Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4C-3-2023.pdf
PDF · 95.72 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Vladimírou Gajdošovou, v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Jánom Halkom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.03.2023 domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. G., obec G., okres C., parc. reg. „C“ č. 493-zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 342m2 a parc. reg. „C“ č. 494-záhrada s výmerou 504m2 v podiele 1/1 a stavba, rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele reg. „C“ č. 493 zapísaný na LV č. XXX k.ú. G., obec G., okres C. v spoluvlastníckom podiele 1 patria do dedičstva po poručiteľke H. E., C. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXX a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným sú súrodenci. Pôvodnou vlastníčkou označených nehnuteľností bola ich matka H. E., C. I., ktorá dňa 05.09.2018 darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice notárkou JUDr. Juditou Nagyovou č. N 195/2018, Nz 28696/2018 darovala sporné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a LV č. XXX k.ú. G., obec G., J. C. žalovanému. Darkyňa dňa XX.XX.XXXX zomrela. Podľa tvrdení žalobkyne darkyňa najneskôr od r. 2017 trpela vaskulárnou demenciou. Pre toto ochorenie je charakteristický závažný a v podstatnej miere znížený úbytok kognitívnych (poznávacích) funkcií (ako sú pamäť, pozornosť, orientácia, učenie, logické schopnosti, myslenie, tvorba súdu a úsudku, asociácie a pod.) s úpadkom primárnych intelektových schopností. Pri danom duševnom ochorení je schopnosť chorého pre ovládanie a rozpoznávanie znížená, a to v podstatnej a závažnej miere, t.j. je vymiznutá. Takýto jedinec nie je schopný vykonávať žiadne právne úkony pri významnom úbytku rozumových schopností. Podľa názoru žalobkyne, darkyňa v dôsledku uvedenej choroby nebola spôsobilá uzavrieť darovaciu zmluvu, ktorou všetok svoj majetok previedla na žalovaného a de facto vydedila všetkých svojich ostatných potomkov. Podľa jej tvrdení žalovaný o chorobe darkyne vedel, a preto nekonal v dobrej viere ak aj napriek tomu pohol darkyňu k podpisu darovacej zmluvy. Na preukázanie svojich tvrdení navrhla vyžiadať si kompletnú zdravotnú dokumentáciu darkyne a nariadiť znalecké dokazovanie z odboru psychiatrie, ktoré by posúdilo zdravotnú dokumentáciu z hľadiska spôsobilosti darkyne uskutočniť právny úkon – darovaciu zmluvu.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 28.04.2023, v ktorom žalobu považoval za nedôvodnú. Podľa žalovaného sa o matku spolu so žalobkyňou striedavo po týždni starali cca od roku 2016. Matka pre zhoršujúci sa zdravotný stav chodila za pomoci barle, avšak nikdy nebola v stave, ktorý by vylučoval jej spôsobilosť na právne úkony. Podľa jeho tvrdení žalobkyňa starostlivosť o matku nezvládala, bola k nej hrubá, čo vyústilo až do fyzického útoku, po ktorom našiel spolu s bratom matku zbitú, žalobkyňu pobalenú, ktorá pri odchode adresovala matke „Zdochni“. Po tomto incidente boli vzťahy medzi matkou a žalobkyňou vážne narušené a už nikdy spolu neprehovorili ani sa nestretávali. Správanie žalobkyne vyhodnotil v rozpore s dobrými mravmi. Tento incident nenahlásil polícii, nakoľko išlo o jeho sestru. Matka potom vyhlásila, že tomu kto ju doopatruje daruje svoj spoluvlastnícky podiel. O matku sa potom staral len on za občasnej pomoci K. E. – manželky L. E., keďže ostatní súrodenci mali vlastné rodiny a zdravotné problémy. Vzhľadom na jeho starostlivosť sa matka rozhodla darovať svoj spoluvlastnícky podiel jemu, o čom boli upovedomené všetky deti. Stalo sa tak darovacou zmluvou zo dňa 05.09.2018 formou notárskej zápisnice. Pred uzavretím zmluvy notárka JUDr. Judita Nagyová oboznámila matku, čo je predmetom darovacej zmluvy a so všetkými jej náležitosťami a overila si jej spôsobilosť na právne úkony, čo je uvedené hneď v úvode notárskej zápisnice. Podľa jeho tvrdení bola darkyňa spôsobilá na právne úkony, čulá a vedomá si právnych následkov právneho úkonu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa na údajnú vaskulárnu demenciu matky poukázala prvýkrát po troch rokoch od začatia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/50/2020, v ktorom sa žalovaný domáha od žalobkyni vyporiadania podielového spoluvlastníctva, čo chápe ako tendenčný pokus žalobkyne znemožniť mu vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Na podporu svojich tvrdení navrhol výsluch svedka L. E., K. E. a notárky JUDr. Judity Nagyovej.
4. Žalobkyňa v replike poprela pravdivosť tvrdení žalovaného o fyzickom útoku na matku a o tom, že by sa k nej správala v rozpore s dobrými mravmi. Zotrvala na svojom tvrdení, že ak v čase spísania darovacej zmluvy darca trpel takou duševnou poruchou, ktorá ho na tento úkon robila neschopnou, ide o absolútne neplatný právny úkon a ani jej eventuálne správanie k darkyni porušujúce dobré mravy nemá žiaden vplyv na takúto neplatnosť právneho úkonu. Navrhované výsluchy svedkov považovala za nadbytočné a poukázala na to, že podľa § 42 ods. 1 písm. d) Notárskeho poriadku je vyhlásenie účastníkov o spôsobilosti na právne úkony povinnou náležitosťou notárskej zápisnice.
5. Žalovaný v duplike zotrval na výsluchu ním navrhovaných svedkov a zotrval na svojom tvrdení o nemorálnosti uplatňovaného nároku žalobkyne.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 10.11.2023, na ktorom sa zúčastnili právny zástupcovia oboch strán sporu. Po otvorení právny zástupca žalobkyne zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a na podanej žalobe. Právny zástupca žalovaného taktiež zotrval na doterajších písomných vyjadreniach a spochybnil schopnosť znalca posúdiť spôsobilosť poručiteľky v čase uzavretia darovacej zmluvy.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými podaniami strán sporu, správou z psychiatrického vyšetrenia H. E., zo dňa 24.10.2017 a z 02.05.2018 (čl. 5 spisu), Notárskou zápisnicou N 195/2018, Nz 28696/2018 zo dňa 05.09.2018 (čl. 6 spisu), lekárskym potvrdením H. M. H. zo dňa 16.03.2021 (čl. 7 spisu), listami vlastníctva č. XXX N. XXX (čl. 8-10 spisu) a dedičským spisom po poručiteľke H. E., C. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXX a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Zo zdravotných správ H. E., C. I. vyplýva, že táto trpela vaskulárnou demenciou a bola liečená na demenciu zmiešaného typu.
9. Z Notárskej zápisnice N 195/2018, Nz 28696/2018 zo dňa 05.09.2018 vyplýva, že darkyňa H. E., C. I., nar. XX.XX.XXXX darovala obdarovanému D. E., nar. XX.XX.XXXX nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. G., obec G., J. C. ako parc. reg. „C“ č. 493-zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 342m2 a parc. reg. „C“ č. 494-záhrada s výmerou 504m2 v podiele 1/1 a stavbu, rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele reg. „C“ č. 493 zapísaný na LV č. XXX k.ú. G., obec G., okres C. v spoluvlastníckom podiele 1 z celku. Notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie, že prítomné osoby sú spôsobilé na právne úkony a záväzok obdarovaného D. E. poskytnúť svojej matke bezplatné doživotné bývanie a užívanie domu, ktorý bol predmetom darovania.
10. Z výpisov z LV č. XXX zo dňa 17.03.2023 a LV č. XXX zo dňa 20.03.2023 vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - parc. reg. „C“ č. 493-zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 342m2 a parc. reg. „C“ č. 494-záhrada s výmerou 504m2 a podielovým spoluvlastníkom stavby, rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele reg. „C“ č. 493 zapísaný na LV č. XXX k.ú. G., obec G., okres C. v spoluvlastníckom podiele pod B1 1 z celku. Titulom nadobudnutia predmetných nehnuteľností bola darovacia zmluva NZ: XXXXX/XXXX-X-1969/2018-64/2018.
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :
12. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
13. Podľa § 132 ods. 1 a 2 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. (2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
14. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
15. Podľa § 77 ods. 1, 2, 3 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. (2) Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane. (3) Ak si procesné úkony iné ako uvedené v odseku 2 odporujú, posúdi ich súd so zreteľom na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov.
16. Podľa § 78 ods. 1, 2 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. (2) Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
17. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
18. Medzi stranami sporu neboli sporné skutkové okolnosti a to, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. G., obec G., okres C. a podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti – rodinného domu zapísaného na LV č. XXX, k.ú. G., obec G., J. C. v podiele 9/10 z celku, z ktorého podiel 1/2 pod B1 nadobudol titulom darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice notárkou JUDr. Juditou Nagyovou, N 195/2018, M. XXXXX/XXXX dňa 05.09.2018 uzavretou medzi žalovaným ako obdarovaným a darkyňou – matkou strán sporu H. E., C. I.. Spornou skutočnosťou bolo či darkyňa - matka strán sporu bola alebo nebola v čase podpisu darovacej zmluvy spôsobilá na právne úkony. 19. V prejednávanom spore sa žalobkyňa podanou žalobou domáha určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. G., obec G., okres C. v spoluvlastníckom podiele 1/1 a stavba, rodinný dom zapísaný na LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele 1 patria do dedičstva po poručiteľke H. E., C. I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXX, čo je celkom zrejme žaloba spadajúca pod § 137 písm. c) CSP (rozhodnutie NS SR R 32/2011). Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, pretože tvrdené právo je neisté a vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu odstrániť. Keďže žalobkyňa v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva, znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať deklaratórne účinky. Rozsudok o určovacích žalobách určuje existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia a uvedené platí aj pri žalobách dedičov, ktorými žiadajú o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva. Mohlo by sa zdať, že sa tu určuje právo podľa právneho stavu v minulosti. V skutočnosti to však tak nie je. Aktuálny stav (v čase vyhlásenia rozsudku) je ten, že vec ešte nebola ako dedičstvo prejednaná a stále môže (má byť) ako dedičstvo prejednaná.
20. Súd sa musel predbežne zaoberať otázkou vecnej legitimácie strán sporu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. V konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo, je či nie je, má vecnú legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné právo týka. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, nemajú výlučne len tí, ktorí sú účastníkmi sporného vzťahu alebo práva; prípustné je tiež určenie právneho vzťahu alebo práva, ktorých sa navrhovateľ z hľadiska hmotného práva nezúčastnil, ak sa takto právny vzťah alebo právo dotýka jeho právnej sféry a ním požadované určenie preto môže ovplyvniť jeho právne postavenie. Aktívne legitimovaným na podanie určovacej žaloby je v zásade účastník právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. V prípade žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, musí žaloba smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľnosti (k tomu porovnaj Najvyšší súd SR, sp. zn. 5MCdo 1/2010).
21. V danom prípade žalobkyňa žiadala určiť, že nehnuteľnosti špecifikované v žalobe patria do dedičstva po nebohej H. E., C. I.. K tomu súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky v spore o určenie predmetu dedičstva sú dedičia v čase smrti poručiteľa oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne, majú teda postavanie tzv. nerozlučných spoločníkov. Účastníkmi konania musia byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, pretože rozhodnutie v danej veci sa vzťahuje na každého z nich. Otázkou vymedzenia okruhu strán sporu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi sa zaoberal i Najvyšší súd Slovenskej republiky a jeho rozhodnutia predstavujú ustálenú prax v riešení otázky okruhu sporných strán v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva. Ide o judikáty R 49/82 a R 65/2003, a rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/178/2006, 3Cdo/222/2010, 3Cdo/197/2010, 4Cdo/120/2009, 2Cdo/45/2008, 8Cdo/94/2018 a 8Cdo/28/2019. V daných veciach bol ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov pričom v danom určovacom spore majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (v súčasnosti nútené procesné spoločenstvo - § 78 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. Z podanej žaloby, ako aj z vyjadrenia žalovaného k žalobe bolo zrejmé, že okrem strán sporu (žalobkyne a žalovaného) mala ich matka aj ďalšie deti. Z pripojeného dedičského spisu po H. E., C. I., zomr. XX.XX.XXXX sp. zn. 15D/71/2019, Dnot 118/2019 súd mal za preukázané, že po poručiteľke prichádzali do úvahy dedičia: D. E., L. E. a A. A. – deti poručiteľky, O. E., N. A. – vnuci poručiteľky právom svojho otca neb. I. E., zomr. XX.XX.XXXX – syna poručiteľky, H. H., H. E. – vnuci poručiteľky právom svojho otca neb. A. E., zomr. XX.XX.XXXX – syna poručiteľky. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba smerovala len proti D. E., nebola splnená podmienka účasti všetkých subjektov núteného procesného spoločenstva v zmysle ustálenej judikatúry, preto súdu neostávalo nič iné ako žalobu zamietnuť.
22. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že je povinnosťou žalobkyne správne označiť v podanej žalobe strany sporu, čo upravuje aj ustanovenie § 132 a nasl. CSP, v ktorom sú uvedené náležitosti žaloby. Je povinnosťou žalobkyne podať kvalifikovanú žalobu, s označením strán sporu a ďalších zákonom požadovaných náležitostí a žalobkyňa by preto mala vyvinúť dostatočné úsilie na zistenie okruhu strán sporu. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení presne a úplne tak, aby ich súd mohol vykonať. Vlastnícke právo sa nepremlčuje, a preto nie je napriek rozhodnutiu súdu vylúčené, aby žalobkyňa nemohla opätovne, po ustálení okruhu strán sporu podať novú žalobu na súde.
23. Nakoľko nedostatok aktívnej (či pasívnej) vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby, súd vo veci nevykonal navrhované dokazovanie výsluchmi svedkov, znalecké dokazovanie a zabezpečenie zdravotnej dokumentácie poručiteľky H. E., C. I..
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
27. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu. Súd v predmetnej veci nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u žalobkyne, táto súdu nevyplýva zo súdneho spisu, a preto nevidel priestor pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).