Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Er-756-2009.pdf
PDF · 91.14 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/756/2009
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Údernícka 5, 851 01 Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti povinnému: S. C., L.. X.XX.XXXX, J. K. XXX/X, XXX XX T., Š. M. D. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 840,04 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu povinného na odklad exekúcie,
rozhodol:
Súd návrh povinného na odklad exekúcie pod. sp. zn. 10Er 756/2009 zo dňa 22.11.2011, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava ( EX 3623/09u) z a m i e t a .
Súd exekučné konanie proti povinnému pod sp. zn. 10Er 756/2009 vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava ( EX 3623/09u) z a s t a v u j e .
O trovách exekučného konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
Na tunajšom súde sa vedie exekučné konanie v prospech oprávneného na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 840,04 eur s príslušenstvom a trov exekúcie voči povinnému. Dňa 6.10.2009 súd vydal pod. sp. zn. 10Er/756/2009 poverenie č. 5401 038128 pre JUDr. Rudolfa Krutého. Predmetné exekučné konanie sa uskutočňuje na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. EP 30028/09 zo dňa 20.5.2009 vydaný rozhodcom Mgr. Zsoltom Vargom, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.6.2009 a vykonateľný sa stal dňa 8.6.2009.
Povinný doručil exekútorovi dňa 24.11.2011 podanie - žiadosť o odklad exekúcie. Svoje podanie odôvodňuje tým, že nemôže z finančných dôvodov uhradiť pohľadávku a hodlá ju splatiť po uznaní vdovského dôchodku po neb. Manželovi Sociálnou poisťovňou.
Podľa § 56 ods. 1) Ex. poriadku na návrh povinného môže súd ( § 45 ) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. Podľa § 56 ods. 2) Ex. poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§57). Podľa § 56 ods. 4) Ex. poriadku súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov. Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu.
Právnym dôvodom návrhu na povolenie odkladu je také nezavinené prechodné postavenie povinného, v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny obzvlášť nepriaznivé následky. Súčasne však oprávnený nesmie byť odkladom exekúcie vážne poškodený. Nezavinené postavenie povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Konkrétne posúdenie, či povinný vskutku zachoval primeranú mieru starostlivosti o splnenie judikovaného plnenia, závisí od obsahu vynucovanej povinnosti (peňažné alebo nepeňažné plnenie). Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinného, ktoré bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02) súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Preto pri postupe všeobecných súdov treba dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolností, ktoré vyplývajú priamo zo zákona. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú. Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa uplatňuje aj v nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia (II. ÚS 143/02). Aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa musí zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane v zmysle citovaného článku ústavy dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal objektívne, vylúčil náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie a ak prijme konečné rozhodnutie, vychádzal z toho, čo objektívne zistil na základe predpísaného spôsobu zisťovania skutkového stavu v exekučnom konaní, ktorým je procesné dokazovanie.
Súd po preskúmaní podania povinného zistil nasledovné skutočnosti: povinnému bola rozhodcovským rozsudkom uložená povinnosť zaplatiť v prospech oprávneného sumu 840,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 840,04 Eur od 16.9.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 84 Eur, trovy konania 260,47 Eur . Nakoľko si povinný uloženú povinnosť nesplnil, rozhodcovský rozsudok sp. zn. EP 30028/09 zo dňa 20.5.2009 nadobudol dňa 4.6.2009 právoplatnosť a stal sa vykonateľným exekučným titulom dňom 8.6.2009. Povinný sa vo svojom podaní zo dňa 22.11.2011 odvoláva na zlú finančnú situáciu. Tunajší súd má však v danom prípade za to, že súčasný stav povinného nie je dôvodom na povolenie odkladu exekúcie a povinný nespĺňa podmienky v zmysle §-u 56 ods. 1 Ex. poriadku na povolenie odkladu, nakoľko zo strany povinného nejde o nezavinené prechodné postavenie, v zmysle ktorého by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo jeho rodinu zvlášť nepriaznivé dôsledky. Zároveň súd poukazuje na to, že nezavinené postavenie povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pričom povinný nijakým spôsobom takúto skutočnosť nepreukázal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na to, že podanie povinného nespĺňa náležitosti §-u 56 ods. 1 Ex poriadku, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere č. 7004262 uzatvorená s účastníkmi dňa 25.2.2005, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 20.000 Sk, ktorý mal zaplatiť v 60 splátkach po 686 Sk.
Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky spoločnosti Slovenská požičovňa (ďalej aj len „VOP“), ktoré obsahujú v časti X. Záverečné ustanovenia, písm. i) ustanovenia o rozhodcovskej doložke: Zmluvné stany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory a to jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany
sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde.
Predloženú úverovú zmluvu je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský úver (spotrebiteľskú zmluvu), nakoľko jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, to znamená fyzická osoba nepodnikateľ. Pri posudzovaní spotrebiteľských úverov prichádzajú do úvahy tri možnosti, a to posudzovať takúto zmluvu · v zmysle § 52 a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), alebo prichádza do úvahy posúdenie takejto zmluvy · podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy alebo · od 2.4.2010 v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. O spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Nakoľko v danom prípade prišlo k uzavretiu zmluvy pred 2.4.2010, môže súd danú zmluvu posúdiť iba na základe prvých dvoch vyššie uvádzaných možností.
Z predloženej úverovej zmluvy nevyplýva, že by bola uzatváraná a finančné prostriedky poskytnuté na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, teda môžeme konštatovať, že danú zmluvu je potrebné primárne posudzovať v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy ako lex specialis k ustanoveniam § 52 a nasledujúcich občianskeho zákonníka, ktoré ako lex generalis taktiež majú vplyv na posúdenie konkrétnej úverovej zmluvy, na posúdenie spotrebiteľského úveru. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.7.2006 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). (2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. (3) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. (4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa §45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Súkromnoprávna ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu sa prejavuje tým, že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Súd teda musí podrobiť súdnej kontrole všetky neprijateľné podmienky, pričom svoju pozornosť musí hlavne sústrediť na neprimeranosť sankcií, ktoré hrozia spotrebiteľovi ak nedodrží povinnosti zo zmluvy. Takéto skúmanie podmienok zmluvy judikoval i súdny dvor, ktorý hovorí o nevyhnutnosti ex offo ochrany spotrebiteľa pred nečistými zmluvnými podmienkami. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“. Európsky súdny dvor v rozsudku ASTURCOM judikoval, že toto ustanovenie treba považovať za kogentné, a teda nie je možné v žiadnom prípade sa od neho odchýliť a meniť ho. Európsky súdny dvor kladie čl. 6 smernice a ochranu spotrebiteľa pred nečestnými zmluvnými podmienkami na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať. Príčiny eminentného záujmu EÚ pri ochrane spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je možné vyvodiť aj zo snahy garantovať spotrebiteľom vyššiu kvalitu života bežných ľudí (čl. 51 ASTURCOM). Spotreba participuje na HDP viac ako 50% a je preto dôležitá. Spotrebiteľ však nedokáže poukázať na nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách a ktoré by ho mohli odradiť od kúpy tovaru alebo prijímania služieb. Súdny dvor k ex offo ochrane spotrebiteľa judikoval v rozsudku MOSTAZA CLARO nasledovné: Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25). Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27). Občiansky zákonník len indikatívne vypočítava neprijateľné zmluvné podmienky (arg. slovom ,,najmä“, § 53 OZ). To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. generálna klauzula). O tom, že neprijateľné podmienky sú v rozpore s dobrými mravmi, by nemali byť žiadne pochybnosti (arg. slovo ,,hrubá nerovnováha“). Spotrebiteľ ako slabšia strana sporu nemal
možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (čl. 25 MOSTAZA CLARO). Súd teda dospel k záveru, že vo VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere, je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 O.z. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 2 O.z. neplatná.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku a občianskeho zákonníka, v danom prípade má súd za to, že exekučný titul je v rozpore zo zákonom, odporuje dobrým mravom a preto súd rozhodol o zastavení exekúcie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( v zmysle §-u 374 ods.4 OSP) . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .