Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-140-2022.pdf
PDF · 136.08 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/140/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu AB&B, s.r.o., Einsteinova 19, 85101 Bratislava, IČO: 44 946 031, práv. zast. Advokátska kancelária SLEZÁK, s.r.o., Záhradnícka 60, Bratislava, IČO: 52125131 proti žalovanému 1/ Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, 81647 Bratislava, IČO: 36 361 518, žalovanému 2/ ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281, o zaplatenie 29.667,12 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 36Cb/25/2019-465 zo dňa 25.1.2022, jednohlasne, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 36Cb/25/2019-465 zo dňa 25.1.2022 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žiadnej zo strán konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.1.2017 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 29.667,12 EUR s príslušenstvom spočívajúcom v užívaní distribučného zariadenia bez uzavretej zmluvy alebo iného právneho titulu. Žalovaní za užívanie zariadenia trafostanice č. 832 vo vlastníctve žalobcu neposkytli žalobcovi žiadnu protihodnotu. Žalobca je vlastníkom elektrického zariadenia v zmysle rozhodnutia ÚRSO č. 0086/2015/ E-EE o povolení distribúcie a dodávky elektriny cez zariadenie VN TS 832 p .č. 3699/19 Bratislava- Petržalka. Žalovaný 2/ podpísal zmluvu o združenej dodávke elektriny s koncovým odberateľom Neo-Real, spol. s.r.o. na kalendárny rok 2016. Na základe uvedeného vznikla žalovanému 2/ povinnosť oboznámiť žalobcu ako vlastníka trafostanice (distribučného zariadenia) s touto skutočnosťou, aby mohol žalobca vykonať zmeny na spoločnosti OKTE. a.s., ktorá je regulovaný subjekt, ktorý podlieha regulácii zo strany ÚRSO. Následnou povinnosťou žalovaného 2/ bolo uzatvorenie Rámcovej distribučnej zmluvy na dané obdobie so žalobcom, ak chcel využívať distribučné zariadenie a žalovaný 1/ mal kupovať elektrinu od žalobcu a koncovému odberateľovi vyfakturovať združenú dodávku ( distribúcia žalobcom a predaj žalovaným 2/). Žalovaný 2/ však uzatvoril zmluvu o distribúcii so žalovaným 1/. Žalovaný 1/ v období od 1.1.2016 do 28.2.2017 poskytoval distribučné služby a s tým spojené ostatné distribučné služby koncovému odberateľovi elektriny v odbernom mieste, pričom využíval zariadenie
- trafostanicu č. 832 vo vlastníctve žalobcu a predával distribúciu prostredníctvom žalovaného 2/. Predmetná trafostanica vo vlastníctve žalobcu nikdy nebola a nie je súčasťou regionálnej distribučnej sústavy žalovaného 1/. Vlastnícke právo k uvedenej trafostanici ako distribučného zariadenia je zapísane v registri na ÚRSO. Žalovaný 1/ mal povinnosť overiť si skutočnosť, koho zariadenie na distribúciu svojich
služieb využíva, a to prostredníctvom ÚRSO a OKTE. Uvedené užívanie trafostanice v žalobcovom vlastníctve žalovanými vyplýva z fakturácie, ktorú vystavoval žalovaný 1/. Žalovaný 1/ užívaním cudzieho zariadenia spôsobil v neprospech žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške 25.414,79 EUR a žalovaný 2/ vo výške 4.252,33 EUR.
3. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu 26.9.2019 tak, že nemal voči žalobcovi žiadne informačné alebo kontraktačné povinnosti, ktorých nesplnenie žalobca namieta, energetické zariadenie neužíval a teda bezdôvodné obohatenie na jeho strane na úkor žalobcu nenastalo, a preto nie je žalovaný 2 pasívne vecne legitimovaný. Prístup na trh s elektrinou, ako aj práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou upravuje zákon o energetike. V rámci trhu s elektrinou môže vykonávať podnikateľskú činnosť iba subjekt, ktorému bolo vydané povolenie na podnikanie v energetike, a to iba v rozsahu takto udeleného povolenia. Podnikanie v energetike je definované v § 4 zákona o energetike. Medzi podnikanie v energetike patrí aj dodávka elektriny a distribúcia elektriny. Dodávkou elektriny sa podľa § 2 písm. b) bod 15 zákona o energetike rozumie predaj elektriny. Predaj elektriny je svojou podstatou odplatný prevod vlastníctva k množstvu v odbernom mieste spotrebovanej elektriny z dodávateľa elektriny na odberateľa elektriny, a to momentom prechodu elektriny cez určené meradlo umiestnené v odbernom mieste. Dodávka elektriny teda predstavuje iba právne a obchodné vysporiadanie množstva v odbernom mieste z distribučnej sústavy odobratej elektriny a nezahŕňa prepravu elektriny v rámci distribučnej sústavy do odberného miesta. Pri vykonávaní dodávky elektriny ako takej teda neprichádza k využitiu distribučnej sústavy a na jej samotnú realizáciu nie sú potrebné žiadne elektroenergetické zariadenia. Dodávku elektriny vykonáva dodávateľ elektriny, ktorý je v § 3 písm. b) bod 6 zákona o energetike definovaný ako osoba, ktorá má povolenie na dodávku elektriny. Preprava elektriny do odberného miesta je v rámci distribučnej sústavy zabezpečovaná prostredníctvom činnosti s názvom distribúcia elektriny. Distribúcia elektriny podľa § 2 písm. b) bod 4 zákona o energetike znamená prepravu elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na účel jej prepravy odberateľom elektriny. Distribúcia elektriny je teda práve tá činnosť, pri ktorej je využívaná distribučná sústava, najmä pre prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, v rámci ktorých sú využívané aj elektroenergetické zariadenia slúžiace na distribúciu, ako aj transformáciu distribuovanej elektriny. Tieto zariadenia sú súčasťou distribučnej sústavy v zmysle definície v § 2 písm. b) bod 5. To nevylučuje existenciu elektroenergetických zaradení používaných samotnými odberateľmi (vrátane zariadení na transformáciu elektriny) mimo distribučnú sústavu. Distribúciu elektriny vykonáva prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý je v § 3 písm. b) bod 3 zákona o energetike definovaný ako osoba, ktorá má povolenie na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia. Povolenia na podnikanie v energetike (medzi ktoré patrí aj povolenie na dodávku elektriny alebo distribúciu elektriny) vydáva ÚRSO. Napriek skutočnosti, že dodávateľom elektriny a prevádzkovateľom distribučnej sústavy bývajú spravidla dva odlišné subjekty s rozdielnym rozsahom povolenia na podnikanie v energetike, zákon o energetike za účelom zjednodušenia prístupu odberateľov k obom uvedeným činnostiam prostredníctvom jedného zmluvného partnera (tj. k dodávke elektriny spolu s distribúciou elektriny), umožňuje odberateľom elektriny požadovať od dodávateľa elektriny tzv. „združenú dodávku elektriny“. Združenou dodávkou elektriny sa v zmysle zákona o energetike rozumie spoločné: dávanie elektriny, zabezpečenie distribúcie elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku za odberné miesto voči zúčtovateľovi odchýlok. Za účelom poskytovania združenej dodávky elektriny je medzi dodávateľom elektriny a odberateľom elektriny uzatváraná zmluva o združenej dodávke elektriny v zmysle jej definície uvedenej v § 26 ods. 9 zákona o energetike, čo bol aj prípad zmlúv, ktoré žalovaný 2/ uzatvoril s odberateľom. Dodávateľ elektriny sa prostredníctvom takto uzatvorenej zmluvy zaväzuje okrem dodávky elektriny zabezpečovať odberateľovi elektriny aj distribúciu dodávanej elektriny. Nejde však o faktické poskytovanie distribúcie elektriny dodávateľom elektriny, ale distribúcia elektriny je aj v tomto prípade vykonávaná príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy, s ktorým je dodávateľ elektriny za týmto účelom povinný uzatvoriť rámcovú distribučnú zmluvu. Rozhodnou skutočnosťou pre výber prevádzkovateľa distribučnej sústavy, s ktorým je dodávateľ elektriny povinný takúto rámcovú distribučnú zmluvu uzatvoriť, je miesto, kde sa odberné miesto nachádza, teda do koho distribučnej sústavy je predmetné odberné miesto pripojené. K pripojeniu odberného miesta k distribučnej sústave prichádza na základe zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy v zmysle jej definície uvedenej v § 26 ods. 3 zákona o energetike. Túto zmluvu uzatvára s príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy sám odberateľ. Žalovaný 2/ je dodávateľom elektriny na základe poverenia na podnikanie v energetike vydaného ÚRSO s rozsahom podnikania dodávka elektriny. Žalovaný 2/ potvrdil, že dňa 18.11.2015 uzatvoril s odberateľom Zmluvu o združenej dodávke elektriny č. R 15/2016 a následne dňa 05.12.2016 Zmluvu o dodávke elektriny, zabezpečení distribúcie elektriny a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. R 15/2017.
Zmluvou sa žalovaný 2/ ako dodávateľ elektriny zaviazal odberateľovi ako odberateľovi elektriny počas kalendárneho roku 2016 a počas kalendárneho roku 2017 zabezpečovať združenú dodávku elektriny v prospech odberného miesta s číslom EIC: 24ZZS6058977000E na adrese Kopčianska 16, 851 01 Bratislava (ďalej len „odberné miesto“). K ukončeniu Zmluvy pre rok 2017 prišlo s účinnosťou k 28.02.2017 na základe dohody zmluvných strán. Keďže k uzatvoreniu oboch zmlúv prišlo na odbernom mieste, ktoré bolo k požadovanému dátumu účinnosti dodávky elektriny voľné, ku ktorému odberateľ uzatvoril s príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy, a ktoré bolo k distribučnej sústave fyzicky pripojené, nebol žalovanému 2/ známy žiaden dôvod na odmietnutie žiadosti odberateľa na uzatvorenie zmluvy v zmysle § 35 ods. 1 písm. a) zákona o energetike. Argumentáciu žalobcu o povinnosti informovať žalobcu o uzatvorení zmluvy k odbernému miestu, ako aj povinnosť žalovaného 2/ uzatvoriť rámcovú distribučnú zmluvu pre odberné miesto so žalobcom, neobstojí. Žalobca opomína skutočnosť pripojenie odberného miesta do distribučnej sústavy žalovaného 1, ktorú žalobca nespochybňuje, keďže táto vyplýva z fyzického pripojenia odberného miesta k distribučnej sústave žalovaného 1/, tak aj z evidencie odberného miesta a jeho označenia EIC kódom patriacim distribučnej sústave žalovaného 1/. Žalovaný 2/ na základe uzatvorených zmlúv s účinnosťou od 01.01.2016 do 28.02.2017 zabezpečoval v prospech odberateľa pre odberné miesto združenú dodávku elektriny, avšak pri jej zabezpečovaní k užívaniu energetického zariadenia žalovaným 2/ neprichádzalo. Pri dodávke elektriny však nedochádza k užívaniu elektroenergetických zariadení. Zo zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, by malo vyplynúť, že odberné miesto bolo k distribučnej sústave žalovaného 1/ pripojené na napäťovej úrovni vysokého napätia (VN). Žalovaný 2 v súlade s takto uzatvorenou zmluvou o pripojení, dňa 18.11.2015 uzatvoril s odberateľom zmluvu pre kalendárny rok 2016 a následne dňa 05.12.2016 aj pre kalendárny rok 2017, v rámci ktorých sa zaviazal dodávať odberateľovi do odberného miesta elektrinu a zabezpečovať prostredníctvom žalovaného 1/ distribúciu takto dodávanej elektriny rovnako na napäťovej úrovni vysokého napätia (VN). Toto je zrejmé z dohody o napäťovej úrovni, ktorú strany zmluvy vykonali v Prílohe č. 1/ oboch menovaných zmlúv. Dodávka a distribúcia elektriny do odberného miesta tak bola počas celej doby rozhodného obdobia zabezpečovaná na napäťovej úrovni vysokého napätia (VN) a žalovaný 2/ takto zabezpečenú združenú dodávku elektriny fakturoval v sadzbách a k nim prislúchajúcich cenách pre úroveň vysokého napätia (VN). O tomto svedčí predložená vyúčtovacia faktúra č. 7210748742, ktorou žalovaný 2/ fakturoval odberateľovi za obdobie kalendárneho mesiaca júl 2016 distribúciu elektriny v distribučnej sadzbe X2, ktorá je podľa Cenníka za distribúciu elektriny pre užívateľov distribučnej sústavy žalovaného 1/ (platný v období od 01.01.2016 do 31.12.2016) určená pre odberné miesta pripojené na napäťovej úrovni vysokého napätia (VN). Žalovaný 2/ tak v odbernom mieste predával odberateľovi elektrinu, ktorá pri jej odovzdaní odberateľovi mala napäťovú úroveň vysokého napätia (VN) a takto dodávaná elektrina bola žalovaným 1/ až do jej odovzdania odberateľovi rovnako distribuovaná bez transformácie jej napätia na napäťovej úrovni (VN). Trafostanica, ktorá je odberným elektrickým zariadením v zmysle definície § 39 ods. 9 zákona o energetike, a ktorej hlavným účelom okrem odberu elektriny, je transformácia odobratej elektriny z napäťovej úrovne vysokého napätia (VN) na napäťovú úroveň nízkeho napätia (NN). Ak by niektorí zo žalovaných užíval trafostanicu, do odberného miesta by v takom prípade bola dodávaná a distribuovaná elektrina na napäťovej úrovni nízkeho napätia, teda jej transformácia by musela nastať skôr, ako by prišlo k odovzdaniu odberateľovi, čo sa preukázateľne nedialo. Vzhľadom na uvedené, žalovaný 2/ namieta pasívnu vecnú legitimáciu.
4. Žalovaný 1/ v podaní doručenom dňa 27.9.2019 uviedol, že je držiteľom povolenia č. 2007E0258 v platnom znení na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu distribúcia elektriny vydaného rozhodnutím ÚRSO a zabezpečuje prevádzkovanie svojej regionálnej distribučnej sústavy na vymedzenom území. V rozhodnom období bolo do distribučnej sústavy pripojené na napäťovej úrovni vysokého napätia (VN) odberné elektrické zariadenie-transformačná stanica. V žalovanom období predstavovala trafostanica výlučné odberné elektrické zariadenie, ktorá slúžila príslušnému konečnému odberateľovi elektriny na odber elektriny z distribučnej sústavy týmto koncovým odberateľom elektriny, a to spoločnosti Neo- Real, spol. s.r.o., IČO:43 847 315. Za účelom pripojenia trafostanice ako odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy uzatvoril koncový odberateľ elektriny so žalovaným 1/ dňa 15.2.2015 Zmluvu o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy č. 121512068. V zmluve o pripojení (v prílohe č. 1 - Technické podmienky pripojenia) bolo okrem iného dohodnuté tzv. deliace miesto, ktoré predstavuje rozhranie medzi elektroenergetickými zariadeniami žalovaného 1/ ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy a elektroenergetickými zariadeniami koncového odberateľa elektriny. Deliace miesto predstavuje rozhranie zodpovednosti za bezpečnosť a spoľahlivosť príslušných elektroenergetických zariadení, ako aj zodpovednosti za zabezpečenie príslušného vzťahu
k týmto elektroenergetickým zariadeniam (vlastníckeho, nájomného alebo iného oprávňujúceho takéto zariadenie užívať). Deliacim miestom medzi elektroenergetickými zariadeniami žalovaného 1 a elektroenergetickými zariadeniami koncového odberateľa elektriny boli v uvedenom prípade káblové koncovky napájacieho elektrického vedenia vysokého napätia (VN) žalovaného 1/, ktoré tvorí súčasť distribučnej sústavy vo vysokonapäťovom rozvádzači trafostanice ako odberného elektrického zariadenia koncového odberateľa elektriny (viď bod 2 prílohy č. 1 - Technické podmienky pripojenia zmluvy o pripojení). Trafostanica bola do distribučnej sústavy pripojená na napäťovej úrovni vysokého napätia (VN). V uvedenom prípade bol žalovaný 1/ zodpovedný za bezpečnosť a spoľahlivosť napájacieho elektrického vedenia vysokého napätia (VN) žalovaného 1/ (toto elektrické vedenie tvorí súčasť distribučnej sústavy), prostredníctvom ktorého je do distribučnej sústavy pripojená trafostanica a za zabezpečenie príslušného vzťahu žalovaného 1/ k tomuto elektrickému vedeniu (žalovaný 1/ je vlastníkom tohto elektrického vedenia). Na druhej strane koncový odberateľ elektriny bol zodpovedný za bezpečnosť a spoľahlivosť trafostanice a ďalších svojich odberných elektrických zariadení a za zabezpečenie príslušného vzťahu koncového odberateľa elektriny k trafostanici a ďalším svojim odberným elektrickým zariadeniam. Koncový odberateľ elektriny existenciu tohto vzťahu žalovanému 1/ čestne vyhlásil v zmluve o pripojení-viď čl. III ods. 3.10 zmluvy o pripojení a elektronicky podanej žiadosti o pripojenie-viď bod 7 žiadosti o pripojenie. Žalovaný teda trafostanicu nikdy neužíval a trafostanica nie je a nikdy nebola súčasťou distribučnej sústavy. V žalovanom období predstavovala trafostanica odberné elektrické zariadenie užívané koncovým odberateľom elektriny. V žalovanom období žalovaný 1/ poskytoval prístup do distribučnej sústavy, distribúciu elektriny a ostatné s tým spojené distribučné služby do odberného miesta koncového odberateľa elektriny na adrese Kopčianska 16 s EIC kódom 24ZZS6058977000E, ktoré bolo v žalovanom období pripojené do distribučnej sústavy na napäťovej úrovni vysokého napätia (VN). Žalovaný 1/ poskytoval distribučné služby žalovanému 2/ ako dodávateľovi elektriny na základe Rámcovej distribučnej zmluvy č. 100241 zo dňa 4.12.2015 (v roku 2016) a Rámcovej distribučnej zmluvy (zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny) č. 100273 zo dňa 7.12.2016 (v roku 2017). Žalovaný 2/ poskytoval takto žalovaným 1/ poskytnuté distribučné služby koncovému odberateľovi elektriny na základe zmluvy o združenej dodávke elektriny. Odberné miesto bolo pripojené do distribučnej sústavy na napäťovej úrovni vysokého napätia (VN). Koncový odberateľ elektriny tak odoberal elektrinu z distribučnej sústavy v odbernom mieste prostredníctvom odberného elektrického zariadenia - trafostanice na napäťovej úrovni vysokého napätia (VN). Transformáciu napätia z vysokého napätia (VN) na nízke napätie (NN) si teda v žalovanom období zabezpečoval koncový odberateľ elektriny sám, a to prostredníctvom trafostanice, ktorá takúto transformáciu vykonáva. Trafostanica predstavovala odberné elektrické zariadenie koncového odberateľa elektriny a jej užívateľom bol koncový odberateľ elektriny, nie žalovaný 1/. Povinnosť zabezpečiť si vlastnícke právo alebo iný právny titul oprávňujúci na užívanie trafostanice v žalovanom období mal teda výlučne koncový odberateľ elektriny. Keďže žalovaný 1/ trafostanicu v žalovanom období neužíval, nedochádzalo ani k jeho bezdôvodnému obohateniu na úkor vlastníka trafostanice. Zmluva o pripojení zanikla dňa 28.2.2017 z dôvodu zmeny odberateľa elektriny na odbernom mieste. Žalovaný 1/ spochybnil vlastnícke právo trafostanice žalobcu, ktoré je pochybné, keďže nie je preukázané v podanej žalobe. Potvrdenie žalobcu na distribúciu a dodávku elektriny nijako nepreukazuje. V Slovenskej republike neexistuje právne záväzný register vlastníkov elektroenergetických zariadení, v prípade ktorého by zápis do takého registra mal konštitutívne alebo deklaratórne účinky vo vzťahu k vlastníckemu právu príslušného subjektu k príslušnému elektroenergetickému zariadeniu. Takýto register nevedie ani ÚRSO, ako sa nesprávne domnieval žalobca. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobcom uplatnený nárok sa týka žalovaného obdobia (obdobia od 1.1.2016 do 28.2.2017), pričom povolenie žalobcu na distribúciu a dodávku elektriny je až zo dňa 18.11.2016. ÚRSO vydá povolenie na distribúciu elektriny buď vlastníkovi príslušného zariadenia alebo nájomcovi príslušného zariadenia. ÚRSO však v povolení na distribúciu elektriny neuvádza/ nešpecifikuje, či je toto vydané vlastníkovi príslušného zariadenia alebo nájomcovi. Povolenie žalobcu na distribúciu a dodávku elektriny teda nemôže byť dôkazom o vlastníckom práve žalobcu k trafostanici. ÚRSO vydal povolenie na distribúciu elektriny dokonca vo vzťahu k dvom rôznym subjektom, a to: žalobcovi - rozhodnutím ÚRSO č. 2014E 0618-4 zmena na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu distribúcia elektriny a dodávka elektriny zo dňa 24.4.2018 a zároveň spoločnosti Druhá prenosová, a.s.- rozhodnutím ÚRSO č. 2006E 0225 - 4 zmena na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu distribúcia elektriny a dodávka elektriny zo dňa 11.7.2018. Z evidencie katastra nehnuteľností je zrejmé, že trafostanica je v ňom zapísaná, a teda ide o nehnuteľnosť, ktorá sa do katastra nehnuteľností zapisuje. Vlastnícke právo k trafostanici je teda možné preukázať výpisom z príslušného listu vlastníctva. Podľa katastra nehnuteľností je aktuálnym vlastníkom Trafostanice spoločnosť MTS SVK Development 01,
s.r.o., IČO: 50 650 360. Žalovaný 1/ namietal aj výpočet bezdôvodného obohatenia a nepreukázanú výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá je neurčitá. Ak niekto v žalovanom období trafostanicu užíval (v uvedenom prípade to bol koncový odberateľ elektriny) bez právneho dôvodu, má vlastník trafostanice podľa konštantnej judikatúry voči nemu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške, ktorá zodpovedá obvyklému nájomnému za užívanie rovnakej alebo podobnej veci v žalovanom období, a nie vo výške ceny za množstvo elektriny odobraté v príslušnom období prostredníctvom trafostanice. Žalobca teda výšku bezdôvodného obohatenia v tomto konaní nijako nepreukazuje a ním naznačený spôsob výpočtu bezdôvodného obohatenia je nesprávny. Žalobca bližšie nešpecifikuje, na základe čoho dospel k záveru o jeho nároku na úroky z omeškania odo dňa 1.3.2013, a teda že jeho pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia bola splatná dňa 28.2.2017. Žalobca žalovaného 1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia nevyzval tak, aby bol na základe takejto výzvy povinný vydať žalobou požadované bezdôvodné obohatenie dňa 28.2.2017. Nie je teda možné uvažovať o omeškaní od 1.3.2017.
5. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k názoru, že v konaní nie je sporné, že žalovaný 1/ je držiteľom povolenia č. 2007E 0258 v platnom znení na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu distribúcia elektriny vydaného rozhodnutím ÚRSO a zabezpečuje prevádzkovanie regionálnej distribučnej sústavy na vymedzenom území (aj Bratislavského kraja). V rozhodnom období bol do distribučnej sústavy pripojené odberné elektrické zariadenie-trafostanica č. 0832-000 umiestnená na pozemku s parc. č. XXXX/XX, k.ú. F.. Koncový odberateľ elektriny, spoločnosť Neo-Real, spol. s.r.o., uzatvoril so žalovaným 1/ dňa 15.12.2015 Zmluvu o pripojení odberného elektrického zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy č. 121512068 za účelom pripojenia trafostanice ako odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy (číslo miesta dodávky: 24ZZS605897700E). V zmluve o pripojení bolo okrem iného dojednané tzv. deliace miesto, ktoré predstavuje rozhranie medzi elektroenergetickými zariadeniami, teda káblové koncovky napájacieho elektrického vedenia vysokého napätia žalovaného 1/, čo žalobca nerozporoval. Trafostanica bola teda do distribučnej sústavy pripojená na napäťovej úrovni vysokého napätia, čo rovnako tak žalobca nerozporoval. Sporným v konaní nie je, že v prípade predmetnej trafostanice ide o kioskovú trafostanicu, v ktorej samotná technológia trafostanice tvorí funkčný celok so stavbou trafostanice. Nesporným vlastníkom stavby trafostanice zapísanej na č. LV XXXX, súpisné číslo XXXX, v rozhodnom čase je spoločnosť Neo-Real, spol. s.r.o.. Žalovaný 2 je držiteľom povolenia č. 2007E 0254 v platnom znení na podnikanie v elektroenergetike v rozsahu dodávka elektriny vydaného rozhodnutím ÚRSO. Žalovaný 2 uzavrel dňa 18.11.2015 s konečným odberateľom, spoločnosťou Neo -Real, spol. s.r.o. Zmluvu o združenej dodávke elektriny č. R 15/2016 a následne dňa 5.12.2016 Zmluvu o dodávke elektriny, zabezpečení distribúcie elektriny a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. R 15/2017, ktorou sa zaviazal odberateľovi počas roka 2016 a 2017 zabezpečovať združenú dodávku elektriny v odbernom mieste č. 24ZZS605897700E na adrese Kopčianska 16, 851 01 Bratislava.
6. Predmet žaloby vymedzil žalobca ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť užívaním distribučného zariadenia vo vlastníctve žalobcu, a to trafostanice VN TS 832 č. 3699/19, Bratislava, žalovanými 1/ a 2/ v období od 1.1.2016 do 28.2.2017, keďže daná trafostanica nie je súčasťou regionálnej distribučnej sústavy žalovaného 1/. Žalovaný 1/ užívaním tejto trafostanice spôsobil bezdôvodné obohatenie v prospech žalovaného 1/ v sume 25.414,79 EUR a žalovaný 2/ v sume 4.252,33 EUR. S ohľadom na neurčitý výpočet a vysvetlenie zo strany žalobcu týkajúce sa výšky bezdôvodného obohatenia, žalobca po výzve súdu predložil dňa 29.9.2021 výpočet ušlého zisku. Žalobca výpočet ušlého zisku voči žalovanému 1/ určil v sume 25.414,79 EUR ako rozdiel medzi distribučnými poplatkami odberateľa nízkeho napätia (ktorým bola spoločnosť Neo-Real, spol. s.r.o.) a distribučnými poplatkami žalobcu, ktorý je odberateľom elektrickej energie na strane vysokého napätia (teda ako rozdiel v tarife za distribúciu elektriny bez strát, tarife za stratu pri distribúcii elektriny, tarife za rezervovanú kapacitu). Vo vzťahu k žalovanému 2/ sa domáhal žalobca ušlého zisku za dodanú elektrickú energiu, ktorú mal dodávať konečnému odberateľovi žalobca namiesto žalovaného 2/. Výpočet ušlého zisku spočíval z ceny komodity, za ktorú by platil odberateľ podľa nákupnej ceny žalobcu za skutočne odobratú elektrickú energiu za 1 Mwh. Žalobca vo svojich podaniach neuviedol a ani nepreukázal, na základe akých právnych skutočností výslovne uvedených v OZ malo ním tvrdené bezdôvodné obohatenie vzniknúť. Bezdôvodné obohatenie má subsidiárny charakter a vzťahuje sa na prípady, ktoré nemožno podradiť pod inú právnu normu. Je teda vylúčené posúdiť ako bezdôvodné obohatenie prípady, ktoré možno riešiť napr. podľa ustanovení o zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu a pod. V predmetnej veci nejde o obchodnoprávny záväzkový vzťah
medzi podnikateľmi týkajúcimi sa ich podnikateľskej činnosti, keďže strany žiadnu zmluvu neuzavreli, nie je možné posudzovať prípadný nárok žalobcu podľa § 374 ObZ. Rovnako tak nie je prípustné posúdenie nároku na náhradu škody podľa § 757 ObZ, keďže žalobca ani netvrdil porušenie povinností žalovaných podľa Obchodného zákonníka. V tomto smere malo dôjsť k vzniku ušlého zisku v dôsledku užívania trafostanice žalovanými bez uzatvorenej zmluvy so žalobcom a nesplneniu si informačných a kontraktačných povinností žalovaných voči žalobcovi podľa zákona o energetike, na základe čoho súd predmetnú vec posudzoval ako nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku podľa § 420 OZ.
7. Súd prvej inštancie sa v rámci aktívnej vecnej legitimácie zaoberal otázkou, či technológia trafostanice predstavuje v danom prípade samostatný predmet práv a povinností. V danom prípade malo ísť o kioskovú trafostanicu označenú ako stavba trafostanice súp. číslo 3699/19, vedenú na LV č. XXXX. Samotný žalobca potvrdil, že technológia trafostanice s kioskovou časťou stavby trafostanice tvorí jeden funkčný celok. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná funkčnú spojitosť so stavbou trafostanice, keďže oddelenie od samotnej hlavnej veci, teda budovy by znefunkčnilo nielen samotnú kioskovú stavbu trafostanice, ale aj technologickú časť trafostanice, ktorá bez kiosku a jej uzavretia pevnou stenou neplnila funkciu trafostanice. Takýmto fyzickým oddelením technológie trafostanice od kiosku trafostanice by sa zmenila funkčnosť stavby trafostanice a preto dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia v konaní nebola daná.
8. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácie, ktorú namietali obaja žalovaní, súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a ustáleného skutkové stavu dospel k záveru, že v konaní nebola daná ani pasívna vecná legitimácia. rozhodnou skutočnosťou pre výber prevádzkovateľa distribučnej sústavy, s ktorým je dodávateľ elektriny povinný rámcovú distribučnú zmluvu uzatvoriť, je miesto, kde sa odberné miesto nachádza, teda do koho distribučnej sústavy je predmetné odberné miesto pripojené. K pripojeniu odberného miesta k distribučnej sústave prichádza na základe zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy v zmysle jej definície uvedenej v § 26 ods. 3 zákona o energetike. Túto zmluvu uzatvára s príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy sám odberateľ. Odberné miesto s EIC kódom 24ZZS6058977000E bolo do distribučnej sústavy žalovaného 1/ pripojené na napäťovej úrovni vysokého napätia na základe zmluvy o pripojení s odberateľom, ktorým bola spoločnosť Neo-Real, spol. s.r.o.. Zároveň odberateľ v predmetnej zmluve v časti Prílohy č. 1 dojednal deliace miesto rozhrania odberného miesta, ako káblové koncovky napájacieho vedenia VN vo VN rozvádzači transformačnej stanice TS 0832-000 a v špecifikácii predmetu pripojenia bola určená napäťová úroveň VN. V zmysle § 39 ods. 9 zákona o energetiky za odberné elektrické zariadenie zodpovedá osoba, ktorá s prevádzkovateľom sústavy uzatvorila zmluvu o pripojení, ktorou bol koncový odberateľ, spoločnosť Neo-Real, spol. s.r.o.. Za predmetné odberné elektrické zariadenie, za jeho zriadenie, prevádzkovanie a údržbu zodpovedá rovnako tak osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o pripojení s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Trafostanica v žalovanom období slúžila preto koncovému odberateľovi elektriny (spoločnosti Neo-Real, spol. s.r.o.), a to na odber elektriny z regionálnej distribučnej sústavy žalovaného 1/. V prípade nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku vzniknutej z rozdielov taríf pre odberné miesta pripojené na VN alebo NN, prípadne za ceny dodávky elektrickej energie podľa zmluvných cien žalobcu, tento mohol smerovať výlučne voči odberateľovi, ktorý by takúto elektrickú energiu za nižšiu sadzbu odoberal (sadzby určené pre odberné miesta pripojené na VN) a ktorý dotknuté zmluvy (zmluvu o pripojení, zmluvu o prístupe- zmluvu o združenej dodávke) uzatvoril, nie voči prevádzkovateľovi, či dodávateľovi elektrickej energie. Súd prvej inštancie nezistil porušenie informačných ani kontraktačných povinností zo strany žalovaných vyplývajúcich zo zákona o energetike. Žalobca ani vo svojom vyjadrení na konkrétnu povinnosť stanovenú zákonom o energetike, ktorá mala byť porušená žalovaným 1/ a 2/ v príčinnej súvislosti s vznikom ušlého zisku, neupozornil, súd mal preto za to, že ide o všeobecnú námietku zo strany žalobcu. Pre doplnenie súd uvádza, že tak ako upozornil žalobcu v priebehu súdneho konania, jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, a teda vznik a výška ušlého zisku bol len tvrdením žalobcu, neurčitým a nepodloženým žiadnymi listinnými dôkazmi.
9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. V odvolaní žalobca namietal, že žalovaný 2/ podpísal zmluvu o združenej dodávke elektriny s koncovým odberateľom Neo real s.r.o. na kalendárny rok 2016. Na základe uvedeného vznikla žalovanému 2/ povinnosť oboznámiť žalobcu ako vlastníka trafostanice (distribučného zariadenia) s touto skutočnosťou, aby mohol žalobca vykonať zmeny na spoločnosti OKTE, a.s., ktorá je regulovaný subjekt, ktorý podlieha regulácií zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). OKTE, a.s. je držiteľom povolenia na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou v Slovenskej republike. OKTE, a.s. organizuje a vyhodnocuje organizovaný krátkodobý
cezhraničný trh s elektrinou a zabezpečuje zúčtovanie odchýlok na území Slovenskej republiky, vykonáva činnosť správy a zberu nameraných dát a centrálnu fakturáciu poplatkov súvisiacich s prevádzkou elektrizačnej sústavy a oznamovanie transakcií uzatvorených na veľkoobchodnom trhu s elektrinou a plynom - REMIT. Následnou povinnosťou žalovaného 2/ bolo uzatvorenie Rámcovej distribučnej zmluvy (RDS) na dané obdobie so žalobcom, ak chcel využívať dané distribučné zariadenie a žalovaný 1/ mal kupovať elektrinu od žalobcu a koncovému odberateľovi vyfakturovať združenú dodávku. Žalovaný 2/ však uzatvoril zmluvu o distribúcii so žalovaným 1/ (napriek tomu, že nie sú vlastníkmi distribučného zariadenia) a teda žalovaný 2/ začal predávať elektrinu cez cudzie zariadenie a žalovaný 1/ predával distribúciu cez cudzie zariadenie. Na OKTE (Organizátor krátkodobého trhu s elektrinou) má žalobca pridelený svoj EIC identifikačný kód pre dané OM 24ZABB-NEOREAL-B ako MDS. Z tohto dôvodu bol žalovaný povinný oznámiť žalobcovi skutočnosť, že bude novým dodávateľom pre koncové odberné miesta (OM) a to cez trafostanicu patriacu žalobcovi. Žalobca by musel dať písomný súhlas, že distribúciu povoľuje cez svoje zariadenie, čo sa však nikdy nestalo. Žalovaný nezákonným spôsobom takto obišiel žalobcu, ktorý v dôsledku tohto konania prišiel o zisk z predaja komodity elektrickej energie, nakoľko nedal súhlas na zmenu dodávateľa a tým došlo aj k ujme na distribúcií elektrickej energie žalobcu, nakoľko žalovaný sa vyhol svojej zákonnej povinnosti podpísať RDZ s miestnou distribučnou spoločnosťou žalobcu a neoprávneným spôsobom distribuoval a predával energiu koncovým odberateľom cez trafostanicu žalobcu. Má za to že obchodník žalovaných iba zneužil nevedomosť odberateľa a podpísala s odberateľom neoprávnene napriamo zmluvu o združenej dodávke, čím sa značne obohatil žalovaný. Tým že odberateľ na NN má distribučné poplatky vyššie ako žalobca na VN je možné na základe zmluvy o pripojení odberateľa NEOREAL a jeho skutočných spotrieb vypočítať ušlý zisk, ktorý vznikol žalobcovi. Druhá časť ušlého zisku spočíva v tom že bol odberateľ NEORAL uvedený do omylu, tým že trafostanica z ktorej je napojený odberateľ nie je majetkom žalobcu a preto mu nemohol dodávať elektrickú energiu. Ušlí zisk spočíval v tom že žalobca mohol odberateľovi NEOREAL dodávať samotnú komoditu elektrickú energiu, čo mu však postupom ZSE bolo zamedzené. Výpočet zisku v tomto prípade pozostáva z cenný komodity za ktorú by platil odberateľ - nákupná cena žalobcu. Výsledkom je zisk za 1MWh x skutočne odobratá elektrická energia. Vlastnícke právo k uvedenej trafostanici ako distribučného zariadenia je zapísané v registri na ÚRSO a teda žalovaný 1/ mal povinnosť overiť si skutočnosť koho zariadenie na distribúciu svojich služieb koncovému odberateľovi využíva a to prostredníctvom URSO a OKTE. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov prvo a druhoinštančného konania v rozsahu 100 %.
10. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 15.3.2022 vyjadril žalovaný 1/ ktorý uviedol, že žalobcove dôvody nie sú odvolacími dôvodmi, pričom ak by nimi aj boli, žalobca ich v odvolaní nijako bližšie neozrejmil a nevysvetlil a sú tak neurčité. Žalobca v odvolaní neuviedol, čo rozumie pod žalobcovým dôvodom „súd sa vecou dostatočne nezaoberal“, žalobcovým dôvodom „súd nedostatočne zistil skutkový stav“ Žalobcovým dôvodom „súd nevykonal dostatok dôkazov“. Odvolanie je tak neurčité a výlučne formálnym výpočtom dôvodov, ktorými žalobca odôvodňuje nesprávnosť Rozsudku. Podstatu Odvolania predstavuje výlučne opätovný zmätočný opis vlastnej predstavy žalobcu o fungovaní právnych vzťahov na trhu s elektrinou. Žalobca neuvádza žiadne konkrétne právne normy, z ktorých by vyplývali povinnosti žalovaného 1/ a žalovaného 2/, na ktoré žalobca v Odvolaní poukazuje, resp. z ktorých by vyplývalo fungovanie právnych vzťahov na trhu s elektrinou tak, ako ho interpretuje žalobca. Súd v konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami v konaní. Súd tak logicky vykonal dostatok (všetky) dôkazy predložené stranami v konaní. Tvrdenie žalobcu, že súd nevykonal dostatok dôkazov je tak nesprávne a nepravdivé. Žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.
11. Podaním zo dňa 16.3.2022 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že odvalenie žalobcu nemá všetky zákonom vyžadované náležitosti, čo zakladá dôvod na odmietnutie Odvolania podľa § 386 ods. d) CSP. Žalovaný 2/ tento nedostatok zdôvodňuje opomenutím žalobcu: i) určiť rozsah v akom sa napáda rozsudok a ii) odôvodniť odvolanie aspoň jedným zo zákonom taxatívne vymedzených dôvodov. Žalovaný 2/ sa plne stotožňuje s názorom Okresného súdu ohľadom zistenia nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu a nedostatku pasívnej legitimácie na strane oboch žalovaných, pričom o správnosti toto záveru nemožno pochybovať ani po oboznámení sa s obsahom odvolania. Žalobca sa opätovne pokúša preukázať pasívnu legitimáciu oboch žalovaných a zdôvodnenie nároku žalobcu na úhradu ušlého zisku iba konštatovaním o údajných povinnostiach žalovaných, ktoré žalovaným nevyplývajú ani zo zmluvného záväzku so žalobcom a ani zo zákona. Žalobcom predložený výpočet náhrady škody
spočívajúcej v ušlom zisku je aj naďalej nepodložený relevantnými listinnými dôkazmi a žalobca opiera svoj nárok smerovaný voči žalovanému 2/ o domnienku, že by sa práve on stal dodávateľom elektriny pre dotknutého odberateľa, čo je len hypotetické a absolútne nedôvodné. Vypnutie trafostanice by však mohlo mať za následok nemožnosť odberateľa odoberať v odbernom mieste elektrinu, čo len potvrdzuje doterajšiu argumentáciu žalovaných, že žalobca by si mal svoje prípadné nároky uplatňovať výlučne voči odberateľovi, ktorý pravdepodobne užíval predmetnú trafostanicu na transformáciu napäťovej úrovne elektriny, ktorú mu v súlade s uzatvorenými zmluvami dodávali a distribuovali žalovaní. Uvedené však platí iba za predpokladu, že žalobca je vlastníkom predmetnej trafostanice, čo v tomto konaní žalobca nepreukázal. Žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
12. K vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/ sa podaním zo dňa 20.5.2022 vyjadril žalobca ktorý sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaných a považuje ich za účelové. Žalobca riadne odôvodnil odvolanie a v plnom rozsahu trvá na svojich tvrdeniach. Žalobca trvá na tom, že v konaní sú splnené podmienky pre aktívnu aj pasívnu legitimáciu účastníkov konania a taktiež má žalobca zato, že uviedol a preukázal vznik škody v podobe ušlého zisku. Tento výpočet ušlého zisku žalobca presne vysvetlil v samostatnom podaní zo dňa 29.9.2020.
13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 31.10.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaných 1/ a 2/, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
14. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.
17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie mal z obsahu žaloby ako aj vyjadrenia strán v konaní zistený skutkový stav veci a tento vyčerpávajúco vyhodnotil v bodoch 27. až 31. napadnutého rozsudku. V prípade nároku uplatneného na základe bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody súd vždy skúma otázku aktívnej a pasívnej legitimácie v konaní a teda či žalobcovi právo svedčí a žalovaný je osobou povinnou. Súd prvej inštancie podrobne vyhodnotil a vecne správne odôvodnil nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu ako aj nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaných 1/ a 2/. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011 č.k. III. ÚS 517/2011-9). Odvolací súd sa s uvedeným názorom súdu prvej inštancie prezentovaným v bodoch 33. a 34. a 37. napadnutého rozsudku stotožňuje. Je nesporné, že
absencia aktívnej a lebo pasívnej legitimácie má za následok stratu sporu a teda zamietnutie žaloby. V prípade absencie aktívnej alebo pasívnej legitimácie je súdny prieskum hmotnoprávnych dôvodov podanej žaloby nadbytočný a nehospodárny. Odvolací súd konštatuje, že skutočnosti, na ktoré poukázal žalobca vo svojom odvolaní boli v plnom rozsahu vecne správne posúdené súdom prvej inštancie a preto odvolanie žalobcu nebolo spôsobilé privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s § 387 ods. 1, 2, C.s.p. potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že žalovanému 1/ a 2/ nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovaným trovy konania nevznikli.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).