Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/63/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., bytom H.,

v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. D., advokátkou, so sídlom v P., proti žalovaným 1/ S.,

B., v mene a na účet ktorej koná A., B. a 2/ M., bytom D., o náhradu škody na zdraví, ktorá

vec sa viedla na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej 1/

proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. marca 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21. marca 2012 sp. zn.

vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaná 1/ a žalovaný

2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni 56 628 € s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu

tohto plnenia povinnosť druhého, v časti týkajúcej sa žalovanej 1/, z r u š u j e a vec

mu vracia v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa žalobou z 15. januára 2001, zmenenou so súhlasom súdu 22. septembra

2006, domáhala, aby žalovaným 1/a 2/ bola uložená povinnosť nahradiť jej škodu na zdraví

spôsobenú pri dopravenej nehode 24. júla 1998, ktorú zapríčinil žalovaný 2/. Domáhala

sa odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej výške 2 823 900 Sk

(93 736,31 €) a tiež náhrady „ďalšej škody“ vo výške 34 840 Sk (1 156,47 €), spolu

s náhradou trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia

povinnosť druhého.

Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 2. novembra 2011

č.k. -361 uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni do troch dní

náhradu za bolesť a mimoriadne zvýšenie bolestného v sume 49 937,76 €. Žalobu proti

žalovanému 2/ vo zvyšku a proti žalovanej 1/ v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie

2

o náhrade trov konania si vyhradil osobitným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej. Dospel k záveru, že u žalobkyne sú dané predpoklady priznania len náhrady

za bolesť a jej zvýšenie, nie však aj zvýšenia náhrady za sťaženie jej spoločenského

uplatnenia a náhradu inej škody. Rozsah odškodnenia za bolesť a jeho zvýšenia ustálil

v celkovej sume 49 937,76 € pozostávajúcej z „nedoplatku“ náhrady za bolesť v sume

521,56 €, ktorú dosiaľ žalovaná 1/ žalobkyni neuhradila, a mimoriadneho zvýšenia náhrady

za bolesť, ktorú vyčíslil sumou 49 416,20 €. Pri ustálení rozsahu mimoriadneho zvýšenia

odškodnenia za bolesť mal za to, že treba vychádzať z ohodnotenia bolestí žalobkyne lekárom

v počte 1 002,50 bodov, ktorý počet vzhľadom na „podstatnú bolestivosť poranení, početnosť

lekárskych zákrokov a charakter a rozsah liečby“ je potrebné zvýšiť na 50-násobok. Takto

určenú náhradu potom krátil o 10% z dôvodu spoluzavinenia žalobkyne. Žalobu v časti

domáhajúcej sa mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia

zamietol majúc za to, že úraz nezanechal u žalobkyne trvalé fyzické a psychické následky.

Nepovažoval za opodstatnenú ani žalobu v časti domáhajúcej sa náhrady „ďalšej škody“

vo výške 1 156,48 € v podobe ušlej mzdy. Žalobu proti žalovanej 1/ zamietol z dôvodu

nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie. Mal za to, že v danom prípade je pasívne

legitimovaný iba škodca, žalovaný 2/. Uviedol, že zodpovednostný vzťah v danej veci

je len medzi žalobkyňou a žalovaným 2/; vzťah žalobkyne a žalovanej 1/ nie je vzťahom

vyplývajúcim zo zodpovednosti za škodu. Súd prvého stupňa naostatok nepovažoval

za opodstatnené námietku premlčania práva žalobkyne na náhradu škody uplatnenú

žalovaným 2/.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozhodujúci o odvolaniach žalobkyne

(domáhajúcej sa uloženia povinnosti plniť aj žalovanej 1/) a žalovaného 2/, rozsudkom

z 21. marca 2012 sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

v jeho napadnutých častiach tak, že uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku 56 628 € s tým, že plnením jedného z nich zaniká

v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého a žalobu vo zvyšku zamietol. Stotožnil

sa so závermi súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa odškodnenia žalobkyne za bolesť,

a to aj čo do rozsahu mimoriadneho zvýšenia bolestného a aj jeho následného zníženia o 10%

z dôvodu spoluzavinenia žalobkyne, a v podrobnostiach preto odkázal na jeho závery. Podľa

odvolacieho súdu ale súd prvého stupňa pochybil pri výpočte výšky odškodnenia, pretože

žalobkyni mala byť správne priznaná náhrada za bolesť v sume 43 728,84 €. Na rozdiel

od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že u žalobkyne sú dôvody hodné osobitného zreteľa

odôvodňujúce priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie jej spoločenského

uplatnenia. Dôvody zvýšeného odškodnenia videl v tom, že žalobkyňa utrpela úraz

ako 16 ročná, pričom v dôsledku úrazu má na obidvoch dolných končatinách výrazné

keloidné jazvy, ktoré pôsobia odpudzujúco. V dôsledku úrazu má žalobkyňa jednu nohu

kratšiu, z ktorého dôvodu je hendikepovaná pri spoločenskom a športovom vyžití.

Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že nie je postačujúce základné odškodnenie sťaženia

spoločenského uplatnenia žalovanou 1/ už poskytnuté, ale že je na mieste zvýšenie tohto

odškodnenia, a to na 40-násobok základného bodového ohodnotenia lekárom. Po odpočítaní

už žalovanou 1/ poskytnutého odškodnenia a zohľadnení spoluúčasti žalobkyne na vzniku

škody v rozsahu 10% tak odvolací súd dospel k rozsahu odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia žalobkyne v sume 12 899,16 €. Odvolací súd sa stotožnil

aj so závermi súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti námietky premlčania a o nedostatku

predpokladov priznania náhrady ušlého zisku. V týchto častiach plne poukázal na závery súdu

prvého stupňa. Podľa odvolacieho súdu ale súd prvého stupňa pochybil, ak dospel k záveru

o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 1/. K tomu uviedol: „Ustanovenie § 9

ods. 2 vyhlášky č. o zákonnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla účinného v čase nehody pre prípad, že poisťovňa písomne odmietla

poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, dávalo poškodenému oprávnenie uplatniť svoje

nároky na súde, a to ako voči poistenému, tak aj voči poisťovni. Nešlo o samostatné právo

poškodeného proti poisťovni na vyplatenie toho, čo bola poisťovňa povinná nahradiť

za svojho poistenca, ale o možnosť uplatniť na súde nielen nárok voči škodcovi na náhradu

škody, ak o výške ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, ale zároveň aj nárok voči

jeho poisťovni, ktorá hoci bola povinná za poistenca vyplatiť poškodenému náhradu škody

v rozsahu, v akom za ňu poistený škodca zodpovedal – plniť odmietla; ide teda o dva

samostatné nároky poškodeného proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného

právneho dôvodu. Ak sú žalovaní v jednom konaní obidva uvedené subjekty, majú postavenie

samostatných spoločníkov a jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný

na plnenie celého dlhu veriteľovi (poškodenému). Vo výroku rozhodnutia musí byť však

vymedzený ich vzájomný vzťah tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia

povinnosť druhého.“

Proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené, podala

žalovaná 1/ dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd zmenil napadnutú časť rozhodnutia

odvolacieho súdu, alebo aby ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaná

1/ predovšetkým namieta záver odvolacieho súdu, odlišný od záveru súdu prvého stupňa,

že vo veci je daná aj jej pasívna vecná legitimácia. Tvrdí, že poškodenému nevzniká právo

na plnenie priamo proti poisťovni, ibaže ide o prípad podľa § 3 ods. 4, § 8 a § 9

ods. 2 vyhlášky č. V danej veci ale o takúto eventualitu nešlo. Podľa žalovanej

1/ odvolací súd zle vyložil ustanovenie § 9 ods. 2 uvedenej vyhlášky. Poukázal

na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

a . Podľa žalovanej 1/ odvolací súd nesprávne posúdil prípad žalobkyne, ako

hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci zvýšenie odškodnenia na 50-, resp. 40-násobok

základného odškodnenia. V časti týkajúcej sa zvýšenia náhrady za bolesť nie je rozhodnutie

odvolacieho súdu naostatok ani riadne odôvodnené. Dôvody zmeny rozhodnutia súdu prvého

stupňa o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia navyše nemajú ani oporu

v zistenom skutkovom stave a spočívajú na neoverených tvrdeniach žalobkyne.

Žalobkyňa navrhla dovolanie žalovanej 1/ v časti smerujúcej proti výroku rozsudku

odvolacieho súdu týkajúceho sa mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť odmietnuť,

pretože ňou napadnutý výrok je v skutočnosti potvrdzujúci, a v časti smerujúcej proti výroku

odvolacieho súdu týkajúceho sa náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietnuť,

pretože je správny.

Žalovaný 2/ sa stotožnil s argumentáciou žalovanej 1/ v jej dovolaní. Vo svojom

vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru odvolací súd priznal žalobkyni neprimerane vysoké

odškodnenie a jej spoluzavinenie ustálil v neprimerane malom rozsahu.

Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného 2/ poukázala na nepriaznivé dôsledky

ním zavinenej dopravenej nehody pre jej životné úkony, pre uspokojovanie jej životných

a spoločenských potrieb. Jeho vyjadrenie považuje za necitlivé, až cinické zľahčovanie

jej stavu spôsobeného úrazom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), za ktorú koná

jej zamestnanec s právnickým vzdelaním ( ), osobitne skúmal,

či je opodstatnené tvrdenie žalobkyne, že dovolanie žalovanej 1/ v časti smerujúcej proti

výroku rozsudku odvolacieho súdu o mimoriadnom zvýšení náhrady za bolesť

nie je prípustné, pretože ňou napadnutý výrok je v skutočnosti potvrdzujúci. Dospel k záveru,

že námietka neprípustnosti dovolania žalovanej 1/ proti predmetnej časti rozhodnutia

odvolacie súdu nie je dôvodná.

Súdna prax už opakovane konštatovala, že prípustnosť dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu je založená na zásade diformity (rozdielnosti). O rozdielnosť rozhodnutí ide

vtedy, keď súdy posúdili okolnosti významné pre meritórne rozhodnutie veci odlišne.

To znamená, že ide o rozdielne konštituovanie alebo deklarovanie práv a povinností

v právnych vzťahoch účastníkov.

Napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu bola žalovanej 1/, na rozdiel od súdu

prvého stupňa, uložená povinnosť plniť spolu so žalovaným 2/ s tým, že plnením jedného

z nich zaniká v rozsahu tohto plnenie povinnosť druhého. Rozsudok odvolacieho súdu teda

rozdielne konštituoval právne postavenie a povinnosť žalovanej 1/ voči žalobkyni.

Rozhodnutie odvolacieho súdu s takýmto obsahom je vo vzťahu k žalovanej 1/ nepochybne

rozhodnutím zmeňujúcim, proti ktorému, v časti týkajúcej sa tejto účastníčky, je dovolanie

prípustné podľa

Dovolací súd potom bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďže jeho riadenie

nepovažoval za potrebné ( ), pristúpil ku skúmaniu rozsudku odvolacieho

súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej

1/ je dôvodné.

Žalovaná 1/ v dovolaní predovšetkým namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu

je vecne nesprávne, lebo spočíva na nesprávnom výklade ustanovenia § 9 ods. 2 vyhlášky

č. , teda uplatňuje dovolací dôvod podľa (napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je teda omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

6

Preskúmaním veci dospel dovolací súd k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu v časti

týkajúcej sa žalovanej 1/ je postihnuté vadou pri interpretácii inak správne použitého

právneho predpisu.

V prejednávanej veci bola škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku pri

dopravnej nehode, ku ktorej došlo 24. júla 1998. So zreteľom na ustanovenie § 28

ods. 2 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len "“), v zmysle ktorého sa právne vzťahy vzniknuté zo zákonného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

do 31. decembra 2001 spravujú podľa doterajších právnych predpisov, treba v prejednávanej

veci na právny vzťah, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, aplikovať vyhlášku

č. , ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "vyhláška").

Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla vykonáva Slovenská poisťovňa, a.s. (v zmysle § 28

ods. 3 práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté

zo zákonného poistenia prešli 1. januára 2002 na žalovanú 1/ a tieto práva a povinnosti

uplatňuje a vykonáva v mene a na účet žalovanej 1/ Slovenská poisťovňa, a.s.; poznámka

dovolacieho súdu).

Z poistenia zodpovednosti za škody má poistený [v danom prípade prevádzkovateľ

motorového vozidla (viď § 3 ods. 1 vyhlášky)] právo, aby v prípade poistnej udalosti

[t.j. vzniku jeho povinnosti nahradiť škodu (viď § 3 ods. 3 vyhlášky)] poisťovňa ako poistiteľ

[t.j. nositeľ povinnosti poskytnúť poistné plnenie (viď

a )] nahradila za neho škodu, za ktorú poistený zodpovedá

( ). Náhradu škody platí poistiteľ poškodenému [t.j. tomu, komu

vznikla škoda (viď § 3 ods. 1 vyhlášky)]; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi

nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak ( ). Podľa

ods. 1, vety prvej vyhlášky náhradu platí poisťovňa poškodenému; poškodený však nemá

právo na plnenie proti poisťovni, s výnimkou prípadov uvedených v § 3 ods. 4 vyhlášky

(t.j. v prípade smrti poisteného alebo zániku právnickej osoby), ďalej v § 8 vyhlášky

(t.j. vtedy, ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu na území Slovenskej republiky)

a napokon v ustanovení § 9 ods. 2 vyhlášky (t.j. vtedy, ak poisťovňa písomne odmietla

poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť).

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že záväzok poisťovne nahradiť poškodenému

škodu za poisteného je záväzkom voči poistenému, nie voči poškodenému. Vzťah

poškodeného a poisťovne nie je vzťahom zodpovednosti za škodu, pretože zodpovednostný

vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu (poisťovňa ním nie je).

Poisťovňa nie je zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je však

povinná plniť za (zodpovedného) poisteného, ktorý u nej uplatnil právo vyplývajúce

mu z poistného vzťahu (aby poisťovňa v prípade poistnej udalosti plnila poškodenému).

Len v prípade, že osobitné predpisy ustanovujú "inak", vznikne poškodenému právo,

aby mu poisťovňa plnila; ani vtedy sa ale poškodený nestáva účastníkom právneho vzťahu

z poistenia a nemá ani priamy nárok na náhradu škody voči poisťovni - medzi poškodeným

a poisťovňou tu vzniká osobitný právny vzťah, v rámci ktorého má poškodený voči poisťovni

špecifický právny nárok na osobitné plnenie. Oba vzťahy treba odlišovať, a to aj z hľadiska

subjektu, ktorý je z hľadiska hmotno-právneho v danom právnom vzťahu nositeľom

povinnosti (t.j. je pasívne legitimovaný).

V prípade nároku poškodeného na náhradu škody je pasívne legitimovaný škodca.

Iba ak sú splnené podmienky určené ustanoveniami § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2 vyhlášky,

uplatňuje poškodený nárok na osobitné plnenie voči poisťovni. Pre posúdenie dôvodnosti

žaloby v časti smerujúcej proti žalovanej 1/, keďže istotne nešlo o prípady v zmysle § 3

ods. 4, § 8 vyhlášky, bolo rozhodujúce len posúdenie, či nejde o prípad vzniku práva

poškodenej priamo voči poisťovni upravený v § 9 ods. 2. vyhlášky, o ktoré ustanovenie

odvolací súd opiera svoje rozhodnutie vo vzťahu k žalovanej 1/.

Jazykový a logický výklad ustanovenia § 9 ods. 2 vyhlášky („Dňom, keď poisťovňa

písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť

svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni.“) vedie k jednoznačnému záveru,

že vznik práva poškodeného na náhradu škody priamo (aj) voči poisťovni je podmienené

písomným odmietnutím splnenia povinnosti vzniknutej spôsobom a za podmienok uvedených

v ustanovení § 9 ods. 1 vyhlášky („Poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení

vyšetrenia nevyhnutného na zistenie jej povinnosti plniť alebo po obdržaní právoplatného

rozhodnutia o výške náhrady škody. Vyšetrenie je skončené, len čo so súhlasom poisťovne

alebo s jej dodatočným schválením bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody.“).

Ustanovenie § 9 ods. 2 vyhlášky teda treba vykladať v súvislosti s ustanovením jeho odseku

1. Odmietnutie plnenia poisťovňou má v § 9 ods. 2 vyhlášky ustanovený právny následok

vzniku práva poškodeného na plnenie proti poistiteľovi iba za predpokladu, že už vznikla

povinnosť poistiteľa plniť po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie jeho povinnosti

plniť(vyšetrovanie je pritom skončené, len čo so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným

schválením bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody), alebo že už obdržala

právoplatné rozhodnutie o výške náhrady škody. Pokiaľ je zodpovednosť poisteného za škodu

sporná a nedošlo k dohode poisťovne a poškodeného, nie sú dané podmienky vzniku

priameho nároku poškodeného na plnenie proti poisťovni, ktorý by mohol byť uplatnený

žalobou proti poisťovni (v takom prípade treba, aby poškodený uplatnil nárok na náhradu

škody voči škodcovi).

V konaní nebolo tvrdené, že by tu bolo právoplatné rozhodnutie o výške náhrady

škody (ktoré naostatok, keďže bol v tomto konaní o rovnané plnenie žalovaný aj škodca,

nemohlo byť predtým ani vydané). Rovnako nebolo tvrdené a ani inak nevyšlo najavo,

že by došlo k dohode s poškodenou o výške náhrady škody [ktorá vzhľadom

na to, že sa žalovalo o mimoriadne zvýšenie odškodnenia, o ktorom zvýšení môže rozhodnúť

iba súd ( vyhl. ), naostatok ani nemohla byť uzavretá].

Navyše, z rozhodnutia súdu ani z celého súdneho konania nevyplýva, ktorým

písomným podaním žalovanej 1/ malo dôjsť k takémuto odmietnutiu plnenia, čím neboli

naplnené ani podstatné formálne znaky odmietnutia, ktoré vyžaduje § 9 ods. 2 vyhlášky.

Tento názor je v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu konštantný

(napr. rozhodnutia , , ). Neprieči sa ani záverom

rozsudku sp. zn. , uverejnenému v časopise Zo súdnej praxe, pod por.č.

43/2005. Ostatne uvedený rozsudok totiž riešil otázku práva poškodeného uplatniť svoje

nároky priamo voči poisťovni v prípade, kedy o nároku poškodeného na náhradu škody proti

škodcovi bolo súdom už právoplatne rozhodnuté (§ 9 ods. 1 vyhlášky) a poistiteľ škodcu

na základe právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody – bez ohľadu na to, či bol alebo

nebol účastníkom (vedľajším účastníkom) tohto konania – poškodenému neplnil a písomne

mu odmietol nahradiť škodu prípadne jej časť, o ktorý prípade v preskúmavanej veci

evidentne nešlo. Uvádzacia veta v časopise, koncipovaná jej autorom (s úvodnou vetou:

9

„Ustanovenie vyhlášky č. pre prípad, že poisťovňa písomne odmietla

poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, dávalo poškodenému oprávnenie uplatniť svoje

nároky na súde, a to ako voči poistenému, tak aj voči poisťovni.[...] “), prevzatá odvolacím

súdom na ním riešenú vec bez zohľadnenia jej konkrétnych okolností, teda riešila inú situáciu

(odmietnutie plnenia poisťovňou napriek tomu, že tu už bolo právoplatné rozhodnutie

o náhrade škody). O taký prípade vzniku práva na poistné plnenie voči poisťovni ale nešlo.

Pokiaľ teda odvolací súd založil svoje rozhodnutie vo vzťahu k žalovanej

1/ len na tom, že táto odmietla poškodenej nahradiť škodu (aké písomné odmietnutie plnenia

naostatok ani nebolo preukázané), pričom neprihliadol na to, že odmietnutie plnenia

poisťovňou má v § 9 ods. 2 vyhlášky ustanovený právny následok vzniku práva poškodeného

na plnenie proti poistiteľovi iba za predpokladu, že už vznikla povinnosť poistiteľa plniť

po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie jeho povinnosti plniť, alebo že už poistiteľ

obdržal právoplatné rozhodnutie o výške náhrady škody, spočíva jeho rozhodnutie vo vzťahu

k žalovanej 1/ na nesprávnom právnom posúdení veci.

Vychádzajúc z toho, že dovolací súd v dovolacom prieskume zistil, že nebola správne

vyriešená taká čiastková otázka, ktorá mala kľúčový význam v tom zmysle, že od nej záviselo

správne vyriešenie viacerých ďalších otázok a s prihliadnutím na to, že dovolanie podala

len žalovaná 1/ (ktorá so žalovaným 2/ nebola v nerozlučnom procesnom spoločenstve a teda

procesnú účinky ňou podaného dovolania sa na žalovaného 2/ nevzťahujú - ,

a vzhľadom na to, že nejde o prípad podľa ), dovolací súd

sa v danom prípade obmedzil na to, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnej

interpretácii a , a vyhlášky vo vzťahu

žalovanej 1/. Neskúmal preto napríklad, či odvolací súd nepochybil aj pri posúdení

predpokladov mimoriadneho zvýšenia odškodnenia žalobkyne za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia, tiež namietaných v dovolaní. Vo vzťahu k žalovanej 1/, ktorej

v danej právnej veci nesvedčí pasívna vecná legitimácia, by bolo riešenie týchto otázok

nadbytočné.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

10

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová