Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/44/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX B., 2/ C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, XXX XX B., 3/ F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, XXX XX B., zast. IURISTICO s.r.o., IČO: 36 588 041, so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Prešov, IČO: 00 327 646, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, zast. JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I. U r č u j e , že žalobcovia v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku parc. č. 1096, registra E, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 32 m2, nachádzajúceho sa v okrese Prešov, v meste Prešov, k. ú. E., vedeného toho času na LV č. XXXX, pre k. ú. E., Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, a to žalobkyňa v 1. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1, žalobca v 2. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 a žalobca v 3. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1.

II. Žalobcom v 1. až 3. rade sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca v 1. až 3. rade sa podanou žalobou domáhajú určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku parc. č. 1096, registra E, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 32 m2, nachádzajúceho sa v okrese Prešov, v meste Prešov, k. ú. E., vedeného toho času na LV č. XXXX, pre k. ú. E., Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, a to žalobkyňa v 1. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1, žalobca v 2. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 a žalobca v 3. rade vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1.

2. Žalobu odôvodnili tým, že ako vlastník pozemku parc. č. 1096, registra G., druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 32 m2, nachádzajúceho sa v okrese Prešov, v meste Prešov, k. ú. E., vedeného na LV č. XXXX pre k.ú. E., Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor je aktuálne na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“ alebo „žalovaná nehnuteľnosť“) žalovaný, čo nezodpovedá skutočnosti. List vlastníctva č. XXXX vyhotovený ako zákazka č. 1160/97, dňa 4. augusta 1997 Okresným úradom v Prešove, katastrálnym odborom, pre pôvodný širší pozemok registra E, parc. č. 1096, o výmere 3537 m 2, druh trvalý trávny porast, dokladuje, že podielovým spoluvlastníkom podielu o veľkosti 1 bol k tomuto relevantnému termínu žalobca v 3. rade (položka výkazu zmien 47/82) a spoluvlastníkom podielu o veľkosti 1 bol k relevantnému termínu právny predchodca žalobcov v 1. a 2. rade. Tento pôvodný širší pozemok žalobcovia v 1. až 3. rade nadobudli do podielového spoluvlastníctva od právnych predchodcov, a to titulom dedenia, a to konkrétne: a) žalobcovia v 1. a 2. rade po poručiteľovi F. D. (nar. X.X.XXXX, zosnulom 1.11.1991, naposledy bytom E. X H. B.), nadobudli podiely k pozemku KN

1096 zapísanému toho času na LV č. XXXX, o celkovej výmere 3537 m2, a to podiel po poručiteľovi na tomto pozemku o veľkosti 1, žalobcovia v 1. a 2. rade získali rovným dielom – teda každý zo žalobcov v 1. a 2. rade nadobudol podiel o veľkosti 1, b) žalobca v 3. rade získal podiel o veľkosti 1 na tomto väčšom pôvodnom pozemku titulom dedenia už skôr, (ako to dokladuje už vyššie uvedený LV č. XXXX zo 4.8.1997 pre obec Solivar), a to na základe dedičského rozhodnutia (výkaz zmien „47/82“). Ich vlastníckemu právu nasvedčovalo i to, že listom zo dňa 11.2.1996 im žalovaný navrhol odkúpenie žalovaných nehnuteľností za navrhovanú cenu 90 Sk/m2; list mesta Prešov č. OMM/106/96-Lá „Vec: Odkúpenie nehnuteľností na ul. Okrajovej – oznámenie, s grafickou prílohou. Žalovaný s nimi ako dotknutými vlastníkmi prejednával plán rekonštrukcie komunikácie na Okrajovej ulici, o čom svedčí list žalovaného zo dňa 15..5.1995, Vec: Prešov – Solivar – Úprava a rekonštrukcia ul. I., a ktorého prílohou bol záznam z pracovného rokovania týkajúceho sa plánovanej rekonštrukcie komunikácie ul. Okrajovej v Prešove – Solivare, konaného dňa 11.5.1995 na MsÚ v Prešove. Žalovaný nijako nemohol byť dobromyseľný ohľadom toho, že mu vlastnícke právo k pozemku aktuálne vedenému pod parc. č. 1096 na jeho liste vlastníctva patrí. Územné konanie č. k.: – Mk vo veci umiestnenia „Radový RD – Okrajová ul. Prešov“ na pozemku KN - 14821/59 a 14821/60, k.ú. E., kde si uplatnili práva titulom vlastníckeho práva k pozemku susednému k stavbe povoľovanej v tomto stavebnom konaní, ich primälo overiť si zápis vlastníckeho práva k pozemku v katastri nehnuteľností a zistili, že nie sú zapísaní ako spoluvlastníci pozemku (na LV č. XXXX pre k. ú. E. pre pozemok parc. č. 1096 je ako vlastník pozemku zapísaný žalovaný). Na LV č. XXXX je ako právny titul nadobudnutia dotknutého pozemku je zapísané rozhodnutie „ROEP“. Konanie o ROEP bolo určené na zistenie dostupných údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na základe uvedeného mal byť vyhotovený Register obnovenej evidencie pozemkov. Nie je im vôbec jasné, na základe čoho by bolo mohlo dôjsť k strate ich vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti a tvrdia, že vlastnícke právo k nej nestratili a nemohli stratiť. Na pozemku sa nachádza pozemná komunikácia, preto predpokladali, že v spojení s touto skutočnosťou mohla byť vytvorená argumentácia o vydržaní pozemku, ktorá však neobstojí. Rozhodnutím o vydržaní bolo žalovanému osvedčené vydržanie žalovanej nehnuteľnosti dňom 1.1.2002. Žiadna z všeobecných skutočností uvádzaných v návrhu na vydržanie ani v rozhodnutí o vydržaní však neumožňuje uskutočniť po práve záver, že sa žalovaný mohol ujať držby relevantnej pre vydržanie, a teda žalovaný ani následne vôbec nemohol držať tento pozemok po zákonom stanovenú minimálnu dobu ako vlastník a pozemok vydržať. K tomu by žalovaný potreboval konkrétny titul nadobudnutia, a nie iba všeobecné (vo vzťahu ku konkrétnemu tvrdenému predmetu vydržania nekonkretizované) tvrdenia o tom, že tam mohlo alebo malo byť v minulosti v prospech jeho právneho predchodcu zriadené právo k pozemku a že by ho teoreticky potom mohol nadobudnúť v spojení s prechodom kompetencií i vlastníctva v dôsledku porevolučných zákonných úprav. Ako to vyplýva i z dokumentov vyhotovovaných samotným žalovaným, žalovaný ani v relevantnom období (ním tvrdenej vydržacej doby) o svojom vlastníckom práve k pozemku presvedčený reálne nebol, pretože s nimi jednal v čase vyhotovovania týchto jeho dokumentov ako s vlastníkmi a toto právo k pozemku sa od nás snažil nadobudnúť kúpou (a teda nespĺňa ani podmienku nepretržitej dobromyseľnej držby). Poukazujú na to, že majú naliehavý právny záujem na podaní žaloby, nakoľko im nesvedčí zápis v katastri nehnuteľností.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril namietajúc neúplnosť a rozpornosť skutkovým tvrdení. Uviedol, že žalobcovia žiadajú určiť podielové spoluvlastníctvo k pozemku parc. č. 1096 registra „E“ kat. úz. E. o výmere 32 m2, ktorá má byť zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. E., pričom na LV č. XXXX kat. úz. E. je táto parcela evidovaná tiež ako parcela registra „C“. Žalobcovia tiež predložili ako dôkaz list vlastníctva č. XXXX kat. úz. E. z roku 1997, z ktorého vyplýva, že parcela 1096 má výmeru 3537 m2, pričom v poznámke sa uvádza č. D1220/81-47/82- II. etapa-172/93, záp. č. 565 mpč. 1026. V časti A listu vlastníctva je pod číslom 1 zapísaný F. D. (30.3.1960) v podiele 1 a položka výkazu zmien 47/82. Pod číslom 2 je zapísaný F. D., č.d. 5313 zo dňa 10.11.1941, položka výkazu zmien 173/83. Z uvedeného predbežne možno dospieť k záveru, že F. D. (30.3.1960 ) zdedil podiel 1-ce v roku 1981, ale nie je zrejmé po kom dedil uvedený podiel. Tiež poukázal na to, že žalobcovia v žalobe uvádzajú, že parcela č. 1096 mala mať výmeru 3537 m2, následne uvádzajú, že na aktuálnom LV č. XXXXX kat. úz. E. ma parc. Č. 1096/1 výmeru 2910 m2. Pričom predmetom žaloby je výmera 32 m2. Uvedené rozdiely vo výmerách nasvedčujú tomu, že v minulosti bola istá časť výmery právnymi predchodcami žalobcov prevedená resp. vyvlastnená. Pokiaľ ide o rozhodnutie správy katastra Prešov zo dňa 17.10.2011 č. C ROEP 24607/51/2011/Pe a závery z neho vyplývajúce, konštatoval, že vzhľadom na vyššie uvedené námietky vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalobcov, ako aj predloženým listinným dôkazom nemá dôvod odchýliť sa od rozhodnutia správy katastra v Prešove.

4. V replike žalobcovia poukázali na to, že žalovaný nepopiera, že žalobca v rade 3. zdedil spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na pozemku registra E parc. č. 1096 v k. ú. E., ktorý je predmetom sporu, ktorý však v čase dedenia osvedčeného pod D 1220/81 mal širšiu výmeru. Pokiaľ žalovaný uvádza, že nie je zrejmé, po kom tento žalobca v 3. rade zdedil predmetný podiel – uvedená skutočnosť je irelevantná z hľadiska žalobcových skutkových tvrdení pre účely určovacej žaloby v tomto konaní. V osvedčení o dedičstve notárky JUDr. Magdalény Šebeňovej sa uvádza, akým titulom prichádzali do úvahy ako dedičia po zomretom a obsah schválenej dohody o vyporiadaní dedičstva medzi žalobcami v 1. až 3. rade vo vzťahu k predmetu dedičstva (spoluvlastníckeho podielu poručiteľa k pozemku registra E 1096 k. ú. E. o veľkosti 1/2). Pričom predmetom tohto druhého dedenia bol už iba spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na vtedajšom širšom pozemku registra E parc. č. 1096 v k. ú. E., o ktorom sa dojednali tak, že ho nadobudnú rovným dielom len žalobcovia v 1. a 2. rade. Žalobca v 3. rade už pri tomto druhom dedení nenadobúdal na danom pozemku v súlade s dohodou už žiaden podiel; z prvého dedenia mal však už na tomto širšom pozemku parc. č. 1096 nadobudnutý spoluvlastnícky podiel 1. Pokiaľ žalovaný poukázal na skutočnosť, že pôvodný pozemok registra E parc. č. 1096 mal väčšiu výmeru a aktuálne pozemok parc. č. 1096 má len výmeru 32 m2 a parc. č. 1096/1 má výmeru len 2910 m2, čo má dokazovať, že došlo pravdepodobne k prevodu alebo vyvlastneniu nejakej časti pôvodného pozemku registra E parc. č. 1096, uvedené nie je spôsobilé osvedčiť dobromyseľné ujatie sa držby zo strany žalovaného konkrétneho pozemku parc. č. 1096 aktuálne vedeného na LV žalovaného. Na to by bolo nutné osvedčiť existenciu konkrétneho, reálne existujúceho právneho titulu (hoci imperfektného), ktorým by sa žalovaný ujal držby ako vlastník tohto pozemku, ktorý je predmetom sporu (a následnú dobromyseľnú nerušenú držbu tohto pozemku s presvedčením o jeho vlastníctve, ktoré by muselo byť objektívne obhájiteľné). Takýto konkrétny právny titul (zmluvu o prevode, rozhodnutie o vyvlastnení, alebo iné) nie je žalovaný spôsobilý preukázať ani označiť, ako je zrejmé i z jeho vyjadrenia k žalobe. Žalovaný tiež poukázal na označené rozhodnutie správy katastra Prešov zo 17. októbra 2011 č. ROEP /Pe , a to všeobecným poukazom na „toto rozhodnutie a závery z neho vyplývajúce“. Žalobcovia už v žalobe poukázali na to, že zo všeobecných tvrdení a odôvodnenia tohto rozhodnutia (zberne pre viaceré rôzne pozemky, ktoré boli jeho predmetom) sa nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným k pozemku nijako nepodáva. Opätovne upriamili pozornosť na to, že žalovaný ani o svojom vlastníckom práve presvedčený nebol, a teda nemohol dobromyseľne držať pozemok, ktorý je predmetom sporu v relevantnom období ním tvrdenej vydržacej doby. Totiž ako vyplýva i z obsahu priloženého rozhodnutia správy katastra Prešov zo 17. októbra 2011 č. ROEP /Pe, žalovanému tu bolo potvrdené vydržanie predmetu sporu uplynutím vydržacej doby dňom 1.1.2002 (hoci jeho všeobecné tvrdenia o účelovom určení pozemku, ich súvislosti so stavbami na nich, prechode určeného majetku na obce na podklade zákona o majetku obcí, podmienkach pre vydanie stavebného povolenia podľa , atď. pre také nepostačovali), avšak žalovaný o svojom vlastníckom práve k predmetu sporu v relevantnom čase tvrdenej vydržacej doby nielen objektívne byť nemohol (chýbal mu dostatočný aspoň nejaký konkrétny právny titul pre nadobudnutie aspoň imperfektného práva a takého presvedčenia), ale navyše ani subjektívne o tomto svojom vlastníckom práve k predmetu sporu ani nebol, keďže podstupoval v rokoch 1995 - 1996 kroky v spojení s rozširovaním a rekonštrukciou cesty - Okrajovej ulice; doklady a korešpondencia žalovaného z tohto obdobia s dotknutými vlastníkmi pozemkov pod cestou o odkúpení dotknutých potrebných ich častí (dielov) (a to vrátane so žalobcami), dokladujú absenciu presvedčenia na strane žalovaného o jeho vlastníckom práve k predmetu sporu. K dohode o prevode predmetu sporu zo žalobcov na žalovaného však nedošlo, a zápis vlastníckeho práva k predmetu sporu žalovaný dosiahol inak (na podklade tvrdenia o jeho vydržaní – nie však po práve). Pokiaľ mali správne informácie, uvedené týka aj iných susedných subjektov, ako je napr. pán F. A., bytom I. XX, B. – vlastník susedného pozemku registra E parc. č. 1098 v k. ú. E..

5. Žalovaný právo dupliky nevyužil.

6. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to návrhom na nadobudnutie vlastníckeho práva pozemkov vydržaním v zmysle § 11 zák. č. 180/95 Z.z. v platnom znení s prílohou, rozhodnutím správy katastra C ROEP 24607/51/2011/Pe zo dňa 17.10.2011, oznámením o začatí územné konania na stavu RD – Okrajová ul. Prešov z 20.6.2022, listinou mesta Prešov – úprava a rekonštrukcia ul. I. zo dňa 15.5.1995, listinou mesta Prešov – vec odkúpenie nehnuteľnosti na ul. Okrajovej – oznámenie z 11.2.1996, čiastočným výpisom LV č. XXXXX, osvedčením o dedičstve po poručiteľovi F. D., nar. X.X.XXXX D 1833/97, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXXX, grafickým znázornením parcely registra E 1096, rozhodnutím o dedičstve D 1220/81, grafickou identifikácia parcela

E KN 1096 o výmere 32 m2, katastrálnymi mapami, administratívnym spisom C ROEP 24607/51/2011/ Pe a C1/2010/Pe, výpisom LV majetková podstata 1096, oboznámením dedičských spisov D 1220/80 a D 1833/97, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Z návrhu na nadobudnutie vlastníctva k pozemku (pozemkov) vydržaním v zmysle § 11 zákona číslo 180/95 Z. z. v platnom znení plynie že navrhovateľ Mesto Prešov žiada priznať k pozemkom v zmysle prílohy číslo 1 vlastnícke právo vydržaním od 1.5.1991 z dôvodu, že uvedené pozemky Mesto Prešov, respektíve jeho právny predchodca držalo a nakladalo s nimi ako s vlastnými a dobromyseľne. Zároveň návrhu plynie cit: „Väčšina z pozemkov uvedených v prílohe číslo 1 k tejto žiadosti bola v minulosti vykúpená, respektíve vyvlastnená právnymi predchodcami mesta Prešov“. Z prílohy číslo 1 plynie, že sa tento návrh týkal parcely číslo 1096 o výmere 32m2 na ulici Okrajová.

8. Správa katastra Prešov rozhodnutím č. C ROEP 24607/51/2011/Pe zo dňa 17. 10. 2011 vydala podľa zákona číslo o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom potvrdila, že Mesto Prešov nadobudlo vlastnícke právo k pozemkom v katastrálnom území E., a to okrem iného aj pozemok registra E KN parcelné číslo 1096, druh pozemku trvalý trávnatý porast o výmere 32 m2 v podiele 1/1 vydržaním, a to dňom 01.01.2002.

9. Z oznámenia o začatí územného konania na stavbu „Radový RD – Okrajová ul. Prešov“ zo dňa 20.06.2022 plynie, že bol podaný návrh na vydanie územného rozhodnutia pre umiestnenie stavby na parcele číslo G. J. XXXXX/XX kat. úz. B..

10. Z listiny označenej ako Prešov - Solivar - Úprava a rekonštrukcia ul. I. zo mňa 15.05.1995 plynie že v prílohe listu zasielajú záznam z pracovného rokovania týkajúce sa rozšírenia a rekonštrukcie ul. Okrajovej v Prešove - Solivare osobám podľa rozdeľovníka, a to pod bodom 3 Ján Rajna, Sadová 6 Prešov, bodom 4 C. D., Sadová 6 Prešov a pod bodom 5 A. B., Paláriková, Prešov – Solivar. Zo záznamu z pracovného rokovania plynie že ho viedol p. Knap za účelom oboznámenia dotknutých vlastníkov nehnuteľností s rozsahom rozšírenia komunikácie.

11. Z listiny označenej ako odkúpení nehnuteľností na ul. Okrajovej - oznámenie zo dňa 11.02.1996 plynie, že dňa 29.1.1996 uznesením číslo 106/1996 Mestské zastupiteľstvo v Prešove schválilo majetkovoprávne vysporiadanie nehnuteľností - odkúpenie pozemkov za účelom rozšírenia a rekonštrukcie Okrajovej ulice v Prešove - Solivare za cenu 90 Sk/ m2. V ďalšom cit.: „Ako vlastníka vás žiadame termíne do 20.02.1996 o stanovisko (osobne alebo písomne) ku kúpnej cene z dôvodu potreby vypísania kúpnej zmluvy.“

12. Z predloženej katastrálnej mapy vo vzťahu k parcele číslo 1096 plynie navrhovaná výmera výkupu 31 m2.

13. Z výpisu z čiastočného LV č. XXXXX, kat. úz. B. plynie, že žalobcovia v 1. až 3. rade sú podieloví spoluvlastníci parc. č. 1096/1, o výmere 2310 m2, druh pozemku - trvalý trávnatý porast v podiele žalobca v 3. rade 1-ica a žalobcovia v 1. a 2. rade, každý po 1-ine. z úplného výpisu z LV č. XXXXX plynie, že v tomto podiele sú žalobcovia v 1. až 3. rade podieloví spoluvlastníci parc. č. 1092 o výmere 67 m2, trvalý trávnatý porast a parc. č. 1096/7 o výmere 276 m2, trvalý trávnatý porast.

14. Z osvedčenia o dedičstve D 1833/97 zo dňa 09.12.1997 po zomrelom F. D., nar. X.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX vydaného notárkou JUDr. Magdalénou Šebeňovou plynie, že nehnuteľnosti v kat. úz. E. na LV č. XXXX parc. č. 1096 – ttp o výmere 3537 m2 pod B/1 v 1 nadobudli rovnakým dielom A. B. a C. D. bez povinnosti vyplatiť spoludedičovi F. D. jeho dedičský podiel.

15. Z LV č. XXXX pre obec E., okres Prešov vyhotovenom na zákazku č. 1160/97 dňa 04.08.1997 Okresným úradom v Prešove, katastrálny odbor vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi parcely číslo 1096, položka výkazu zmien 773/93, o výmere 3537 m2, trvalý trávnatý porast sú F. D. (30.3.1960) a F. D. (čd. 5313 zo dňa 10.11.1941), každý v 1-ici.

16. Z LV č. XXXX kat. úz. E., okres Prešov plynie, že žalovaný je okrem iného zapísaný ako výlučný vlastník parc. č. 1096, register „E“, o výmere 32 m2, trvalý trávnatý porast. Ako titul nadobudnutia je na uvedenej parcele uvedené rozhodnutie C ROEP 24607/51/2011/Pe.

17. Z orientačnej mapy plynie že parc. č. 1096 tvorila súvislý pás s parcelami vo vlastníctve žalobcov v 1. až 3. rade.

18. Z protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 35/2023/Se-2 zo dňa 16.3.2023 vydaného Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor plynie, že na LV číslo XXXXX kat. úz. B. sa opravuje pod poradovým číslom B2 titul nadobudnutia vlastníka B. A. v podiele 1 z terajšieho znenia D XXXX/XX- K. 1616/97 – PVZ č. 2302/01 na správne znenie: Osvedčenie o dedičstve D 1883/97, Z 1618/1998 – číslo zmeny 2902/2001 (pôvodné číslo zmeny 264/1998 v k.ú. E.) a pod poradovým číslom B3 titul nadobudnutia vlastníka D. C., v podiele 1 z terajšieho znenia D XXXX/XX- K. 1616/97 – PVZ č. 2302/01 na správne znenie: Osvedčenie o dedičstve D 1883/97, Z 1618/1998 – číslo zmeny 2902/2001 (pôvodné číslo zmeny 264/1998 v k.ú. E.).

19. Z LV číslo XXXX pre obec E., okres Prešov vyhotovenom na zákazku číslo K2 -138/2023 z 15.3.2023 Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor plynie, že podielovými spoluvlastníkmi parcely číslo 1096, položka výkazu zmien 264/98, o výmere 3537 m2 sú F. D. (30.3.1960) v 1 -ici a A. B. a C. D., každý v 1 -ine (Z 1618/98 – D 1833/97). Predmetné LV bolo zrušené - viď KU Prešov LV – 11190.

20. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Prešove č.k. 1220/81-21 z 9.11.1981 vo veci prejednania dedičstva po L. D., D. M. plynie, že majetok poručiteľky pozostával okrem iného aj z nehnuteľností v kat. úz. E. položka č. 565, parc. č. 1096 pod B 1/b v 1-ici, ktoré nadobúda vnuk F. D., nar. XX.X.XXXX, automechanik v Prešove – Solivare, ul. Sadova 6.

21. Z grafickej identifikácie parcely E KN 1096 o výmere 32 m2 zapísanej na LV XXXX kat. úz. E. vyhotovenej Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor na zákazku č. K2-271/2023 dňa 5.6.2023 vyplýva, že je súčasťou pôvodnej parcely mpč. 1096 vedené vo vložke č. 565 kat. úz. E.. Uvedené plynie rovnako z kópie pozemnoknižnej mapy určeného a operátu vyhotovenej Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor na zákazku č. K2-271/2023 z 5.6.2023.

22. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa , správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len „“) rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa.

Podľa , správny orgán v rozhodnutí podľa odseku 1 uvedie deň, ktorým navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním.

Podľa , nadobudnutie vlastníctva vydržaním na základe rozhodnutia vydaného podľa odseku 1 sa zapíše do registra okrem postupu podľa odseku 11. Tým nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia vlastníctva na súde.

23. Niet sporu o tom, že by parcela E KN 1096 kat. úz. E. o výmere 32 m2 nebola súčasťou pôvodnej parcely mpč. 1096 evidovanej na PKV č. 565 kat. úz. E.. Uvedený záver plynie z grafickej identifikácie a kópie pozemnoknižnej mapy a určeného operátu vyhotovenej na zákazku č. .

24. Sporným nebola ani skutočnosť, že pôvodná parcela č. 1096 zapísaná na PKV č. 565 kat. úz E. o výmere 3537 m2 bola zapísaná vo vlastníctve F. D. a L. D., D. M. každému v jednej polovici titulom kúpnopredajnej zmluvy z 13.10.1941, na základe ktorej došlo dňa 10.11.1941 č.d. 5313 k zápisu ich vlastníckeho práva.

25. Žalovaný namietal, že nebola jasne objasnená otázka právneho nástupníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

26. Súd v tomto smere uvádza, že z dedičských rozhodnutí je zrejmé nástupníctvo po vlastníkoch pôvodnej parcely PKV č. 565 kat. úz. E. o výmere 3537 m2. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Prešove sp. zn. D 1220/81 z 9.11.1981 plynie, že po L. D., D. M., zomrelej dňa 25.8.1981 zdedil všetky nehnuteľnosti (okrem iného aj nehnuteľnosť zapísanú na PKV č. 565, parcela č. 1096 v podiele 1- ica) vnuk F. D., nar. XX.X.XXXX, t.j. žalobca v 3. rade. Z osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Magdalénou Šebeňovou vyplýva, že po F. D., nar. X.X.XXXX, zomrelom dňa 1.11.1991 zdedili nehnuteľnosť v kat. úz. E., zapísaná na LV č. XXXX, parc. č. 2096 o výmere 3537 m2 v 1-ici dedičia A. B. (žalobkyňa v 1. rade) a C. D. (žalobca v 2. rade), a to každý rovným dielom. Uvedenému dedeniu podielom k nehnuteľnosti nakoniec zodpovedá aj zápis na LV č. XXXX, obec E..

27. S poukazom na uvedené má súd za to, že aktívna legitimácia žalobcov v konaní je daná. Žalobcovia v 1. až 3. rade boli zapísanými vlastníkmi parc. č. 1096 o výmere 3537 m2 kat. úz. E. ako dedičia po ich právnych nástupcoch (ich starých rodičoch).

28. Podanou žalobou majú záujem zosúladiť stav faktický a právny, keďže tvrdia, že parcely v ich vlastnícke nadobudnuté dedením nie sú vo výmere, ktorú zdedeli, ale došlo k odčleneniu časti parcely bez právneho dôvodu, preto podľa názoru súdu majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe v súlade s judikatúrou najvyšších súdnych autorít cit.: „Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp. zn. publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 9.11.2011).

29. Žalovaný ďalej namieta, že rozhodnutie Správy katastra je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a zakotvuje úpravu vydržania spojenú s koncentračnou zásadou.

30. V súvislosti s charakterom rozhodnutia Správy katastra Prešov č. ROEP 246074/51/2011/Pe z 17.10.2011 súd poukazuje na judikatúru najvyšších súdnych autorít cit.: „Vo vzťahu k prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že pri vypracovaní ROEP preto dochádzalo v dôsledku nedostatočne zistených podkladov k chybám a právny stav vyplývajúci z listu vlastníctva založeného v rámci ROEP nezodpovedal stavu skutočnému. Keďže katastre nekontrolujú s právnosť a úplnosť podkladov pre vyhotovenie ROEP, kvalita vyhotovenej evidencie nie je spoľahlivá, preto na riešenie týchto pochybení je daná príslušnosť súdov v civilnom konaní. Dovolací súd sa preto stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že podľa sa vlastníctvo nenadobúdalo, ale sa iba zisťovali dostupné údaje o právnych vzťahoch k pozemkom a na ich základe sa zo stavoval register obnovenej evidencie pozemkov. Pokiaľ odvolací súd vychádzal z názoru, že zapísaním právnych predchodcov v katastri nehnuteľností v rámci ROEP ako vlastníkov predmetných nehnuteľností štát uznal ich vlastnícke právo (nadobudli vlastníctvo) , posúdil vec po právnej stránke nesprávne ( ) (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.9.2015).

31. Napokon vyššie uvedenému záveru zodpovedá i právna úprava, ktorý dotknutým osobám ponechala právo domáhať sa určenia vlastníctva na súde, čo sa aj v súdenej veci stalo.

32. V ďalšom súd skúmal, či žalovaný sa stal vlastníkom žalovaných nehnuteľností titulom vydržania, najmä so zreteľom na žalobcami tvrdenou absenciou dobromyseľnosti zo strany žalovaného.

33. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva v prípade splnenia zákonom určených podmienok, dochádza k nemu priamo zo zákona. Zákonnými podmienkami vydržania, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa sú vo všeobecnosti: 1) oprávnená držba, 2) uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3) spôsobilý predmet vydržania, pričom právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutia práva vyžaduje. Všetky podmienky vydržania aj z časového hľadiska s prihliadnutím na právnu úpravu počas trvania držby tvoria jednotný súbor, ktorý musí byť súčasne splnený ako celok.

34. V súvislosti s dobromyseľnosťou odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého vyplýva nasledovné: „Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu považovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností takéto právo nesvedčí. ...... Pod bežnú opatrnosť, ktorú bolo možné od neho požadovať, je nutné zahrnúť požiadavku aktívneho zistenia konkrétnych skutočností vedúcich (z hľadiska kritéria priemernej obozretnosti) k presvedčeniu, že štát v čase dražby disponoval platným nadobúdacím vlastníckym titulom.“

35. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30.4.2012 okrem iného vyplýva, že „dobromyseľnosť je mravnou kategóriou a v súvislosti s posudzovaním konkrétnej veci zároveň základným právnym princípom súkromného práva (príkazom k jeho optimalizácii jeho maximou, právnym pravidlom v najvšeobecnejšej podobe). Tento právny princíp rešpektovala súdna prax na území Slovenska už dávno v minulosti, čo možno doložiť rozhodnutím právnej jednotnosti bývalej uhorskej kráľovskej Kúrie R.P.J zo 27/IX 1913 č. 3., Zásadné rozhodnutia bývalej uhorskej kúrie a Najvyššieho súdu Československej republiky do roku 1926 vo veciach občianskoprávnych z oboru práva súkromného platného na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, z ktorého vyplýva, že podľa všeobecných právnych pravidiel pri právnych úkonoch smerujúcim k nabytiu práv je treba bezelstnosti nabývateľa, v nedostatku ktorej nadobudnutie pokladá sa za obmyseľné a nakoľko je obmyseľné, uzavretý právny úkon voči tretej osobe, práva ktorej boli ním porušené, je bezúčinný a jako taký môže byť napadnutý.“

36. Z rozhodnutia Správy katastra Prešov č. ROEP 246074/51/2011/Pe z 17.10.2011 vyplýva, že žalovaný na nadobudol žalovanú parcelu vydržaním, a to dňom 1.1.2002.

37. Z podaného návrhu na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k pozemku (pozemkov) v zmysle plynie, že žalovaný prehlásil, že počas držby pozemkov si na uvedené pozemky nerobil nikto iný právny nárok a tieto užíval v dobrej viere, že sú vo vlastníctve žalovaného. V ďalšom z neho plynie, že väčšina pozemkov uvedených v prílohe uvedených v prílohe č. 1 k tejto žiadosti bola v minulosti vykúpená, resp. vyvlastnená právnymi predchodcami mesta Prešov. V prílohe k uvedená aj parc. č. 1096 o výmere 32 m2.

38. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný vedel, že mu nesvedčí titul vstupu do držby ku dňu 1.1.1992 (od tohto okamihu mala najneskôr podľa návrhu a rozhodnutia Správy katastra plynúť 10-ročná vydržacia doba). Uvedený záver plynie z listiny označenej ako Prešov - Solivar - Úprava a rekonštrukcia ul. I. zo mňa 15.05.1995 a zo záznamu z pracovného rokovania, ktoré viedol p. G. za účelom oboznámenia dotknutých vlastníkov nehnuteľností s rozsahom rozšírenia komunikácie. Listiny boli doručované žalobcom. Žalobcom bolo tiež zo strany žalovaného doručovaná listina označená ako odkúpenie nehnuteľností na ul. Okrajovej - oznámenie zo dňa 11.02.1996, z ktorej plynie, že dňa 29.1.1996 uznesením číslo 106/1996 Mestské zastupiteľstvo v Prešove schválilo majetkovoprávne vysporiadanie nehnuteľností - odkúpenie pozemkov za účelom rozšírenia a rekonštrukcie Okrajovej ulice v Prešove - Solivare za cenu 90 Sk/ m2. V ďalšom cit.: „Ako vlastníka vás žiadame termíne do 20.02.1996 o stanovisko (osobne alebo písomne) ku kúpnej cene z dôvodu potreby vypísania kúpnej zmluvy.“

39. Z vyššie uvedených dôkazov je odôvodnený záver, že žalovaný vedel, že mu vlastnícke právo vo vzťahu k žalovanej nehnuteľnosti nepatrí. Ku dňu 1.1.2002 teda žalovaný nemohol vydržať predmetnú parcelu z dôvodu absencie oprávnenej držby a vstupu do nej.

40. Vzhľadom na argumentáciu žalovaného, že žalovaný vstúpil do oprávnenej držby na základe putatívneho titulu, a to rozhodnutia Správy katastra Prešov č. ROEP 246074/51/2011/Pe z 17.10.2011 (resp. od jeho právoplatnosti) a do času podania žaloby (7.11.2022) nikto nespochybňoval vlastnícke právo žalovaného, uplynula desaťročná vydržacia doba, teda žalovaného nehnuteľnosti vydržal.

41. Vo vzťahu k vydržaniu na základe putatívneho titulu súd poukazuje na judikatúru najvyšších súdnych autorít cit.: „Za držiteľa sa považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá fakticky vec ovláda. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec, sa navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku (nadobudnutia) vlastníctva a svedčiaceho o poctivosti nadobudnutia (uznesenie NS ČR sp. zn. ). Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus). Ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí (uznesenie NS ČR sp. zn. , sp. zn. ). Takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže v prípade vydržania vlastníckeho práva, rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napr. zmluva kúpna, darovacia, zámenná, dohoda spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod., ktoré právne úkony môžu trpieť vadou, resp. formálnymi nedostatkami, teda nemusia byť perfektné.“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 31.3.2016).

42. Ako plynie z uvedených záverov, súd musí skúmať dobrú vieru držiteľa, ktorá sa musí vzťahovať aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku (nadobudnutia) vlastníctva a svedčiaceho o poctivosti nadobudnutia.

43. Žalovaný opiera svoj vstup do oprávnenej držby na základe rozhodnutia vydaného Správou katastra Prešov č. ROEP 246074/51/2011/Pe z 17.10.2011.

44. Vzhľadom na konkrétne okolnosti súd poznamenáva, že žalovaný sám dal návrh na vydanie predmetného rozhodnutia. Zo samotného návrhu plynie, že žalovaný nie u všetkých parcelách obsiahnutých v prílohe vie uviesť vstup do oprávnenej držby (cit. z návrhu väčšina pozemkov uvedených v prílohe uvedených v prílohe č. 1 k tejto žiadosti bola v minulosti vykúpená, resp. vyvlastnená právnymi predchodcami mesta Prešov). K uvedenému naviac pristúpil samotný postup žalovaného pri realizácii rozšírenia a rekonštrukcie ul. Okrajovej v Prešove – Solivare, ktorý 15.5.1995 viedol pracovné rokovania aj so žalobcami za účelom oboznámenia dotknutých vlastníkov nehnuteľností s rozsahom rozšírenia komunikácie. Dokonca žalovaný v roku 1996 navrhol odkúpenie žalovanej parcely za účelom rozšírenia a rekonštrukcie Okrajovej ulice v Prešove - Solivare za cenu 90 Sk/ m2, pričom žalovaný nielen nepreukázal, ale ani netvrdil, že k uzatvorenie kúpnej zmluvy došlo, resp. že by došlo k výplate kúpnej ceny. Rovnako je potrebné zdôrazniť vyššie citované, že pri vypracovaní ROEP preto dochádzalo v dôsledku nedostatočne zistených podkladov k chybám a právny stav vyplývajúci z listu vlastníctva založeného v rámci ROEP nezodpovedal stavu skutočnému s tým, že katastre nekontrolujú správnosť a úplnosť podkladov pre vyhotovenie ROEP, kvalita vyhotovenej evidencie nie je spoľahlivá.

45. Nepochybným teda je, že žalovaný najmenej v priebehu roku 1995 pokračujúc do roku 1996 vedel nielen to, že nie je vlastníkom žalovanej parcely ani jej oprávneným držiteľom, ale tiež, že vlastníkmi sú žalobcovia v 1. až 3. rade.

46. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 1.3.2011.)

47. Možno teda konštatovať, že žalovaný podal návrh na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k pozemku (pozemkov) v zmysle , pri ktorom podmienky vydržania deklaroval, napriek rozporu so skutočnosťou, ktorej si s poukazom na svoje konanie v rokoch 1995 (rokovania o rozšírení komunikácie s vlastníkmi) a 1996 (návrh na odkúpenie) musel byť vedomý. Neexistencii vstupu do oprávnenej držby svedčí vyššie opísaný postup žalovaného pri realizácii rozšírenia komunikácie. Pochybnosti o splnení podmienok vydržania svedčí i samotný návrh, pri ktorom vstup do držby žalovaný uvádza vo vzťahu k „väčšine“ pozemkov, pri ktorých malo dôjsť odkúpeniu, resp. vyvlastneniu právnymi predchodcami mesta Prešov.

48. Aj vzhľadom na identifikáciu parciel, a to predložené katastrálne mapy Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor (PKV, určený operát), ako aj ku katastrálnej mape ohľadom výkupu predloženú žalovaným, nemohli u žalovaného (objektívne) panovať žiadne pochybnosti o identite jednak pozemku, u ktorého navrhol dňa 11.2.1996 odkúpenie (31 m2) a následne u ktorého navrhol dňa 28.4.2011 vydanie potvrdenia o vydržaní Správou katastra Prešov (parcela č. 1096 o výmere 32 m2).

49. Súd má za to, že uvedené rozhodnutie Správy katastra vydané v konaní začatého na návrh žalovaného vychádzajúce z ním tvrdení skutočnosti nezakladá ospravedlniteľný skutkový omyl oprávneného vstupu žalovaného do oprávnenej držby žalovaných nehnuteľností.

50. Žalovaný vedel o vlastníckom práve žalobcom k žalovanej nehnuteľnosti, mal záujem od vlastníkov – žalobcov túto od nich odkúpiť za cenu 90 Sk/m2, teda so zreteľom na všetky okolnosti, napriek vydanému rozhodnutie Správy katastra Prešov o potvrdení vydržania k žalovanej parcele na jeho návrh, vychádzajúce z ním uvedených tvrdení, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí.

51. Keďže žalovaný nepreukázal splnenie podmienok vydržania žalovaných nehnuteľností, súd žalobe vyhovel.

52. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobe súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s tak, že procesne úspešným žalobcom v 1. až 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške náhrady ktorých konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.