Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-257-2008.pdf
PDF · 135.55 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/257/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľa H. R.P., F..X.X.XXXX, T. T. XX, F.-, F., H. C. H. G. X, XXX XX P. proti odporcovi L. R., F..X.X.XXXX, T. T.Q. XX, XXX XX P. v konaní o zrušenie darovacej zmluvy
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2008 domáhal zrušenia darovacej zmluvy voči odporcovi (synovi), ktorým mu daroval byt č.8 na T. K. Č..XX R. P.. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 25.11.2005 spísal darovaciu zmluvu na prevod nehnuteľnosti avšak, podľa jeho tvrdenia toto darovanie bolo podvodné a protizákonné, na ktorom podvode sa podľa navrhovateľa podieľali aj L. R. ako darca v 2.rade (navrhovateľ tvrdí, že splnomocnenie na zastupovanie na prevod tohto bytu nepodpísal dobrovoľne, ale pod nátlakom L. R., ktorá sa mu vyhrážala, že ak to nepodpíše, tak by zoberie súdny exekútor JUDr. Attila Adám a súčasne ho fyzicky napadla tak, že keď to nepodpíše, tak ho dopichá nožom a vyhrážala sa mu, že si na to zoberie aj ich tri deti), notárka JUDr. Mižíková (navrhovateľ tvrdí, že overila splnomocnenie zo dňa 2.11.2005 navrhovateľa pre L. R., manželku), notár JUDr. Drgoňa (navrhovateľ tvrdí, že podvodne a protizákonne overil darovaciu zmluvu), advokátka JUDr. Fabišíková, JUDr. Melánia Knopová, ako aj sudkyňa Mgr. Klapáčová (navrhovateľ tvrdí, že viedla súdne konanie o výživné č.k.22P/66/2003, ako aj podvodný rozvod manželstva). Navrhovateľ uviedol, že ako darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom rodiny tak, že týmto hrubo porušuje dobré mravy, ako dôvod neplatného prevodu uviedol, že darovaciu zmluvu k prevodu bytu nenapísal a ani nepodpísal a teda takáto zmluva vôbec neexistuje, keďže nevie o tom, žeby dobrovoľne daroval svoju polovicu bytu a že tento byt nemohol byť ani predmetom darovania, nakoľko v tom čase od roku 2002 bolo vedené konanie na tunajšom súde pod č.k.19C/634/2002 v ktorom Bytový podnik mesta Košice vymáhal nedoplatok na platbách za tento byt voči nemu a L. R.. Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že L. R. už v roku 2001 ho chcela okradnúť o 1/2 tohto bytu keď požiadala na Okresnom súde Košice I žalobou v konaní 13C/47/2001 o zrušenie BSM počas trvania manželstva, počas ktorého sa mu vyhrážala, že ak s tým nebude súhlasiť, tak bude pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
Odporca vo vyjadrení k žalobe dňa 28.11.2008 uviedol, že nie je vlastníkom sporného bytu, pretože byt do osobného vlastníctva si odkúpila jeho mama a sama exekúciu tiež aj vyplatila. Súčasne pripojil k tomuto vyjadreniu upovedomenie o začatí exekúcie z 5.9.2005, ďalej výpis z A. Č..XXXX, upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti z 28.10.2005, šeky o kúpe bytu do osobného vlastníctva,
splnomocnenie z 2.11.2005, návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra z 28.11.2005 a darovaciu zmluvu z 29.1.2008.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to žalobou, písomnými vyjadreniami navrhovateľa, písomným vyjadrením odporcu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :
Podľa výpisu z Listu vlastníctva č.1491 (v čase rozhodovania súdu) ako vlastník pod BLV/27 je zapísaná R. L., S.. Č., T. XX, P., nar.9.1.1953 v spoluvlastníckom podiele 1/1 k nehnuteľnostiam : byt č.8 na 4. poschodí, vchod č.42, podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 326/10000, titulom Darovacej zmluvy č.V-11/2008 z 29.1.2008 - 156/2008.
Podľa výpisu z Listu vlastníctva č.1491 zo dňa 31.10.2005 súd zistil, že navrhovateľ a R. L., S.. Č. nehnuteľnosti nadobudli Zmluvou o prevode bytu pod č. vkladu V-2274/1997.
Súdny exekútor JUDr. Attila Adám so sídlom v Košiciach dňa 13.7.2005 vydal pod sp.zn.č. Ex 346/2005-12 Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti voči navrhovateľovi, ako povinnému (ako voči podnikateľovi, IČO:33 697 051) a v zmysle §37 ods.2 EP aj voči manželke povinného L. R., T. T.Q. XX, P. za účelom zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva ako aj trovy exekúcie oprávnenému Všeobecná zdravotná poisťovňa, Košice v celkovej výške 230.365,-Sk zaťažením nehnuteľnosti zapísanej na A. Č..XXXX, k.ú. Nové Ťahanovce, byt č.8, 4.posch., vchod 42 na H..Č..XXXX, súp.č.2451 a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu 326/10000..
Dňa 23.8.2005 navrhovateľ a L. R., S.. Č. splnomocnili odporcu k všetkým právnym úkonom súvisiacich s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na A. Č..XXX, k.ú.Ťahanovce, byt č.8 na 4.posch., bytového domu súp.č.2451 na ul. Budapeštianska 42,44 Košice, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na ul. Budapeštianska č.42, 44 uvedených v podiele 326/10 000 a pozemku H..Č..XXXX/XXX o výmere 469m2, s možnosťou doživotného bývania v tomto byte. Pravosť podpisov navrhovateľa a L. R., S.. Č. bola osvedčená na notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej pod por.č. O 717639/2005 a O 717640/2005.
Dňa 2.11.2005 bola pod por.č. O 922445/2005 na notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej osvedčená pravosť podpisu navrhovateľa na Splnomocnení, ktorým navrhovateľ, ako splnomocniteľ splnomocnil L. R., S.. Č. aby v jeho mene a v plnom rozsahu ho zastupovala pri vykonávaní všetkých právnych úkonov spojených s darovaním nehnuteľnosti zapísanej na A. Č..XXXX, Správa katastra Košice, k.ú. Nové Ťahanovce a to bytu č.8 na 4. poschodí bytového domu súp.č.2451 na ul. Budapeštianska 42 v Košiciach na H..Č..XXXX, W. na A. Č..XXXX v k.ú. Nové Ťahanove, obec Košice - sídlisko Ťahanovce, okres Košice I. Katastrálnym úradom Košice, Správou katastra Košice, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na ul. Budapeštianska č.42, 44 uvedených v podiele 326/10 000 najmä k : podpisu darovacích zmlúv na podpis návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti na prípadne opravy chýb v písomnostiach vložených do katastra nehnuteľnosti na späťvzatie návrhu na vklad do katastra, na odhlásenie odberu elektrickej energie, na odhlásenie odberu plynu, na preberanie rozhodnutí a iných písomností z katastra nehnuteľnosti, na vzdávanie sa odvolania proti rozhodnutiam v mene navrhovateľa.
Dňa 25.11.2005 bola uzavretá Darovacia zmluva medzi darcami navrhovateľom (zastúpeným na základe plnej moci L. R.) a L. R., S.. Č. ako bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a odporcom, ako obdarovaným o darovaní nehnuteľností - bytu č.8 na 4. poschodí bytového domu súp.č.2451 na ul. Budapeštianska 42 v Košiciach na H..Č..XXXX, zapísaný na A. Č..XXXX v k.ú. Nové Ťahanove, obec Košice - sídlisko Ťahanovce, okres Košice I. Katastrálnym úradom Košice, Správou katastra Košice, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na ul. Budapeštianska č.42, 44 uvedených v podiele 326/10 000 a pozemok H..Č..XXXX/XXX, druh - zastavené
plochy o výmere 469 m2. Vklad vlastníctva bol povolený Správou katastra Košice dňa 27.12.2005 pod V-11862/05.
Dňa 28.11.2005 odporca podal návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva na Správu katastra Košice na základe Darovacej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako darcom, a odporcom, ako obdarovaným o prevode sporných nehnuteľností.
Darovacou zmluvou zo dňa 3.5.2007 daroval darca L. R. obdarovanej L. R., S.. Č. nehnuteľnosť bytu č.8 na 4. poschodí bytového domu súp.č.2451 na ul. Budapeštianska 42 v Košiciach na H..Č..XXXX, zapísaný na A. Č..XXXX v k.ú. Nové Ťahanove, obec Košice - sídlisko Ťahanovce, okres Košice I. Katastrálnym úradom Košice, Správou katastra Košice, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na ul. Budapeštianska č.42, 44 uvedených v podiele 326/10 000 a pozemok H..Č..XXXX/XXX, druh - zastavené plochy o výmere 469 m2. Vklad vlastníctva bol povolený Správou katastra Košice dňa 29.1.2008 pod V-11/2008.
Uznesením č.k.38C/257/2008-51 dňa 3.9.2009 súd priznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v súlade s §138 ods.1 O.s.p. a súčasne mu ustanovil za právneho zástupcu ex offo JUDr. Tomáša Bardelčíka, advokáta so sídlom Južná tr. Košice.
Na základe oznámenia JUDr. Tomáša Bardelčíka o pozastavení výkonu advokácie súd
Uznesením č.k.38C/257/2008-61 dňa 29.3.2010 ustanovil za právneho zástupcu navrhovateľovi 2009 JUDr. Annu Lacovú, advokátku so sídlom Pražská 4 Košice.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 1.6.2010, na ktoré bol navrhovateľ riadne predvolaný doručením predvolania dňa 11.5.2010, ktoré listom z 13.5.2010 žiadal odročiť z dôvodu, že súdom ustanovenej advokátke vyslovil nedôveryhodnosť a tiež z dôvodu, že v uvedený deň má narodeniny.
Na pojednávaní dňa 1.6.2010 právna zástupkyňa navrhovateľa JUDr. Anna Lacová potvrdila nemožnosť komunikácie a nespoluprácu s navrhovateľom a súhlasila so zrušením jej ustanovenia za advokáta ex offo na zastupovanie navrhovateľa v tomto konaní.
Uznesením č.k.38C/257/2008-86 dňa 23.6.2010 súd zrušil právne zastúpenie JUDr. Annou Lacovou a za právneho zástupcu navrhovateľovi v tomto konaní ustanovil Centrum právnej pomoci, so sídlom Moyzesova 18, Košice.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.1.2011, na ktoré bol navrhovateľ riadne predvolaný doručením predvolania dňa 22.12.2010 a na adresu jeho právneho zástupcu dňa 9.11.2010. Na pojednávaní sa navrhovateľ bez ospravedlnenia nezúčastnil.
Dňa 2.2.2011 navrhovateľ oznámil súdu, že pre nedôveryhodnosť žiada o zrušenie právneho zástupcu Centrum právnej pomoci s tým, že sa ďalej v konaní bude zastupovať sám.
Uznesením č.k.38C/257/2008-109 z 25.2.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. 38C/257/2008-113 z 5.5.2011 súd zrušil právne zastúpenie navrhovateľa Centrom právnej pomoci, so sídlom Moyzesova 18, Košice.
Navrhovateľ dňa 25.11.2010 doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že podal trestné oznámenie na Okresný súd Košice I. pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa a pre porušovanie zákonov voči
jeho osobe a namietal zaujatosť voči jeho osobe, na základe čoho, podľa jeho tvrdenia nemôže Okresný súd Košice I. vo veci ďalej konať.
Vzhľadom na zmätočné a nejasné vyjadrenia navrhovateľa v tomto (ako aj vo všetkých predchádzajúcich podaniach) vyzval súd navrhovateľa dňa 30.11.2010 aby jednoznačne uviedol, či trvá na podanej žalobe, alebo vzhľadom na jeho vyjadrenie že „súd nemôže ďalej konať“ berie žalobu späť.
Navrhovateľ v podaní z 20.12.2010 súdu oznámil, že žalobu neberie späť a že vznáša námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni.
Krajský súd v Košiciach Uznesením č.k.13NcC/25/2011-121 z 30.6.2011 rozhodol o tom, že konajúca sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci č.k.38C/257/2008.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 2.12.2011, na ktoré bol navrhovateľ riadne predvolaný doručením predvolania dňa 14.10.2011, na ktorom sa nezúčastnil s odôvodnením (v liste z 15.11.2011), že sú „vážne dôvody v konaní, a to chyby v písaní, prieťahy v konaní, zaujatosť v konaní, ako aj pre konflikt záujmov, pre nedôveryhodnosť rozhodovať v tomto konaní“. Na pojednávaní sa bez ospravedlnenia nezúčastnil ani odporca.
Súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie na deň 30.3.2012, na ktoré bol navrhovateľ riadne predvolaný doručením predvolania dňa 9.3.2012, na ktorom sa nezúčastnil s odôvodnením (v liste z 10.3.2012), že sú „pojednávanie bolo chybne a v rozpore so zákonom nariadené, nakoľko tu naďalej existujú vážne dôvody v konaní, a to chyby v písaní, prieťahy v konaní, zaujatosť v konaní, ako aj pre konflikt záujmov, pre nedôveryhodnosť rozhodovať v tomto konaní a porušovanie základných práv navrhovateľa podľa čl.46 Ústavy SR“. Opakovane uvádza, že nedôveruje tunajšiemu súdu, že poučenie podľa §53 O.s.p. bolo dané „podozrivo a čudne, že ide o drzé vyhrážky súdu poriadkovou pokutou.“ V podaní navrhovateľ požiadal súd o odročenie pojednávania na neurčito pokiaľ Ministerstvo spravodlivosti nerozhodne na jeho podnet „či a ako sa ďalej bude pokračovať v tomto konaní“.
Na pojednávaní sa bez ospravedlnenia nezúčastnil ani odporca, u ktorého doručenie predvolania na pojednávanie bolo riadne vykázané dňom 21.2.2012.
Podľa §119 ods.1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa §119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.
Podľa §101 ods.2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Obsahom tohto základného práva však nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania.
Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu" (§101 ods.2 O.s.p.) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (viď I. ÚS 68/1998).
Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy).
Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné), ako z hľadísk objektívnych i subjektívnych. Súd má pritom zvážiť závažnosť dôvodov na odročenie pojednávania. V každom prípade musí mať na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým nepochybne patrí právo na prejednanie veci v ich prítomnosti. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2010, sp. zn. 5 Cdo 122/2010).
Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle §101 ods.2 O.s.p. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení.(Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. 10. 2010, sp. zn. 5 Cdo 168/2010).
Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, keďže ani odporca sa ani neospravedlnil a ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania a ani navrhovateľ v žiadosti o odročenie pojednávania (z 10.3.2012) nepreukázal súdu žiaden dôvod, a už vôbec nie dôležitý, závažný a ospravedlniteľný dôvod na odročenie pojednávania nariadeného na deň 30.3.2012 ako to vyžaduje zákon (§119 ods.1 O.s.p.), ktorý by mu bránil sa na pojednávaní zúčastniť a riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, pričom doručenie predvolania na pojednávanie bolo u oboch účastníkov riadne vykázané, súd z hľadiska svojej právomoci danej mu zákonom v §101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti týchto účastníkov a pri rozhodovaní vo veci prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa §628 ods.1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa §630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Darovacia zmluva (donatio) je najznámejším typom bezodplatnej zmluvy. Táto črta darovacej zmluvy sa prejavuje v tom, že darca za poskytnutý dar nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu. Pre darovaciu zmluvu je ďalej charakteristická zásada dobrovoľnosti, poskytnutie daru nie je plnením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo zo zmluvy. Pri zmene okolností môže nastať situácia, pri ktorej darcovi vzniká právo na vrátenie daru a toto uplatnenie prebieha vo dvoch fázach, na základe právom uznaného dôvodu darca jednostranným právnym úkonom odvoláva poskytnutý dar a následne (alebo súčasne)
žiada o vrátenie daru. Odôvodnené odvolanie daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho práva k daru. Obdarovaný je povinný dar vrátiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ ide dôvody na vrátenie daru, súdna prax zdôrazňuje nasledovné skutočnosti:
- musia byť súčasne splnené obe zákonné podmienky, t. j. jednostranný právny úkon darcu (nie sú predpísané formálne náležitosti) na vrátenie daru a kvalifikované správanie sa obdarovaného,
- pojem „dobré mravy“ (boni mores) je potrebné vykladať v nadväznosti na znenie ustanovenia §3 a §39 Občianskeho zákonníka,
- právne akceptované je len „hrubé“ porušenie dobrých mravov; chovaním obdarovaného nemusí byť naplnená skutková podstata trestného činu či priestupku, podľa judikatúry však musí ísť o porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo o ich sústavné porušovanie (R 88/1998), napr. vo forme fyzického napádania, hrubých urážok, neposkytnutím potrebnej pomoci atď., (za takýto prípad súdna prax nepovažuje to, že obdarovaný opomenul životné jubileum darcu),
- účinky darovacej zmluvy sa nerušia od počiatku (ex tunc), nakoľko nejde o zrušenie zmluvy v zmysle §48 ods.2 Občianskeho zákonníka, ale až od okamžiku, keď prejav darcu bol doručený do sféry vplyvu obdarovaného,
- právo na odvolanie daru má darca aj v prípade, keď predmet darovania ešte nebol obdarovanému odovzdaný (uplatnenie tohto práva má za následok zrušenej darovacej zmluvy),
- povinnosť vrátiť dar prechádza aj na dedičov obdarovaného.
K uvedenému súdu dopĺňa, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, t.j. povinnosť, ktorá vyplýva buď z právnych noriem alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu.
Predmetom tohto konania je vrátenie daru v zmysle §628 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z výsledkov vykonaného dokazovania, t.j. z obsahu listinných dôkazov založených v spise (ako vyššie opísané) mal súd za preukázané, že dňa 25.11.2005 medzi navrhovateľom, ako darcom (zastúpeným pri tomto právnom úkone L. R. na základe plnej moci zo dňa 2.11.2005), ďalej darkyňou L. R., S.. Č.ovou (ako bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností) a odporcom, ako obdarovaným bola uzavretá Darovacia zmluva (vklad VP dňa 27.12.2005,V-11862/05) o darovaní nehnuteľností - bytu č.8 na 4. poschodí bytového domu súp.č.2451 na ul. Budapeštianska 42 v Košiciach na parc.č.3668, zapísaný na A. Č..XXXX R. k.ú. Nové Ťahanove, obec Košice - sídlisko Ťahanovce, okres Košice I. Katastrálnym úradom Košice, Správou katastra Košice, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na ul. Budapeštianska č.42, XX K. R. H. XXX/XX XXX I. H. H..Č..XXXX/ XXX, C. - W. H. Z. R. XXX E..
Ďalej mal súd za preukázané, že navrhovateľ dňa 2.11.2005 písomne splnomocnil L. R., S.. Č., aby v jeho mene a v plnom rozsahu ho zastupovala pri vykonávaní všetkých právnych úkonov spojených s darovaním nehnuteľnosti zapísanej na A. Č..XXXX, J. P. P., P..Ú.. F. Ť.I. a to bytu č.8 na 4. poschodí bytového domu súp.č.2451 na ul. Budapeštianska 42 v Košiciach na parc.č.3668, zapísaný na A. Č..XXXX R. P..Ú.. F. Ť., obec Košice - sídlisko Ťahanovce, okres Košice I. Katastrálnym úradom Košice, Správou katastra Košice, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na ul. Budapeštianska č.42, 44 uvedených v podiele 326/10 000 najmä k : podpisu darovacích zmlúv na podpis návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti na prípadne opravy chýb
v písomnostiach vložených do katastra nehnuteľnosti na späťvzatie návrhu na vklad do katastra, na odhlásenie odberu elektrickej energie, na odhlásenie odberu plynu, na preberanie rozhodnutí a iných písomností z katastra nehnuteľnosti, na vzdávanie sa odvolania proti rozhodnutiam v mene navrhovateľa. Je nesporné, že dňa 2.11.2005 na tejto listine bola pod por.č. O 922445/2005 na notárskom úrade JUDr. Martiny Mižíkovej osvedčená pravosť podpisu navrhovateľa.
Nesporným zistením je aj skutočnosť, že toho času sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú v právnej dispozícii L. R., S.. Č., ako výlučnej vlastníčky na základe Darovacej zmluvy z 3.5.2007.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa je posúdenie platnosti darovacej zmluvy z 25.11.2005 a splnomocnenia z 2.11.2005.
Podľa §37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Aby bol právny úkon platný, musí spĺňať náležitosti vôle, prejavu vôle, predmetu a subjektov, ktoré právny úkon uskutočňujú. Vôľa prejavená v právnom úkone musí byť slobodná (nevynútená násilím...), vážna (nie vtip...), bez omylu (§49a OZ). Prejav vôle musí byť zrozumiteľný, určitý, a ak to zákon vyžaduje, musí byť urobený v predpísanej forme (písomnej).
Podľa §31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Po posúdení Splnomocnenia z 2.11.2005 súd zistil, že ide o písomný jednostranný úkon navrhovateľa, ktorým splnomocnil bez akýchkoľvek výhrad a na všetky právne úkony súvisiace s prevodom nehnuteľností L. R.. Túto listinu navrhovateľ riadne podpísal a pravosť jeho podpisu bola úradne overená v ten istý deň (2.11.2005).
Na základe tejto plnej moci a v jej rozsahu, splnomocnená L. R. podpísala dňa 25.11.2005 darovaciu zmluvu za navrhovateľa a v jeho mene o darovaní nehnuteľností zapísaných F. A. Č..XXXX R. P..Ú.. F. Ť. v celosti na odporcu.
Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že právny úkon darovacia zmluva je z hľadiska posúdenia podľa §37 ods.1 OZ platný, nakoľko nebola zistený žiaden nedostatok prejavu vôle.
Podľa §37 ods.2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Zákonným dôsledkom počiatočnej nemožnosti plnenia (daná v okamihu vzniku právneho úkonu) právneho úkon je jeho absolútna neplatnosť, pričom nie je dôležité, či o počiatočnej nemožnosti plnenia subjekty právneho úkonu v dobe jeho vzniku vedeli alebo nie. Následná nemožnosť plnenia je upravená v ustanovení § 575 Občianskeho zákonníka, ktorá nemá za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu; to znamená, že ak sa stane plnenie následne nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Právna nemožnosť plnenia znamená stav objektívneho rozporu s právom, so zákonom či predpisom nižšej sily.
Po posúdení darovacej zmluvy z hľadiska nemožnosti plnenia súd dospel k záveru, že právny úkon je platný, nakoľko v čase vzniku úkonu nebola zistená nemožnosť plnenia z darovacej zmluvy v zmysle §37 ods.2 OZ.
Podľa §39 ods.1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie je dovolený, ak obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu, obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon, alebo ak sa právny úkon prieči dobrým mravom.
Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona.
Podľa §3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.
Navrhovateľ tvrdil, že darovanie je neplatné, nakoľko podvodom boli podpísaná darovacia zmluva a splnomocnenie a z dôvodu, že odporca od neho požadoval v inom konaní výživné.
Po posúdení listín z pohľadu §39 ods.1 OZ súd uzavrel, že splnomocnenie neodporuje zákonu a nie je v rozpore s dobrými mravmi, naopak je to platný jednostranný úkon navrhovateľa voči tretím osobám, ktorým platne splnomocnil L. R. na svoje zastupovanie pri právnom úkone. Takisto ani darovacia zmluva z pohľadu §39 ods.1 OZ nie je neplatným právnym úkonom, nakoľko nebolo preukázané, že by odporovala zákonu a či dobrým mravom uznávaným spoločnosťou. Je bežnou praxou, že občan sa nechá zastúpiť pri prácnom úkone inou osobou, a ešte bežnejšie medzi manželmi navzájom.
K tvrdeniu, že by sa mal odporca správať voči nemu nevhodne, pretože v inom súdnom konaní od neho požadoval výživné súd uvádza, že nárok na výživné vzniká dieťaťu jeho narodením a rodič je ho povinný poskytovať až do času plnoletosti dieťaťa, resp. do času, kým dieťa nezíska vzdelanie potrebné na prípravu pre svoje budúce povolanie tak, aby si mohol sám zabezpečiť výživu.
K uvedenému súd poznamenáva, že práve naopak, v rozpore s dobrými mravmi je neposkytovanie výživného navrhovateľom odporcovi dobrovoľne, na ktoré má podľa zákona nárok a stavať do opozície jeho neposkytovanie oproti darovaniu nehnuteľnosti je nielen protizákonné ale nepochybne aj v rozpore s dobrými mravmi, a to navyše za situácie, keď sa do platobnej neschopnosti dostal samotný navrhovateľ na základe svojej neúspešnej podnikateľskej činnosti.
Preto ani v tomto prípade nie je daný dôvod neplatnosti darovacej zmluvy.
Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Navrhnutie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§79 ods.1 a §101 ods.1 O. s. p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej i mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých dôkazov.
Navrhovateľ (dňa 15.12.2008) a odporca (dňa 27.11.2008) aj napriek tomu, že boli súdom riadne poučení podľa §120 ods.4 O.s.p., neoznámili súdu ani žiadne ďalšie skutkové tvrdenia a ani žiadne návrhy na doplnenie dokazovania (a to aj napriek množstvu písomných podaní navrhovateľa, ktoré sú zamerané výlučne na hodnotenie práce súdu).
Na základe toho súd vyhodnotil dokazovanie v zmysle ustanovenia §132 O.s.p., pričom skutkový základ pre rozhodnutie je daný rozsahom návrhom účastníkov tohto konania, preto súd skutkové zistenia oprel predovšetkým o listinné dôkazy založené v spise, o tvrdenie navrhovateľa v žalobe, ako aj tvrdenia z ďalších jeho písomných podaní, ďalej z vyjadrenia odporcu, ako aj zo skutočností, ktoré neboli sporné.
Nakoľko účastníci nemali žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd záverom konštatuje, že navrhovateľ, na ktorom bolo dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie tvrdených skutočností významných z hľadiska hmotného práva, t.j. tvrdenia o podpísaní splnomocnenia pod fyzickým a psychickým nátlakom L. R. zostali ako nepreukázané, čo súd zhodnotil ako nezvládnutie dôkazného bremena navrhovateľom a na základe toho žalobu zamietol, nakoľko nezistil dôvody potvrdzujúce opodstatnenosť návrhu.
Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa §151 ods.5, prvá veta O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Na základe toho súd rozhodol, že účastníkom náhradu trov nepriznáva, nakoľko navrhovateľ bol procesne neúspešný a teda nárok na ich náhradu mu nevznikol a odporcovi žiadne trovy konania podľa spisu nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnil.
Poučenie:
P o u č e n i e : Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania
alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie
takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a to na Okresný súd Košice I.,
v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle §205 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle §205 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať z následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.