Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-56-2023.pdf
PDF · 104.62 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/56/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcov: 1. T.. R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. G. XXX/XX, A. E., 2. Z. A., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. G. XXX/XX, A. E., žalobcovia v 1. a 2. rade právne zastúpení: Advokátska kancelária PIATNIK s.r.o., so sídlom Vysoká 425/71, 054 01 Levoča, IČO: 54 915 627, proti žalovaným: 1. T.. B. T., O.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX/ XXX, A. E., toho času bytom X. M.. X, A. E., 2. M.. L. T., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX/ XXX, A. E., toho času bytom X. M. X, A. E., žalovaní v 1. a 2. rade právne zastúpení: JUDr. Rastislav Stašák, advokát Advokátskej kancelárie, 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, 3. T.. Q. J. Z., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. G. XX/XXX, XXX XX A. E., toho času bytom P. XX, XXX XX P., Y. republika, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6C/79/2021-229 zo dňa 16.06.2023 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.
III. Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej v 3. rade nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov o zriadenie vecného bremena a priznal úspešným žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania s poukazom na zásadu úspechu v konaní. Žalovanej v 3. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní nevznikli.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav v tomto znení: Žalobcovia v 1., 2. rade a žalovaná v 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXXX kat. územia A. E., a to parcely KN-C XXXX/X, parcely KN-C XXXX/X a rodinného domu postaveného číslo súpisné XXX, postaveného na parcele KN-C XXXX/X. Žalovaní v 1. a 2. rade sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXXX kat. územia A. E., a to parcely KN-C XXXX a KN-C XXXX/XX, ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy od M. A. E., uzatvorenej dňa 28.02.2018. Zo stavebného povolenia udeleného žalovaným v 1. a 2. rade ako stavebníkom z 26.08.2021 je zrejmé, že pred rodinným domom budú vyznačené X parkovacie miesta o ploche 38 m2 umiestnené na parcele KN-C č. XXXX vo vlastníctve stavebníkov. (č.l.18) Mesto A. E. dňa 15.03.2023 vydalo potvrdenie, že parcelu KN-C XXXX neeviduje ako komunikáciu zaradenú do siete (pasportu) miestnych ciest. (č.l. 218)
Nespornou skutočnosťou je aj to, že žalobcovia využívali vjazd do záhrady cez bránu v oplotení, ktoré sa nachádzajú pred parcelou KN-C XXXX, až doby predaja tejto parcely Mestom A. E. žalovaným v 1. a 2. rade. Následne medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovanými v 1. a 2. rade začalo dochádzať ku konfliktom, bráneniu vo využívaní prejazdu cez bránu v oplotení - viď fotodokumentácia na č.l. 51, 52, 153-175. Argumentáciu strán sporu týkajúcu sa prekládky kanalizačnej prípojky, stavebného konania žalovaných v 1. a 2. rade, súd nevyhodnocoval. Táto argumentácia podľa názoru súdu nie je podstatná pre posudzovaný žalobcami uplatnený nárok - zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve nevyhnutnej cesty v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonanej ohliadky na mieste samom má súd preukázané, že do rodinného domu žalobcov 1. 2. a žalovanej v 3. rade z verejnej komunikácie je priamy prístup k rodinnému domu a to, jednak pešo cez bráničku po ľavej- severovýchodnej strane rodinného domu, kde je i hlavný vchod a jednak je prístup k 2 garážam, ktoré sú priamo napojené na verejnú komunikáciu, čím je zabezpečený priamy vjazd do tých garáži. Z vykonanej ohliadky je taktiež zrejmé, že žalobcovia majú vybudovanú po pravej strane dvojvratovú bránu s oplotením. Pôvodne parcela KN-C XXXX bola vo vlastníctve Mesta A. E., pričom v dôsledku predaja parcely KN-C XXXX, žalobcovia nemajú priamy vstup k svojmu pozemku cez bránu, ktorú využívali od postavenia rodinného domu (cca od roku 1982).
3. Vec bola súdom prvej inštancie právne posúdená v zmysle ust. článku 20 ods. 1 Ústavy SR, § 123, § 124, § 127 ods. 3, § 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že predpokladom pre zriadenie vecného bremena je to, aby vlastník stavby súčasne nebol vlastníkom priľahlého pozemku, jeho prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak a neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Právo nevyhnutnej cesty je možné zriadiť len na základe žaloby vlastníka, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Ani súd nemá možnosť zriadiť vecné bremeno cesty k pozemku, pričom žalobcovia majú priamy prístup k stavbe z verejnej komunikácie, a to jednak cez bráničku, teda pešo a taktiež priamy vjazd do dvoch garáží.
5. Pokiaľ sa týka argumentácie žalobcov, podľa ktorej nemajú prístup k svojmu rodinnému domu cez dlhoročne využívanú bránu na záhrade, v dôsledku toho, že Mesto A. E. odpredalo parcelu KN-C XXXX žalovanému v 1. rade ako verejnú komunikáciu, pričom tento prístup potrebujú pre obhospodárovanie svojho pozemku, orez stromov, odvoz odpadu, resp. dovoz palivového dreva, tak tieto argumenty nie sú dostatočné a nespĺňajú kritérium pre zriadenie vecného bremena, a to práva nevyhnutej cesty. Parcela KN-C XXXX nie je zaradená do siete miestnych ciest a priamy prístup k rodinnému domu žalobcovia majú z verejnej komunikácie. Úmyslom zákonodarcu bolo zabezpečiť, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe z verejnej komunikácie, čo v danom prípade u žalobcov splnené je. Rovnako tak argumentácia o nemožnosti prístupu záchranných zložiek je nedôvodná, nakoľko tieto zložky v prípade nutnosti majú zaistený prístup a vjazd na cudzie pozemky v zmysle príslušných zákonov.
6. Je pravdou, že žalobcovia dlhoročne užívali tento prístup do jeho odpredaja mestom, no táto skutočnosť nespĺňa kritériá pre vyhovenie žaloby v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nakoľko neboli splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 OZ, nebolo možné zriadiť právo prejazdu v prospech stavby rodinného domu, súp. č. XXX., na pozemku KN-C XXXX/X v rozsahu, ako bol vyznačený geometrickým plánom XXX/XXXX. S poukazom na uvedené skutočnosti preto súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania, a to stanovenia ceny primeranej náhrady za zriadené vecné bremeno.
7. Súd prvej inštancie rovnako tak poukázal na skutočnosť, že na sezónny prístup motorovým vozidlom na parcelu žalobcov je potrebné vytvoriť a zabezpečiť harmonické susedské vzťahy, ktoré bez rozhodnutia štátnych orgánov môžu vyriešiť namietané skutočnosti zo strany žalobcov.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcov v 1. a 2. rade s poukazom na dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalobcovia v podanom odvolaní uviedli, že záver súdu o tom, že parcela, vecného bremena prejazdu, cez ktorú sa domáhajú, nie je verejnou komunikáciou, nakoľko nie je zaradená do siete miestnych ciest, nie je správny, nakoľko na predmetnom pozemku sa nachádza asfaltový zvršok a čiastočne cementový betón, ako aj oporný múr podopierajúci svah. Tento asfaltový kryt bol zhotovený v jednej etape s krytom miestnej komunikácie,
ktorá sa nachádza medzi bytovými domami. Investorom tejto rekonštrukcie bolo Mesto A. E. a na predmetnom pozemku sa nachádza aj septik a potrubie vedúce k nemu, ktoré tiež mesto nemá vo svojej evidencii. Rovnako tak žalobcovia nesúhlasili so závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia majú priamy prístup k rodinnému domu z verejnej komunikácie, a to bráničku a vjazd do garáže. V danom prípade nejde o plnohodnotný prístup, nakoľko do stavby sa nevstupuje cez garáže, ale cez vchody na bočnej strane rodinného domu, pričom pri projektovaní domu sa rátalo s voľným prístupom k rodinnému domu z pozemku parcelné č. XXXX, pôvodne vo vlastníctve mesta, ktorý tvoril verejnú komunikáciu k parcele č. XXXX/X. Už pri nadrozmerných predmetoch, ako je kreslo, nábytok, dostať sa do bytu na 1. nadzemnom podlaží je komplikované, nakoľko z garáže do chodby suterénu sú úzke dvere 60 cm a rovnaký komplikovaný prístup je aj zo severovýchodnej strany domu. Aj prístup do kotolne s palivovým drevom je možný len cez vchod nachádzajúci sa na juhozápadnom priečelí domu a drevo je možné dostať na dvor cez okienko, čo by bolo veľmi namáhavé. Mesto odpredajom z verejného priestranstva znemožnilo prístup motorovým vozidlom ku vchodu na juhozápadnej strane rodinného domu, ktorý je nevyhnutný z dôvodu dovozu a skladovania palivového dreva, ako aj k obhospodárovaniu záhrady, kde sa vykonáva orez ovocných stromov. Prístup motorovým vozidlom zo severovýchodnej strany nie je možný, nakoľko sa tam nachádza len brána široká asi 125 cm a zriadenie alternatívneho vjazdu by bolo síce technicky čiastočne možné, ale vyžadovalo by vynaloženie nákladov na odkúpenie časti pozemkov mesta, ak by toto s tým súhlasilo. Zároveň by takáto rekonštrukcia bola finančne nákladná, neriešila by problémy s prístupom k domu. Poukázali na skutočnosť, že na takýto prístup nemôže stačiť ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že 40 rokov nerušene užívali cestnú komunikáciu na prístup k svojej parcele. K bodu 28 odôvodnenia žalobcovia uviedli, že vzhľadom na doterajšie správanie sa žalovaných, reálna možnosť dohody medzi strany zrejme neexistuje. Z týchto dôvodov žiadali navrhovanému petitu vyhovieť v plnom rozsahu a priznať náhradu trov konania.
9. Žalovaní v 1. a 2. rade k odvolaniu žalobcov uviedli, že s podaným odvolaním nesúhlasia a rozsudok považujú za zákonný a správny. Poukázali na skutočnosť, že ustanovenie Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazovali žalobcovia neupravuje právo vlastníka stavby, aby mal prístup k svojej stavbe zo všetkých strán a akýmkoľvek motorovým vozidlom. V konaní bolo preukázané, že stavba žalobcov susedí s pozemkami, ktoré sú vo vlastníctve mesta a k pozemku patriacemu mestu, majú žalobcovia prístup zo stavby, t. j. z dvoch garáží, z ktorých je možný priamy vstup do obytnej časti. Zároveň je možný prístup k ich pozemku aj cez bránku v oplotení v šírke 1,25 m a po prípadných stavebných úpravách by týmto spôsobom sa žalobcovia mohli dostať na pozemok aj väčším motorovým vozidlom. Právo cesty nie je možné zriadiť len pre pohodlnejší prístup žalobcov, čo bolo vyslovené viacerými súdnymi rozhodnutiami. V danej veci je bezpredmetné, či na spornej nehnuteľnosti, cez ktorú prístupu sa domáhajú žalobcovia, sa nachádza asfaltový alebo betónový zvršok, ktorý je však ukončený niekoľko metrov pred bránou žalobcov. Rovnako tak je značne narušený betónový povrch, ktorý sa nachádza v blízkosti brány žalobcu, čo určite nespĺňa základné parametre cestnej komunikácie, pričom septik a príslušné potrubia boli vyradené z prevádzky už v 90. rokoch. Mesto by určite nepredávalo pozemok, ktorý slúži ako miestna komunikácia a neobstojí ani argumentácia žalobcov, že nadrozmerné náklady je možné vnášať jedine cez vchod na juhozápadnej strane. Žalobcovia majú priamy prístup do dvoch garáží, ako aj k vchodu zo severovýchodnej strany a neobstojí ani argument žalobcov, že mesto by muselo odpredať časť zo svojich pozemkov na zriadenie väčšieho prístupu. Mesto umožňuje prístup cez svoje pozemky vlastníkom susedných stavieb, preto je takáto argumentácia nedôvodná. Vzhľadom na frekvenciu užívania prístupu motorovým vozidlom, maximálne niekoľkokrát za rok, by bolo neprimerané obmedziť žalovaných v užívaní veľkej časti ich pozemku a znamenalo by to znemožnenie užívania pozemku žalovaných. Poukázali na skutočnosť, že žalobcovia po vydaní neodkladného opatrenia opakovane volali políciu, keď na spornej parcele bolo krátkodobo zaparkované motorové vozidlo žalovaných. Žalobca nemal v úmysle využiť parcelu na prejazd, iba sa domáhal, aby táto plocha ostala voľná. Rovnako tak argumenty uvedené v bode 3 odvolania, sú irelevantné, nakoľko v danom prípade sa nerieši otázka vydržania práva zodpovedajúca vecnému bremenu. Z týchto dôvodov žiadali, aby bol napadnutý rozsudok potvrdený ako vecne správny a uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.
10. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní podané neboli.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
14. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
16. Odvolací súd k meritu veci naviac uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil neexistenciu podmienok pre zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby súdom, spočívajúcej v práve cesty cez priľahlý pozemok. Právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len na návrh vlastníka stavby, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý však nemá prístup k verejnej komunikácii (k ceste miestnej či účelovej komunikácii). Táto podmienka v danom prípade splnená nebola, nakoľko je preukázané z obsahu spisu, že žalobcovia majú prístup k verejnej komunikácii priamo z pozemku, na ktorom je postavená stavba. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, jedná sa o zriadenie práva cesty k stavbe, nie k okolitému pozemku, pričom práve dôvodom, pre ktorý sa domáhali žalobcovia zriadenia práva cesty, boli dôvody v prístupe na ich pozemok, kde sa nachádzajú ovocné stromy, ktoré chcú orezávať, prípadne tam dovážať palivové drevo. Občiansky zákonník dáva takéto oprávnenie súdu len v prípade, ak prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Pod pojmom stavba možno rozumieť stavbu domu, ku ktorému vlastník prístup má. Skutočnosti, na ktoré poukazovali žalobcovia v odvolaní, že s nadrozmernými predmetmi majú problém cez zriadenú bránku sa dostať do svojej stavby, prípadne aj cez garáž, nespĺňajú podmienku neexistencie prístupu vlastníka do stavby. Právo cesty v prospech vlastníka stavby môže súd zriadiť podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vtedy, ak je stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby za podmienky, že sa vlastník stavby cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii (napr. R 60/2006). Táto podmienka v danom prípade jednoznačne splnená nebola, žalobcovia ako vlastníci stavby majú prístup z verejnej komunikácie ku svojej stavbe, ktorú možno vzhľadom na charakter jej užívania a rozsah obvykle užívať bez toho, aby toto bolo znemožnené alebo značne sťažené. Vznik výnimočných situácii, ktorými odôvodňovali žalobcovia podanú žalobu je riešený ako správne poukázal súd prvej inštancie ustanoveniami zákona o ochrane pred požiarmi (bod 26 odôvodnenia súdu prvej inštancie) či § 127 ods. 3 OZ (bod 25 odôvodnenia).
17. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd odvolacie námietky žalobcov za nedôvodné.
18. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces / § 365 ods.1 písm. b) CSP/ odvolací súd uvádza, že dôvodnosť tejto námietky nebola zo spisu zistená.
19. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza , že v odvolaní nebolo konkrétne uvedené akým konaním súdu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu odvolacím súdom nebolo zistené všeobecne namietané konanie súdu porušujúce práva odvolateľky na spravodlivý proces.
20. Rovnako namietaný odvolací dôvod , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci / § 365 ods.1 písm. d) CSP/ odvolací súd zo spisu nezistil, pričom odvolatelia na žiadnu konkrétnu vadu ani nepoukazovali. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.
22. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.
23. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.
24. Odvolací súd preto ako vecne správny potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v 1.a 2. rade v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). V odvolacom konaní žalovanej v 3. rade žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila, preto jej nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci(§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).