Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Ek/1138/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., práv. zast.: JUDr. Igor Gažík, advokát so sídlom Bojnická cesta 7, 971 01 Prievidza, IČO: 22 610 634, proti povinným: 1/ E. F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXXX XXXX/X, XXX XX D., 2/ D. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXXX XXXX/X, XXX XX D., práv. zast.: JUDr. Ladislav Török, advokát so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava 1, o vymoženie pohľadávky vo výške 7.520,09 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Klaudia Gilániová, exekútorský úrad so sídlom Kpt. Nálepku č. 8, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 341EX 390/23, o sťažnosti oprávneného, o sťažnosti povinného 1/ a o sťažnosti povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 03. 2024, takto

rozhodol:

I. Súd m e n í výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 03. 2024 tak, že súd exekúciu z a s t a v u j e vo vzťahu k povinnému 1/ v časti úroku z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 7.520,09 Eur od 20. 10. 2003 do zaplatenia podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vo vzťahu k povinnému 1/ a povinnému 2/ v časti istiny 15,60 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

II. Súd vo zvyšku sťažnosť povinného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 03. 2024 z a m i e t a.

III. Oprávnený m á voči povinnému 1/ nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 03. 2024 v sume 101,12 Eur.

IV. Súd vo zvyšku sťažnosť povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 03. 2024 z a m i e t a.

V. Oprávnený m á voči povinnému 2/ nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 03. 2024 v sume 158,88 Eur.

VI. Súd sťažnosť oprávneného proti výrokom I., II., III. a V. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 03. 2024 z a m i e t a.

VII. Povinným 1/ a 2/ sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti výrokom I., II., III. a V. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 03. 2024 n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 03. 2024 vyššia súdna úradníčka rozhodla o návrhoch povinných 1/ a 2/ nasledovne: „I. Súd exekúciu vo vzťahu k povinnému v 1. rade v časti úroku z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 7.520,09 Eur od 20.10.2003 do zaplatenia podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. II. Súd návrh povinného v 1. rade na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti z a m i e t a. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov exekučného konania. IV. Súd návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a. V. Oprávnenému voči povinnému v 2. rade nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.“ Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 19. 11. 2014, ktorým súd uložil žalovaným 1. a 2. (povinným v danom exekučnom konaní) povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 7.520,085 Eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 20. 10. 2003 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Proti predmetnému rozsudku podal povinný v 1. rade odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 15. 05. 2019 rozhodol nasledovne: „Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku voči žalovanému v 1. rade E. F. G. do sumy 3.930,41 eur. V prevyšujúcom vyhovujúcom výroku voči žalovanému v 1. rade rozsudok m e n í tak, že žalobu zamieta. Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku. Plnením každého zo žalovaných do sumy 3.930,41 eur zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovanému v 1. rade priznáva náhradu trov konania v rozsahu 52,64 % a žalovanému v 2. rade v rozsahu 9,38 %. Žalobca je povinný nahradiť preddávkované trovy štátu v rozsahu 76,32 % a žalovaný v 1. rade v rozsahu 23,68 %. Žalobca je povinný zaplatiť z titulu náhrady preddávkovaných trov štátu na účet Krajského súdu v Košiciach sumu 607,51 eur a žalovaný v 1. rade sumu 188,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Obaja povinný namietali, že úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 7.520,09 Eur od 20. 10. 2003 do zapletenia nevyplýva z exekučného titulu. K uvedenému vyššia súdna úradníčka poukázala na výrok rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 19. 11. 2014 a na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu sp. zn. zo dňa 15. 05. 2019 a zopakovala, že odvolací súd citovaným rozsudkom zmenil rozsudok v časti žalovanej sumy zo 7.520,09 Eur, a to tak, že uvedenú sumu znížil a predmetné rozhodnutie o príslušných úrokoch z omeškania zmenil, avšak len u povinného v 1. rade, a to na sumu 3.930,41 Eur. Takto to vyplýva nielen z rozhodnutia súdu, ktorý zmenil istinu príslušnej pohľadávky a príslušné pohľadávky vo vzťahu k povinnému v 1. rade, ale aj z odôvodnenia predmetného rozhodnutia. Výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 15. 05. 2019 sa netýka povinného v 2. rade, nakoľko povinný v 2. rade odvolanie v predmetnej veci nepodal. Z toho dôvodu predmetný rozsudok je voči povinnému v 2. rade v celom rozsahu právoplatný, vrátane uvedených úrokov z omeškania. Vzhľadom na uvedené vyššia súdna úradníčka námietku povinného v 2. rade vyhodnotila nedôvodnú. Povinní ďalej rovnako namietali neprípustnosť a nezákonnosť vedenia exekúcie z dôvodu rozporu s ustanovením . V tejto súvislosti vyššia súdna úradníčka opäť poukázala na odôvodnenie rozsudku krajského súdu a ďalej na to, že námietka prezentovaná povinnými v návrhoch na zastavenie exekúcie, predstavuje okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a ktorou sa povinní mali brániť v základnom konaní. Otázku, či povinní zodpovedajú za dlh poručiteľa, ktorý je vymáhaný v tomto konaní, tak považovala za právoplatne vyriešenú exekučnými titulmi, na podklade ktorých sa vedie toto exekučné konanie a sú pre exekučný súd záväzné. Povinný v 1. rade ďalej namietal zánik vymáhanej pohľadávky v dôsledku započítania, k čomu vyššia súdna úradníčka uviedla, že existencia pohľadávky povinného v 1. rade vo výške 9.986,85 Eur, ktorú jednostranným započítacím prejavom voči oprávnenému uskutočnil povinný v 1. rade, nebola preukázaná. Z vyjadrenia oprávneného vypláva, že postúpenie pohľadávok mu nebolo oznámené, de facto mu bolo oznámené až počas samotnej exekúcie. Rovnako tak započítanie nebolo riadne vyznačené, v akej výške sa predmetné pohľadávky mali stretnúť s pohľadávkami oprávneného. Rovnako tak k zápočtu pohľadávok súd uvádza, že povinným v 1. rade predložených súdnych rozhodnutí, a to konkrétne , , , a došlo k premlčaniu predmetných pohľadávok. Predmetný zápočet sa javí ako neplatný, nakoľko nebolo preukázané postúpenie pohľadávok, nakoľko povinný v 1. rade k zápočtu ani nepripojil zmluvu o postúpení. Vo vzťahu k námietke premlčania podľa vznesenej povinným v 1. rade vyššia súdna úradníčka poukázala na to, že tvrdenie povinného v 1. rade o obchodno-právnej povahe vzťahu nebolo preukázané, pričom toto tvrdenie nemá oporu ani v odôvodnení exekučného titulu, a preto námietku premlčania a uplynutie premlčacej doby je potrebné posudzovať podľa ustanovení . K námietke ohľadom nemajetnosti povinného v 2. rade vyššia súdna úradníčka uviedla, že nemajetnosť, nepriaznivá finančná situácia ako aj zdravotný stav, nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote (ako prvú) sťažnosť povinný 2/. Namietal, že súd nerešpektoval zákonné ustanovenie . Ďalej namietal, že súd nesprávne vyhodnotil aj zápočet vykonaný povinným 1/. Nie je mu zrejmé, z akých dôvodov považoval súd za neplatné postúpenie pohľadávok. V takom prípade však muselo dôjsť k prechodu pohľadávok v dôsledku dedičstva, s čím sa tak mal súd vysporiadať. Ďalej namietal posúdenie súdu, že tieto pohľadávky sú premlčané, pričom poukázal na to, že vo všetkých vyššie zmienených konaniach bolo zahájené a vedené exekučné konanie. V časti posúdenia premlčania pohľadávok tak považuje odôvodnenie súdu za neopodstatnené a nedôvodné.

3. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote (ako druhú) sťažnosť aj povinný 1/. Namietal, že súd nerešpektoval zákonné ustanovenie . Poukázal pri tom na to, že spolu s povinným 2/ je právnym nástupcom pôvodného žalobcu F. G., ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel do pôvodného konania vstúpili povinní. V zmysle osvedčenia o dedičstve OS RV sp. zn. D 670/2000, bola čistá hodnota dedičstva 785.797,35 Sk, pričom s bratom museli dňa 02. 04. 2005 uhradiť dlh otca v celkovej výške 800.000,-Sk, za ďalšie dlhy už nezodpovedajú. Odôvodnenie, že na tieto okolnosti bolo nutné poukázať a brániť sa nimi v základnom konaní, nemá oporu v zákone. Ďalej namietal, že súd nesprávne vyhodnotil aj vykonaný zápočet. Nie je mu zrejmé, z akých dôvodov považoval súd za neplatné postúpenie pohľadávok. V takom prípade však muselo dôjsť k prechodu pohľadávok v dôsledku dedičstva, s čím sa tak mal súd vysporiadať. Dňa 04. 05. 2022 povinný 1/ zaslal oprávnenému oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok v zmysle . Toto oznámenie spolu s jednotlivými rozhodnutiami povinný riadne preukázal súdu a to ich predložením. Ide o rozhodnutia: Rozsudok OS KE – vidiek sp. zn. -19, Rozsudok OS KE – vidiek sp. zn. -42, Rozsudok OS SNV sp. zn. -25, Rozsudok KS KE sp. zn. Cb 109/92-30, Rozsudok OS SNV sp. zn. -72, Rozsudok OS KE – vidiek sp. zn. -42, Rozsudok OS KE – vidiek sp. zn. -18 a Rozsudok OS SNV sp. zn. . Ďalej namietal posúdenie súdu, že tieto pohľadávky sú premlčané, pričom poukázal na to, že vo všetkých vyššie zmienených konaniach bolo zahájené a vedené exekučné konanie. V časti posúdenia premlčania pohľadávok tak považuje odôvodnenie súdu za neopodstatnené a nedôvodné.

4. Proti výrokom I., II., III. a V. uznesenia vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote (ako tretiu) sťažnosť napokon aj oprávnený. V prvom rade namietal zastavenie exekúcie v časti o vymoženie úrokov z omeškania voči povinnému 1/. Poukázal pri tom na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach , bod 32. Z uvedeného dôvodu z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva pravý opak toho čo je uvedené v napadnutom sťažnosťou uznesení a teda, že jeho nárok nie je premlčaný a preto výrok o priznaní úrokov z omeškania nezmenil, zmenil len výšku priznanej istiny. Ďalej namietal výroky o náhrade trov exekúcie. Podľa doslovného znenia, súdnej praxe i výkladu v odbornej literatúre (napr. komentár EPI): „Povinný si však ich náhradu musí uplatniť, ináč mu ich súd neprizná. „ Oprávnený nemusí o náhradu trov požiadať. Súd mu ju prizná podľa obsahu spisu a v prípade právneho zastúpenia podľa § 199e EP. Dôvod súdu o tom, že „a ani mu žiadne preukázateľne vynaložené trovy nevznikli“ je zjavne v rozpore s obsahom spisu keď z podaní oprávneného je zrejmé, že ich vyhotovil a poslal právny zástupca - advokát. Z uvedených dôvodov navrhuje súdu mu priznať náhradu účelne vynaložených nákladov konania podľa advokátskej tarify.

5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného 1/ a k poukazu na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej NS ČR), sp. zn. , zo dňa 26. 04. 2007 uviedli, že z uvedeného judikátu však vyplýva, že v konaniach „nalézacích“, teda v konaniach o priznanie pohľadávky, v ktorých poručiteľov veriteľ uplatňuje si voči poručiteľovým dedičom pohľadávku, ktorú mal voči poručiteľovi, je súd povinný zaoberať sa otázkou v akom rozsahu zodpovedajú dedičia podľa … Poučí ich… bude vyššie zmienená obrana dedičov úspešná, ak preukážu, že cena dedičstva, ktorú dedičia nadobudli, bola vyčerpaná uspokojením takých pohľadávok ostatných veriteľov, ktorí mali výhodnejšie právo na uspokojenie, než pohľadávka vymáhaná po dedičoch v „nalézacím řízení“ (konanie o priznanie pohľadávky, porovnaj OSŘ). Z uvedeného dôvodu potom jednoznačne vyplýva ktorý súd mal rozhodnúť a rozhodol o prípadnom zamietnutí nároku oprávneného bol práve súd, ktorý rozhodoval o výške pohľadávok žalobcu a žalovaného. Pokiaľ povinný 1/ poukazuje na rozsudok Nejvyššího soudu, sp. zn. , v tomto sa riešila otázka skutočnej hodnoty dedičstva a prípadne iných výhod pre účely obrany podľa . Uvedené konanie však riešilo vec, v ktorej exekučný titul smeroval nie proti dedičom ale proti poručiteľovi. V tomto prípade neexistovalo rozhodnutie proti dedičom a títo

obranu podľa mohli uplatniť výlučne v konaní exekučnom, lebo neboli účastníkmi konania nalézacího z dôvodu, že poručiteľ žil (tu bol exekučný titul notárska zápisnica spísaná poručiteľom). Pre okolnosť, ktorá je rozhodujúca pre to, ktorý súd rozhoduje o použití je dôležité, kto je stranou súdneho sporu. V prípade, ak stranou súdneho sporu sú už priamo dedičia, ako v tomto prípade, tak rozhodnutie už je vykonateľné priamo proti nim. Z tohto dôvodu sa o prípadnej námietke titulom rozhoduje v konaní o priznanie pohľadávky, aby ich súd „protiprávne“ nezaviazal k nejakému plneniu. K vykonanému zápočtu oprávnený uviedol, že je zrejmé, že povinný nevykonal riadne úkon započítania pohľadávok už len z toho dôvodu, že tieto riadne nevyčíslil, neuviedol a neidentifikoval. I v samotnom tomto vyjadrení, ktoré uvádza súdne konania, v časti II, na str. 4 v samostatnom odseku, neuvádza vôbec príslušné rozhodnutia. Neuvádza kedy boli vydané, na akú sumu, v akej sume si započítava atď. Uvádza len označenie súdu a číslo konania. Obdobne bol vykonaný zápočet pohľadávok tak, že z neho nebolo zrejmé ktoré pohľadávky si započítava voči osobe oprávneného. To znamená, listina o započítaní vôbec nespĺňa zákonné náležitosti zápočtu. Postúpenie pohľadávok nebolo oprávnenému oznámené postupcom ale postupníkom. Z tohto dôvodu sa nedá prihliadnuť na ustanovenie . Nakoniec, je to zrejmé zo samotného dátumu, keď 04.05.2022 postupca už nežil, teda nemohol nič oznamovať. Oprávnený má za to a namieta, že postúpenie pohľadávok na F. G. jeho otcom dňa 05. 07. 2000 voči jeho osobe a pohľadávka H. I. zo dňa 28. 12. 1998 a jej splatenie dňa 02. 04. 2005 sú fiktívne právne úkony, kde namieta pravosť týchto listín a podpisov zúčastnených strán. Uvedené zmluvy uzavrel i povinný 1/, ktorý je právnikom a dokonca advokátom a na početné výzvy k úhrade pohľadávky reagoval najprv tým, že ju uhradí v celosti do 06. 05. 2022 (vyjadrenie 29. 04. 2022). Následne tvrdil, že si započítava pohľadávky otca získané právnym nástupníctvom – dedičstvom (vyjadrenie 04. 05. 2022). Keď sa ukázalo, že v dedičskom konaní pohľadávky nezdedil, tak prikročil k ďalším krokom a zároveň si vyrobil i pohľadávku, ktorú bol povinný splatiť. H. I. na príslušnej adrese nebýval a ani neexistuje. Pokiaľ povinný namieta premlčanie pohľadávok a odkazuje súdu, že tento si mal vykonať príslušné šetrenie v registroch súdov, vyhľadať príslušné prípadné pohľadávky, preskúmať či tieto boli vymáhané exekučnou cestou a od kedy do kedy, a spočítať príslušné lehoty, tak máme za to, že takýto postup nie je v zmysle ustanovení exekučného poriadku a našich procesných predpisov. Každý účastník konania má svoje tvrdenia riadne preukázať. Ako už bolo uvedené, pohľadávky, ktorá vznikli z týchto konaní, boli pohľadávkami obchodno-právnymi, ktoré sa premlčujú v príslušných lehotách a to v zmysle a nasl. (ďalej ) a nie v zmysle v 10-ročnej lehote od právoplatnosti príslušného rozhodnutia. Tieto sa premlčujú i v zmysle v 10-ročnej lehote od času ich vzniku, tzn. rozhodnutia z rokov 1991, 1992, 1994, 1995, 1996 boli rozhodnutiami, kde jednoznačne pohľadávka poručiteľa musela vzniknúť už pred začatím konania, tzn. že príslušná 10-ročná doba sa už uplynula a exekúcie ak boli vykonávané boli zastavené v zmysle zákona. 14. Iná situácia je, čo sa týka rozhodnutia sp. zn. , právoplatného 11. 03. 2022. To je jediná pohľadávka, ktorá sa nepremlčala. Ako už oprávnený uviedol vo vyjadrení zo dňa 18. 12. 2023 v bode 3 túto pohľadávku ako občiansko-právnu vo výške 15,60 Eur z rozhodnutia Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. , právoplatného dňa 11. 03. 2022 na zápočet uznáva. Na základe týchto skutočností navrhuje, aby sťažnosť povinného 1/ bola zamietnutá v zmysle podaného vyjadrenia (okrem zápočtu 15,60 Eur) a žiada priznať trovy konania.

6. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného 2/ uviedol, že má za to a namieta, že postúpenie pohľadávok na F. G. jeho otcom dňa 05. 07. 2000 voči jeho osobe a pohľadávka H. I. zo dňa 28. 12. 1998 a jej splatenie dňa 02. 04. 2005 sú fiktívne právne úkony, kde namieta pravosť týchto listín a podpisov zúčastnených strán. Uvedené zmluvy uzavrel i povinný 1/, ktorý je právnikom a dokonca advokátom a na početné výzvy k úhrade pohľadávky reagoval najprv tým, že ju uhradí v celosti do 06. 05. 2022 (vyjadrenie 29. 04. 2022). Následne tvrdil, že si započítava pohľadávky otca získané právnym nástupníctvom – dedičstvom (vyjadrenie 04. 05. 2022). Keď sa ukázalo, že v dedičskom konaní pohľadávky nezdedil, tak prikročil k ďalším krokom a zároveň si vyrobil i pohľadávku, ktorú bol povinný splatiť. H. I. na príslušnej adrese nebýval a ani neexistuje. Ako je zrejmé z dedičského rozhodnutia po F. G. staršom, v tomto boli uvedené i záväzky, takže v prípade, že by mal záväzok ešte 800 000,- Sk, určite by bol v zozname záväzkov uvedený. Uvedený záväzok je spoločný záväzok s manželkou poručiteľa. Cena nehnuteľností uvedená v dedičskom rozhodnutí je zjavne cenou zníženou, nakoľko sa jedná o tri lukratívne domové nehnuteľnosti. Len zo súdneho sporu, z ktorého vznikla exekučná pohľadávka, bolo preukázané, že som do nehnuteľnosti investoval viac ako 15 000,-Eur, z čoho mi majú povinný 1/ a 2/ uhradiť polovicu. To znamená, je zrejmé, že už len táto samotná nehnuteľnosť mala podstatne väčšiu hodnotu. Ako je zrejmé z v uznesení citovaného rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , ktorý je exekučným titulom, tento sa zaoberal výškou zdedeného majetku povinných 1/ a 2/, ako je to zrejmé z odôvodnenia rozsudku a došiel k záveru, že táto neprevyšuje hodnotu ich

zdedeného majetku. V prípade, ak by to tak bolo, túto skutočnosť mohli a mali povinní namietať v riadnom konaní. Oni vôbec nenamietali hodnotu zdedeného majetku a výšku vymáhanej pohľadávky. Ktorý súd má posudzovať uplatnenie ustanovenia a o obmedzení zodpovednosti dediča za dlhy svojho právneho predchodcu, vyplýva z judikatúry súdov. V našom prípade, keď bolo známe kto je dedičom, v rozsahu akých práv majetok nadobudol a konalo sa voči dedičom, tak už súd v samotnom konaní bol povinný, a tak aj vykonal, skúmať v akom rozsahu je možné zaviazať dedičov k úhrade dlhu poručiteľa. Keby došiel k záveru, že táto pohľadávka prekročila ich podiel z dedičstva, tak v prevyšujúcej čiastke by ich k úhrade nezaviazal. Čo sa týka samotnej pohľadávky a úrokov z omeškania z nej, tie úroky z omeškania, ktoré nastali po smrti poručiteľa vlastne stíhajú už povinných nie titulom dedenia, ale ako originálnych dlžníkov. Je zrejmé, že povinný nevykonal riadne úkon započítania pohľadávok už len z toho dôvodu, že tieto riadne nevyčíslil, neuviedol a neidentifikoval. Započítavané pohľadávky boli pohľadávkami obchodno-právnymi, ktoré sa premlčujú v príslušných lehotách a to v zmysle a nasl. (ďalej ) a nie v zmysle v 10-ročnej lehote od právoplatnosti príslušného rozhodnutia. Na základe týchto skutočností navrhuje, aby sťažnosť povinného 2/ bola zamietnutá v zmysle podaného vyjadrenia (okrem zápočtu 15,60 Eur) a žiada priznať trovy konania.

7. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

13. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.

14. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že všetky tri sťažnosti boli podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že obe sťažnosti majú zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaných sťažností a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k nasledovným záverom.

15. Úvodom sťažnostný súd uvádza, že preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia vyššieho súdneho úradníka. Vymedzenie rozsahu sťažnosti je pre sudcu, ktorý rozhoduje o sťažnosti záväzné v tom smere, že nemôže preskúmať uznesenie vyššieho súdneho úradníka vo väčšom, ale ani v menšom rozsahu než je uvedené v sťažnosti. Vzhľadom na uvedené sťažnostný súd preskúmal napadnuté uznesenie len v rozsahu namietanom oprávneným, povinným 1/ a povinným 2/ v rámci podaných sťažností.

16. Po preskúmaní podaných sťažností, napadnutého uznesenia a obsahu exekučného spisu, treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnila. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

17. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie v prvom rade poukazuje na to, že exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 19. 11. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 02. 2015 a vykonateľnosť dňa 06. 03. 2015 (voči povinnému 2/) a právoplatnosť dňa 16. 07. 2019 a vykonateľnosť dňa 16. 08. 2019 (voči povinnému 1/) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 15. 05. 2019 (ďalej v texte ako „exekučný titul“). Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 19. 11. 2014 bola povinným 1/ a 2/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému sumu 7.520,058 Eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 20. 10. 2003 až do zaplatenia. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 15. 05. 2019 na odvolanie oprávneného a povinného 1/ rozhodol tak, že potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom výroku voči žalovanému v 1. rade JUDr. Ladislavovi Törökovi (povinnému 1/) do sumy 3.930,41 Eur. V prevyšujúcom vyhovujúcom výroku voči žalovanému v 1. rade (povinnému 1/) rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol a potvrdil rozsudok v zamietavom výroku. Zároveň, rozhodol, že plnením každého zo žalovaných do sumy 3.930,41 Eur zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

18. Najskôr sa sťažnostný súd zaoberal sťažnosťami povinných 1/ a 2/. V rámci podaných sťažností obaja povinní totožne namietali, že súd nerešpektoval zákonné ustanovenie (argumentovali tým, že vyčerpali svoju dedičskú zodpovednosť) a ďalej namietali nesprávne právne posúdenie zápočtu vykonaného zo strany povinného 1/ (argumentovali platnosťou postúpenia pohľadávok resp. prechodom týchto pohľadávok v rámci dedičstva po poručiteľovi a namietali právne posúdenie premlčania započítavaných pohľadávok).

19. Vo vzťahu k dedičskej zodpovednosti musí sťažnostný súd poukázať na odôvodnenie napadnutého uznesenia, kde vyššia súdna úradníčka správne poukázala na skutočnosť, že otázkou zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa sa zaoberali už súdu v základnom konaní. Uvedená skutočnosť tak jednoznačne existovala už v čase vydania exekučného titulu, a teda vydaním exekučného titulu stratila pre exekúciu a exekučné konanie relevanciu. Správne sa tak povinní mali brániť vyčerpaním dedičskej zodpovednosti v rámci základného konania (napr. v rámci podaného odvolania, kedy im už mohlo byť zrejmé, že im vznikne povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie). Treba zopakovať, že vo vykonávacom konaní exekučný súd vychádza už z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie a ani procesný postup súdu v základnom konaní. Exekučné konanie nie je opravným konaním a exekučný súd nie je treťou inštanciou základného konania. Otázku, či povinní zodpovedajú za dlh poručiteľa, ktorý je vymáhaný v tomto konaní, tak aj sťažnostný súd považoval za právoplatne vyriešenú exekučným titulom (viď. bod 30 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu), na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie a ktorý je pre exekučný súd záväzný, a to tým, že tento znie už priamo v neprospech povinných 1/ a 2/, v dôsledku čoho nebol priestor sa opätovne touto otázkou zaoberať v rámci obrany povinných v exekúcii. Uvedený právny záver, že v rámci exekučného konania sa možno brániť len skutočnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, vyplýva napr. aj uznesenie ÚS SR zo dňa 03. 04. 2024.

20. K poukazu povinných na rozhodnutie NS ČR sp. zn. , sťažnostný súd uvádza, že práve toto podporuje záver súdu, že otázkou rozsahu dedičskej zodpovednosti sa mal zaoberať súd v základnom („nachádzacom“) konaní, najmä za stavu, že k úmrtiu ich právneho predchodcu došlo v priebehu tohto konania, t.j. pred vydaním exekučného titulu (F. G., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX). Exekučný súd by sa touto otázkou zaoberal len v prípade, ak by k úmrtiu právneho predchodcu povinných došlo po vydaní exekučného titulu, teda v rámci skúmania v akom rozsahu prešla povinnosť z exekučného titulu na dedičov, čo však nebol prejednávaný prípad. K poukazu na rozhodnutie NS ČR sp. zn. sťažnostný súd dopĺňa, že toto rozhodnutie nie je aplikovateľné na predmetnú vec, pretože exekučný titul tu znel v neprospech poručiteľa, za ktorého následne v exekučnom konaní

vystupoval jeho právny nástupca, pričom rozhodnutie sa primárne venovalo otázke skutočnej hodnoty dedičstva a možnostiam obrany dediča v exekučnom konaní podľa .

21. Pre úplnosť ešte sťažnostný súd musí doplniť, že povinní nepreukázali vyčerpanie svojej dedičskej zodpovednosti v celom rozsahu. Tu súd totiž poukazuje na to, že za cenu dedičstva, v rozsahu ktorej dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa, sa v zmysle považuje cena zanechaného majetku tak, ako je zistená v dedičskom konaní, t.j. aktíva dedičstva, k čomu sa prikláňa i odborná literatúra napr. Fekete, I.: - Veľký komentár, 3. zväzok, Eurokódex, 2015, str. 88; Cirák J. a kol.: Dedičské právo, KEY Publishing s.r.o, 2010, str. 74, a na čo poukázala aj vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení. Podstatným údajom pre posúdenie dedičskej zodpovednosti tak nie je čistá hodnota dedičstva, ako mylne uvádzali povinní, ale všeobecná hodnota, ktorá predstavuje aktíva nadobudnuté z dedičstva. V danom prípade tak povinní zodpovedali (zodpovedajú) do výšky 1.163.660,-Sk, čo je všeobecná cena majetku podľa osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Rožňava sp. zn. D 670/2000, , pričom pre záver o vyčerpaní dedičskej zodpovednosti by museli preukázať, že za poručiteľa uhradili jeho dlhy práve do výšky tohto nadobudnutého dedičstva. Opätovne však sťažnostný súd zdôrazňuje, že pokiaľ by aj povinní preukázali vyčerpanie dedičskej zodpovednosti s tým, že sa tak stalo ešte v čase, kedy prebiehalo konanie, výsledkom ktorého bol exekučný titul, mali sa uvedeným jednoznačne brániť práve v základnom konaní.

22. Ďalej povinní namietali neuznanie jednostranného zápočtu vykonaného povinným 1/. V tomto smere nebolo sporné, že povinný 1/ listom zo dňa 04. 05. 2022 (pred začatím exekúcie) oznámil oprávnenému vykonanie započítania vzájomných pohľadávok, ktoré oznámenie zaslal oprávnenému. Z jednostranného zápočtu zároveň vyplýva, že povinný 1/ započítava judikované pohľadávky, ktoré je mu oprávnený povinný uhradiť ako „právnemu nástupcovi – dedičovi po neb. F. G., nar. XX. XX. XXXX;“ s výnimkou pohľadávky priznanej na základe uznesenia OS SNV sp. zn. zo dňa 26. 01. 2022. Práve vo vzťahu k uvedenému sťažnostný súd poukazuje na to, že jedným z predpokladov započítania je vzájomnosť pohľadávok (musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektami, kde veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak). Aby teda povinný 1/ mohol vykonať voči oprávnenému zápočet pohľadávok patriacich neb. F. G., nar. XX. XX. XXXX, musel by byť ich vlastníkom, čo však preukázané v rámci vykonaného zápočtu nebolo. Pokiaľ totiž povinný 1/ v rámci vykonaného zápočtu deklaroval, že započítavané pohľadávky nadobudol ako dedič po pôvodnom veriteľovi, uvedené nezodpovedá obsahu osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Rožňava sp. zn. D 670/2000, . Totiž, aby uvedené pohľadávky prešli na povinného 1/, museli by byť zahrnuté do dedičstva po neb. F. G., nar. XX. XX. XXXX a museli by byť v rámci jeho dedičstva prededené s tým, že ich nadobúdateľom by sa stal práve povinný 1/. Tieto skutočnosti však z predloženého osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Rožňava sp. zn. D 670/2000, nevyplývajú, keď uvedené pohľadávky ani len neboli predmetom dedenia. Na rozdiel od dlhov (pasív) poručiteľa, za ktoré dedičia kvázi zodpovedajú automaticky ( ), neupravuje žiadne obdobné pravidlo pre aktíva patriace poručiteľovi, a preto pre záver, kto je nadobúdateľom aktív po poručiteľovi, a teda jeho právnym nástupcom vstupujúcim do práv, ktoré za života poručiteľ nadobudol, je vždy podstatný výsledok dedičského konania, ktorého predmetom boli aj tieto aktíva (v tomto prípade započítavané pohľadávky).

23. Ak následne v návrhu na zastavenie exekúcie povinný 1/ poukazoval na zmluvu o postúpení započítavaných pohľadávok zo dňa 05. 07. 2000, treba zdôrazniť, že v rámci jednostranného zápočtu túto zmluvu neuvádzal, ale svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval len od svojho postavenia ako dediča po poručiteľovi. Tu následne vyššia súdna úradníčka správne poukázala na to, že postúpenie pohľadávok nebolo oprávnenému oznámené a súčasne preukázané zmluvou o postúpení pohľadávok tak, ako to vyžaduje , s tým, že o postúpení pohľadávok sa oprávnený dozvedel až v priebehu tejto exekúcie, čo povinní nerozporovali. V tejto súvislosti však sťažnostný súd ďalej zdôrazňuje, že pre účinné započítanie by povinný 1/ musel oprávnenému oznámiť a preukázať postúpenie pohľadávok už v čase vykonania jednostranného zápočtu, čo však preukázané nebolo. V dôsledku nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa tak oprávnený nebol v čase vykonania zápočtu povinný plniť povinnému 1/ ako postupníkovi započítavané pohľadávky, a preto povinný 1/ nemohol úspešne pohľadávky započítať. Súd prvej inštancie súčasne dopĺňa, že vyššia súdna úradníčka zmluvu o postúpení pohľadávok neoznačila za neplatnú, ako to nesprávne uviedli povinní v rámci podaných sťažností, ale poukázala na to, že postúpenie pohľadávok nebolo oznámené oprávnenému.

24. V dôsledku vyššie uvedeného, keďže v čase vykonania zápočtu dňa 04. 05. 2022 nebola preukázaná aktívna legitimácia povinného 1/ na vykonanie zápočtu vo vzťahu k započítavaným pohľadávkam (s výnimkou pohľadávky priznanej na základe uznesenia OS SNV sp. zn. zo dňa 26. 01. 2022), čím nebol naplnený jeden z predpokladov platného zápočtu, a to existencia vzájomných pohľadávok, tak sťažnostný súd považuje vykonaný zápočet za čiastočne neplatný, a tým aj za sporný, v dôsledku čoho naň vyššia súdna úradníčka a ani tento sťažnostný súd nemohli v predmetnej exekúcii prihliadnuť.

25. K premlčaniu započítavaných pohľadávok sťažnostný súd len na okraj dopĺňa, že vyššia súdna úradníčka tu vychádzala z predložených listín, pričom z rozsudkov, ktorými boli započítavané pohľadávky priznané vyplýva, že skutočne všetky tieto pohľadávky (s výnimkou pohľadávky priznanej na základe uznesenia OS SNV sp. zn. zo dňa 26. 01. 2022) by mohli byť ku dňu stretu pohľadávok premlčané. V rámci podaných sťažností povinní poukázali na to, že vo vzťahu k započítavaným pohľadávkam boli zahájené a vedené exekučné konania, pričom uviedli spisové značky týchto konaní. V tomto smere však súd prvej inštancie poukazuje na to, že úlohou exekučného súdu nie je nahrádzať aktivitu účastníkov konania, a to najmä ak ide o skutočnosti, ktoré musí uviesť (namietať) sám účastník, ako to bolo aj v prejednávanej veci. Práve naopak, aj v rámci exekučného konania sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie , v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Vychádzajúc z uvedeného tak bolo povinnosťou povinných preukázať, že záver súdu o premlčaní započítavaných pohľadávok nebol správny. V tomto smere však povinní nenavrhli vykonať žiadne dôkazy, poukázali len na vedenie exekučných konaní, ktorých existenciu však nepreukázali, a teda v danom prípade neuniesli dôkazné bremeno. Ako už totiž súd uviedol vyššie, exekučný súd nie je povinný každé tvrdenie účastníka preverovať.

26. Zápočet však bolo potrebné uznať vo vzťahu k pohľadávke vo výške 15,60 Eur priznanej na základe uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 26. 01. 2022, a to z dôvodu, že táto pohľadávka je pohľadávkou priamo povinného 1/ voči oprávnenému s tým, že oprávnený v rámci vyjadrenia k podaným sťažnostiam zápočet tejto pohľadávky nenamietal, naopak ho uznal (už vo vyjadrení zo dňa 18. 12. 2023, ktoré však súd nemá k dispozícii). V dôsledku uvedeného a keďže súd nemá vedomosť o tom, či v predmetnej časti exekúciu zastavila súdna exekútora, pre právnu istotu účastníkov, tak sťažnostný súd postupom podľa zmenil výrok I. napadnutého uznesenia a exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil (okrem úrokov z omeškania) aj v časti vymoženia istiny 15, Eur (výrok I. tohto uznesenia), pretože v tejto časti vymáhaná pohľadávka zanikla ešte pred začatím exekučného konania v dôsledku vykonaného zápočtu.

27. Vo zvyšku sťažnosti povinných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 03. 2024 však sťažnostný súd vychádzajúc z vyššie uvedených úvah vyhodnotil ako nedôvodné, a preto ich zamietol, keď povinní nepreukázali žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená v celom rozsahu. (výrok II. a IV. tohto uznesenia)

28. Ďalej sa sťažnostný súd zaoberal sťažnosťou oprávneného, ktorý namietal zastavenie exekúcie v časti úroku z omeškania voči povinnému 1/, keď tento nárok mu vyplýva z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 15. 05. 2019 a ďalej namietal nepriznanie náhrady trov konania.

29. Vo vzťahu k zastaveniu exekúcie v časti úroku z omeškania voči povinnému 1/ musí sťažnostný súd konštatovať vecnú správnosť napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky. Treba zdôrazniť, že exekučný súd je viazaný výrokom exekučného titulu. Odôvodnenie exekučného titulu nie je pre exekučný súd v zásade záväzné a používa sa predovšetkým ako výkladový nástroj k výroku exekučného titulu. Podstatným v prejednávanej veci tak bolo znenie výroku exekučného titulu, keďže výrok je tým, čo

určuje vymáhaný nárok oprávneného. Pokiaľ teda priamo z výroku exekučného titulu nevyplýva, že oprávnený má voči povinnému 1/ aj nárok na úroky z omeškania, exekučný súd nemohol inak než exekúciu v uvedenej časti zastaviť, keďže uplatnený nárok nemá svoj podklad v exekučnom titule. Tu súd prvej inštancie teda poukazuje na to, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 19. 11. 2014 bola povinným 1/ a 2/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému sumu 7.520,058 Eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 20. 10. 2003 až do zaplatenia, pričom Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 15. 05. 2019 na odvolanie oprávneného a povinného 1/ rozhodol tak, že potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom výroku voči žalovanému v 1. rade JUDr. Ladislavovi Törökovi (povinnému 1/) do sumy 3.930,41 Eur a v prevyšujúcom vyhovujúcom výroku voči žalovanému v 1. rade (povinnému 1/) rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol a potvrdil rozsudok v zamietavom výroku. Z výroku rozsudku odvolacieho súdu tak nevyplýva, že by odvolací súd zároveň rozsudok okresného súdu potvrdil aj v časti prislúchajúceho príslušenstva, teda úroku z omeškania tak, ako sa ho domáhal oprávnený. Hoci priznanie tohto nároku môže vyplývať z odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, uvedené nekorešponduje s jeho výrokom, ktorý je pre exekučný súdu jediný záväzný, pričom exekučný súd nie je oprávnený nijakým spôsobom do výroku exekučného titulu zasahovať. Aj sťažnostný súd tak konštatuje, že oprávnený nedisponuje voči povinnému 1/ exekučným titulom pre vymoženie úrokov z omeškania, a preto v uvedenej časti musela byť exekúcia zastavená.

30. Vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov konania, musí sťažnostný súd po oboznámení sa s obsahom s podanej sťažnosti konštatovať, že vyššia súdna úradníčka rozhodla vecne správne, keď oprávnenému nepriznala nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhmi povinných na zastavenie exekúcie. S poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentované v sťažnosti sťažnostný súd v prvom rade dáva oprávnenému do pozornosti, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom pokryté (napr. alebo ). tak v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje v až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je ďalej potrebné konštatovať, že exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, a teda je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému (povinným) v ňom uplatní a aký nie. Uvedené tak platí vo vzťahu k oprávnenému ako aj povinnému, pričom za v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania by súd považoval, keby nárok na náhradu musel uplatniť len povinný, ale nie aj oprávnený, ako to prezentoval oprávnený v podanej sťažnosti.

31. Premietnutím uvedeného na prejednávanú vec preto treba konštatovať, že oprávnený si náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhmi povinných na zastavenie exekúcie v rámci vyjadrení k návrhom povinných na zastavenie exekúcie neuplatnil, čo v podanej sťažnosti oprávnený v podstate ani nerozporoval. Oprávnený je pritom kvalifikovane zastúpený a pokiaľ si vedel riadne uplatniť trovy v návrhu na vykonanie exekúcie, nič mu nebránilo (hoc i jednou vetou) vo vyjadrení k návrhom povinných na zastavenie exekúcie uplatniť si trovy konania v súvislosti s jeho vyjadreniami. A keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhoch povinných, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku) o ďalších trovách exekúcie, vyššia súdna úradníčka správne vyhodnotila, že oprávnenému nemožno nárok na náhradu trov konania súvisiacich s návrhmi povinných na zastavenie exekúcie v napadnutom uznesením priznať. Za daného stavu tak možno rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky považovať za správne.

32. V nadväznosti na vyššie uvedeného tak sťažnostný súd sťažnosť oprávneného proti v výrokom I., II., III. a V. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 12. 03. 2024 ako nedôvodnú zamietol. (výrok VI. tohto uznesenia)

33. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na Exekučného poriadku v spojení s (zásada úspechu – neúspechu).

33.1. Vo vzťahu k sťažnosti povinného 1/ treba konštatovať, že súd prvej inštancie sťažnosti povinného 1/ vyhovel len v nepatrnej časti (exekúcia bola zastavená aj v sume 15,60 Eur, voči povinnému 1/ sa naďalej

vymáha istina 3.914,81 Eur), preto nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného 1/ súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane, ktorý si nárok na náhradu uplatnil vo vyjadrení k sťažnosti zo dňa 20. 05. 2024. Pokiaľ ide o ich výšku, súd oprávnenému priznal náhradu trov v sume 101,12 Eur spočívajúcu v odmene za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k sťažnosti zo dňa 20. 05. 2024 vo výške 70,54 Eur (1x polovičný úkon právnej služby vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny 3.914,81 Eur – sumy vymáhanej od povinného 1/); k tomu prislúchajúci režijný paušál za rok 2024 vo výške 13,73 Eur; navýšené o DPH 20 % (pretože právny zástupca je jej platiteľom); to všetko s poukazom na , , a , , Vyhlášky MS SR č. v platnom znení. Uvedené trovy exekúcie podľa tohto uznesenia budú v prospech oprávneného voči povinnému 1/ vymáhané po právoplatnosti tohto rozhodnutia na základe vydaného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie ( ). (výrok III. tohto uznesenia)

33.2. Vo vzťahu k sťažnosti povinného 2/ treba konštatovať, že súd prvej inštancie sťažnosti povinného 2/ vyhovel len v nepatrnej časti (exekúcia bola zastavená aj v sume 15,60 Eur, voči povinnému 2/ sa naďalej vymáha istina 7.504,49 Eur), preto nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného 2/ súd rovnako priznal oprávnenému ako úspešnej strane, ktorý si nárok na náhradu uplatnil vo vyjadrení k sťažnosti zo dňa 20. 05. 2024. Pokiaľ ide o ich výšku, súd oprávnenému priznal náhradu trov v sume 158,88 Eur spočívajúcu v odmene za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k sťažnosti zo dňa 20. 05. 2024 vo výške 118,67 Eur (1x polovičný úkon právnej služby vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny 7.504,49 Eur – sumy vymáhanej od povinného 2/); k tomu prislúchajúci režijný paušál za rok 2024 vo výške 13,73 Eur; navýšené o DPH 20 % (pretože právny zástupca je jej platiteľom); to všetko s poukazom na , , a , , Vyhlášky MS SR č. v platnom znení. Uvedené trovy exekúcie podľa tohto uznesenia budú v prospech oprávneného voči povinnému 2/ vymáhané po právoplatnosti tohto rozhodnutia na základe vydaného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie ( ). (výrok V. tohto uznesenia)

33.3. Vo vzťahu k sťažnosti oprávneného treba konštatovať, že súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného zamietol, preto nárok na náhradu trov konania o tejto sťažnosti by súd priznal povinným ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že povinným 1/ a 2/ v súvislosti so sťažnosťou oprávneného žiadne trovy nevznikli (k sťažnosti oprávneného sa nevyjadrili), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že im náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného nepriznal. (výrok VII. tohto uznesenia)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).