Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/326/2011

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Ing. D. T., bytom F. F., T. A. XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Gemerským, advokátom so sídlom v G., T. X, proti odporcovi: Poľnonákup Turiec, a.s., so sídlom v Martine, Robotnícka 2, právne zastúpený JUDr. Karolom Žirkom, so sídlom v F. F., E. XXX/XXX, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. -352, zo dňa 22. septembra 2008, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

V ostatnej časti sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 369.765 Sk brutto do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh navrhovateľa na zaplatenie náhrady mzdy zamietol. Pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru vychádzal z ust. , , účinného do 31. marca 2002. Navrhovateľovi priznal náhradu mzdy za obdobie 15-tich mesiacov (primerane znížil náhradu mzdy za čas prevyšujúci 6 mesiacov) dôvodiac, že zabezpečená ochrana za takéto obdobie je dostatočná na to, aby navrhovateľ, ktorý mal skúsenosti a schopnosti, mal možnosť aktívne sa zapojiť do pracovného procesu, keď vystupoval v rôznych obchodných spoločnostiach a mal vzdelanie, ktoré v tomto období aj vzhľadom na jeho vek nebolo prekážkou pri hľadaní si zamestnania. O trovách konania rozhodol podľa .

Na základe podaného odvolania odporcom proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol, Krajský súd v Žiline rozsudkom z 30. júna 2009 sp. zn. potvrdil rozsudok okresného súdu v jeho zamietajúcej časti. Vychádzal zo skutočnosti, že po odvolaní navrhovateľa z funkcie riaditeľa odporcu, v jeho ďalšom pracovnom zaradení chýbal jeden z jeho základných prvkov

- druh práce. Odporca nebol povinný navrhovateľovi prideliť novú prácu, a preto nemohol ani porušiť ustanovenie , čo znamená, že jeden z predpokladov pre vznik nároku navrhovateľa na náhradu mzdy podľa nebol splnený. Uvedený stav nebolo možné posúdiť ako prekážku práce na strane organizácie v zmysle . Za tejto situácie navrhovateľovi náhradu mzdy nebolo možné priznať a za určitých okolností sa navrhovateľ mohol domáhať nároku na náhradu škody podľa .

Na základe podaného dovolania navrhovateľom proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 30. júna 2009, Najvyšší súd SR predmetný rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku nárok navrhovateľa na náhradu mzdy zamietol, podal odvolanie navrhovateľ. Namietal vyhodnotenie dokazovania okresným súdom, že o prácu neprejavil záujem. Nevyhodnotil napr. dôkaz - odpoveď Úradu práce zo dňa 16.9.2008, ktorý uvádza, že za celé obdobie, t. j. od 24.2.2000 do 9.5.2004, neevidoval žiadne také voľné pracovné miesto, ktoré by zodpovedalo jeho vysokoškolskému vzdelaniu a kvalifikácii. Okresný súd pravdepodobne prehliadol aj ďalší odstavec tohto listu, kde sa uvádza, že si sám aktívne hľadal zamestnanie a osobne preukazoval Úradu práce v stanovených termínoch, že dodržiaval stanovené termíny. Jeho vyradenie z Úradu práce sa uskutočnilo až dňa 8.4.2004, kedy začal súkromne podnikať na základe vydaného živnostenského listu. Odporca napriek tomu, že už začiatkom roku 2006 bol si vedomí neplatného skončenia pracovného pomeru voči jeho osobe, neurobil nič preto, aby sa s ním dohodol o pokračovaní pracovného pomeru, alebo sa dohodol iným spôsobom. Jeho stanovisko počas celého súdneho konania bolo nemenné. Až dňa 22.1.2008 došlo k dohode o skončení pracovného pomeru z dôvodu toho, že odporca nevytvoril podmienky pre jeho zaradenie do práce a zotrval na tom, že pre neho žiadnu prácu nemá a že je pre neho ako zamestnávateľa nežiaduci. Priznanie náhrady mzdy za obdobie 15 mesiacov je nedostatočné. Okresný súd nesprávne rozhodol aj o trovách konania, keď správne mal pri rozhodovaní o trovách konania vychádzať z podmienok uvedených v (rozhodnutie o výške mzdy záviselo od úvahy súdu). Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že mu bude priznaná náhrada mzdy v plnom rozsahu, t. j. vo výške 2.335.336 Sk.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako správny potvrdiť. Z výsledku vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva záver, že navrhovateľ sa počas celej spornej doby (trvania súdneho sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru) nezamestnal až do mája 2004, kedy začal podnikať. Navrhovateľ bol schopný vzhľadom na vysokoškolské vzdelanie ako aj prax orientovať sa na trhu práce a mohol sa zamestnať aj skôr. Navrhovateľ bol platne odvolaný z funkcie riaditeľa a tiež predsedu predstavenstva podľa . Odvolanie z funkcie riaditeľa a tiež predsedu predstavenstva navrhovateľ nikdy nenapadol. Navrhovateľ nič neurobil preto, aby sa dohodol o skončení pracovného pomeru. Nie je teda dôvod, aby bola navrhovateľovi priznaná náhrada mzdy za obdobie presahujúce 6 mesiacov. Žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , ktorý v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, rozsudok okresného súdu podľa zrušil a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi domáha nároku na náhradu mzdy za obdobie od 1. marca 2000, kedy navrhovateľ oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnaní až do 22. januára 2008 (do skončenia pracovného pomeru) vo výške 2.335.336 Sk. Okresný súd navrhovateľovi priznal náhradu mzdy za obdobie 15 mesiacov (primerane znížil náhradu mzdy za čas prevyšujúci 6 mesiacov) podľa ust. a , účinného do 31. marca 2002 (ďalej len „“). Pokiaľ okresný súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa na zaplatenie náhrady mzdy zamietol, rozhodol predčasne, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania nie je jednoznačný záver k tomu, aby ďalšia náhrada mzdy navrhovateľovi nebola priznaná. Dôvody, pre ktoré okresný súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa na náhrady mzdy zamietol, t. j. že zabezpečená ochrana priznaním náhrady mzdy na obdobie 15 mesiacov je dostatočná, nezodpovedá podmienkam uvedeným v a až do dňa, kedy sa odporca dozvedel, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa na základe listu zo dňa 23. februára 2000, je neplatné.

Nárok na náhradu mzdy podľa ust. patrí pracovníkovi pri splnení zákonných predpokladov len do právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o tom, že skončenie pracovného pomeru s pracovníkom zo strany organizácie je neplatné (viď rozhodnutie ). Okresný súd dôsledne nevyhodnotil všetky skutkové okolnosti, ak navrhovateľ uplatňoval nárok na náhradu mzdy podľa , na základe ktorého môže súd náhradu mzdy na ďalší čas (presahujúci 6 mesiacov) znížiť prípadne náhradu mzdy pracovníkovi nepriznať, pričom prihliadne najmä na to, či pracovník bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol,

alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Okresný súd nesprávne rozhodol, ak priznanie náhrady mzdy na dobu 15 mesiacov považoval za dostatočné napriek tomu, že skutkové okolnosti na základe podmienok uvedených v dôsledne neskúmal. Nie je zrejmé, na základe akých dôkazov a skutkových okolností dospel okresný súd k záveru, že nie je dôvodné za ďalšie obdobie nepriznať navrhovateľovi náhradu mzdy, ktorú je možné priznať aj v prípade, že v tomto ďalšom období bol pracovník zamestnaný, pričom priznanie náhrady mzdy podľa nie je ekvivalentom nedosahovania mzdy u zamestnávateľa vo výške, ako doposiaľ. Okresný súd nevyhodnotil skutkové zistenia, či je dôvodné navrhovateľovi priznať náhradu mzdy do času, keď bol evidovaný na úrade práce vzhľadom na tvrdené okolnosti a predložené dôkazy navrhovateľom, ako aj potom, keď navrhovateľ začal vykonávať vo vlastnom mene podnikateľskú činnosť. Ani za uvedené obdobie nie je vylúčené, aby pracovníkovi náhrada mzdy podľa , (s použitím účinného od 1. júla 2003) nemohla byť priznaná (viď napr. rozhodnutia publikované pod č. R 90/1970, V 80/1972, R 51/1975, R 36/1979, V 7/1985 a ďalšie).

Podľa názoru krajského súdu nárok na náhradu mzdy podľa môže byť priznaný len do času, keď bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti skončenia pracovného pomeru pracovníka u zamestnávateľa. Od tohto momentu až do skončenia pracovného pomeru dohodou (do 22. januára 2008) uvedený stav by bolo možné posúdiť ako prekážku v práci na strane zamestnávateľa, v zmysle ust. v znení účinnom od 1.4.2002. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21. októbra 2010 (R 28/2011), podľa ktorého, ak po odvolaní zamestnanca z funkcie nebola s ním dohodnutá iná práca, ktorú by bol zamestnávateľ povinný prideľovať odvolanému zamestnancovi, nastáva stav, v ktorom chýba dohodnutý druh práce ako jeden zo základných prvkov pracovného pomeru; uvedený stav treba považovať za prekážku práce na strane zamestnávateľa v zmysle . Za existencie tejto prekážky v práci nemá zamestnanec povinnosť dostavovať sa na pracovisko a zotrvať na ňom po celý pracovný čas. Vychádzajúc z uvedeného, ak okresný súd návrh navrhovateľa na náhradu mzdy zamietol i za obdobie, kedy bolo právoplatne určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné až do 22. januára 2008, kedy došlo ku skončeniu pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom dohodou, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právom posúdení veci, ak uvedený nárok posudzoval podľa , , v znení účinnom do 31.3.2002.

Z uvedených dôvodov, keďže okresný súd riadne nezistil skutkový stav, zistené skutkové okolnosti nevyhodnotil spôsobom uvedeným v a rozhodnutie o nároku na náhradu mzdy spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení veci, krajský súd rozsudok okresného súdu podľa v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšku návrh navrhovateľa na náhradu mzdy zamietol, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .