Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sp/24/2011

Potvrdené rozhodnutím 10Sžr/94/2012
„Identifikačné číslo spisu: 8011200935 Dátum vydania rozhodnutia: 17.07.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:8011200935.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa Vodohospodárska výstavba, š.p., so sídlom v Bratislave, Karloveská 2, proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Humenné, Mierová 4, za účasti L. V., nar. XX. Y. XXXX, bytom U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2011/00441-14-ŠM zo dňa 7. novembra 2011, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3Sp/24/2011-32 zo dňa 20. marca 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Sp/24/2011-32 zo dňa 20. marca 2012 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa Vodohospodárska výstavba, š.p., so sídlom v Bratislave, Karloveská 2, , proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Humenné, Mierová 4, za účasti L. V., nar. XX. Y. XXXX, bytom U., P. XXXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. zo dňa 7. novembra 2011 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu - Obvodného pozemkového úradu Humenné č. 2011/00441-14- ŠM zo dňa 7. novembra 2011 v napadnutej časti.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

odôvodnenie:

V preskúmavanej veci v úvodnej časti citovaným rozhodnutím Obvodný pozemkový úrad Humenné ako orgán príslušný podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom..., podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov o uplatnenom reštitučnom nároku L. V., bytom U., P. XXXX rozhodol tak, že výrokom pod bodom A, 1. oprávnená osoba podľa zákona L. V.... spĺňa podmienky podľa zákona a a zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom v k.ú. G.. Pod bodom 2. uviedol, že oprávnenej osobe sa navracia vlastníctvo k pozemkom v k.ú. G. podľa stavu údajov CKN na základe geometrického plánu vyhotoveného GEOSPOL SLOVAKIA s.r.o., Partizánska 1057, Snina, a to parcela CKN č. 4/2 - trvalý trávny porast, pôvodný pozemok podľa evidencie nehnuteľností 340/1, záhrada vo výmere 673 m2 v 1, parcela CKN č. 4/3 - trvalý trávny porast, pôvodný pozemok podľa evidencie nehnuteľností č. 339/2, záhrada vo výmere 356 m2 v podiele 1, parcela CKN č. 11/2 - trvalý trávny porast, pôvodný pozemok v evidencii nehnuteľností č. 695, lúka vo výmere 1 401 m2 v celosti, všetky tri parcely s poukazom na GP č. 36610941-29/2011. Uviedol, že pôvodný pozemok EN č. 695 bol vykúpený kúpnou zmluvou zo dňa 09.12.1981 a pôvodné parcely EN č. 339/2 a EN č. 340/1 boli vyvlastnené rozhodnutím Okresného národného výboru v Humennom, odbor územného plánovania č. ÚP 1010/84/395-God dňa 21.05.1984 pre Československý štát - Vodohospodárska výstavba investorský podnik v Bratislave pre účel výstavby Vodárenskej nádrže Starina, vtedajšiemu vlastníkovi L. V.. Výrokom pod bodom 3. odporca uložil oprávnenej osobe, aby podľa zákona vrátila finančnú čiastku 254,33 € (7 662,- Sk) v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Ministerstva financií SR č. ... s tým, že suma finančnej náhrady, ktorú je potrebné vrátiť, bola vypočítaná k priznanému právu na náhradu a kúpnej ceny, ktorá bola vyplatená vtedajšiemu vlastníkovi L. V. na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Okresného národného výboru v Humennom, obor územného plánovania č. Ú God dňa 21.05.1984 za pozemky EN č. 339/2 a EN č. 340/1 v podiele 1 a kúpnej zmluvy zo dňa 09.12.1981 na parcelu EN č. 695 v k.ú. G.. Výrokom pod bodom A, bod 4. obvodný pozemkový úrad oprávnenej osobe uložil, že podľa zákona je povinná dodržiavať opatrenia vyplývajúce z

rozhodnutia Okresného úradu životného prostredia Košice - vidiek, oddelenie štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia č. ŽP-577/1991-Mi zo dňa 17.01.1992, ktorým sa určujú pásma hygienickej ochrany Vodárenskej nádrže Starina a režim hospodárenia v nich na základe zákona o vodách. Súčasne mu bolo uložené dodržiavanie právnych predpisov vyplývajúcich z polohy pozemkov v k.ú. G., ktoré sú v územnom obvode Národného parku Poloniny a Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy.

Výrokom označeným písmenom B odporca rozhodol, že L. V.... nespĺňa podmienky uvedené v § 1 zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom alebo priznanie práva na náhradu k pozemkom v k.ú. G. EN č. 316, druh pozemku dom, dvor vo výmere 1 247 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/3, EN č. 339/1, druh pozemku dom, dvor vo výmere 674 m2 v spoluvlastníckom podiele 1, EN č. 340/2, druh pozemku dom, dvor vo výmere 582 m2 v podiele 1.

Výrok rozhodnutia odporca odôvodnil tým, že L. V. podaním, ktoré bolo Obvodnému pozemkovému úradu v Humennom doručený dňa 08.12.2004, si uplatnil reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností v k.ú. G., ktoré boli vyvlastnené resp. vykúpené pre výstavbu Vodárenskej nádrže Starina. Poukázal na predložené listinné dôkazy, na postup v konaní a skutočnosť, že požiadal Slovenský pozemkový fond o vypracovanie geometrického plánu ako technického podkladu na vydanie rozhodnutia vo veci samej, oboznámil splnomocneného zástupcu oprávnenej osoby so všetkými skutočnosťami, ktoré boli zistené a ktoré budú podkladom pre vydanie rozhodnutia vo veci samej.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že L. V. oprávnenosť nároku a štátne občianstvo preukázal fotokópiu občianskeho preukazu, rozsudkom Okresného súdu v Humennom č.k. -7 zo dňa 21.04.1978 vyvlastňovacím rozhodnutím Okresného národného výboru v Humennom č. ÚP 1010/84/395-God zo dňa 21.05.1984, kúpnou zmluvou zo dňa 09.12.1981, kúpnou zmluvou č. KR/ R/KZ/P/22/2 zo dňa 12.02.1986, rozsudkom Okresného súdu v Humennom č. zo dňa 26.10.1984, rozhodnutím o dedičstve č.k. D 414/66-18 a notárskou zápisnicou č. N 241/75, Nz 283/75, ktorými preukázal, že je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona k pozemkom EN č. 339/2, 340/1 a 695 v k.ú. G.. Súčasne konštatoval, že oprávnená osoba podľa § 1 zákona splnila podmienky, pretože pozemky v čase vyvlastnenia, resp. výkupu tvorili a naďalej tvoria poľnohospodársky pôdny fond, dôkazom čoho sú identifikácie parciel zo dňa 03.12.1973 č. 5/73, č. 813-1-310/2093/85 zo dňa 04.12.1985 vypracované vtedajšou evidenciou nehnuteľností, ale aj výkaz výmer a vyvlastňovací súpis k vyvlastňovaniu pozemkov v k.ú. G. a aj identifikácia parciel č. zo dňa 19.10.2009 vypracovaná Správou katastra Snina a geometrické plány č. 36610941-28/2011, č. 36610941-29/2011 zo dňa 22.08.2011 vyhotovené z dôvodu presného určenia hraníc pozemkov. Odporca argumentoval tým, že oprávnená osoba vo vzťahu k parcele EN č. 695 splnila podmienku podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zákona, pretože kúpna zmluva bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Išlo o zmluvu zo dňa 09.12.1981, ktorá bola uzavretá medzi Československým štátom - Vodohospodárskou výstavbou investorským podnikom Bratislava pre výstavbu vodného diela Starina a súčasne bol vypracovaný geometrický plán č. 810-74-53/5 a vyvlastňovací súpis z 31.05.1976 a na základe rozsudku Okresného súdu v Humennom zo dňa 21.04.1978 č.k. -7. Odporca dospel k záveru, že kúpna zmluva bola uzavretá pod nátlakom s vtedajším vlastníkom L. V. za kúpnu cenu určenú podľa vyhlášky č. a súčasne zmluva bola podpísaná v tiesni, pretože inak by došlo k vyvlastneniu pozemkov. Nátlak a tieseň oprávnená osoba uviedla už vo svojej žiadosti, neskôr aj v predloženom odvolaní zo dňa 18.05.2007, a to že uzavretie zmlúv na prechod vlastníckeho práva na štát bolo zrealizované za komunistickej totality a v tom čase nebolo možné výkonu štátnej moci sa vzoprieť bez toho, aby nehrozili následky v práci, resp. v živote občana a súčasne v zápisnici na pracovnom stretnutí zo dňa 19.10.2009 L. V. uviedol, že tieseň a nevýhodné podmienky nemôže doložiť ako písomné doklady, ale z vlastnej skúsenosti vie, že vyvlastňovanie neprebiehalo pre stavbu vodného diela, ale pre záujmy vtedajšej Varšavskej zmluvy na plánové vojenské pásmo, preto boli v lesoch urobené aj asfaltové cesty.

Poukázal na to, že stavba vodárenského diela bola začatá na základe rozhodnutia Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č.j. 1253/77-Vu zo dňa 22.08.1977, kde sú na strane 21 a 22 určené úpravy v 2. a 3. ochrannom pásme vodného diela, určená je aj demolácia obce G., a to demolácia obytných budov vrátane príslušenstva a hospodárskych zariadení v počte 178 usadlostí a na strane 35 je určená povinnosť

investora započať so stavbou v roku 1979 a ukončiť ju v roku 1983. Východoslovenský krajský národný výbor v Košiciach, odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dňa 02.07.1979 pod č. 645/79-Ku vydal doplnok č. 2 k rozhodnutiu zo dňa 22.08.1977, v ktorom zmenil výrokovú časť rozhodnutia týkajúcou sa termínu stavby, a to započať so stavbou Vodárenskej nádrže Starina a skupinový vodovod II. stavba v roku 1980 a ukončiť v roku 1985. Kúpna zmluva bola podpísaná koncom roku 1981, t.j. dva roky pred prvým stanoveným termínom dokončenia diela a výkup, príp. vyvlastnenie ďalších pozemkov muselo prebiehať veľmi rýchlo v celom zastavanom území obce G.. Poukázal na to, že skúmaním vyvlastňovacích rozhodnutí mal zistené, že predmetná stavba bola realizovaná na uskutočnenie štátneho plánu národného hospodárstva, ktorej akcia je zaradená do plánu výstavby v rokoch 1977 až 1980. Ak by zmluvy zo strany vlastníkov podpísané neboli, hrozilo v tom čase aj trestné stíhanie voči vlastníkom, nakoľko výstavba vodného diela bola zahrnutá do štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva. Zdôraznil, že obsah kúpnych zmlúv nebolo možné meniť pri písomnom ani ústnom jednaní. Ďalej mal za preukázané, že pozemok bol vedený v katastri nehnuteľností ako lúka a v čase kúpy na pozemku nestála na pozemku žiadna obytná stavba ani hospodárska budova, tzn. že pozemok nemusel byť nevyhnutne vykúpený ani vyvlastnený, pretože dikcia vtedajšieho povolenia stavby určovala výkup prípadne vyvlastnenie nehnuteľností potrebných pre stavbu vodného diela a demoláciu obce G., čo sa nepotvrdilo pretože na vykúpenom pozemku nie sú stavby slúžiace prípadne súvisiace s vodárenskou nádržou Starina. V čase rozhodovania odporcu podľa písomnej a grafickej identifikácie parciel je pozemok tvorený časťami parciel registra EKN č. 110, 111, 112, 113, 114, 115, 116, 117, 118, 119 zapísanými na liste vlastníctva č. XXX pre vlastníka SR Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava v celosti. Podľa výroku rozhodnutia je tento pozemok uvedený ako parcela CKN č. 11/2 vyčlenená geometrickým plánom zo dňa 22.08.2011 č. 36610941-28/2011. Reštitučný nárok bol uplatnený aj na pozemky evidencie nehnuteľností č. 339/2 a 340/1, pričom Obvodný pozemkový úrad dospel k záveru, že podmienku upravenú v § 3 ods. 1 písm. l/ zákona oprávnená osoba splnila, pretože pozemky boli vyvlastnené za náhradu, existujú a nikdy neslúžili na účel, na ktorý boli vyvlastnené. Tieto nehnuteľnosti boli vyvlastnené vyvlastňovacím rozhodnutím Okresného národného výboru v Humennom zo dňa 21.05.1984 č. ÚP 1010/84/395-God pre Československý štát - Vodohospodárska výstavba, investorský podnik Bratislava pre výstavbu Vodárenskej nádrže Starina, pričom pri vyvlastňovaní bol použitý aj geometrický plán č. 810-74-53/5 a vyvlastňovací súpis zo dňa 31.05.1976 po predbežnom jednaní s vtedajším vlastníkom L. V. v podiele 1 za náhradu určenú podľa platného cenového predpisu. Nehnuteľnosti boli vyvlastnené podľa a vyhlášky č. po vykonanom ústnom jednaní vlastníkovi v jeho spoluvlastníckom podiele. Odporca súčasne uviedol, že z vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že Vodohospodárska výstavba zaslala ponuku na dobrovoľný odpredaj vlastníkom až 07.12.1983, s čím títo nesúhlasili a nesúhlasili s vyvlastnením ani na ústnom jednaní dňa 10.04.1984 na MNV v G.. Z odôvodnenia vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva, že tieto mali slúžiť na výstavbu Vodárenskej nádrže Starina. Podľa predložených listinných dôkazov, a to identifikácie parciel sú tieto tvorené časťou parcely registra EKN č. 330 zapísanom na LV č. XXX pre SR Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava v celosti a vzhľadom už na citovaný geometrický plán podľa výroku rozhodnutia ide o parcely registra CKN č. 4/2 a 4/3.

Obvodný pozemkový úrad poukázal na to, že zo vyplýva, a to , že povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy a poľnohospodárske družstvá. Po vykonanom dokazovaní, vrátane terénnej obhliadky dňa 04.11.2009 a 08.09.2011 a vyznačením hranice vyvlastnených pozemkov geometrickým plánom č. 36610941-29/2001 a č. 36610941-28/2011, na ich presnú identifikáciu v teréne mal odporca preukázané, že na predmetných pozemkoch sa nenachádzajú žiadne objekty súvisiace so stavbou vodárenskej nádrže, ani objekty slúžiace na prevádzku vodárenskej nádrže a pozemky sú nezastavané, avšak sú naďalej udržiavané samotnou oprávnenou osobou. Ďalej mal zistené, že pozemky sa nachádzajú podľa rozhodnutia Okresného úradu životného prostredia Košice - vidiek, oddelenie štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia č. ŽP-577/1991-Mi zo dňa 17.01.1992 v pásme hygienickej ochrany 2. stupňa vonkajšieho Vodárenskej nádrže Starina a tiež sú v územnom obvode Národného parku Poloniny a Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy, v dôsledku čoho došlo k obmedzeniu užívania pozemkov. Oprávnená osoba napriek tomu žiadala vydanie vlastníctva k vyvlastneným pozemkom, a preto oprávnenej osobe v súlade s ust. zákona bolo uložené dodržiavať opatrenia vyplývajúce z vyššie citovaného rozhodnutia, ktorým boli určené pásma hygienickej ochrany Vodárenskej nádrže Starina a režim hospodárenia v

nich na základe zákona o vodách a tiež dodržiavanie právnych predpisov vyplývajúcich z umiestnenia pozemkov v k.ú. G., ktoré sú v územnom obvode Národného parku Poloniny a Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy.

Vzhľadom na to, že v konaní mal odporca preukázané, že oprávnená osoba prevzala kúpnu cenu za pozemok EN č. 695 a náhradu určenú vo vyvlastňovacom rozhodnutí za pozemky EN č. 339/2 a č. 340/1, preto podľa § 3 ods. 5 zákona jej bola uložená povinnosť vrátiť finančnú náhradu.

Výrok rozhodnutia uvedený pod bodom B odporca odôvodnil tým, že tam uvedené nehnuteľnosti nie je možné navrátiť, ani priznať právo na náhradu, pretože nepatria do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu. Poukázal na to, že účelom o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení v znení neskorších predpisov je navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria alebo lesný pôdny fond. Zákon sa preto nevzťahuje na ďalšie nehnuteľnosti (stavby, ostatné pozemky, ktoré v čase prechodu na štát neboli poľnohospodárske alebo lesné), na živý a mŕtvy inventár a ani na porasty. Poukázal tiež na to, že o ďalších nehnuteľnostiach, ktoré prešli na JRD odporca rozhodne samostatne.

Rozhodnutie odporcu napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ, ktorý žiadal, aby súd rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Humennom, a to výrok pod bodom A zrušil a vrátil vec v tejto časti odporcovi na ďalšie konanie. Návrh odôvodnil tým, že na základe žiadosti odporcu, aby sa vyjadril k navráteniu pozemkov vyvlastneným alebo vykúpeným v k.ú. G. pre výstavbu Vodárenskej nádrže Starina a ktoré sú zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Vodohospodárskej výstavby, š.p. Bratislava požiadal správcu Vodárenskej nádrže Starina Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., odštepný závod Košice o stanovisko k uplatneným reštitučným nárokom na pozemky v k.ú. G., Keďže navrhovateľ pripravuje prevod správy majetku štátu, týkajúcej sa všetkých pozemkov zapísaných na listoch vlastníctva pre navrhovateľa v oblasti spomínaného diela na správcu a prevádzkovateľa Vodnej nádrže Starina Slovenský vodohospodársky podnik š.p. Zo stanoviska Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., Riaditeľstva odštepného závodu Košice č. CZ 12919/49330/2011/Pe/Ša zo dňa 19.06.2011 je uvedené, že Vodárenská nádrž Starina bola vybudovaná ako strategický zdroj pitnej vody pre mestá východoslovenského kraja a obmedzenie antropogénnych činností vylúčením osídlenia, rekreácie, intenzívneho poľnohospodárstva a priemyslu bolo zrealizované z dôvodu zachovania potrebnej hygienickej ochrany zberného územia vodárenského zdroja. Vymedzenie ochranných pásiem a režimu hospodárenia v nich bolo určené rozhodnutím Okresného úradu životného prostredia Košice - vidiek č. ŽP-577/1991-Mi zo dňa 17.01.1992, ktoré určuje aj všeobecné podmienky pre ďalšie činnosti v jednotlivých ochranných pásmach. Toto rozhodnutie je aj v súčasnosti platné a neodporuje súčasne platnej legislatíve. Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Košice súčasne konštatoval, že nesúhlasí s navrátením vlastníctva pôvodných častí pozemkov oprávneným osobám a vyjadril aj nesúhlas s ich spätným odpredajom pôvodným vlastníkom. Zdôraznil, že územie, na ktorom sa nachádzajúc predmetné pozemky je súčasťou Národného parku Poloniny so zvýšeným stupňom ochrany prírody a krajiny. Za účelom riešenia uplatnených reštitučných nárokov vlastníctva k vykúpeným a vyvlastneným pozemkom navrhol zvolať ústne konanie spojené s obhliadkou v teréne za účasti všetkých zainteresovaných strán. Navrhovateľ poukázal na to, že na pracovnom stretnutí dňa 08.09.2011 správca Vodárenskej nádrže nesúhlasil s navrátením vlastníctva k týmto pozemkom oprávneným osobám a vzniesol požiadavku na navrhovateľa o bezodplatný prevod pozemkov z dôvodov, že VV, š.p. realizovala majetkovoprávne usporiadanie nehnuteľností, ktoré sa týkalo výstavby Vodnej nádrže Starina pre Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., ale časť pozemkov nachádzajúcich sa v II. ochrannom pásme nebola prevedená na správcu vodného diela. Pozemky, cez ktoré prechádzajú toky povodia Vodnej nádrže Starina majú priamy vplyv na kvantitu a kvalitu vody z dlhodobého hľadiska, z čoho vyplývajú povinnosti pre Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Košice, ktorého pracovníci musia mať neobmedzený prístup na tieto pozemky aj z hľadiska bežnej údržby a kontroly, ktorú nemôžu vykonávať na cudzích pozemkoch. Pozemky sa nachádzajú v II. vonkajšom pásme hygienickej ochrany Vodárenskej nádrže Starina, a to že nie sú zastavané a že na nich nie sú umiestnené objekty slúžiace na prevádzku vodárenskej nádrže neznamená, že sú nepotrebné. Okrem toho sa nachádzajú v územnom obvode Národného parku Poloniny a Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy. Navrhovateľ poukázal na to, že v súčasnosti pripravujú zmluvy o prevode

správy majetku so Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p., ktoré sa týkajú prevodu pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnych územiach v oblasti Vodárenskej nádrže Starina, a to G., P. L. a J., preto navrhovateľ nesúhlasí s navrátením vlastníctva k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX k.ú. G., parcely CKN 4/2, 4/3, 11/2.

Navrhovateľ namietal, že podľa § 3 ods. 1 písm. l/ zákona o navrátení vlastníctva oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Podľa citovaného ustanovenia platí, že oprávnenej osobe môže byť navrátené vlastníctvo k pozemkom len v prípade, ak budú splnené podmienky, a to pozemky prešli na štát, k prechodu pozemkov došlo na základe vyvlastnenia, vyvlastnenie bolo za náhradu, pozemky existujú a pozemky nikdy neslúžili na účel, na ktoré boli vyvlastnené. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Navrhovateľ akcentoval, že podľa jeho názoru nedošlo pri pozemkoch parcely registra E parcela č. 339/2 a 340/1 v k.ú. G. k splneniu poslednej podmienky, a to že pozemky, ktoré by mali byť navrátení L. V. nikdy neslúžili na účel, na ktorý boli vyvlastnené. V rámci konania pred odporcom tieto parcely slúžili a aj v súčasnosti slúžia na účely, na ktoré boli vyvlastnené. Navrhovateľ poukázal na to, že podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zákona o navrátení vlastníctva oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa názoru navrhovateľa v konaní pred správnym orgánom nebolo preukázané, že by pôvodný vlastník uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu pozemku parcely registra E č. 695 v k.ú. G. v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa jeho názoru uzavretie kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok nemožno považovať skutočnosť, že ak by nebola kúpna zmluva podpísaná došlo by k vyvlastneniu pozemku, pretože v takomto prípade by museli byť navrátené pozemky všetkým pôvodným vlastníkom, ktorí previedli svoje nehnuteľnosti na základe kúpnych zmlúv na štát, pretože všetkým hrozilo, že inak ich pozemky budú vyvlastnené, čo je neprípustné. Dôvodom nie je ani tvrdenie oprávnenej osoby, že vyvlastňovanie neprebehlo pre stavbu vodného diela, ale pre záujmy vtedajšej Varšavskej zmluvy na plánované vojenské pásmo, pretože toto tvrdenie v konaní nebolo preukázané.

V súvislosti s argumentáciou odporcu, že pozemok nemusel byť nevyhnutne vykúpený ani vyvlastnený, pretože dikcia vtedajšieho povolenia stavby určovala výkup prípadne vyvlastnenie nehnuteľností potrebných pre stavbu vodného diela a demoláciu obce G., čo sa nepotvrdilo, nakoľko na vykúpenom pozemku nie sú stavby slúžiace prípadne súvisiace s Vodárenskou nádržou Starina, navrhovateľ zdôraznil, že na nehnuteľnostiach, ktoré boli potrebné na výstavbu Vodárenskej nádrže Starina sa nemuseli nutne nachádzať stavby na to, aby tieto boli potrebné na výstavbu Vodárenskej nádrže Starina. Vyvlastnené mohli byť aj pozemky, na ktorých sa nenachádzali žiadne stavby určené na demoláciu, ak boli tieto potrebné na výstavbu Vodárenskej nádrže Starina. Z tohto dôvodu nemôže ani táto skutočnosť, ktorou argumentuje odporca preukazovať splnenie podmienky podľa zákona o navrátení vlastníctva, a to, že kúpna zmluva mala byť uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Navrhovateľ zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom o navrátení vlastníctva, pretože neboli splnené zákonné podmienky na navrátenie vlastníctva k uvedeným pozemkom L. V., rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Odporca vo vyjadrení k návrhu na preskúmanie navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovateľ na stretnutiach nikdy nenamietal vydanie nehnuteľností a negatívny postoj k vydaniu nehnuteľností bol poskytnutý Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. Košice, ktorý podľa nebol oprávnenou ani povinnou osobou v konaní. Uviedol, že môže rozhodnúť o vydaní nehnuteľností aj bez súhlasu povinnej osoby, ak sú dodržané ustanovenia Zdôraznil, že prístup k vodnému toku a údržba pozemkov susediacich s vodným tokom vyplýva priamo zo v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že rozhodnutie Okresného úradu životného prostredia Košice - vidiek, oddelenie štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia č. ŽP-577/1991-Mi zo dňa 17.01.1992, ktorým sa určujú pásma hygienickej ochrany Vodárenskej nádrže Starina a režim hospodárenia v nich na základe

zákona o vodách nemá vyznačenú právoplatnosť, aj keď navrhovateľ tvrdí, že je právoplatné. Poukázal na to, že oprávnenej osobe uložil dodržiavať opatrenia, ktoré vyplývajú z tohto rozhodnutia, kde aj na str. 16 v časti CH/ Všeobecné podmienky bod 4. je uvedené, že v prípade zmeny vlastníckych a užívateľských vzťahov v pásmach hygienickej ochrany vodárenskej nádrže Starina prechádzajú práva a povinnosti z tohto rozhodnutia na nového nadobúdateľa. Podľa LV č. XXX k.ú. G. je vlastníkom vykúpených prípadne vyvlastnených nehnuteľností navrhovateľ (správne štát), ako správca nie je uvedený nikto. Keďže predmetné nehnuteľnosti boli vykúpené prípadne vyvlastnené pre štát, tak správcom majetku Slovenskej republiky je v tomto prípade samotný navrhovateľ a nie Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Košice. Delimitácia pozemkov podľa informácií odporcu už prebieha, ale na Slovenský pozemkový fond Bratislava ako jedného zo správcov majetku štátu delimitačné protokoly sú zo strany navrhovateľa podpísané, a to na všetky parcely zapísané na LV č. XXX k.ú. G., okrem parciel na ktoré bol uplatnený reštitučný nárok.

Odporca poukázal na to, že dôvody, pre ktoré došlo k vydaniu rozhodnutia sú obsiahnuté v odôvodnení, ktoré je podľa názoru odporcu vydané v súlade so a zákonom o správnom konaní. Odporca akcentoval, že vyhodnotil súčasný stav vyvlastnených parciel a niekoľkými terénnymi pochôdzkami na mieste samom a zistil, že parcely č. 339/2 a 340/1 v k.ú. G. neslúžia na to na čo boli vyvlastnené, pretože stavba Vodárenskej nádrže Starina bola ukončená a na týchto parcelách nikdy nebol a nie je objekt súvisiaci s Vodnou nádržou Starina. To, že parcely sa nachádzajú v II. vonkajšom ochrannom pásme hygienickej ochrany VN Starina, ako aj skutočnosť, že parcely sa nachádzajú v územnom obvode Národného parku Poloniny a Chráneného vtáčieho územia Bukovské vrchy, nebránia ich vydaniu. Navrátením vlastníctva oprávnenej osobe nedošlo k porušeniu ustanoveniam , ktorý bol prijatý na zmiernenie majetkových krívd, ku ktorým došlo v období rokov 1948 až 1990. Obvodný pozemkový úrad poukázal na to, že parcela č. 695 v k.ú. G. bola vykúpená pod nátlakom a za nápadne nevýhodných podmienok z dôvodu, že pokiaľ by vtedajší vlastníci nesúhlasili s výkupom parciel, tieto by boli vyvlastnené, pretože bola rozhodnutím Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach určená demolácia obce G.. Parcela č. 695 bola v tom čase vedená ako lúka a nebola zastavaná, avšak bola súčasťou zastavaného územia Obce G. a parcely nachádzajúce sa mimo zastaveného územia obce G. neboli vykúpené, resp. vyvlastnené a sú aj naďalej vo vlastníctve fyzických osôb.

L. V. vo vyjadrení k návrhu navrhol rozhodnutie v napadnutej časti ako správne potvrdiť.

Bez výzvy súdu sa v písomnom podaní zo dňa 15.03.2012 k veci vyjadril Krajský úrad životného prostredia v Prešove, ktorý tvrdí, že v konaní Obvodného pozemkového úradu Humenné mal mať postavenie dotkaného orgánu, pretože v tomto konaní je príslušným prvostupňovým orgánom štátnej vodnej správy vo veci VN Starina podľa a a vo veci ochranných pásiem vodárenského zdroja podľa a o vodách. V súvislosti s týmto podaním súd zdôrazňuje, že okruh účastníkov konania je daný o navrátení vlastníctva k pozemkom a o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by Krajskému úradu životného prostredia patrilo postavenie dotknutého orgánu štátnej správy, že by mohol mať postavenie účastníka konania podľa Správneho poriadku. Vo veci ochranných pásiem sa reálne nič nemení a platí doterajší stav, s obmedzeniami pre oprávnenú osobu vyplývajúcimi z vydaného rozhodnutia Okresným úradom životného prostredia v Košiciach zo dňa 17.01.1992.

Naviac, zákonodarca v ustanovení jednoznačne upravil, že vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd.

Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu, a to rozhodnutia bývalého Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č.j. 1253/77-VÚ zo dňa 22.08.1977 vyplýva, že týmto rozhodnutím vo veci Vodárenskej nádrže Starina a skupinového vodovodu II. stavba v k.ú. U., Starina - J., C., Z., P. L., U. a G., okres V. rozhodnutie o povoleniach na nakladanie s vodami podľa , na zriadenie vodohospodárskeho diela podľa ust. na niektoré iné činnosti podľa ust. , na určenie ochranných pásiem podľa , na povolenie vyvlastnenia potrebných nehnuteľností a práv podľa ust. o vodách a ustanovení o štátnej správe o vodnom hospodárstve v súlade s ustanoveniami o správnom konaní rozhodol tak, že na základe žiadosti Vodohospodárskej výstavby, investorský podnik Bratislava zo dňa 28.06.1977 č. 7561-3022-1977 predloženého úvodného projektu Starina vodárenská nádrž a skupinový vodovod 2. stavba vypracovaného Hydroconzultom Bratislava číslo zákazky... výsledku vodoprávneho konania a znaleckého posudku v zmysle ustanovení , 9, 10, 19, 37 o vodách so súhlasom Okresného národného výboru v Humennom, odboru výstavby a územného plánovania v zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ako i v súlade s ustanoveniami o správnom konaní a podľa a 14 o štátnej správe a vodnom hospodárstve udelil investorovi Vodohospodárskej výstavbe, investorský podnik v Bratislave povolenie na... 2 povolenie na zriadenie vodohospodárskeho diela podľa podľa úvodného projektu Starina vodárenská nádrž a skupinový vodovod II. stavby, číslo zákazky 279-72-5185, archívu č. 13275, ktorý riešenie jednotlivých objektov vypracoval hydrokonzul Bratislava, bod 3 povolenie na vodohospodárske dielo v zmysle so súhlasom odboru výstavby a ÚP ONV Humenné je súčasne stavebným povolením podľa zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Podľa bodu V. výrokovej časti tohto rozhodnutia rozhodol resp. vydal povolenie na určenie ochranných pásiem podľa je toto

a) pásmo hygienickej ochrany I. stupňa, určuje sa v šírke cca 100 metrov od zákopovej čiary okolo celej nádrže. Nad týmto ochranným pásmom vybudujú sa náhradné lesné cesty,

b) pásmo hygienickej ochrany II. a III. stupňa, určuje sa celé povodie nad priehradou. V tomto pásme v rámci hygienických opatrení zrušia sa v povodí nádrže obce J., C., Z., P. L., U., U., G.. Pri kolaudačnom konaní určí príslušný vodohospodársky orgán podmienky pre činnosti v pásme II. a III. stupňa podľa platných predpisov...

Zo spisu súčasne vyplýva, že bývalý Okresný úrad životného prostredia Košice - vidiek, oddelenie štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia pod zn. ŽP-577/1991-Mi dňa 17.01.1992 vydal rozhodnutie ako príslušný vodohospodársky orgán podľa o štátnej správe pre životné prostredie a v súlade s o vodách, ... pásmo hygienickej ochrany II. stupňa vonkajšie stanovil pre zabezpečenie kvality a ochrany Vodárenskej nádrže Starina záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vo vymedzených pásmach hygienickej ochrany Vodárenskej nádrže Starina:

A/ Lesné hospodárstvo

1. Pri posudzovaní vhodnosti jednotlivých druhov drevín pre porasty v PHO 1. stupňa treba zohľadňovať, že rozklad odpadu vo vode prebieha ináč ako na pôdnom povrchu (odporúčajú sa ihličnaté dreviny).

2. Pre realizáciu LHP vypracovať optimálny vodoochranný režim ťažby a približovania drevnej hmoty za splnenia týchto podmienok:

a/ v PHO 2. stupňa vnútornej časti nepoužívať mechanizmy na pohon ropnými látkami, ale vykonávať ťažbu a približovanie dreva vozidlami na pohon plynom, bioplynom, elektromobilmi, alebo využívať na približovanie dreva konské záprahy,

b/ pre píly používať ako mazadlo len rastlinný olej

c/ v PHO 2. stupňa vnútornej časti je možná len doprava robotníkov pracujúcich v lese a niektorých mechanizmov a náradí do pracovných priestorov, ale len po vyznačených vodotesne upravených (asfaltových) cestách. Tieto majú v ďalšom uvedené trasy a pokračujú aj do PHO 2. stupňa vonkajšieho ako tranzit cez PHO 2. stupňa vnútorné. Cesta pozdĺž pravej strany nádrže Starina pozdĺž potoka Ostružnica až po bývalú obec Z.. Z tejto cesty OD sútoku Ostružnice a Cirochy je možné využiť cestu až po horný koniec bývalej obce G. a od sútoku potoka U. a S. po bývalú obec U..

d/ všetky cesty treba okrem spomenutého vodotesného povrchu

upraviť nasledovne:

- trasu upraviť tak, aby cesta bola minimálne 10 m od koryta tokov pri vodorovnom teréne. Pri spáde terénu 22 1/2"

alebo viac, trasa cesty má byť vzdialená 15-20 m od koryta tokov. Tento min. 10 m široký príbrežný pás treba

zatrávniť a udržiavať. Hnojiť možno len prípravkami podľa

zoznamu FMPVž. Cesty cez toky možno križovať len cez premostenia.

- cesta musí byť vyspádovaná smerom od kôry tokov

- šírka cesty musí byť taká, aby sa bezpečne obchádzali 2 vozidlá používané pre lesnícku činnosť, alebo treba po určitých úsekoch riešiť výhybky

- maximálne povolená rýchlosť je 40 km/hod. a platí zákaz zastavenia

- zastaviť a stáť možno len na vymedzených miestach, kde tieto treba vyznačiť a parkovisko musí byť vodotesne upravené v rozsahu pre otočenie vozidiel, vyspádované a na okraji spádovania vybavené kalovou a olejovou záchytkou primeraného obsahu (cca 0,2 m3) s možnosťou vyberania a odvozu znečisťujúcich látok

- všetky motorové vozidlá ale aj povozy musia mať povolenie vstupu do PHO od LÚ Humenné s uvedením četnosti vstupu alebo tranzitu

- zimnú údržbu zabezpečiť len pomocou inertných materiálov s vylúčením chemických posypov

- pred opravou a údržbou ciest treba vypracovať osobitnú dokumentáciu s technológiou neškodnou vode a predložiť na odsúhlasenie správcovi nádrže, obvodnému štátnemu lekárovi a vodohospodárskemu orgánu.

e/ zrušiť a asanovať všetky doterajšie parkoviská, manipulačné priestory a sklady PHM v PHO 2. stupňa. Pre potreby lesnej prevádzky pohonné hmoty možno doviesť len po vyznačených trasách v najnutnejšom množstve v jednoznačne označenom vozidle upravenom na maximálnu bezpečnosť pre prípadný únik prepravovaných pohonných hmôt. Každé také vozidlo sa musí ohlásiť u správcu nádrže, zahlásiť prepravovaný náklad a až po prekontrolovaní technického stavu správcom a zaevidovaním sa môže vozidlu povoliť vstup do PHO 2. stupňa.

3. Vypracovať nový režim hospodárenia v lesoch podľa vyššie uvedených požiadaviek a tento odsúhlasiť so správcom nádrže, obvodným štátnym lekárom, vodohospodárskym orgánom a správou CHKO Východné Karpaty.

4. Nevykonávať hospodársku ťažbu dreva v PHO 2. stupňa vnútornom

5. Lesné porasty v 2. stupni PHO vnútornom navrhnúť MLVH SR vyhlásiť za lesy osobitného určenia.

6. Zabezpečiť pravidelnú údržbu cestných priekop a kalových šácht, priepustov a zberného rigolu na lesných cestách.

7. Dopravnými značkami v príslušných úsekoch lesných ciest obmedziť rýchlosť na 40 km/hod., zákaz zastavenia a predchádzania v úsekoch prechádzajúcich cez PHO 1. stupňa, obmedziť rýchlosť na

30 km/hod.

8. Zabezpečiť dodržiavanie zákazu vjazdu vozidiel prevážajúcich náklad, ktorý môže spôsobiť znečistenie vody v nádrži (PHM, toxické látky a pod.) mimo povolenej prepravy

9. Zabezpečiť spracovanie technického riešenia opravy lesnej cesty č. 2 v úseku zosuvu a prerokovať ho s obvodným štátnym lekárom, PBH a vodohospodárskym orgánom

10. Zabezpečiť aktualizovanie plánu opatrení pre prípad havarijného zhoršenia akosti vôd a predložiť ho na schválenie vodohospodárskemu orgánu OÚŽP Košice - vidiek v zmysle Vyhl. MLVH SSR č. s vyjadrením PBH Košice a Obvodného štátneho lekára v Humennom

11. Predložiť vodohospodárskemu orgánu OÚŽP Košice - vidiek informáciu o ďalšom využívaní objektov koniarne v bývalej obci G.

B/ Rybné hospodárstvo

1. Postupovať podľa spracovaného programu hospodárenia s rybami v nádrži a Smernicou MLVH SSR pre účelové obhospodarovanie vodárenských nádrží

2. Je povolené chytať ryby v nádrži len správcovi nádrže PBH, š.p. Košice v rámci spracovaného programu. V prípade zistenia, že ryby chytajú iné osoby, tieto ohlásiť písomne na priestupkové konanie Obvodného úradu životného prostredia Humenné

3. Je zakázané v PHO 1. stupňa Vodnej nádrže Starina a jej prítokoch

prikrmovať ryby

4. Je zakázané vykonávať športový rybolov

C/ Poľovné hospodárstvo

1. Vyhlásiť pozemky na území PHO 1. stupňa so zákazom činnosti poľovníctva. v prípade potreby obmedziť stavy niektorého druhu zvere, možno povoliť regulačný lov na žiadosť správcu vodného zdroja. Vykonávaním lovu poveriť osoby s platnými poľovníckymi lístkami

2. Maximálne 2 x ročne sa môže povoliť po predchádzajúcom odsúhlasení so správcom nádrže vytlačenie zvere z PHO 1. stupňa do 2. stupňa pri spoločnom hone na drobnú zver

3. Pre zneškodnenie poranených zvierat v PHO 1. stupňa má prístup lovec s doprovodom a loveckým psom za spoluúčasti správcu nádrže za týchto podmienok:

a/ neponechávať a nezahrabávať zbytky uhynutej zvere v priemere 100 m širokom príbrežnom pásme nádrže a prítokov do nádrže

b/ sústavne kontrolovať zdravotný stav zveri, odstraňovať uhynutú zver a hygienicky asanovať miesto úhynu

4. Je zakázané zriaďovať poľovnícke zariadenia všetkého druhu, kŕmenie zvierat, a zriaďovanie krmelcov a soľníkov v PHO 1. stupňa a 2. stupňa vnútornom

5. Predložiť na odsúhlasenie režim pre poľovnícku chatu vo Zvale Obvodnému štátnemu lekárovi v Humennom, PBH Košice a OÚŽP Košice - vidiek

6. Sú zakázané individuálne návštevy na poľovníckych chatách bez ohlásenia u správcu nádrže

D/ Poľnohospodárska činnosť

1. Dopracovať režim hospodárenia v PHO o tieto požiadavky :

a) vyznačiť na mapách príslušnej mierky pre pastvu vyčlenené lokality , navrhnutých 5 stabilných košiarov napájanie dobytka a odvoze exkrementov. Lokalizovať košiare 50 m od vodných tokov pri rovinatom teréne a pri sklone 22 1/2" alebo viac, túto vzdialenosť zväčšiť na 100 m

b) malú opravu techniky na jestvujúcich spevnených plochách bývalej obce Z. vylúčiť

2. Oplôtkový chov dobytka a košiare dať do súladu s úpravou režimu hospodárenia podľa čiastočne modifikovaného návrhu.

3. Mechanizmom je povolený vstup len do PHO 2. stupňa vonkajšieho. Dopravu uskutočniť cez PHO 2. stupňa vnútorné obdobne ako v prípade lesného hospodárstva /viď bod 2/ s tým, že v PHO 2. stupňa vnútornom bude uskutočňovaná len ručná kosba a zber, konskými povozmi bude zabezpečené odvážanie hmoty.

4. ŠM Stakčín alebo súkromní vlastníci pôdy v PHO 2. stupňa vonkajšom môžu použiť vstup do PHO len určenými trasami /lesnými cestami/, ktoré sú uvedené v časti lesné hospodárstvo s podmienkou, že budú mať jednorazové povolenie na dovoz a odvoz dobytka pre oplôtkový systém pasenia a na zvoz sena z obhospodarovania TTP tiež v PHO 2. stupňa vonkajšom.

5. V PHO 1. stupňa je zakázané skladovať priemyselné hnojivá.

6. V PHO 2. stupňa vnútorná časť je zakázané pasenie dobytka. Vo výnimočných prípadoch v lokalitách vzdialených 2 - 3 km od nádrže a od vodných tokov môže pastvu povoliť OÚŽP Košice-vidiek len na základe kladného záväzného posudku Obvodného štátneho lekára v Humennom, správcu nádrže PBH, š.p. Košice.

7. V PHO 2. stupňa je zakázané ustajnenie dobytka, chovu ošípaných a hydiny /mimo oplôtkov vo vonkajšej časti./

8. V PHO 2. stupňa vnútorná časť je zakázaná aplikácia chemických prípravkov na ochranu lesa a rastlín a manipulácia s nimi. Tieto sa môžu výnimočne použiť len so súhlasom OÚŽP Košice-vidiek po vydaní kladného záväzného posudku Obvodného štátneho lekára v Humennom.

9. V PHO 2. stupňa vnútorná časť je zákaz silážovania.

10. Je zakázané v PHO 2.stupňa hnojenie živočíšnymi, priemyselnými, fosforečnými a dusíkatými hnojivami. Hnojiť možno len v obmedzenej miere k zachovaniu aktívnej funkcie pôdy. Použiť možno hnojivá a prípravky mimo tých, ktoré sú zakázané v PHO 2. stupňa a uvedené v Zozname povolených prípravkov na ochranu rastlín vydanom FMPVž, len po predchádzajúcom odsúhlasení s Obvodným štátnym lekárom v Humennom.

11. V PHO 2. stupňa vnútornej časti trvalé trávne porasty vyžínať len kosením. Hnojiť možno len maštaľným hnojom /kompostom v dávkach iba do 30 t.ha-1/ a zníženými dávkami priemyselných hnojív. Hnojovicou. možno hnojiť na jar a počas vegetácie / do dávky 75 kg.ha-1. N /.

12. V PHO 2. stupňa vnútornej časti je zakázané zriaďovať hnojiská a kompostoviská, ako aj nádrže na uskladňovanie hnojovice a močovky.

13. Je zakázané v PHO 2. stupňa vnútornej časti skladovať rozpustné priemyselné hnojivá a horečnato-vápenaté substráty. V inudačnom území celého povodia je zákaz skladovania priemyselných hnojív.

14. V PH0 2. stupňa vnútornom možno hnojiť priemyselnými hnojivami v znížených dávkach. Dusíkatými hnojivami možno prihnojovať len v čase začiatku vegetácie do konca júna. Dávku fosforu možno použiť aj jednorazove. Nesmie sa používať dusíkaté vápno a bezvodný čpavok.

15. Je zakázané v PHO 2. stupňa vnútornej časti vykonávať leteckú aplikáciu hnojív.

16. V PHO 2. stupňa vonkajšia časť sa povoľuje chov skupín hovädzieho dobytka do 200 ks s bezpodstieľkovým ustajnením za podmienky vybudovania nepriepustných nadzemných zberacích nádrží zabezpečených hnojovicovou vaňou.

17. V PHO 2. stupňa vonkajšej časti je povolené pasenie dobytka oplôtkovým systémom, okrem lokalít v blízkosti toku a dodržať ochranné pásma od vodného toku na rovine cca 25 m, v svahovitom teréne cca 100 m. Pasienkové hospodárstvo bude mať 1 pevný oplôtok v Z. a 1 pevný oplôtok v G..

Navrhovateľ namieta, že rozhodnutie odporcom bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože podľa jeho názoru v konaní nebolo preukázané, že bol splnený tzv. reštitučný titul, upravený v , , podľa ktorého oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že z konštantnej judikatúry súdov Slovenskej republiky je nesporné, že tieseň je treba vykladať ako stav vyplývajúci z objektívnych skutočností, ktoré pôsobili na fyzickú osobu ako vlastníka do takej miery, že tento urobil vo vzťahu k svojmu majetku taký právny úkon, ktorý by v právnom štáte inak neurobil. Podľa názoru súdu v predmetnej veci právny predchodca oprávnenej osoby konal v tiesni, pretože z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tu existovali negatívne s skúsenosti predchádzajúcim režimom, pretože T. V. trestnou komisiou pri ONV v Snine bol potrestaný ako dedinský špekulant pre sabotáž päťročného plánu a neplnenie dodávky pre verejné zásobovanie pokutou 1 000,- Kčs, mimo toho celý majetok - a to živý a mŕtvy inventár bol prehlásený za prepadlý v prospech štátu. Teda mohol mať vážne obavy o existenciu seba a svojej rodiny. Pokiaľ ide o uzavretie kúpnej zmluvy za nápadne nevýhodných

podmienok, treba poukázať na to, že je nepochybné, že uzavretie zmluvy je dvojstranný právny úkon, pričom z kúpnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou osobou a Československým štátom zastúpeným Vodohospodárskou výstavbou, investorským podnikom v Bratislave k žiadnej dohode nedošlo, ale stanovená kúpna cena bola autoritatívne určená štátom, bez možnosti dohodnutia kúpnej ceny. Túto skutočnosť súd zdôrazňuje predovšetkým z toho dôvodu, že aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy platný v ustanovení kúpnu zmluvu charakterizoval ako dvojstranný právny úkon s dohodnutou kúpnou cenou. Súčasne je treba poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 15. júla 1996, podľa ktorého ak je preukázané, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni, podľa nie je rozhodujúce, ako tento stav vznikol, prípadne čo ho vyvolalo. Právny význam treba preto priznať aj tiesni, ktorá vznikla z iných než politických motívov, prípadne aj tiesni vyvolanej samotným konajúcim. Aj keď citovaný rozsudok Najvyššieho súdu riešil otázku reštitučných nárokov upravených o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, reštitučné tituly upravené týmto právnym predpisom a sú, pokiaľ ide o tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, identické.

Pokiaľ ide o naplnenie reštitučného titulu, vyvlastnenia za náhradu ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená ( ), súd sa stotožňuje so zisteným skutkovým stavom prezentovaným odporcom, že aj podmienky pre uplatnenie tohto reštitučného titulu splnené boli.

Z vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Humennom, odbor územného plánovania zo dňa 21.mája 1984 pod číslom ÚP 1010/84/395-Got vyplýva, že tento orgán štátnej správy vyvlastnil, cit.: „Pre Československý štát - Vodohospodárska výstavba, investorský podnik, Bratislava, SNP č. 13 O/A a pre výstavbu vodárenskej nádrže Starina na uskutočnenie štátneho plánu národného hospodárstva od nižšie uvedených vlastníkov tieto nehnuteľnosti ...“ Vyvlastnenie bolo realizované podľa ustanovení až 116 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý v znení účinnom k dňu vydania rozhodnutia v ust. upravoval, že pozemky, stavby a práva k nim potrebné na uskutočnenie alebo užívanie stavieb, prác a zariadení uvedených v ods. 2 možno získať a práva k pozemkom a stavbám, ktoré bránia uskutočneniu alebo užívaniu týchto stavieb možno zrušiť, odňať alebo obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len vyvlastniť). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia vyvlastniť možno len

a) na uskutočnenie stavby, ktorá je úlohou štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva,

b) na asanovanie sídelného útvaru alebo jeho časti podľa schválenej územno-plánovacej dokumentácie,

c) na uskutočnenie stavby významnej pre rozvoj obce, okresu alebo kraja,

d) na uskutočnenie bytovej výstavby, ako aj stavby rodinných domčekov na pozemkoch určených zoznamom pozemkov na výstavbu rodinných domčekov,

e) na vytvorenie hygienických, bezpečnostných a iných ochranných pásiem a chránených území,

f) na uskutočnenie terénnych úprav, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác na umiestnenie informačných, reklamných a propagačných zariadení,

g) na utvorenie podmienok nevyhnutných pre riadne užívanie pozemku alebo stavby.

Podľa § 110 ods. 3 cit. zákona vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť len obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol využívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.

V súvislosti s vyvlastňovacím rozhodnutím je nesporné, že vo vyvlastňovacom rozhodnutí ktoré bolo citované vyššie, boli parcely vyvlastnené na výstavbu vodárenskej nádrže Starina na uskutočnenie štátneho plánu národného hospodárstva. V súvislosti s pojmom vodárenskej nádrže je treba aplikovať ustanovenia o vodách, ktorý v ust. upravoval, že vodohospodárske diela sú stavby, prípadne ich časti určené na vodohospodárske účely, najmä a) priehrady, vodné nádrže, studne a ostatné stavby potrebné na nakladanie s vodami, povoľované podľa b, stavby, ktorými sa upravuje vodný tok, stavby vodovodných radov a vodárenských objektov ...

Podľa ods. 2 za vodohospodárske diela sa podľa tohto zákona nepovažujú jednoduché zariadenia na jednotlivých nehnuteľnostiach. Ak teda je nesporné, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené za účelom výstavby vodárenskej nádrže Starina, ak odporca tvrdí, že nehnuteľnosť existuje a že slúži účelu, na ktorý nehnuteľnosti boli vyvlastnené, obsah spisu preukazuje opak, pretože v tom čase Československému štátu nič nebránilo v tom, aby tieto parcely vyvlastnil za účelom riadenia ochranných pásem. Medzi účastníkmi konania je nesporné, že na vyvlastnených parcelách nie je postavená vodná nádrž Starina, ale je zriadené ochranné pásmo vonkajšie II. stupňa.

súčasne v upravuje ochranné pásma v ods. 1 tak, že vodohospodársky orgán podľa potreby určí rozhodnutím ochranné pásma na ochranu výdatnosti, akosti alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov. Podľa ods. 2 vodohospodársky orgán po prerokovaní s príslušnými orgánmi môže v ochranných pásmach zakázať alebo obmedziť doterajšie užívanie nehnuteľností alebo činnosti ohrozujúce výdatnosť, akosť alebo zdravotnú nezávadnosť vodných zdrojov.

Teda už podľa v tom čase platného vodného zákona vlastník nehnuteľnosti mohol byť na základe príslušného rozhodnutia obmedzený v užívaní nehnuteľnosti tak, ako následne bolo upravené už citovaným rozhodnutím bývalého Okresného úradu životného prostredia Košice - vidiek zo dňa 17.1.1992, ktoré obmedzenia sú obsiahnuté vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

Oprávnená osoba L. V. v zápisnici z pojednávania zo dňa 20. marca 2012 uviedol, že na pozemkoch, ktoré sú predmetom reštitučného konania pracuje, má tam zasadené kvety, sadí tam aj ovocné stromy, ktoré štepí, čo navrhovateľ nepoprel.

Súd je toho názoru, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené za účelom výstavby vodnej nádrže Starina, nie však na zriadenie pásiem ( čo Stavebný zákon vyššie citovaných ustanovení umožňoval ), a teda nehnuteľnosti neslúžia účelu, na ktorý boli vyvlastnené a existujú.

Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že pozemky, ktoré sú predmetom reštitučného konania nevyhnutne potrebuje za účelom údržby vodárenskej nádrže Starina, pretože aj v súčasnosti platný o vodách v ust. upravuje, že poverená osoba a správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorí spravujú monitorovacie miesta a kvantity povrchových vôd a monitorovacie miesta kvality povrchových vôd v súlade s programami monitorovania vôd, ktoré schvaľuje Ministerstvo sú oprávnení

b/ vstupovať na cudziu nehnuteľnosť v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním a odstraňovaním monitorovacích miest kvantity povrchových vôd a monitorovacích miest kvality povrchových vôd,

c/ vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy alebo porastu na účely zabezpečenia prevádzkovej spoľahlivosti objektov týchto monitorovacích miest a zabezpečenia ich správy a údržby, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku, ak ide o lesný porast postupuje sa podľa osobitného predpisu,

d/ vstupovať na cudziu nehnuteľnosť a využívať prístupové cesty v súvislosti s výkonom činnosti podľa odseku 2, písm. c/ a d/ len v tých prípadoch, v ktorých už bolo vlastnícke právo obmedzené alebo vyvlastnené, ak ide o lesné cesty postupuje sa podľa osobitného predpisu.

V súvislosti s reštitučným konaním sa súd riadil aj nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. , ktorý uviedol, že všeobecný súd v konaní o reštitučných nárokoch, fyzických a právnických osôb má interpretáciu právnej normy (jednoduchého práva) založiť na racionálnej argumentácii. Všeobecný súd má brať do úvahy aj ústavnú úpravu platnú v čase, keď došlo k obmedzeniu vlastníctva a vyvlastňovaniu, sp. zn. 185/2010, podľa ktorého k rozhodnutiu všeobecného súdu reštitučnej veci musí predchádzať konanie správneho orgánu, ktoré musí preukázať mimo rozumných pochybností záver, že došlo k naplneniu všetkých procesných náležitosti požadovaných v konaní orgánu verejnej moci o vznesených nárokoch. Orgány verejnej moci ale aj všeobecné súdy pri úprave majetkových krívd, musia vziať do úvahy argumenty o konaniach, ktoré boli založené na zásadách protirečiacich materiálnej ochrane práv a slobôd a ich výsledkom bola spáchaná krivda. V ďalšom náleze Ústavný súd SR vydaným pod sp. zn. uviedol, že v súdnom konaní je k reštitučným nárokom potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby prípadne v súdnom konaní nedošlo k ďalšej krivde. Reštitučné zákony majú zabezpečiť, aby demokratická spoločnosť pristupovala aspoň k čiastočnému zmierneniu následkov mnohých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Riadiacim princípom v týchto konaniach sú zásady materiálneho právneho štátu. V prípade možnosti viacerých výkladov právneho predpisu má všeobecný súd uplatniť výklad racio legis pred doslovným gramatickým výkladom.

Z vykonaného dokazovania je nespochybniteľné, že zákonné dôvody na vyvlastnenie resp. kúpu nehnuteľnosti v čase realizácie ani neexistovali. Platný právny poriadok v tom čase umožňoval obmedziť aktivity vlastníka nehnuteľnosti tak, ako je citované v odôvodnení tohto rozsudku.

Súd riadiac sa filozofiou vyššie citovaných nálezov Ústavného súdu SR dospel k záveru, že rozhodnutie vydané odporcom je na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a je náležite a presvedčivo odôvodnené tak, ako je upravené o správnom konaní.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav vec, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi...

Podľa § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Po preskúmaní rozhodnutia odporcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a je náležite a presvedčivo odôvodnené. Preto podľa rozhodnutie ako správne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s ust. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože na navrhovateľ v konaní nemal úspech, odporca a oprávnená osoba L. V. zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.