Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-37-2012.pdf
PDF · 85.45 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/37/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, Hattalova 12/C, Bratislava, proti povinnému R. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. č. XXX, pre vymoženie sumy 1.750,30 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 2.2.2012 č.k. 5Er/473/11-26 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Súdnemu exekútorovi a povinnému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a oprávnený na ich náhradu n e m á p r á v o .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, vedené pod č. Ex 1528/11 zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uvedená spotrebiteľská zmluva uzatvorená 19.11.2007 obsahovala rozhodcovskú doložku, ktorú posúdil ako neprijateľnú podmienku, nebola osobitne dojednaná a nútila spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Konštatoval, že túto doložku bolo možné v zmysle Smernice č. 93/13/EHS z 5.3.1993 preskúmavať aj v exekučnom konaní. Právne poukázal na ust. § 45 ods.1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. a § 45 ods.2 tohto zákona. Poukázal, že podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, tieto nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy v článku 10 ods.2 bodu 2 Všeobecných obchodných podmienok pre úver, kde sa uvádza, že banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, predložia na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu. Toto ustanovenie od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 36 ods.2 Exekučného poriadku, keď uviedol, že exekúcia sa začína až udelením poverenia, a preto o trovách exekúcie možno hovoriť až po vydaní poverenia. Do toho času súd rozhoduje iba o trovách konania jednotlivých účastníkov, pričom na rozhodnutie sa subsidiárne aplikujú ustanovenia O.s.p. Aplikoval preto § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p. a rozhodol o trovách konania tak, ako uviedol vo výroku tohto rozhodnutia.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený a uviedol, že v predmetnej exekučnej veci ešte nebolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie a oprávnený a ani súdny exekútor nepodal na príslušný súd návrh na zastavenie exekučného konania. Prvostupňový súd zastavil exekučné konanie bez návrhu. Nesprávne tak posúdil vec, pričom nesprávne posúdenie spočíva v tom, že prvostupňový súd právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Bez návrhu totiž môže exekučný súd zastaviť konanie len v taxatívne vymedzených dôvodov, pričom je presvedčený, že nebol naplnený ani jeden z týchto dôvodov na zastavenie exekúcie. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 3 M Cdo/11/2010, v ktorom sa poukazuje, že z ustanovenia § 45 ods.1 písm.c/ zákona č. 244/2000 Z.z. vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenia a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom; len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Z toho vyplýva, že exekučný súd mohol zastaviť bez návrhu exekučné konanie len v zmysle § 45 ods.1 písm.c/ zákona č. 244/2002 Z.z., ak by plnenie, na ktoré rozhodcovský súd zaviazal povinného bolo objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporovalo dobrým mravom. Dôvod na zastavenie exekučného konania uvedený v citovaných ustanoveniach nie je daný. Plnenie, ktoré sa má vykonať neodporuje ani dobrým mravom a prvostupňový súd v uznesení neuvádza, že by plnenie dobrým mravom odporovalo. Vzhľadom na úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť uznesenia mal súd prvého stupňa konkrétne uviesť v čom spočíva rozpor plnenia s dobrými mravmi, ktoré zo všeobecne akceptovaných spoločenských hodnôt boli plnením porušené.
Právne postavenie bánk je upravené v zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného vyplýva, že Poštová banka, a.s. pri výkone svojej činnosti a pri poskytovaní svojich bankových produktov dodržiavala a dodržiava právne predpisy, ktorými je viazaná. Navrhol, aby odvolací súd vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvého stupňa je zmätočný, nepresvedčivý a nepreskúmateľný zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovie alebo aby vec v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a vyslovil, že oprávnený a ani povinný nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Novelou OZ uskutočnenou zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. 4. 2004 bola prebratá i Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je zrejmé z ust. § 879g Občianskeho zákonníka. Aj keď Občiansky zákonník účinný od 01. 04. 2004 v ust. § 52 ods. 1 za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ust. § 53 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách, napr. v zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Zákon č. 258/2001 Z. z. účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v tom istom čase účinný Obchodný zákonník úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahovali. Tieto právne predpisy v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, majú postavenie predpisov špeciálnych. Ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva.
V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch je potrebné vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky sa všetky spory so zmluvy mali riešiť v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných zmluvných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Občiansky zákonník síce až od 01. 01. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. Občiansky zákonník účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.
Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne na mieste. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si povinný osobitne nevyjednal, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ako ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
Vo vzťahu k odvolacej námietke, že súd prvého stupňa predmetnú vec neposudzoval z hľadísk uvedených v § 45 ZoRK odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je zjavné, že ustanovenie § 45 ZoRK ods. 1 písm. c) použil. Zároveň zistil, že uvedený rozhodcovský rozsudok je v rozpore s týmto ustanovením. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6 Cdo 1/2012: „Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“
Zároveň treba dodať, že k tejto otázke zaujal stanovisko aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach sp. zn.: IV. ÚS 55/2011 a IV. ÚS 60/2011.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O. s. p. napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.