Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/150/2024

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Táni Rapčanovej, vo veci navrhovateľa - manžela: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXXX/X, XXX XX D., zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária BURIK s.r.o., so sídlom Námestie Svetozára Hurbana Vajanského 2, 036 01 Martin, IČO: 52 804 364 a manželky navrhovateľa: E. B., C. F., nar. XX.XX.XXXX, t.č. trvale pobytom G. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou, so sídlom H. I. XXXXX/XXX, XXX XX A., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom ako rodičia, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, so sídlom Novomeského 4, 036 01 Martin, na čas po rozvode, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -126 zo dňa 04. apríla 2024 vo výroku II. v spojení so závislým výrokom III. o trovách prvoinštančného konania takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -126 zo dňa 04. apríla 2024 v napadnutom výroku II. v spojení so závislým výrokom III. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. manželstvo navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX a manželky navrhovateľa E. B., C. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D., zväzok X, ročník XXXX, str. XXX, poradové číslo XX rozviedol. Podľa výroku II. o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode rozhodol tak, že maloletý A. sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s úpravou styku tejto striedavej osobnej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec maloletého dieťaťa je povinný platiť na maloletého výživné v sume 200,- Eur mesačne, splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode, mimoriadne výdavky rodičia sú povinní uhrádzať každý v 1 do 5-tich dní od preukázania týchto výdavkov rodičom, ktorý tieto výdavky vynaložil, daňový bonus na maloleté dieťa bude poberať otec, prídavky na maloleté dieťa bude poberať matka a trvalým bydliskom maloletého dieťaťa bude jeho aktuálne bydlisko. Podľa výroku III. o trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh navrhovateľa, ku ktorému sa vyjadrila manželka navrhovateľa a súčasne matka maloletého dieťaťa. Okresný súd poukázal na Správu kolízneho opatrovníka zo dňa 03.01.2024.

3. Okresný súd vykonal dokazovanie a za aplikácie ust. § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 2, 4, § 62 ods. 1, 2, 5, 6, § 63 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

4. Okresný súd bol názoru, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko a trvalo rozvrátené, ani jeden z manželov sa v manželstve necíti komfortne, manželia už nežijú v spoločnej domácnosti a manželstvo je len formálnym zväzkom, preto návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo rozviedol.

5. S konaním o rozvode manželstva je spojené aj konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a zhodli sa na tom ako otec, tak aj matka spolu s kolíznym opatrovníkom, že po opustení spoločnej domácnosti matkou maloletý zostal bývať spolu s otcom, avšak realizuje sa striedavá osobná starostlivosť v týždenných intervaloch, čo vyhovuje obidvom rodičom, vedia sa na tomto dohodnúť, vedia o tejto starostlivosti komunikovať, ale čo bolo najdôležitejšie, táto striedavá starostlivosť vyhovuje aj maloletému A., ktorý sa vyjadril tak, že má vrúcny vzťah k obidvom rodičom, ako k matke, tak k otcovi a bol by rád, keby striedavá osobná starostlivosť v týždenných intervaloch zostala zachovaná. Napriek tomu, že otec deklaroval, že so striedavou osobnou starostlivosťou nemá problém, že s ňou súhlasí a vie sa s matkou na takejto striedavej osobnej starostlivosti rodičov dohodnúť, tak v samotnom záverečnom návrhu, napriek tomuto požadoval, aby súd autoritatívne rozhodol aj o tom, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Okresný súd zvažoval najlepší záujem maloletého dieťaťa, zobral do úvahy aj to, že manželia – rodičia sa vedia dohodnúť na striedavej osobnej starostlivosti, a preto zveril maloletého do striedavaj osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že rodičia sa budú pri starostlivosti o maloletého striedať v týždenných intervaloch. Súčasne okresný súd rozhodol, že obidvaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. 6. Jedinou spornou otázkou medzi rodičmi ohľadne starostlivosti o maloleté dieťa ostala otázka platenia výživného. Matka vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu, na svoje zdravotné možnosti, ktoré sú obmedzené sa zamestnať, s poukazom na príjem a majetkové pomery otca požadovala, aby napriek striedavej starostlivosti okresný súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého. Dĺžka striedavej osobnej starostlivosti každého z rodičov bola určená rovnakou mierou a v takomto prípade podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, môže súd rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov sa výživné neurčuje. Toto však zákon nechápe ako pravidlo, že sa výživné neurčí, pretože súd môže rozhodnúť aj inak. Na určenie výšky výživného pre dieťa v striedavej osobnej starostlivosti majú vplyv rôzne faktory a okolnosti. Prvým krokom pri určovaní výživného je vyčíslenie mesačných nákladov na dieťa, až potom sa ustáli, aká čiastka predstavuje mesačné potreby dieťaťa, čo predstavuje základ k tomu, v akom pomere medzi rodičov sa plnenie vyživovacej povinnosti rozdelí. Maloleté dieťa – A., navštevuje 7. ročník základnej školy, je zdravý, venuje sa športovým aktivitám, predovšetkým hrá vodné pólo. Náklady na maloletého predstavujú bežné náklady na stravu, hygienu, ošatenie, školské pomôcky a športové aktivity.

7. Okresný súd pristúpil k skúmaniu možností, schopností a majetkových pomerov na strane rodičov. Matka trpí vážnym ochorením, a to reumatoidnou artritídou 3. stupňa a nie je predpoklad zlepšenia stavu, skôr ide o progresiu tohto ochorenia. Podľa lekárskej správy pracovná schopnosť matky pre manuálnu prácu je výrazne obmedzená a práca s bremenami je vyslovene nevhodná, preto matka má obmedzenú možnosť uplatnenia sa na trhu práce. Dlhodobo bola nezamestnaná, poberala podporu v nezamestnanosti v rozmedzí od 590,- Eur do 610,- Eur. Od apríla jej aktuálne bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 395,- Eur. Okrem vyživovacej povinnosti voči maloletému A. matka má vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére z iného vzťahu, ktorá dcéra neukončila prípravu na budúce povolanie, nie je schopná sa sama živiť.

8. Okresný súd na druhej strane zistil, že príjem otca je stabilný a pomerne vysoký. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otec zarába v čistom 1.710,- Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Majetkové pomery otca nasvedčujú výrazne vyššej životnej úrovni, ako je životná úroveň matky. Otec vlastní vo výlučnom osobnom vlastníctve dva rodinné domy s priľahlými pozemkami. Otec si naviac môže mesačne dovoliť investovať do investičných fondov J., tiež je schopný platiť niekoľko životných poistiek a úrazových poistiek ako sebe, tak aj maloletému A.. Okresný súd zdôraznil to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa, prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Matka podľa výsledkov dokazovania nemá možnosť svoju životnú úroveň výrazným spôsobom zvyšovať, ale na druhej strane otec takúto možnosť má. Bolo preukázané, že jeho životná úroveň je výrazne vyššia, než životná úroveň matky. Životná úroveň rodičov je určovaná mnohými faktormi, napr. príjmom, vlastníctvom nehnuteľnosti, čerpanými úvermi a pod.. Čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je aj odôvodnené rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa. Životná úroveň otca je vyššia, preto je jeho povinnosťou prispievať

rozsiahlejšie na uspokojovanie životných potrieb dieťaťa ako matka. Aj v danom prípade, keď okresný súd zveril maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a dĺžka tejto starostlivosti je rovnaká, tak životná úroveň oboch rodičov nie je porovnateľná, a preto bol názoru, že je potrebné určiť vyživovaciu povinnosť toho rodiča, ktorého životná úroveň je vyššia, v danom prípade životná úroveň otca. Táto životná úroveň sa nevyhnutne musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti. Okresný súd dôsledne zisťoval majetkové pomery na strane matky a na rozdiel od otca matka nemá zabezpečené vlastné bývanie, bývanie jej poskytli jej rodičia, teda starí rodičia maloletého, kde sa matka delí o náklady spojené s týmto bývaním so svojimi rodičmi. Na druhej strane otec maloletého dieťaťa má zabezpečené vlastné bývanie, jeho majetkové pomery sú porovnateľne lepšie ako matkine. Nie je možné vyčítať matke, ak sa aj za pomoci svojich rodičov snaží sem-tam dopriať svojim deťom výlet, prípadne im prispieť na vreckové. Okresný súd bol toho názoru, že životná úroveň otca sa musí premietnuť aj do výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému A., ktorú okresný súd určil v sume 200,- Eur mesačne s tým, že okresný súd tiež určil povinnosť obom rodičom mimoriadne výdavky maloletého dieťaťa uhrádzať každému v 1/2. Okresný súd zobral pri výške vyživovacej povinnosti do úvahy aj to, že matka nemôže byť poberateľkou daňového bonusu, pretože poberá invalidný dôchodok a tento daňový bonus si uplatňuje otec maloletého dieťaťa. Takto určené výživné považoval za výživné, ktoré je v možnostiach a schopnostiach otca platiť. Týmto spôsobom bude zabezpečené aj vyrovnanie životnej úrovne maloletého dieťaťa, nech sa bude nachádzať u ktoréhokoľvek z rodičov.

9. Pokiaľ otec navrhol v prípade, ak okresný súd určí výživné, tak na tvorbu úspor, bol okresný súd názoru, že bolo by v možnostiach a schopnostiach otca prispievať aj na tvorbu úspor, avšak vzhľadom k majetkovým pomerom matky maloletého dieťaťa mal za to, že výživné, ktoré by bolo poukazované na tvorbu úspor, by nezabezpečilo rovnakú životnú úroveň dieťaťa u obidvoch rodičov. Vzhľadom na ekonomické zázemie na strane matky, matka jednoznačne potrebuje výživné na maloletého, aby ho otec platil k jej rukám, aby ona kumulujúc výživné zo strany otca, ako aj svojou vyživovacou povinnosťou pokryla všetky nevyhnutné náklady na starostlivosť o maloleté dieťa v čase, kedy bude v jej osobnej starostlivosti, a aby takto vynaložené náklady zabezpečili dieťaťu rovnakú životnú úroveň takú, akú bude mať v čase, keď sa bude o neho starať otec.

10. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa .

11. Proti rozsudku okresného súdu, a to do výroku II. v spojení so závislým výrokom III. o trovách prvoinštančného konania v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý žiadal zmeniť rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku II. tak, že maloletý bude zverený do jeho osobnej starostlivosti s rozšíreným stykom pre matku a určením minimálneho zákonného výživného a otec bude maloletého zastupovať aj spravovať jeho majetok, poprípade, ak by odvolací súd dospel k názoru, že striedavá osobná starostlivosť je vhodná, tak žiadal výrok II. rozsudku okresného súdu zmeniť tak, že výživné sa neurčuje, prípadne sa určí v minimálnej výške na tvorbu úspor, pretože výživné určené okresným súdom je neprimerane vysoké. Otec maloletého dieťaťa v odvolaní poukázal na odsek 24. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s tým, že zo žiadnej časti rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, v akej výške boli náklady na maloleté dieťa ustálené, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. Okresný súd neskúmal mieru invalidity matky maloletého dieťaťa, ktorú mieru viackrát otec namietal. Miera invalidity je podstatnou skutočnosťou, pretože určuje mieru, v akej matka má schopnosť pracovať, ak vo všeobecnosti zdravotné postihnutie nebráni takejto osobe pracovať. V tejto podstatnej otázke nebolo vykonané dokazovanie, a tým je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné, je porušením práva na spravodlivý proces. Nebol riadne zistený skutočný stav veci, ak nebola ozrejmená možná pracovná schopnosť matky. Pojednávanie dňa 29.02.2024 bolo odročené z dôvodu, aby matka preukázala, že vzhľadom na svoj zdravotný stav sa nedokáže zamestnať. Matka túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala, t.j. že by sa o akúkoľvek prácu vôbec uchádzala. V čase rozhodovania okresného súdu boli na internetových portáloch zverejnené rôzne pracovné pozície vhodné pre matku vychádzajúce z úplného stredoškolského vzdelania s maturitou, ako aj z dispozície s vodičským preukazom, ktoré práce spočívali primárne v komunikácií so zákazníkmi, telefonickej komunikácii so zákazníkmi pri predaji produktov, ich prezentácii, administratívnej práce s mzdou brutto 600,- Eur až 3.000,- Eur resp. 5.000,- Eur podľa ponúk. Lekárska správa o výraznom obmedzení spôsobilosti na manuálnu prácu je ničím nehovoriaca správa, ak z nej nevyplýva, aké práce by matka mohla robiť, a ktoré nie.

12. Podľa otca maloletého rovnako je nepreskúmateľné konštatovanie okresného súdu, že matka maloletého dieťaťa nemá možnosť svoju životnú úroveň výrazným spôsobom zvýšiť. K striedavej osobnej starostlivosti otec maloletého dieťaťa uviedol, že primárnym dôvodom zverenia A. do striedavej osobnej starostlivosti, podľa odseku 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku, malo byť to, že sa realizuje striedavá osobná starostlivosť v týždenných intervaloch. Okresný súd však mal zistiť to, či sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať. Príjem matky predstavuje podľa záverov okresného súdu 395,- Eur, matka nemá zabezpečené vlastné bývanie, má obmedzenú pracovnú spôsobilosť a zlý zdravotný stav, ako aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorá je študentkou vysokej školy, s tým záverom, že matka jednoznačne potrebuje výživné, aby kumulujúc so svojou vyživovacou povinnosťou pokryla všetky náklady na starostlivosť o maloleté dieťa v čase, keď dieťa bude v jej osobnej starostlivosti. Inak povedané, matka potrebuje výživné na zabezpečenie nevyhnutných potrieb dieťaťa počas jej starostlivosti, preto okresný súd bol povinný sa zaoberať tým, či je vhodné maloletého A. zveriť do takejto starostlivosti. Neprimerane vysokým výživným, ktoré bolo určené otcovi maloletého dieťaťa, bolo v podstate rozhodnuté o povinnosti otca hradiť za matku nevyhnutné výdavky na A. počas doby, keď bude v jej osobnej starostlivosti. V podstate okresný súd de facto uložil suplovanie vyživovacej povinnosti matky otcom. Okresný súd nezisťoval skutočný stav veci, čím ide o vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ak neboli zisťované výdavky na maloletého. K majetkovým pomerom otec maloletého uviedol, že pokiaľ aj vlastní dva rodinné domy, tak jeden z nich je dom, v ktorom bývali ako rodina, v ktorom zostal bývať a bol nadobudnutý pred manželstvom a je zaťažený úverom a druhý je rodičovský, ktorý dostal darom od svojich rodičov, a v ktorom do dnešného dňa bývajú. Ak okresný súd vyčíta životné a úrazové poistky, tak nezohľadnil povahu povolania otca maloletého dieťaťa, ktorý je členom Zboru väzenskej a justičnej stráže, keď prichádza do kontaktu s nebezpečnými obvinenými, ako aj s odsúdenými osobami a je vystavený vyššej hrozbe fyzickej ujmy ako pri bežnom povolaní, a tým ide o oprávnené výdavky, pretože aj týmto spôsobom zabezpečí rodinu pre prípad, že by sa mu niečo stalo. Podľa otca maloletého dieťaťa okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak okresný súd od otca maloletého dôsledne požadoval preukázanie výdavkov, čo však nepožadoval od matky. Ak aj matke okresný súd uložil povinnosť preukázať uchádzanie sa o zamestnanie, tak splnenie tejto povinnosti už okresný súd nevyžadoval. Jednostranným postupom okresný súd porušil procesné práva otca maloletého dieťaťa, keď nedbal na rovnosť účastníkov konania. Okresný súd podľa otca maloletého dieťaťa postupoval jednostranne porušujúc jeho práva. K jednostrannosti procesného postupu otec maloletého dieťaťa poukázal aj na stranu 9 1. odsek odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, ak bolo opomenuté vyhodnotiť skutočnosť, že matka poberá prídavok na dieťa, čím založil vadu konania podľa s poukazom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018 sp.zn. , resp. išlo o vadu nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Okresný súd nedostatočne zohľadnil to, že mimoriadne potreby maloletého hradí primárne otec. Súčasne poukázal aj na to, že nakupuje pre maloletého oblečenie, obuv, školské pomôcky, hradí voľnočasové aktivity, výbavu na lyžiarsky výcvik, bicykel, laptop, vybavenie do izby, zdravotnú starostlivosť, hygienické pomôcky, úrazové poistenie, sporenie a mnoho ďalšieho, na čo poukázal v podaní zo dňa 31.03.2024. Namiesto toho, aby okresný súd určil výživné v primeranej nižšej výške, rozhodol o tom, že matka je povinná hradiť mimoriadne výdavky v 1/2. Rozhodnutie okresného súdu je rozporné, keď na jednej strane sa uvádza, že matka nemá príjem, potrebuje výživné na základné potreby maloletého a na druhej strane jej dáva hradiť mimoriadne výdavky v 1/2. Rozhodnutie okresného súdu otec maloletého dieťaťa považoval za zmätočné, zakladá vadu nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd hodnotil skutočnosti v prospech matky, čo predstavovalo jednostranný postup zo strany okresného súdu. Otec mal za to, že matku maloletého nikdy nedonúti, s odkazom na ňu, ako aj okresným súdom deklarovaný nepriaznivý stav, vynaložiť polovicu mimoriadnych výdavkov na syna. Ak má výživné slúžiť na dorovnanie životnej úrovne, a nie pokrytie základných potrieb, okresný súd sa nijakým spôsobom nezaoberal, akým spôsobom by 200,- Eur mesačne na obdobie 2 týždňov zvýšilo úroveň maloletého A.. Otec maloletého dieťaťa zotrval na odvolacom návrhu, ktorý vyjadril v alternatívnom petite. K odvolaniu doložil listiny, podľa textu odvolania.

13. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá navrhla rozsudok okresného súdu v dotknutých výrokových častiach potvrdiť. Žiadne skutočnosti uvádzané otcom maloletého v odvolaní ju nevylučujú zo striedavej osobnej starostlivosti. I keď má nižší príjem, zdravotné ťažkosti, starostlivosť o maloletého zvláda. Nie je pravdou, že sa by sa nesnažila o hľadanie zamestnania. Matke sa podarilo uzavrieť pracovný pomer na kratší pracovný čas, a to 20 hodín týždenne, ktorý jej vznikol 09.04.2024. Hrubý mesačný príjem je 450,- Eur. Jedná sa o registrovaný sociálny podnik, a to chránenú dielňu, kedy jej bol pridelený aj pracovný asistent, avšak všetku pridelenú prácu je schopná zvládnuť. Na

mimoriadne výdavky maloletého sú povinní prispievať obidvaja rodičia, každý v 1/2, preto nie je dôvod zohľadniť to, že otec v minulosti hradil mimoriadne výdavky maloletého. Otec je poberateľom daňového bonusu, ktorý je v súčasnosti cca 140,- Eur mesačne. Otec nikdy nerozporoval náklady na maloletého zo strany matky, ani iné výdavky, ktoré matka uvádzala, a preto okresný súd nemal dôvod túto zhodu účastníkov konania neakceptovať. Nie je pravdou, že by okresný súd vyčítal otcovi, že investuje do investičných fondov a je schopný platiť viacero poistení. Okresný súd len poukázal na to, že aj tieto skutočnosti sú dôkazom otcových majetkových pomerov, že má dostatočné finančné prostriedky, nielen na bežné výdavky, ale aj na to, aby investoval, a tým si následne zvýšil svoje majetkové pomery. Mesačná suma vo výške 150,- Eur do investičných fondov sa javí ako značná čiastka, a preto bolo potrebné i túto sumu zohľadniť v rámci rozhodnutia okresného súdu. Majetkové pomery otca sú zásadne odlišné od majetkových pomerov matky. Ak je otec schopný prispievať na investície, je v jeho možnostiach a schopnostiach hradiť aj výšku výživného, ktorú určil okresný súd. Otec si hradí dve životné poistenia, je vlastníkom dvoch rodinných domov s priľahlými pozemkami. Čo sa týka výšky výživného okresný súd vyslovil svoj názor v čase, keď otec maloletého dieťaťa tvrdil, že sa na výživnom chce dohodnúť a žiadal pracovníčku kolízneho opatrovníka v tomto smere o pomoc, resp. usmernenie. Matka uviedla, že otec má reálne schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť tak, ako bola určená okresným súdom, preto žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť doložením listín k vyjadreniu, podľa textu vyjadrenia.

14. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletého dieťaťa. Podľa neho vyjadrenie matky nemení nič na tom, že okresný súd neustálil výdavky na maloletého A., neustálil jej mieru invalidity a pracovnej schopnosti, nesprávne vyhodnotil majetkové pomery otca a porušil právo na spravodlivý proces jednostranným prístupom k dokazovaniu, neprihliadol na poberanie prídavku na dieťa zo strany matky, nezohľadnil poskytnuté mimoriadne úhrady zo strany otca a neskúmal vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti, keď sám okresný súd v napadnutom rozsudku vyhodnocoval údajne veľmi nepriaznivú životnú situáciu matky s konštatovaním o jej značných zdravotných obmedzeniach. K zamestnaniu matky otec maloletého dieťaťa uviedol, že na pojednávaní matka neuviedla žiadnu informáciu, že by sa uchádzala o zamestnanie alebo, že by mala podpisovať pracovnú zmluvu, ale pokiaľ sa zamestnala v deň vyhlásenia rozhodnutia, tak ide o podstatnú skutočnosť, ktorú okresný súd nezohľadnil. Už len toto zamestnanie zvyšuje príjem matky, čo je dôvodom na vyhovenie odvolania otca s poukazom aj na dohodnutú mzdu matky podľa uzavretej pracovnej zmluvy. Zamestnanie matky umocnilo potrebu skúmania miery invalidity a pracovných schopností matky. K doloženej lekárskej správe ohľadne výrazného obmedzenia matky si nájsť prácu, otec maloletého dieťaťa poukázal na samotné vyjadrenie matky, ktorá pri zamestnaní nepotrebuje asistenta, ak túto prácu je schopná zvládnuť sama. Týmto bolo potvrdené vyjadrenie otca maloletého dieťaťa o pochybnostiach obsahu lekárskej správy na matku maloletého dieťaťa. Výrok rozsudku okresného súdu, podľa ktorého sa obidvaja rodičia majú podieľať na mimoriadnych výdavkoch maloletého dieťaťa v 1/2 je značne problematický, pretože ad absurdum ak bude mimoriadny výdavok v hodnote 5.000,- Eur, a tento matka vynaloží, tak otec je povinný sa na jeho úhrade podieľať v 1/2. Takýto výrok rozsudku okresného súdu je značne nepredvídateľný k mimoriadnym výdavkom do budúcna. Pokiaľ okresný súd mal za to, že matka nemôže byť poberateľkou daňového bonusu, tak ak sa zamestnala, nič jej nebráni k tomu, aby si tento daňový bonus uplatňovala ona. Otec maloletého dieťaťa zotrval na podanom odvolaní.

15. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka v podaní zo dňa 17.07.2024. Žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že počas striedavej osobnej starostlivosti o maloletého A. táto jej starostlivosť nevykazuje žiadne nedostatky. Matka je schopná zabezpečiť dieťaťu potrebnú starostlivosť, a to, aj keď jej príjem sa pohyboval na úrovni 395,- Eur mesačne. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom životná úroveň otca je neporovnateľne vyššia ako životná úroveň matky, čo správne zohľadnil okresný súd vo výške výživného. Matka sa uchádzala o zamestnanie, zúčastnila sa viacerých pohovorov, avšak až vo večerných hodinách dňa 04.04.2024, keď bolo rozhodnuté rozsudkom okresného súdu, jej zamestnávateľ oznámil, že s ňou uzavrie pracovnú zmluvu. Aj po podpísaní pracovnej zmluvy, keď príjem matky sa zvýšil o mzdu zo zamestnania, jej majetkové a príjmové možnosti sú na inej úrovni, ako sú pomery na strane otca. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa spochybňuje zdravotnú dokumentáciu, resp. lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu matky maloletého dieťaťa, tak takýto postup nie je vhodný, ak lekár sa v určitej veci vyjadril na základe jeho znalostí, schopností a skúseností. Pracovné zameranie, ktoré má matka, je zameraním ľahkej práce ako poutieranie solárií, ich dezinfekcia, udržiavanie čistoty v mieste výkonu práce a pod.. Daňový bonus na maloletého syna otec vždy poberal a naďalej aj poberá. Otec má reálne schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť určenú okresným súdom.

16. Do dátumu rozhodnutia krajským súdom ďalšie podania účastníkov konania nenasledovali.

17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, kedy nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, a za aplikácie ust. , , napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku II. v spojení so závislým výrokom III. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletého dieťaťa, bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -205 zo dňa 13.08.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 13.08.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

19. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok okresného súdu vo výroku II. v spojení so závislým výrokom III. o trovách prvoinštančného konania, ktorým bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s vyjadrením výkonu intervalu tejto striedavej osobnej starostlivosti rodičmi maloletého dieťaťa, s určením zastupovania, spravovania majetku maloletého dieťaťa obidvoma rodičmi a určenia vyživovacej povinnosti otcovi maloletého dieťaťa v sume 200 Eur mesačne s vyjadrením splatnosti, povinnosti rodičov uhrádzať mimoriadne výdavky maloletého dieťaťa, a to každému v 1/2, s vyjadrením poberania daňového bonusu na maloleté dieťa otcom a prídavkov na maloleté dieťa matkou maloletého dieťaťa s tým, že trvalým bydliskom maloletého dieťaťa bude jeho aktuálne bydlisko.

20. Otec maloletého dieťaťa v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozsudku okresného súdu, porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ak bola porušená rovnosť strán v konaní, pretože okresný súd ukladal povinnosti otcovi, ale nie matke v rámci vykonávaného dokazovania. Ďalej namietal nevykonanie dokazovania k miere invalidity matky, k možnosti jej zamestnania sa, ak má úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou. Otec namietal, že neboli splnené podmienky pre striedavú osobnú starostlivosť pre nepriaznivý zdravotný stav matky, ktorá nie je schopná zabezpečiť dieťaťu nevyhnutné potreby, nemá príjem, a preto okresný súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi na krytie výdavkov matky počas striedavej osobnej starostlivosti, keď maloletého bude mať u seba. Namietal zisťovanie majetkových pomerov na jeho strane, ako aj neprimeranú výšku vyživovacej povinnosti pokiaľ dieťa má len 13 rokov. Ďalším odvolacím dôvodom otca maloletého dieťaťa bolo namietanie, že okresný súd nevyhodnotil to, že matka poberá prídavok na dieťa. Podľa otca maloletého dieťaťa je rozsudok okresného súdu zmätočný, ak na jednej strane sa konštatuje nedostatok príjmov matky, potrebu výživného na základné potreby maloletého dieťaťa, na druhej strane rozsudkom okresného súdu sa jej dáva povinnosť hradiť mimoriadne výdavky maloletého dieťaťa v 1/2. Otec maloletého dieťaťa mal za to, že vo výsledku vykonaného dokazovania, skutkových zistení došlo následne aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ak pre výšku vyživovacej povinnosti určenú otcovi maloletého dieťaťa neboli okresný súdom ustálené mesačné náklady maloletého dieťaťa v zmysle odseku 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Mimo týchto odvolacích dôvodov otec maloletého dieťaťa poukázal aj na to, že mimoriadne výdavky primárne hradil on, a preto okresný súd mal uvedené zohľadniť v nižšej výške výživného. Otec maloletého dieťaťa preto v dotknutých výrokoch žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že maloletý bude zverený do jeho osobnej starostlivosti a pre matku určené minimálne zákonné výživné a pokiaľ odvolací súd dospeje k názoru vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, aby otcovi maloletého dieťaťa neurčil výživné, prípadne ho určil v minimálnej výške na tvorbu úspor, ak okresným súdom určené výživné je neprimerane vysoké.

21. Primárne krajský súd uvádza, vzhľadom k odvolaciemu dôvodu otca maloletého dieťaťa o nedostatočnom dokazovaní pred okresným súdom a k listinám doručovaným v odvolacom konaní v rámci doručovania podaní, že pre posúdenie odvolania otca maloletého dieťaťa nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, ak podľa názoru krajského súdu okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre rozhodnutie. Podľa krajského súdu postačovala na preskúmanie veci spisová dokumentácia, naviac, ak odvolateľ-otec maloletého dieťaťa nevzniesol žiaden presvedčivý dôkaz

potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , , ). Krajský súd k svojmu postupu a rozhodnutiu ako aj k odvolaciemu dôvodu otca maloletého dieťaťa o nedostatočnom dokazovaní dodáva, že tento odvolací dôvod nebol relevantný, ak okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav veci v akceptovateľnom rozsahu, z ktorého zisteného skutkového stavu okresným súdom vychádzal aj odvolací súd.

22. Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom okresného súdu, jeho odôvodnením, krajský súd mal za to, že nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie a ani o zmätočné rozhodnutie, pretože okresný súd riadnym spôsobom zdôvodnil skutkové zistenia a právne posúdenie veci. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu spĺňa náležitosti vyžadované ust. , ak okresný súd jasne vysvetlil svoje skutkové zistenia a následne ich právne posúdil, uviedol dôkazy, z ktorých vychádzal. Odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu bolo presvedčivé a zákonne požadovaným spôsobom prijaté závery zdôvodnené.

23. Krajský súd sa v podrobnosti oboznámil s priebehom postupu konania pred okresným súdom a nezistil, že by došlo k porušeniu práva otca maloletého dieťaťa na spravodlivý proces, t.j., že by okresný súd nerovnaké povinnosti ukladal jemu ako otcovi a matke. Krajským súdom nebolo zistené, že by bola porušená rovnosť strán v konaní pred okresným súdom. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že zásada rovnosti účastníkov konania v procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok pri rozhodovaní o právach a povinnostiach. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každého účastníka v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane, resp. voči druhému účastníkovi konania. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavnoprávnych princípov súdneho konania spočíva v tom, že všetci účastníci súdneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Táto zásada sa premieta aj v spôsobe vedenia konania, priebehu dokazovania. Krajský súd v postupe konania, priebehu dokazovania pred okresným súdom, cieľom ktorého bolo zistiť skutočný stav veci, nezistil, že by niektorý z účastníkov mal možnosť podstatnej výhody, resp. nevýhody oproti druhému účastníkovi t.j., že by matka mala oproti otcovi v konaní pred okresným súdom výhodnejšie, resp. priaznivejšie postavenie. Nebola zistená diskriminácia žiadneho účastníka v konaní pred okresným súdom, pretože okresný súd pri posúdení osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, podmienok výkonu starostlivosti tak u matky ako aj otca, v spojení so zisťovaním ich majetkových pomerov vychádzal zo zákonných kritérií, s dôrazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

24. Okresný súd vecne správne rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti rodičov maloletého dieťaťa. Zo spisového materiálu, z vykonaného dokazovania, s prihliadnutím aj na vyjadrenie matky maloletého dieťaťa podaním zo dňa 17.07.2024 bolo zistené, že striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa prebieha osem mesiacov, dieťa je spokojné. Podľa výsledkov dokazovania nebolo zistené, že by matka maloletého dieťaťa nespĺňala podmienky na výkon striedavej osobnej starostlivosti, neboli zistené nedostatky vo výkone tejto striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa počas doby výkonu starostlivosti o maloleté dieťa v intervale, ktorý pripadá na matku. Podľa výsledkov dokazovania maloletý má vrúcny vzťah k obidvom rodičom, vyjadril sa k zachovaniu striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch a naviac sám otec maloletého dieťaťa uviedol, že so striedavou osobnou starostlivosťou nemá problém, súhlasí s ňou, vie sa s matkou na takejto starostlivosti dohodnúť. Vzhľadom k uvedenému, s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa, krajský súd nezistil zákonný priestor pre zmenu tejto formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, a teda, pre vyhovenie odvolaciemu návrhu otca maloletého dieťaťa o jeho zverení do výlučnej osobnej starostlivosti otcovi maloletého dieťaťa, a tým v tejto časti odvolací dôvod otca nebol vyhodnotený ako opodstatnený.

25. K určenej vyživovacej povinnosti otcovi maloletého dieťaťa okresným súdom vo výške 200,- Eur mesačne, otec maloletého dieťaťa namietal, že je neprimerane vysoké, namietal zisťovanie majetkových pomerov na strane otca, ako aj nezohľadnenie toho, že matka poberá prídavok na dieťa s tým, že okresným súdom neboli ustálené mesačné náklady maloletého, nevyhnutné k určeniu vyživovacej povinnosti otcovi.

26. K námietke otca o nezohľadnení poberania prídavku na maloleté dieťa matkou, krajský súd uvádza, že prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi či inej oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na dieťa nenahradzuje plnenie si tejto primárnej zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, prídavok na dieťa nesupluje vyživovaciu povinnosť rodiča, resp. ju nenahrádza, hoci sa nevylučuje, aby vyplácaný rodinný prídavok bol sčasti použitý aj na úhradu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

27. K rozsahu dokazovania vykonaného okresným súdom pre určenie vyživovacej povinnosti otcovi maloletého dieťaťa tak, ako už uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vyššie, tento dal základ pre vecne správne rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otcovi maloletého dieťaťa v sume 200,- Eur mesačne i za rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, ak zrozumiteľným spôsobom vyjadril východiská, ktoré aplikoval pri určení tejto vyživovacej povinnosti a jedným z nich bolo posúdenie majetkových pomerov obidvoch rodičov maloletého dieťaťa. K odvolaciemu dôvodu otca maloletého dieťaťa, že okresným súdom neboli ustálené mesačné náklady (výdavky) maloletého sa poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, keď sa dokazujú len mimoriadne, resp. zvláštne výdavky osoby odkázanej na vyživovaciu povinnosť svojich rodičov, nie bežné výdavky ako strava, ošatenie, hygienické potreby, obuv, školské potreby, ktoré sú približne rovnaké u maloletých rovnakého veku, t.j. súdy vychádzajú z paušalizácie bežných výdavkov, t.j. v danej veci nebolo potrebné detailné dokazovanie výdavkov na maloleté dieťa. Predsa okresný súd v odseku 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku zvýraznil to, že maloletý A. navštevuje 7. ročník základnej školy, je zdravý, venuje sa športovým aktivitám, predovšetkým hrá vodné pólo a náklady na maloletého predstavujú bežné náklady na stravu, hygienu, ošatenie, školské pomôcky a športové aktivity. U maloletého, ktorý je vo veku 13 rokov, neboli zistené potreby na mimoriadne, resp. zvláštne výdavky, ktoré by bolo nevyhnutné dokazovať, preto aj námietka (ne)vykonaného dokazovania ohľadne mesačných nákladov na maloleté dieťa nebola opodstatnená.

28. Okresný súd vecne správne zisťoval majetkové pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa a správne pri zistení týchto majetkových pomerov konštatoval rozdielnu životnú úroveň rodičov maloletého dieťaťa, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti.

29. Pri zisťovaní majetkových pomerov, životnej úrovne rodičov maloletého dieťaťa okresný súd správne poukázal na zdravotné obmedzenia matky maloletého dieťaťa, ktorá je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku v sume 395,- Eur. Ak aj podľa lekárskeho posúdenia má matka maloletého dieťaťa pre svoj zdravotný stav obmedzené možnosti uplatnenia sa na pracovnom trhu, tak krajský súd uvádza, že ide o odborné medicínske zhodnotenie, vo vzťahu ku ktorému nemá súd odbornú medicínsku spôsobilosť k spochybneniu takéhoto lekárskeho zhodnotenia, a preto nemohol akceptovať ani odvolací dôvod otca maloletého dieťaťa o spochybňovaní takéhoto lekárskeho posúdenia. Ak aj matka v odvolacom konaní uviedla, že sa zaujíma o možnosť zamestnania, čo sa jej podarilo uzavretím pracovnej zmluvy dňa 04.04.2024 s mesačnou mzdou 450,- Eur, tak jej nie je možné uprieť snahu zamestnať sa i napriek zdravotnému obmedzeniu a túto snahu nie je možné posúdiť na ujmu jej postavenia vo výkone osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a plnení si vyživovacej povinnosti, ktorú má, tak ako sa toho domáhal otec v odvolaní, keď namietal, že matka sa môže zamestnať, a ak sa zamestnala a má z tohto zamestnania príjem, tak podľa otca maloletého dieťaťa nie je na mieste okresným súdom určená jemu vyživovacia povinnosť, počas výkonu striedavaj osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. I táto možnosť zamestnania neneguje skutočnosť zdravotného obmedzenia matky maloletého dieťaťa pri uplatňovaní sa na trhu práce.

30. Do okruhu zisťovania majetkových pomerov rodičov maloletého dieťaťa, krajský súd zvýrazňuje, predsa nepatrí len príjem zo zamestnania, ale aj komplexne vlastníctvo hnuteľných, nehnuteľných vecí, majetkových práv, pohľadávok, ktoré v súhrnnosti dávajú obraz o majetkovej situácii každého z rodičov. Okresný súd vecne správne poukázal na majetkové pomery otca maloletého dieťaťa v odseku 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý má čistý mesačný príjem 1.710,16 Eur, je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to dvoch rodinných domov s priľahlými pozemkami, majiteľom investičných fondov J., K. a okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť. Matka maloletého dieťaťa nie je vlastníkom nehnuteľností, okrem vyživovacej povinnosti voči maloletému má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére z iného vzťahu. Matka nemá zabezpečené vlastné bývanie, býva u rodičov.

31. Za zistenia majetkových pomerov rodičov maloletého dieťaťa, ich životnej úrovne okresný súd vecne správne v odseku 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku skonštatoval, že životná úroveň otca je vyššia, v dôsledku čoho za správneho právneho posúdenia, aplikácie ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, dospel k záveru, že je povinnosťou otca maloletého dieťaťa prispievať rozsiahlejšie na uspokojovanie životných potrieb dieťaťa ako matka. Okresný súd správne poukázal na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov maloletého dieťaťa, ktorá je rovnaká avšak pokiaľ životná úroveň oboch rodičov nebola rovnaká a u otca bola vyššia, tak bolo na mieste určiť vyživovaciu povinnosť otcovi maloletého dieťaťa, výška ktorej bola primeraná k majetkovým pomerom, k životnej úrovni otca maloletého dieťaťa a k nákladom maloletého dieťaťa. Podľa názoru krajského súdu, okresný súd správne postupoval, ak životnú úroveň otca premietol do výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu, ktorá podľa názoru krajského súdu nie je neprimeranie vysoká. Ak aj otec maloletého dieťaťa namietal, že nebolo zohľadnené to, že mimoriadne výdavky na maloleté dieťa prevažne uhrádzal on, tak okresný súd napadnutým rozsudkom podľa výroku II. uložil obidvom rodičom povinnosť uhrádzať mimoriadne výdavky každému v 1/2, aby podieľanie sa na týchto mimoriadnych výdavkoch obidvoma rodičmi bolo vyvážené. Nie je namieste odvolací dôvod otca maloletého dieťaťa, že určením vyživovacej povinnosti otcovi na maloleté dieťa počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti v intervale u matky má hradiť výdavky matky, ak okresný súd zreteľne za aplikácie ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine uviedol, že určené výživné 200,- Eur mesačne otcovi zabezpečí rovnakú životnú úroveň dieťaťa u obidvoch rodičov, t.j. ide o úhradu nákladov na maloleté dieťa, nie na úhradu nákladov matky. Z titulu zabezpečenia rovnakej životnej úrovne dieťaťa u obidvoch rodičov určením výživného 200,- Eur mesačne otcovi maloletého dieťaťa potom podľa názoru okresného súdu, ktorému nemožno v tomto smere nič vytknúť, nebol priestor určiť výživné otcovi maloletého dieťaťa na tvorbu úspor, účelom ktorých je riešiť situáciu maloletého dieťaťa nie aktuálnu, ale do budúcna, pretože úspory na rozdiel od výživného predstavujú výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného.

32. K určeniu vyživovacej povinnosti otcovi maloletého dieťaťa v sume 200,- Eur mesačne, t.j. k správnosti rozhodnutia okresného súdu pristupuje aj ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine. Zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rovnakých týždenných intervaloch a neurčenie výživného by v zmysle tejto zákonnej úpravy malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, teda rovnakých majetkových pomerov matky a otca, rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Výsledky dokazovania pred okresným súdom však preukázali, že pomery, a to majetkové pomery matky a otca maloletého dieťaťa nie sú rovnaké, ak otec maloletého dieťaťa oproti matke má vyššiu životnú úroveň, na ktorej maloleté dieťa má právo sa podieľať, čo sa vyjadrilo v určení vyživovacej povinnosti otcovi maloletého dieťaťa. Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké, ako to bolo v danej veci, súd rozhodne o určení výživného, k čomu aj pristúpil okresný súd vo výroku II. rozsudku okresného súdu, ktorá výška výživného odzrkadľovala potreby maloletého dieťaťa a na druhej strane schopnosti, možnosti otca ako povinného rodiča z tejto okresným súdom určenej vyživovacej povinnosti, a preto nebolo možné dospieť k záveru, že výživné je neprimerane vysoké. Neurčenie výživného pri striedavej osobnej starostlivosti prichádza do úvahy v prípade, ak obaja rodičia majú približne rovnaké pomery. Pri výkone striedavej osobnej starostlivosti sa vyžaduje, aby maloleté dieťa v osobnej starostlivosti toho ktorého rodiča malo zabezpečené rovnaké podmienky, t.j. tak v čase, keď je u otca, ako aj u matky. Určené výživné otcovi maloletého dieťaťa v sume 200,- Eur mesačne je primerané k tomu, aby aj matka maloletému dieťaťu mohla v čase, keď je dieťa v jej starostlivosti, poskytnúť aspoň porovnateľnú životnú úroveň, ako mu môže poskytnúť otec. Určite nemožno mať za správne a vhodné, aby dieťa starostlivosť svojich rodičov voči svojej osobe hodnotilo cez možnosti, ktoré mu môže jeden alebo druhý rodič poskytnúť vzhľadom na jeho zárobkové (majetkové) možnosti, čo sa vylúči práve určením vyživovacej povinnosti toho rodiča, ktorého životná úroveň je vyššia oproti druhému rodičovi. Aj túto okolnosť rešpektoval okresný súd pri určení vyživovacej povinnosti otcovi maloletého dieťaťa. Práve z dôvodu, aby aj matka v čase, keď je maloletý v jej osobnej starostlivosti mu mohla zabezpečiť rovnaké podmienky, ako v čase keď je u otca, bolo správne, ak súd prvej inštancie uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť prispievať matke uvedeným výživným.

33. Ani jeden z odvolacích dôvodov nebol relevantný, pretože pred okresným súdom v dostatočnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie, v rovnakej miere boli zachované práva účastníkov konania a nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. K rozsahu odôvodnenia rozsudku krajského súdu sa poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť v tom, že ani v konaní o opravnom prostriedku

odvolací súd nie je povinný dať odpoveď na každý odvolací argument, ale len na tie, ktoré mali pre vec podstatný a zásadný význam, k čomu rozsudkom krajského súdu a jeho odôvodnením došlo. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. v spojení aj so závislým výrokom III. o trovách prvoinštančného konania bol potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o trovách odvolacieho konania podľa , .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.