Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-2396-2023.pdf
PDF · 81.32 KB
Case nature
Subarea
65Ek/2396/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 955 01 Topoľčany, o vymoženie pohľadávky vo výške 165,00 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 18.10.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 165,00 Eur, na základe exekučného titulu – Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla za nepodrobenie vozidla emisnej kontrole č. OU-TO-OCDPK-2021/012834, vydaný Okresným úradom Topoľčany dňa 15.12.2021, právoplatný dňa 06.01.2022 a vykonateľný dňa 22.01.2022. K návrhu na vykonanie exekúcie priložil oprávnený aj Uznesenie o dedičstve Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 2D/458/2022-53 zo dňa 18.05.2023, právoplatné dňa 18.05.2023.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.
6. Podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
7. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
8. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenie Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
10. Súd vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. V prvom rade prihliadol súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať (ďalej len „procesné podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou vecnej legitimácie vyplývajúcej z § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (oprávnenia alebo povinností), ktoré je predmetom konania. Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný, vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné, rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012).
11. Ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu v prospech iného subjektu resp. v neprospech iného, než je označený v exekučnom titule ako oprávnený resp. povinný, iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo alebo povinnosť vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy; ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu.
12. Súd preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh zistil, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie ako povinného označil: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D.. Exekučným titulom bola uložená povinnosť podľa ustanovenia § 149 ods. 1 a § 148 ods. 14 písm. b) piateho bodu zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pokuta vo výške 165,00 Eur za správny delikt prevádzkovateľa vozidla za nepodrobenie vozidla emisnej kontrole osobe: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D.. Na preukázanie prechodu práv a povinností oprávnený priložil k návrhu na vykonanie exekúcie Uznesenie o dedičstve Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2D/458/2022-53, D not 343/2022 vydané prostredníctvom notára JUDr. Gabriely Palugovej dňa 18.05.2023, právoplatné dňa 18.05.2023, podľa ktorého v dedičskej veci po poručiteľovi E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX posledný trvalý pobyt D., C. XXXX/X, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, hnuteľný majetok, nehnuteľný majetok a pasíva nadobúda A. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, D., C. XXXX/X.
13. Na správne trestanie (t. j. ukladanie sankcií v rámci správneho trestania) je potrebné použiť aj základné zásady trestného konania a ukladania trestov v trestnom konaní. Jednou zo základných zásad ukladania trestov je zásada personality trestu vyjadrená v ustanovení § 34 ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej len „Trestný zákon“), podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa. Trestná zodpovednosť fyzických osôb (na rozdiel od právnických osôb) je prísne individualizovaná, tzn. fyzická osoba zodpovedá iba za svoje vlastné protiprávne konanie, trestnú zodpovednosť fyzickej osoby nie je možné preniesť na inú fyzickú osobu a trestná zodpovednosť fyzickej osoby zaniká smrťou páchateľa. Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom
konaní nemá majetkovú povahu, ale osobnú povahu a je výlučne spojený s osobou povinného subjektu. Preto exekučný súd v prvom rade musí posúdiť, či povaha veci (v exekučnom konaní vymáhaného nároku) umožňuje pokračovať v exekučnom konaní s dedičmi povinného alebo je potrebné exekučné konanie zastaviť (viď stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 68/2018 zo dňa 22. mája 2019, R 1/2019).
14. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu s výnimkou práv rýdzo osobnej povahy. Právna veda majetok fyzickej osoby na účely dedenia komplexne vymedzuje ako veci hmotné, nehmotné statky (najmä predmety duševného vlastníctva), záväzky a pohľadávky majetkovej povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré majú majetkovú hodnotu a s ktorými je možné na základe právnych skutočností disponovať. Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinnosti (aktíva a pasíva) poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. Práva osobnej povahy zanikajú najneskôr smrťou resp. zánikom právnej subjektivity subjektu, ktorého sa týkajú, teda neprechádzajú smrťou na právnych nástupcov – dedičov. Medzi práva osobnej povahy možno zaradiť aj zodpovednosť za spáchaný správny delikt spočívajúci v povinnosti páchateľa správneho deliktu niesť zodpovednosť za právny následok spáchaného správneho deliktu, tzn. strpieť sankciu za spáchaný správny delikt.
15. Trestný zákon ani zákon o priestupkoch neumožňujú prechod trestov, a to ani ešte nevykonaných, na právnych nástupcov páchateľa. Ani zo žiadneho ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) nevyplýva, že sankcia za protiprávne konanie (napr. peňažný trest podľa Trestného zákona alebo pokuta podľa zákona o priestupkoch) je súčasťou dedičstva a po smrti fyzickej osoby prechádza ako dedičstvo na dediča zomrelej fyzickej osoby. V prípade pokuty ako peňažnej sankcie za spáchaný správny delikt, uloženej podľa zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, možno analogicky konštatovať, že ide o osobný nárok, ktorý neprechádza na právnych nástupcov zomrelej fyzickej osoby (dedičov) ( pozri Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Ads 42/2008 zo dňa 30.04.2008, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod č. 1592/2008, Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/58/2010 zo dňa 30.07.2014).
16. V predmetnom prípade súd konštatuje, že exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia uloženého v režime tzv. správneho trestania. V oblasti správneho trestania je cieľom verejnej správy prioritne prevencia a ochrana spoločnosti pred protiprávnou činnosťou páchateľov správnych deliktov, uloženie spravodlivej sankcie, odstránenie dôslednej protiprávnej činnosti a potencionálnych páchateľov správnych deliktov odradiť od protiprávnej činnosti. Správnym deliktom je protiprávne a spoločensky škodlivé správanie fyzickej či právnickej osoby. Správne trestanie má mnoho spoločných znakov so súdnym trestaním, ale správne trestanie tvorí súčasť výkonu verejnej správy, a preto správne delikty a ich postih sú predmetom regulácie noriem práva správneho a nie trestného. Nakoľko sa však jedná v oboch prípadoch o odvetvia verejného (nie súkromného) práva, možno pri uplatňovaní ich základných zásad a princípov nájsť viaceré paralely.
17. Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci aplikoval na výklad ohľadom možnosti právneho nástupníctva pri sankciách uložených v správnom konaní princípy správneho trestania v spojení s princípmi súdneho trestania. Sankcia uložená správnym orgánom má osobný charakter a je neoddeliteľne spojená s osobou delikventa, výkon takejto sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť na inú fyzickú osobu – dediča.
18. Vzhľadom k tomu, že pôvodný adresát správnej sankcie pred začatím exekučného konania zomrel, v exekučnom konaní nebola v dôsledku smrti páchateľa správneho deliktu, resp. priestupku splnená jedna z podmienok konania na strane účastníka. Napriek skutočnosti, že pôvodný adresát správnej sankcie mal dediča, tento nevstúpil do jeho povinnosti viazanej výhradne k osobe nebohého, ktorá mu bola správnym orgánom uložená pred smrťou. Z uvedeného dôvodu nie je možné na podklade oprávneným predloženého exekučného titulu, viesť proti dedičovi poručiteľa exekúciu.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie dospel k záveru, že oprávnený nie je oprávnený požadovať od povinného splnenie nároku priznaného exekučným titulom, pretože tento má osobný charakter a je neoddeliteľne spojený s osobou poručiteľa, t. j. výkon sankcie neprešiel v dôsledku smrti na dedičov, povinný tak nie je pasívne vecne legitimovaný
na plnenie predmetného nároku. Súd preto zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
20. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie neuplatnil trovy exekučného konania a zároveň je oprávnený oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania iba oprávnený a navyše oprávnenému žiadne trovy konania ani nevznikli (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu súd výrok o trovách exekučného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.02.2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.