Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/80/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobcu: SPP distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpeného advokátom: Mgr. Miroslav Hanec, so sídlom Žilina, Hruštiny 602, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C., D. XXXX/X, zastúpenému advokátom: JUDr. Dalibor Kuciaň, so sídlom Piešťany, Žilinská cesta 130, o zaplatenie 9.487,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. -324 zo dňa 26.4.2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 9.487,90 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 13.4.2021 do zaplatenia, z titulu neoprávneného odberu zemného plynu podľa o energetike, výrokom I. v celom rozsahu zamietol a vo výroku II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý zistil z vykonaného dokazovania, keď ustálil, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste D. XXXX/X, C.. Z nedatovaného zápisu žalobcu vyplýva, že žalobcom bola vykonaná kontrola odberného miesta na základe príkazu/zákazky. Na odbernom mieste bolo zistené, že meradlo je neprístupné, v objekte, v skrinke za bránou. Pri výmene bol prítomný pán E. B. - brat. Meradlo bolo zabalené do krabice a zaslané znalcovi na posúdenie. Foto plynových spotrebičov bolo umožnené. Objekt slúži ako ubytovňa pre robotníkov. Odberateľ sa vyjadril, že nemá vedomosť, kto mohol poškodiť plynomer. Z montážneho listu zo dňa 15.02.2021 vyplýva, že dôvodom montáže - demontáže bolo: “ VP - znalec“. Po demontáži bolo meradlo zaslané znalcovi Ing. Petrovi Leškovi, ktorý vyhotovil súkromný znalecký posudok číslo 161/PL-2021. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že mu bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným číslom 07185993-041-13-I, ktorý mal na počítadle údaj 08845,076. Znalec uviedol, že z plynomeru demontoval olovenú plombu krytu číselníka, pri demontáži nedošlo k poškodeniu mechanoskopických stôp na plombe, ako ani k poškodeniu povrchu zaisťovacieho plechu. Zistil, že na plombe sa nachádza označenie v tvare loga spoločnosti ELSTER, s. r. o. Stará Turá. Optickým skúmaním povrchu krytu číselníka v okolí zaisťovacích prvkov zistil mechanoskopické stopy po pôsobení predmetu - nástroja. Sporné odtlačky porovnal so všetkými 32 zostavami kontrolných odtlačkov čeľustí plombovacích klieští, ktoré prevzal od zástupcu spoločnosti SPP-distribúcia, a.s. Znalec uviedol, že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Znalec uviedol, že na základe optického skúmania môže predpokladať, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky mohli byť vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec v závere znaleckého posudku konštatoval, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie v tvare loga spoločnosti ELSTER, s. r. o. Stará Turá. Sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné

odtlačky mohli byť vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec nezistil poškodenie, ako ani prítomnosť cudzej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Optickým skúmaním povrchu krytu číselníka v okolí zaisťovacích prvkov zistil mechanoskopické stopy po pôsobení predmetu/ nástroja. Iné skutočnosti skúmaním nezistil. Záverom uviedol, že na základe zistených skutočností môže potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez poškodenia plomby.

3. Žalobca na základe znaleckého posudku dňa 22.03.2021 vypočítal škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu. Za začiatok neoprávneného odberu zemného plynu stanovil deň 13.02.2020 a za ukončenie neoprávneného odberu deň 12.02.2021. Celkovo neoprávnené odobraté množstvo zemného plynu činilo sumu 9 270,31 eura. Náklady spojené si zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu boli: zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy 137,22 eura, posudok na meradlo 50 eur, overenie plynomeru G4-G6 12,44 eura, oprava plynomeru G1, 6-G6 17,93 eura, náklady spolu boli vo výške 217,59 eura. Neoprávneným odberom si žalobca od žalovaného uplatňoval sumu 9 487,90 eura. Táto suma pozostáva zo škody 9 270,31 eura a nákladov vo výške 217,59 eura. Túto škodu žalobca vyúčtoval žalovanému dňa 22.03.2021 faktúrou č. 9000392393, splatnou dňa 12.04.2021.

4. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. , , , , , , , o energetike (ďalej aj len Zákon o energetike), a (ďalej aj len ), , o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej aj len Zákon o znalcoch).

5. Prvoinštančný súd následne dospel k záveru, že v preskúmavanej veci žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu základného predpokladu objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu a to žalobcom tvrdenú skutočnosť, že žalovaný v rozhodnom období odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko žalobcom predložený súkromný znalecký posudok znalca Ing. Petra Lešku č. 161/PL-2021 zo dňa 08.03.2021 ako dôkazný prostriedok na preukázanie neoprávneného odberu zemného plynu, neobstojí.

6. Znalec v danom prípade kontroluje to, či došlo k zásahu - úprave posudzovaných plomb, prípadne k mechanickému poškodeniu krytu číselníka, pričom sa počas znaleckého skúmania takéhoto konania sám dopúšťa. Preto nepopísanie postupu demontáže ochranných krytov, plomb s náležitým zdokumentovaním môže u adresáta znaleckého posudku vyvolávať pochybnosti o tom, či znalec počas svojej demontáže nemohol kryt číselníka, prípadne plombu, sám poškodiť a následne uvedené poškodenie pričítať tretej osobe. V tomto zmysle sa vyjadril aj Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.10.2018 sp. zn. . V spore nebolo možné ustáliť, kedy konkrétne došlo k mechanickému poškodeniu povrchu krytu číselníka v okolí zaisťovacích prvkov daného meradla, či k tomuto poškodeniu došlo v priebehu odberu plynu žalovaným, alebo v procese výmeny meradla, či pri jeho presune od žalovaného k znalcovi, alebo pri výkone samotnej znaleckej činnosti. Záver o tom, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez poškodenia, nie je nepochybný. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že na plombe osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie v tvare loga spoločnosti ELSTER, s.r.o. Stará Turá. Sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky mohli byť vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec nezistil poškodenie, ako ani prítomnosť cudzej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Optickým skúmaním povrchu krytu číselníka v okolí zaisťovacích prvkov zistil mechanoskopické stopy po pôsobení predmetu/ nástroja. Iné skutočnosti skúmaním nezistil. Záverom uviedol, že na základe zistených skutočností môže potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez poškodenia plomby. Zo znaleckého posudku teda nevyplýva skutočnosť, že by bola poškodená plomba plynomeru, taktiež plomba osadená v kryte číselníka s označením v tvare loga spoločnosti ELSTER, s. r. o. Stará Turá, odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky boli podľa znalca vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Taktiež zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec nezistil poškodenie,

ani prítomnosť cudzej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla. Sporné a kontrolné odtlačky boli obsahovo, tvarovo a rozmerovo zhodné. Jediné, čo v závere svojho znaleckého posudku uviedol bolo, že v okolí zaisťovacích prvkov zistil mechanoskopické stopy po pôsobení predmetu/ nástroja, avšak nie je možné ustáliť, či nemohlo dôjsť k mechanickému poškodeniu práve pri odstraňovaní plomby znalcom. Sám znalec v predmetnom znaleckom posudku konštatoval len to, že optickým skúmaním povrchu krytu číselníka v okolí zaisťovacích prvkov zistil mechanoskopické stopy po pôsobení predmetu

- nástroja. Taktiež uviedol, že iné skutočnosti skúmaním nezistil. Keďže pri odstraňovaní plomby môže dôjsť k poškodeniu jej zaisťovacích prvkov, bolo žiadúce, aby znalec priebeh svojho postupu náležite zdokumentoval a podrobne popísal. V predmetnom znaleckom posudku znalec nevysvetlil a ani fotografiami nedoložil akým spôsobom plombu demontoval, prípadne, či pri demontáži nedošlo k jej poškodeniu. Opis postupu znalca v znaleckom posudku je nedostatočný, priebeh demontáže plomby je nepreskúmateľný a preto jeho záver o tom, že skúmaním povrchu krytu číselníka v okolí zaisťovacích prvkov zistil mechanoskopické stopy po pôsobení predmetu - nástroja, je tak nepodložený a neoveriteľný. Opis priebehu znaleckého skúmania neumožňuje preskúmať jeho postup, ani overiť odôvodnenosť znalcových postupov a záverov. Je nevyhnutné, aby spôsob, akým znalec k svojmu záveru dospel, bol preskúmateľný priamo zo znaleckého posudku, najmä ak zadávateľom posudku bola jedna zo strán sporu, pričom druhá strana nemala možnosť sa pri znaleckom skúmaní zúčastniť. Vzhľadom na uvedené, podľa prvoinštančného súdu nemožno vylúčiť, že k mechanickým stopám na plynomere mohlo dôjsť aj pri manipulácii znalcom. Pre nepreskúmateľnosť postupu znalca a jeho záverov, nie je možné predmetný znalecký posudok považovať za hodnoverný a preukazujúci záver, že v okolí zaisťovacích prvkov krytu číselníka sa nachádzali mechanoskopické stopy po pôsobení predmetu. Uvedený chybný postup znalca a formálne nedostatky znaleckého posudku pritom bránia súdu závery znalca preskúmať a overiť správnosť jeho záverov, čím zakladajú nespôsobilosť znaleckého posudku ako dôkazu v konaní, keďže vecnú správnosť znaleckého skúmania nie je možné overiť. V tejto súvislosti poukázal prvoinštančný súd tiež na nález Ústavného súdu SR z 9.3.2021 sp. zn. .

7. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo žalobcom (ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať kumulatívne splnenie všetkých podmienok hmotného práva pre vznik zodpovednosti za danú škodu) jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu zemného plynu. Nebol teda preukázaný jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, a to protiprávny úkon. Žalobca teda v danej veci neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovaného v rozhodnom období dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom boli mechanoskopické stopy po pôsobení predmetu bez toho, aby bol poškodený zaisťovací prvok a teda nepreukázal, že by došlo s predmetným plynomerom k neoprávnenej manipulácii a následne neoprávnenému odberu zemného plynu, čím nebol naplnený jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za danú škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Keďže žalobca nemohol byť úspešný už len z tohto dôvodu, súd už nepovažoval za nutné zaoberať sa ustálovaním výšky škody, či nákladov spojených s jej zisťovaním.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie žalobca, v ktorom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle , a a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vo veci rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania, prípadne tak, že napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Odvolateľ argumentoval tým, že súd v odôvodnení rozsudku uvádza viacero nepresností a záverov, ktoré sú v rozpore s vykonaným dokazovaním, uvádza právne a skutkové závery, ktoré si logicky vecne odporujú a tiež nesprávne právne posudzuje vec.

10. K záverom prvoinštančného súdu v bode 24 odôvodnenia rozsudku, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno keď nepreukázal, že žalovaný v rozhodnom období odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko predmetný znalecký

posudok neobstojí, odvolateľ uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň hrubo opomenul dôkazy, ktoré predložil žalobca a vôbec sa s nimi v konaní nezaoberal a nevysporiadal. K argumentácii súdu v bode 25 odôvodnenia v tom smere, že pochybnosti o tom, či znalec počas demontáže nemohol kryt číselníka, prípade plombu sám poškodiť a následne uvedené poškodenie pričítať tretej osobe, odvolateľ uviedol, že súd uvádza v rozhodnutí nesprávne úvahy, keď tvrdí, že sa znalec pri znaleckom dokazovaní sám dopúšťa úpravy alebo zásahu do plomb, prípadne do číselníka, čo podľa súdu vyvoláva pochybnosti, či znalec nemohol kryt číselníka, prípadne plombu sám poškodiť a následne poškodenie pričítať tretej osobe. Takéto úvahy sú podľa odvolateľa neakceptovateľné. Ak súdu z nejakého dôkazu vyplýva, že znalec poškodil kryt číselníka, musí takéto tvrdenie súd riadne odôvodniť a hlavne preukázať. Z pohľadu žalobcu sa jedná o ničím nepodloženú fabuláciu súdu, ktorá nemá oporu v skutkovom základe. Ak súd ani žalovaný nevedia správnosť takéhoto záveru preukázať, nemôžno ním zdôvodňovať zamietnutie žaloby. V konaní nebol predložený dôkaz, z ktorého by vyplývalo to, čo tvrdí súd, že znalec poškodil kryt číselníka. Zo znaleckého posudku vyplýva, že ešte predtým, ako znalec robil kontrolné úkony, ako napríklad demontovanie plomby, ktoré presne popísal zistil, že kryt číselníka je možné odklopiť. Tvrdiť bez akýchkoľvek dôkazov, že kryt číselníka mohol poškodiť znalec, je nielen hrubá dehonestácia znalca, ale ničím neodôvodnená úvaha súdu. Ak súd mal takéto pochybnosti, bolo ich potrebné vysloviť a požiadať znalca, aby súdu odpovedal na otázky. Postup, ktorý zvolil súd, že až v samotnom rozsudku uvádza konkrétne úvahy, zakladá nepredvídateľnosť a je hrubým porušením práva žalobcu a spravodlivý proces. Žalobca v konaní preukázal, že kryt číselníka bol poškodený a teda odlomený od meradla už v čase, keď bol ešte v dispozícii žalovaného, čo preukazujú fotografie vyhotovené na odbernom mieste v čase, keď s meradlom ešte nemanipuloval ani žalobca, ani znalec. Je nesporné, že toto poškodenie vzniklo v čase, keď mal k meradlu prístup jedine žalovaný. V zápise zo dňa 15.2.2021 brat žalovaného E. B. vlastnoručným podpisom potvrdil, že meradlo má poškodené zabezpečenie číselníka na ľavej strane, ide odtiahnuť. Z toho nesporne vyplýva, že meradlo malo poškodený kryt číselníka už pred vykonanou kontrolou žalobcom, teda nie je možné prikloniť sa k úvahe súdu, že mohlo k tomu dôjsť po jeho demontáži. Po demontáži bolo meradlo uložené do krabice, ktorá bola zapečatená podpisom E. B.. V tomto nepoškodenom obale bola doručená znalcovi, čo preukazujú fotografie zo znaleckého posudku. Je teda jednoznačné, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Zároveň je nepochybné, že znalec dospel k záveru, že kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez dodatočného poškodenia plomby, čo preukazujú fotografie č. 4 a 9. Na otázku, či bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii znalec uviedol, že na základe zistených skutočností môže potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie bolo porušené – kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez poškodenia plomby.

11. Odvolateľ pokračoval, že v bode 26 odôvodnenia prvoinštančný súd účelovo nesprávne interpretuje závery znalca. Ak mal súd závažné pochybnosti o jeho záveroch, že z tohto dôvodu zamietne žalobu, mal to vysloviť v predbežnom právnom posúdení, čo neurobil. Ak by tak bol urobil, mohol byť znalec na pojednávaní vypočutý a mohol by odstrániť všetky pochybnosti súdu alebo žalovaného. Znalec sa vyjadroval k plombe z dôvodu, že mu to zadal žalobca, ktorý v čase demontáže nemohol vedieť, či nie je poškodená. Z tohto dôvodu žalobca zadáva znalcovi širšie a viaceré otázky týkajúce sa možného poškodenia plomby. To, že na niektoré otázky znalec neodpovie negatívne, neznamená, že zabezpečenie plynomera nebolo poškodené. Súd prvej inštancie však pri znaleckom posudku nevenuje pozornosť podstatným skutočnostiam, ktoré preukazujú neoprávnenú manipuláciu s krytom číselníka, ale venuje sa plombe, ktorá nie je predmetom sporu. Žalobca neuvádza, že malo dôjsť k poškodeniu plomby, bolo ale preukázané, že došlo k poškodeniu krytu číselníka, v dôsledku čoho bola možná manipulácia s údajom, ktorý možno pozmeniť, pričom kryt číselníka plynomera je súčasťou jeho zabezpečenia. Z logiky súdu na základe uvedeného v rozsudku by vyplývalo, že v prípade, že si odberateľ poškodil kryt číselníka bez toho, aby poškodil alebo odstránil plombu, nejedná sa o poškodenie zabezpečenia proti manipulácii a to ani keď týmto zásahom sa sprístupní číselník a môže sa s ním manipulovať. Žalobca predložil súdu ako dôkaz stanovisko Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 7.5.2020, z ktorého vyplýva, že aj číselník je súčasťou zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Súd prvej inštancie sa tomuto zásadnému stanovisku v odôvodnení nevenoval, ani neodôvodnil z akého dôvodu ho neaplikoval.

12. K odôvodneniu rozsudku v bode 28 odvolateľ uviedol, že je vylúčené, aby znalec spôsobil na meradle akékoľvek stopy, ktoré by následne vykazoval ako poškodenie vykonané niekým tretím. Súd presiahol svoje kompetencie a vykonal nadprácu, keď na základe vlastných ničím nepodložených úvah preniesol

zodpovednosť za poškodenie krytu číselníka na meradle na znalca. Pritom z dôkazov priložených k žalobe nepochybne vyplýva, že ani žalobca, ani znalec nemohli tieto poškodenia vykonať. Súd prvej inštancie ani raz neuviedol, že by znalecký posudok vykazoval akékoľvek formálne nedostatky alebo chybné postupy znalca, ktoré ani nedefinoval a neodôvodnil. Ak mal súd takéto pochybnosti, bolo v jeho kompetencii znalca vypočuť, alebo ho vyzvať na doplnenie znaleckého posudku, aby sa vyvrátili alebo potvrdili úvahy súdu.

13. Pokiaľ v bode 29 odôvodnenia súd uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal tiež z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. , odvolateľ namieta, že sa v rozhodnutí absolútne nevysporiadal s odklonením sa od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktoré predložil žalobca. Zdôraznil, že má za to, že súd si vytvára vlastné podmienky na preukázanie vzniku škody, ako aj preukázanie poškodenia zabezpečenia meradla bez akéhokoľvek právneho základu. Žalobca v konaní predložil aj aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ktoré súd hrubo odignoroval a v konaní sa jej nevenoval, čím vydal riadne neodôvodnený rozsudok. Následne odvolateľ poukázal na judikatúru, ktorou sa súd nezaoberal a svoje rozhodnutie postavil na opačnej argumentácii. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , , , ako i na aktuálne rozhodnutia krajských súdov, Krajského súdu v Prešove sp. zn. , Krajského súdu v Trnave sp. zn. , sp. zn. . V závere odvolania žalobca uviedol, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu základných princípov v , 2 a 3.

14. Žalovaný odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu predložil prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s odvolaním žalobcu, súhlasí s rozhodnutím súdu, so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci, ktoré vyústilo do správneho a jedine možného enunciátu rozsudku, ktorý súd jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco zdôvodnil.

15. Žalovaný tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože po tom, ako boli zo strany žalovaného účinne popreté všetky jeho tvrdenia a spochybnené všetky žalobcom v žalobe označené a priložené listiny a ich obsah, tieto žalobca napriek ich spornosti ani nenavrhol ako dôkazy vykonať postupom podľa . Žalobu bolo potrebné zamietnuť už len z tohto dôvodu, pretože súd nemôže nahrádzať aktivitu procesných strán a vykonávať dôkazy, ktoré nie sú navrhnuté. Tvrdenie odvolateľa, že žalobca v konaní preukázal poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii – krytu číselníka, ako aj preukázal svoj nárok vo veci vzniku škody a jej výšky, je nesprávny, v rozpore so zásadami a princípmi , pretože žalobca na základe žiadneho zákonného a súčasne ním navrhnutého dôkazu nepreukázal porušenie právnej povinnosti, pretože nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. S tvrdením odvolateľa, že súd sa nad rámec svojej kompetencie venoval aj veciam, ktoré protistrana nenamietala, nie je možné súhlasiť, pretože nie je ani zrejmé, ktoré veci žalovaný nenamietal, keď riadne a včas a zákonným spôsobom uplatnil prostriedky procesnej obrany, účinne poprel všetky rozhodujúce tvrdenia žalobcu, najmä, že nedošlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, čím sa stali sporné s potrebou dokazovania, avšak výlučne len na návrh strany sporu – žalobcu, čo sa nestalo. Ak napriek tomu súd vykonával i žalobcom nenavrhnuté dôkazy v rozpore s , toto porušenie nemá vplyv na samotný zamietajúci výrok. Žalovaný pokračoval, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, pričom túto svoju procesnú povinnosť prenášal na súdy, čo je v sporovom konaní neprípustné. Naopak žalovaný tvrdil, že nárok žalobcu nevznikol a žalobcom tvrdený vznik nároku i účinne poprel, čoho následkom bol a musel byť úspech žalovaného v spore. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že škoda mu vznikne, ak odberateľ odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko zákon výslovne uvádza, že odberateľ, ktorý neoprávnene odberal plyn, je povinný uhradiť škodu dodávateľovi, ak táto vznikla.

16. Žalobca ničím nepreukázal vznik škody, pričom ani prípadne preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle a preukázanie odberu plynu týmto meradlom, nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobca je tiež povinný preukázať, že mu skutočne vznikla škoda. Odsek 3 § 82 Zákona o energetike je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, o čo sa žalobca ani nepokúsil. Žalovaný je teda v zmysle citovaného ustanovenia povinný v prvom rade vyčísliť skutočne

vzniknutú škodu. V tejto súvislosti odkázal na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 11.8.2015 , podporne aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave .

17. Žalovaný pokračoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle plynomeru a toto tvrdenie nebolo potvrdené ani samotným znaleckým posudkom, ktorý ani nenavrhol vykonať. Znalecký posudok, ktorý nebol ako dôkaz ani navrhnutý na vykonanie, nie je znaleckým posudkom predpokladaným a v spojení s vyhl. MS SR č. 228/2018, teda v súlade s v spojení s a , ale najmä prílohy č. 6, keď znalecká doložka nie je totožná so záväzným znením znaleckej doložky v zmysle citovanej prílohy. Vypracovaný posudok je nepreskúmateľný, nedôveryhodný, vypracovaný len na základe požiadaviek žalobcu, pričom znalec Ing. Peter Leška bol opakovane disciplinárne stíhaný a vypracováva posudky iba formalisticky a paušálne bez podrobného skúmania predložených plynomerov a závery jeho posudkov sú opakovane rovnaké v prospech žalobcu. Žalovaný označil za pochybný i spôsob demontáže a archivácie plynomeru, keď pri demontáži nebola osoba, ktorá je neskôr žalovaná a žalovanému bolo znemožnené podrobiť plynomer svojmu znaleckému skúmaniu a uplatniť prostriedky procesnej obrany. Keďže žalobca nepreukázal samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii zo strany žalovaného, nemohlo dôjsť a k vzniku objektívnej zodpovednosti žalovaného za prípadný neoprávnený odber plynu. Pokiaľ by žalobca preukázal neoprávnený zásah do meradla plynomeru, že mu bola spôsobená škoda nebolo žiadnym spôsobom nielen bezpečne preukázané, ide len o dohady a predpoklady žalobcu. Keďže žalobca nepreukázal neoprávnený odber plynu zo strany žalovaného, keďže nepredložil žiadne doklady, z ktorých by bolo možné jednoznačne konštatovať porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na plynomeri, tieto ani nenavrhol ako dôkaz vykonať, ak už ich predložil, tieto boli spochybnené a tým mu nevznikol základ na vymáhanie nároku na náhradu škody, preto súd musel dospieť k jedinému záveru, že žalobu zamietol, pretože žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno na svoje tvrdenie v prvom rade o porušení právnej povinnosti žalovaným. Žalobca preukazoval porušenie právnej povinnosti len predloženým znaleckým posudkom, tento nespĺňal ani formálne náležitosti, žalovaným bol riadne namietaný. Žalobca posudok len predložil bez návrhu na jeho vykonanie. Znalecký posudok tak nepreukazuje, ani nemôže preukazovať porušenie akejkoľvek právnej povinnosti žalovaným.

18. Žalobca vo svojej replike reagoval na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu. K opakovanému tvrdeniu žalovaného, že žalobca nenavrhol dôkazy vykonať uviedol, že toto je nepravdivé. V samotnom návrhu na vydanie platobného rozkazu boli všetky dôkazy navrhnuté a presne označené, ďalej to bol návrh na pokračovanie v konaní zo dňa 3.10.2022 a vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného. Sám súd pochopil správne a akceptoval svojím procesným postupom, že žalobca, ktorý v konaní písomne jednoznačne označil jednotlivé dôkazy na podporu svojich tvrdení, tieto dôkazy aj navrhol a preto ich súd vykonal.

19. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení tvrdí, že žalobca ničím nepreukázal vznik škody, toto tvrdenie je účelové a odporuje skutočnostiam zisteným v konaní a vykonaným dôkazom. Pri preukázaní škody je potrebné preukázať, že žalovaný plyn odoberal, čo bolo nesporné, že plyn bol odoberaný cez meradlo, ktoré malo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii – kryt číselníka plynomeru, táto skutočnosť bola preukázaná znaleckým posudkom. To, že kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru, potvrdil aj brat odberateľa, ktorý bol pri zistení a dokumentovaní neoprávneného odberu prítomný a písomne to potvrdil v zápise. Toto tvrdenie preukazujú aj fotografie vyhotovené pri dokumentovaní neoprávneného odberu, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Zavinenie sa pritom predpokladá lebo ide o objektívnu zodpovednosť za škodu neoprávneného odberateľa. Žalobca označil za nepravdivé tvrdenie žalovaného vo vyjadrení, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť škodu dodávateľovi, lebo v danom prípade škoda vzniká prevádzkovateľovi distribučnej siete, nie zmluvnému dodávateľovi odberateľa.

20. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca má možnosť v prvom rade vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, tak žalobca tvrdí, že v danom prípade (poškodenie krytu číselníka ako zabezpečenie plynomera) takúto možnosť nemá, lebo meradlo nespĺňa metrologické kritériá a údaj z neho nemôže byť použitý na meranie odberu zemného plynu. Dané údaje nie sú ani reálne, ani porovnateľné (napríklad predchádzajúce alebo nasledovné spotreby). Práve pre tieto prípady je tu vykonávacia vyhláška, podľa ktorej žaloba výšku škody vypočítal. Citácia starších rozhodnutí

Krajského súdu Trnava je už prekonaná a ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdny autorít vydala radu aktuálnych rozhodnutí, ktoré právne závery žalovaného jednoznačne vyvracajú a popierajú.

21. K námietkam k znaleckej doložke sa žalobca už vyjadril, predložil originálny posudok a citoval rozhodnutia odvolacích súdov, kde sa k týmto námietkami žalovaných vyjadrili. Žalovaný zároveň neuvádza žiadne konkrétne ustanovenia zákona, ktoré znalec mohol porušiť.

22. Na základe uvedeného žalobca je presvedčený, že v konaní preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok na uplatnenie náhrady škody, ktorú si uplatnil v správnej výške v súlade so zákonom a vykonávacím predpisom. Svoje právne názory a závery podporil aktuálnou bohatou ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Sú tu preto jednoznačné dôvody, aby odvolací súd rozhodol tak, ako žalobca navrhuje v odvolacom návrhu.

23. Žalovaný vo svojej duplike podanej prostredníctvom svojho advokáta opätovne uviedol, že žalobca vôbec neuniesol dôkazné bremeno nielen tvrdenia, ale ani povinnosť preukázať svoje tvrdenia, pretože po tom, ako boli zo strany žalovaného účinne popreté všetky jeho tvrdenia a žalovaným účinne spochybnené všetky žalobcom v žalobe označené a predložené listiny a ich obsah, tieto žalobca napriek ich spornosti ani nenavrhol ako dôkazy vykonať postupom podľa . Žalobu tak bolo potrebné zamietnuť už len z tohto dôvodu, pretože súd nemôže nahrádzať aktivitu procesných strán a vykonávať dôkazy, ktoré nie sú navrhnuté. Len označenie dôkazov alebo len ich existencia v súdnom spise v sporovom konaní, v ktorom je kladený dôraz na aktivitu procesných strán, nestačí. S poukazom na uvedené dôvody žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

24. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( – ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnuté napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( v spojení s ).

26. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu škody (vyčíslenej podľa vyhl. č. ) vo výške 9.487,90 eur s príslušenstvom, z titulu neoprávneného odberu zemného plynu v odbernom mieste žalovaného za obdobie od 13.2.2020 do 12.2.2021, meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, v zmysle Zákona o energetike. Prvoinštančný súd predmetnú žalobu zamietol v podstate z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a tým k neoprávnenému odberu zemného plynu, keď žalobcom predložený súkromný znalecký posudok ako dôkazný prostriedok zo súdom uvedených dôvodov neobstojí.

27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je v tomto prípade viazaný ako rozsahom, tak i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť, či došlo k naplneniu odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f) citovaného ustanovenia), a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h) citovaného ustanovenia), ako boli konkretizované vo vyššie popísanom odvolaní žalobcu.

28. V zmysle o energetike v účinnom znení (v texte aj len ZoE) neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlo, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Podľa ods. 3 ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa . Podľa ods. 4 ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa ods. 3.

29. Ako bolo uvedené, prvoinštančný súd žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom na preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle s tým, že dôkazný prostriedok, žalobcom predložený súkromný znalecký posudok neobstojí. Prvoinštančný súd bez akejkoľvek opory v dokazovaní a bez bližšieho zdôvodnenia všeobecne spochybňuje postup znalca a zdokumentovanie priebehu jeho činnosti fabulujúc pritom, že poškodenie krytu číselníka mohol zapríčiniť znalec. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku ale pritom nie je zrejmé ako sa prvoinštančný súd vysporiadal s listinným dôkazom založeným na č.l. 17 spisu - zápisom o vykonanej kontrole odberného miesta žalovaného, v ktorom je výslovne uvedené „poškodené zabezpečenie číselníka ľavá strana ide odtiahnuť“. Zároveň sa tam uvádza vyjadrenie osoby prítomnej za odberateľa E. B. (brata žalovaného)“: „Nemám vedomosť kto mohol poškodiť plynomer na ubytovni pre pracovníkov“, pričom zápis je E. B. aj bez výhrad podpísaný. Žalobca zároveň do spisu pripojil fotografie vyhotovené pri demontáži plynomeru (č.l. 36 a nasl.), na ktorých je vidieť odklopenie krytu číselníka plynomera (č.l. 40 a 47), obdobne ako je neskôr zachytené na obrázkoch v znaleckom posudku č. 5 a 6. Znalec pritom v znaleckom posudku skonštatoval dodanie plynomeru v nepoškodenom obale a na fotografii (č.l. 27) zachytil i pohľad na stav prepravného obalu (pred jeho otvorením a vybratím plynomeru), na ktorom je zreteľne vidieť cez lepiacu pásku podpis (pri porovnaní so zápisom na č.l. 17) zrejme brata žalovaného. Všetky vyššie uvedené dôkazy nasvedčujú tomu, že kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez poškodenia plomby už v čase jeho ohliadky na odbernom mieste žalovaného, teda že k poškodeniu nemohlo dôjsť neskôr, ani až pri vykonávaní znaleckej činnosti. Vo svetle uvedeného potom nie je zrejmé o čo súd opiera svoje úvahy (ods. 25), že k poškodeniu mohlo dôjsť v procese výmeny meradla, pri jeho presune alebo pri výkone znaleckej činnosti. Prvoinštančný súd pritom uvedené navrhnuté a vykonané dôkazy podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku bez vysvetlenia nevzal do úvahy, riadne resp. vôbec sa s nimi nevysporiadal, čím postupoval v rozpore s ust. , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno je tak nestatočne podložený a odôvodnený.

30. V argumentačnej časti odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd poukazuje na to, že zo znaleckého posudku nevyplýva skutočnosť, že by bola poškodená plomba plynomeru a vyplýva z neho, že odtlačky čelustí plombovacích klieští zodpovedajú kontrolným odtlačkom, teda boli vytvorené čelusťami toho istého nástroja, pričom znalec nezistil poškodenie, ani prítomnosť cudzej hmoty na plombe. Prvoinštančný súd ale nevenuje dostatočnú pozornosť a opomína rozhodujúci záver znaleckého posudku (č.l. 32), ktorý súd aj skonštatoval v závere ods. 8 odôvodnenia, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené – kryt číselníka bolo možné odklopiť od telesa plynomeru bez poškodenia plomby, čo je zdokumentované na obrázkoch 4, 6 a 9 v znaleckom posudku. Žalobca pritom v konaní ako dôkaz pripojil stanovisko Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 7.5.2020 (č.l. 202), podľa ktorého kryt číselníka je súčasťou konštrukcie plynomera, slúži proti zásahu do meracieho zariadenia plynomera, ktorý by mohol ovplyvniť presnosť merania tým, že poškodením krytu číselníka dochádza k zániku platnosti overenia plynomera, nakoľko došlo k strate technickej charakteristiky z dôvodu poškodenia krytu číselníka plynomera, čo následne mohlo viesť k strate

metrologických charakteristík z dôvodu, že mohlo dôjsť k zásahu do meracieho zariadenia plynomeru, ktorý mohol ovplyvniť presnosť merania a to bez porušenia overovacej alebo zabezpečovacej značky plynomera. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku prvoinštančný súd tieto závery znalca v spojení s predmetným stanoviskom opomenul a nijako sa s nimi nevysporiadal. V rozpore s uvedeným sa sústreďuje na to, že podľa znalca nebola poškodená plomba plynomeru, ktoré poškodenie žalobca, či znalec ani netvrdili. Z predtým uvedeného ale vyplýva, že predpokladom poškodenia zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii nemusí byť vždy len poškodenie plomby, ale že i odklopenie krytu číselníka od telesa plynomeru, bez akéhokoľvek súčasného poškodenia plomby, môže byť porušením pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. S týmto sa ale prvoinštančný súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku nevysporiadal.

31. S poukazom na vyššie uvedené (avšak nedostatočne podložené) závery súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a tým k neoprávnenému odberu zemného plynu, prvoinštančný súd sa už potom nemal dôvod zaoberať samotným vznikom a výškou škody. Preto pokiaľ v ods. 29 odôvodnenia poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. , cituje z neho iba časť sústreďujúcu sa na potrebu preukázania zákonom predpokladaných podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu ako aj jej rozsah s tým, že zistenie neoprávneného odberu treba podrobiť povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strán a záver o tom, že došlo k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii podložiť presvedčivými dôkazmi. Preto námietky odvolateľa smerujúce k vyčísleniu škody, poukazujúc pritom na označené rozhodnutia súdov sú predčasné.

32. K vyjadreniam žalovaného v odvolacom konaní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

33. Ťažisko argumentácie žalovaného v odvolacom konaní spočíva v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nenavrhol vykonať dôkazy postupom podľa . Citované procesné ustanovenie, ani žiadne iné v bližšie nevymedzuje formu akou je potrebné navrhnúť vykonanie dôkazu v súdnom konaní. Čl. 11 ods. 1 Základných princípov , podľa ktorého úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah, v spojení tiež s , podľa ktorého každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, obsahujú určité materiálne korektívy prílišnej formalizácie procesného postupu súdu. Rozhodujúcim pri posudzovaní procesných úkonov strany je obsah daného procesného úkonu, z ktorého súd ustáli vôľu sporovej strany a charakter jej procesnej aktivity. Preto ak žalobca v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu, príp. neskôr i v ďalších písomných podaniach jasne označuje konkrétne dôkazy a to aj bez toho, aby zároveň výslovne uviedol, že podáva návrh na ich vykonanie, bolo potrebné mať za to, že označené dôkazy boli žalobcom v súlade s ust. navrhnuté na vykonanie, ako to správne akceptoval aj prvoinštančný súd, ktorý predmetné listinné dôkazy aj vykonal (napr. č.l. 315) a to včítane originálu predmetného znaleckého posudku (založeného do prílohovej obálky spisu č.l. 311).

34. Napriek nekonkretizovanej námietke žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, že znalecká doložka predmetného znaleckého posudku nie je totožná so záväzným znením znaleckej doložky v zmysle prílohy č. 6 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, odvolací súd žiaden nedostatok znaleckej doložky nezistil. To, že v záverečnej vete vyhlásenia je oproti vzoru znaleckej doložky v prílohe č. 6 citovaného zákona pridané slovo vypracovania, nič nemení na obsahu podaného vyhlásenia. Skutočnosť, že predmetný znalec Ing. Peter Leško bol predtým opakovane disciplinárne stíhaný, je bez vzťahu k predmetnému znaleckému posudku a tvrdenie žalovaného, že vypracováva znalecké posudky formalisticky a paušálne bez podrobného skúmania predložených plynomerov a jeho závery sú opakovane rovnaké a v prospech žalobcu, neboli ničím podložené a teda preukázané, najmä však nebolo preukázané, že takto postupoval znalec aj v danom prípade.

35. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania ( ), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

36. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

37. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

38. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

39. Vady konania vymedzené v až d) sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

40. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

41. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia ( ) musí mať náležitosti uvedené v . Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

42. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá

dôvodnosť podaného odvolania podľa (v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia).

43. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď zohľadnil len istú časť dôkazov a inú vyššie poukázanú bez bližšieho zdôvodnenia opomenul resp. nevzal do úvahy, čím svoje skutkové závery nedostatočne odôvodnil, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v konaní pred druhoinštančným odvolacím súdom.

44. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

45. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu ( ), v prípade potreby po doplnení dokazovania, všetky dôkazy následne opätovne komplexne vyhodnotiť, v ich jednotlivosti, ale aj vo vzájomnej súvislosti ( ), a v spojení s nespornými skutkovými tvrdeniami strán ( ), a zhodnými tvrdeniami o ktorých pravdivosti nemá dôvodné pochybnosti ( ), ustáliť rozhodný skutkový stav. Na takto zistený skutkový stav je potom potrebné aplikovať všetky príslušné hmotnoprávne ustanovenia a ustáliť právne posúdenie veci. Následne súd vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite vo všetkých jeho záveroch, v súlade s ust. , , odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania ( ).

46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).