Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4Cpr/9/2021

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, C., proti žalovanému: Mestské kultúrne stredisko mesta Piešťany, IČO: 00 182 869, A. Dubčeka 27, Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., IČO: 35 892 994, Sasinkova 10, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá, takto

rozhodol:

I. U r č u j e sa, že výpoveď daná žalobcovi žalovaným dňa 24.05.2021 je neplatná.

II. V časti o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, sa žaloba z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.07.2021, v spojení s jej doplnením doručeným súdu dňa 23.07.2021, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 24.05.2021 podľa je neplatné a pracovný pomer žalobcu u žalovaného trvá, ako aj zaplatenia náhrady mzdy vo výške určenej ku dňu právoplatnosti rozsudku vypočítanej z mesačnej výšky mzdy 1.083,- eur brutto.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že má za to, že výpoveď je neplatná z dôvodov: 1. Absencia Analýzy efektivity opatrení zrušenia pracovného miesta ako podkladu rozhodnutia zamestnávateľa o iných organizačných zmenách č. 1/2020 s účinnosťou od 01.06.2020, čím nebola objektívne preukázaná efektivita zmeny organizačnej štruktúry. Po zmene organizačnej štruktúry boli vytvorené nové pracovné miesta a zamestnaní noví zamestnanci.; 2. Absencia písomného rozhodnutia zamestnávateľa o iných organizačných zmenách č. 1/2020, nakoľko sa nevyskytuje v registratúre príslušnej odborovej organizácie.; 3. Absencia písomnej žiadosti zamestnávateľa o prerokovaní výpovede so zástupcami zamestnancov, nakoľko žiadosť zamestnávateľa zástupcovi odborovej organizácie sa nenachádza v registratúre príslušnej odborovej organizácie.; 4. Zamestnávateľ porušil povinnosť podľa , tým že nebola prerokovaná výpoveď so zástupcom odborov v zmysle poslednej vety , nakoľko predchádzajúci súhlas je možné použiť len v lehote 2 mesiacov. Prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov bolo podľa výpovede dňa 18.05.2020, teda 12 mesiacov vopred.; 5. Absencia písomnej ponuky iného vhodného pracovného miesta adresovaného zamestnancovi, čím zamestnávateľ porušil povinnosť .; 6. V čase pracovnej neschopnosti žalobcu bol 01.08.2020 prijatý nový zamestnanec (V..), na pracovné miesto „vedúci galerijného oddelenia“ , ktorý vykonáva pracovnú náplň žalobcu. Žalobca „vedúceho galerijného oddelenia“ v MsKS v minulosti vykonával pri nástupe do zamestnania, avšak vtedajšou zmenou organizačnej štruktúry sa stal „galerista-kultúrnovýchovný pracovník“ s rovnakou náplňou práce ako terajší vedúci galerijného oddelenia. Totožná náplň práce, iné pomenovanie pracovného miesta.; 7. Vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania zo strany zamestnávateľa z dôvodu porušenia tým, že zamestnávateľ bez zbytočného odkladu neodpovedal na sťažnosť žalobcu, nevykonal nápravu, neupustil od konania a neodstránil jeho následky. Žalobca ďalej uviedol, že je zamestnancom žalovaného od 05.12.2005. Pôsobil aj ako vedúci galerijného oddelenia a s náplňou práce, kde bol riadený vtedajšou riaditeľkou. Jeho vedenie pozostávalo z riadenia piatich pracovníkov, tri predavačky vo výstavnej sieni - predajni a dve pracovníčky ako dozor a lektorovanie v galérii. Zodpovedal za správu a ochranu majetku, za hospodárenie s finančnými prostriedkami, vypracovaní agendy v prevádzkach, pláne výstav a podujatí. Platobným výmerom zo dňa 30.12.2019 s účinnosťou od 01.01.2020 mu bol určený funkčný plat vo výške 1.083,- eur mesačne na 100% úväzok. K 01.01.2020 mu bola vypočítaná prax 33 rokov a 75 dní. Práceneschopný bol od 01.06.2020 do 19.06.2021. Zmena organizačnej štruktúry Rozhodnutím zamestnávateľa č. 1/2020 bola účinná od 01.06.2020. Predsedom odborovej organizácie SLOVES pri MsKS bol žalobca zvolený 15.03.2021 s účinnosťou od 01.04.2021. Vzhľadom na porušenie viacerých povinností zo strany zamestnávateľa týkajúcich sa najmä porušenia zásady rovnakého zaobchádzania žalobca na žalovaného podal sťažnosť podľa dňa 24.05.2021. Zamestnávateľ sťažnosť neriešil a nekonal v zmysle . Zamestnávateľ odstúpil sťažnosť na Mesto Piešťany, ktoré nezákonným spôsobom vyriešilo sťažnosť formou oznámenia. Procedurálnu stránku ako aj vecno-právnu stránku v tejto veci žalobca napadol podnetom na miestne príslušnej prokuratúre. Výpoveď podľa bola žalobcovi doručená dňa 24.05.2021, s ktorou výslovne nesúhlasil. Výpoveď prišla 3 hodiny po tom, ako žalobca podal sťažnosť podľa , pričom 24.05.2021 ráno o 7:30 hod. žalobca doručil na podateľňu zamestnávateľa sťažnosť na zamestnávateľa podľa a zamestnávateľ 24.05.2021 o 10:00 hod. mu doručil výpoveď a následne ju prerokoval úradným záznamom. Dňa 30.06.2021 žalobca doručil zamestnávateľovi oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšej existencii pracovného miesta. Žalobca ďalej uviedol, že Analýza efektivity opatrení zrušenia pracovného miesta slúži ako podklad pre rozhodnutie zamestnávateľa pre zmenu organizačnej štruktúry. V tomto dokumente by mal napr. vedúci zamestnanec uviesť, aké opatrenia prichádzajú do úvahy za účelom zvýšenia efektivity práce na úseku, kde sa majú rušiť pracovné miesta, pričom rušenie pracovných miest by malo byť najefektívnejšie riešenie, teda sledovať ekonomické záujmy podniku. Ako súčasný predseda odborovej organizácie má žalobca priamy prístup k registratúre odborovej organizácie. Potvrdzuje, že spomínaná Analýza sa v registratúre nenachádza a preto má dôvodnú pochybnosť o jej existencii. Zmena organizačnej štruktúry počíta so zrušením 3 pracovných miest a medzi nimi aj pracovné miesto žalobcu. Avšak po 3 mesiacoch boli 2 zamestnanci (tí istí zamestnanci) opätovne prijatí do zamestnania. Následne boli prijatí do zamestnania L. Bláhová a M. Sedlák. Išlo teda len o účelový manéver zo strany zamestnávateľa, ktorým mal navodiť šetrenie a tak zdôvodniť nadbytočnosť žalobcu. Podľa ustálenej judikatúry súd skúma existenciu organizačnej zmeny a či v jej dôsledku sa stal zamestnanec týmito zmenami nadbytočným. Podľa žalobcu je preukázateľné, že zamestnávateľ predstieral prijatie organizačných zmien (resp. zamestnávateľ sledoval iný cieľ - účelovo vyhodiť žalobcu), nakoľko nová organizačná štruktúra počítala s vytvorením nových pracovných miest, teda zmena organizačnej štruktúry nesledovala cieľ zabezpečenia efektivity práce, preto ide o neplatnú výpoveď. V deň 01.06.2020, ako vtedajší radový člen odborovej organizácie, sa žalobca predsedníčky A. Vičanovej telefonicky spýtal, prečo ich o organizačnej zmene MsKS neinformovala. A. Vičanová mu odpovedala, že prišiel za ňou 29.05.2020 riaditeľ Sedláčik a medzi dverami mával papiermi a oznámil jej „ S Valom je to vybavené...“ Samotný kontext udalostí evokuje formálnosť rozhodnutia o organizačnej zmene s cieľom rozviazania z pracovného pomeru so žalobcom. Výpovedi predchádzalo správanie zamestnávateľa, ktoré je možné považovať za diskriminačné či za šikanózne voči osobe žalobcu. Z uvedených skutkov v sťažnosti vyplýva, že išlo len o fiktívnu organizačnú zmenu. Žalobca namieta zmenu kvalifikačnej štruktúry zamestnancov (požiadavka vysokoškolského vzdelania) z dôvodu, že u žalovaného pracuje nepretržite viac ako 15 rokov a má viac praxe v kultúre ako dvaja novo prijatí zamestnanci dokopy (L. Bláhová - absolvent, M. Sedlák - predtým živnostník, sochár). Navyše v kultúre pracuje od 18 rokov veku, organizoval výstavy, hudobné festivaly, vydával a editoval časopisy, fotografoval akcie, robil kurátora výstav. Zároveň dáva do pozornosti, že náplň práce M. Sedláka vykonával v minulosti žalobca ako vedúci galerijného oddelenia, kedy nebola podmienka vysokoškolského vzdelania. Má za to, že terajšia podmienka vysokoškolského vzdelania je exemplárom nerovnakého zaobchádzania, ktorá mala za cieľ znemožniť mu ďalší výkon práce u žalovaného. Pri zamestnávateľovi pôsobí odborová organizácia SLOVES pri MsKS, ktorej bol žalobca radovým členom a následne sa stal jej predsedom od 01.04.2021. Vo výpovedi sa uvádza, že výpoveď bola prerokovaná so zástupcom zamestnancov dňa 18.05.2020. V registratúre odborov sa nenachádza ani žiadosť zamestnávateľa ani zápis z prerokovania výpovede zo strany zamestnávateľa so zástupcom zamestnancov. Je teda preukázateľné, že zamestnávateľ si fakticky nesplnil svoju povinnosť doručenia písomnej žiadosti zástupcovi zamestnancov, a teda k prerokovaniu de facto nemohlo ani dôjsť. Zákonník práce počíta s fikciou prerokovania, ale nepočíta s fikciou existencie písomnej žiadosti. Zvolený postup zamestnávateľa evokuje len formálne konštatovanie zamestnávateľa vo výpovedi, kde uvádza, že „výpoveď bola prerokovaná“, ale ide o nepravdu. Zamestnávateľ výpoveď so zástupcami zamestnancov neprerokoval, čím si nesplnil svoju povinnosť, a preto je výpoveď neplatná. jasne v počíta s fikciou súhlasu do 15 dní, len ak o to zamestnávateľ požiadal. Písomná žiadosť neexistuje. Samotný súhlas (reálny alebo fiktívny) je použiteľný len v lehote 2 mesiacov od jeho udelenia. Táto podmienka splnená nebola, nakoľko výpoveď bola žalobcovi doručená 24.05.2021 a prerokovanie výpovede „bolo“ 18.05.2020, čo je rozdiel takmer 12 mesiacov. Zamestnávateľ teda porušil povinnosť použitia udeleného súhlasu v lehote dvoch mesiacov od udelenia. Vo výpovedi zamestnávateľ formálne vyhlasuje, že v zmysle nemá možnosť (pozn. zamestnanca) ďalej zamestnávať. Avšak zamestnávateľ má ponukovú povinnosť, teda povinnosť ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu. A zamestnávateľ musí preukázať odmietnutie pracovnej ponuky. Zamestnávateľ žalobcovi neponúkol akékoľvek iné miesto, pričom voľné miesta sa vytvorili (v Galérii Fontána, resp. Piešťanská mestská galéria, neskôr výstavné priestory „Mólo“ na Kolonádovom moste), týmto konaním zamestnávateľ nesplnil povinnosť ponuky vhodného pracovného miesta, čo spôsobuje neplatnosť výpovede. V čase pracovnej neschopnosti žalobcu bol 01.08.2020 prijatý nový zamestnanec (I., na pracovné miesto „vedúci galerijného oddelenia“, ktorý vykonáva pracovnú náplň žalobcu. Žalobca dáva na vedomie, že „vedúceho galerijného oddelenia“ v minulosti vykonával pri nástupe do zamestnania, avšak vtedajšou zmenou organizačnej štruktúry sa stal „galerista- kultúrnovýchovný pracovník“ s rovnakou náplňou práce ako vedúci galerijného oddelenia. Už len toto konanie zamestnávateľa počas PN žalobcu napĺňa skutkovú podstatu nerovnakého zaobchádzania a zásahu do práv žalobcu. Zamestnávateľ vykonal viacero skutkov, ktoré viedli k vyhodeniu žalobcu (verejné ohováranie, bossing na pracovisku, účelová zmena organizačnej štruktúry, zamestnanie nových zamestnancov). Opísané skutky v sťažnosti zo dňa 24.05.2021 napĺňajú viaceré skutkové podstaty porušenia ako aj antidiskriminačného zákona: 1. Zamestnávateľ sa dopustil porušenia zákazu diskriminácie v zmysle a to tým, že zmenou organizačnej štruktúry vytvoril staro-nové pracovné miesto „vedúci galerijného oddelenia“, ktoré v minulosti žalobca vykonával, avšak teraz s podmienkou vysokoškolského vzdelania, ktorú žalobca z objektívnych dôvodov nemohol naplniť. Zamestnávateľ, mu neponúkol novovytvorené pracovné miesto. Podmienku II. stupňa vysokoškolského vzdelania vníma žalobca ako diskriminačnú, nakoľko na výkon funkcie vedúceho galerijného oddelenia, ktorého náplňou práce je najmä organizovanie výstav a inštalácia diel, je objektívne absurdné dávať podmienku vysokoškolského vzdelania. O to viac je podmienka diskriminačná, keďže náplň práce vedúceho galerijného oddelenia žalobca vykonával viac ako 15 rokov u žalovaného.; 2. Zamestnávateľ sa dopustil porušenia povinnosti (konkrétne „bossing“) v zmysle prvej vety a druhej vety a to tým, že zamestnávateľ: zatajoval, zadržiaval informácie, ktoré sú potrebné na plnenie pracovných úloh a ovplyvňujú pracovný výkon zamestnanca; šíril nepravdivé informácie, nepodložené tvrdenia o šikanovanom zamestnancovi; ignoroval, vylúčil a prerušil kontakty obete šikany s inými zamestnancami; mal útočné a urážlivé poznámky na zamestnanca; obmedzil možnosti zamestnanca vyjadriť svoj názor; 3. Zamestnávateľ sa dopustil skutku v zmysle antidiskriminačného zákona a to tým, že počas zamestnancovej PN zamestnávateľ verejne rozširoval, že zamestnanca vyhodil, lebo v organizácii budú pracovať iba mladí a nie starí. Tieto nepravdy počas celej PN verejne rozširoval medzi kolegami, medzi návštevníkmi, ako aj medzi obyvateľmi mesta Piešťany. Zamestnávateľ nabádal kolegov, aby sa so zamestnancom nebavili, resp. bavili iba málo. Kolegovia zamestnancovi otvorene dávali najavo, že zamestnanec príde o pracovné miesto a odmietali s ním viesť ďalšie hlbšie debaty. Avšak, pracovný pomer počas PN žalobcu stále existoval. Išlo teda len o formu zastrašovania zo strany zamestnávateľa. Žalobca ďalej uviedol, že platobným výmerom zo dňa 30.12.2019 s účinnosťou od 01.01.2020 mu bol určený funkčný plat vo výške 1.083,- eur mesačne brutto na 100 % úväzok. K 01.01.2020 mu bola vypočítaná prax 33 rokov a 75 dní.

3. V podaní zo dňa 04.11.2021 ďalej žalobca poukazoval na to, že: 1. dňa 30.09.2021 hlavný kontrolór mesta Piešťany predložil Mestskému zastupiteľstvu Piešťany Správu o výsledkoch ukončených kontrol, v ktorých bolo zistených nespočet porušení zákonov či interných smerníc žalovaného; 2. dňa 30.09.2021 bol riaditeľ žalovaného I. uznesením MsZ C. odvolaný z funkcie riaditeľa žalovaného na návrh primátora mesta Piešťany; 3. dňa 04.11.2021 hlavný kontrolór mesta Piešťany predloží Mestskému zastupiteľstvu Piešťany Správu o výsledkoch ukončených kontrol hlavného kontrolóra. Tieto skutočnosti a dôkazy predkladá žalobca na doplnenie objektívneho obrazu o iných flagrantných porušeniach zákona zo strany bývalého riaditeľa žalovaného. Jeho nedostatočná skúsenosť s riadením mestskej príspevkovej organizácie a jeho neodbornosť v oblasti nakladania s verejnými financiami dopĺňa obraz o jeho manažérskych zlyhaniach a nezákonných postupoch o. i. aj v pracovnoprávnych vzťahov.

4. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Pracovnú zmluvu zo dňa 05.12.2005, Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 05.12.2005, Dodatok č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 27.11.2006, Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti R XXXXXX, Výpoveď zo dňa 24.05.2021, Úradný záznam z prerokovania výpovede zo dňa 24.05.2021, Nesúhlas s rozviazaním pracovného pomeru a oznámenie o trvaní jeho ďalšej existencie zo dňa 29.06.2021, Organizačný poriadok zo dňa 15.05.2020, Schému pracovníkov MsKS Piešťany - 1.6.2020, zo dňa 15.03.2021, Sťažnosť zo dňa 24.05.2021, Sťažnosť - postúpenie zo dňa 26.05.2021, Námietku voči postupu zo dňa 28.05.2021, Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 07.06.2021, Podnet na prokuratúru zo dňa 22.06.2021, Rozhodnutie o plate zo dňa 30.12.2019, Správu o výsledku kontroly č. 10/2021 zo dňa 17.09.2021, Správu o výsledku kontroly č. 9/2021 zo dňa 04.08.2021, Uznesenia zo 4. zasadnutia Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany konaného dňa 30.09.2021, Správu o výsledku kontroly č. 8/2021 zo dňa 27.10.2021, Správu o výsledku kontroly č. 13/2021 zo dňa 27.10.2021. Žalobca ďalej navrhol vypočuť žalovaného a svedkyňu Z. D..

5. Žalovanému bola žaloba s prílohami riadne doručená dňa 05.08.2021 (na č.l. 80-81), k tejto sa v určenej lehote a ani neskôr nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, dôkazy nepredložil ani neoznačil.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý mal predvolanie doručené (na č.l. 175), svoju neprítomnosť včas neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. K e-mailovému podaniu žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, zo dňa 02.11.2023 o 13.09 hod. (na č.l. 180) súd dodáva, že bolo súdu doručené nie včas, ale až po vyhlásení rozsudku o cca 13.00 hod., a teda na neho nebolo možné prihliadať. Zároveň ním však právny zástupca žalovaného iba ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, pričom o odročenie pojednávania nežiadal, a teda súd bol oprávnený konať v jeho neprítomnosti.

7. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Z Pracovnej zmluvy zo dňa 05.12.2005 (na č.l. 7) v znení jej dodatkov zo dňa 05.12.2005 (na č.l. 8) a zo dňa 27.11.2006 (na č.l. 9) vyplýva, že bola uzavretá medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú, pričom dohodnutým druhom práce, na výkon ktorej sa zamestnanec prijal, bol vedúci galerijného oddelenia. Z Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti R XXXXXX (na č.l. 11) je zrejmé, že žalobca bol práceneschopný od 01.06.2020 do 19.05.2021. Z listiny „Vec: Výpoveď podľa v znení neskorších predpisov.“ zo dňa 24.05.2021 (na č.l. 12) vyplýva, že ňou žalovaný ako zamestnávateľ dáva výpoveď žalobcovi ako zamestnancovi podľa s tým, že pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby dňa 31.08.2021. Ďalej sa vo výpovedi uvádza, že na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa č. 1/2020 o iných organizačných zmenách s účinnosťou od 01.06.2020 bolo o.i. zrušených niekoľko pracovných miest a medzi nimi aj pracovné miesto „Galerista, kultúrno-výchovný pracovník“ a v dôsledku uvedenej organizačnej zmeny sa stal žalobca nadbytočný. Vo výpovedi je tiež uvedené, že zamestnávateľ v zmysle nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a že výpoveď bola prerokovaná so zástupcom zamestnancov Z., predsedom ZO pri MsKS Piešťany dňa 18.05.2020. Žalobca výpoveď prevzal na pracovisku osobne dňa 24.05.2021. Z listu žalobcu zo dňa 29.06.2021 (na č.l. 15) súd zistil, že žalobca žalovanému oznámil, že s rozviazaním pracovného pomeru nesúhlasí, výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní a na prideľovaní práce na pracovisku, pričom uvedený list žalovaný prevzal dňa 30.06.2021. Žalobca podal žalobu na súd dňa 13.07.2021.

8. Podľa (ďalej len „“), individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.

9. Podľa , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.

10. Podľa a , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa , ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.

12. Podľa (ďalej len „“) (v znení účinnom ku dňu výpovede), neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

13. Podľa až 3 (v znení účinnom ku dňu výpovede), výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. (2) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa , nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. (3)

14. Podľa , , , (v znení účinnom ku dňu výpovede), ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. (1) Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov. (3) Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak. (7)

15. Podľa (v znení účinnom ku dňu výpovede), zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

16. Podľa (v znení účinnom ku dňu výpovede), zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

17. Podľa (v znení účinnom ku dňu výpovede), výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

18. Podľa (v znení účinnom ku dňu výpovede), zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.

19. Podľa (v znení účinnom ku dňu výpovede), právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

20. Podľa (v znení účinnom ku dňu výpovede), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

21. Podľa (v znení účinnom ku dňu výpovede), výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

22. Podľa (v znení účinnom ku dňu výpovede), zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa odsekov 1 a 2 a nedodržaním podmienok podľa odsekov 3 až 5; zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

23. Podľa (v znení účinnom ku dňu výpovede), zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.

24. Podľa (v znení účinnom ku dňu výpovede), ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné.

25. Keďže predmetom konania bola žaloba jednak o určenie neplatnosti výpovede a o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá, ako aj o priznanie náhrady mzdy, súd mal za to, že v záujme hospodárnosti konania je dôvodné rozhodnúť najskôr o prvých dvoch uplatnených nárokoch žalobcu, keď predpokladom pre rozhodovanie o nároku na náhradu mzdy je právoplatné rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a teda že sú tu dôvody na vydanie čiastočného rozsudku, keďže tieto uplatnené procesné nároky sa v priebehu konania po vykonanom dokazovaní stali nespornými.

26. Pokiaľ ide o prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, priamo upravuje možnosť takejto žaloby, keďže v zmysle , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, pričom určenie neplatnosti výpovede vyplýva zo ().

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom platne vznikol pracovný pomer od 05.12.2005 s dohodnutým druhom práce - vedúci galerijného oddelenia. Dňa 24.05.2021 bola žalobcovi doručená písomná výpoveď z pracovného pomeru podľa s poukazom na písomné Rozhodnutie zamestnávateľa č. 1/2020 o iných organizačných zmenách s účinnosťou od 01.06.2020 a nadbytočnosť žalobcu. Podľa výpovede sa mal pracovný pomer žalobcu skončiť uplynutím výpovednej doby dňom 31.08.2021. Žalobca listom zo dňa 29.06.2021 oznámil žalovanému, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Následne žalobca ešte počas plynutia výpovednej doby podal žalobu na súd.

28. Keďže žaloba bola súdu doručená dňa 13.07.2021, pričom pracovný pomer sa mal skončiť dňom 31.08.2021, súd v rámci riešenia predbežnej otázky uzavrel, že žalobca podal žalobu v rámci 2-mesačnej prekluzívnej lehoty podľa , preto mohol pristúpiť k posúdeniu platnosti daného skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

29. Z vykonaného dokazovania ohľadom žiadosti žalobcu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, danej mu zo strany žalovaného, dospel súd k záveru, že žaloba je v tejto časti dôvodná.

30. Výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi, ktorý smeruje ku skončeniu ich pracovného pomeru. Pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje zákon formálne a obsahové náležitosti. Formálnymi náležitosťami sú písomná forma výpovede a jej doručenie druhej strane. Obsahovou náležitosťou výpovede (v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa) je potom uplatnenie dôvodu uvedeného v , ktorý dôvod sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k tomu, že rozväzuje pracovný pomer so zamestnancom. Zmyslom ustanovenia je, aby zamestnanci boli proti výpovedi primerane chránení, aby sa mohli brániť, že výpovedný dôvod nie je daný.

31. Pokiaľ ide o formálne náležitosti výpovede, súd mal za to, že tieto boli splnené, keď výpoveď je v písomnej forme, je z nej zrejmé, komu bola výpoveď daná, z akého dôvodu (nadbytočnosť na základe rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene) i odkaz na právnu úpravu ( ) a bola riadne doručená žalobcovi.

32. Súd vzhľadom na podanú žalobu posudzoval, či dôvod uvedený vo výpovedi obstojí ako výpovedný dôvod, pretože zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov výslovne uvedených v ods. l , ktorý dôvod musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Predpokladom platnej výpovede je zároveň existencia dôvodu výpovede v čase výpovede. To, či skutočne došlo k organizačnej zmene zakladajúcej dôvod výpovede, kto, kedy, akým rozhodnutím a o akých konkrétnych zmenách rozhodol a či tieto zmeny existovali v čase výpovede, je vecou dokazovania o existencii použitého výpovedného dôvodu.

33. V prejednávanej veci súd teda vychádzal z ustanovenia , pod ktorým písmenom je obsiahnutý výpovedný dôvod spočívajúci v tzv. vnútorných organizačných zmenách, ktoré vyúsťujú do nadbytočnosti zamestnanca. Predpoklady použitia výpovedného dôvodu podľa sú existencia organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa o tejto zmene), nadbytočnosť zamestnanca, príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu sa skúma, či organizačná zmena urobila zamestnanca nadbytočným. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ, súd nie je v zásade oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.

34. Ako písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej zamestnávateľ v dohľadnom čase stratí možnosť naďalej zamestnávať žalobcu ako svojho zamestnanca, je vo výpovedi uvedené Rozhodnutie zamestnávateľa č. 1/2020 o iných organizačných zmenách s účinnosťou od 01.06.2020. Žalobca v žalobe tvrdil, že takéto rozhodnutie neexistovalo, keďže sa nevyskytuje v registratúre príslušnej odborovej organizácie, pričom žalovaný v konaní existenciu takéhoto rozhodnutia ničím nepreukázal. Súd mal teda za to, že žalovaný (ktorý bol v tejto časti nositeľom dôkazného bremena) nepreukázal, v čom spočívala organizačná zmena u žalovaného, resp. nepreukázal, že skutočne došlo v tom čase k zmene v organizačnej štruktúre. Žalovaný nepreukázal, že v čase prijatia rozhodnutia nejaká organizačná štruktúra vypracovaná vôbec bola, a tak nemohol ani preukázať, že došlo k jej zmene, a prečo.

35. Súd ešte dodáva, že ak týmto písomným rozhodnutím mal byť Organizačný poriadok zo dňa 15.05.2020, účinný od 01.06.2020, predovšetkým z ničoho nevyplýva, že by malo ísť o rozhodnutie č. 1/2020, na ktoré odkazuje výpoveď, a zároveň uvedený dokument ani obsahovo nespĺňa predpoklady rozhodnutia o organizačnej zmene, keďže sa v ňom vôbec neuvádza, aká zmena v organizácii zamestnancov sa robí a prečo. Písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov má konkrétne uvádzať, ktorého pracovného miesta (funkcie) sa organizačná zmena týka.

36. I keď súd v konaní o žalobe na určenie neplatnosti výpovede danej z dôvodu podľa neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene (také rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle , ale iba skutočnosťou, ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre skončenie pracovného pomeru), zaoberá sa však s ním ako jedným z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje pre platnosť výpovede, a to vzhľadom na okolnosti, ktoré tu boli v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie bolo preto posúdenie toho, v čom spočívala organizačná zmena u žalovaného a následne toho, či táto organizačná zmena odôvodňuje použitie výpovede podľa ustanovenia , t.j. či prijatá organizačná zmena je v príčinnej súvislosti s nadbytočnosťou žalobcu.

37. Žalobca vo svojej žalobe spochybnil, že by žalovaný urobil nejakú analýzu opatrení za účelom zvýšenia efektivity práce, a preto bolo úlohou žalovaného v konaní preukázať, nielen to, v čom spočívala organizačná zmena, ale aj, či mala reálny základ, čo však žalovaný neurobil. Nebolo tak preukázané, že by zmena organizačnej štruktúry sledovala cieľ zabezpečiť efektivitu práce, čím nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu ako zamestnanca.

38. Rozhodnutie o organizačnej zmene musí mať za cieľ zefektívnenie práce, zmenu organizačnej štruktúry a zníženie počtu zamestnancov, prirodzene vyvolané zmenou v organizácii zamestnávateľa. Súd pritom podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zo dňa 12.04.2005, podľa ktorého „o rozhodnutie o organizačnej zmene by u žalovanej mohlo ísť iba vtedy, keby jeho účelom (zmyslom) bolo zníženie stavu zamestnancov alebo zmena v ich kvalifikačnom zložení oproti stavu, ako ho predpokladala doterajšia „organizačná schéma“ alebo do tej doby platný najvyššie prípustný stav jej zamestnancov; také opatrenie však žalovaná neprijala.“

39. Pri posudzovaní platnosti výpovede danej žalobcovi podľa dospel súd k záveru, že organizačná zmena, resp. zmena organizačnej schémy, ktorá mala viesť k nadbytočnosti žalobcu, v dôsledku čoho mal byť so žalobcom skončený pracovný pomer, nebola žalovaným v konaní preukázaná. V danom prípade tak nebola splnená hmotnoprávna podmienka pre platnosť výpovede podľa .

40. Zároveň súd poukazuje na to, že žalovaný ako zamestnávateľ nepreukázal, že pred výpoveďou nedisponoval žiadnym voľným pracovným miestom v mieste, ktoré bolo dohodnuté v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, ktoré by mohol žalobcovi ponúknuť. Žalobca v žalobe tvrdil, a žalovaný uvedené nepoprel (a preto sa toto skutkové tvrdenie stalo nesporným), že voľné miesta sa vytvorili (v Galérii Fontána, resp. Piešťanská mestská galéria, neskôr výstavné priestory „Mólo“ na Kolonádovom moste). Žalovaný si tak nesplnil ponukovú povinnosť v zmysle , z ktorého dôvodu je výpoveď rovnako neplatná.

41. Zároveň nebolo sporným skutkové tvrdenie žalobcu, že sa počítalo so zrušením troch pracovných miest (medzi nimi aj pracovné miesto žalobcu), avšak po troch mesiacoch boli dvaja tí istí zamestnanci opätovne prijatí do zamestnania a následne boli prijatí do zamestnania ďalší dvaja zamestnanci. Možno potom uzavrieť, že prípadná zmena organizačnej štruktúry nemala za skutočný cieľ znížiť existujúci stav zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce, ale jej cieľom bolo „zbaviť sa“ výlučne žalobcu, a teda výpoveď daná žalobcovi bola zo strany žalovaného účelová. Uvedenému nasvedčuje aj nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, a síce, že keď sa dňa 01.06.2020, ako vtedajší radový člen odborovej organizácie, predsedníčky Z.elefonicky spýtal, prečo ich o organizačnej zmene MsKS neinformovala, táto mu odpovedala, že prišiel za ňou 29.05.2020 riaditeľ a medzi dverami mával papiermi a oznámil jej „S D. je to vybavené...“. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene tak nemožno považovať za prijaté, pretože nejde o rozhodnutie zamestnávateľa, s akým počíta skutková podstata .

42. Z uvedeného mal súd za preukázané, že okrem toho, že žalovaný nepreukázal prijatie organizačnej zmeny (teda hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede), výpoveď daná žalobcovi bola daná účelovo, keď výpoveďou zamestnávateľ sledoval iné ako uvedené ciele, a teda len predstieral prijatie zmeny organizačnej štruktúry školy k 01.06.2020. Preto je výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi tiež zneužitím práva a právnym úkonom v rozpore s dobrými mravmi bez existencie právne relevantného výpovedného dôvodu, ktorý je preto podľa neplatný.

43. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zo dňa 27.04.2004, podľa ktorého „v prípade, že rozhodnutím zamestnávateľa (príslušného orgánu), poprípade jeho realizáciou u zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ako uvedené ciele a že teda zamestnávateľ (príslušný orgán) len predstieral prijatie organizačného opatrenia (zmenu svojich úloh, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu), je potrebné bez ohľadu na to, ako svoje opatrenie označil - dôvodiť, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté.“

44. Podporne súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 09.06.2010, v ktorom dovolací súd uviedol, že „odhliadnuc od zákonných kritérií výpovede (jej písomnej formy, doručenia do vlastných rúk druhému účastníkovi, naplnenie výpovedného dôvodu a dodržanie zákonných lehôt, predchádzajúci súhlas odborovej organizácie), ktorými sa zaoberal odvolací súd, dovolací súd ďalej uvádza: Preskúmanie výpovedného dôvodu podľa ustanovenia súdom sa musí sústrediť na tri základné otázky, či ide o zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia alebo o iné organizačné zmeny, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Organizačné zmeny, nadbytočnosť zamestnanca, príčinnú súvislosť medzi organizačnými zmenami a počtom alebo štruktúrnym zložením zamestnancov zisťuje súd, pričom dokazovanie týchto skutočností postihuje zamestnávateľa. O rozhodnutie o organizačných zmenách ide iba vtedy, ak sledovalo zmenu úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, zníženie počtu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu, pomocou ktorej zamestnávateľ chce regulovať počet svojich zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce a ich profesijné alebo kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával iba taký počet zamestnancov a v takom profesijnom alebo kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám. V prípade, ak rozhodnutím zamestnávateľa alebo príslušného orgánu boli od počiatku sledované iné ciele a že zamestnávateľ alebo príslušný orgán iba predstieral prijatie organizačného opatrenia so zámerom zastrieť svoje skutočné zámery, nebol naplnený prvý z predpokladov výpovedného dôvodu, čo môže mať dopad na platnosť výpovede z hľadiska rešpektovania vysloveného právneho princípu o súlade (rozpore) pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa s dobrými mravmi. O organizačných zmenách, ako aj o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje zamestnávateľ sám. Súd nemôže preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa. Súd však dôsledne skúma a posudzuje všetky skutkové okolnosti, ktoré skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti predchádzali. Pri hodnotení týchto okolností prihliada aj na , zakotvujúci pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ktorým je súlad s dobrými mravmi (R 28/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).“

45. Súd tiež dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 31.03.2011, podľa ktorého „objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovanému právnou normou. Ak však účastník právneho vzťahu síce formálne koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie sa totiž realizuje nie na dosiahnutie výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len preto, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom. Preto treba takýto výkon práva považovať, aj keď je formálne v súlade so zákonom, za len zdanlivý výkon práva. Účelom takéhoto konania nie je totiž výkon práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu (porovnaj napr. ZSP 5/2009).“

46. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov (odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník), zamestnávateľ je povinný prerokovať s nimi vopred každú výpoveď danú z jeho strany, pričom nesplnenie tejto povinnosti postihuje neplatnosťou výpovede danej zamestnávateľom ( ).

47. V konaní nebolo sporným, že pri žalovanom ako zamestnávateľovi pôsobí odborová organizácia SLOVES pri MsKS, ktorej bol žalobca radovým členom a od 01.04.2021 jej predsedom. Vo výpovedi sa uvádza, že výpoveď bola prerokovaná so zástupcom zamestnancov dňa 18.05.2020. Žalovaný tvrdil, že v registratúre odborov sa nenachádza ani žiadosť zamestnávateľa ani zápis z prerokovania výpovede zo strany zamestnávateľa so zástupcom zamestnancov. Keďže žalovaný (ktorý niesol dôkazné bremeno) prerokovanie výpovede zo zástupcom zamestnancov ničím nepreukázal a nepreukázal ani, že by vôbec o prerokovanie písomne požiadal (kedy by mohla nastúpiť fikcia prerokovania), súd dospel k záveru, že k prerokovaniu nedošlo. Prerokovanie výpovede pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov je pritom hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede.

48. V nadväznosti na vyššie uvedené súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 13.10.2009, v zmysle ktorého „závodný výbor odborovej organizácie, nemal uvedenú výpoveď pri svojom rokovaní k dispozícii, a preto jej prerokovanie bolo len formálnym konaním, ktoré sledovalo nie ochranu zamestnanca, tak ako vyplýva zo obsahu a zmyslu , ale len naplnenie formálnych predpokladov. Preto nemôže byť takýto výkon práva v súlade so zákonnou úpravou vyjadrenou v základných zásadách i ďalších ustanoveniach .“, a tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.09.2010, podľa ktorého „ustanovenie o účasti príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru nie je totiž možné vykladať izolovane, ale v kontexte s ďalšími ustanoveniami . Citované zákonné ustanovenie nie je totiž samoúčelné, ale smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne prepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. Účasť príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru podľa právnej úpravy upravenej v ( v znení a v znení platnom a účinnom do 30. júna 2003) nie je možné považovať len za formálny úkon, bez jeho materiálneho obsahu.“

49. Pokiaľ tak ide o posúdenie splnenia ďalšej hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede, t.j. potrebu výpoveď vopred prerokovať v zmysle so zástupcami zamestnancov, súd mal za to, že výpoveď je neplatná aj z dôvodu, že nebola prerokovaná s odborovým orgánom žalovaného.

50. Zároveň, ak by aj k prerokovaniu výpovede dňa 18.05.2020 skutočne došlo, nebolo žalovaným preukázané, že by v súlade s disponoval predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov s výpoveďou danou žalobcovi ako predsedovi odborovej organizácie. Keďže žalovaný (ktorý niesol dôkazné bremeno) udelenie mu súhlasu v zmysle ničím nepreukázal a nepreukázal ani, že by vôbec o udelenie súhlasu požiadal (kedy by mohla nastúpiť fikcia udelenia súhlasu), súd dospel k záveru, že k udeleniu súhlasu podľa nedošlo, pričom v tu prejednávanej veci nejde o výnimku z tohto súhlasu v zmysle . Súd dodáva, že v zmysle veta posledná by mohol zamestnávateľ použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia, čo by v prípade udelenia súhlasu dňa 18.05.2020 ani nebolo splnené. Vzhľadom na uvedené je výpoveď neplatná aj s poukazom na veta prvá .

51. Súd vychádzajúc zo všetkého vyššie uvedeného dospel k záveru, že v prejednávanom prípade žalovaný ako zamestnávateľ jednak nepreukázal, že bol daný výpovedný dôvod, ktorý uplatnil vo výpovedi, ďalej bolo preukázané, že uplatnenie výpovede bolo účelové v rozpore s dobrými mravmi, a zároveň nebolo preukázané, že došlo k prerokovaniu výpovede so zástupcami zamestnancov, a preto súd vo výroku I. rozsudku určil, že výpoveď daná žalobcovi žalovaným dňa 24.05.2021 je neplatná.

52. Súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom žalovaného a svedkyne Z.., keďže vzhľadom na pasivitu žalovaného boli všetky skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe nespornými, a teda vykonané dokazovanie považoval súd za postačujúce pre rozhodnutie vo veci samej. Naviac, dôkazné bremeno bolo prenesené na žalovaného, ktorý sám dokazovanie výsluchmi nenavrhol.

53. Pokiaľ ide o druhú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že pracovný pomer žalobcu k žalovanému trvá i naďalej, súd považoval žalobu v tejto časti za procesne neprípustnú. Žaloba požadujúca určenie takejto právnej skutočnosti totiž nevyplýva z osobitného predpisu ( ), pričom žalobca nemôže mať ani naliehavý právny záujem na takomto určení ( ). V zmysle totiž, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, platí, že jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Z uvedeného vyplýva, že keďže žalobca ako zamestnanec oznámil žalovanému ako zamestnávateľovi (viď oznámenie zo dňa 29.06.2021 na č.l. 15), že trvá na ďalšom zamestnávaní, a zároveň súd určil výpoveď za neplatnú, platí, že zo zákona pracovný pomer žalobcu trvá, a to aj bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať, a to samotnou právoplatnosťou výroku I.. Súd by nepriamo o tom, či pracovný pomer trvá alebo nie, rozhodoval iba v prípade, že by zamestnávateľ žiadal rozhodnúť o tom, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Iba v prípade vznesenia takejto požiadavky zo strany žalovaného ako zamestnávateľa by bol naliehavý právny záujem na určení ďalšieho trvania pracovného pomeru žalobcu ako zamestnanca u žalovaného. Keďže takýto návrh zo strany žalovaného vznesený nebol, žalobca nemohol mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobe v časti určenia neplatnosti výpovede danej žalobcovi žalovaným dňa 24.05.2021 vo výroku I. rozsudku vyhovel, a v časti o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, žalobu vo výroku II. ako nedôvodnú zamietol. Po právoplatnosti tohto čiastočného rozsudku bude predmetom konania rozhodovanie o nároku žalobcu na náhradu mzdy.

55. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. V súlade s vyššie citovaným ustanovením bude o nároku na náhradu trov konania rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.