Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-8C/314/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: JUPITER SK s.r.o., so sídlom: Limbová 3, 900 91 Limbach, zastúpený: A. B. C. D., bytom: E. X, XXX XX E., proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, ušlého zisku a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2009 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nemajetkovej ujmy 25 000 Eur, sumy 296 255,72 Eur s úrokom z omeškania 14,50 % ročne od 01.06.2008 do zaplatenia a sumy 65 443,82 Eur spolu s príslušenstvom vrátane trov konania.

2. Žalobca uviedol, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca pri dražbe nehnuteľností v exekučnom konaní pod sp.zn. Ex 365/2002 bola žalobcovi spôsobená škoda, za ktorú zodpovedá žalobcovi štát. Súdny exekútor mal niekoľko mesiacov pred dražbou nehnuteľností vedomosť, že žalobca na základe zmluvy o dielo zo dňa 21.01.2006 vykonával rekonštrukciu kaštieľa a záhrady v prospech vlastníkov dražených nehnuteľností v objeme prác 7 500 000 Sk bez DPH s termínom ukončenia rekonštrukcie kaštieľa do 31.12.2007 a záhrady do 30.05.2008. Súdny exekútor si objednal u súdnej znalkyni B. F. G. znalecký posudok č. 45/2007, v ktorom znalkyňa účelovo podhodnotila niekoľkonásobne cenu nehnuteľností, a to iba na sumu 1 400 000 Sk, pričom nadobúdacia cena podľa iných znaleckých posudkov bola v objeme 5 822 000 Sk. Pred vykonaním dražby spolumajiteľka nehnuteľnosti pani H. D. vzniesla voči exekútorovi dňa 25.06.2007 námietku zaujatosti. Existenciu tejto námietky exekútor zatajil exekučnému súdu, aby tak mohol dokonať jeho zámer a úmysel vydražiť nehnuteľnosti na podklade niekoľkonásobne podhodnoteného znaleckého posudku. Exekútor vedel, že podľa § 30 exekučného poriadku nesmie dražiť, ani speňažovať predmetné nehnuteľnosti a bolo jeho zákonnou povinnosťou bezodkladne postúpiť vec súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Exekútor následne s vedomím, že sa dopustil nezákonného konania, dňa 24.07.2007 doručil súdu návrh na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností. Exekútor tiež zatajil súdu, že má vedomosť o existencii námietky zaujatosti a že túto skutočnosť zatajil súdu úmyselne, aby sa tak mohol pokúsiť o zlegalizovanie ním zinscenovanej nezákonnosti s cieľom dosiahnutia rozhodnutia o schválení príklepu. Žalobca dňa 05.09.2007 oznámil exekútorovi, že v dôsledku ním nezákonnej dražby bol nútený dňom 07.07.2007 pozastaviť rekonštrukčné práce na kaštieli, v dôsledku čoho nemôže ukončiť práce v termíne do 31.12.2007 podľa zmluvy o dielo. V čase podpisu zmluvy o dielo

dňa 21.01.2006 neviazli na rekonštruovaných nehnuteľnostiach žiadne ťarchy. Exekúcia na majetok povinného pritom nebola začatá účinne, keďže exekučný titul nespĺňa požiadavku na jeho materiálnu vykonateľnosť. Konanie exekútora nebolo náhodné, ale išlo o cielené konanie v rozpore s platnými zákonmi a . Potom, ako bol súdny exekútor disciplinárnym senátom uznaný za vinného, vedome konal na škodu povinného v exekučnom konaní EX 365/2002. Rozhodnutím súdu zo dňa 20.10.2009 bol súdny exekútor vylúčený z vykonania exekúcie a rozhodnutím zo dňa 23.10.2009 súd neschválil príklep dražby nehnuteľností. V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekútora a vyvolaným stavom právnej neistoty žalobca nemohol ukončiť plnenie podľa zmluvy o dielo zo dňa 21.01.2006, t.j. rekonštrukciu kaštieľa v termíne do 31.12.2007 a záhrady do 30.05.2008 v objeme 7 500 000 Sk + 19% DPH, t.j. 8 925 000 Sk (296 255,72 Eur). Ak by exekútor predložil súdu spis EX 365/2002 na rozhodnutie o námietkach zaujatosti, tak by nedokonal ním zinscenovanú nezákonnú dražbu a nevyvolal by tým stav právnej neistoty spojený s možnosťou vydražiteľa ujať sa draženej nehnuteľnosti. Žalobca by tak naopak mohol dokončiť rekonštrukčné práce a nevznikla by mu škoda a ani ušlý zisk, naopak došlo by k zhodnoteniu draženého majetku o sumu minimálne 296 255,72 Eur. Žalobcovi vznikla škoda vo forme preinvestovaných nákladov na rekonštrukciu kaštieľa v sume 65 443,82 Eur s príslušenstvom a ušlý zisk v sume 296 255,72 Eur s príslušenstvom odo dňa 01.06.2008 do zaplatenia. Ostatné rozpracované dodávky materiálu a práce s tým súvisiace boli zastavené dňom 07.07.2007 s cieľom minimalizovania ďalších prípadných škôd. Vedomým a úmyselným konaním súdneho exekútora, ktorým došlo k neoprávnenému zásahu do ústavného práva žalobcu podľa článku 20 a 35 , sa žalobca stal obeťou deštrukčnej svojvôle. Vzhľadom k intenzite vedomého nezákonného konania exekútora a dopadu na podnikateľské aktivity žalobcu, kedy bol nútený stornovať ďalšie koncepčne rozpracované subdodávky, čím došlo k ohrozeniu jeho dobého mena a zneisteniu postavenia navrhovateľa v podnikateľskom prostredí ako seriózneho a spoľahlivého obchodného partnera, požaduje nemajetkovú ujmu v sume 25 000 Eur.

3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pričom si zároveň neuplatnil trovy konania.

4. Žalovaný uviedol, že žalobca náležite nepreukázal škodu a jej výšku, ako aj ušlý zisk, ktorých náhradu požaduje. Žalobca nepreukázal, že tvrdená škoda mu bola spôsobená v príčinnej súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom. Rovnako tak žalobca nepreukázal nemajetkovú ujmu, ako aj príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a spôsobenou nemajetkovou ujmou. Zároveň namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže namietaným postupom súdneho exekútora mu nemohla vzniknúť škoda. Žalobca nebol účastníkom exekučného konania a nemohla mu ani vzniknúť škoda, či ušlý zisk. Žalobca si zároveň mohol od objednávateľov na základe zmluvy o dielo uplatňovať zaplatenie alikvotnej odmeny za dielo podľa rozsahu vykonaných prác, a následne ich žalovať na náhradu škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená v súvislosti s tým, že nedošlo k naplneniu zmluvy o dielo v dohodnutom rozsahu z dôvodov na strane objednávateľa. Takéto žaloby však žalobca najskôr nepodá, nakoľko by tým v skutočnosti žaloval sám seba. Úroky z omeškania sú žalobcom uplatnené nesprávne, nakoľko ich požaduje od skoršieho momentu, než po uplynutí šesť mesiacov od doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Nakoľko nie je možné konštatovať porušenie práva vo vzťahu k žalobcovi v súvislosti s predmetným exekučným konaním, nemôže ani existovať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý naviac nebol nijakým spôsobom odôvodnený.

5. Na pojednávaní dňa 20.05.2011 žalobca doplnil svoje predošlé písomné vyjadrenie tak, že nesprávny úradný postup vidí v tom, že súdny exekútor vykonal dňa 06.07.2007 dražbu nehnuteľnosti vo vlastníctve H. D. a B. H. C. D., pričom následne po udelení príklepu exekútorom nadobudla dispozičné právo k týmto nehnuteľnostiam nedobromyseľná dražiteľka, ktorá pred začatím dražby nezložila ani dražobnú zábezpeku. Exekútor v čase prípravy dražby vedel, že môže zvoliť iný spôsob exekúcie a siahnuť na iný majetok povinného. Tým, že exekútor odňal dispozičné právo objednávateľom v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 21.01.2006, tak nebolo možné, aby žalobca pokračoval v rekonštrukčných prácach a práce na nehnuteľnostiach museli byť zastavené. Žalovaný opätovne poukázal na nenaplnenie základných znakov zodpovednosti za škodu, pričom zároveň spochybnil aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

6. Žalobca v replike uviedol, že exekútor vedel a musel si byť vedomý, že vykonaním nezákonnej dražby, vyvolaním stavu právnej a majetkovej neistoty, zásahom do práva na pokojný stav, zmarí žalobcovi realizáciu jeho predkupného práva k draženým nehnuteľnostiam zmluvne dohodnutého medzi žalobcom a objednávateľmi v zmysle zmluvy o dielo, a tým spôsobí žalobcovi škodu vo forme potenciálneho ušlého zisku vo výške žalovanej sumy 7 500 000 Sk + 19% DPH, ktorý by nesporne dosiahol. Súdny

exekútor o prebiehajúcej rekonštrukcii nehnuteľností, ako aj o porušovaní zákona z jeho strany, vedel, pričom so žalobcom aj konal ako s účastníkom exekučného konania. Uviedol, že pokračovaním v rekonštrukcii nehnuteľnosti po udelení príklepu by dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu fiktívnej vydražiteľky vo forme výkonu prác žalobcom, v dôsledku čoho by si musel žalobca následne vymáhať niekoľko rokov bezdôvodného obohatenie. Udelením príklepu na dražbe exekútor spôsobil žalobcovi škodu na majetku vo forme márne preinvestovaných nákladov, ako aj škodu vo forme ušlého zisku podľa zmluvy o dielo, o ktorej obsahu mal vedomosť pred začatím dražby. Z obsahu zmluvy o dielo je zrejmé, že za daného skutkového stavu vo vzťahu na nesprávny úradný postup exekútora si žalobca nemohol uplatniť voči objednávateľom ani len jedno euro. Žiadne ustanovenie predmetnej zmluvy o dielo pritom situáciu vyvolanú nesprávnym úradným postupom exekútora nerieši. Názory žalovaného, že preinvestované náklady by mali žalobcovi hradiť objednávateľa, sú irelevantné, nakoľko zo zmluvy o dielo možnosť takejto fakturácie nevyplýva. Stav právnej a majetkovej neistoty vyvolaný exekútorom v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekútora dňa 06.07.2007 bol odstránený súdom až dňa 20.11.2009, a to doručením uznesenia o neschválení príklepu, teda až po lehote na splnenie a odovzdanie diela.

7. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 12.02.2015, č.k. -353, zamietol žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.09.2017, č.k. , zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že bude povinnosťou súdu po vykonaní dokazovania posúdiť dôvodnosť žaloby žalobcu z hľadiska splnenia

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného k 25.01.2005 (ďalej len ""), dražobná vyhláška musí obsahovať upozornenie, že osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo, môžu ho uplatniť len na dražbe ako dražitelia a že udelením príklepu predkupné právo zaniká.

9. Podľa § 146 ods. 1 Exekučného poriadku, príklep udelí exekútor tomu, u koho sú splnené podmienky ustanovené zákonom a kto urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne exekútor žrebom o tom, komu sa má príklep udeliť. Ak však bol jedným z týchto dražiteľov spoluvlastník alebo ten, komu prospieva predkupné právo vecnej povahy, udelí sa príklep jemu.

10. Podľa § 148 ods. 1 Exekučného poriadku, udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom. Súd rozhodne o schválení príklepu do 30 dní od doručenia žiadosti exekútora na schválenie príklepu. Exekútor doručí súdu podklady, na ktorých základe bol udelený príklep.

11. Podľa § 150 ods. 1 Exekučného poriadku, o udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora.

12. Podľa § 150 ods. 2 Exekučného poriadku, ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.

13. Podľa § 151 Exekučného poriadku, ak súd udelenie príklepu neschválil, vydražiteľ je povinný vrátiť vec povinnému, vydať mu úžitky a nahradiť škodu, ktorú mu spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou.

14. Podľa § 153 ods. 3 Exekučného poriadku, predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti udelením príklepu zaniká.

15. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2033 Z.z.), právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

16. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

17. Podľa , právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

19. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

20. Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

21. Podľa , výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

22. Podľa , výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

23. Podľa zákona číslo , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis

24. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Podľa článku 15 ods. 2 (ďalej len ""), žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

26. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

27. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

28. Podľa , ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.

29. Podľa , ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka,

adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky.

30. Podľa , ak nemožno svedka predvolať z adresy označenej stranou, súd ho predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky.

31. Podľa , ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka zamietne.

32. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to žaloba č.l.1-13, sťažnosť č.l.15, rozhodnutie o príklepe č.l.16, uznesenie o námietkach č.l.17-19, zápisnica o udelení príklepu č.l.20-21, námietky proti dražbe č.l.22-23, návrh na schválenie príklepu č.l.24-25, výpis z listu vlastníctva č. XXX I.XX, vyhláška o dražbe č.l.27, vylúčenie exekútora č.l.28-29, oznámenie č.l.30, list č.l.31, mapa č.l.32, znalecký posudok č.l.33-34, výzva č.l.35, predbežné prerokovanie nároku č.l.36-37, námietky proti posudku č.l.38, rozhodnutie č.l.42, zmluva o dielo č.l.43-45, zmluva o marketingu č.l.47, predkupné právo č.l.49, potvrdenie č.l.50-53, fotografie č.l.54-63, účtovné doklady č.l.64-86, nákresy č.l.87-91, vyjadrenie žalovaného č.l.111-113, vyjadrenie žalovaného č.l.125-127, vyjadrenie č.l.130-135, vyjadrenie žalobcu č.l.136-151, zastavenie exekúcie č.l.149-150, odvolanie žalobcu č.l.305-318, pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.

33. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec viedol pod sp. zn. exekučné konanie na vymoženie pohľadávky v sume 1 000 000 Sk s príslušenstvom v prospech oprávneného Union poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava, proti povinnému B. C. D., bytom: E. X, XXX XX E.. Súdny exekútor v rámci exekučného konania pristúpil k výkonu exekúcie predajom nehnuteľností, a to kaštieľu so súpisným číslom XX evidovanom v katastrálnom území A. J. K.. Dňa 06.07.2007 súdny exekútor vykonal dražbu týchto nehnuteľností, na ktoré udelil príklep vydražiteľovi spoločnosti A. K. INVESTMENT, s. r. o., Ivánska cesta č. 10, Bratislava. Na tejto dražbe sa zúčastnil povinný a spoluvlastníčka týchto nehnuteľností, manželka povinného H. D., pričom obaja vzniesli proti dražbe námietky. Žalobca, ako zhotoviteľ a B. C. D., ako objednávateľ, uzatvorili za účelom rekonštrukcie anglikánskeho kaštieľa a záhrady dňa 21.01.2006 zmluvu o dielo. Dňa 24. 07. 2007 súdny exekútor predložil príslušnému súdu návrh na schválenie príklepu spolu s námietkami povinného a jeho manželky proti dražbe a proti udeleniu príklepu. Okresný súd Bratislava V uznesením č. k. - 573 zo dňa 23. 10. 2009 ich námietkam proti udeleniu príklepu vyhovel a súčasne udelenie príklepu dražby nehnuteľností neschválil, a to z dôvodu, že súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec bol vylúčený z vykonávania predmetnej exekúcie uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. - 53 zo dňa 20. 10. 2009. Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. Er59/1996 - 793 zo dňa 25.05.2011 predmetnú exekúciu zastavil, pretože po námietke povinného, že mu nebolo riadne doručené rozhodnutie Mestského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 29.06.1995, ktoré malo byť v tejto veci exekučným titulom zistil, že toto rozhodnutie skutočne nebolo povinnému riadne doručené.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobcom nebolo preukázané naplnenie základných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu.

35. Pre účinné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje naplnenie troch základných predpokladov zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym alebo nezákonným úradným postupom a škodou. Nezákonnosť rozhodnutia žalobca netvrdil, a ani ju v konaní nepreukazoval, ale v žalobe namietal nesprávny úradný postup súdneho exekútora. Len samotná skutočnosť, že súdny exekútor v súvislosti s exekúciou na obchodný podiel žalobcu pochybil, nezakladá sama o sebe nárok žalobcu na náhradu škody. Samotné pochybenie súdneho exekútora predstavuje len jednu zložku predpokladov zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť spoločne naplnené pre uplatnenie nároku na náhradu škody.

36. Pre vznik nároku na náhradu škody je tiež potrebné, aby došlo k vzniku samotnej škody, ktorá by musela byť žalobcovi spôsobená. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 296 255,72 Eur (7 500 000 Sk + 19% DPH) s príslušenstvom z titulu ušlého zisku, resp. potenciálneho

ušlého zisku. Uvedenú výšku škody žalobca zdôvodnil tak, že po udelení príklepu nemohol vykonávať rekonštrukciu nehnuteľnosti na základe zmluvy o dielo zo dňa 21.01.2006 a preto mu bola spôsobená škoda vo výške ušlého zisku v sume 7 500 000 Sk + 19% DPH (296 255,72 Eur). Takto stanovená suma ušlého zisku je však nesprávna a v žiadnom prípade sa ani nemôže jednať o ušlý zisk, resp. o potenciálny ušlý zisk. Z obsahu zmluvy o dielo nepochybne vyplýva, že predmetom plnenia je dielo, ktorého samotná hodnota je 296 255,72 Eur. To znamená, že hodnota prác, materiálov, energií, výkonov, subdodávok a iných plnení v súvislosti s rekonštrukciou nehnuteľnosti predstavuje žalobou uplatnenú sumu. Ušlý zisk, resp. potenciálny ušlý zisk, sa však nerovná výške hodnoty plnenia celého diela dojednaného v zmluve o dielo, ale len rozdielu, ktorý by vznikol po odpočítaní všetkých nákladov na rekonštrukciu, ktoré zhotoviteľ s plnením mal. Túto výšku však žalobca nielenže žiadnym spôsobom nepreukázal, ale ani ju v konaní, s výnimkou ušlého zisku rovnajúceho sa hodnote celého plnenia, netvrdil. Samotná výška takéhoto zisku je pritom vždy individuálna, a je spravidla závislá od ponuky a dopytu na trhu. V uvedenom prípade to však nemuselo platiť, nakoľko zhotoviteľ bol priamo vo vlastníctve jedného z objednávateľov, ktorému patril 100% majetkový podiel v žalobcovi, a ktorý zároveň konal v jeho mene. Je teda nanajvýš otázne, akým spôsobom bola zo strany zhotoviteľa vytvorená samotná kalkulácia zisku a či takáto kalkulácia aj bola ekonomicky odôvodnená. Napriek uvedenému súd musí konštatovať, že žalobca výšku ušlého zisku, resp. potenciálneho ušlého zisku, žiadnym spôsobom ani z časti nepreukázal, a preto žalobe v časti uplatneného nároku v sume 296 255,72 Eur s príslušenstvom, nevyhovel.

37. Súd nevyhovel žalobe žalobcu ani v časti, v ktorej si uplatnil skutočnú škodu v sume 65 443,82 Eur s príslušenstvom z titulu už vykonaných rekonštrukčných prác. Uvedený nárok nie je možné uplatniť voči štátu, nakoľko ide o riadne plnenie poskytnuté žalobcom, ako zhotoviteľom, na základe zmluvy o dielo v prospech objednávateľov, ktorí sú povinní za takto vykonané práce aj zaplatiť. Táto povinnosť žiadnym spôsobom nezaniká, ani sa neprenáša na štát z titulu zodpovednosti štátu za škodu. Žalobca si mohol od objednávateľov na základe zmluvy o dielo uplatňovať zaplatenie alikvotnej odmeny za dielo podľa rozsahu vykonaných prác. Zároveň ich mohol žalovať aj na náhradu škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená v súvislosti s tým, že nedošlo k naplneniu celej zmluvy o dielo v dohodnutom rozsahu z dôvodov na strane objednávateľa. Akékoľvek dohody medzi zmluvnými stranami v zmluve o dielo, ktoré sa akokoľvek týkajú exekučného konania, sú pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu irelevantné. Súd preto námietku žalobcu, že zo zmluvy o dielo možnosť fakturácie alikvotnej časti plnenia nevyplýva, keďže žiadne ustanovenie predmetnej zmluvy o dielo situáciu vyvolanú nesprávnym úradným postupom exekútora nerieši, považuje za nedôvodnú.

38. Súd žalobou uplatnený nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 25 000 Eur za údajné poškodenie dobrého mena nepriznal, nakoľko žalobca nepreukázal opodstatnenosť a výšku nemajektovej ujmy, ktorú požadoval. Skutočnosti, ktoré žalobca uvádzal, boli len všeobecného charakteru v rovine všeobecných tvrdení, ktoré žiadnym spôsobom nepreukazovali a neodôvodňovali výšku žalobcom uplatneného nároku.

39. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť medzi ním tvrdenou škodou, resp. nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Vzťahom príčinnej súvislosti sa v právnej teórii označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom, či nezákonným rozhodnutím a škodou, vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992); príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (R 7/1979). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spojený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Preukázanie tejto príčinnej súvislosti v konaní chýba, v dôsledku čoho nie je naplnený tretí predpoklad umožňujúci priznať nárok na náhradu škody.

40. Súd na pojednávaní dňa 04.09.2023 sporné strany poučil o sudcovskej koncentrácii konania s tým, aby strany uviedli prípadné návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedka L. A., M. N. a konateľky žalobcu pani H. D.. Súd na základe návrhu žalobcu preto vykonal výsluch svedka M. N. na pojednávaní dňa 09.10.2023, pričom zároveň na toto pojednávanie predvolal aj B. L. A. a H. D.. Predvolanie na pojednávanie bolo svedkovi B. L. A. doručované na dve adresy, ktoré mal súd k dispozícii, pričom svedok si predvolanie prevzal na jednej z nich dňa 08.09.2023 a napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť riadne neospravedlnil. Súd doručoval predvolanie pani H. D. na adresu jej bydliska, ako aj prostredníctvom elektronickej schránky žalobcu. Zásielka adresovaná na adresu jej bydliska sa súdu vrátila späť ako neprevzatá v odbernej lehote. Zásielka adresovaná do elektronickej schránky žalobcu bola doručená dňa 21.09.2023, napriek tomu sa konateľka žalobcu na pojednávanie nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila, a súdu ani nepreukázala dôvod, pre ktorý sa na pojednávaní nezúčastnila. Na základe uvedeného súd v zmysle zamietol návrhy žalobcu na výsluch svedka B. L. A. a konateľky žalobcu H. D..

41. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. , , a pod.).

42. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

44. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením . Nakoľko však sa žalovaný výslovným vyhlásením vzdal nároku na náhradu trov konania, súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti .