Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/16/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX.X.XXXX, bytom C. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Agata Džačovská, so sídlom Hviezdoslavova 315, Senica, proti žalovanému: D. A., narodený X.X.XXXX, bytom C. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Edita Salajková Lehocká, so sídlom Štúrova 1267, Šaštín - Stráže, o zrušenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -91 zo dňa 24. októbra 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zrušenie vecného bremena k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX nachádzajúcich sa v okrese Senica, obec C., k.ú C., vedeným Okresným úradom Senica, katastrálny odbor zamietol (prvý výrok), žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (druhý výrok).

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , a .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaný obýva najmenšiu izbu v dome, počas celej doby žije sám. Je chorý, pričom neurologické ochorenie, ktorým trpí, mu bolo diagnostikované už v útlom detstve. Jeho zdravotný stav sa počas trvania vecného bremena nezmenil. V dôsledku svojho ochorenia je obmedzený v spôsobilosti vykonávať prácu, pričom uvedené obmedzenie bolo žalobkyni známe už v čase zriadenia vecného bremena. Žalovaný síce v minulosti pracoval, ale práca mu bola poskytnutá na základe príhovoru matky, pričom pracoval pod jej dozorom, nakoľko sám prácu vykonávať nesmie. Vzťahy medzi sporovými stranami sú konfliktné, zároveň však bola preukázaná skutočnosť, že vzťahy v rodine, ktorej súčasťou sú sporové strany, boli pomerne konfliktné aj v minulosti, a to aj v čase zriadenia vecného bremena. Už v čase zriadenia vecného bremena sa žalovaný nerozprával s vlastným otcom, čo trvalo asi 20 rokov až do smrti otca. Žalobkyňa sa zasa nerozprávala s bratom E. minimálne 12 rokov a brat E. sa dlhú dobu nerozprával s vlastnou matkou. Žalovaný sám priznal, že v minulosti kradol, z dôvodu krádeže s ním bol ukončený pracovný pomer, za iný trestný čin bol zasa vo výkone trestu, takže ani v tomto smere nenastala zásadná zmena. Žalobkyňa a jej manžel so žalovaným nekomunikujú, nepožiadali ho o pomoc s konkrétnymi činnosťami okolo nehnuteľností. Žalovaný taktiež opakovane ponúkol žalobkyni finančný príspevok, ktorý žalobkyňa opakovane odmietla s odôvodnením, že potrebuje peniaze vyplatiť naraz, nie v splátkach.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že v konaní nebola preukázaná zmena pomerov, naopak pomery v rodine sporových strán sa od momentu zriadenia vecného bremena ku dňu rozhodovania súdu zásadným spôsobom nezmenili. V dôsledku zmeny zdravotného stavu manžela žalobkyne rovnako nie je možné konštatovať vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Porovnaním zaťaženia žalobkyne ako vlastníčky nehnuteľností a výhody žalovaného ako oprávneného z vecného bremena v dobe, kedy bolo vecné bremeno zriadené, so stavom v dobe rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo zistené, že by tu medzičasom vznikla zjavná neprimeranosť vyžadovaná zákonom. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Súd prvej inštancie priznal žalovanému proti žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a procesne plne úspešnou stranou v konaní je žalovaný.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ustanovenia . V odvolaní uviedla, že žalovaný zneužíva svoje postavenie a skutočnosť, že je vecné bremeno zapísané na liste vlastníctva a nie je možné ho bez súdneho rozhodnutia zrušiť. Bolo preukázané, že vecné bremeno bolo zriadené za života rodičov oboch strán a tiež bola preukázaná skutočnosť, že v tom čase obe strany žili v spoločnej domácnosti s rodičmi, a to v predmetnom rodinnom dome, ako aj zlý technický stav predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa nemohla predpokladať, že žalovaný v budúcnosti nebude pracovať a dostane sa svojim postojom k životu do situácie s príjmom na životnom minime. Okrem toho bolo preukázané, že počas života rodičov sa žalovaný podieľal na prácach v domácnosti aj okolo domu, čo však smrťou rodičov ustalo. Žalovaný ani počas života rodičov žiadnym spôsobom neprispieval na domácnosť a na údržbu alebo úpravu nehnuteľnosti. Situácia sa za roky zmenila na strane žalobkyne v tom, že do práce denne dochádza do Rakúska, pracuje na smeny, čo je vyčerpávajúce. Manžel žalobkyne ochorel, je vážnym onkologickým pacientom a už nemôže žalobkyni pomáhať. Žalovaný sa môže zamestnať na práce vhodné k jeho zdravotnému stavu, ale toto odmieta, keď má všetko zadarmo. Celá situácia žalobkyňu neúmerne zaťažuje. Žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom. Žalobkyňa v priebehu konania nepreukázala vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Od času zriadenia vecného bremena v prospech žalovaného sa na jeho strane pomery žiadnym spôsobom nezmenili tak, že by odôvodňovali vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Žalovaný nie je a ani nikdy nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, od času zriadenia vecného bremena nenadobudol žiadny väčší finančný obnos, teda na strane žalovaného sa nezmenili ani jeho finančné pomery. Ako invalidný dôchodca poberá invalidný dôchodok v sume 425,50 eur, pričom z tejto sumy prispieva žalobkyni na úhradu elektrickej energie a plynu. Sám si uhrádza miestny poplatok spojený s vývozom komunálneho odpadu. Žalovaný si uhrádza všetky svoje výdaje na stravu, ošatenie a lieky. Počas súdneho konania žalovaný vyjadril ochotu podieľať sa na výdajoch potrebných na udržanie stavu nehnuteľnosti v mesačných splátkach, žalobkyňa túto možnosť odmietla. Žalovaný v priebehu konania súdu preukázal, že je invalidným dôchodcom, že jeho zdravotný stav sa nezmenil a vzhľadom k jeho ochoreniu je jeho pracovné zaradenia nemožné a zdravotný stav je trvalý. Žalovaný užíva nehnuteľnosť v minimálnej miere, z celého domu užíva len svoju izbu, kuchyňu užíva len v nevyhnutnom prípade, v kúpeľni môže používať len umývadlo a WC, pričom počas teplých mesiacov sa sprchuje na dvore a cez zimu sa sprchuje u svojich známych. Žalovaný by v prípade zrušenia vecného bremena stratil výhodu bývania. Ako invalidný dôchodca, ktorý trpí neurologickou chorobou, je jeho príjem obmedzený a závislý od výšky invalidného dôchodku. Možnosti žalovaného zaistiť si bývanie sú nulové, a to z dôvodu, že ani výška jeho invalidného dôchodku by mu nepostačovala na zabezpečenie si adekvátnej náhrady bývania. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

9. Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na zrušenie vecného bremena viaznuceho na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, zapísaných v Liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie C. ako rodinný dom súpisné číslo XX na parcele č. 44, parcela registra „C“ č. 44 – zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 391 m2, parcela registra „C“ č. 45 – záhrada, vo výmere 418 m2, spočívajúce v práve žalovaného dosmrtného bývania a úžitku uvedených nehnuteľností. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobkyne je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

10. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

12. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie žalobu o zrušenie vecného bremena zamietol, keď dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala zmenu pomerov, v dôsledku ktorej by vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Žalobkyňa nesúhlasila so zamietajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie a dôvodila existenciou diametrálnej zmeny situácie od zriadenia vecného bremena do doby rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom v odvolaní zopakovala dôvody pre ňou navrhované zrušenie vecného bremena uvádzané už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny.

13. Odvolací súd viazaný v zmysle ustanovení a rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá a premisy zvolené v preskúmavanom rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalobkyňa uvádzala v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

14. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

16. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodu podľa ustanovenia .

17. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobkyňou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobkyňa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

18. Z ustanovenia je zrejmé, že predvída, že práva a povinnosti vyplývajúce z vecných bremien nie sú nemenné; v dôsledku zmeny podmienok, za ktorých vecné bremeno vzniklo, zákon umožňuje súdu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť za predpokladu, že zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, či tento stav nastal zavinením niektorého z účastníkov tohto vzťahu. Pri rozhodovaní o obmedzení alebo o zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov treba brať do úvahy všetky okolnosti prípadu. Predovšetkým je potrebné zistiť, či došlo k zmene pomerov a v kladnom prípade posúdiť, nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti vecným bremenom zaťaženej a vziať do úvahy ujmu, ktorá oprávnenému nastane v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti v dôsledku zmeny pomerov. Právne významný je len ten hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov.

19. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že po vzniku vecného bremena nenastala zmena pomerov, ktorá by mala vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a ktorá sa prejavila v užívaní nehnuteľností vecným bremenom zaťažených. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala zmenu pomerov, ktorá by spôsobila hrubý nepomer medzi vecným bremenom žalobkyne a výhodou z neho pre žalovaného, so zreteľom na ktorú zmenu pomerov by nebolo možné od žalobkyne ako výlučného vlastníka vecným bremenom zaťažených predmetných nehnuteľností spravodlivo požadovať plnenie z vecného bremena. Súd prvej inštancie porovnal práva osoby z vecného bremena oprávnenej a povinnosti osoby z vecného bremena povinnej, vzal do úvahy všetky okolnosti veci, zvážil, či oprávnenému z vecného bremena vznikne ujma v dôsledku žiadaného zrušenia vecného bremena. K podrobným záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní zmeny pomerov v súdenom spore niet čo dodať (ods. 21., 22. rozsudku súdu prvej inštancie), pričom odvolací súd nepovažuje za potrebné ich znova opakovať. Ani odvolacia námietka žalobkyne o zhoršení zdravotného stavu jej manžela nie je relevantná, keďže manžel žalobkyne nie je účastníkom záväzkového vzťahu z vecného bremena. Z obsahu žaloby a z obsahu odvolania vyplýva, že žalobkyňa predovšetkým nesúhlasí s bezplatným bývaním a užívaním nehnuteľnosti žalovaným, má za to, že žalovaný by sa mal podieľať na údržbe a úprave nehnuteľností. Uvedené však nie je dôvodom na zrušenie vecného bremena, pričom aj s touto argumentáciou žalobkyne sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v napadnutom rozsudku (ods. 23. rozsudku súdu prvej inštancie). Pokiaľ teda súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby o zrušenie vecného bremena na návrh žalobkyne, jeho rozhodnutie bolo vecne správne.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k záveru o nesplnení podmienok pre aplikáciu ustanovenia . Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala zmenu pomerov odôvodňujúcu zrušenie vecného bremena. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

22. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobkyne na zrušenie vecného bremena. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj so všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Pritom sa odvolal na konkrétne právne predpisy, ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny právny záver o nepreukázaní žalobkyňou uplatnenej požiadavky na zrušenie vecného bremena.

23. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolací dôvod uvádzaný žalobkyňou nie je naplnený.

24. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalobkyne zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne zdôvodnenie. Odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku vo veci samej za vecne správny, keď žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnila a ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti.

26. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).