Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7C-272-2013.pdf
PDF · 74 KB
Case nature
Subarea
7C/272/2013
Uznesenie
Okresný súd Poprad, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Horná Kráľová, Nad potokom 220/9 a 2/ C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D., A. XXX/XX, obaja právne zastúpení: Mgr. Pavol Antoš, advokát so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 93 proti žalovaným: 1/ C. E. & F., s.r.o. so sídlom XXX XX A. F., G. XXX, ČR, IČO: XXX XX XXX a 2/ H. I., J. K. K. XXX XX I. X, K. XX/XX, ČR, IČO: XXX XX XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka so sídlom Vajanského nám. č. 2, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie sumy 8.778,35 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Sporovým stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1./ a 2./ rade žalobou zo dňa 16.12.2013 žiadali, aby súd zaviazal žalovaných, a to pôvodne žalovaného v 1./ rade, L. M., občan ČR, žalovaného v 2./ rade C. N. E. & F., v 3./ rade C. E. & F., K. J. D. X./ O. H. I., J. na zaplatenie sumy spolu 480.000,- Kč s príslušenstvom.
2. Žalobcovia podaním zo dňa 22.9.2014 žiadali zastaviť konanie voči žalovaným v 1./ a 2./ rade. Súd uznesením zo dňa 29.7.2020 konanie voči žalovaným v 1./ a 2./ rade zastavil a žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania nepriznal.
3. V priebehu konania a po pojednávaniach vo veci žalobcovia podaním zo dňa 2.6.2023 zobrali žalobu späť voči žalovaným v 1./ a 2./ rade (pôvodne pri podaní žaloby to boli žalobcovia v 3./ a 4./ rade). Späťvzatie odôvodnili tým, že žaloba nebola podaná bezdôvodne, nakoľko v právnom poriadku Slovenskej republiky je upravený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Obdobný nárok je upravený aj v právnom poriadku Spolkovej republiky Nemecko, avšak vzťahuje sa na nehody až od r. 2017, pričom uvedenú skutočnosť žalobcovia nemohli vedieť, ani predpokladať vzhľadom k tomu, že až v priebehu súdneho konania, keď bol podaný výklad rozhodného práva príslušnými orgánmi v Nemecku prostredníctvom žiadosti zaslanej Ministerstvom spravodlivosti SR, čo žalobcovia nemohli vedieť, tak až s ohľadom na výklad rozhodného práva berú podanú žalobu späť v celom rozsahu. Súčasne poukázali na skutočnosť, že späťvzatie vykonali hneď, ako sa dozvedeli o nemožnosti uplatňovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti Spolkovej republiky Nemecko. Žiadali aplikovať § 257 CSP, pretože existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa videli v okolnostiach sporu, aj v existencii skutočností spočívajúcich v zložitosti právnej problematiky a znalosti cudzej právnej úpravy, pričom poukázali na to, že žalobcovia prišli v dôsledku dopravnej nehody o svojho jediného syna a táto strata predstavuje stále pre nich obrovskú emocionálnu záťaž a stratu, s ktorou sa možno ťažko vyrovnať, aj preto žalobu podávali.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Na základe uvedených skutočností a citovanej právnej úpravy súd konanie o žalobe vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade a žalovanému v 2./ rade zastavil podľa § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z., a to na základe dispozitívneho úkonu žalobcov, ktorým títo žalobu voči žalovaným v 1./ a 2./ rade písomným podaním zobrali späť a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
7. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 257 Civilného sporového poriadku, a to tak, že súd sporovým stranám náhradu trov konania nepriznal s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v okolnostiach prejednávanej veci, majúc na zreteli, že žalobcovia v 1./ a 2./ rade boli rodičia zomrelého syna, ktorý zahynul v dôsledku dopravnej nehody a strata jediného syna pre rodičov predstavovala, a ako súd zistil počas výsluchu rodičov na pojednávaní, aj naďalej predstavuje obrovskú emocionálnu záťaž a stratu, s ktorou sa rodičia, ktorí mali svoje dieťa veľmi radi a vzťah medzi nimi a synom bol citovo úzko prepojený, vyrovnávali veľmi ťažko. Preto súd citlivo pristúpil aj k otázke vysporiadania sa s nárokom na náhradu trov konania, a to posúdením všetkých zákonných kritérií na priznanie, resp. nepriznanie náhrady trov konania sporovým stranám, ak sa jedná o tak závažnú otázku, ako je podaná žaloba v tejto veci, keď žalobcovia ako rodičia (najbližší príbuzní) obete podali žalobu titulom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Súd mal za to, že v danom prípade nemožno aplikovať kritériá spočívajúce v zásade zavinenia zastavenia konania (§ 256 CSP), ale že je na mieste aplikácia § 257 CSP, keďže dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v samotnej povahe prejednávanej veci.
9. Ako vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR z 10.10.2018, sp. zn. I. ÚS 168/2018, „Ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.“ Preto aj v uvedenej veci súd neoprel rozhodnutie o náhrade trov konania len o všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom nároku na základe všeobecných kritérií, ale prihliadol na samotný nárok uplatnený na súde, okolnosti prejednávanej veci, ako aj postoj účastníkov konania. Žalobcovia zobrali žalobu späť ihneď po tom, ako sa dozvedeli o nemožnosti uplatňovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a to zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SRN, ktoré bolo dožiadané cestou tunajšieho súdu a prostredníctvom žiadosti Ministerstva spravodlivosti SR, pričom stanovisko došlo súdu dňa 23.3.2023, pritom učinili tak po predchádzajúcich dvoch pojednávaniach. Ako bolo vyššie uvedené, samotnou prejednávanou vecou bolo uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy za zomrelého v dôsledku dopravnej nehody, ale aj skutočnosť, že išlo o vec vyžadujúcu si posúdenie, a teda aplikáciu cudzieho práva. Žalobcovia v podanej žalobe si uplatňovali nárok podľa českého právneho poriadku. V konaní vyšlo napokon najavo, že na uplatnený nárok sa vzťahujú právne predpisy Spolkovej republiky Nemecko (nemecké právo). Súd sa obrátil so žiadosťou o výklad rozhodného práva na príslušné orgány Nemecka, a to prostredníctvom žiadosti zaslanej Ministerstvu spravodlivosti SR. Tu je podstatná tá skutočnosť, že aj keď v konaní žalovaná strana ako prvá poukazovala na aplikáciu nemeckého práva, žalobcovia po zohľadnení výkladu rozhodného práva, doručeného súdu prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR zo strany nemeckých orgánov, zobrali podanú žalobu späť v celom rozsahu, a to hneď, ako sa dozvedeli o nemožnosti uplatňovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z podaného stanoviska Ministerstva spravodlivosti Nemecka zo dňa 23.3.2023. Vzhľadom na existenciu týchto skutočností pozostávajúcich z povahy prejednávanej veci, okolnosti sporu i samotného postoja žalobcov v konaní mal súd dôvodne za to, že im nemožno pričítať zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania, ale že je tu iná okolnosť výnimočného charakteru, ktorá bráni súdu rozhodnúť v zmysle § 256 ods. 1 CSP.
10. Z vyššie uvedených dôvodov súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.