Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/346/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. XXX, zastúpenej JUDr. Danielou Suchánkovou, advokátkou, Waltariho 7, Piešťany, proti žalovaným: 1. Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 28, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenej splnomocnenkyňou Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 a 2. A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, zastúpenému JUDr. Alenou Kaplanovou, advokátkou, Nám. 1. Mája 14, Piešťany, o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobkyne a žalovaného 2. proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. - 361 zo dňa 2. novembra 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej m e n í tak, že žalovaný 1. a žalovaný 2. sú povinní zaplatiť žalobkyni 56.628 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého a vo zvyšku žalobu zamieta.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému 2. uložil zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť a mimoriadne zvýšenie bolestného v sume 49.937,76 eur do 3 dní, vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému 2. zamietol a žalobu voči žalovanému 1. zamietol s tým, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že bodové ohodnotenie odškodnenia za bolesť podľa znaleckého posudku predstavuje 1723,75 bodu, z toho znalcom stanoveného počtu bodov však súd vychádzať nemohol, pretože pri zvýšení možno vychádzať len zo základného počtu bodov. Znalec pri ohodnotení odškodnenia za bolesť použil zvýšenie základnej sadzby na dvojnásobok pri položkách 1., 2., 3., 5. a 6. a zvýšenie základnej sadzby o polovicu pri položke 12. Odpočtom týchto bodov stanovil súd základné bodové ohodnotenie odškodnenia za bolesť v sume 1002,50 bodov, ktoré zvýšil 50-násobne a následne od tejto sumy odpočítal 10 % sumy predstavujúcej spoluvinu žalobkyne na svojom telesnom poškodení, nakoľko v čase dopravnej nehody jazdila bez prilby. Pri rozhodovaní o násobku zvýšenia odškodnenia, prihliadol súd na podstatnú bolestivosť poranení, početnosť lekárskych zákrokov a charakter i rozsah liečby. Žalovaný 1. vyplatil žalobkyni náhradu bolestného v sume 1.194,98 eur (36.000,- Sk), na základe ohodnotenia bolestného MUDr. Z., ale po vykonanom znaleckom dokazovaní súd dospel k záveru, že správne je hodnotenie MUDr. A., nakoľko tento vo svojom posudku hodnotil všetky poúrazové diagnózy na rozdiel od MUDr. Z., zvýšenie vykonal pri každej položke jednotlivo a zároveň zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného dostatočne odôvodnil. Na základe uvedeného súd uložil žalovanému 2. doplatiť žalobkyni náhradu za bolesť 521,56 eur (15.712,50 Sk), nakoľko žalovaný 1. vyplatil žalobkyni iba 1.194,98

eur (36.000,- Sk) a správne mal vyplatiť 1.716,54 eur (1.723,75 x 30 = 51.712,50 Sk a následne 51.712,50 Sk - 36.000,- Sk). Súd zhodnotil, že v prejednávanej veci nie sú dôvody vhodné osobitného zreteľa na to, aby bolo žalobkyni priznané mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že úraz - poškodenie mozgu nezanechal u žalobkyne ani fyzické, ani psychické trvalé následky. Artróza pravého kolenného zhybu I. - II. stupňa, ktorá u žalobkyne vznikla, nevyžaduje čiastočnú a ani trvalú pracovnú neschopnosť, a teda žalobkyňa môže pracovať. Súčasne je žalobkyňa plne sebestačná podľa vyjadrenia by poúrazové následky z dopravnej nehody mať žiaden vplyv na tehotenstvo a ani na pôrod. Zo znaleckého posudku MUDr. A. S. bolo nesporne zistené, že z hľadiska psychiatrického žalobkyňa netrpí žiadnou duševnou poruchou. Na základe uvedeného bol súd toho názoru, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo posudkom zo dňa 08.09.2000 dostatočne ohodnotené, keď znalec nevyužil pri hodnotení všetkých položiek plnú bodovú hodnotu a ani nenavrhol prípadné zvýšenie podľa zásad vyhlášky č. S hodnotením skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne v časti, ktorá sa voči žalovaným domáhala zaplatenia sumy 1.156,48 eur (34.840,- Sk) z titulu nároku na náhradu ušlého zisku, nie je dôvodný. Žalobkyňa pri vyjadrení ušlého zisku vychádzala z predpokladanej zárobkovej činnosti. Ušlý zisk však nemôže predstavovať len zmarenie zamýšľaného zárobkového zámeru, ak nie je podložený už existujúcimi, či reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že ak by nedošlo k škodovej udalosti, k zamýšľanému zisku by skutočne došlo. Súčasne súd zamietol žalobu voči žalovanému 1. z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania ohľadom uplatnených nárokov mal súd za to, že táto námietka nie je dôvodná, nakoľko z doložených listín vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený až v roku 2000. Počiatok plynutia premlčacej lehoty u žalobkyni na uplatnenie jej nároku súd stanovil na deň 16.08.1999, kedy bol žalobkyni vydaný lekársky posudok o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. D., nakoľko vydaním lekárskeho posudku žalobkyňa získala vedomosť o škode a jej výške, ktorá je v dôsledku úrazu vznikla. O vydania lekárskeho posudku začala žalobkyni plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie jej práva na náhradu škody, ktorá uplynula dňa 16.08.2001, pričom žaloba bola podaná dňa 15.01.2001. O trovách konania súd rozhodol tak, že o týchto rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle

Proti zamietajúcej časti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá ho navrhla zmeniť a uložiť obom žalovaným zaplatiť jej náhradu za bolesť a mimoriadne zvýšenie bolestného v sume 49.937,76 eur a mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 18.256,50 eur, ako aj ďalšiu škodu vo výške 1.156,48 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhého žalovaného. Odvolanie odôvodnila tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd zamietol jej žalobu v časti mimoriadneho zvýšenia trvalých následkov na 50-násobom bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku MUDr. A. Z. č. 097/00 zo dňa 08.09.2000. Toto rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby jej priznal mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom poukázal na to, že úraz - poškodenie mozgu nezanechal u nej ani fyzické, ani psychické trvalé následky, a že artróza pravého kolenného zhybu I. - II. stupňa, ktorá u nej vznikla, nevyžaduje čiastočnú, ani trvalú pracovnú neschopnosť, a teda môže pracovať. Podľa jej názoru nie je úvaha súdu, ktorou sa riadil pri zamietnutí jej žaloby na mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia akceptovateľná, nakoľko súd nedostatočne a nesprávne vyhodnotil závery MUDr. Y. A., uvedené na strane 21 a 22 znaleckého posudku zo dňa 03.11.2007. Za rozhodujúce považovala konštatovanie znalca, že môže byť zaradená do pracovného procesu do každého zamestnania, na ktoré spĺňa kvalifikačné predpoklady, a ktoré rešpektuje jej obmedzenie v zdravotnom stave, čo znamená, že pri zaraďovaní sa do pracovného procesu je vopred značne hendikepovaná, pretože všetky jej fyzické obmedzenia, ktoré znalec uvádza, vo veľkom rozsahu zužujú možnosti jej zamestnania. Podľa znalca môže vykonávať pri rešpektovaní uvedených obmedzení aj všetky domáce práce, no tieto obmedzenia, s ktorými sa denno-denne vyporiadava, jej znemožňujú aj vykonávanie bežných domácich prác, ktoré je schopná vykonávať len v obmedzenom rozsahu, pretože varenie vyžaduje dlhodobejšie státie, nákupy a údržba domácnosti vyžaduje nosenie a dvíhanie aj ťažkých predmetov, kľačanie aj drepy a chodenie po schodoch. Vzhľadom na jej vek je podľa jej názoru dôvodom hodným osobitného zreteľa aj to, že má na oboch stehnách keloidné jazvy, kvôli ktorých sa vyhýba plávaniu a slneniu na verejnosti, a pre ktoré napr. nemôže nosiť ani v lete šortky. Ďalšie závažné obmedzenie v spoločenskom, kultúrnom a rodinnom živote predstavujú aj ortopedické pomôcky, ktoré musí používať v dôsledku skrátenia

pravej dolnej končatiny. Ďalej uviedla, že nemôže športovať ani rekreačne, čo znalec konštatuje aj v znaleckom posudku. Podľa jej názoru nie je správne ani zamietnutie jej žaloby na náhradu ušlého zisku. Prvostupňový súd zamietol žalobu voči žalovanému 1. z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, pričom zdôraznil, že zodpovednostný vzťah je len medzi ňou a žalovaným 2. Poukázala na to, že žalobu proti žalovanému 1. podala s poukazom na ust. vyhlášky č. , ktorá bola platná aj v čase podania žaloby a bola zrušená s účinnosťou od 01.10.2001. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2., ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobu i v tejto časti zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konkrétne , nakoľko nebol podaný návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), ako aj tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Uviedol, že žalobkyňa sa od začiatku konania domáhala zaplatenia sumy 2.823.900,- Sk z titulu mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ust. vyhlášky č. , čo podľa žalobného návrhu znamenalo zvýšenie na 50-násobok základného bodového ohodnotenia 1914 bodov predstavujúcich sumu 57.420,- Sk, pričom žiadala sumu po zvýšení znížiť o vyplatené plnenie, ktoré žalobkyni uhradila poisťovňa (47.100,- Sk). Žalobkyňa si v konaní nárok na doplatok bolestného podľa znaleckého posudku MUDr. A., vyhotoveného v priebehu súdneho konania, nikdy neuplatnila. Podľa , návrhom na začatie konanie možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. V tomto prípade teda nejde o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu ( ). Žalobkyňa sa domáha zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ust. vyhlášky č. na 50-násobok základného bodového ohodnotenia, pričom žiadala sumu po zvýšení znížiť o vyplatené plnenie, ktoré uhradila žalobkyni poisťovňa (47.100,- Sk). Súd však od priznaného 50-násobku neodpočítal vyplatené plnenie titulom bolestného zo strany poisťovne vo výške 36.000,- Sk (prípadne 47.100,- Sk ako žiadala žalobkyňa). Poukázal na ust. , podľa ktorého súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú len vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsobom vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. V tomto prípade však uvedené ustanovenie, vzhľadom k nesplneniu podmienok tam uvedených, nie je možné aplikovať. Z obsahu spisu vyplýva a je nesporné, že žalovaný 1. poskytol žalobkyni odškodnenie za bolesť v sume 36.000,- Sk, a preto správne mal súd z tohto titulu vyplatenú sumu pri rozhodovaní zohľadniť a túto od celkovej náhrady za bolesť odpočítať, pričom neodpočítanie by znamenalo poskytnutie plnenia nad rámec príslušnej právnej úpravy. Súd teda podľa jeho názoru spôsobil zmätočnosť konania tým, že rozhodol aj o nároku, ktorý nebol v súdnom konaní uplatnený. Súd sa ďalej dopustil aj matematickej chyby pri stanovení 10 % spoluviny, keď na strane 16 uvádza, že odpočítava spoluvinu 10 % (15.037,50 Sk) zo sumy 1.503.750,- Sk, no uvedená čiastka predstavuje len 1 % z tejto sumy. Rozhodnutie súdu o 50-násobnom zvýšení bolestného považoval za neopodstatnené, neodôvodnené a neprimerané, keď podľa jeho názoru neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie odškodnenia za bolesť v zmysle vyhlášky č. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný 2., ktorý považoval rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia za opodstatnené, keď podľa jeho názoru neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle vyhlášky č. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa taktiež správne právne posúdil aj žalobu navrhovateľky na náhradu ušlého zisku, keď tento nárok zamietol.

K odvolaniu žalobkyne a žalovaného 2. sa písomne vyjadril žalovaný 1., ktorý k odvolaniu žalovaného 2. uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s obsahom písomného odvolania a právnymi názormi v ňom prezentovanými. K odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu vo vzťahu k nemu, keď súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, považoval za vecne správne a navrhol ho potvrdiť. Podľa jeho názoru je argumentácia žalobkyne v časti mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na 50-násobok nepresvedčivá a nepodložená. Zdôraznil, že s každým trvalým následkom, ktoré je hodnotené ako sťaženie spoločenského uplatnenia, je spojené určité obmedzenie v rôznych oblastiach života, pričom keby tomu tak nebolo, nebol by dôvod ani na základné hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré samo o sebe predstavuje odškodnenie práve za nepriaznivé zdravotné následky, s ktorými sú spojené obmedzenia, resp. vylúčenia poškodeného z rôznych činností. Rozhodne však bez ďalšieho

nemožno tieto nepriaznivé následky a s nimi spojené obmedzenia automaticky vydávať za dôvody hodné osobitného zreteľa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ) doplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne, ako aj oboznámením sa v spise obsiahnutými listinnými dôkazmi, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní ( ) a dospel k záveru, že odvolania sú čiastočne dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne spôsobených v dôsledku poškodenia jej zdravia, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode dňa 24.07.1998, ktorú spôsobil pri jazde osobným motorovým motocyklom zn. JAWA 350 žalovaný 2., ktorý neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky a svojim schopnostiam, dostal šmyk a zišiel mimo vozovky do priekopy, kde narazil do betónového mostíka, v dôsledku čoho prišlo k zraneniu žalobkyne. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalovanému 2. uložil zaplatiť žalobkyni náhradu za bolesť a mimoriadne zvýšenie bolestného v sume 49.937,76 eur, vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému 2. zamietol, žalobu voči žalovanému 1. v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej.

Odvolatelia odvolania odôvodnili tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konkrétne , teda že nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( ), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), a že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel v podstate k správnym skutkovým zisteniam, no vec nie celkom správne právne posúdil.

Pri poškodení na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia ( ). právne nevymedzuje pojem bolestné, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia a ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví odškodňuje. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a do 31.07.2004 boli upravené vyhláškou č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorú treba na daný prípad aplikovať ( o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia). Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú vo vyhláške upravené spoločne. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy. Vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak.

Podľa § 1 vyhlášky sa bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví odškodňujú jednorazovo. V zmysle § 2 ods. 1 vyhlášky sa odškodnenie za bolesť poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky.

Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku, jednak od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú teraz pre poškodenie zdravia obmedzené alebo celkom stratené. Lekárske ohodnotenie tvorí základ, z ktorého sa vychádza pri posudzovaní predpokladov poškodeného pre jeho ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti.

Odškodňovanie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia upravuje , ktorá bola niekoľkokrát novelizovaná. Táto vyhláška v pôvodnom znení v ustanovení určila výšku odškodnia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sumou 10,- Kčs za jeden bod. Takto určené bolestné bolo zvýšené na sumu 15,- Kčs od 01.09.1981 vyhláškou č. , na sumu 30,- Sk od 01.04.1995 vyhláškou č. a na sumu 60,- Sk za jeden bod od 01.04.1999 vyhláškou č. , pričom každá citovaná novela obsahuje aj intertemporálne (prechodné) ustanovenia, ktoré upravujú používanie skorších právnych noriem, ktorých platnosť a účinnosť inak novelou zanikla. v čl. II stanovuje, že bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví spôsobené predo dňom jej účinnosti, a pokiaľ ide o chorobu z povolania, z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Obdobne upravuje použitie skorších predpisov aj (v čl. I bod III), ktorá nadobudla účinnosť 01.04.1999. Iba požaduje pre posúdenie výšky odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa predpisov platných pred nadobudnutým jej účinnosti splnenia dvoch podmienok, a to, aby išlo o bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré boli spôsobené a zistené pred jej účinnosťou.

V zmysle zásad hodnotenia, ktoré sú prílohou vyhlášky, sa za bolesti považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti. Lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa ustanovených sadzieb. Pokiaľ je sadzba ustanovená v rozmedzí, ohodnotí lekár pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesť počtom bodov pri dolnej hranici rozmedzia uvedeného v sadzbe, pri ťažšom alebo dlhšom priebehu ohodnotí bolesť zodpovedajúcim väčším počtom bodov v danom rozmedzí sadzby, v rámci ktorého aj prihliadne na sťaženie zdravotnej pohody, pokiaľ nastalo poškodením na zdraví. Hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa zásad možno zvýšiť až o polovicu, ak došlo k infekcii rany, poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, prípadne povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon. Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení, ohodnotí lekár každé zranenie osobitne, pričom plnou sadzbou počíta iba poškodenie najzávažnejšie ohodnotené najvyšším počtom bodov (vrátane zvýšenia), zatiaľ čo ohodnotenie ostatných poškodení sa pripočíta tromi štvrtinami.

Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením, odstraňovaním jeho následkov a sťažením zdravotnej pohody. Pre zvýšenie odškodnenia musí ísť o osobitne mučivé stavy, ktoré nie je možné dobre vyjadriť podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť a podľa limitu stanoveného v § 7 ods. 2 vyhlášky. V obidvoch prípadoch výška odškodnenia za bolesť závisí od lekárskeho posudku (potvrdenia).

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov ustanoveného v lekárskom posudku predstavuje jednorazové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí teda jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky tohto odškodnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké predpoklady má po vzniku škody. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.

Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr. kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom žalobu odôvodnila tým, že žalovaný 2. dňa 24.07.1998 viedol osobný motorový motocykel zn. JAWA 350, pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky a svojim schopnostiam, dostal šmyk, zišiel mimo vozovky do priekopy kde narazil do betónového mostíka, v dôsledku čoho prišlo k zraneniu žalobkyne ako spolujazdkyne. V čase úrazu mala žalobkyňa 16 rokov a bola žiačkou stredného odborného učilišťa. Pri nehode žalobkyňa utrpela rozdrvenie mozgového tkaniva FT vľavo, mala vnútro lebečné krvácanie, zlomeninu lebečnej klenby temporálne bez impresie, zlomenina tela stehennej kosti vľavo, ktorá bola liečená operačne, zlomeninu kondylov stehennej kosti vpravo, ktoré boli liečené operačne, hlbokú ranu na dolnej končatine na patele a mala tiež ťažký šokový stav. Bola nútená sa podrobiť hospitalizáciám, a to od 25.07.1998 do 01.08.1998 ARO Piešťany, KÚCH Kramáre, Bratislava, KAR Bratislava, od 01.08.1998 do 16.08.1998 ARO Piešťany, od 16.08.1998 do 04.09.1998 Ortopedicko-traumatologické oddelenie Piešťany, od 28.10.1998 do 10.03.1999 Národný rehabilitačný ústav Kováčová a od 27.06.1999 do 01.07.1999 KÚCH Kramáre, Bratislava. V dobe od 11.01.1998 do 31.08.1999 žalobkyňa prerušila štúdium zo zdravotných dôvodov, pričom v tomto školskom roku sa jej študijný prospech zhoršil (priemer na konci 2. ročníka 2,27 a priemer v 3. ročníku 3,07). Na konci prvého polroku neprospela z dvoch predmetov, pričom na vyučovaní bola nepokojná, nervózna a nedokázala sa skoncentrovať. 3. ročník štúdia ukončila riadne a po ukončení štúdia maturitou sa zamestnala ako krajčírka. Túto prácu však nemohla vykonávať zo zdravotných dôvodov, nakoľko mala problémy s chrbticou, s kolenom a nemohla sedieť. Následne pracovala brigádnicky vždy na obdobie 2 - 3 mesiacov, a to jednak ako predavačka, potom čašníčka a neskôr zase krajčírka. V súčasnosti je zamestnaná ako výrobný operátor. Podľa potvrdenia ošetrujúcej lekárky žalobkyňa po úraze mohla zdvíhať záťaž do 20 kg a v súčasnosti už len do 15 kg. Asi po 2 rokoch po úraze si podala žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, ktorý jej však nebol priznaný vzhľadom na to, že nemala odpracovaných dostatok rokov. V súčasnosti má v úmysle si podať opätovne žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Žalobkyňa, podľa vyjadrenia znalca MUDr. Y. A., trpela, podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie počas úrazového deja, akútnou bolesťou počas transportu z miesta nehody do nemocnice, počas všetkých hospitalizácií na ARO Piešťany, klinike anestéziológie a resuscitácie Bratislava - Kramáre a Klinike úrazovej chirurgie v tej istej nemocnici, Ortopedicko - traumatologickom oddelení v Piešťanoch, ako aj v Národnom rehabilitačnom ústave v Kováčovej. Následne i pri všetkých inštrumentálnych výkonoch, cievkovaniach, preväzoch, vnútro žilových podávaniach medikamentov, odberov krvných vzoriek, opakovane bola vyšetrená počítačovým tomografom počas rehabilitačnej liečby. Zo znaleckého posudku MUDr. Y. A. vyplýva začiatok liečenia žalobkyne 24.07.1998 a ukončenie liečenia 27.03.2000. V predmetnom znaleckom posudku znalec ohodnotil bolestné žalobkyne a vykonal zvýšenie základného bodového ohodnotenia tak, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa, pričom z posudku vyplýva základné bodové ohodnotenie bolestného v sume 1002,50 bodu a po zvýšení 1723,75 bodov. Úraz zanechal u žalobkyne trvalé morfologické následky, a to nerovnosť kĺbnej chrupavky na jabĺčku pravej dolnej končatiny, ľahké skoliotické držanie chrbtice, zošikmenie panvy doprava, valgózne postavenie v pravom kolennom zhybe, miernu hypotrofiu svalstva pravej dolnej končatiny, keloidné jazvy na oboch stehnách, skrátenie pravej dolnej končatiny o 2 cm, poškodenie kĺbnej chrupavky na vnútornom kondyle stehennej kosti vpravo. Na úrazovom podklade v súvislosti s úrazovým dejom z 24.07.1998 u žalobkyne vznikla artróza pravého kolenného zhybu 1. - 2. stupňa, ktorú možno chápať ako degeneratívne ochorenie alebo koncepčnejšie ako nedostatočnosť v kĺbe, kedy chrupavka a artikulujúca kosť spolu so súborom mäkkých kĺbových tkanív nie sú schopné realizovať biomechanické nároky kladené na kĺb. Podľa vyjadrenia znalca poškodená môže byť zaradená do pracovného procesu do každého zamestnania, na ktoré spĺňa kvalifikačné predpoklady, a ktoré rešpektuje jej obmedzenia v zdravotnom stave, ktorými sú státie, chôdza len do nástupu bolesti, odpočinok v pravidelných intervaloch, vyhýbanie sa chôdzi po schodoch, nevykonávanie ťažkej práce, nenosenie a dvíhanie ťažkých predmetov, vyhýbanie sa chôdzi po nerovnom teréne, vyhýbanie sa nepriaznivým účinkom vlhka a chladu a vyhýbanie sa kľačaniu a drepu. Žalobkyňa tiež môže vykonávať všetky domáce práce, ktoré rešpektujú vyššie uvedené obmedzenia. Znalec ďalej uviedol, že v spoločenskom, kultúrnom a rodinnom živote z kozmetického hľadiska je žalobkyňa hendikepovaná prítomnosťou keloidných jaziev na oboch stehnách, podobne pri plávaní, slnení, ďalej nosením ortopedických pomôcok v dôsledku skrátenia

pravej dolnej končatiny a ďalej je limitovaná pri niektorých športových aktivitách, pri skokoch, behoch, chôdzi po nerovnom teréne. MUDr. A. Z. v znaleckom posudku ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia nasledovne:

- položka č. 250 - postkomočný syndróm, plná hodnota 200 bodov,

- položka č. 391.a - obmedzenie pohyblivosti stehenného kĺbu 100 bodov, z toho 1/2-ica 50 bodov,

- položka č. 394.a - obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu 100 bodov, z toho 1/2-ica 50 bodov,

- položka 431.c - keloidné jazvy po operačných zákrokoch, rozsah 80 cm2 140 bodov, z toho 1/2-ica 70 bodov,

- položka č. 387.a - skrátenie jednej dolnej končatiny do 2 cm 0 bodov, teda spolu bodové ohodnotenie 370 bodov. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že táto je stále slobodná, pričom 2 - 3 partnerské vzťahy sa ukončili vzhľadom na jej jazvy na nohách, pričom v dôsledku týchto jaziev nemôže chodiť ani na kúpalisko, nakoľko sa hanbí vyzliecť.

Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa v časti zvýšenia odškodnenia za bolesť za vecne správny, prvostupňový súd odôvodnil svoje skutkové zistenia a právne závery, ako aj dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o danosti dôvodov osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa v uvedenej časti za správny, pričom v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v napadnutom rozsudku. Rovnako súd považuje za správne i určenie pomeru spoluzavinenia žalobkyne, u ktorej v časti následkov úrazu došlo i v dôsledku toho, že táto nemala ochrannú prilbu. Odvolací súd k spoluzavineniu žalobkyne tiež dodáva, že nebolo od žalobkyne zodpovedné, pokiaľ si táto sadla na motorku so žalovaným 2., ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Rovnako možno považovať za správne určenie výšky pomeru spolu zavinenia, pričom v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Prvostupňový súd však pochybil pri výpočte výšky odškodnenia, keď správne vychádzal zo základného bodového ohodnotenia v sume 1002,50 bodov, ktorú sumu bolo potrebné násobiť hodnotou jedného bodu vo výške 30,- Sk a následne 50-násobkom zvýšenia, čo predstavuje sumu 1.503.750,- Sk, so zohľadnením spoluzavinenia v pomere 10 %, čo predstavuje sumu 1.353.375,- Sk, od ktorej sumy bolo potrebné odrátať už výšku poskytnutého plnenia 36.000,- Sk, čo predstavuje 1.317.375,- Sk, po prepočte konverzným kurzom 43.728,84 eur.

Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa odôvodňujúcich mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené dôvody osobitného zreteľa boli dané a spočívali v tom, že žalobkyňa utrpela úraz ako 16 ročná, pričom v dôsledku úrazu má prítomné keloidné jazvy na oboch dolných končatinách, ktoré sú výrazné a pôsobia esteticky odpudzujúco. V dôsledku týchto jaziev je žalobkyňa hendikepovaná pri spoločenskom a športovom vyžití, nakoľko uvedeným jazvám musí prispôsobovať svoje oblečenie, hanbí sa navštevovať plaváreň, vykonávať aktivity, pri ktorých sú jej jazvy viditeľné. Prítomnosť týchto jaziev sa prejavila i v jej partnerskom a intímnom živote, nakoľko opakovane sa jej partnerské vzťahy skončili práve v dôsledku prítomnosti týchto jaziev. Žalobkyňa je doposiaľ slobodná a v súčasnosti bez partnera. V dôsledku úrazu došlo tiež k skráteniu jednej končatiny o 2 cm, na základe čoho žalobkyňa nemôže nosiť obuv na vysokých podpätkoch a musí využívať ortopedické pomôcky. Je tiež výrazne obmedzená v hľadaní si zamestnania vzhľadom na zdravotné obmedzenia, ktoré konštatoval vo svojom posudku i znalec MUDr. Y. A., v dôsledku čoho často menila zamestnanie.

Pri stanovení rozsahu mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia odvolací súd najmä zohľadnil vek žalobkyne v čase úrazu, ako i v čase rozhodovania súdu, ako i rozsah následkov špecifikovaných vyššie. Podľa názoru odvolacieho súdu na odškodnenie týchto následkov celkom jednoznačne nepostačuje základné odškodnenie, ale bolo potrebné pristúpiť k jeho mimoriadnemu zvýšeniu, nie však v rozsahu požadovanom žalobkyňou, ale v rozsahu 40-násobku základného bodového hodnotenia, ktoré odvolací súd považoval za primerané vyššie uvedeným kritériám.

S poukazom na uvedené odvolací súd priznal žalovanej mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 12.899,16 eur, pričom pri výpočte vychádzal zo základného bodového ohodnotenia 370 bodov, v hodnote bodu 30,- Sk, ktorú sumu zvýšil 40-násobne, čo predstavuje sumu 440.000,- Sk, so zohľadnením spoluúčasti vo výške 10 %, čo predstavuje sumu 399.600,- Sk, od ktorej

sumy bolo potrebné odrátať už poskytnuté plnenie vo výške 11.000,- Sk, čo predstavuje sumu 388.600,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje sumu 12.899,16 eur.

Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutia žaloby v časti uplatneného ušlého zisku za vecne správny, pričom v podrobnostiach poukazuje na dôvody obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

Odvolací súd považoval za nesprávny právny záver súdu prvého stupňa o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 1.

Ustanovenie vyhlášky č. o zákonnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase nehody pre prípad, že poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, dávalo poškodenému oprávnenie uplatniť svoje nároky na súde, a to ako voči poistenému, tak aj voči poisťovni. Nešlo o samostatné právo poškodeného proti poisťovni na vyplatenie toho, čo bola poisťovňa povinná nahradiť za svojho poistenca, ale o možnosť uplatniť na súde nielen nárok voči škodcovi na náhradu škody, ak o výške ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, ale zároveň aj nárok voči jeho poisťovni, ktorá hoci bola povinná za poistenca vyplatiť poškodenému náhradu škody v rozsahu, v akom za ňu poistený škodca zodpovedal - plniť odmietla; ide teda o dva samostatné nároky poškodeného proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu. Ak sú žalovaní v jednom konaní obidva uvedené subjekty, majú postavenie samostatných spoločníkov a jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný na plnenie celého dlhu veriteľovi (poškodenému). Vo výroku rozhodnutia musí byť však vymedzený ich vzájomný vzťah tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.

Za správny považoval odvolací súd názor súdu prvého stupňa, že nárok žalobkyne nie je premlčaný, pričom v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v napadnutom rozsudku, ku ktorým nepovažuje za potrebné nič ďalšie uviesť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zmenil tak, že obom žalovaným uložil zaplatiť žalobkyni jednak sumu 43.728,84 eur, titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a 12.899,16 eur, titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

K námietke žalovaného 2., že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom priznal žalobkyni niečo, čo táto žalobou neuplatnila, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia konkrétnou sumou, pričom v žalobe uviedla i výpočet, ako prišla k tejto sume. Pokiaľ bol v konaní následne vypracovaný znalecký posudok, na základe ktorého sa zmenilo základné bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, z ktorého následne súd vychádzal pri mimoriadnom zvýšení odškodnenia bez toho, aby žalobkyňa reagovala na nové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvého stupňa nepochybil, nakoľko predmetom konania na základe žaloby žalobkyne v znení úpravy petitu jej žaloby bolo zaplatenie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 2.823.900,- Sk, ako aj ďalšej škody v celkovej výške 34.840,- Sk, pričom súd pri rozhodovaní nemohol žalobkyni priznať len viac, ako si táto žalobou uplatnila.

Odvolací súd nerozhodol o trovách odvolacieho konania (a vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ani o konaniach súdu prvého stupňa), pretože súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodoval z dôvodu postupu podľa a o trovách prvostupňového, ako aj odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd ( ).

Senát krajského súdu uvedený rozsudkom prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.