Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-30Cb/44/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: NIKOS INVEST s. r. o., so sídlom Komárňanská 3083/2A, 947 01 Hurbanovo, IČO: 45 686 840, proti žalovanému: BESLITE Group a. s., so sídlom Laurinská 3/A, 811 01 Bratislava, IČO: 47 245 557, právny zástupca: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 432, o vydanie veci, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 14.09.2020 sa žalobca domáha od žalovaného vydania nasledovných dokladov a písomností v origináloch alebo v kópiách vlastnoručne podpísaných štatutárnym zástupcom:

- všetky obchodné zmluvy (faktoringové, poistné, kúpnopredajné, záložné, zmluvy o návrhu vkladu do katastra nehnuteľností, postúpenia pohľadávok) vrátane ich dodatkov, najmä dodatku doplňujúcej zmluvy k postúpeniu pohľadávky uzatvorenej medzi OTP Faktoring Slovensko s.r.o. (teraz Project 01 Consulting, s. r. o., pozn.) a žalovaným, ako aj iné dokumenty viažuce sa k postúpeniu pohľadávky medzi spoločnosťami OTP Faktoring Slovensko s.r.o., žalovaným a spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.;

- všetky podklady týkajúce sa záložného práva za záväzky spoločností: OTP Faktoring Slovensko s.r.o., žalovaného a spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.;

- všetky účtovné doklady (týkajúce sa postupovaných pohľadávok, samostatnú účtovnú dokumentáciu za obdobie 01.01.2008 - 14.09.2020 v plnom rozsahu, vrátane všetkých bankových výpisov, účtovných závierok a inventarizácie v rozsahu a forme v súlade so znením zákona o účtovníctve ) medzi spoločnosťami OTP Faktoring Slovensko s.r.o., žalovaným a spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.;

- všetky účtovné doklady, hlavná kniha, účtovné evidencie, poznámky, zoznam odpísaných pohľadávok medzi spoločnosťami OTP Faktoring Slovensko s.r.o., žalovaným a spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.;

- všetky bankové výpisy a úhrady týkajúce sa úhrad a postupovaní pohľadávok medzi spoločnosťami OTP Faktoring Slovensko s.r.o., žalovaným a spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.;

- evidencie a kontrolné výkazy DPH týkajúce sa pohľadávok a platieb medzi spoločnosťami OTP Faktoring Slovensko s.r.o., žalovaným a spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.;

- účtovné a bankové evidencie o úhrade pohľadávky medzi spoločnosťami OTP Faktoring Slovensko s.r.o., žalovaným a spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.;

- všetky zmluvné doklady vrátane dodatkov k zmluvám oprávňujúcim vymáhať pohľadávku voči spoločnosti v konkurznom konaní . OTP Faktoring Slovensko s.r.o., žalovaný a spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.

2. Žalobu odôvodnil nasledovne: medzi žalobcom a žalovaným existujú vzájomné obchodné styky. Žalovaný zmluvami o postúpení pohľadávok vstúpil do obchodného vzťahu so žalobcom. Pôvodný veriteľ: OTP Faktoring Slovensko, a. s., so sídlom Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 31 566 545, (neskôr Faktoring SK, a.s. v likvidácii). Obchodný vzťah bol postúpený zo spoločnosti Faktoring SK, a. s., so sídlom Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 31 566 545 na spoločnosť OTP Faktoring Slovensko s.r.o., so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008, a tá ho nasledovne postúpila na základe zmluvy o postúpení časti pohľadávky č. OFS_SK_05_2019 zo dňa 30.09.2019 na žalovaného. 2.1. Žalobca pristúpil k ručeniu k obchodným zmluvným vzťahom Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 30.09.2009 (správne malo byť uvedené 30.09.2010, pozn.) medzi žalobcom a spoločnosťou OTP Faktoring Slovensko s. r. o., so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008. Dňa 03.09.2020 žalobca listom oznámil žalovanému plnenie za tretiu osobu. Žalovaný však k dnešnému dňu napriek zákonnej povinnosti nevydal ani na žalobcu nepreviedol všetky svoje dôkazné prostriedky. V súlade s ustanoveniami žalobca vstúpil ako tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa a veriteľ (žalovaný) je povinný žalobcovi vydať a na neho previesť všetky svoje dôkazné prostriedky. Žalovaný však napriek výzve predmetné doklady neodovzdal a zadržiava ich bez právneho dôvodu. 2.2. Vzhľadom na to, že k vydaniu dokladov a prevedeniu všetkých dôkazných prostriedkov nedošlo, žalobca na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, pričom sa najmä môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje, žalobca bol nútený podať na súd žalobu o vydanie veci. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že predmetné doklady sú potrebné na preukázanie existencie pohľadávok žalobcu v súdnom a konkurznom konaní, pričom žalovaný ich naďalej zadržiava bez právneho dôvodu, žalobca žiada súd, aby s odkazom na v platnom znení žalobnému návrhu vyhovel.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zo strany žalobcu prišlo k poukázaniu finančných prostriedkov vo výške 50,- eur v prospech bankového účtu žalovaného ako plnenie za dlžníka - BRETOIL, s.r.o., so sídlom A. Wágnera 1780/32 , 984 01 Lučenec, IČO: 36 793 329 (ďalej aj ako „dlžník“). Predmetným plnením však neprišlo k splneniu záväzku dlžníka, nakoľko výška pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi predstavuje čiastku vo výške 1.072.106,93 eur. Ustanovenie ustanovuje, že do práv veriteľa môže tretia osoba vstúpiť nie čiastočným plnením záväzku dlžníka, ale až úplným splnením záväzku dlžníka. Žalovaný ako postupník na základe Zmluvy o postúpení časti pohľadávky č. B._SK__XX_XXXX zo dňa 30.09.2019, uzatvorenej s postupcom OTP Faktoring Slovensko s. r. o., Špitálska 61, Bratislava 811 08, IČO: 45 730 008, nadobudol pohľadávku voči dlžníkovi v celkovej výške 1.072.106,93 eur. Ak žalobca splní záväzok dlžníka voči žalovanému, je žalovaný pripravený bezodkladne vydať a previesť na žalobcu všetky svoje dôkazné prostriedky vzťahujúce sa k pohľadávke. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby príslušný súd žalobu zamietol a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Žalobca nevyužil jeho právo vyjadriť sa v replike.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termín dňa 06.11.2023 o 09:30 hod., ktorého sa zúčastnil žalobca a právny zástupca žalovaného. Žalobca poukázal na uznesenie tunajšieho súdu č. k. -20 zo dňa 24.05.2022, ktoré sa týka platnosti zmluvy o pristúpení k záväzku z 30.09.2010, ktoré navrhol založiť do spisu a preskúmať súdom, či nárok, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je založený na platnej alebo neplatnej zmluve. Právny zástupca žalovaného navrhol uplatniť v konaní sudcovskú koncentráciu konania, pretože žalobca mal vedomosť o predmetnom konaní už skôr; uvedené uznesenie navyše nemá pre toto konanie žiadny právny význam, a preto tento dôkaz považuje za nadbytočný, nesúvisiaci s rozhodovanou vecou. Žalovaný považuje za absurdné, aby na základe žaloby v tomto konaní mal vydať žalobcovi dokumenty uvedené v petite, ktorých časť podlieha obchodnému tajomstvu.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to oznámením o plnení za tretiu osobu z 03.09.2020, dohodou o pristúpení k záväzku z 30.09.2010 a ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:

7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a vykonaných dôkazov mal súd za nesporné, že Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 30.9.2010 sa žalobca ako pristupujúci dlžník zaviazal spoločnosti OTP Faktoring Slovensko, a. s., ako veriteľovi, že spoločne a nerozdielne splní popri pôvodných dlžníkoch: WLC, spol. s r.o. v konkurze, BRETOIL, s.r.o. a Aston Oil s.r.o. ich záväzky špecifikované v predmetnej dohode. Žalobca poukázal sumu 50,- eur v prospech bankového účtu žalovaného ako plnenie za dlžníka

- BRETOIL, s.r.o., IČO: 36 793 329, čo oznámil žalovanému listom z 03.09.2020; zároveň žiadal o vydanie a prevedenie všetkých dôkazných prostriedkov žalovaného. 7.1. Medzi stranami ostala spornou skutočnosť, či má žalobca právo požadovať vydanie a prevedenie všetkých dôkazných prostriedkov žalovaného uvedených v petite žaloby v zmysle ustanovenia .

8. Súd spor právne posúdil nasledovne: 8.1. Podľa ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil. 8.2. Podľa ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky. 8.3. Podľa (ďalej len „“) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 8.4. Podľa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 8.5. Podľa ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

9. Súd v danom prípade považoval za potrebné ustáliť, či má žalobca právo požadovať vydanie a prevedenie dôkazných prostriedkov od žalovaného v zmysle ustanovenia . Predmetné ustanovenie sa viaže k situácii, kedy tretia osoba, ktorá plnila za dlžníka, vstúpi do všetkých práv veriteľa voči dlžníkovi, pričom táto tretia osoba ručí alebo inak zabezpečuje splnenie záväzku dlžníka a v dôsledku neplnenia dlžníka bola nútená záväzok splniť sama. Ide o zmenu záväzku čo do subjektov.

10. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( ). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569).

11. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa

následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22.09.2010).

12. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie (viď Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 571).

13. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu, pokiaľ chcel vstúpiť do práv veriteľa - žalovaného, preukázať splnenie záväzkov dlžníkov: WLC, spol. s r.o. v konkurze, BRETOIL, s.r.o. a Aston Oil s.r.o., špecifikovaných v Dohode o pristúpení k záväzku zo dňa 30.9.2010, čo sa však nestalo.

14. Keďže žalobca uhradil za žalovaného ako za dlžníka sumu 50,- eur, súd má za to, že žalobca nevstúpil do práv veriteľa v celom rozsahu. Z ustanovenia jasne vyplýva, že tretia osoba vstupuje do práv veriteľa, ktorý je povinný vydať a na ňu previesť všetky dôkazné prostriedky, a to splnením dlžníkovo záväzku (teda nie iba čiastočným plnením). Plnením v sume 50,- eur žalobca však mohol vstúpiť do práv veriteľa len v tejto časti ním uhradeného záväzku, a len v tejto časti mu môže patriť právo na vydanie a prevedenie dôkazných prostriedkov. Je potom povinný presne určiť, čoho sa v konaní domáha, uviesť dôkazné prostriedky, ktoré sa vzťahujú na ním plnenú časť záväzku dlžníka. V uvedenom prípade však žalobca požaduje širokú škálu dôkazných prostriedkov bez uvedenia a preukázania, že sú potrebné na uplatnenie jeho nároku na plnenie v rozsahu uhradeného záväzku dlžníka vo výške 50,- eur. Súd preto dospel k záveru, že neboli naplnené podmienky predpokladané ustanovením na vydanie a prevedenie dôkazných prostriedkov žalovaného žalobcovi, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

15. Nad rámec uvedeného považuje súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že pristúpenie k záväzku podľa ustanovenia je nutné odlišovať od ručenia (podľa a nasl. , resp. podľa a nasl. ), nakoľko z predmetnej žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca nesprávne zamieňa inštitút ručenia s inštitútom pristúpenia k záväzku, keď uviedol, že žalobca pristúpil k ručeniu k obchodným zmluvným vzťahom, a to dohodou o pristúpení k záväzku z 30.09.2009. 15.1. Pristupujúcemu dlžníkovi vzniká uzatvorením dohody o pristúpení k záväzku priamy záväzok voči veriteľovi a povinnosť pristupujúceho dlžníka poskytnúť veriteľovi plnenie, na ktoré sa zaviazal, bez naplnenia ďalších podmienok, ktoré zákon vyžaduje napr. v prípade ručenia. Pristúpením k záväzku sa mení len okruh priamo zaviazaných subjektov (zvyšuje sa počet dlžníkov), pričom súčasne v rámci pristúpenia k záväzku vzniká solidárny záväzok pôvodného dlžníka spoločne s pristupujúcim dlžníkom. 15.2. Naproti tomu v prípade dohody o ručení vzniká medzi ručiteľom a veriteľom akcesorický vzťah ako vzťah vedľajší popri hlavnom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Tento akcesorický vzťah sa riadi obsahom hlavného (primárneho) záväzku, ktorému je podriadený. Atribútom, v ktorom sa naplno prejavuj akcesorický princíp ručenia, je tá skutočnosť, že primárny záväzok dlžníka trvá aj naďalej popri existencii predmetného vedľajšieho ručiteľského záväzku. Tým sa ručenie odlišuje od prevzatia dlhu podľa a 532 , resp. od pristúpenia k záväzku podľa . Zároveň sa princíp akcesority naplno prejavuje aj v súvislosti so zánikom hlavného záväzku. Zánikom hlavného záväzku automaticky dochádza k zániku ručiteľského záväzku. Taktiež má ručiteľský vzťah (na rozdiel od vzťahu veriteľa a pristupujúceho dlžníka) subsidiárny charakter, ktorý sa prejavuje v tom, že povinnosť ručiteľa splniť dlh nastupuje až vtedy, ak tento dlh nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ vyzval (podľa ). Veriteľ je tak povinný v prvom rade žiadať splnenie dlhu samotným dlžníkom. Až následne, ak hlavný dlžník nesplní svoj dlh, môže sa veriteľ obrátiť na ručiteľa a

požadovať od neho uspokojenie pohľadávky dlžníka. Práve princíp subsidiarity odlišuje inštitút ručenia od prevzatia dlhu (podľa a 532 ) a pristúpenia k záväzku (podľa a 534 ). 15.3. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi pristúpením k záväzku a ručiteľským vyhlásením ručiteľa (resp. dohodou o ručení) sú značné rozdiely vyplývajúce z charakteru jednotlivých právnych inštitútov; preto na právne postavenie pristupujúceho dlžníka nemožno použiť právnu úpravu ručenia (ale výlučne ustanovenia zákona o pristúpení k záväzku, resp. prevzatí dlhu), a opačne na postavenie ručiteľa nemožno použiť právnu úpravu pristúpenia k záväzku.

16. Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania predložením listinných dôkazov súd z dôvodu hospodárnosti i uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania zamietol, keďže v spore bolo potrebné vyriešiť právnu otázku, nie skutkovú; výrok rozsudku by tak neboli spôsobilé zvrátiť listinné dôkazy, ktoré mohli byť navyše v konaní predložené už skôr, ak by žalobca konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania ( ).

17. Záverom súd dodáva, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. ), ani právo na to, aby bola pred všeobecným súdom úspešná (porov. ), a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov súdom (porov. ).

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s ustanovením a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 18.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).