Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/103/2023

Potvrdené rozhodnutím 13CoP/150/2024
„Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Táni Rapčanovej, vo veci navrhovateľa - manžela: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXXX/X, XXX XX D., zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária BURIK s.r.o., so sídlom Námestie Svetozára Hurbana Vajanského 2, 036 01 Martin, IČO: 52 804 364 a manželky navrhovateľa: E. B., C. F., nar. XX.XX.XXXX, t.č. trvale pobytom G. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou, so sídlom H. I. XXXXX/XXX, XXX XX A., v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom ako rodičia, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, so sídlom Novomeského 4, 036 01 Martin, na čas po rozvode, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17P/103/2023-126 zo dňa 04. apríla 2024 vo výroku II. v spojení so závislým výrokom III. o trovách prvoinštančného konania takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17P/103/2023-126 zo dňa 04. apríla 2024 v napadnutom výroku II. v spojení so závislým výrokom III. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou vo veci navrhovateľ - manžela: A. B., C. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária BURIK s.r.o., so sídlom Námestie Svetozára Hurbana Vajanského 2, 036 01 Martin, IČO: 52 804 364 a manželky navrhovateľa: E. B., C. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Katarína Turanská, advokátka so sídlom Štúrovo námestie 10520/13B, 036 01 Martin v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom ako rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, Novomeského 4, 036 01 Martin, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľa A. B., C. B., nar. X.X.XXXX a manželky navrhovateľa E. B. ( pred tým D. ), C. F., nar. XX.X.XXXX uzavreté 17.10.2015, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Vrútky, zväzok 4, ročník 2015, str. 180, poradové číslo 58 rozvádza.

II. O úprave práv a povinností k maloletému A. B., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode súd rozhodol takto:

- Maloletý A. sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

- Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého A. od nedele nepárneho kalendárneho týždňa od 15.00 hod. do nedele párneho kalendárneho týždňa do 15.00 hod.

- Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého A. od nedele párneho kalendárneho týždňa od 15.00 hod. do nedele nepárneho kalendárneho týždňa do 15.00 hod.

- Rodič, ktorý končí svoju osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, odovzdá maloleté dieťa druhému rodičovi v stanovenom čase, v mieste bydliska toho rodiča, ktorý preberá starostlivosť o maloleté dieťa.

- Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

- G. A. B., nar. X.X.XXXX je povinný platiť na maloletého A. B., nar. X.X.XXXX výživné v sume 200,- € mesačne, splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám matky vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

- Mimoriadne výdavky na maloleté dieťa sú povinní rodičia uhrádzať každý v 1 do 5-tich dní od preukázania týchto výdavkov rodičom, ktorý tieto výdavky vynaložil.

- Daňový bonus na maloleté dieťa si bude uplatňovať otec maloletého dieťaťa.

- Prídavky na maloleté dieťa bude poberať matka maloletého dieťaťa.

- Trvalým bydliskom maloletého dieťaťa bude jeho aktuálne bydlisko.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 11.12.2023 navrhovateľ – otec žiadal, aby jeho manželstvo s E. B. bolo rozvedené, pričom dôvodil tým, že medzi manželmi začali čoraz častejšie sa prejavovať názorové nezhody a ako manželia nežijú cca 2 roky, citovo sa odcudzili. Navrhovateľ – otec uviedol, že sa snažil viackrát o obnovenie manželského spolužitia, avšak bezvýsledne. Nie je predpoklad, že by bolo manželstvo obnovené. 1.7.2023 sa manželka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, aj so svojou dcérou H., ktorú mala z iného vzťahu, pričom sa odsťahovala k svojim rodičom. Spoločný syn A. sa rozhodol zostať bývať s navrhovateľom – otcom. Majú vytvorený pekný vzťah. Uviedol, že sa dokáže o syna po všetkých stránkach postarať a preto žiada, aby mu bol zverený do osobnej starostlivosti s tým, že manželke – matke bude určené výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima.

2. K návrhu sa vyjadrila manželka navrhovateľa – matka prostredníctvom právnej zástupkyne a uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, manželstvo je dlhodobo rozvrátené a nie je predpoklad, že by aj v budúcnosti mohlo plniť svoj účel. Uviedla, že zo spoločnej domácnosti odišla najmä z dôvodu, že jej mama je onkologický pacient a treba sa o ňu starať, avšak so synom A. je stále v kontakte, aj osobne, aj telefonicky. Stretávali sa v škole i mimo nej. Uviedla tiež, že sama má dlhodobo zdravotné problémy, má reumatickú artritídu a bola dlhodobo práceneschopná a z toho dôvodu sa nemohla stretávať s maloletým v rámci časových intervalov, ktoré jej boli stanovené lekárom. Snažila sa však prispôsobiť týmto intervalom stretnutia so synom. Všetko fungovalo veľmi dobre. Nie je pravdou, že by syna opustila, odišla od manžela, nie od syna. Uviedla, že maloletý sa venuje športovej činnosti, hráva vodné pólo, pokiaľ sa jej dá, tak sa zúčastňuje aj zápasov, aj tréningov. S maloletým, aj so svojou dcérou z predchádzajúceho vzťahu chodievajú na výlety. V súčasnej dobe si maloletého s manželom striedajú v týždňových intervaloch a takáto starostlivosť vyhovuje všetkým. Aj maloletý je s tým spokojný, preto navrhuje zveriť maloletého striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a pokiaľ ide o výšku výživného, tak uviedla, že manželov príjem je podstatne vyšší, ako jej, manžel poberá aj daňový bonus a prídavky na dieťa. Uviedla, že toho času je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a jej príjem je 590,- € - 610,- €. Zároveň požiadala z titulu svojho nepriaznivého zdravotného stavu o invalidný dôchodok, na rozhodnutie aktuálne čaká.

3. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 3.1.2024 uviedol, že navrhovateľ – otec býva so synom v rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. V domácnosti má maloletý vytvorené vhodné podmienky pre svoj rozvoj. Navrhovateľ – otec je zamestnaný ako príslušník ZVJS Sučany. Poberá daňový bonus. Po odchode matky zo spoločnej domácnosti, maloletý A. zostal v domácnosti otca, s matkou sa stretával podľa otca cez víkendy. Otec uviedol, že trvá na svojom návrhu, ale bude rešpektovať názor maloletého dieťaťa. Ak by bola schválená dohoda rodičov o striedavej osobnej starostlivosti žiada o špecifikáciu aj stretnutia počas Vianočných sviatkov a letných prázdnin. Manželka navrhovateľa – matka býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov, na poschodí má vytvorenú vlastnú bytovú jednotku. V spoločnej domácnosti žije so svojou dospelou dcérou z predchádzajúceho vzťahu Natáliou, ktorá študuje na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Maloletý A. má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky. Matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a už má schválený polovičný invalidný dôchodok, ale jeho výšku nevie, nakoľko jej nebol zaslaný ešte výmer zo sociálnej poisťovne. Žiada o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Bol zisťovaný aj názor maloletého A.. Uviedol, že navštevuje 7 ročník základnej školy I., učí sa dobre, len mu nejde matematika. Od decembra 2023 prebieha striedavá osobná starostlivosť v týždenných intervaloch a takto mu to vyhovuje. Má veľmi vrúcny vzťah s obidvomi rodičmi, ako aj s nevlastnou sestrou H., aj so starými rodičmi z obidvoch strán.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:

5. Navrhovateľ – otec uviedol, že na podanom návrhu trvá. Uviedol, že spočiatku bolo manželstvo dobré, tesne pred narodením maloletého A. sa k nemu manželka presťahovala, ale v tom čase ešte manželia neboli, brali sa až v roku 2015. Fungovali lepšie v čase, keď ešte neboli manželia. Následne vytvorili peknú rodinu a žili spolu veľmi pekne, ako kompletná rodina, aj s dospelou dcérou manželky. Vyskytli sa

menšie nezhody, ale v podstate fungovali. Prvá väčšia nezhoda bola ohľadne krstu, pretože on bol proti a manželka napriek tomu dala A. pokrstiť. Ďalšia veľká nezhoda bola, keď raz prišiel domov v októbri 2021 a našiel manželku telefonovať a počul ako človeku v telefóne rozpráva, aký je pekný, zábavný a ako im je spolu dobre. V každom prípade to nebol pracovný telefonát tak, ako manželka tvrdila. Od tej doby začali medzi nimi nezhody, potom sa on cítil odstrkovaný, dôležitejší boli kamaráti, kolegyne a s ním nechcela manželka nikde ísť. Častou témou nezhôd boli aj navrhovateľovi rodičia, uznáva, že sú problémoví, otec si vypije, mama fajčí a on návštevy obmedzil. Uviedol, že z jeho strany nie je šanca na obnovenie manželského spolužitia. Na rozvode trvá.

6. K písomnému vyjadreniu matky ohľadne výživného na maloletého uviedol navrhovateľ – otec, že v zásade hradí všetky mimoriadne výdavky na maloletého a tieto by hradil aj naďalej, avšak bez určenia výživného. V prípade, ak by výživné bolo určené, nech je určené na úspory, pretože matka si môže dovoliť bežné výdavky a vie si dovoliť dávať A. aj vreckové a chodiť na výlety a teda dokáže zabezpečovať A. vyššiu životnú úroveň. Navrhovateľ – otec uviedol, že sa s manželkou vedia dohodnúť na striedavej osobnej starostlivosti a to tak, že by každý nepárny týždeň bol maloletý u otca a každý párny týždeň u matky s tým, že odovzdávanie by prebiehalo v nedeľu o 15 hod.

7. Manželka navrhovateľa – matka uviedla, že ohľadne spolužitia všetko to, čo uviedol manžel je pravda. Spočiatku bolo všetko dobré, avšak sa začali vyskytovať drobné nezhody. Následne sa jej zhoršil zdravotný stav, bola PN zhruba rok, má reumu 3 stupňa. Najväčší problém bol to, že spolu s manželom nekomunikovali, povedal jej, že problémy nemajú, že o tom netreba rozprávať, bolo ale kopu veci, ktoré riešil poza jej chrbát a dozvedela sa to od cudzích ľudí. Keď sa ho na to priamo opýtala, povedal jej, že to nie je jej vec, aby to neriešila. O deti sa vždy starala napriek tomu, čo tvrdí manžel a starala sa aj vtedy, keď už bola veľmi chorá a snažila sa aj pracovať. Pomáhala manželovi, lebo mal úver, tak ho pomáhala splácať. Neexistovalo, že my ako rodina, ale manžel stále rozprával, že on kúpil toto, on kúpil tamto a podobne. Ona všetky peniaze z vysporiadania BSM z predchádzajúceho manželstva previedla na účet terajšieho manžela a keď niečo potrebovala kúpiť, tak si musela vypýtať kartu k účtu, lebo svoju nemala. Manžel jej tvrdil, že druhá karta sa vybaviť nedá. Pokazila sa medzi nimi aj intímna stránka. Vo vzťahu sa začala cítiť menejcenná, stále počúvala, že manžel kúpil toto, tamto, že investoval, až to vyústilo do toho, že zo spoločnej domácnosti odišla. Žiadnu známosť však nemá, žije u svojich rodičov. S návrhom na rozvod manželstva súhlasí, súhlasí aj so striedavou starostlivosťou, lebo tak fungujú doteraz, vedia sa dohodnúť, nie je s tým problém. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že musela zo zamestnania predchádzajúceho odísť pre akútne ochorenie, má postihnutú hornú časť tela, v rukách málo čo udrží. Je pre ňu ťažké, vzhľadom na tento hendikep sa zamestnať. Uviedla, že má priznaný čiastočný invalidný dôchodok, má uznaných 55 %. Doteraz bola na podpore v nezamestnanosti.

8. Pokiaľ ide o majetkové pomery účastníkov ako rodičov maloletého A., tak navrhovateľ – otec preukázal potvrdením od zamestnávateľa svoj čistý mesačný príjem 1.710,16 €. Ďalej otec v zmysle predložených LV je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území D., zapísaných na LV č. XXXX a to rodinného domu a priľahlých pozemkov o výmere 640 m2, tak isto je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastrálnom území D. na LV č. XXX rodinný dom, súpisné číslo 2291 záhrada a zastavané plochy a nádvoria o výmere 515 m2. Ďalej otec deklaroval pravidelné investovanie do investičných fondov ČSOB a.s. v sume 150,- € mesačne. Otec tiež deklaroval výdavky a to energie na domácnosť 170,- €, vodné stočné 15,- € mesačne, PHM 120,- € mesačne, komunálny odpad 6,66 €, drevo na kúrenie v celkových nákladoch 500,- € na rok, čo predstavuje 41,66 € mesačne. Naviac otec platí životné poistky sebe, aj synovi, poistky na rodinné domy, úrazové poistenie, poistenie motorového vozidla, ďalej spláca úver do Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 104,36 €. Ďalej má náklady súvisiace s bežnými výdavkami na stravu, ošatenie, kultúru a podobne. Otec predložil tiež do spisu rôzne pokladničné bločky, ktoré preukazujú, že zakupuje synovi okrem bežných vecí, tiež veci hodnotnejšie, teda má mimoriadne výdavky, napr. MP3 prehrávač, rôzne príslušenstvo na bicykel, ako fľaša, blikačka, košík, rukavice, zakúpil zubnú sprchu, elektronickú čítačku kníh, zapožičal mu lyžiarsku výstroj a podobne.

9. Na druhej strane matka k svojim majetkovým pomerom uviedla, že poberala podporu v nezamestnanosti od 590,- € do 610,- €, aktuálne je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku od apríla 2024 v sume 395,- € a súčasne predložila do spisu lekársku správu z reumatologickej ambulancie, z ktorej vyplýva, že matka trpí reumatoidnou artritídou na viacerých miestach s tým, že ide

o pacientku s aktívnym zápalovým autoimunitným, reumatickým ochorením, s postihnutím periférnych kĺbov, s rozvojom predčasnej sekundárnej generalizovanej osteoartrózy. Ochorenie je pokročilé, tretie štádium z maximálnych štyroch štádií. Nie je predpoklad zlepšenia funkčného stavu, skôr progresia ochorenia. Toho času je v štádiu vysokej aktivity ochorenia, pacientkina schopnosť pre manuálnu prácu je výrazne obmedzená a práca s bremenami je výslovne nevhodná. Pacientka má obmedzenú pohyblivosť a jej uplatnenie na trhu práce je obmedzené. Matka uviedla, že žije v rodinnom dome vo vlastníctve svojich rodičov, kde žije aj spolu s plnoletou dcérou, mesačné náklady na elektrinu a plyn sú 148,- €, kde potom tieto náklady pripadajú na osobu 37,- €, teda na manželku navrhovateľa – matku pripadajú náklady 2x 37,- €, ďalej náklady na domácnosť spočívajúce vo vodnom a stočnom predstavujú 127,94 €, čo je 32,- na domácnosť, matka tiež deklarovala pokladničnými bločkami, že prispieva maloletému na vreckové, na oblečenie, ako aj na mimoriadne výdavky, napr. ako je zariadenie detskej izby a podobne.

10. Manželia – rodičia maloletého majú v BSM nehnuteľnosti v katastrálnom území I. J., zapísané na LV č. XXXX, chalupa a k tomu prislúchajúce pozemky a tiež nehnuteľnosti v katastrálnom území D., zapísané na LV č. XXX, orná pôda – záhrada o výmere 1.152 m2.

11. Podľa § 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia

12. Podľa § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

13. Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14. Podľa § 24 ods. 2 ZoR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude osobná striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov, rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 62 ods. 6 ZoR, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

20. Podľa § 63 ods. 3, veta 1. ZoR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.

21. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

22. Navrhovateľ – otec návrhom žiadal, aby jeho manželstvo s manželkou bolo rozvedené a súd zveril ich spoločné maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal platením minimálneho výživného vo výške 30 % sumy životného minima určeného na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pokiaľ ide o návrh na rozvod manželstva súd z úradnej povinnosti skúmal príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi. Navrhovateľ uvádzal, že sa začali u nich prejavovať názorové nezhody, prvá veľká nezhoda prišla, keď sa nezhodli na otázke pokrstenia spoločného maloletého dieťaťa, kým on s tým nesúhlasil, tak manželka dala maloletého proti vôli navrhovateľa pokrstiť. Ďalším významným medzníkom bolo, keď navrhovateľ pristihol manželku pri telefonáte, ktorý podľa jeho vyjadrenia rozhodne nebol telefonátom pracovným, ako tvrdila ona. Na druhej strane manželka navrhovateľa uvádzala, že vo vzťahu sa cítila menejcenná, že manžel stále rozprával, čo kúpil, čo zabezpečil, kde investoval, pritom jej peniaze, ktoré mala titulom vysporiadania BSM s bývalým manželom, všetky previedla na účet svojho manžela a k tomuto účtu nemala ani bankomatovú kartu. Vždy, keď peniaze potrebovala, musela si pýtať. Vo vzťahu sa cítila menejcenná a preto spoločnú domácnosť opustila. Zdôraznila, že medzi manželmi chýbala komunikácia, kde manžel tvrdil, že žiadne problémy nemajú a že sa o tom rozprávať netreba. Obidvaja manželia s návrhom na rozvod manželstva súhlasili. Súd bolo toho názoru, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko a trvalo rozvrátené, ani jeden z manželov sa v manželstve necíti komfortne, manželia už nežijú v spoločnej domácnosti a manželstvo je len formálnym zväzkom, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo rozviedol.

23. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a zhodli sa na tom, ako otec, tak matka, tak aj kolízny opatrovník a potvrdilo to aj maloleté dieťa, že po opustení spoločnej domácnosti matkou maloletý zostal bývať spolu s otcom, avšak realizuje sa striedavá osobná starostlivosť v týždenných intervaloch a vyhovuje to obidvom rodičom, vedia sa na tomto dohodnúť, vedia o takejto starostlivosti komunikovať, ale čo je najdôležitejšie, takáto striedavá starostlivosť vyhovuje aj maloletému A., ktorý sa vyjadril, že má vrúcny vzťah k obidvom rodičom, ako k mame, tak k otcovi a bol by rád, keby striedavá osobná starostlivosť v týždenných intervaloch zostala zachovaná. Napriek tomu, že otec deklaroval, že so striedavou osobnou starostlivosťou nemá problém, že s ňou súhlasí a vie sa s matkou na takejto striedavej osobnej starostlivosti rodičov dohodnúť, tak v samotnom záverečnom návrhu, napriek tomuto požadoval, aby súd autoritatívne rozhodol aj o tom, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Súd zvažoval najlepší záujem maloletého dieťaťa, zobral do úvahy aj to, že manželia – rodičia sa vedia dohodnúť na striedavej osobnej starostlivosti a preto súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že sa rodičia budú pri starostlivosti o maloletého striedať v týždenných intervaloch. Súčasne súd rozhodol, že obidvaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

24. Jedinou spornou otázkou medzi rodičmi ohľadne starostlivosti o maloleté dieťa bola otázka platenia výživného. Matka vzhľadom na svoj zdravotný stav, na svoje obmedzené možnosti sa zamestnať, vzhľadom na svoj príjem poukazujúc na majetkové pomery na strane otca požadovala, aby napriek striedavej osobnej starostlivosti súd určil otcovi prispievať na výživu maloletého. Je pravdou, že dĺžka striedavej osobnej starostlivosti každého z rodičov bola určená rovnakou mierou a v takom prípade, v zmysle ustanovenia § 62 ods. 6 ZoR môže súd rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Zákon však nechápe ako pravidlo, že sa výživné neurčí. Toto riešenie je jednou z možných alternatív, avšak súd môže rozhodnúť aj inak. Na určenie výšky výživného pre dieťa v striedavej starostlivosti majú vplyv rôzne faktory a okolnosti. Nevyhnutne však aj v prípade striedavej starostlivosti je prvým krokom pri určovaní výživného vyčíslenie mesačných nákladov na dieťa. Až potom, čo si súd ustáli, aká čiastka predstavuje mesačné potreby dieťaťa môže rozhodnúť o tom,

v akom pomere medzi rodičov plnenie tejto vyživovacej povinnosti rozdelí. Pokiaľ ide o maloletého A., tak tento navštevuje 7 ročník základnej školy, je zdravý, venuje sa športovým aktivitám, predovšetkým hrá vodné pólo. Náklady na maloletého predstavujú bežné náklady na stravu, hygienu, ošatenie, školské pomôcky a športové aktivity. Súd pristúpil k skúmaniu možností, schopností a majetkových pomerov na strane rodičov. Pokiaľ ide o matku, táto trpí vážnym ochorením a to reumatoidnou artritídou tretieho stupňa, ktoré ochorenie sa nachádza aktuálne v štádiu vysokej aktivity tohto ochorenia a nie je predpoklad zlepšenia funkčného stavu, skôr progresia tohto ochorenia. V zmysle lekárskej správy pracovná schopnosť matky pre manuálnu prácu je výrazne obmedzená a práca s bremenami je vyslovene nevhodná, preto má matka obmedzenú možnosť uplatnenia na trhu práce. Dlhodobo bola nezamestnaná a poberala podporu v nezamestnanosti v rozmedzí od 590,- € do 610,- €. Aktuálne od apríla jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 395,- €. Je treba zdôrazniť, že okrem vyživovacej povinnosti voči maloletému A., matka má ešte vyživovaciu voči plnoletej dcére z iného vzťahu, ktorá iná dcéra ešte neukončila prípravu na budúce povolanie a nie je schopná sama sa živiť. Na druhej strane príjem otca je stabilný a pomerne vysoký. V zmysle potvrdenia od zamestnávateľa, otec zarába v čistom 1.710,- €. Žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá. Tiež treba zdôrazniť, že majetkové pomery otca nasvedčujú výrazne vyššej životnej úrovni, ako je životná úroveň matky. Otec vlastní vo výlučnom osobnom vlastníctve dva rodinné domy s priľahlými pozemkami. Naviac otec si môže mesačne dovoliť investovať do investičných fondov v ČSOB, tiež je schopný platiť niekoľko životných poistiek a úrazových poistiek ako sebe, tak maloletému A.. Treba tiež zdôrazniť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky, dieťaťa prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Je zrejmé, že matka nemá možnosť svoju životnú úroveň výrazným spôsobom zvyšovať, na druhej strane otec takúto možnosť má a bolo aj preukázané, že jeho životná úroveň je výrazne vyššia, než životná úroveň matky. Životná úroveň rodičov je určovaná mnohými faktormi, ako napríklad príjmom, vlastníctvom nehnuteľností, čerpanými úvermi a podobne. Čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je aj odôvodnené a rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa. V danom prípade životná úroveň otca je vyššia a preto je jeho povinnosťou prispievať rozsiahlejšie na uspokojovanie životných potrieb dieťaťa, ako matka. Aj v prípade, že súd zveril maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a dĺžka tejto striedavej starostlivosti je rovnaká, tak životná úroveň oboch rodičov nie je porovnateľná a preto súd bol toho názoru, že je potrebné určiť vyživovaciu povinnosť toho rodiča, ktorého životná úroveň je vyššia, v danom prípade životná úroveň otca. Táto jeho životná úroveň sa nevyhnutne musí premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti. Treba tiež zdôrazniť, že pokiaľ otec poukazoval na životnú úroveň matky, ktorá môže svojim deťom dopriať výlety a prispievať maloletému na vreckové, tak treba zdôrazniť, že súd dôsledne zisťoval majetkové pomery na strane matky a na rozdiel od otca matka nemá zabezpečené vlastné bývanie, bývanie jej poskytujú jej rodičia, teda starí rodičia maloletého, kde sa matka delí o náklady spojené s týmto bývaním so svojimi rodičmi. Na druhej strane je to otec, ktorý má zabezpečené vlastné bývanie a jeho majetkové pomery sú neporovnateľne lepšie ako matkine. Nemožno predsa vyčítať matke, že aj za pomoci svojich rodičov sa snaží sem tam dopriať svojim deťom výlet, prípadne im prispieť na vreckové. Zvážiac všetky tieto skutočnosti súd bolo potom toho názoru, že životná úroveň otca sa musí premietnuť aj do výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému A., ktorú súd určil vo výške 200,- € mesačne s tým, že súd tiež určil povinnosť obom rodičom mimoriadne výdavky maloletého dieťaťa uhrádzať každý v 1. Pri úvahách o výške vyživovacej povinnosti súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že matka nemôže byť poberateľkou daňového bonusu, keďže poberá invalidný dôchodok a tento daňový bonus si uplatňuje otec maloletého dieťaťa. Súd bol toho názoru, že takto určené výživné je v možnostiach a schopnostiach otca a týmto spôsobom bude zabezpečené aj vyrovnanie životnej úrovne maloletého dieťaťa, nech sa bude nachádzať u ktoréhokoľvek z rodičov. Pokiaľ otec navrhoval, že v prípade, že súd určí výživné tak na tvorbu úspor, tak v danom prípade súd bol toho názoru, že bolo by v možnostiach a schopnostiach otca prispievať aj výživným na tvorbu úspor, avšak vzhľadom na majetkové pomery matky maloletého dieťaťa súd bol toho názoru, že výživné, ktoré by bolo poukazované na tvorbu úspor by nezabezpečilo rovnakú životnú úroveň dieťaťa u obidvoch rodičov. Vzhľadom na ekonomické zázemie na strane matky, matka jednoznačne potrebuje výživné, aby otec platil výživné na maloletého k jej rukám, aby ona kumulujúc výživné zo strany otca, ako aj svojou vyživovacou povinnosťou pokryla všetky nevyhnutné náklady na starostlivosť o maloleté dieťa v čase, kedy dieťa bude v jej osobnej starostlivosti a aby takto vynaložené náklady zabezpečili dieťaťu rovnakú životnú úroveň takú, akú dieťa bude mať v čase, keď sa bude o neho starať otec. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

25. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a to s poukazom na ustanovenie .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.