Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_SK-4Er-636-2010.pdf
PDF · 77.21 KB
Case nature
Area
Subarea
SK-4Er/636/2010
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 11022/2010, takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznáva.
III. Oprávnenému a povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
IV. Vyslovuje, že doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, zo dňa9.9.2011, o tom, že vstupuje do exekučného konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4Er/636/2010 ako vedľajší účastník na strane povinnej, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníka tohto subjektu, preto nepripúšťa vstup označeného združenia ako vedľajšieho účastníka do konania a z uvedeného dôvodu jeho ďalšie podanie zo dňa 10.11.2011 odmieta.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor dňa 5.10.2010 doručil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci hore označených účastníkov konania.
2. Uznesením č. k. 4Er/363/2010-13 zo dňa 21.5.2012 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.6.2012.
3. Podľa § 243h ods. 1, veta prvá, zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie, ktorým súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, súd aj bez návrhu v súlade s ustanovením § 44 ods. 4 Exekučného poriadku exekučné konanie z a s t a v i l .
6. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku , ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7. Podľa § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
8. O trovách exekučného konania vo vzťahu k súdnemu exekútorovi súd uvádza, že súdnemu exekútorovi, ktorému by vzhľadom k tomu, že k zastaveniu exekučného konania došlo pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, patrila iba náhrada účelne vynaložených hotových výdavkov (odhliadnuc od ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, pre priznanie odmeny určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi nebol dôvod už len preto, že ešte nedošlo k účelnému vykonaniu žiadneho z úkonov vymenovaných v § 15 ods. 1 vyhlášky, kde prvým odmeňovaným úkonom je získanie poverenia na vykonanie exekúcie, k čomu však nedošlo), návrh na náhradu týchto trov exekučného konania nepodal. Nakoľko, napriek tomu, že odo dňa 25.5.2012, kedy mu bolo doručené uznesenie tunajšieho súdu č.k. 4Er/363/2010-13, zastavenie exekučného konania so súčasným rozhodovaním o jeho trovách mohol predvídať a mal možnosť bez zbytočného odkladu uplatniť náhradu trov exekučného konania a tieto trovy vyčísliť, tak neurobil a ich náhradu si v priebehu celého exekučného konania neuplatnil, preto mu náhrada trov exekučného konania priznaná nebola.
9. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Pri rozhodovaní o trovách exekučného konania vo vzťahu k oprávnenému a povinným použil súd ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p., nakoľko ustanovenia § 200 – 203 Exekučného poriadku neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania po zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nedisponoval spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie zavinil zastavenie exekučného konania, náhradu jeho trov mu preto priznať nemožno. Úspešný povinný v danom štádiu exekučného konania nemohol vyvíjať procesnú aktivitu ani uplatňovať svoje procesné práva vrátane práva na náhradu trov konania (ktoré ani neuplatnil), preto mu náhrada trov exekučného konania nemohla byť priznaná.
12. Písomným podaním právneho zástupcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenie“) zo dňa 9.9.2011 toto Združenie súdu oznámilo, že vstupuje do konania sp. zn. 4Er/636/2010 ako vedľajší účastník v zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
13. Združenie podalo dňa 10.11.2011 návrh na zastavenie súdnej exekúcie.
14. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
15. Podľa § 37 ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
16. Vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje dispozičná a prejednacia zásada, a teda väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu priaznivého výsledku konania. Inštitút vedľajšieho účastníctva sa viaže práve k výsledku konania a k právnemu záujmu na výsledku konania. Právny záujem na výsledku sporu vedľajšieho účastníka je záujem tretej osoby na víťazstve strany, ku ktorej pristupuje. Účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva je to, aby tretia osoba, ktorá sama osebe nemôže vystupovať v konaní ako účastník, mohla pomôcť strane, ku ktorej pristupuje, k víťazstvu. Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré slúži k vykonaniu exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie, má čisto procedurálny charakter a smeruje len k tomu, či sa exekúcia vykoná, resp. nevykoná. Pokiaľ sú splnené procesné podmienky exekučného konania, účinky právoplatnosti exekučného titulu sa v exekučnom konaní nedajú zvrátiť. Pomoc zo strany vedľajšieho účastníka je v exekučnom konaní nepotrebná, ba nadbytočná, teda tu vedľajšie účastníctvo nemá miesto. Pripustením vedľajšieho účastníka v exekúcii by sa narušila efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov konania. Vedľajšiemu účastníkovi by sa tak umožnilo predlžovať exekúciu, čo by mohlo v konečnom dôsledku poškodiť hlavne povinného. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že v exekučnom konaní nie je vedľajší účastník z pojmového hľadiska prípustný. Uvedený názor je potvrdený aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6 Cdo 207/2011 okrem iného uviedol, že „v exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým. Cieľom je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t.j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím.“ Rovnako aj rozhodovacou činnosťou odvolacích súdov, keď Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp. zn. 10CoE/89/2012 zo dňa 27.09.2012 konštatoval, že „zo samotnej povahy inštitútu vedľajšieho účastníka vyplýva, že je možné len v sporovom konaní.“ Uvedenému korešponduje aj Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013 z 15. januára 2013, v ktorom je uvedené, že právnické osoby, najmä občianske združenia, môžu poskytnúť spotrebiteľom ochranu. Avšak „v exekučnom konaní už dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu, ktorého obsah už je právoplatne a vykonateľne judikovaný. Právoplatnosťou a vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia o obsahu spotrebiteľského právneho vzťahu nadobúda tento právny vzťah v perspektíve núteného výkonu novú kvalitu. Fyzická osoba, ktorej bola v nachádzacom konaní uložená hmotno-právna povinnosť nerozlučne spätá s pozíciou spotrebiteľa, sa na základe právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v spojení s právnou skutočnosťou spočívajúcou v dobrovoľnom nesplnení uloženej povinnosti a s právnou skutočnosťou podania návrhu na začatie exekučného konania, stáva povinným. Žiadna z uvedených determinujúcich právnych skutočností už teda už nie je motivovaná spotrebiteľsky, nie je bytostne spätá s pozíciou fyzickej osoby ako spotrebiteľa. Fyzická osoba sa v konaní o nútenom výkone rozhodnutia týkajúceho sa spotrebiteľského právneho vzťahu nestáva povinným preto, lebo napĺňa legálno-definičné znaky spotrebiteľa, ale preto, že dobrovoľne nesplnila povinnosť právoplatne potvrdenú kompetentným orgánom verejnej moci. A tak hoci je účelom exekučného práva aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol v základnom (nachádzacom) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu. Z uvedeného dôvodu upretie vedľajšej intervencie združeniu zameranému na ochranu spotrebiteľov v exekučnom konaní nemožno považovať za postup, ktorým by exekučný súd popieral účel a zmysel zákonných právnych noriem vymedzujúcich postavenie takýchto združení, a tým im neústavne obmedzoval, resp. odnímal ich základné právo na súdnu ochranu.“ Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že pri podaniach Združenia sa jedná o podania osoby, ktorá nie je účastníkom konania.
17. S poukazom na uvedené súd o podaniach Združenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku)
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.