Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_18C-172-2011.pdf
PDF · 84.19 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/172/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou, v právnej veci navrhovateľa: L. N., I.. XX.XX.XXXX, W. XXXX/X, N., zastúpený: AK Legal Counsels s.r.o., Tallerova 10, Bratislava proti odporcom: 1. L. Š., I.. XX.XX.XXXX, O. XX, G., X. Ľ. Š., I.. XX.XX.XXXX, O. XX, G., o zaplatenie 15.000,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 15.000,- € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 15.000,- € odo dňa 02.05.2011 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého odporcu, ako aj náhradu trov konania vo výške 2.859,76 €, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.07.2011 domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 15.000,- € s 9% ročným úrokom z omeškania od 02.05.2011 do zaplatenia, domáhal sa, aby súd k tejto povinnosti zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok a trov právneho zastúpenia. Svojho nároku sa domáhal na základe toho, že navrhovateľ a odporca v 1. rade uzatvorili dňa 18.03.2011 ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ v uvedený deň odovzdal odporcovi v 1. rade sumu 15.000,- €, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi na jeho účet najneskôr do 01.05.2011. Dňa 23.03.2011 uzatvorili navrhovateľ a odporca v 1. rade písomnú dohodu o uznaní dlhu, v ktorej odporca v 1. rade uznal svoj dlh, čo do základu i čo do výšky s tým, že dlh uhradí najneskôr do 01.05.2011. Dňa 23.03.2011 odporkyňa v 2. rade písomne vyhlásila, že ako ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že dlh uspokojí, ak ho neupokojí najneskôr do 01.05.2011 odporca v 1. rade, s čím navrhovateľ ako veriteľ súhlasil. Odporkyňa sa ako ručiteľka oboznámila s obsahom ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke a tiež aj s obsahom dohody o uznaní dlhu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade. Odporca v 1. rade si povinnosť voči navrhovateľovi vrátiť dlh v určenej lehote napriek niekoľkým ústnym výzvam, ako aj doručenej písomnej výzve, ani ku dňu pojednávania nesplnil a rovnako túto povinnosť si nesplnila ani odporkyňa v 2. rade.
Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 16.04.2012 návrh doplnil a upresnil v tom, keď uviedol, že žalovanú sumu požičiaval odporcovi na viackrát, a to asi na 8-10 krát, v čiastkach približne vo výške po 1.500,- €, bližšie dátumy, kedy peniaze odporcovi požičal, si už nepamätal. Pritom, keď došlo k požičiavaniu peňazí, väčšinou nebol nikto prítomný z dôvodu, že odporca nechcel, aby o tom niekto vedel, v tom čase pracovali spolu na jednom pracovisku a ako sa neskôr dozvedel, mal požičané peniaze aj od ďalších spolupracovníkov.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 23.08.2011, č.k. 15Ro/105/2011-23, proti ktorému platobnému rozkazu podala odpor odporkyňa v 2. rade, keď v tomto uviedla, že navrhovateľ ju niekedy v marci 2011 zastavil na ulici, vyjadril sa, že je v záujme jej syna, aby podpísala „Vyhlásenie ručiteľa“. Neoboznámil ju o výške dlhu a táto čiastka nebola vo vyhlásení ani uvedená. Navrhovateľ a jej syn ju potom odviedli na Mestský úrad v Trnave, kde jej navrhovateľ povedal, že je treba overiť jej podpis na vyhlásení, na ktorom až dodatočne napísal sumu. Poukázala na to, že v uvedenom čase bola pod tlakom navrhovateľa v zlom psychickom stave. Poukázala tiež na to, že na dokumente overenom na Mestskom úrade v Trnave je dátum podpísania „Vyhlásenia ručiteľa“ 23.09.2011 a dátum jeho overenia je 23.03.2011. Spochybnila tiež výšku dlhu jej syna voči navrhovateľovi. Navrhovateľ vo vyjadrení k poddanému odporcu uviedol, že odporkyňa v 2. rade bola oboznámená o dôvode a výške dlhu odporcu v 1. rade voči navrhovateľovi, okrem iného aj v mieste výkonu jej zamestnania - v Materskej škôlke, kde pracuje, na jej pracovisku prebehla komunikácia medzi ňou, navrhovateľom a odporcom v 1. rade a až odtiaľ odišli overovať podpisy na Mestský úrad v Trnave. V predmetnom „Vyhlásení ručiteľa“ je výška dlhu uvedená. Tak vyhlásenia ručiteľa podpísané odporkyňou v 2. rade, ako aj dohoda o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom podpísané odporcom v 1. rade boli zhodne podpísané dňa 23.03.2011 pred pracovníkom Mestského úradu v Trnave.
Odporca v 1. rade pohľadávku navrhovateľa uznal čo do základu aj čo do výšky, bol ochotný túto pohľadávku navrhovateľovi uhradiť aj s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania, v súčasnej dobe však nie je schopný pohľadávku uhradiť, nakoľko je bez zamestnania.
Odporkyňa v 2. rade žiadala návrh zamietnuť, nakoľko s celou záležitosťou nemá nič spoločné, vyhlásenie ručiteľa podpísala dňa 23.03.2011 na naliehanie navrhovateľa, na tlačive, ktoré jej odovzdal, nebola uvedená dlžná suma.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom dohody o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom zo dňa 23.03.2011, vyhlásením ručiteľa zo dňa 23.03.2011, výzvou adresovanou odporcovi na zaplatenie dlžnej sumy v lehote najneskôr do 3 dní od jej doručenia, dokladom o prevzatí výzvy na zaplatenie dlžnej sumy.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázanú skutočnosť, že odporca v 1. rade dlhuje z titulu pôžičky navrhovateľovi sumu 15.000,- €, ktorú sumu sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť v lehote najneskôr do 01.05.2011, k čomu však ani ku dňu pojednávania nedošlo. Túto skutočnosť odporca nepopiera, toto potvrdil aj v písomnej dohode o uznaní dlhu zo dňa 23.03.2011, v súčasnej dobe však nemá možnosť žalovanú sumu navrhovateľovi vrátiť z dôvodu, že je bez zamestnania. Rovnako mal súd preukázané, že odporkyňa v 2. rade sa ako ručiteľka zaviazala zaplatiť žalovanú sumu navrhovateľovi v prípade, že túto dlžnú sumu v určenej lehote neuhradí navrhovateľovi odporca v 1. rade. Jednoznačne táto skutočnosť vyplýva z písomného vyhlásenia ručiteľa zo dňa 23.03.2011, v ktorom vyhlásení sú uvedené všetky podstatné náležitosti vyhlásenia ručiteľa a je tam rovnako uvedená aj suma, ktorá je predmetom ručenia. Je len ťažko uveriť tvrdeniu odporkyne v 2. rade, že o výške sumy, za ktorú má ručiť, nevedela. Okrem toho, že suma je uvedená vo vyhlásení ručiteľa, je logické, že o tomto musela vedieť od svojho syna, ako odporcu v 1. rade, ktorý v celom rozsahu pohľadávku uznal čo do základu i čo do výšky a nevyjadril sa v tom smere, že by o tejto skutočnosti odporkyňa v 2. rade nebola oboznámená.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Podľa § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
Podľa § 548 ods. 3 Občianskeho zákonníka, uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
Podľa § 550 Občianskeho zákonníka, ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd mal jednoznačne preukázané, že návrh navrhovateľa voči odporcom v 1. a 2. rade je dôvodný, voči odporcovi v 1. rade ako dlžníkovi a voči odporkyni v 2. rade ako ručiteľke za dlh odporcu v 1. rade vo výške 15.000,- €. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa vyhovel, zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.000,- € s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého odporcu.
Súčasne súd priznal navrhovateľovi zo žalovanej sumy aj úrok z omeškania platný v čase vzniku predmetného vzťahu, teda vo výške 90% ročne od 02.05.2011, kedy sa odporca v 1. rade dostal do omeškania.
V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal súd v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania spolu v sume 2.859,76 €, ktorá suma pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 900,- € a z trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú: 2 úkony po 320,34 € + 20% DPH + režijný paušál 7,41 €; 3 úkony po 320,34 € + 20% DPH + režijný paušál vo výške 7,63 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15. dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.