Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/114/2018

Identifikačné číslo spisu: 8713218008 Dátum vydania rozhodnutia: 30.05.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8713218008.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ E. K., bývajúcej vo R., 2/ O. K., bývajúceho vo R./42, obaja zastúpení Mgr. Pavlom Antošom, advokátom, so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 93, proti žalovaným 1/ C. F., bývajúcemu v H., 2/ IHRO Grossraumspedition, Transport & Logistik, s.r.o., so sídlom Mariánske Lázně, Hroznatova 773, IČO: 263 52 931, Česká republika, 3/ Ihro Transport & Logistik, s.r.o., s o sídlom Mariánske Lázně, Hroznatova 773, IČO: 263 52 931, Česká republika, 4/ Česká pojišťovna, a.s., so sídlom v Prahe 1, Spálená 75/16, IČO: 452 72 956, Česká republika, zastúpená J UDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou, s o s ídlom v Martine, Pavla Mudroňa 26, o zaplatenie 480 000 Kč s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného 4/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 21. apríla 2016 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 10. júla 2014 č. k. -49 konanie voči žalovaným 3/ a 4/ zastavil a uvedeným žalovaným náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia zobrali žalobu voči žalovaným 3/ a 4/ späť a navrhli konanie voči nim zastaviť. Po právnej stránke aplikoval a č. v znení do 30. júna 2016 (ďalej aj „“). O trovách konania rozhodol podľa , prvá veta s konštatovaním, že žalovaným 3/ a / trovy nepriznal, lebo im žiadne nevznikli. 2. Okresný súd uznesením z 3. novembra 2014 č. k. -64 opravil záhlavie, výrok a odôvodnenie uznesenia okresného súdu z 10. júla 2014 č. k. -49 medzi iným tak, že konanie voči žalovaným 1/ a 2/ zastavil a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení opravného rozhodnutia uviedol, že postupoval podľa a 3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného 4/ uznesením z 21. apríla 2016, sp. zn. , zrušil uznesenie z 10. júla 2014 č. k. -49 a opravné uznesenie z 3. novembra 2014 č. k. -64 a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie. Po právnej stránke aplikoval , , V odôvodnení uznesenia uviedol, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca podaním z 19. decembra 2013 zobral žalobu späť, ale voči žalovaným 1/ a 2/. Súd prvej inštancie v úmysle opraviť chybné uznesenie z 10. júla 2014 č. k. -49 vydal opravné uznesenie z 3. novembra 2014 č. k. -64. Odvolací súd však mal za to, že nesprávne rozhodnutie okresného súdu z 10. júla 2014 č. k. -49 nebolo možné opraviť opravným uznesením z 3. novembra 2014 č. k. -64. Konštatoval, že z obsahu uznesenia z 10. júla 2014 nevyplýva, že by v ňom malo ísť o chyby v písaní a počítaní, ktoré je možné opraviť v zmysle Súhlasil s názorom odvolateľa, že pod zrejmým omylom, či nesprávnosťou treba rozumieť také chyby v písaní a v počítaní, ku ktorým došlo zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej, či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhotovila a ktoré je každému zrejmé. Za zrejmú nesprávnosť nemožno preto považovať rozhodnutie vydané okresným súdom z 10. júla 2014 č. k. -49. V napadnutom uznesení okrem záhlavia, v ktorom chýba označenie účastníkov 1/ a 2/, je vo výroku uvedené, že sa zastavuje konanie voči žalovaným 3/ a 4/ a odôvodnenie tohto uznesenia korešponduje s jeho výrokom. Odvolací súd preto ustálil, že uznesenie súdu prvej inštancie z 10. júla 2014 č. k. -49 je uznesením, ktoré vo veci vôbec nemalo byť vydané, lebo ide o zmätočné rozhodnutie, nevyplývajúce z dispozičného úkonu žalobcu v predmetnej veci. Takéto nesprávne rozhodnutie nebolo možné upraviť opravným uznesením z 3. novembra 2014 č. k. -64. 4. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný 4/ (ďalej aj „dovolateľ“) s poukazom na a , , Namietaný procesný nedostatok videl v prekvapivosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Žiadal rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania. 5. K podanému dovolaniu žalovaného 4/ sa písomne vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/ tak, že uviedli: „k dovolaniu sa nevyjadrujeme“. 6. Podľa prechodného ustanovenia , (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu (žalovaný 4/) zastúpená v súlade so zákonom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť, pretože neboli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania. 8. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (30. júna 2016), t. j. za účinnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle , a 9. Dovolací súd môže pristúpiť k preskúmaniu vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia, len ak ide o dovolanie prípustné tak z objektívneho, ako aj subjektívneho hľadiska. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu znaky rozhodnutia, proti ktorému bolo dovolanie podľa prípustné (objektívna prípustnosť dovolania bola vymedzená v až ). Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje domáhať sa dovolacieho prieskumu. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či napadnuté rozhodnutie má negatívny dopad na dovolateľa (viď R 40/1993 a R 50/1999) a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery a či prípadným zrušením rozhodnutia sa dosiahne náprava dôsledkov, ktoré vyvolalo. Záver o tom, že podané dovolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti dovolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti dovolania. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovaného 4/ proti uzneseniam

okresného súdu (z 10. júla 2014 č. k. -49 a z 3. novembra 2014 č. k. -64) tak, že tieto uznesenia zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

11. Dovolací súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti dovolania vychádzajúc aj z dospel k záveru, že právo podať dovolanie prináleží len tomu účastníkovi (strane sporu), ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade žalovanému 4/ zrušením uznesení súdu prvej inštancie na základe ním podaného odvolania žiadna ujma na jeho procesných právach spôsobená nebola (jeho odvolaniu bolo odvolacím súdom v celom rozsahu vyhovené), a preto žalovaný 4/ nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 21. apríla 2016 sp. zn. , .

12. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie podané žalovaným 4/ odmietol podľa ako podané neoprávnenou osobou. 13. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.