Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Ek-1556-2023.pdf
PDF · 100.04 KB
Case nature
Subarea
34Ek/1556/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: OT kredit Slovakia, a.s., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 660 850, v konaní právne zast.: Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 811 874, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., o vymoženie nepeňažného plnenia, ktorú vedie súdny exekútor JUDr. Zuzana Kubešová, so sídlom exekútorského úradu Streďanská 4055, 955 01 Topoľčany, pod. zn. 93EX 620/23, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Ek/1556/2023 zo dňa 02.10.2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .
II. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 02.10.2023 rozhodnutie, ktorým návrh povinnej na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok).
2/ Exekučným titulom je notárska zápisnica sp. zn. N 754/2022, Nz 16918/2022, NCRls 17309/2022 spísaná dňa 14.06.2022 notárom JUDr. Tomášom Trellom. Tá obsahovala záväzok povinnej z titulu nájomnej zmluvy (uzavretej na dobu určitú) zo dňa 14.06.2022 k bytu číslo 15, na X. D. E. A. XX E. E. XX F. B. so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele č. 3080/79 3080/80 3080/82 3080/81, vchod 24, spoluvlastnícky podiel 1/1, zapísané na LV XXXX, k.ú Šaľa (ďalej v texte aj ako ,,byt“) platiť nájom vo výške 100 eur mesačne od 14.06.2022 do 30.06.2023. Exekučný titul uvádzal aj 5 dôvodov zániku nájmu, vrátane písomnej výpovede (nájom sa v takom prípade mal skončiť uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola druhej zmluvnej strane výpoveď doručená) a stanovoval tiež povinnosť, že v prípade skončenia nájmu je nájomca povinný vrátiť predmet nájmu prenajímateľovi v stave v akom ho prevzal, vyprataný, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, a to v posledný deň trvania nájmu v súlade so zmluvou. Povinná v exekučnom titule vyhlásila, že bezpodmienečne a neodvolateľne v prípade nesplnenia svojho záväzku, t.j. v prípade nevypratania a neodovzdania predmetu nájmu oprávnenej osobe najneskôr v posledný deň trvania nájmu v súlade so zmluvou, súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice (exekučného titulu) podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku a súhlasí s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom podľa § 45 Exekučného poriadku, a to vyprataním predmetu nájmu.
3/ Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že povinná neuhradila nájomné za mesiace 09 - 12/2022 a preto zmluvu o nájme vypovedal. Oznámenie o výpovedi nájmu bytu bolo povinnej doručené
dňa 13.01.2023. Výpovedná lehota tak začala plynúť 01.02.2023 a uplynula 30.04.2023. K 30.04.2023 mala preto povinná byt vypratať a odovzdať oprávnenému (prenajímateľovi). Povinná však aj napriek uplynutiu platnosti zmluvy o nájme bytu tento nevypratala a neodovzdala oprávnenému. Oprávnený povinnej zaslal aj výzvu na vypratanie nehnuteľnosti a to dňa 03.05.2023, ktorú si však v odbernej lehote neprevzala.
4/ Vyšší súdny úradník už počas posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie skúmal dôvody na vedenie exekúcie na podklade predložených dokumentov (nájomná zmluva, notárska zápisnica, oznámenie o výpovedi z nájmu bytu, doručenka k oznámeniu o výpovedi z nájmu bytu, výzva na vypratanie bytu spolu s potvrdením o zaslaní) a dospel k záveru, že povinná užíva byt bez právneho dôvodu, preto je možné na podklade predloženého exekučného titulu vydať poverenie na vykonanie exekúcie na vypratanie uvedenej nehnuteľnosti.
5/ Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že dňa 29.06.2023 zaslala oprávnenému žiadosť o predĺženie nájmu bytu a uhradila nájom za mesiace 5-7/2023. Vyšší súdny úradník tak konštatoval, že povinná žiadala o predĺženie nájmu bytu až v čase, kedy bola nájomná zmluva vypovedaná a povinná obývala predmet nájmu bez právneho dôvodu. Taká žiadosť o predĺženie nájmu neobnovuje pôvodnú zmluvu a nespôsobuje predĺženie pôvodnej nájomnej zmluvy, ktorá bola ku dňu 30.04.2023 vypovedaná a teda ju ani nie je možné predĺžiť. Povinná si preukázateľne prevzala zásielku, v ktorej jej oprávnený oznámil, že došlo k vypovedaniu nájomnej zmluvy, teda mala o tejto skutočnosti vedomosť, avšak žiadnym spôsobom na ňu nereagovala. Až o pár mesiacov, dňa 29.06.2023 zaslala oprávnenému žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy.
6/ Záverom vyšší súdny úradník dodal, že z predložených dokumentov a uvedených skutočností je zjavné, že povinná užíva byt bez právneho dôvodu, nepreukázala súdu žiadny dôkaz, ktorým by potvrdila existenciu platnej nájomnej zmluvy, na podklade ktorej môže predmetný byt užívať. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený disponuje spôsobilým exekučným titulom, odôvodnene pristúpil k vymoženiu svojho nároku prostredníctvom exekúcie, nakoľko mimosúdne možnosti riešenia povinná od oprávneného neakceptovala a nereagoval na ne. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že nájom je v zmysle nájomnej zmluvy platený, avšak žiadnym spôsobom súdu nepreukázala, že by uhradila nájomné za obdobie 09 - 12/2022, teda za obdobie o ktorom oprávnený tvrdí, že povinná nájom neuhrádzala a preto pristúpil k vypovedaniu zmluvy o nájme. Uvedené tvrdenie teda nie je možné považovať za také, na základe ktorého by bolo možné exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku zastaviť.
7/ So žiadosťou o odklad exekúcie povinnú odkázal na povereného súdneho exekútora, ktorý v prípade, ak sú splnené podmienky odkladu exekúcie vydá upovedomenie o odklade exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 Exekučného poriadku.
8/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že tu nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto v súlade s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinnej na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
9/ Voči rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote povinná sťažnosť. V nej uviedla, že dňa 10.08.2023 súdnemu exekútori doručila žiadosť na zastavenie exekúcie, z dôvodu, že poslala žiadosť o predĺženie lehoty nájmu a súčasne uviedla, že za ten čas mimo nájomného sa bude platiť suma 250 eur/ mesačne. Odpoveď jej neprišla, resp. prišla až po začatí exekúcie. Splátky nájomného boli doplatené ihneď po doručení listiny o neuhradení. V rámci ústnej dohody s konateľom pri podpise zmluvy mala byť suma 100 eur len pro forma, nakoľko kúpna cena bytu bola 54.000 eur a odkupná cena bytu mala byť po roku 70.000 eur. Rozdiel za zapožičanie sumy 54.000 eur je po roku o 16.000 eur viac ako bola uhrádzaná cena. Jej vtedajšia situácia bola veľmi zlá, o nehnuteľnosť úplne prišla. Ešte koncom roka 2021 bola nútená svoju nehnuteľnosť predať najprv spoločnosti T-centrum a potom v lete spoločnosti OT-kredit, nakoľko majiteľ spoločnosti T-centrum potreboval súrne peniaze späť. Uvedené je možné preveriť na katastri. G., ktorý spoločnosť OT- kredit zastupoval v čase predaja nehnuteľnosti, vedel z akého dôvodu nehnuteľnosť povinná predáva a že nie je v jej moci tú nehnuteľnosť kúpiť na seba, ale že musela využiť iného rodinného príslušníka. Mal to byť v prvom rade jej manžel, ale tomu sa stala nehoda. Hneď ako sa mal jeho zdravotný stav vyriešiť, mal si zobrať úver. Medzi tým prišli nečakané problémy v ich vzťahu a úver musela riešiť cez niekoho úplne iného. Momentálne si úver ide brať jej budúci švagor.
Z tohto dôvodu mala za to, že nehnuteľnosť obýva z dôvodu, že nehnuteľnosť si chce kúpiť späť aj keď by to bolo za cenu vyššiu ako sa na začiatku dohodli. Pri podpise zmluvy ju p. H. ubezpečoval, že nie je problém ak by sa niečo vyskytlo, že to predĺžia, že nie je v jeho záujme nehnuteľnosť jej zobrať. Preto podpisovala všetko čo jej prichystal jeho notár v Bratislave, bez toho, aby vedela úplne presne čo vlastne podpisuje. V tej chvíli bola pod tlakom vo finančnej a časovej tiesni, nakoľko konateľ spoločnosti T-centrum, kde mala tiež predkupné právo, potreboval svoje peniaze. V súvislosti s cenou nájmu bola uvedená do omylu, keď mala za to, že suma nájmu je len pro forma. Po zistení, že to treba uhrádzať, celú dlžnú sumu uhradila, čo preukazovala dokladmi o úhrade. Sprostredkovateľ spoločnosti OT- kredit jej informáciu o vypovedaní zmluvy a nemožnosti ďalej nehnuteľnosť užívať nezadelil a naďalej s ňou riešil odpredaj predmetnej nehnuteľnosti. Ako dôkaz zaslala printscreen správy zo dňa 30.05.2023, o tom že ju nemôžu zastihnúť. Inú komunikáciu žiaľ uloženú nemala, preto dúfala, že to bude dostatočný dôkaz na vyvrátenie informácie oprávneného, že k 30.04.2023 nehnuteľnosť využívala neoprávnene a skončila jej možnosť aj predkupného práva. V prílohe zaslala aj doklad o úhrade nájmu za 9-12/2022, teda za obdobie, o ktorom oprávnený tvrdí, že nebol uhradený a že preto pristúpil k vypovedaniu zmluvy o nájme. Z vyššie uvedených dôvodov mala za to, že exekúcia má byť zastavená na dobu 3 mesiacov.
10/ Oprávnený so sťažnosťou povinnej nesúhlasil a zotrvával na svojich skorších tvrdeniach. Povinná nespĺňa podmienky na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pretože po vzniku exekučného titulu nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, povinná nehnuteľnosť do dnešného dňa dobrovoľne nevypratala a neodovzdala oprávnenému. Nárok oprávneného na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti tak stále trvá. Vo vzťahu k novým dôkazom, ktoré povinná predložila so sťažnosťou uviedol, že obe platby len dokazujú jeho tvrdenie, že povinná bola v omeškaní s úhradou nájomného. Povinná uhradila zmeškané nájomné počas výpovednej lehoty, ale žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy mu zaslala až po skončení platnosti nájomnej zmluvy. Oprávnený tak mal právny nárok skončiť nájomný vzťah výpoveďou. Textová správa p. G. dokazuje snahu oprávneného kontaktovať povinnú za účelom vyriešenia veci, pričom povinná na správy prenajímateľa žiadnym spôsobom nereagovala. Tvrdenie povinnej, že nájom bol len „proforma“ sa nezakladá na pravde, čo dokazuje aj skutočnosť, že prvé tri mesiace nájomného uhradila. Predkupné právo k nehnuteľnosti bolo dojednané v prospech povinnej, ale vyžadovalo si splnenie určitých podmienok. Medzi nimi aj platnosť nájomnej zmluvy, čo však povinná neudržala, nakoľko si uplatnila predkupné právo k nehnuteľnosti po zániku nájmu, teda v čase, keď už nájomná zmluva nebola v platnosti. Aj keď nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, sťažnosť má formálne procesné nedostatky. Medzi osobitné náležitosti sťažnosti ako prostriedku procesnej obrany patrí okrem iného aj uvedenie, v čom sťažovateľ považuje postup súdu za nesprávny a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ je povinný v sťažnosti uviesť dôvody, pre ktoré považuje uznesenie súdneho úradníka za nesprávne. Je povinný uviesť, akých chýb v rozhodnutí a v postupe sa súdny úradník pri svojom rozhodovaní dopustil a tieto musí náležite konkretizovať. Sťažnosť musí obsahovať aj návrh výroku rozhodnutia, aké chce sťažovateľ dosiahnuť (sťažnostný petit). V sťažnosti absentujú osobitné náležitosti. V prípade, ak sťažnosť nemá zákonom vyžadované náležitosti, súd v zmysle § 246 CSP neaplikuje § 128 a § 129 CSP o odstraňovaní vád nemeritórnych ani meritórnych podaní, teda nevyzýva sťažovateľa na doplnenie alebo opravu sťažnosti. Oprávnený preto žiadal súd, aby sťažnosť povinnej voči uzneseniu odmietol pre vady sťažnosti.
11/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
12/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13/ Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha
14/ Podľa § 246 CSP ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
15/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
16/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
17/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
18/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinnou v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.
19/ Ako nedôvodnú treba sťažnosť povinnej vidieť v dvoch rovinách. Po prvé, povinná v sťažnosti neuviedla v čom považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne. Sťažnosť tak neobsahovala podstatné náležitosti, pričom je nevyhnutné podotknúť, že ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v súvislosti so sťažnosťou nepoužijú (§ 246 CSP). Po druhé, tvrdenia povinnej o splácaní podlžnosti za byt nemôžu mať za následok zastavenie exekúcie, pretože jej predmetom nie je peňažná povinnosť (s výnimkou trov exekúcie), ale nepeňažná povinnosť - vypratať byt, ktorý bez právneho dôvodu (teda neoprávnene) užíva.
20/ Zároveň, s ohľadom na okamih uplatnenia nových tvrdení v sťažnosti (spísanie zmluvy a notárskej zápisnice pod nátlakom, uvedenie povinnej do omylu v súvislosti s nájomným, úhrady dlžného nájomného povinnou za 09-12/2022, vrátane dôkazov k nim predloženým, nevedomosť povinnej o výpovedi z nájmu) musí sudca poukázať na koncentračnú zásadu uplatňovanú v exekučnom konaní (§ 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku). Koncentrácia exekučného konania sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na rozhodnutia Ústavného súdu SR, II. ÚS 231/2021 zo dňa 24.05.2022 a IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, v zmysle ktorých sa koncentrácia exekučného konania vzťahuje na všetkých povinných bez rozdielu. Skoncentrovaním obrany povinného v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) zákonodarca so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní, stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada. Zákonodarca takouto úpravou chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať.
21/ Je bez akýchkoľvek pochýb, že povinná nové tvrdenia mohla uviesť už v návrhu na zastavenie exekúcie, keďže k spísaniu zmluvy o nájme a notárskej zápisnice (vrátane ich obsahových náležitostí) a zániku nájomnej zmluvy došlo ešte pred začatím exekučného konania (pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie na súd). Exekučný poriadok akceptuje ako účinnú obranu proti uplatneniu koncentračnej zásady tvrdenia preukazujúce, že povinný nemohol bez vlastnej viny uplatniť také skutočnosti už skôr (§ 61k ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku). Povinná však v sťažnosti žiadne také dôvody neuviedla. Preto súd na nové tvrdenia, ktoré povinná uviedla v sťažnosti, pri rozhodovaní neprihliadal.
22/ V zásade jedinými relevantnými dôvodmi, ktoré povinná uplatnila včas, boli tvrdenia o podaní návrhu na predĺženie doby nájmu a odkúpenie nehnuteľnosti, ako aj (v návrhu na zastavenie exekúcie) nepreukázané tvrdenia o uhrádzaní nájomného (za obdobie 09-12/2022). Vyšší súdny úradník z exekučného titulu správne zistil, že medzi povinnou a oprávneným bola dňa 14.06.2022 uzavretá zmluva o nájme bytu, a to na dobu určitú - do 30.06.2023. Nájom k bytu však mohol zaniknúť aj skôr, a to z dôvodov uvedených čl. 5 ods. 2 zmluvy o nájme, ktorých obsah bol prevzatý aj do exekučného titulu. Jedným z nich bola výpoveď prenajímateľa v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Oprávnený ako prenajímateľ listom zo dňa 09.01.2023 vypovedal zmluvu o nájme podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, t.j. z dôvodu hrubého porušenia povinnosti nájomcu vyplývajúcich z nájmu bytu, keď nezaplatil nájomné alebo plnenia úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace. Z obsahu výpovede vyplýva, že povinná nezaplatila nájomné za mesiace 9-12/2022. Výpoveď bola doručená povinnej dňa 13.01.2023, čo preukazuje doručenka, ktorú oprávnený priložil k návrhu na vykonanie exekúcie. Povinná žiaden protidôkaz, ktorý by spochybnil pravdivosť údajov na doručenke (ktorá preukazovala doručenie výpovede povinnej), nepredložila. Len uviedla, že zo strany oprávneného nebol ani náznak toho, že od 30.04.2023 nemôže nehnuteľnosť užívať a že zmluva je nadobro vypovedaná. Súd preto považoval za preukázané, že doručením výpovede a uplynutím výpovednej doby nájomná zmluva k 01.05.2023 zanikla, teda zanikol právny dôvod užívania bytu povinnou. V zmysle exekučného titulu povinnej súčasne vznikla povinnosť byt vypratať a odovzdať prenajímateľovi, čo však neurobila. Oprávnený sa preto od povinnej dôvodne domáha splnenia povinnosti byt vypratať.
23/ Napriek tomu, že tvrdenia o platení nájomného povinná uplatnila oneskorene, a teda nemohli mať na výsledok rozhodnutia súdu žiaden vplyv, sudca musí uviesť, že by rovnako nemohli byť posúdené ako dôvodné, aj keby ich uviedla už v návrhu na zastavenie exekúcie. Povinná totiž skutočnosti, že nájom za uvedené mesiace neplatila nepoprela, keď (až) v sťažnosti sama uviedla, že neuhradené nájomné doplatila ihneď po doručení listiny o neuhradení, pričom na dôkaz predložila doklady o úhrade sumy 2 x 200 eur dňa 03.02.2023 s informáciou pre príjemcu 09,10/2022, 122022, 112022. Tieto dôkazy tak preukazujú, že povinná nájomné uhradila až po doručení výpovede z nájmu. Zákon však s dodatočným zaplatením nájomného nespája žiadny právny následok, teda ani neplatnosť alebo zrušenie (zánik právnych účinkov) doručenej výpovede z nájmu. Výnimku predstavuje ustanovenie § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka pri nájomcovi, ktorý je osobou v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov a pred uplynutím ochrannej lehoty dlžné nájomné uhradil (alebo sa s prenajímateľom písomne dohodol o spôsobe úhrady). Tvrdiť a preukazovať stav hmotnej núdze musí nájomca prenajímateľovi, a to najneskôr ku koncu výpovednej lehoty (§ 710 ods. 4 OZ). Občiansky zákonník nájomcovi tiež výslovne priznáva právo podať na súde návrh na určenie, že výpoveď z nájmu bytu je neplatná. Neplatnosť výpovede z nájmu bytu sa považuje za relatívnu neplatnosť, čo znamená, že súd ju môže vysloviť len na návrh nájomcu, ktorého práva z nájmu sú dotknuté. Žalobu o neplatnosť výpovede môže nájomca podať v 3-mesačnej prekluzívnej lehote, počítanej odo dňa doručenia výpovede nájomcovi. Márne uplynutie 3-mesačnej lehoty má za následok platnosť výpovede.
24/ Keďže povinná prenajímateľovi do konca výpovednej lehoty neoznámila, že je osobou v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov (z predložených listín vyplýva, že s prenajímateľom nekomunikovala až do 29.06.2023, kedy podala návrh na predĺženie nájmu), ani nepodala žalobu o neplatnosť výpovede podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka (takú skutočnosť ani netvrdila), od 01.02.2023 začala plynúť trojmesačná výpovedná lehota, ktorá dňa 01.05.2023 skončila (v zmysle § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa mesiacov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína), a k uvedenému dňu nájom, resp. nájomná zmluva, zanikla. Zaniknutú zmluvu nie je možné prolongovať (predĺžiť). Potom ani list povinnej, ktorým dňa 29.06.2023 požiadala o predĺženie nájmu (a odkúpenia predmetnej nehnuteľnosti),
nemal za následok predĺženie, resp. obnovenie zaniknutej zmluvy, a ani zánik povinnosti povinnej byt k 30.04.2022 vypratať. Súd neuveril ani jej tvrdeniam, že nájomné vo výške 100 eur bolo dohodnuté „pro forma“, nakoľko zo zmluvy a exekučného titulu jednoznačne vyplýva povinnosť platiť takto dohodnuté nájomné od 15.07.2022 (splatnosť prvého nájomného), pričom v neprospech tvrdení povinnej svedčí i tá skutočnosť, že nájomné za prvé mesiace uhradila (povinná nepopierala tvrdenia oprávneného, že nájomné za mesiace pred 09/2022 uhradila).
25/ Ďalšími tvrdeniami povinnej (najmä o zániku predkupného práva na byt, predaji bytu spoločnosti T- centrum, OT-kredit, poskytnutí úveru na kúpu bytu) sa súd nezaoberal, nakoľko pre prejednávanú vec nemali žiaden právny význam.
26/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov, keď povinná v návrhu na zastavenie exekúcie a ani v sťažnosti neuviedla také dôvody, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, sudca podľa § 250 ods. 1 CSP rozhodol tak, že sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietol.
27/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29/ Keďže si oprávnený ako v sťažnostnom konaní úspešný účastník neuplatnil trovy konania, povinnej z dôvodu jeho neúspechu trovy nevznikli, súd žiadnemu z nich náhradu trov sťažnostného konania nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).