Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-79-2021.pdf
PDF · 102.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/79/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XX. XXXXXXXX XXX/XX, C. D., 2. E. C., F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XX. XXXXXXXX XXX/XX, C. D., žalobcovia v 1. a 2. rade právne zastúpení: Advokátska kancelária PIATNIK s.r.o., so sídlom Vysoká 425/71, 054 01 Levoča, IČO: 54 915 627, proti žalovaným: 1. A. H. A., I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XX/XXX, C. D., toho času bytom X. K. X, C. D., 2. K. L. A., F. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XX/XXX, C. D., toho času bytom X. K. X, C. D., žalovaní v 1. a 2. rade právne zastúpení: JUDr. Rastislav Stašák, advokát Advokátskej kancelárie, 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, 3. A. N. O., F. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XX. XXXXXXXX XX/XXX, XXX XX C. D., toho času bytom F. XX, XXX XX F., P. F., v konaní o zriadenie vecného bremena takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovia, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovanej v 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali (po pripustenej zmene petitu žaloby), aby súd zriadil na pozemku KN-C číslo 1107 vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v prospech stavby
- rodinného domu číslo súpisné 554 postavenom na pozemku KN-C č. 1109/2 v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne číslo 012/2023, ktorý bol vyhotovený A. F. Q. a úradne overený pod číslom, kde G1-202/2023.
2. Žalobu dôvodili tým, že žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s Mestom Stará Ľubovňa nehnuteľnosti parcelu KN-C č. 1107 a KN-C č. 3470/66 do bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaní v 1. a 2. rade faktickými úkonmi (osadením betónových tvárnic, parkovaním motorových vozidiel pred bránou žalobcov) žalobcom úplne znemožňujú prejazd motorovým vozidlom cez pozemok žalovaných - parcelu KN-C 1107, ktorá je priľahlým pozemkom k pozemku KN-C 1109/3, ako aj pozemku KN-C 1109/2, na ktorom je postavený rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. O týchto skutočnostiach predložili fotodokumentáciu, výpis z SMS správ. Uviedli, že aktuálne je možný vjazd motorových vozidiel len cez veľkú bránu nachádzajúcu sa na hranici pozemkov parcela KN-C 1109/2 na západ od rodinného domu. Okrem uvedenej brány je síce možné sa dostať k rodinnému domu aj z východnej strany, avšak len pešo cez bránu o šírke cca 125 cm. Zriadenie alternatívneho výjazdu by síce bolo čiastočne technicky možné, avšak vyžadovalo by si vynaloženie nákladov jednak na odkúpenie časti pozemku KN-E 834/3 a KN-E 834/2 alebo zriadenie vecného bremena k nim a
zároveň aj vynaloženie nákladov na výstavbu prístupovej cesty a pre stavbu oplotenia. Alternatívne riešenie by však nevyriešilo potrebu prístupu žalobcov k západnému vchodu rodinného domu, cez ktorý je možné sa dostať priamo do suterénu rodinného domu, ako aj hospodárskej budove. Naviac prejazd motorovým vozidlom cez alternatívny vchod k západnej časti domu, aj hospodárskej budove by nebol technicky možný, pretože na južnej strane rodinného domu sa nachádzajú stromy. Poukázali na to, že pozemok parcela KN-C 1107 od nepamäti slúžil ako verejné priestranstvo a od roku 1982 až doposiaľ žalobcovia mali voľný prístup na vlastné nehnuteľnosti z uvedenej parcely pešo alebo motorovým vozidlom. Sporný stav nastal, až keď vlastníkom parcely KN-C 1107 sa stali žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí sa rozhodli na nadobudnutých pozemkoch postaviť stavbu rodinného domu a na parc. KN- C 1107 sa rozhodli vybudovať 3 parkovacie miesta, čím by došlo k znemožneniu prístupov prejazdu na dvor rodinného domu žalobcov cez vráta v oplotení, ktoré sú v súlade s kolaudačným rozhodnutím z roku 1982. Ďalej uviedli, že ak by nebol možný príjazd cez pozemok KN-C 1107 na pozemok žalobcov, vznikol by stav, za ktorého by sa v prípade náhlej, či nečakanej mimoriadnej situácie, nemohli k ich rodinnému domu resp. k pozemku, dostať záchranné zložky, čím by mohlo dôjsť k vážnym ujmám na majetku, na zdraví, či dokonca aj na životoch ľudí. V prípade vzniku požiaru rodinného domu alebo neďalekej hospodárskej budovy na západnej časti pozemku, by mali hasičské jednotky podstatne sťažený prístup k rodinnému domu. Žalobcovia majú za to, že prístup k rodinnému domu, ako aj k jeho príslušenstvu
- hospodárskej budove nie je možné zabezpečiť inak. Taktiež poukázali, že je potrebné sa dostať do kotolne, ktorá je v podzemnom podlaží, a to i s rozmernejšími predmetmi. Naviac v kotolni sa nachádza i kotol na tuhé palivo a drevo slúžiace na spaľovanie je možné doviezť len cez vráta nachádzajúce sa pred parcelou KN-C 1107. Taktiež cez jestvujúce vráta v oplotení pred parcelou KN-C 1107 je možné sa dostať k prečerpávacej stanici splaškových vôd umiestnenej na pozemku KN-C 1109/2, ktorá bola dokončená v júni 2022. K tvrdeniu žalovaných v 1. a 2. rade, že zriadením vecného bremena by došlo k zmenšeniu ich dvora a k obmedzeniu ich prístupu na ulicu, nie je pravdivé, nakoľko žalobcovia sa domáhajú vecného bremena spočívajúceho v práve cesty tak, ako to bolo od roku 1982 až doposiaľ a nie možnosti parkovať na ich pozemku. Žalovaným muselo byť predsa už pri kúpe predmetného pozemku (podľa názoru žalobcov) zrejmé, že je súčasťou ulice, keďže bol pokrytý asfaltovým zvrškom, a teda na aký účel slúži. Žalobcovia k tvrdeniu, že prístupovú komunikáciu zriadili oni sami nelegálne, uviedli, že investorom tejto rekonštrukcie miestnej komunikácie bolo Mesto Stará Ľubovňa. Skutočnosť, že Mesto predalo pozemok KN-C 1107 žalovaným v 1. a 2. rade, žalobcovia považujú za veľkú nespravodlivosť. Na jednom z jednaní primátor navrhoval žalovaným, aby predali spornú parcelu späť Mestu, čo však žalovaní odmietli. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadali, aby s poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka súd zriadil vecné bremeno a žiadal, aby súd ustanovil znalca na určenie peňažnej náhrady.
3. Žalovaní v 1. a 2. rade s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali, aby ju súd zamietol. Uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie, aby žalobcovia nemali možný prístup motorovým vozidlom na svoj pozemok. Žalobcovia si podľa ich názoru chcú zabezpečiť súdnou ochranou vjazd motorovým vozidlom na konkrétnu časť ich pozemku a preto tvrdia, že sa jedná o jediný možný prejazd k rodinnému domu. V skutočnosti žalobcovia postavili bránu, zvykli si a teraz sa dožadujú ochrany vlastného pohodlia na úkor žalovaných 1. a 2. rade. Poukázali na to, že dlhodobé faktické užívanie cudzej veci ešte automaticky nezakladá právo k zriadeniu vecného bremena. Majú za to, že žalobcovia nepreukázali žiaden právny titul, od ktorého odvádzajú možné zriadenie vecného bremena a ani dostatočne neodôvodnili nevyhnutnosť zriadenia vecného bremena cez spornú parcelu. Žalobcovia majú reálny prístup k domu z ulice ako všetci obyvatelia ulice. Ďalej žalovaní 1 a. 2. rade uviedli, že je irelevantné, či žalobcovia okolo vlastného domu po vlastnom pozemku chodia zľava, sprava, z východu či severu, ako vnášajú zariadenie do domu, je irelevantné ako bol dom žalobcov skolaudovaný, pričom kolaudácia nezakladá práva k cudzím nehnuteľnostiam. Za nezmyselné považovali i tvrdenie o prístupe, resp. jeho nemožnosti záchranných zložiek, nakoľko záchranné zložky majú rovnaký prístup ako u všetkých susedov, a to priamo z ulice. Navrhli, aby v konaní bola vykonaná ohliadka na mieste samom.
4. Súd uznesením sp. zn. 6C/79/2021 zo dňa 20.10.2022 pripustil do konania žalovanú v 3. rade – ktorá je podielovou spoluvlastníčkou spolu so žalobcami rodinného domu číslo súpisné 554, na základe návrhu žalobcov zo dňa 17.3.2022. Žalovaná v 3. rade v písomnom vyjadrení uviedla, že nikdy nebol záujem, aby sa so susedmi súdili. Je toho názoru, že stále je lepšia dohoda. Uviedla, že Mesto Stará Ľubovňa hlúpo a až nezákonne predalo prístupový a príjazdový pozemok, ktorý je minimálne polstoročia verejne používaný, súkromnej osobe. Je prirodzeným právom ďalej tento prístup k domu používať ako tomu bolo doposiaľ.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom strany sporu zotrvali na skutkovej i právnej argumentácii. Zároveň súd vykonal dňa 14.4.2023 ohliadku na mieste samom za prítomnosti žalobcu v 1. rade, právneho zástupcu žalobcov, žalovaných v 1. a 2. rade a právneho zástupcu žalovaných v 1., 2. rade.
Na základe vykonaného dokazovania súd za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje: 6. Žalobcovia v 1., 2. rade a žalovaná v 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXXX kat. územia C. D., a to parcely KN-C 1109/2, parcely KN-C 1109/3 a rodinného domu postaveného číslo súpisné XXX, postaveného na parcele KN-C 1109/2.
7. Žalovaní v 1. a 2. rade sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXXX kat. územia C. D., a to parcely KN-C 1107 a KN-C 3470/66, ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy od Mesta Stará Ľubovňa, uzatvorenej dňa 28.2.2018.
8. Zo stavebného povolenia udeleného žalovaným v 1. a 2. rade ako stavebníkom z 26.8.2021 je zrejmé, že pred rodinným domom budú vyznačené 3 parkovacie miesta o ploche 38 m2 umiestnené na parcele KN-C č. 1107 vo vlastníctve stavebníkov. (č.l.18)
9. Mesto Stará Ľubovňa dňa 15.3.2023 vydalo potvrdenie, že parcelu KN-C 1107 neeviduje ako komunikáciu zaradenú do siete (pasportu) miestnych ciest. (č.l. 218)
10. Nespornou skutočnosťou je aj to, že žalobcovia využívali vjazd do záhrady cez bránu v oplotení, ktoré sa nachádzajú pred parcelou KN-C 1107, až doby predaja tejto parcely Mestom Stará Ľubovňa žalovaným v 1. a 2. rade. Následne medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovanými v 1. a 2. rade začalo dochádzať ku konfliktom, bráneniu vo využívaní prejazdu cez bránu v oplotení – viď fotodokumentácia na č.l. 51, 52, 153-175.
11. Argumentáciu strán sporu týkajúcu sa prekládky kanalizačnej prípojky, stavebného konania žalovaných v 1. a 2. rade, súd nevyhodnocoval. Táto argumentácia podľa názoru súdu nie je podstatná pre posudzovaný žalobcami uplatnený nárok – zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve nevyhnutnej cesty v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
12. Na základe vykonanej ohliadky na mieste samom má súd preukázané, že do rodinného domu žalobcov 1. 2. a žalovanej v 3. rade z verejnej komunikácie je priamy prístup k rodinnému domu a to, jednak pešo cez bráničku po ľavej- severovýchodnej strane rodinného domu, kde je i hlavný vchod a jednak je prístup k 2 garážam, ktoré sú priamo napojené na verejnú komunikáciu, čím je zabezpečený priamy vjazd do tých garáži. Z vykonanej ohliadky je taktiež zrejmé, že žalobcovia majú vybudovanú po pravej strane dvojvratovú bránu s oplotením. Pôvodne parcela KN-C 1107 bola vo vlastníctve Mesta Stará Ľubovňa, pričom v dôsledku predaja parcely KN-C 1107, žalobcovia nemajú priamy vstup k svojmu pozemku cez bránu, ktorú využívali od postavenia rodinného domu (cca od roku1982).
Zákonné ustanovenia aplikované vo veci a právna teória: 13. Podľa čl. 20 ods. 1 Ú stavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
15. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
16. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
17. Podľa ustanovenia § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
18. Podľa § 151n ods. 2 OZ vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
19. Podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
20. Vecné bremená v súlade s citovaným ust. §151o Občianskeho zákonníka, môžu vznikať tiež konštitutívnym rozhodnutím oprávneného orgánu v prípadoch, v ktorých to právny predpis umožňuje. Vecné bremeno môže svojím rozhodnutím zriadiť aj súd pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, a to za náhradu za podmienky, že toto vecné bremeno je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. V oboch spomínaných prípadoch najčastejšie ide o právo prístupovej cesty k druhej nehnuteľnosti.
Súd dospel k záveru:
21. Žalobcovia sa domáhajú zriadenia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena súdom tzv. práva nevyhnutnej cesty sú tri podmienky: 1. vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku; 2. prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak; 3. neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.
22. Právo nevyhnutnej cesty je možné zriadiť len na základe žaloby vlastníka stavby, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Súd v rámci výkladu ustanovenia § 151o ods. 3 OZ nemá možnosť zriadiť vecné bremeno cesty k pozemku.
23. Z vykonaného dokazovania – fotodokumentácia, vykonaná ohliadka vyplynulo, že žalobcovia majú priamy prístup k stavbe z verejnej komunikácie – jednak cez bráničku – vchod pešo k rodinnému domu a taktiež priamy vjazd do oboch garáži.
24. Žalobcovia argumentovali, že nemajú prístup k rodinnému domu cez dlhoročne využívanú bránu na záhradu, v dôsledku konania Mesta Stará Ľubovňa, ktoré odpredalo verejnú komunikáciu – parcelu KN-C 1107 žalovaným v 1. a 2. rade, čím žalobcovia stratili plnohodnotné využívanie rodinného domu. Tento prístup potrebujú na obhospodarovanie svojho pozemku, orez stromov, odvoz odpadu, resp. dovoz palivového dreva, resp. iného tuhého paliva do kotolne. Na pozemok sa žalobcovia nevedia motorovým vozidlom iným spôsobom – cestou dostať, nakoľko zo severovýchodnej strany je vstup bez možnosti vjazdu motorovým vozidlom a následne na celej zadnej časti pozemku sú zasadené ovocné stromy.
25. Tieto argumenty súd vyhodnotil ako za nedostatočné a nespĺňajúce kritérium pre zriadenie vecného bremena – práva nevyhnutnej cesty. Z predložených dôkazov súd nemá preukázané, aby parcela KN-C 1107 bola verejnou komunikáciou a táto parcela nie je zaradená do siete miestnych ciest. (viď dôkaz na č.l. 218,219). Ako je už vyššie konštatované priamy prístup k rodinnému domu – stavbe žalobcovia majú (bránička i vjazd do garáží) priamo z verejnej komunikácie. Úmyslom zákonodarcu bolo zabezpečiť, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe z verejnej komunikácie. V prejednávanom prípade táto skutočnosť je splnená a preto podaná žaloba podľa názoru súdu nie je dôvodná. Naviac k potrebe vstupu na pozemok, resp. susediaci pozemok a stavieb za účelom nevyhnutnej údržby a obhospodarovania pozemkov slúži ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého vlastníci susediacich pozemkov sú si povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky. (viď i rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1814/2015, z 15.11.2016)
26. Taktiež súd argumentáciu o nemožnosti vstup na pozemok záchranných zložiek – hasiči, záchranná služba, vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko k zriadeniu nevyhnutnej cesty nepostačuje len nutnosť umožniť vjazd záchrannej služby polícii, hasičom – zložkám integrovaného záchranného systému. Tieto
zložky majú v nevyhnutných prípadoch zaistený vjazd na cudzie pozemky na základe zákona ((ust. § 45 zák. č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi, ust. § 103 Trestného poriadku), taktiež rozhodnutie NS ČR, sp. n. 22Cdo/2977/2009)).
27. Súd rozumie, že po dlhoročnom užívaní a prístupe k nehnuteľnosti nerušene – na konci ulice – žalobcami, bez priamych susedov došlo k zmene v spôsobe užívania časti nehnuteľností – brána na pozemok, čo spôsobilo Mesto odpredajom parcely KN-C 1107 verejnou súťažou žalovaným v 1. a 2. rade, avšak táto skutočnosť, nespĺňa kritéria pre vyhovenie žaloby v zmysle § 151o ods. 3 OZ.
28. V priebehu konania žalovaní v 1. a 2. rade ponúkali možnosť uzatvorenia zmluvného záväzku medzi stranami sporu, avšak navrhovaný rozsah prejazdu cez parcelu KN-C 1107 pre žalobcov nebol dostačujúci. (viď mailová komunikácia medzi stranami sporu a ich právnymi zástupcami č.l. 204-214). Z tejto komunikácie jednoznačne vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade nemajú záujem žalobcom brániť, aby ich parcela KN-C 1107, ktorá bude slúžiť ako parkovací priestor pred ich rodinným domom, bola žalobcami využívaná na prejazd, vjazd cez bránu na pozemok v prípade potreby. Teda i z tohto dôkazu vyplýva, že žalobcovia nemajú úplne znemožnený prístup k záhrade – pozemku. Je pravdou, že žalovaní v 1. a 2. rade v určitom období pred podaním žaloby ponechávali zaparkované motorové vozidlá pred bránou žalobcov (viď fotodokumentácia), avšak ako to uviedol žalovaný v 1. rade v rámci predbežného prejednania sporu toto konanie bolo vyvolané v dôsledku podania odvolania v stavebnom konaní žalobcami.
29. Súd zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom stanovenia ceny primeranej náhrady za zariadené vecné bremeno, nakoľko tento dôkaz považoval za nehospodárny a neúčelný.
30. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcov nemôže vyhovieť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
31. Súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať i k ostatným namietaným skutočnostiam, nakoľko svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedenom závere. V tomto smere poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III, ÚS 260/06, v zmysle ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
32. Záverom si súd dovoľuje uviesť, že z celého konania vyvodzuje, že problém medzi stranami sporu je v komunikačnej rovine. Je viac ako žiadúce, aby strany sporu si uvedomili, že ich skutočný problém vzájomného spolužitia nedokáže vyriešiť žiaden štátny orgán svojim autoritatívnym rozhodnutím. Žiadne rozhodnutie štátneho orgánu nedokáže zabezpečiť pokojné a harmonické susedské vzťahy. Vytvorenie prijateľného susedského spolunažívania je zásadne a výlučne v kompetencii samotných susedov. V medziľudských vzťahoch platí, že od druhého môže každý spravodlivo žiadať len to, čo je schopný a najmä ochotný poskytnúť sám. Ak strana sporu má záujem na pokojnom susedskom spolunažívaní, tak musí i sama prispieť k jeho vytvoreniu. Súd apeluje na obe strany sporu, aby sa snažili nájsť kompromis, ktorý im zabezpečí pokojné užívanie ich obydlí, nehnuteľností i korektné susedské vzťahy.
O trovách konania súd rozhodol takto: 33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Žalovaný v 1. a 2. rade boli v konaní plne úspešní, preto im súd priznal náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.
37. Žalovaná v 3. bola v konaní taktiež úspešná, avšak v konaní je žiadnej trovy nevznikli, ani si ich neuplatnila, preto súd náhradu trov konania žalovanej v 3. rade nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.