Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/14/2020

Potvrdené rozhodnutím 21Co/17/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Dunajská Streda, IČO: 00 151 866, so sídlom Agátová 7, Dunajská Streda, o náhradu škody vo výške 1.500.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7C/14/2020-145 zo dňa 8. novembra 2023, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu: T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.Ň. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Dunajská Streda, IČO: 00 151 866, so sídlom Agátová 7, Dunajská Streda, o náhradu škody vo výške 1.500.000,- Eur, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Návrh žalobcu na prerušenie konania sa zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.05.2020 domáhal náhrady škody vo výške 1.500.000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.500.000,- Eur odo dňa 18.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 16.05.2016 podala spoločnosť P., P..D..G.. žiadosť o zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra na základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Skalica č.k. -223 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.04.2019 č.k. -300. Predmetom tohto vkladu boli tieto nehnuteľnosti: a) pozemky parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16916 m2; parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku - ostatné plochy o výmere 5019 m2; parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 489 m2; parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2; parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1495 m2; parcelné číslo XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2, b) stavby so súpisným číslom XXX na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh stavby: 1, popis stavby: čistiaca stanica; so súpisným číslom XXX na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh stavby: 1, popis stavby: dielňa; so súpisným číslom XXX na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh stavby: 1, popis stavby: kotolňa; so súpisným číslom XXX na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, druh stavby: 1, popis stavby: administratívna budova, zapísané v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva číslo XX, pre okres: R. P., obec: R. P., katastrálne územie: R. P., na Okresnom úrade R. P., katastrálnom odbore. Podľa dostupných informácií žalobcu zo strany vtedajšieho správcu konkurznej podstaty, sa správca konkurznej podstaty až dodatočne dozvedel od žalovaného, a to z katastrálneho odboru, oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam z listu s názvom Oznámenie zo dňa 25.05.2016 o tom, že bol vykonaný zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva č. XX. Spoločnosť P., P..D..G.. podala žalobu na vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , ale žaloba o vylúčenie veci nemôže v žiadnom prípade nahradiť určovaciu žalobu. Výrok rozhodnutia Okresného súdu Skalica č.k. -223 v spojení s rozhodnutím Krajského

súdu v Trnave č.k. -300 znie: Súd žalobu zamieta. Ak z takto formulovaného výroku odvodzuje účastník konania, resp. strana sporu svoje vlastnícke právo, tak potom každý ďalší účastník v obdobných konaniach by mohol žiadať Okresný úrad, katastrálny odbor o zápis vlastníckeho práva, čím by bol porušený princíp právnej istoty tak, ako tomu došlo aj v tomto prípade. Je zrejmé, že výrok rozsudku „Súd žalobu zamieta“ a „Potvrdzuje rozsudok“ nemôže vyvolávať právne účinky. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že správca konkurznej podstaty ako navrhovateľ v uvedených konaniach v čase podania žaloby nebol aktívne právne legitimovaný. Na základe uvedeného je zrejmé, že spoločnosť P., P..D..G.. nemohla svoje vlastnícke právo odvodzovať z rozhodnutia citovaného rozhodnutia Okresného súdu Skalica v spojení s Krajským súdom v Trnave a teda žalovaný mu nemal umožniť zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko návrh na vklad bol urobený v rozpore so zákonom, bez právneho dôvodu a navyše bez riadneho právneho titulu. Žalovaný nielenže povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale navyše povolil reťazenie ďalších vkladov vlastníckych práv, nakoľko všetky ďalšie prevody nemohli a nemôžu byť platné. Okresný úrad R. P., odbor katastrálny pochybil, keď vlastnícke právo nielen P. P., P..D..G.., ako aj následné vlastnícke práva povolil. Žalovaný porušil právnu povinnosť, pričom sa správca snažil vzniknutú situáciu riešiť so žalovaným, ktorý začal konanie o oprave chyby, avšak chybu nikdy neopravil. Tým, že žalovaný nekonal, vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.500.000,- Eur. Žiadosť o zápis vlastníckeho práva zo dňa 16.05.2016 nehnuteľnostiam bola zaslaná žalovanému na odbor katastrálny bez toho, aby bol žalobca, resp. správca konkurznej podstaty o tom informovaný zo strany žalovaného, nakoľko priamo zo zákona vyplýva, že iba správca môže disponovať majetkom úpadcu a robiť právne úkony. Ďalšia kúpna zmluva bola uzatvorená iba deň po podanej žiadosti. Žalobca mal za to, že žalovaný nemohol zapísať, resp. povoliť prevod a následne predaj predmetných nehnuteľností, nakoľko bol urobený v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi a nikdy nebol predmetom schôdze konkurzných veriteľov z tohto dôvodu nemôže ani existovať účinný a platný vklad vlastníckeho práva, ktorým žalovaný cez katastrálny odbor previedol sporné nehnuteľnosti na spoločnosť P., P..D..G.., ako aj ďalej, a preto žalovaný svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu, pričom na hrozbu škody bol žalobca upozornený.

3. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Podnet na preskúmanie postupu Okresného úradu R. P., katastrálny odbor pri zápise vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zo dňa 06.06.2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 29.04.2014, ftc. podacieho lístka, návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti zo dňa 17.05.2016, upovedomenie Okresného úradu R. P. zo dňa 08.06.2016, návrh na opravu údajov z katastra nehnuteľností podľa ustanovenia § 59 katastrálneho zákona s upozornením na predvídateľnosť škody ktorá bola nezákonným rozhodnutím katastra spôsobená zo dňa 31.05.2016, oznámenie Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor zo dňa 25.05.2016.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom súdu dňa 23.12.2021 uviedol, že zo žaloby je zrejmé, že podľa žalobcu škoda, ktorej náhrady sa domáha, mala vzniknúť v súvislosti s výkonom verejnej moci zo strany Okresného úradu R. P., katastrálneho odboru na úseku katastra nehnuteľnosti, a to konkrétne v súvislosti so zápismi práv do katastra nehnuteľnosti. V súvislosti s porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného mala žalobcovi vzniknúť škoda. Čo sa týka výšky škody, žalobca v žalobe presne a jednoznačne neuviedol, v čom má vlastne škoda spočívať. Podľa žalovaného žaloba nie je dôvodná. Žalobca zjavne uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci - zápis práv do katastra nehnuteľnosti totiž nesporne je výkonom verejnej moci a škoda mala vzniknúť práve v súvislosti so zápismi práv do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na osobitnú úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v je vylúčená možnosť aplikácie . Právne posúdenie uplatňovaného nároku prináleží súdu, aj keby žalobca právne kvalifikoval uplatnený nárok, súd ním nie je viazaný. V zmysle za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci zodpovedá štát. Z je zrejmé, že okresný úrad nikdy nie je subjektom konajúcim v mene štátu vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Okresný úrad, katastrálny odbor ani nie je subjektom, ktorý by bol nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. To znamená, že okresný úrad nie je v danom spore pasívne vecne legitimovaný. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného je dôvodom na zamietnutie žaloby. Nad rámec uvedeného žalovaný z opatrnosti uviedol, že v súčasnom štádiu veci ani nie je možné vyjadrovať sa k výške škody uplatňovanej žalobcom vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení zo strany žalobcu vo vzťahu k jej výške, pričom pokiaľ nie je riadne preukázaná existencia škody, nie je možné vyjadrovať sa k otázke príčinnej súvislosti medzi určitým rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo

jeho postupom a škodou. Napokon vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného je v zásade nadbytočné vyjadrovať sa k otázke nesprávnosti namietaného postupu žalovaného. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

5. Žalobca vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 09.03.2022 uviedol, že nemá právnické vzdelanie, preto súd má voči nemu zvýšenú poučovaciu povinnosť, prípadne upozorniť na chyby a nedostatky v žalobe. Vzhľadom na neúplné označenie žalovaného, upravil označenie žalovaného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako ústredný orgán štátnej správy: Okresný úrad R. P..

6. Podaním, doručeným súdu dňa 04.04.2023, žalobca navrhol prerušiť konanie podľa . Uviedol, že žalobcovi postavenie, z ktorého odvodzuje vznik nároku na náhradu škody spôsobenej žalovaným ako účastníka konkurzného konania voči dlžníkovi U. P., J..P.. F. B. vedené Krajským súdom v Bratislave sp. zn. , je i napriek zápisu žalobcu ako veriteľa v zozname pohľadávok neisté a spochybňované tretími osobami. Žalobca na Okresnom súde Dunajská Streda uplatnil nárok, že je veriteľom pohľadávok voči dlžníkovi, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. . Z dôvodu preukázania aktívnej vecnej legitimácie navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi.

7.1. Súd v predmetnej veci (opakovane) nariadil pojednávanie. Pojednávanie nariadené na deň 03.07.2023 bolo na základe žiadosti žalobcu odročené z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky žalobcu. Ďalšie pojednávanie nariadené na deň 11.09.2023 bolo opätovne odročené na základe žiadosti žalobcu, ktorý dňa 07.09.2023 oznámil, že zo zdravotných dôvodov sa nemôže zúčastniť pojednávania s tým, že lekárske potvrdenie doloží súdu po kontrole (do vyhlásenia rozsudku však žalobca lekárske potvrdenie nepredložil). Súd vo veci následne nariadil pojednávanie na deň 08.11.2023, riadne predvolal strany sporu, pričom žalobcovi dňa 25.09.2023 doručil predvolanie na pojednávanie s upozornením, že na jeho ďalšie opakované návrhy na odročenie pojednávania nebude musieť prihliadať, pričom od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Žalobca dňa 27.10.2023 doručil súdu podanie, označené ako žiadosť o ospravedlnenie neúčasti a odročenie termínu pojednávania z vážnych dôvodov s tým, že ako starobný dôchodca má objednaný pobyt v kúpeľoch v období od 06.11.2023 do 09.11.2023. Súd predloženú žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania neakceptoval, keďže žalobca neuviedol žiaden dôležitý dôvod na odročenie pojednávania (krátkodobý wellness pobyt rozhodne nie je dôležitým dôvodom). Súd z predloženej prílohy k žiadosti o odročenie pojednávania mal za to, že je vysoko pravdepodobné, že k rezervácii pobytu v kúpeľoch žalobcom došlo dňa 29.09.2023, t.j. po doručení predvolania na pojednávanie dňa 25.09.2023. Navyše žalobca o uvedenom pobyte mal vedomosť už dňa 25.09.2023, napriek tomu žiadosť o odročenie pojednávania doručil súdu až dňa 27.10.2023 (v piatok o 13:40 hod.), t.j. tesne pred termínom pojednávania, pričom neuviedol súdu ani svoje telefónne číslo, ani emailovú adresu, preto mu súd nemal možnosť oznámiť pred samotným pojednávaním, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje. Z uvedeného dôvodu súd pojednával v neprítomnosti žalobcu.

7.2. Na pojednávaní konanom dňa 02.10.2023 zástupkyňa žalovaného zotrvávala na názore, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s názorom žalovaného prezentovanom na pojednávaní dňa 08.11.2023, ako aj oboznámením sa so žalobou a jej prílohami (špecifikovanými v bode 3. rozsudku), podaním žalovaného zo dňa 08.12.2021, vyjadrením žalovaného zo dňa 23.12.2021, podaním žalobcu zo dňa 09.03.2022, návrhom žalobcu na prerušenie konania zo dňa 04.04.2023, podaním žalobcu zo dňa 28.06.2023, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Žalobca v konaní sa domáha od žalovaného náhrady škody vo výške 1.500.000,- Eur s príslušenstvom, ktorá mu mala vzniknúť porušením právnej povinnosti Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom z dôvodu, že ten rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalobca sa tak domáha náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci.

10. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b/ zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

11. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, na účely tohto zákona a/ výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b/ orgán verejnej moci je 1. štátny orgán a 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

12. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

14. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vzniká pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

15. Vychádzajúc z obsahu žaloby, ako už bolo uvedené vyššie, bol súd toho právneho názoru, že na nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní, sa vzťahuje výlučne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pretože žalobca sa domáha náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátnej správy, t.j. Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor. Je teda úplne bezpredmetné, ak žalobca v žalobe tvrdil, že si svoj nárok v konaní uplatňuje podľa . V danom prípade osobitný zákon má prednosť pred ustanoveniami , preto súd bol povinný aplikovať ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

16. Keďže podľa právneho názoru súdu bolo možné v prípade nároku, ktorého sa v konaní žalobca domáhal, vychádzať len z ustanovení , súd prednostne skúmal, či žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom. Určenie právneho subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotného práva má zásadný význam z hľadiska určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného, ktorú súd skúma ex offo. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, týmto nositeľom nie je.

17. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zodpovedný štát, t. j. Slovenská republika, v mene ktorej koná príslušný, zákonom určený orgán verejnej moci. Je teda neprípustné, aby bol ako žalovaný označený len samotný orgán, pretože nie je pasívne vecne legitimovaný na konanie o náhrade škody podľa tohto zákona. Podľa ustanovenia , pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou. Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Okresný úrad R. P. (ale ani Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky) nie je príslušné na konanie prejednávanej veci ani v prípade, ak by bol žalovaný štát. Podľa ustanovenia tohto sa určuje orgán

konajúci v mene štátu v jednotlivých prípadoch. V prejednávanej veci je však týmto ústredným orgánom verejnej moci Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, pretože podľa § 4 ods. 1 písm. d/ koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. Podľa , okresný úrad je miestny orgán štátnej správy. Podľa citovaného zákona, štátnu správu, ktorú vykonávajú okresné úrady, riadia a kontrolujú v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi ústredné orgány štátnej správy, do ktorých pôsobností patria úseky štátnej správy. Podľa o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností. Okresný úrad, ani Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v tomto prípade nie je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý po odbornej stránke riadi a kontroluje činnosť katastrálneho odboru okresného úradu a nie je ani tým ústredným orgánom štátnej správy, ktorý je za jeho činnosť zodpovedný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pasívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnej právnej veci bola Slovenská republika, za ktorú mala konať Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky ( ).

18. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že súd mal voči nemu zvýšenú poučovaciu povinnosť, súd uvádza, že pasívne legitimovaným (zodpovedným) subjektom uplatneného nároku je len štát - Slovenská republika ( ), za ktorý koná príslušný štátny orgán. Je síce vecou súdu v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.06.2020, aby si urobil záver, ktorý orgán má za štát konať, avšak uvedená povinnosť súdu nastupuje len za splnenia primárneho východiska - správneho označenia štátu ako žalovaného, k čomu v súdenej veci nedošlo. Inak by súd (ak by sám označil za žalovaného štát) neprípustne a neakceptovateľne zasiahol do princípu rovnosti sporových strán.

19. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, súd žalobu bez ďalšieho dokazovania ako nedôvodnú zamietol. Súd pre úplnosť poznamenáva, že v priebehu konania opakovane upozornil žalobcu na zjavnú nedôvodnosť žaloby, preto zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného na pojednávaní, nemôže pre žalobcu znamenať nepredvídateľné rozhodnutie, aj keď súd na pojednávaní konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

20. Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, súd nevykonal dokazovanie oboznámením sa s katastrálnym spisom a návrh žalobcu na vyžiadanie tohto spisu zamietol. Súd tak ako uviedol aj vyššie, žalobu zamietol bez ďalšieho dokazovania.

21. Podľa ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

22. Podľa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

23. V priebehu konania žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom sa domáha určenia, že je veriteľom pohľadávok voči dlžníkovi Poľnohospodárske stavby, a.s. v konkurze. V predmetnom konaní vydaným rozhodnutím mienil žalobca preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Súd návrhu žalobcu na prerušenie konania nevyhovel vzhľadom na zjavnú bezdôvodnosť žaloby z dôvodu, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. Prerušenie konania je preto v tomto štádiu konania nadbytočné a bolo by v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Navyše na tunajšom súde už nie je vedené žiadne konanie pod sp. zn. z dôvodu postúpenia sporu príslušnému súdu.

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.