Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_25CoCsp-7-2023.pdf
PDF · 97.06 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoCsp/7/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., o zaplatenie sumy 7 821,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 2. decembra 2022 č. k. 7Csp/9/2022-128, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok II.) a v časti trov konania (výrok III.) z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 612,26 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 612,26 eura od 09.03.2021 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 17,94 % s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok III.). Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, 6, 9, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1,2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 232 ods. 3, § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP). 1.2. Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že medzi žalobcom (predtým Poštová banka, a.s.), ako veriteľom, a žalovaným, ako dlžníkom, bola dňa 18.06.2020 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 5 000 eur, teda existencia záväzkového vzťahu titulom zmluvy o úvere podľa § 497 nasl. Obchodného zákonníka, ktorá bola súčasne spotrebiteľskou zmluvou. Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) ako aj Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 1.3. Konštatoval, že zmluva mala formulárový charakter, bola vopred pripravená žalobcom a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah. Žalovaný úver čerpal, riadne a včas ho nesplácal, a preto žalobca listom zo dňa 08.02.2021 „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru" oznámil žalovanému, že voči nemu eviduje nedoplatok v celkovej výške 315,01 eura, pozostávajúci z omeškanej splátky vo výške 282,01 eura, poplatkov vo výške 27 eur a poistné 6 eur. Zároveň ho upozornil, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy bude oprávnený vyhlásiť úver predčasne splatným. V zmysle podacieho hárku dal zásielku na odoslanie dňa 09.02.2021 a podľa predloženej obálky sa mu zásielka vrátila dňa 11.02.2021 z dôvodu, že adresát je neznámy. Žalobca následne listom zo dňa 08.03.2021 „Výzva na úhradu dlžnej sumy" žalovanému oznámil, že nakoľko svojim konaním podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy, stala sa úverová pohľadávka k 08.03.2021 predčasne splatnou v celom rozsahu. V zmysle podacieho hárku dal žalobca zásielku na poštovú prepravu dňa 09.03.2021 a predloženej obálky sa mu zásielka vrátila dňa 11.03.2021 rovnako z dôvodu, že adresát je neznámy. V oboch prípadoch boli zásielky zasielané na adresu trvalého pobytu, ktorú žalovaný v zmluve určil aj ako adresu na doručovanie, preto v oboch prípadoch sa zásielky dostali do dispozície žalovaného a mal objektívnu možnosť sa s nimi oboznámiť. Možnosť vyhlásiť úver predčasne splatným upravoval bod 4.4. zmluvy. Tieto skutočnosti neboli počas súdneho konania žiadnym spôsobom spochybnené a vyplývali z predložených listinných dôkazov.. V zmysle uvedeného konštatoval, že došlo k platnému zosplatneniu poskytnutej pôžičky pri súčasnom rešpektovaní § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. 1.4. Následne súd prvej inštancie pristúpil k preskúmaniu, či úverová zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Zistil, že výška RPMN 16,70 % v zmluve prevyšuje maximálnu výšku odplaty, ktorú stanovuje zákon. V súlade so súhrnnými informáciami o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2020, pri úveroch s dobou splatnosti nad 5 do 10 rokov vrátane, bola RPMN vo výške 8,18 %, teda dvojnásobok takto uvedenej RPMN bol 16,36 %, čo bola maximálna výška odplaty pri úvere, ktorý je predmetom sporu. To je menej ako zmluvne uvedená RPMN vo výške 16,70 %. S poukazom na § 11 ods. 1 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže istina úveru bola vo výške 5 000 eur, pričom žalovaný podľa prehľadu úhrad uhradil sumu 387,74 eura, zostatok istiny tak činí 4 612,26 eura, a preto iba v tomto rozsahu žalobca preukázal dôvodnosť svojho nároku. V ostatnej časti istiny presahujúcej sumu 4 612,26 eura, ako aj nárok na zmluvné úroky a poplatky spojené s úverom zamietol. 1.5. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti zaplatiť riadne a včas poskytnutý úver, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho mal žalobca právo požadovať od neho popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie považoval úver za bezúročný a bezpoplatkový, a žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania iba zo sumy neplatenej istiny úveru od zosplatnenia úveru, žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania z takto určenej dlžnej sumy, a vo zvyšku nárok na úroky z omeškania zamietol. 1.6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že žalobca aj žalovaný boli v spore čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní, pričom žalobca mal úspech v sume 4 612,26 eura čo predstavuje 58,97 %, a žalovaný mal úspech v sume 3 209,69 eura (zamietnutá istina, vyčíslené úroky a poplatky), čo predstavuje úspech 41,03 %. Rozdiel celkového úspechu v prospech žalobcu bol 17,94 %, preto priznal trovy konania žalobcovi v rozsahu 17,94 %, pričom uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie voči II. a III. výroku a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná mu voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Dôvodil, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP], konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP], súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. 2.2. Namietal voči záveru súd prvej inštancie, podľa ktorého zmluvne dohodnutá výška RPMN 16,70 % prevyšuje maximálnu výšku odplaty 16,36 %, na základe čoho je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že aktuálna rozhodovacia prax rešpektuje, že veritelia mali až do momentu prijatia opatrenia Národnej banky Slovenska č. 5/2020, účinného až od 01.01.2022, nezjednotené postupy pri výpočte RPMN. K tomu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11CoCsp/38/2021. V prípade pretrvávajúcej spornosti ohľadom výpočtu RPMN súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby postupom podľa § 189 CSP, § 190 CSP a § 206 CSP
a) požiadal Národnú banku Slovenska (NBS), aby sa (i) vyjadrila k RPMN, (ii) konkretizovala, či existovalo v čase uzavretia spornej zmluvy o úvere opatrenie alebo iný vnútorný predpis NBS, na základe ktorého mali veritelia postupovať pri výpočte RPMN;
b) vyžiadal od Národnej banky Slovenska, aby predložila do konania odborné vyjadrenie k tomu, (i) k akému výpočtu RPMN na základe poskytnutých údajov dospela NBS (ii) či možno považovať výpočet žalovaného za správny, (iii) v akom rozsahu je prípadná matematická odchýlka vo výpočte RPMN (spravidla spôsobená rozdielnym zaokrúhlením) prípustná z pohľadu NBS. Ďalej poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.1.2021 sp.zn. XXXXXXX/XX/XXXX. V tejto súvislosti uviedol, stanovisko banky: „Poistenie splátok k spotrebiteľským úverom si volí klient. Banka nepodmieňuje zvýhodnenie úrokovej sadzby na spotrebiteľských úveroch poistením splátok. Ak si klient zvolí poistenie splátok, banka poistenie započítava do RPMN a celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť na celý úver. Ak si klient nezvolil poistenie alebo je nepoistiteľný (napr. invalidný dôchodca) nevstupuje poistenie do výpočtu RPMN.“. Tvrdil, že do RPMN započítal aj poistné, ktoré bolo dobrovoľné, pričom v zmysle ZoSÚ dobrovoľné poistné, ktoré by nemalo vplyv na výšku úrokovej sadzby sa nezapočítava do RPMN. Urobil to z dôvodu opatrnosti. Ak by poistné nebolo zarátané do RPMN, tak by RPMN vychádzala vo výške 13,92 %, teda by neprekročila najvyššiu prípustnú hodnotu odplaty. 2.3. Namietal, že procesný postup súdu prvej inštancie popieral aplikáciu ustanovení § 151 ods. 1, 2, § 181 ods. 2, § 186 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 CSP. Úlohou súdov nie je ani v spotrebiteľských sporoch aktívne „vyhľadávať“ chybu v ustanoveniach zmluvy alebo v postupe zmluvných strán, ale poskytovať objektívnu súdnu ochranu sporovým stranám, ktorých práva boli porušené alebo ohrozené. K tomu poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/364/2017, nález ÚS SR PL. ÚS 11/2016-60, ÚS 332/2019, I. ÚS 71/2020, II. ÚS 57/2020, PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04. V rozpore s princípom právnej istoty považoval stav, keď súd po postúpení veci z upomínacieho súdu, ktorý v celom rozsahu žalobe vyhovel, nevychádzal z nesporných (nepopretých) tvrdení žalobcu, ale žalobu čiastočne zamietol bez akejkoľvek procesnej obrany žalovanej strany. Tvrdil, že prvýkrát bol oboznámený s právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k prekročeniu maximálnej výšky odplaty až v písomnom vyhotovení rozsudku, čím došlo k jeho vylúčeniu z účasti na súdnom konaní, a tým aj z výkonu práva na spravodlivý proces. Z účasti na pojednávaní sa ospravedlnil v záujme hospodárnosti a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, pričom uviedol, že je pripravený poskytnúť potrebnú súčinnosť, resp. ozrejmiť uplatnený nárok. Súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby ho vyzval na ozrejmenie výšky odplaty, keďže podaním zo dňa 24.08.2022, ho vyzval, aby špecifikoval poplatky a doložil ďalšie dôkazné prostriedky, obsahom tohto podania tak mohla byť aj výzva na ozrejmenie výšky odplaty. Svojím postupom hrubo porušil jeho právo na spravodlivý proces, neposkytol mu žiaden priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane jeho subjektívnych práv a oprávnených záujmov (m. m. uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/9/2018). Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, že upomínací súd, ktorý nárok týkajúci sa spotrebiteľskej zmluvy preskúmal, vydal vo veci platobný rozkaz. 3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, predtým ako pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, zaoberal sa namietanou vadou konania. Dospel k záveru, že žalobcom namietaná vada konania je dôvodná, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 7.1. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Dôvodil, že procesný postup súdu prvej inštancie popieral aplikáciu ustanovení § 151 ods. 1, 2, § 181 ods. 2, § 186 ods. 1, 2, § 186 ods. 2 CSP. V rozpore s princípom právnej istoty považoval stav, keď súd po postúpení veci z upomínacieho súdu, ktorý v celom rozsahu žalobe vyhovel, nevychádzal z nesporných (nepopretých) tvrdení žalobcu, ale žalobu čiastočne zamietol bez akejkoľvek procesnej obrany žalovanej strany. Tvrdil, že prvýkrát bol oboznámený s právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k prekročeniu maximálnej výšky odplaty až v písomnom vyhotovení rozsudku, čím došlo k jeho vylúčeniu z účasti na súdnom konaní, a tým aj z výkonu práva na spravodlivý proces. Z účasti na pojednávaní sa ospravedlnil v záujme hospodárnosti, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a uviedol, že je pripravený poskytnúť potrebnú súčinnosť, resp. ozrejmiť uplatnený nárok. Súdu nič nebránilo, aby ho vyzval na ozrejmenie výšky odplaty, keďže podaním zo dňa 24.08.2022, ho vyzval, aby špecifikoval poplatky a doložil ďalšie dôkazné prostriedky, obsahom tohto podania tak mohla byť aj výzva na ozrejmenie výšky odplaty. Súd svojím postupom hrubo porušil jeho právo na spravodlivý proces, neposkytol mu žiaden priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane jeho subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Odvolací súd preto, predtým ako preskúmal napadnutý rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou konania spočívajúcou v porušení práva žalobcu na spravodlivý proces. 7.2. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7 821,95 eura s príslušenstvom. K návrhu priložil listinné dôkazy, ktorými preukazoval uplatnený nárok. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd upomínací, vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému. Žalobca na výzvu Okresný súd Banská Bystrica podal návrh na pokračovanie v konaní. Okresný súd Banský Bystrica vec postúpil súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie doručil žalobu, poučenie o procesných právach a povinnostiach a uznesenie o výzve na vyjadrenie k žalobe žalovanému oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke. Po márnom uplynutí lehoty na vyjadrenie vyzval žalobcu doloženie dokladov o skúmaní bonity žalovaného, špecifikáciu poplatkov, potvrdenia o reálnom poskytnutí peňazí a prehľadu úhrad, na ktorú výzvu žalobca reagoval podaním doručeným dňa 05.09.2022. Následne súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 02.12.2022. Právny zástupca žalobcu a žalobca svoji účasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, vzhľadom k tomu, že upomínací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaný bol v celom konaní pasívny. Osobitne uviedli, že ak by súd považoval niektorú skutočnosť za spornú, hoci doposiaľ nebola žalovaným rozporovaná, je žalobca pripravený doplniť do súdneho konania ďalšiu úverovú dokumentáciu. Súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a žalobu čiastočne zamietol. Posudzujúc predmetné konanie z hľadiska uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom pri prejedaní veci znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 7.3. Podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, možno odvolanie zdôvodniť tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb v konaní pred súdom užívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Súčasťou tohto práva je realizácia procesných práv, ktoré strane sporu priznáva Civilný sporový poriadok. Prejednanie veci na nariadenom pojednávaní je procesným úkonom, s ktorým sú spojené významné procesné účinky. Na pojednávaní súd, okrem iného určuje, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné a ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, a uvedenie predbežné právne posúdenie veci. K nesprávnemu procesnému postupu súdu dôjde vtedy, ak strana, prípadne jej právny zástupca, svoju účasť na pojednávaní ospravedlní a súhlasí s prejednaním veci v svojej neprítomnosti, dôvodiac hospodárnosťou konania z dôvodu procesnej pasivity protistrany, ale zároveň ponúkne možnosť doplnenia prostriedkov procesného útoku, pre prípad pochybnosti súdu prvej inštancie o preukázaní uplatneného nároku, alebo jeho časti, a súd napriek uvedenému vec prejedná a rozhodne v neprospech nezúčastnenej strany sporu. 7.4. V danej veci súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol, čiastočne v neprospech žalobcu, v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, pričom nebral do úvahy dôvody, pre ktoré sa žalujúca strana z účasti na pojednávaní ospravedlnila. Uvedeným procesným postupom znemožnil žalobcovi realizáciu procesných práv, ktoré mu priznáva Civilný sporový poriadok, a tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Odvolací súd svojim záverom nespochybňuje povinnosť súdu prvej inštancie skúmať ex offo či veriteľ dodržal zákonom stanovené podmienky pre náležitosti spotrebiteľských zmlúv, osobitne povinnosť ex offo skúmať či boli informácie o úvere, vrátane RPMN, v zmluve uvedené správne. Procesné pochybenie súdu prvej inštancie nespočíva v tom, že bez námietok žalovaného skúmal obsah predmetnej zmluvy, ale v tom, že k tomu pristúpil bez toho, aby na svoje pochybnosti upozornil žalobcu, prípadne vyžiadal si od neho zodpovedajúce vysvetlenie. 8. Nakoľko v prejednávanej veci žalobca opodstatnene napadol rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý bol vydaný v konaní postihnutom nesprávnym procesným postupom znemožňujúcim strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom vec v zrušených častiach opätovne prejedná na pojednávaní, na ktoré riadne predvolá strany sporu, resp. splnomocneného zástupcu žalobcu. Zároveň sa bude zaoberať aj podstatnými námietkami žalobcu v podanom odvolaní. Následne vo veci opätovne rozhodne, a v novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).