Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Csp/48/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., zast. JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č., 163/66089 01 Svidník, proti žalovanému TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grúnty 7, 841 04 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 65,66 EUR, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou 1 doručenou súdu dňa 7.2.2023 (ďalej aj ako „žaloba 1“) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.500 EUR a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobca podanú žalobu 1 odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 9. júna 2022 (ďalej aj ako „Rozsudok “) súd určil, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 520121951 zo dňa 14.12.2012 (ďalej aj ako „Zmluva“) je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň súd určil, že zmluvné podmienky uvedené v článku I. a v časti II. bod 2.2. Zmluvy. Keďže žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, tak mu vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj ako „PFZ“) titulom o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktorý si uplatnil vo výške 1.500 EUR.

1.2. Výšku uplatneného nároku odôvodnil tým, že žalovaný v Zmluve použil dve neprijateľné zmluvné podmienky, za ktoré si uplatňuje 1.200 EUR (za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku 600 EUR), a za určenie, že úver zo Zmluvy je bez úročný a bez poplatkov, za čo si uplatňuje 300 EUR (1.200 + 600 = 1.500).

2. Žalobca sa žalobou 2 doručenou súdu dňa 7.2.2023 (ďalej aj ako „žaloba 2“) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 513,18 EUR a nahradenia trov konania.

2.1. Žalobca podanú žalobu 2 odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 15. marca 2022 (ďalej aj ako „Rozsudok “) súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 513,18 EUR spolu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Keďže žalobca ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, tak mu vznikol nárok na PFZ titulom § 3 ods. 5 Zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý si uplatnil vo výške 513,18 EUR.

2.2. Výšku uplatneného nároku odôvodnil tým, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 513,18 EUR.

3. Žalovaný sa k žalobe 1 vyjadril podaním doručeným súdu dňa 3.3.2023 (ďalej aj ako „vyjadrenie k žalobe 1“), pričom uviedol, že nesúhlasí s argumentmi uvádzanými žalobcom v žalobe, ktoré majú odôvodňovať ním nárokované PFZ a rovnako rozporuje žalobcom požadovanú výšku PFZ.

3.1. Úver bol žalobcovi poskytnutý vo výške 650 EUR a PFZ nárokované žalobcom vo výške 1.500 EUR (čo predstavuje dokonca viac než dvojnásobok poskytnutej istiny) na základe úspechu v spore o vyhlásení predmetného úveru za bezúročný a bezpoplatkový je nutné považovať za absolútne neprimerané. Z konštantnej judikatúry ESĽP ako aj súdov SR vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie vo väčšine prípadov nemá byť rovnaké ako hodnota porušeného práva (to iba vo veľmi výnimočných a závažných prípadoch). V zmysle ustálenej súdnej praxe ako aj relevantných zákonných ustanovení je jedinou požiadavkou na PFZ podľa ust. 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa primeranosť, ktorá však musí byť súdom ustálená na základe voľnej úvahy, ktorá musí byť podložená dostatočným množstvom tvrdených a preukázaných skutočností vyplývajúcich z každého jednotlivého sporu. Zároveň odkázal na judikatúru vzťahujúcu sa k povinnosti súdu aplikovať voľnú úvahu pri rozhodovaní sporov o určenie výšky PFZ a k zásadám rozhodovania o výške PFZ.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení dourčenom súdu dňa 21.3.2023 (ďalej aj ako „replika 1“) uviedol, že právoplatný Rozsudok jasne deklaruje, že v právnom vzťahu založenom Zmluvou došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva. Žalobca teda na súde úspešne uplatnil porušenie jeho práva, ako aj povinnosti žalovaného ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa resp. osobitnými predpismi, čím naplnil hypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

4.1. V žiadnom prípade nemožno určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a NZP považovať za satisfakciu, nakoľko ide o zákonný nárok majúci základ v primárnom právnom vzťahu, ktorý zavinením žalovaného nebol perfektný a bol spôsobilý privodiť spotrebiteľovi ekonomickú ujmu.

4.2. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami považuje uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu. Ním uplatnená výška zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu. Rovnako je potrebné podotknúť, že prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by boli neporovnateľne prísnejšie. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného, ale aj iných dodávateľov, od porušovania práv spotrebiteľov.

5. Žalovanému bola replika 1 doručená dňa 22.3.2023, avšak právo na dupliku nevyužil.

6. Žalovaný sa k žalobe 2 vyjadril podaním doručeným súdu dňa 3.3.2023 (ďalej aj ako „vyjadrenie k žalobe 2“), pričom uviedol, že nesúhlasí s argumentmi uvádzanými žalobcom v žalobe, ktoré majú odôvodňovať ním nárokované PFZ a rovnako rozporuje žalobcom požadovanú výšku PFZ.

6.1. Žalobca odvodzuje výšku ním nárokovaného PFZ z výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo predmetom pôvodného konania. Nakoľko bol žalovaný v pôvodnom konaní zaviazaný súdom vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 513,18 EUR, žalobca si v podanej žalobe uplatnil nárok na PFZ vo výške totožnej s výškou bezdôvodného obohatenia, a teda 513,18 EUR, ktoré mu bolo priznané v pôvodnom konaní. Ďalej uviedol obdobnú argumentáciu ako vo vyjadrení k žalobe 1.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení dourčenom súdu dňa 21.3.2023 (ďalej aj ako „replika 2“) uviedol, z právoplatného Rozsudku je evidentné, že žalobca na súde úspešne uplatnil porušenie jeho práva, ako aj povinnosti žalovaného ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa resp. osobitnými predpismi, čím naplnil hypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

7.1. V žiadnom prípade nemožno vydanie bezdôvodného obohatenia považovať za satisfakciu, nakoľko ide o zákonný nárok majúci základ v primárnom právnom vzťahu, ktorý zavinením žalovaného nebol perfektný a bol spôsobilý privodiť spotrebiteľovi ekonomickú ujmu.

7.2. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami považuje uplatnenú výšku primeraného finančného zadosťučinenia za adekvátnu. Ním uplatnená výška zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu. Rovnako je potrebné podotknúť, že prípadné sankcie vyplývajúce z opatrení dohľadných orgánov by boli neporovnateľne prísnejšie. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného, ale aj iných dodávateľov, od porušovania práv spotrebiteľov.

8. Žalovanému bola replika 2 doručená dňa 22.3.2023, avšak právo na dupliku nevyužil.

9. Konanie iniciované žalobou 2 bolo na súde vedené pod sp. zn. . Súd procesným postupom podľa v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) spojil na spoločné konanie toto konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. a konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. s tým, že ďalej budú vedené pod spoločnou spisovou značkou tohto konania ().

10. V zmysle v spojení s súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 13.11.2023 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).

11. Z písomných vyjadrení strán sporu, Pojednávania a vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

11.1. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou súd zistil, že Rozsudkom , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2022, súd rozhodol: (I.) Súd určuje, že úver zo Zmluvy, je bezúročný a bez poplatkov. (II.) Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve, článku I., a to v časti v znení: ,,Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov.“, je neprijateľnou zmluvou podmienkou. (III.) Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve, uvedená v časti II. Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 2.2., a to v časti v znení: „Klient sa zaväzuje využívať domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 266,18 Eur a to v pravidelných 3 mesačných splátkach vo výške 88,73 Eur.“, je neprijateľnou zmluvou podmienkou. (IV.) V časti konania o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. (IV.) V časti konania o určenie vydanie bezdôvodného obohatenia je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. (V.) V časti konania o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

11.2. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod spisovou značkou súd zistil, že Rozsudkom , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.4.2022, súd rozhodol: (I.) Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 513,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 513,18 € od 29.01.2022 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. (II.) V prevyšujúcej časti vec v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách konania.

11.3. Z pripojených spisov a z nesporných vyjadrení strán sporu vyplýva, že Zmluva bola uzatvorená dňa 14.12.2021 a jej titulom bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 650 EUR. Nárokov v zmysle tzv. základných konaní sa žalobca domáhal po cca 10 rokoch od uzatvorenia Zmluvy.

12. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) § 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, (-) § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

13. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

14. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že nárok na finančné zadosťučinenie vznikne, ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Predmetný nárok vzniká voči tomu, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá.

16. Jediným predpokladom, ktorého naplnenie sa v tomto prípade vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti (napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve).

17. Vo vzťahu k výške (resp. rozsahu) nároku na finančné zadosťučinenie zákon určuje len kritérium primeranosti a neustanovuje už žiadne iné kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zohľadniť.

18. K nároku na finančné zadosťučinenie, jeho výške a ostatným skutočnostiam vzťahujúcim sa k tomuto nároku súd poukazuje na nižšie uvedenú judikatúru.

18.1. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza predmetnej právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 04. mája 2017).

18.2. Aplikujúc režim je potom nutné použiť jeho , podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej

zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 30. januára 2019).

18.3. Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta Zákona o ochrane spotrebiteľa, je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolností každého jednotlivého prípadu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. ).

19. Súd je toho názoru, že žalobca bol úspešný v základnom konaní (úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti, keď súd judikoval v prospech žalobcu konkrétny nárok z porušenia takéhoto práva alebo povinnosti) a z tohto dôvodu mu vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie.

20. Inštitútu finančného zadosťučinenia má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, pričom postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

21. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobný návrh žalobcu je čo sa týka nároku dôvodný. Žalovaný úspešným uplatnením nároku v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou a , splnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia titulom § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

22. Súd žalovanému priznal sumu finančného zadosťučinenia vo výške 40 EUR vo vzťahu ku konaniu (10 EUR z každú NPZ a 20 EUR za určenie, že úver je bez úročný a bez poplatkov) a 25,66 EUR vo vzťahu ku konaniu (5 % z priznanej výšky bezdôvodného obohatenia), teda spolu sumu vo výške 65,66 EUR. Súd pri určení výšky primeraného finančné zadosťučinenie vychádzal aj z okolností tohto konkrétneho prípadu (nároky zo Zmluvy uplatnené cca po 10 rokoch a výška poskytnutého úveru v sume 650 EUR).

23. Súd takto priznanú sumu považoval v celom rozsahu za primeranú, a to za stavu, že cieľom inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Priznanú sumu finančného zadosťučinenia pritom považuje súd aj za vyrovnanie ujmy žalobcovi ako spotrebiteľovi, ktorá je akousi satisfakciou za stav vyvolaný žalovaným. Zároveň priznaním primeraného finančného zadosťučinenia došlo aj k naplneniu odradzujúcej funkcie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

24. Súd teda priznanú sumu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v takejto výške a v prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu zamietol.

25. K námietkam žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku odkazuje súd na vyššie uvedenú argumentáciu, pričom na doplnenie uvádza, že sa pri určovaní výšky stotožnil s jeho námietkou

smerujúcou k výške poskytnutého úveru a výške požadovaného plnenia v tomto konaní. Rovnako aj s tým, že primerané finančné zadosťučinenie vo väčšine prípadov nemá byť rovnaké ako hodnota porušeného práva

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore plný úspech, a preto má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa po právoplatnosti tohto rozsudku. Pri určení úspechu v spore súd vychádzal z osobitosti uplatneného nároku, a to nároku na primerané finančné zadosťučinenie, keď posúdenie jeho výšky spočívalo v úvahe súdu, pričom samotný uplatnený nárok bol dôvodný a opodstatnený. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v takýchto prípadoch treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Základné je teda rozhodnutie o nároku na primerané finančné zadosťučinenie a sprevádzajúce je rozhodnutie o jej výške (aplikovaný právny záver vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. zo 4. februára 2021).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.