra 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a ods. 2, § 329 ods. 1 veta prvá, § 332 ods. 1, § 361 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), § 363 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“). Vecne dôvodil, že matka maloletých detí sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. augusta 2023 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zmenil doposiaľ platnú úpravu zverenia maloletých detí, a to tak, že súd maloleté deti zverí do osobnej starostlivosti matky a otcovi určí povinnosť prispievať na výživu maloletých výživným v sume 250,- Eur na každé maloleté dieťa jednotlivo, ďalej povinnosť prispievať na tvorbu úspor sumou 150,- Eur na každé z maloletých detí jednotlivo, rozhodne o úprave styku v období cez rok a v čase školských prázdnin a zároveň, aby súd svojím rozhodnutím nahradil súhlas otca k trvalému pobytu maloletých na adrese trvalého pobytu matky. Matka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala aj návrh vo veci samej, ktorým žiadala, aby súd zmenil doposiaľ platné rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností č.k. 9P/185/2020-101 zo dňa 5. novembra 2021, v znení zhodnom s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe vykonaného dokazovania v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení dospel k záveru, že návrh matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd prvej inštancie nemal za osvedčenú naliehavosť bezodkladnej zmeny doteraz platnej úpravy rodičovských práv a povinností, ani neodkladnej potreby rozhodovať otázku súvisiacu s adresou trvalého pobytu maloletých. Súd prvej inštancie nezistil ani hrozbu bezprostrednej ujmy maloletým, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Z doteraz platnej úpravy v rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 9P/185/2020-101 zo dňa 5. novembra 2021 vyplýva, že maloletí sú v súčasnosti v striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti určované nebolo.
Otec dobrovoľne platí výživné vo výške 500,- Eur. Okresný súd Malacky o zverení maloletých detí rozhodol z dôvodu, že takúto úpravu navrhovali rodičia vo forme rodičovskej dohody. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla ako zásadný dôvod okamžitej zmeny úpravy zverenia formou neodkladného opatrenia skutočnosť, že nastala podstatná zmena pomerov, a to v dôsledku zrušenia jej trvalého pobytu na adrese, na ktorej doposiaľ nerušene prebiehala striedavá starostlivosť. Uviedla, že žije v F., kde má od septembra 2023 aj zamestnanie, pre dochádzanie za prácou nedokáže pokryť starostlivosť o maloleté deti, pričom otec s ňou odmieta spolupracovať podľa dohody, na ktorej sa spoločne zhodli. Podľa názoru súdu prvej inštancie však dôvody uvádzané matkou, pre ktoré matka žiada neodkladným opatrením zmeniť doteraz platnú úpravu zverenia maloletých detí, neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých, kedy by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Maloletým deťom totiž v súčasnosti nehrozí žiadna vážna ujma a nie je vážne ohrozená ani ich výchova. Práve naopak, ak by súd bez dokazovania, ktoré sa v plnej miere vykonáva až v konaní o návrhu vo veci samej, rozhodol o zverení maloletých do osobnej starostlivosti matky, mohol by predčasne spôsobiť situáciu, kedy by súdom určená forma osobnej starostlivosti o maloletých matkou nebola minimálne z pozície jedného rodiča vôbec akceptovaná. Súd prvej inštancie zároveň nespochybnil tvrdenie matky, že ak medzi rodičmi zlyháva schopnosť dohodnúť sa na starostlivosti o maloleté dieťa, predstavuje táto situácia ťažkosti v každodennom živote, avšak napriek tomu, tieto dôvody nepredstavujú potrebu neodkladného zásahu súdu do úpravy pomerov maloletých neodkladným opatrením. Obdobne je tomu v súvisiacich otázkach výživného, tvorby úspor a výberu adresy trvalého pobytu maloletých, ktoré nie sú otázkami vyžadujúcimi si v danom prípade neodkladnú úpravu. Záverom súd prvej inštancie poznamenal, že predmetné rozhodnutie neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. V konaní vo veci samej rozhodne súd na základe podrobne vykonaného dokazovania, pričom prvoradým hľadiskom bude najlepší záujem maloletých detí. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Uviedla, že prvoinštančné rozhodnutie porušuje jej právo na spravodlivý proces spočívajúce v práve na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa zaoberá vplyvom vyrovnania sa otca s novou situáciou v prípade, ak by súd na čas do vydania rozhodnutia o veci samej zveril maloletých ich matke a pritom sa vôbec nezaoberá otázkou najlepšieho záujmu maloletých. Súd prvej inštancie maloletých nevypočul, ani nepožiadal kolízneho opatrovníka o výsluch maloletého A. či šetrenie v domácnosti na zistenie miery vplyvu aktuálnej situácie a to aj v kontexte začatia nového školského roku, keď maloletý A. sa stal prvákom na základnej škole, na psychiku a prežívanie maloletých detí. Súd prvej inštancie nerešpektoval požiadavku matky na vypočutie maloletého A., ktorú vyslovila počas stretnutia na súde v rámci Cochemskej praxe dňa 11. septembra 2023. Poukázala na čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa a Všeobecný komentár Výboru OSN pre práva dieťaťa č. 12. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nežiadal v konaní vypočuť maloletého A. ani len cez Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky preukazuje, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci a že maloletého A. nepovažuje za dostatočne vyspelého na vyjadrenie svojho názoru vo veciach, ktoré sa ho týkajú. Podľa matky bol súd prvej inštancie povinný názor maloletého A. zisťovať. Matka ďalej uviedla, že z jej návrhu je preukázaná skutočnosť, že maloletí doteraz žili v jednej domácnosti na jednom mieste a nie sú zvyknutí na striedanie sa medzi dvoma domácnosťami. Z odôvodnenia nie je zrejmé, z čoho mal súd prvej inštancie za to, že maloletým v súčasnosti nehrozí žiadna vážna ujma a nie je ohrozená ani ich výchova a v čom súd prvej inštancie vníma najlepší záujem detí. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení neopiera o odborné vyjadrenie psychológa, ktorý by mal spôsobilosť zabezpečiť kvalifikovaný podklad pre rozhodnutie. V predmetnej veci sa javí plne opodstatnená argumentácia matky uvedená v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom neschopnosti otca spolupracovať, komunikovať a uzatvoriť dohodu. Otec kalkuloval s časom počas celých školských prázdnin a neprejavil vôľu vyriešiť situáciu, ktorú sám zavinil. Až v posledný deň prázdnin prišiel s dvoma návrhmi a to po tom, čo už matka podala návrh na zmenu starostlivosti o maloletých a návrh na nariadenie neodkladné opatrenie. Podľa matky uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. nevychádza zo správneho a úplného zistenia skutočného stavu veci, nakoľko nezohľadňuje najlepší záujem maloletých. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia nepracuje s okolnosťou, že maloletí, napriek tomu, že boli zverení do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, žili od času rozvodu v jednej domácnosti, kde sa pri nich striedali rodičia. Maloletí teda do letných školských prázdnin 2023 žili na jednom mieste. Matka suplovala prítomnosť otca v čase jeho pracovných povinností a v čase jeho večerných tréningov, kedy sa mal o maloletých osobne starať, a teda boli zvyknutí na jej prítomnosť na dennej báze. Maloletým sa však radikálne zmenili pomery v tom, že začali žiť v dvoch domácnostiach a že matku počas leta nevideli celý týždeň. Táto úprava počas leta nemusela negatívne vplývať na kvalitu ich života, nakoľko nenavštevovali školské zariadenia a bol čas oddychu, voľna a cestovania. Nástupom maloletého A. do 1. ročníka Základnej školy v E. zrazu vznikla nová záťaž na maloletých, kedy si jednak museli zvyknúť na nový režim a ešte navyše sa striedať v domácnostiach v dvoch okresoch. Preto sa matka obrátila na súd aj formou neodkladného opatrenia, nakoľko vnímala najlepší záujem maloletých spočívajúci v ich stabilizácií. Podľa matky práve ona v súčasnosti, s ohľadom na vek detí a doterajšie pomery, predstavuje dlhodobo stabilitu, istotu a bezpečie. Matka ďalej poukázala na to, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou striedania v domácnosti, na ktoré neboli maloletí doteraz zvyknutí. Matka o dôsledkoch situácie po prvom mesiaci striedavej starostlivosti v dvoch domácnostiach spísala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky dva úradné záznamy (2. októbra 2023 a 9. októbra 2023). Dlhodobý tlak na maloletých spočívajúci v cestovaní medzi E. a F. v tak početných intervaloch môže ohroziť ich zdravie, stabilitu a vývoj ich osobností v citovej i v charakterovej oblasti. Navyše intenzívne cestovanie počas jesene a zimy predstavuje aj bezpečnostné riziko. Matka v odvolaní upriamila pozornosť na právo maloletých detí i matky na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a namietala jeho porušenie postupom súdu prvej inštancie. Z čl. 8 dohovoru vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré možno vzhľadom na okolnosti toho-ktorého prípadu rozumne očakávať pre účely umožnenia styku rodiča s dieťaťom (Nuutinen proti Fínsku, rozsudok z 27. júna 2000, ods. 128). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej doterajšej judikatúre vyslovil právny názor, v zmysle ktorého nesplnenie pozitívneho záväzku štátu a jeho orgánov vrátane všeobecných súdov zabezpečiť, resp. poskytnúť účinnú súdnu ochranu práv a slobôd jednotlivcov v primeranej lehote, možno považovať aj za neoprávnený zásah do rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR vtedy, ak je nepochybné, že v dôsledku existencie meritórneho rozhodnutia sa zhoršuje postavenie dotknutého rodiča v tom zmysle, že rozvíjanie, resp. obnova vzťahu dotknutého rodiča s jeho dieťaťom je v súvislosti s uplynutím času podstatne sťažená (III. ÚS 351/2014, II. ÚS 566/2016). V predmetnej veci je opodstatnená argumentácia matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom skutočnosti, že faktický výkon striedavej starostlivosti neprebieha v zmysle rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 9P/185/2020 zo dňa 5. novembra 2021. Maloletí sa nestriedajú a nestriedali v starostlivosti rodičov v intervaloch uvedených v predmetnom rozsudku, ktorý je v rozpore s reálnym výkonom rodičovských práv a povinností. Práve návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a na zmenu rozsudku mali zabezpečiť stabilitu maloletým podľa dovtedajších zvyklostí ich rodiny, teda len na mieste, kde žili pred rozvodom. Matka ďalej poukázala na to, že otec aktuálne prvý mesiac nezaplatil výživné na maloletých, na ktoré boli zvyknuté. Matka za toto výživné zabezpečovala nákup tých vecí, ku ktorým otec nemá vzťah a ktoré momentálne deťom chýbajú (prechodné bundy, prechodná obuv, vitamíny, doplnky výživy v chrípkovom období, knihy a hudobniny do hudobnej školy na nový školsky rok, pomôcky do školy a na atletiku a plávanie, nový nábytok pre školáka a pod.). Práve neodkladné opatrenie malo zabezpečiť kontinuitu pri zmene pomerov a dať garanciu matke, že sa smie spoľahnúť aspoň na obvyklé zdroje pre maloletých. Podľa matky otec nesie zodpovednosť za stav, ktorý spôsobil. Otec na súde prvej inštancie dňa 11. septembra 2023 pred súdnou úradníčkou priznal, že matku odhlásil z trvalého pobytu a tajil danú skutočnosť päť mesiacov, lebo išlo o formu trestu z jeho strany. Matka považuje za nevyhnutné ihneď zmeniť výchovné prostredie maloletých, aby sa predišlo trvalým škodám, ktoré nebude možné napraviť. Tento stav je ďalej neúnosný a vyžaduje si neodkladnú úpravu do času, kedy bude rozhodnuté vo veci samej. Neodkladné opatrenie slúži aj na ochranu maloletých pred nevhodným výchovným prostredím, ktorým je aj dlhodobé správanie otcovej matky, ktorá matku ponižuje tým, že ju roky nezdraví, pred maloletými sa s ňou nebaví a neustále kritizuje výchovu matky (výživu, zameranie na zdravú stravu). Matka navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.
3. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom, účastníčkou konania (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia súdu prvej inštancie i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákone rozhodol, keď návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
7. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia totiž nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne medzery, je preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytuje možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami matky a pre celkovú úplnosť sa však žiada doplniť nasledovné:
8. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné ako už uviedol i súd prvej inštancie iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je umožnené súdu nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu.
13. K odvolacej námietke matky o porušení jej práva na spravodlivý proces, v dôsledku riadneho neodôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie riadne, dostatočne a logicky odôvodnil. Napadnuté uznesenie v plnom rozsahu spĺňa nižšie uvedené kritériá.
14. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Podľa § 234 ods.2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
16. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).
17. K druhej odvolacej námietke matky, o nedostatočne zistenom skutkovom stave, o nevypočutí maloletého odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej ale zásadne len bezodkladnej úpravy rodinnoprávnych vzťahov. Bezodkladnosť opatrenia spočíva v tom, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov konania, ani tretích osôb a pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, pretože takéto dokazovanie presahuje rámec konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je v rozpore so zmyslom okamžitej a rýchlej ochrany dieťaťa. Z tohto dôvodu zákon ani nepredpokladá, aby pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vykonával dokazovanie (§ 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku). Je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, od ktorých sa odvodzuje opodstatnenosť návrhu aspoň osvedčené.
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto súd prvej inštancie správne rozhodol na základe zistených skutočností. Účelom neodkladného opatrenia je totiž len bezodkladná úprava pomerov účastníkov konania, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach maloletých detí, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov, čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa.
19. Zo skutkových okolností v prejednávanej veci vyplynulo, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 9P/185/2020-101 z 5. novembra 2021 a zároveň bola schválená rodičovská dohoda v znení: „Maloleté deti B.: A., nar. X. XXXXXXXX XXXX a C., nar. XX. XXXXXX XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od nedele v nepárnom kalendárnom týždni od 17,00 hod. do nasledujúceho utorka v párnom kalendárnom týždni do 17,00 hod., od štvrtka v párnom kalendárnom týždni od 17,00 hod. do nedele v párnom kalendárnom týždni do 17,00 hod., od utorka v nepárnom kalendárnom týždni od 17,00 hod. do štvrtka v nepárnom kalendárnom týždni do 17,00 hod. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosti o maloleté deti od nedele v párnom kalendárnom týždni od 17,00 hod. do nasledujúceho utorka v nepárnom kalendárnom týždni do 17,00 hod., od štvrtka v nepárnom kalendárnom týždni od 17,00 hod. do nedele v nepárnom kalendárnom týždni do 17,00 hod., od utorka v párnom kalendárnom týždni od 17,00 hod. do štvrtka v párnom kalendárnom týždni do 17,00 hod. Miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí bude miesto trvalého bydliska maloletých detí. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Výživné sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ Matka sa v preskúmavanom prípade domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s tým, že maloleté deti budú zastupovať obaja rodičia a otcovi by uložil povinnosť platiť výživné 250,- eur mesačne na každé maloleté dieťa a upravil styk otca s maloletými.
20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že absentuje naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov a preto je dôvodné návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.
21. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného oparenia vyplýva, že primárnym dôvodom, prečo matka maloletých detí navrhuje zmenu uzatvorenej rodičovskej dohody je skutočnosť, že otec maloletých detí jej zrušil trvalý pobyt v nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve, teda v dome, v ktorom sa realizovala striedavá starostlivosť. Táto samotná okolnosť je ale irelevantná, keďže prihlásenie občana na trvalý pobyt má len evidenčný charakter. Matka neuviedla žiadne okolnosti, že by jej otec maloletých detí zamedzil prístup do domu, že by ju nútil dom vypratať.
22. Podľa § 3 ods. 1 a 3 t,č, 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „Zákon o hlásení pobytu“), trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt (1). Prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter (3).
23. Z obsahu spisu je zrejmé, že napriek rodičovskej dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, aktuálne síce dochádza medzi rodičmi k nezhodám, čo však same o sebe nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nezistil žiaden dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, hoci matka poukazovala aj na nespôsobilosť otca k výkonu rodičovských práv a povinností a na negatívne prežívanie situácie v rodine maloletými deťmi. Otec tvrdenia matky v celom rozsahu popieral, zdôrazňoval, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje riadne. Ničím nepodložené tvrdenia matky o negatívnych vplyvoch otca a starej matky zo strany otca na zdarný psychický a fyzický vývoj maloletých detí nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaného matkou. O citoch oboch rodičov k maloletým deťom nemá odvolací súd žiadne pochybnosti, ich práva a povinnosti sú upravené rodičovskou dohodou, ktorá je pri snahe oboch rodičov realizovateľná. Niet žiadnej záruky, že okamžitá zmena výchovného prostredia v zmysle návrhu matky, by viedla k zníženiu napätia medzi rodičmi, keď navyše takáto zmena nie je bez pochýb v záujme maloletých detí. V danej veci vzhľadom na doterajšiu striedavú starostlivosť oboch rodičov možno uzavrieť, že záujem maloletých vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v ich živote nezastupiteľné postavenie. Spolupôsobenie, kooperácia rodičov pri výchove sú nevyhnutné. Tak ženský (matka), ako aj mužský (otec) vzor je pre zdravý vývin maloletých vhodný a prospešný. Súd prvej inštancie správne návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže matka neosvedčila najnutnejšie predpoklady k tomu, aby súd rozhodoval nariadením neodkladného opatrenia a tiež spôsobom, ako to navrhuje matka, pričom svoje zamietajúce rozhodnutie riadne odôvodnil. I odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvodné neodkladným opatrením bezodkladne zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné.
24. Odvolací súd vyslovene prízvukuje, že pri výkone rodičovských práv a povinností sú rodičia v prvom rade povinní chrániť záujmy svojich maloletých detí (§ 28 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine), pričom akékoľvek konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech maloletých detí, a preto dôrazne apeluje na rodičov, aby nadradili záujmy a prospech svojich maloletých detí nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi.
25. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že vo veci samej, o zmene rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bude možné rozhodnúť až po riadne vykonaní dokazovania.
26. Pri riadení sa všetkými už opísanými úvahami odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, keďže nejde o konečné rozhodnutie.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).