Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/136/2001

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: LUX - INVEST a.s., Partizánska cesta č. 85, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 018 091, zast.: Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461 proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, Bratislava, Štefánikova 5, Bratislava, o náhradu škody, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 106.698,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 106.698,82 eur od 1.1.2005 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

III. O náhrade trov konania a trovách štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 13.10.2000 domáhal, aby súd uložil odporcovi - ktorý bol pôvodne označovaný ako Ministerstvo financií SR, neskôr na návrh navrhovateľa pripustil do konania odporcu v 2. rade: Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, povinnosť zaplatiť navrhovateľovi pôvodne 20.239.738,10.-Sk /671.836,22 €/ so 17,6% úrokom z omeškania od 28.9.2000 do zaplatenia.

Podaním zo dňa 25.7.2001 rozšíril navrhovateľ svoj návrh o náhradu škody o 27.010 253,90.- Sk, /896.576,18 €/, ktorá škoda mala predstavovať ušlý zisk navrhovateľa, teda celkový uplatnený nárok prestavoval výšku škody 47.249.992.-Sk /1.568.412,40€/. Na pojednávaní dňa 8. 4.2002 vzal svoj návrh späť v časti o zaplatenie 8.571.- Sk /284,50 €/ a 3.000.- Sk /99,58 €/a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd konanie v časti 11.571.-Sk /384,09 €/ zastavil a predmetom žaloby zostala suma 47.238.421.- Sk /1.568.028,31 € /.

Podaním zo dňa 26. 7.2004 navrhovateľ rozšíril návrh o 42.780.226.-Sk /1.420.043,35 € /, súd pripustil rozšírenie návrhu a neskôr pre späťvzatie návrhu navrhovateľa zastavil konanie v časti o zaplatenie 36.785.647.-Sk /1.221.059,78 €/. Predmetom konania tak zostala suma 53.233.000.-Sk /1.767.011,88 eur/ s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.1.2005 do zaplatenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky /ďalej len NS SR/ rozhodnutím, zo dňa 27.7.1999 zrušil rozhodnutie Colného riaditeľstva SR č.- 10825/98-5312/98/1 zo dňa 9.11.1998 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím zamietlo Colné riaditeľstvo odvolanie navrhovateľa a súčasne potvrdilo rozhodnutie Colného úradu Nitra č. 69298-Ht zo dňa 6. 8.1998, ktorým nebolo vyhovené žiadosti navrhovateľa o vrátenie časti cla v sume 7.175.197.-

Sk /238.172,91 €/ zaplateného z dovozu vína z Rumunskej republiky uskutočneného dňa 30.4.1997 a 23.5.1997. Citovaný rozsudok NS SR preukázal nesprávny postup zo strany Colného úradu Nitra a neskôr Colného riaditeľstva Bratislava, ktorý bol v rozpore s vtedy platnou legislatívou. Takýmto postupom štátneho orgánu bola odporcovi spôsobená škoda. Uviedol ďalej, že podľa odporca zodpovedá za škodu spôsobená nezákonným rozhodnutím.

V zmysle ust. § 9 citovaného zákona, navrhovateľ doručil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, odporca listami zo dňa 29.5.2000 a 29.9.2000 reagoval tak, že nárok nemieni dobrovoľne uspokojiť.

Nárok na náhradu škody špecifikoval navrhovateľ nasledovne:

- č. licencie: D 970430 z 30.4.1997- pri prepustení tovaru do obehu bolo zaplatené clo vo výške 5.050.253.-Sk, pri správnej aplikácii colnej sadzby malo byť zaplatené clo vo výške 1.456.244.-Sk, rozdiel 3.575.992.-Sk vrátil CU Nitra 10.11.1999, od doby 30.4.1997 do 10.11.1999 uplatnil úrok z omeškania vo výške 16,5% úrokovej sadzby , počas doby, kedy nemohol finančnými prostriedkami nakladať vo výške 1.508.053.-Sk /50.058,19 €/;

- v dôsledku nesprávne vyrubenému cla došlo k súbežnému nesprávnemu vyrubeniu DPH, keď táto bola zaplatená vo výške 2.847.553.-Sk, správne mala byť zaplatená vo výške 2.020.623.-Sk. Rozdiel predstavuje sumu 826.623.-Sk a úrok z tejto sumy vo výške 16,5% za obdobie od 30.4.1997 do 11.6.1997 predstavuje sumu 10.994.-Sk /364,93 €/;

- č. licencie: D 970523 zo dňa 23.5.1997, kedy rovnako pri prepustení tovaru do obehu bolo zaplatené clo vo výške 5.032.236.-Sk, pričom podľa správnej aplikácie colnej sadzby malo byť zaplatené clo vo výške 1.451.048.-Sk, rozdiel tvorí suma 3.581.188.-Sk, ktoré vrátil CU Nitra 10.11.1989. Úrok z omeškania z uvedenej sumy za obdobie od 23.5.1997 do 10.11.1999 vo výške 15,5% predstavuje sumu 1.458.445.- Sk /48.411,50 €/;

- v dôsledku nesprávne stanovenej sadzby cla došlo k súbežnému nesprávnemu vyrubeniu DPH, keď skutočne zaplatená bola suma 2.838.629.-Sk a správne mala byť zaplatená suma 2.014.955.- Sk. Rozdiel sumy 823.674.-Sk predstavuje základ pre výpočet úroku z omeškania vo výške 16,5% za obdobie od 23.5.1997 do 3.9.1997, v číselnom vyjadrení sa jedná o sumu 34.018.-Sk /1.129,90 €/;

- v dôsledku nesprávne vyrubenej sadzby cla došlo k zmareniu dovozu do kvóty stanovenej zákonom, pretože na ďalší dovoz neboli k dispozícii práve v dôsledku uvedenej skutočnosti potrebné objemy finančných prostriedkov. Preto škodu tvoria aj poplatky za licenciu č. D 974435515 vo výške 2.550.-Sk, za licenciu č. D 970443517 vo výške 3.670.-Sk a licenciu D 970443519 vo výške 3.000.-Sk, spolu vo výške 9.220.-Sk //306,05 €/;

- ďalšiu položku náhrady škody predstavuje vybavenie certifikátov za ktoré navrhovateľ zaplatil správne poplatky vo výške 5.400.-Sk /179,25 €/;

- laboratórne expertízy boli vyčíslené na sumu 13.950.-Sk na 5 druhov vín, dva druhy vín boli dovezené, za tri druhy nedovezených vín alikvotne z tejto sumy uplatňuje výšku škody vo výške 8.370.-Sk /277,83 €/;

- pomerný nárok vo výške 14.566.-Sk /483,50 €/ za tri druhy nedovážaných vín za dovezenie vzoriek;

- tlač etikiet na fľaše, ktoré sa nenaplnili vo finančnom vyjadrení 190.800.-Sk, grafický návrh etikiet vo finančnom vyjadrením 9.800.-Sk, spolu vo výške 271.103.-Sk/ 8.998,97 €/ za neuskutočnené dodávky vín do prípustnej kvóty v dôsledku zadržania nadmerného objemu finančných prostriedkov, ktoré nebolo možné využiť na ďalšiu obchodnú činnosť,

- suma 3.432.523,90.-Sk bola umŕtvená v nakúpených fľašiach /v objeme 625 000 ks/ a tomu zodpovedajúce množstvo prepraviek a paliet, keďže však nedošlo k dovozu plánovaného objemu vína v celkovom objeme 1 250 000 litrov vína, nebolo potrebné kupovať takéto množstvo fliaš, prepraviek a paliet a teda uvedená suma neprinášala predpokladaný hospodárky výsledok v podnikaní. Navrhovateľ pre zjednodušenie nároku vychádzal zo splatnosti poslednej faktúry č. 97032, ktorou Fatra Trading, s.r.o.

Banská Bystrica dodala posledné palety a prepravky a to dňa 25.7.1997, pričom na obdobie viac ako dvoch rokov došlo k neekonomickému a nerentabilnému vynaloženiu finančných prostriedkov v objeme 3.432.523,90.-Sk, pri úrokovej sadzbe 15,5% je vypočítaný úrok za obdobie od 25.7.1997 do 10.11.1999 1.300.315,20.-Sk /43.162,56 €/;

- prebytočné obaly boli nútení v záujme ich minimálneho využitia naplniť existujúcim vínom a tieto zásoby bolo potrebné skladovať v temperovaných priestoroch, najbližší bol areál mäsokombinátu Čupka v Banskej Bystrici, kde za skladovanie naplnených obalov zaplatili 1.364.000.-Sk /45.276,51 €/, aj tu sa jedná o priamu škodu;

- ďalšou položkou náhrady škody, ktorú si navrhovateľ uplatnil, bol nárast cenovej kalkulácie v dôsledku zvýšenia nákladov oproti pôvodne rozpracovanej kalkulácii v prípade, že by nedošlo k neoprávnenému vyrúbeniu vyššieho cla, ako aj náklady s tým súvisiace a jedná sa škodu na 1 fľašu vína á 16,25.-Sk, pri dovezenom objeme vína 860 250 naplnených fliaš vína, spolu sa jedná o školu oproti pôvodnej kalkulácii vo výške 13.979.062.-Sk /464.019,85€/;

- účelne vynaložené náklady na bránenie práva prostredníctvom Advokátskej kancelárie JUDr. Petra Kočičku v zmysle mandátnej zmluvy zo dňa 28.4.1998 spolu vo výške 358.759,90.-Sk /11.908,65 €/.

Súd rozsudkom č.k. z 5.5.2005 rozhodol tak, že konanie v časti 11.571.-Sk/ 384,09 €/ zastavil, odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 47.238.421.-Sk /1.568.028,31 €/ s 9% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2005 do zaplatenie, vo zvyšku návrh zamietol a rozhodol aj o náhrade trov konania a trovách štátu.

Proti rozsudku podali odvolanie navrhovateľ i odporca. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -793 zo dňa 28.4.2006 rozsudok súdu v napadnutej vyhovujúcej a v napadnutej zamietajúcej časti, v časti o trovách konania a trovách štátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. Dôvodom zrušenia rozsudku boli procesné pochybenia, ktoré odvolací súd videl v tom, že súd prvého stupňa nemal ujasnené správne označenie odporcu, keď ho navrhovateľ pôvodne označil ako Ministerstvo financií SR, návrhom z 8.4.2002 ho označil ako SR - Ministerstvo financií. Písomným podaním z 11.9.2002 navrhovateľ "z opatrnosti" navrhol súdu pripustiť rozšírenie návrhu v označení odporcu, navrhovateľ uviedol, že v pôvodnom návrhu bol označený ako Ministerstvo financií SR a v ďalších návrhom bol označený správe ako SR Ministerstvo financií s tým, že ide o odstrániteľnú vadu konania. Na pojednávaní dňa 18.11.2002 súd prvého stupňa pripustil uznesením zmenu návrhu v označení odporcu na Ministerstvo financií SR.

Na návrh navrhovateľa a jeho upresnenia z 19.9.2006 súd pripustil uznesením č.k. -827 zo dňa 28.9.2006, aby do konania pristúpil na strane odporcu ďalší účastník konania, odporca v 2. rade Slovenská republiky - Ministerstvo financií SR, Bratislava.

Rozsudkom č.k. - 1198 zo dňa 11.2.2008 / v poradí druhým/ prvostupňový súd rozhodol tak, že návrh voči odporcovi v 1. rade v plnom rozsahu zamietol. Odporcu v 2.rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 47.238.421.-Sk / 1.568.028,31 €/s úrokom zo omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy od 1.1.2005 do zaplatenia a v zostávajúcej časti návrh zamietol. Rozhodol aj o náhrade trov konania. Súd z jednotlivých zložiek uplatnenej náhrady škody neuznal náhradu škody za nákup prepraviek a škodu za nákup paliet z dôvodu toho, že ide o tovar so širokou škálou využitie, neuznal výšku škody 358.760.-Sk /11.908,65 €/ako náklady na právne zastupovanie pre NS SR, lebo si ich mal navrhovateľ uplatniť v konaní pred NS SR. Z priamej škody súd uznal výšku škody 32.276.935.- Sk /1.071.397,96 €/. Pri výške škody - ušlého zisku súd vychádzal z jej výšky určenej v znaleckom posudku, prepočítanej k 31.12.2004 na 18.569.244.-Sk /616.385,98 €/. Spolu tak priznal navrhovateľovi 47.238.421.-Sk/1.568.028,31 €/ a v zostávajúcej časti nárok pre premlčanie zamietol.

Proti citovanému rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie navrhovateľ aj odporca v 2. rade. O odvolaniach rozhodol Krajský súd Nitra / v poradí druhým/ rozsudkom č.k. -1281 zo dňa 4.12.2008, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti o trovách konania vo vzťahu k odporcovi v 1. rade potvrdil. V napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k odporcovi v 2. rade rozsudku súdu prvého stupňa potvrdil. V napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k odporcovi v 2.rade v časti nad sumu 20.239.738,10 Sk /671.836,22 €/ s 9% úrokom z omeškania do 1.1.2005 do zaplatenia zmenil tak, že návrh navrhovateľov v tejto časti zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti do sumy 20.239.738,10 /671.836,22€/ s 9% úrokom z omeškania od 1.1.2005 do zaplatenia, ako aj v časti o trovách konania vo vzťahu k odporcovi v 2. rade, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu, okrem iného, že sa nezaoberal existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím; súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi jednotlivé nároky uplatnené v konaní bez toho, aby sa zaoberal existenciou príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím a v tomto smere nijako svoje rozhodnutie neodôvodnil. Uviedol, že škoda navrhovateľa mohla vzniknúť neoprávneným zadržiavaním finančných prostriedkov v sme 7.175.197.-Sk/238.172,91 €/ od 6.8.1998 do 10.11.1999, lebo počas tejto doby nemohol navrhovateľ použiť tieto finančné prostriedky a nemohol získať úžitky zo svojho vlastníctva. Ďalej uviedol, že súd môže rozhodovať iba o nárokoch navrhovateľa uvedených v žiadostiach navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zlým úradným rozhodnutím štátu, doručeným MF SR dňa 27. 3.2000 a doplnené žiadosťou zo dňa 14. 9.2000 . Z tohto dôvodu zamietol nárok navrhovateľa v napadnutej vyhovujúcej časti k odporcovi v 2.rade nad sumu 20.239.738,10.-Sk /671.836,22 €/ s prísl., a rovnako potvrdil zamietnutie návrhu navrhovateľa nad priznanú sumu 47.238.421.-Sk /1.568.028,31 €/. Vo vzťahu k odporcovi v 1. rade rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, lebo odporca v 1. rade nemá právnu subjektivitu a nie je v tomto spore pasívne legitimovaný.

Voči rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie / okrem výroku, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti o trovách konania vo vzťahu k odporcovi v 1.rade potvrdil/ .

Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 23. 9.2010 č.k. - 1328 rozhodol tak, že rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa a v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k odporcovi v 2. rade potvrdil a vo výroku ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k odporcovi v 2. rade v časti nad sumu 20.239.738,10 Sk /671.836,22 €/ žalobu zamietol, v tejto časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie navrhovateľa proti výroku odvolacieho súdu, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti do sumy 20.239.738,10 Sk /671.836,22 €/ s prísl. ako aj v časti o trovách konania vo vzťahu k odporcovi v 2. rade zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, odmietol. Dovolací súd dospel k názoru, že navrhovateľ využil svoje dispozičné oprávnenie, ktoré mu priznáva a so súhlasom súdu zmenil návrh na začatie konanie, pričom išlo o totožnosť predmetu a základ uplatnených nárokov a tiež subjektov vystupujúcich v právnom vzťahu. Dovolací súd uzavrel, že ide o pokračujúci nárok na náhradu škody a preto menenie pôvodnej žaloby nemožno už podmieňovať splnením zákonom určenej podmienky podľa vetá prvá

Krajský súd v Nitre opätovne po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k odporcovi v 2. rade, v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k odporcovi v 2. rade nad sumu 671.836,22eur /20.239.738,10.-Sk/ s úrokom z omeškania od 1.5.2005 do zaplatenia, ako aj v časti výroku o náhrade trov konania, zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na právny názor dovolacieho súdu, v danom prípade ide o pokračujúci nárok na náhradu škody, potom predmetom odvolacieho konania je celá uplatňovaná suma navrhovateľom nad sumu 671.836,22 eur. / v časti nároku do sumy 20.239.738,10.- Sk s príslušenstvom je rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené / . Uviedol ďalej, že je nesporné, že súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami colných orgánov vznikla navrhovateľovi škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou je nepochybne preukázaná v časti návrhu, keď navrhovateľ v dôsledku nezákonného rozhodnutia colného orgánu nemohol nakladať so sumou 7.175.197.-Sk /238.172,90 €/ , ktorú zaplatil naviac pre nepriznanie preferenčnej colnej sadzby. Podľa názoru odvolacieho súdu, skutočnosť, že nezákonné rozhodnutia colného orgánu boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody i v ďalších uplatnených nárokoch, navrhovateľ nepreukázal. Uviedol, že navrhovateľ v priebehu celého konania nepredložil podnikateľský zámer, a teda dostatok vlastných finančných zdrojov na nákup celého objemu kontrahovaného vina, keď z úverovej zmluvy vyplynulo, že tento úver mal byť použitý na dovozné clo, spotrebnú dňa, fľaškovanie a iné náklady, s výnimkou nákupu vína. Odvolaciemu súdu sa javilo, že podnikateľský zámer navrhovateľa nebol zmarený vyrubením vyššieho cla, ale tým, že navrhovateľ nemal zazmluvnený odbyt vína a následne pri dovoze iba dvoch druhov vín, toto nedokázal predať.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol žalobu voči odporcovi v 1.rade zostal právoplatný. Súd ďalej konal len s odporcom v 2. rade, ktorého označil len ako odporca.

Súd po podaní návrhu vypočul navrhovateľa, ktorý uviedol, že v dodávkach 30.4. a 23.5.1997 doviezli dva druhy vína v objeme 602.174 litrov vína, celkovo bol plánovaný dovoz na 1.250.000 litrov vína. Navrhovateľ mal ústnu dohodu s Vínom , š.p. Nitra, kde sa malo víno uskladniť a nafľaškovať podľa objednávky navrhovateľa. Všetci odberatelia mali požiadavku na minimálne 5 druhov vín, pretože boli dovezené len dva druhy vína, obchod sa neuskutočnil. Pretože sa pôvodný zámer neuskutočnil, nafľaškované víno museli z areálu Víno, š.p. Nitra vyskladniť, z dovezeného vína sa časť predala. V zmysle vyhl. Ministerstva zdravotníctva mohli obchodovať s vínom do roku 2001. V dôsledku nedovezenia všetkých druhov vín zamýšľaný obchod nebol uskutočnený, zvýšila sa cena vína, potreby skladovať víno, všetky náklady a vyčíslená škoda je uvedená v spoločnosti BB Consulting, ktorú si navrhovateľ dal vypracovať a to na základe účtovných evidencií navrhovateľa. Podnikateľský zámer na predaj vína nebol vypracovaný písomne, úver navrhovateľ nečerpal na Slovensku, úver bol čerpaný cez Lichtenštajský subjekt, spoločnosť, ktorá je hlavným akcionárom navrhovateľa. Dovezené dva druhy vín boli predané formou komisionálneho predaja.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že základ nároku je daný ako pochybenie štátu s neplatne realizovanou colnou sadzbou pri dovoze vína navrhovateľom. Ďalej poukázal najmä na vyjadrenie písomné z 3.10.2011 a dôkazy ktoré k nemu boli pripojené a rovnako vyjadrenie z 21.11.20111 a súvisiace dôkazy s týmto vyjadrením. Uviedol, že po doplnenom dokazovaní nie sú žiadne pochybnosti o výške uplatneného nároku. V ďalších súvislostiach poukázal na opakovaný výsluch Ing. D., ktorý súhrnne dokreslil skutkovú situáciu ako vznikla a z ktorej vyústil aj uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody. Poukázal na to, že v rozhodnutí odvolacieho súdu bola spochybnená otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a výškou škody. Doplneným dokazovaním navrhovateľ jednoznačne preukázal, že existuje príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím štátu, ktorým bolo vyrubenie nesprávneho cla a škodou, ktorá vznikla na strane navrhovateľa. V roku 1997 existoval režim prepúšťania tovaru taký, že pokiaľ navrhovateľ nezaplatil clo, ktoré štát nadiktoval, tak tovar nebol prepustený do obehu. Odporcom neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zlyhanie podnikateľského zámeru navrhovateľa. V dôsledku zrušenia rozhodnutia prvostupňovom súdu bude potrebné rozhodnúť znovu o celom uplatnenom nároku vo výške 53.233.000 Sk /1.767.011,88 €/, pričom súd by mal priznať celý nárok navrhovateľa a to aj tie položky, ktoré ním neboli priznané v skoršom prvostupňovom rozhodnutí a to prepravky a palety, pretože nebolo dokázané, že tieto mohol navrhovateľ použiť pre iný podnikateľský zámer. Neexistujú žiadne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali vylúčenie týchto položiek z náhrady škody. Poukázal na to, že nárok navrhovateľa nemôže byť premlčaný, pretože rozširujúcim návrhom vlastne prepočítali škodu, ktorá bola vyčíslená v znaleckom posudku. Poukázal rovnako na nesprávne rozhodnutie súdov týkajúce sa otázky náhrady trov. Náhrada trov konania by mu mala byť priznaná podľa . Rovnako poukázal na , pre rešpektovanie ktorého by mal súd rovnako priznať náhradu škody, ktorá vznikla fatálnym pochybením štátu.

Zástupca odporcu poukázal najmä na zák. , kedy podľa neho navrhovateľ nevyžil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky odpor alebo sťažnosť. Ďalej uviedol, že nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, pokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť, nezrušil príslušný orgán. Podľa názoru odporcu, navrhovateľ tým, že proti rozhodnutiu colnému vyhláseniu JCD, ktorým tovar prepustili do navrhovaného režimu nepodal odvolanie, nesplnil podmienku uplatnenia nároku na náhradu škody voči štátu. Okrem toho podrobne namietal vypracovaný znalecký posudok, jeho dodatok, ale aj kontrolný znalecký posudok. Najmä poukázal na to, že znalecká organizácia vychádzala zo zmluvy o konzorciu, ktorá ale nebola podpísaná a teda platne uzatvorená. Poukázal ďalej na to, že aj v kontrolnom znaleckom posudku sa uvádza, že škoda vznikla v roku 1997. Nezákonný stav v dôsledku rozhodnutia NS SR bol odstránený v roku 1999 a preto podľa ich názoru považujú ušlý zisk počítaný až do roku 2004 za neopodstatnený. Ďalej poukázal na nesprávne správanie sa navrhovateľa spočívajúce v tom, že keby bol víno predal za nižšiu cenu, neboli by mu vznikli náklady spojené so skladovaním vína, pretože každý sa má správať tak, aby nedochádzalo ku škodám. Ďalej spochybnil účel zmluvy o úvere, kde je taxatívne uvedený účel finančných prostriedkov, pričom nie sú určené na nákup vína.

Uviedol, že navrhovateľ ani doplnením dokazovaním nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku, pretože nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a rozhodnutím štátu. V zrušovacom rozhodnutí krajský súd poukázal na viacero nedostatkov spochybňujúcich opodstatnenosť nároku navrhovateľa, ktoré mal tento záujem odstrániť a to výsluchom svedka Ing. D. a predložením listinných dôkazov, pričom nepreukázal a nepredložil opodstatnenosť svojich nárokov. Podstatné v konaní je to, že navrhovateľ tvrdí, že došlo k zmareniu jeho podnikateľského zámeru v dôsledku rozhodnutia štátu, pričom odporca nepopiera, že došlo k pochybeniu colného úradu, ale spochybňuje, že nenaplneniu podnikateľského zámeru navrhovateľa došlo v dôsledku tohto nesprávneho rozhodnutia colného úradu. Poukázal na to, že navrhovateľ nepredložil podnikateľský zámer, nepreukázal, že mal zabezpečený odbyt, finančné prostriedky, keďže neexistuje príčinná súvislosť medzi postupom colného úradu a vznikom škody, navrhol žalobu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Zástupca odporcu ďalej uviedol, že má za to, že Slovenská republika - Ministerstvo financií vstúpila do konania ako účastník konania až 19. 9.2006 a teda akýkoľvek nárok navrhovateľa považuje za premlčaný.

V konaní vypočutí svedkovia uviedli nasledovné:

- svedok T. D. bol pracovníkom ministerstva pôdohospodárstva, s navrhovateľom sa stretol v roku 1997 pri vybavovaní záležitostí okolo licencií na dovoz vína. Potvrdil, že v rokoch 1996 bola nízka úroda hrozna i to, že mu navrhovateľ uviedol svoj podnikateľský zámer doviesť víno a toto distribuovať prostredníctvom spoločnosti v M.. Ďalej uviedol, že si pamätá, že navrhovateľ chcel doviezť 5 druhov vína, doviezol len dva alebo tri druhy. Potvrdil, že kvóta 110 000 hl na dovoz vína v roku 1997 nebola vyčerpaná;

- svedok Ing. L. F. uviedol, že bol výrobným námestníkom Víno Nitra, š.p., ktorý bol v máji 1997 vymazaný z obchodného registra, súčasne bol konateľom spoločnosti Pyramída Zobor, s.r.o., ktoré bola od 2.6.1997 premenovaná na Víno Nitra, spol. s r.o., kde bol konateľom aj generálnym riaditeľom. Potvrdil, že navrhovateľa pozná z jednaní ohľadne dovozu vína. Pôvodná dohoda s navrhovateľom bola taká, že dovezie viac druhov, asi 5 - 6 druhov vína, pretože sa v ich sieti ľahšie realizuje predaj vína pri väčšom sortimente. Zámer bol taký, že sa víno bude u nich fľaškovať, fľaše, obaly, etikety a zátky mal dodať navrhovateľ, víno sa malo distribuovať do obchodnej siete odberateľov Vína Nitra, š.p., s ktorými mali uzatvorené kontrakty. Mali dohodu o cene vína, ďalej uviedol, že pokiaľ si spomína, neuskutočnenie spoločnej distribúcie bolo z dôvodu neudelenia preferenčného cla, v dôsledku toho stúpla cena vína, ktorá bola pre nich neakceptovateľná. . Na predpokladaný dovoz vína bolo potrebné zabezpečiť 40 až 60% fliaš. Potvrdil, že víno, ktoré sa malo doviesť, sa podľa jeho skúseností mohlo predať za obdobie 7 mesiacov až 1 roku. Víno, ktoré mal doviesť navrhovateľ, zodpovedalo cenou, sortimentom a kvalitou požiadavke trhu. Zmluva o konzorciu z marca 1999 bola len návrhom, nebola podpísaná. Ďalšia spolupráca s navrhovateľom bola podmienená tým, ako rýchlo si vybaví certifikácie a aká bude cena vína. Certifikácie vybavil pomerne rýchlo, ale zvýšila sa cena vína v dôsledku cla. Dôvodom , že vstúpili do rokovania s navrhovateľom bolo aj to, že v tom čase bol na trhu nedostatok vína a podľa jeho názoru sa plánovaný dovoz vína mohol predať v ich sieti. Ďalej uviedol, že si myslí, že na trhu boli predajné aj 2 druhy vína v rovnakých cenových reláciách;

-svedok Ing. D. W. uviedol, že sa zúčastňoval jednaní s navrhovateľom v roku 1997. Pracoval ako ekonomický námestník Víno š.p. Nitra, bol v jednaní o cene vína, dohodli sa, že víno nafľaškujú a pokiaľ bude akceptovateľná cena vína, /1 fľaša 50.-Sk/ uskutoční sa predaj cez ich distribučnú sieť. K ďalšej spolupráci nedošlo, pretože cena vína sa zvýšila na 70.-Sk v dôsledku vyššieho cla, ako bola preferenčná sadzba dovezeného vína. V roku 1997 predajnosť vína ovplyvňovala cena, plánovaný objem vína 1.250.0000 litrov vína by boli vedeli predať v objeme 300.000.- litrov mesačne;

-svedok Ing. A. B. uviedol, že pracoval vo funkcii riaditeľa Víno š.p. Nitra, v máji 1997 bol podnik sprivatizovaný. Potvrdil, že si spomína, že rokovania s navrhovateľom prebiehali, ale on sa ich osobne nezúčastnil. S navrhovateľom jednal najmä Ing. F., Ing. W. a Ing. C., jeho zástupca;

-svedok F. B., potvrdil, že štatutárneho zástupcu navrhovateľa pozná z obchodných jednaní, v januári 1997, kedy sa jednalo o fľaškovaní a distribúcii vína prostredníctvom Vinárskych závodov a.s. Topoľčianky, kde svedok pracoval. Potvrdil, že pre trh je zaujímavý dovoz aspoň piatich druhov vín, spolupráca sa nerealizovala, lebo navrhovateľ ho ďalej nevyhľadal;

-svedok U. L., konateľ spoločnosti BB Consulting Banská Bystrice, vypracoval na požiadanie navrhovateľa znalecký posudok, v ktorom škodu na sumu 30.072.276.-Sk /998.216,69 €/ a ušlý zisk vo výške 16.641.648.-Sk /552,401,51 €/. Pri výpočte škody vychádzal z účtovných dokladov navrhovateľa, pri jej výpočte zohľadnil aj to, že navrhovateľ čerpal úver vo výške 1,6 mil, DM, ktorý mal byť splácaný v pravidelných splátkach pri 8% úroku, splátky neboli dodržané, nakoľko nebol realizovaný zamýšľaný predaj vína. V prípade, že by navrhovateľ bol realizoval podnikateľský zámer, bol reálny predpoklad dosiahnutia zisku vo výške 6.908.554.-Sk /229.321,98 €/ , v dôsledku jeho nerealizovania vykazuje stratu;

-svedok J. D. uviedol, že je predsedom dozornej rady a.s. Cargoworld, ktorá je 90% spoločníkom navrhovateľa. Potvrdil, že 10.3 1997 spoločnosť Cargoworld uzavrela zmluvu o dodávke 12.500 hl , ktorú podpísal on, pričom poskytla aj úver na celý objem dovezeného vína, dopravné náklady vrátane dovozného cla 25%, osobne spolupracoval s navrhovateľom pri dovoze vína, jednal s dodávateľmi v Rumunsku, pracovníkmi Vína Nitra. Pred poskytnutím úveru mali z Ministerstva financií SR zistené, že na dovoz vína sa vzťahuje colná sadzbe 25% a preto bol realizovaný tento zámer. Chceli distribuovať víno cez obchodné siete Víno Nitra, ktoré však z pôvodného zámeru predávať víno cez svoju distribučnú sieť odstúpilo, lebo by sa zvýšila cena vína a táto bola pre nich nezaujímavá. Situáciu u navrhovateľa riešili tak, že vytvorili obchodné oddelenie, ktoré zisťovalo možnosti a realizovalo odbyt vína. Ak by boli víno doviezli podľa zámeru, podľa vyjadrenia svedka by do dvoch týždňov bola uzatvorená zmluva o odbyte. Predaj mal byť zrealizovaný v priebehu 1 roka. Svedok potvrdil, že firma Cargoworld poskytla úveru na nákup vína a všetky náklady spojené s jeho dovozom.

Súd doplnil dokazovanie aj doplnením svedeckej výpovede svedka J. D. po vrátení veci odvolacím súdom . Svedok uviedol, že je akcionárom navrhovateľa v podiele 10% ako fyzická osoba a zostávajúcich 90% sú akcionárom 3 spoločnosti, s ktorými je personálne prepojený z toho 30% je akcionárom spol. Cargoworld.

Uviedol, že zámer pri založení navrhovateľa bol taký, že pri svojej 20 ročnej podnikateľskej činnosti v oblasti palív a minerálnych olejov mal obchodné vzťahy na Slovensku a mal odbytovú sieť aj v Rumunsku. Pri týchto aktivitách sa dozvedel, že medzi Rumunskom a Slovenskom existujú colné preferenčné sadzby na dovoz vína. Zároveň boli informovaní exportérom, že licencie na dovoz vína nie sú naplnené a teda že o víno je záujem, resp. o jeho dovoz. Urobili za pomoci P. prieskum trhu, a overili si správnosť získaných informácií, a to asi v druhej polovici roku 1996. Prešli Slovensko a to najmä výrobcov a aj firmy, ktoré sa zaoberali s obchodom vína, aby zistili, aké sú možnosti na tomto trhu, či je tento obchod zaujímavý. Navštívili veľa súkromných a štátnych podnikov, výrobcov pričom rokovali aj so spoločnosťou Víno š.p. Nitra dňa 3.10.1996. Po niekoľkých rokovaniach v marci 1997 dojednali zmluvu o konzorciu ústne.

Pokiaľ ide o financovanie celého obchodu navrhovateľ vznikol veľmi krátko pred týmto podnikateľským zámerom a nedisponoval žiadnym kapitálom tak, aby mohol zabezpečiť finančne takýto veľký obchod. Spol. Víno Nitra rovnako nedisponovala finančnými prostriedkami, ona mala poskytnúť služby a úlohou Cargoworldu bolo poskytnúť potrebný kapitál, aby sa mohlo víno dodať na Slovenský trh a zabezpečiť financovanie tohto obchodu. Financovanie bolo realizované formou zmluvy o úvere.

Navrhovateľ spolu s nimi si vytvoril podnikový plán, v ktorom boli obsiahnuté náklady celkovej na poplatky za importovanie, ale aj mzdové náklady ďalej ostatné, napr. zabezpečenie vozového parku. Z tejto kalkulácie potom vypočítali výšku poskytnutého úveru na 1,6 mil. DEM. Uvedená suma nebola určená na nákup celého objemu, počítalo sa, že časť objemu bude kúpená z výnosov predaja vína. Počítali s takým hospodárskym výsledkom, že netto zisk z predaja vína bude 28 % v roku 1997. Na vysvetlenie uviedol, že sa mal rozbehnúť pravidelný obchod z vínom. Dôvodom, prečo chcel tento obchod realizovať bol práve dobrý zisk, ktorý bol vo vyhliadke.

Uviedol, že v rámci monitoringu možnej obchodnej spolupráce na území SR prichádzala do úvahy spolupráca aj s inými spoločnosťami, okrem Víno Nitra rokovali aj s U., L., Fatrou Banská Bystrica, ale Víno Nitra malo najčistejšie a najlepšie organizovanú produkciu.

Na otázku súdu, či v rámci podnikateľskej obozretnosti mal možnosť potom, čo zlyhal obchod s Vínom Nitra, uzatvoriť obchod aj s inými spoločnosťami, uviedol, že keby nebolo došlo k uzavretiu zmluvy o konzorciu, boli by im ostatní nesmierne vďační, pokiaľ by realizovali obchod cez nich.

Potvrdil, že na zmluve o konzorciu je uvedený dátum 10.3.1997, bol to reálny dátum, kedy mala byť zmluva podpísaná. K podpisu zmluvy zo strany Víno š.p. Nitra nedošlo z dôvodu, že spoločnosť bola v prestavbe a Ing. F. to chcel prerokovať najskôr s ostatnými novými spoločníkmi.

Uviedol, že napriek tomu, že zmluva podpísaná nebola, obchod rozbehli. Bral to tak, že zmluva bola uzatvorená len nebola podpísaná a v podstate aj jednotlivé dojednania boli splnené nástupcami štátneho podniku okrem jedného bodu a to, že distribúcia vína sa stala cez Víno Nitra nepredajnou. Zmluva o konzorciu bola rámcová zmluva, pričom bolo dohodnuté, že jednotlivé aktivity sa budú fakturovať a takto bola tá zmluva aj uzatvorená a všetko okolo nej aj realizované.

Potvrdil, že za víno dovezené z Rumunska zaplatila spol. Cargoworld cez svoju pobočku v Rumunsku. Uvedená suma bola mimo poskytnutého úveru a k tomu boli aj prepravné náklady, ktoré neboli nízke. Účelom založenia navrhovateľa bol len import a odbyt vína, nakoľko tento obchod sľuboval vynikajúce výsledky a iné obchodné aktivity nemal vyvíjať. Celý objem vína plánovali predať cez distribučnú sieť spol. Víno Nitra za 6 mesiacov, on opatrnejšie predpokladal dobu jeho predaj za rok. Navrhovateľ sa so spoločnosťou Cargoworld za zaplatené vínu zatiaľ nevysporiadal finančne. Víno malo byť zaplatené čiastočne z poskytnutého úveru a čiastočne z priebežných ziskov, teda ak uviedol, že to nemalo byť z úveru tak došlo zrejme k nedorozumeniu. Z úveru bola zaplatená jedna splátka vo výške 230.000 DEM, pričom zbytok nebol zaplatený.

V znaleckom posudku č. 18/2004 z 10. 3.2004 a jeho dodatku č. 1 zo dňa 22.12.2004 znalecká organizácia CORPORA, a.s. vyčíslila priamu škodu 34.663.523.-Sk/1.150.618,47 €/ a ušlý zisk ku dňu 31.12.2004 na 18.569.244.-Sk /616.385,98€/

V kontrolnom znaleckom posudku č. 5/2007 zo dňa 8. 8.2007 bolo konštatované, že postup znaleckej organizácie pri výpočte výšky škody bol správny - v časti výpočtu škody z nesprávne vyrubeného cla a DPH, v časti neúčelne vynaložených nákladov bola určená výške 262.769.-Sk /8.722,33 €/ oproti výške škody určenej v pôvodnom znaleckom posudku, ktorá bola 264.813.-Sk /8.790,18 € /, správne boli určené aj náklady na skladovanie, úroky z úveru, škoda z nepredaného vína a náklady na právne zastupovania. Okrem toho bolo znaleckým konštatované, že aj výška ušlého zisku bola určená správne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a zástupcov znaleckých organizácií, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výpisom z obchodného registra navrhovateľa, licencie na dovoz vína z Rumunska č. D 970443515 na množstvo 2000hl., č. 970443516 na množstvo 4000 hl, č. 970443517 na množstvo 2000 hl, č. 970443518 na množstvo 2500 hl a č.970443519 na množstvo 2000 hl, colné vyhlásenia č. 0616503700421 zo dňa 30.4.1997 a č.0616503700513 zo dňa 23.5.1997,žiadosti navrhovateľa o udelenie preferenčnej colnej sadzby 25%, odvolanie proti rozhodnutiu Colného úradu Nitra č. 692/98- Ht, rozhodnutie Colného úradu Nitra zo 6. 8.1998, rozhodnutie Colného riaditeľstva SR z 9.11.1998, rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. z 27.7.1999, rozhodnutie Colného riaditeľstva SR z 8.10.1999, rozhodnutie Colného úradu Nitra z 2.11.1999, účtovné doklady navrhovateľa, znalecký posudok č. 02-09/2001 B.B. Consulting, s.r.o., rozhodnutie MZ SR zo 7.5.1997, zmluva o konzorciu z 10.3.1997, zmluva o poskytnutí úveru č. , výpis z OR Víno Nitra, spol. s r.o., výpis z Obchodného registra VÍNO Nitra, štátny podnik, zmluva o spolupráci z 15.4.1997, zmluva č. 97/03.3 z 10.3.1997, zmluvy o podnájme z 15.5.1997, z 12.8.1998, z 1.8.1999, zmluva o uskladnení tovaru, z 11.5.1998, faxová správa z 19.2.1997, komisionárske zmluvy z 19.9.1997, z 26.9.1997, z 11.9.1999, zo 7.10.199, zo 4.10.1999, z 8.2.1999, znalecký posudok č. 18/2004 z 10.3.2004 a dodatok č. 1 k č. 18/2004 zo dňa 22.12.2004, Znalecký posudok č. 1/2004 z 25.5.2004, vyšetrovací spis ČVS: ORP-129/OVK-2006 OR PZ Nitra, kontrolný znalecký posudok znaleckého ústavu č. 5/2007 a jeho dodatok č. 8/2007.

Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka D., oboznámil ďalšie listinné dôkazy a to podnikateľský zámer, certifikát Slov. poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie, faktúrami, list Víno Nitra, s.r.o. z 15.5.1998, uznanie dlhu, zmluvy o spolupráci, kúpne zmluvy, komisionárske zmluvy, objednávky, dodacie listy, zmluvy o obchodnom zastúpení, zakladateľská zmluva navrhovateľa a zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľ uzatvoril dňa 10.3.1997 zmluvu s Cargoworld Shipping and Trading Ltd. č. 97/03.3.1 o dovoze 12 500 hl rumunského vína, ktorého jednotlivé druhy a ich množstvá sú v zmluve špecifikované. Ministerstvom hospodárstva SR boli navrhovateľovi udelené licencie na dovoz vína z čerstvého hrozna č. D 970443515v množstve 2.000 hl, D 970443516 v množstve 4.000 hl, D 970443517 v množstve 2.000 hl, D 970443518 v množstve 2.500 hl a D 970443519 v množstve 2.000 hl. z krajiny pôvodu Rumunsko.

Dňa 30.4.1997 bolo na základe licencie č. D 970443516 dovezené biele víno v objeme 301.087 l, dodávateľ vína vystavil na víno faktúru vo sume 174.630,46 USD, po prepočte na 5.824.974.- Sk /193.353,71 €/, Colný úrad Nitra na základe písomného colného vyhlásenia č. 0616503700421 z 30.4.1997 vymeral dovozcovi clo na základe 86,7% sadzby vo výške 5.050.263.-Sk /167.638,02 €/, po zaplatený bol tovar prepustený do voľného obehu.

Dňa 23.5.1997 bolo na základe licencie č. D 970443516 a D 970443518 dovezené biele víno , na ktoré dodávateľ vystavil faktúry na celkovú sumu po prepočítaní 5.804.193.-Sk /182.663,91 €/. Colný úrad Nitra vymeral na základe colného vyhlásenia č. 0616503700513 z 23.5.1997 clo na základe 86,7% sadzby vo výške 5.032.236.-Sk /167.039,63€/ , po zaplatení bol tovar prepustený do voľného obehu.

Navrhovateľ požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o udelenie preferenčnej colnej sadzby 25% pre dovoz vína z Rumunska na vystavené licencie, na základe žiadosti bola do licencií úradne doplnená preferenčná colná sadzba 25%. Navrhovateľ na základe tejto skutočnosti požiadal 12.9.1997 Colný úrad Nitra o obnovu colného konania, ktorý žiadosti o obnovu nevyhovel.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ 27.10.1997 odvolanie na Colné riaditeľstvo SR, ktorý svojim rozhodnutím zo dňa 8.4.1998 rozhodnutie orgánu prvého stupňa zmenil a doplnil, pretože bolo zistené, že kvóta na dovoz vína z roku 1997 nebola vyčerpaná. Navrhovateľ na základe tohto rozhodnutia požiadal o vrátenie cla, Colný úrad Nitra svojim rozhodnutím č. 692/Ht z 6.8.1998 žiadosti nevyhovel a clo nevrátil. Navrhovateľ aj voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, pričom Colné riaditeľstvo svojim rozhodnutím zn. 10825/98-5312/98/1 z 9.11.1998 napadnuté rozhodnutie potvrdilo.

Navrhovateľ podal dňa 27.12.1998 žalobu na Najvyšší súd SR, ktorou sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu z dôvodu , že je nezákonné. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. zo dňa 27.6.1999 rozhodnutie Colného riaditeľstva SR č. 10825/98-5312/98/1 z 9.11.1998 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovaný orgán mal v čase dovozu vína skúmať, či bola naplnená kvóta stanovená na dovoz vína vo výške 25% a potom posúdiť, či clo vyrubené CÚ Nitra zodpovedá colným predpisom platným v čase vzniku colného dlhu. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutie o návrhu na vrátenie cla, vydané, či už na základe žiadosti dlžníka alebo z vlastného podnetu colného orgánu, predpokladá dôsledné posúdenie, či vymerané i zaplatené clo zodpovedalo colný predpisom platným v čase vzniku dlhu. Uviedol, že navrhovateľ povolený dovoz vína uskutočnil 30.4.1997 a 23.5.1997 v čase, keď bolo účinné , ktorým bola k colnej kvóte 100.000 hektolitrov z dovozu tohto tovaru stanovená sadzba 25% s platnosťou do 30.9.1997. Správy orgán mal zistiť, či v čase dovozu bola kvóta dovozu naplnená a potom posúdiť, či clo navrhovateľovi vyrubené Colný úradom Nitra / rozhodnutiami č. 0616503700421 zo dňa 30.4.1997 a č. 0616503700513 zo dňa 23.5.1997/ zodpovedá colným predpisom platným v čase vzniku colného dlhu.

Vychádzajúc zo zrušujúceho rozhodnutia NS SR následne Colné riaditeľstvo SR rozhodnutím 8814/99-3377/99/1 z 8.10.1999 rozhodnutie Colného úradu Nitra č. 692/98/Ht zo dňa 6.8.1998 zrušilo a vec vrátilo prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Colný úrad Nitra rozhodnutím č. 1348/99-Ht zo dňa 2.11.1999 vyhovel žiadosti navrhovateľa a clo vo výške 7.175.197.-Sk/ 238.172,90€/ mu vrátil. Uvedenú sumu mal navrhovateľ pripísanú na jeho účet dňa 16.11.1999.

Dňa 27.3.2000 a 18.7.2000 navrhovateľ požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a jeho nesprávnym úradným postupom, odporca túto žiadosť neakceptoval a odporučil navrhovateľa, aby sa so svojim nárokom obrátil na príslušný súd.

Navrhovateľ ako listinný dôkaz predložil znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou B.B.Consulting, s.r.o., ktorá vo vypracovanom znaleckom posudku vyčíslila škodu vo výške 320.072.276.-Sk/10.624.453,16€/ a ušlý zisk vo výške 16.641.648.-Sk./552.401,51 €/

Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR - hlavný hygienik SR dňa 7.5.1997 vydal súhlas s dovozom jednotlivých vín, na dovoz ktorých navrhovateľ získal licencie, do 31.12.2000.

Navrhovateľ ako dlžník uzatvoril dňa 9.4.1997 so spoločnosťou Cargoworld Shipping and Trading Ltd. ako veriteľom zmluvu o úvere, na základe ktorej mu veriteľ požičal sumu 1,6 mil. nemeckých mariek na dobu 6 mesiacov na zaplatenie dovozných poplatkov, odvozného cla, spotrebnej dani ako aj všetkých nákladov spojených s naplnením vína do fliaš. Dohodnutý ročný úrok bol 8%, úver mal byť zaplatený do 31.12.1997.

Zmluva o konzorciu zo dňa 10.3.1997 medzi Cargoworld Shipping and Trading Ltd, navrhovateľom a Vínom Nitra, š.p., predmetom ktorej malo byť založenie hospodárskej záujmovej spoločnosti formou firemnej konzorcie za účelom dovozu rumunského kvalitného vina, jeho napĺňanie a predaj na slovenskom trhu, nebola podpísaná Vínom Nitra, š.p. .

Dňa 15.4.1997 bola uzatvorená zmluva o spolupráci medzi navrhovateľom a Víno Nitra, š.p., predmetom ktorej bolo plnenie vína za úplatu v množstve 1.200.000 l do fliaš 0,7l za dohodnutú cenu 4Sk /fľašu bez DPH.

Navrhovateľ uzatvoril v období od 15.5.1997 do 1.8.1999 zmluvy o prenájme s Tatra Trading, s.r.o., Fatra -Ing, .a.s. Dunaj Škrob, a.s. , predmetom ktorých bol nájom nebytových priestorov za účelom uskladnenia a prevádzkovania - distribúcia vín. Dňa 11.5.1998 uzatvoril navrhovateľ zmluvu o uskladnení tovaru s Čupka s.r.o., predmetom ktorej bolo uskladnenie tovaru v komore.

V období do 19.9.1997 do novembra 1999 mal uzatvorené komisionárske zmluvy so Štefan Fekete - FaH Komárno, Rooster, spol. s r.o. Štúrovo, VHP Humenné, L. P., S. n/W., Ing. W. W., M. S. Gama Kysuce, s.r.o., N. V., Q., predmetom ktorých bolo zabezpečenie predaja a odbytu výrobkov v záujme zvýšenia odbytu výrobkov navrhovateľa- komitenta.

V znaleckom posudku č. 18/2004 z 10.3.2004 a dodatku č. 1 z 22.12.2004 znalecká organizácia Corpora a.s. Bratislava vyčíslila škodu z dôvodu vyrubenia nie preferenčnej colne sadzby dovezeného vína vo výšku 34.663.523.-Sk /1.150.618,17€/ ako priamu škodu a ušlý zisk za použitia úročiteľa ku dňu 31.12.2004 vo výške 18.569.244.-Sk /616.385,98 €/, teda celkovú škodu navrhovateľa vyčíslila na 53.232.767.-Sk /1.767.004,15 €/.

Odporca podal rovnako ako listinný dôkaz znalecký posudok č. 1/2004 zo dňa 25.5.2004, ktorý vypracoval znalec doc. Ing. T. L., PhD., ktorý škodu navrhovateľa vyčíslil na celkovú sumu 33.496.232.- Sk /1.111.871,21 €/ .

Kontrolným znaleckým posudkom č. 5/2007 Expertízneho a edukačného inštitútu Bratislavskej vysokej školy práva v Bratislave bolo zistené, že výpočet škody znaleckou organizáciou CORPORA, a.s. bol správny v časti výšky škody z nesprávne vyrubeného cla a DPH, nákladov na skladovanie, úrokov z úveru, škody z nepredaného vína, nákladov na právneho zastupovania a rovnako potvrdil aj správne vyčíslenie ušlého zisku. Vo výške škody bola vykonané korekcia len v časti škody z neúčelne vynaložených nákladov , kedy pôvodne CORPORA, a.s. vyčíslila škodu na 264.813.-Sk /8.790,18 €/ a znalecký ústav na 262.769.-Sk /8.722,33 €/. V dodatku k znaleckému posudku č. 8/2007 znalecký ústav odpovedal na otázky odporcu .

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho neprávnym úradným postupom, /ďalej len zákon /, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom , v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktorú na túto organizáciu prešli Podľa , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa , ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky odpor alebo sťažnosť.

Podľa , , nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa , veta prvá, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.

Podľa § 10 ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa , zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.

Podľa pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone .

Podľa , právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne len v časti, v ktorej mu súd vyhovel, v zostávajúcej časti súd návrh zamietol pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v súlade s Zb, podal žiadosť na Ministerstvo financií SR o prerokovanie svojho nároku na náhradu škody žiadosťou zo dňa 28.2.2000, kedy si uplatnil náhradu škody vo výške 3.596.360,90 Sk a následne svoju žiadosť doplnil o zvýšený uplatnený nárok o 16.643.377,20Sk, teda pred príslušným ústredným orgánom uplatnil náhradu škody v celkovej sume 20.239.738,10 .-Sk/ 671,836,22 eur /. V konaní zaujal právny názor Najvyšší súd SR, ktorý zaujal stanovisko, že u navrhovateľa ide o pokračujúci nárok na náhradu škody a preto menenie /rozširovanie/ pôvodnej žaloby nie je možné podmieňovať splnením zákonom určenej podmienky stanovenej v veta prvá zák,. č.

Súd mal teda za preukázané, že navrhovateľ splnil hmotnoprávnu podmienku a to prerokovanie škody na ústrednom orgáne, ktorý žiadosti o náhradu škody nevyhovel. Preto navrhovateľ podal 13.10.2000 žalobu, t.j. po uplynutí 6 mesiacov od dátumu, kedy podal návrh na prerokovanie škody.

V konaní bolo preukázané, že nesprávnymi Jednotnými colnými deklaráciami č. 0616503700421 zo dňa 30.4.1997 a č. 0616503700513 zo dňa 23.5.1997 došlo k nesprávnemu vyrubeniu cla na dovoz vína z Rumunska navrhovateľovi vo výške 86,7 % pri dovoze rumunského vína, ktoré clo bolo riadne zaplatené. Navrhovateľ sa postupom podľa § 233 a nasl Colné zákona domáhal nápravy voči nesprávne vyrubenému clu a domáhal sa vrátenie nesprávne vyrubeného cla. Námietky odporcu, že v danom prípade navrhovateľ neuplatnil všetky zákonom dovolené opravné prostriedky, najmä, že nepodal voči Jednotnej colnej deklarácii odvolanie, príp. mimoriadne opravné prostriedky, nie sú dôvodné. Podľa , má každý právo domáhať sa práv uvedených v a to v medziach zákonov. Toto pravidlo sa vzťahuje aj na základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom, zaručené v . V , sú uvedené prípady hodné osobitného zreteľa, za danosti ktorých je možné priznať nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím aj vtedy, ak účastník nevyužil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť. V danej veci je rozhodujúce, že náprava bola zjednaná cez zákonné ustanovenia § a 234 Colného zákona, kedy v konečnom dôsledku došlo k reparácii Jednotných colných deklarácií a k právnemu rozhodnutiu o výške preferenčného cla. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR došlo k zrušeniu rozhodnutí colných orgánov ako nezákonných, ktoré majú pôvod v Jednotných colných deklaráciách, ktorými bolo vyrubené clo v nezákonnej výške. Rozhodnutie NS SR o zrušení rozhodnutia štátneho orgánu sa stalo právnym základom na uplatnenie škody, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Súd teda mal za preukázané, že nárok navrhovateľa na náhradu škody je daný. Takéto stanovisko zaujal k základu nároku aj odvolací súd vo svojom poslednom rozhodnutí zo dňa 19. 5.2011.

S námietkou odporcu, že považuje akýkoľvek nárok navrhovateľa za premlčaný z dôvodu, že odporca v 2. rade sa stal účastníkom konania až 19. 9.2006, sa súd nestotožňuje. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 11. 9.2002 navrhol súdu pripustiť rozšírenie návrhu v označení odporcu, aby nedošlo k odstráneniu nedostatku v označení odporcu. Toto svoje podanie upresnil až na základe rozhodnutia odvolacieho súdu a až po jeho upresnení súd uznesením č.k. -827 zo dňa 28. 9.2006 pripustil, aby do konania na strane odporcu pristúpil ďalší účastník konania a to odporca v 2. rade. Súd má však za to, že účinky podania návrhu sú zachované dňom podania aj neúplného návrhu, t.j. v tomto prípade dňom 11.9.2002 / premlčacia lehota uplynula dňom 14. 9.2002/ i keď súd rozhodol o návrhu navrhovateľa podstatne neskôr. Nárok navrhovateľa voči odporcovi / pôvodne označenému ako odporca v 2. rade / nie je premlčaný v časti jeho pôvodnej žaloby.

K námietke odporcu, že nie je pasívne legitimovaný na platenie úrokov z omeškania z neoprávnene vyrubeného cla, zaujal názor aj odvolací súd, keď uviedol, že napriek zákonnej úprave a 239 Colné zákona, táto úprava neznamená, že dochádza k vylúčeniu aplikácii , ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníka zákonom špeciálnym . Súd poukazuje na to, že o vrátení cla bolo rozhodované v zmysle a nasl. Colného zákona a rozhodoval o ňom správny orgán, kým zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím štátu je vzťahom občiansko právnym, pričom ide o dva rozdielne nároky, ktoré nie je možné zamieňať a ktorých uplatnenie jedného nároku nevylučuje v prípade splnenia zákonných podmienok uplatnenie druhého nároku, teda náhrady škody v dôsledku zodpovednosti za škodu pôsobenú rozhodnutím orgánu štátu.

Súd pri určení výšky škody vychádzal z ustanovení Obč. zákonníka, pretože samotný neobsahuje osobitnú úpravu rozsahu uhrádzanej škody ani rozsah. Podľa citovaného ust Obč. zákonníka sa okrem skutočnej škody uhrádza aj ušlý zisk. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí /keby nedošlo k vzniku škody/.

Súd sa stotožnil s vyčíslením škody pre nesprávne vyrubené clo a DPH z licencie D 970443516 vo výške 1.601.293.-Sk /53.153,19 eur/, čo predstavovali úroky z omeškania od doby, kedy navrhovateľ zaplatil nesprávne vyrubené clo do doby ich vrátenia na jeho účet CÚ Nitra /924 dní/, a od toho sa odvíjajúce nesprávne odvedenú DPH vo výške istiny 826.623.-Sk, ktorá mala byť vrátená 30.4.1997, pričom bola vrátená až 11.6.1997, lebo daňový úrad vychádzal z nesprávnych údajov, ktoré mu poskytol Colný úrad Nitra. Pri úrokovej sadzbe 17,6% dvojnásobok diskontnej sadzby NBS/ za počet dní 42 ide o sumu 16.741.-Sk / 555,70 eur.

Rovnako z tých istých dôvodov uznal aj výšku škody pre nesprávne vyrubené clo a DPH z licencie D 970443518 vo výške 1.596.375.-Sk, ktorá bola navrhovateľovi vrátená 10.11.1999. Za obdobie od 23. 5.1997 do 10.11.1999 vznikla navrhovateľovi škoda, lebo nemohol so svojim i finančnými prostriedkami voľne disponovať. Sadzba vyhlasovaná NBS ku dňu vzniku omeškania bola 8,8%, dvojnásobok predstavuje 17,6%, počet dní 901, t.j. úroky sú vo výške 1.555.864.-Sk/51.645,22eur.. V dôsledku neprávne vyrubeného cla bola vymeraná nesprávna DPH, namiesto sumy 2.838.629.-Sk mala byť vymeraná 2.014.955.-Sk, rozdiel predstavuje sumu 823.974.-Sk, ktorá mala byť vrátená ku dňu 23.5.1997, ale bola vrátená 3.9.1997. Úrok z omeškania vo výške 17,6% zo sumy 823.674 predstavujú za počet dní 102 sumu 40.511.-Sk/1.344,72 eur. Spolu 106.698,82 eur.

Súd pri určení výšky škody vychádzal zo znaleckého posudku č.5/2007, ktoré vypracoval Expertízny a edukačný inštitút Bratislavskej vysokej škody práv v Bratislave.

Ostatné zložky náhrady skutočnej škody za neúčelne vynaložené náklady a to za licencie, certifikáty, laboratórne expertízy, vzorky vín, etikety, grafický návrh za dovoz zvyšných troch druhov vín, ktoré boli vybavené, ale k ich dovozu nedošlo z dôvodu zmarenia podnikateľského zámeru a nedostatku finančných prostriedkov, ktoré bolo vypočítané alikvotne z celkových 5 licencií za 3 nedovezené druhy vín, súd nepriznal, lebo nebolo preukázané, že táto škoda vznikla v dôsledku nesprávne vyrubeného cla a teda nezákonného rozhodnutia štátu. Z rovnakého dôvodu súd nepriznal ani škodu - ušlý zisk, ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania.

Súd poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu - 1369 zo dňa 19. 5.2011, v ktorom odvolací súd vyjadril právny názor, že v súvislosti s nezákonným rozhodnutiami colných orgánov vznikla navrhovateľovi škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou je nepochybne preukázaná v časti návrhu, keď navrhovateľ v dôsledku nezákonného rozhodnutia colného orgánu nemohol nakladať so sumou 7.175.197.Sk /238.172,91 €/, ktorú zaplatil naviac pre nepriznanie preferenčnej colnej sadzby. Skutočnosť, že nezákonné rozhodnutia colného orgánu boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody i v ďalších uplatnených nárokoch, navrhovateľ doposiaľ nepreukázal.

Odvolací súd v citovanom uznesení, okrem iného uviedol, že navrhovateľ bol začiatočníkom v oblasti podnikania s vínom, o smelosti jeho podnikateľského plánu svedči skutočnosť, že bezprostredne po svojom vzniku plánoval na trhu umiestniť 1.250.000 litrov vína, pričom nemal vlastné sklady, pivnice a všetky služby súvisiace si musel prenajať. Navrhovateľ nepredlžil podnikateľský zámer a teda nemohol preukázať jeho 100% reálnosť. Nepreukázal dostatok finančných prostriedkov, na nákup celého objemu kontrahovaného vína, keď z úverovej zmluvy vyplynulo, že úver mal byť použitý na dovozné clo, spotrebnú daň, fľaškovanie a iné náklad s výnimkou nákupu vína. Za dôležité považoval odvolací súd aj tú skutočnosť, že zmluva o konzorciu medzi spoločnosťami Cargoworld Shipping and Trading Ltd. Vaduz, navrhovateľom a štátnym podnikom Víno Nitra, nebola podpísaná oprávnenou osobu konať za štátny podnik Víno Nitra. Vypočutí svedkovia Ing. L. F., Ing. D. W., Ing. A. B. síce potvrdili, že prebiehali určité rokovanie s navrhovateľom, ale tieto prebehli z titulu vedúcich pozícií uvedených svedkov vo Víno Nitra, š.p., ktorý zanikol k 30. 4.1997, pričom ani jeden zo svedkov nepotvrdili, že došlo k dohode o distribúcii. Ďalej uviedol, že samotný dovoz vína z Rumunska mal navrhovateľ realizovať v mesiacoch apríl - máj 1997, ale v tomto období nepreukázal žiaden zmluvne zabezpečený odbyt. Odvolaciemu súdu sa javilo, že podnikateľský zámer navrhovateľa nebol zmarený vyrubením vyššieho cla, ale tým, že navrhovateľ nemal zazmluvnený odbyt vína a následne pri dovoze iba dvoch druhov vín toto nedokázal predať. Po zrušení Víno .š.p., Nitra navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by rokoval v novovzniknutými právnickými osobami, resp. nástupcami po Víno Nitra, š.p., že by v tomto smere bezpochyby preukázal vyvinutie takých obchodných aktivít, prostredníctvom ktorých by realizoval podnikateľský zámer s týmito subjektmi.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právny názorom odvolacieho súdu.

Súd je viazaným právnym názorom odvolacieho súdu, pričom súd ani doplneným dokazovaním nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie, ktorým by sa prvostupňový súd mohol odkloniť od právneho názoru odvolacieho súdu.

Súd mal preukázané, že zodpovednosť odporcu je daná. Navrhovateľ preukázal vznik škody podľa jednotlivých položiek, ako na ne poukázal vo svojom návrhu a produkoval aj dôkazy na ich preukázanie, pokiaľ išlo o vznik skutočnej škody. Výška prípadného ušlého zisku bola v konaní riešená znaleckým dokazovaním, pričom znalec vychádzal z podmienok, aké boli na trhu s vínom v období, kedy mal navrhovateľ dovezené víno predať. Súd na znalecký posudok nemohol prihliadnuť z dôvodu, že mal za to, že tento vychádzal z nesprávnych skutkových zistení. Predovšetkým je potrebné poukázať na zmluvu o konzorciu medzi spoločnosťou Cargoworld Shipping & Trading Ltd, navrhovateľom a Vínom Nitra, š.p.. Nitra. Predmetom zmluvy malo byť založenie hospodárskej záujmovej spoločnosti formou firemného konzorcia za účelom dovozu kvalitného rumunského vína, jeho naplnenie, predávanie na slovenskom trhu. V zmluve sa konštatuje, že spoločností samy nemôžu vykonávať uvedené aktivity kvôli nedostatku finančných prostriedkov, chýbajúceho technického vybavenia, ako aj chýbajúcim poznatkom na trhu. Zmluva nebola podpísaná oprávnenou osobou konať za št. podnik Víno Nitra. Zmluva je datovaná 10.3.1997, pričom spoločnosť Cargoworld Shipping & Trading bola podpísaná J. D. 10.3.1997, dňa 12.3.1997 ju podpísal štatutárny zástupca navrhovateľa . Svedok J. D. uviedol, že dátum na zmluve bol uvedený aktuálny. Víno bolo dovezené podľa jednotlivých JCD 30.4. 1997 a 23.5.1997, kedy sa navrhovateľ dozvedel o tom, že mu colný orgán vyrubil nesprávne - vyššie clo. Preto nemohlo byť dôvodom nepodpísania zmluvy o konzorciu nesprávne vyrubené clo, teda chýba príčinná súvislosť medzi nesprávne vyrubeným clom a tým, že nebola podpísaná zmluva o konzorciu zo strany Víno Nitra, ktorá bola dôležitá práve pre zdarný, rýchly predaj vína prostredníctvom obchodnej siete Víno Nitra, š.p. Práve rýchly predaj vína mal byť dôležitý z hľadiska získania ďalších zdrojov na nákup ďalšieho vína, ako to vyplynulo z výpovede svedka D.. Aj samotní znalci odvodzovali možnosti predaja vína a od toho závislého zisku od uvedenej zmluvy, pričom ušlo ich pozornosti, že táto nebola platne uzavretá, pretože nebola podpísaná všetkými zmluvnými stranami. Aj samotný navrhovateľ kalkuloval a odvodzoval úspech predaja vína práve na spoluprácu s Vínom Nitra, keďže nemal zabezpečenú výrobné zariadenia, skladovanie, filtrovanie , naplnenie do fliaš a Víno Nitra malo pomáhať navrhovateľovi pri predaji vína prostredníctvom svojej obchodnej siete. Aj z výpovede svedka D. vyplynulo, že podpis zo strany Ing. F. sa viazal na súhlas ostatných jeho partnerov v novovzniknutej spoločnosti Víno Nitra, š.p. Z výpisu z obchodného registra Víno Nitra štátny podnik / č.l. 1672/ vyplynulo, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR rozhodlo o zrušení spoločnosť bez likvidácie k 30.4.1997. Posledná časť majetku štátneho podniku , medzi iným aj prevádzka Nitra - Lužianky, Zobor, prechádza na Fond národného majetku. Fond národného majetku zmluvou o predaji podniku predal poslednú časť podniku spoločnosti Pyramída Zobor, s.r.o.. V čase, keď sa zmluva o konzorciu pripravovala, bolo už zrejmé, že Víno Nitra, š.p. bude zrušené, kto sa stane nástupcom časti podniku a preto ak nedošlo k podpisu zmluvy o konzorciu zo strany Víno Nitra, š.p. nesúviselo to s výškou cla a následným nesprávnym rozhodnutím colných úradov. Úspech podnikateľského zámeru navrhovateľa závisel od spolupráce s inými subjektmi, čo preukazuje aj samotné znenie návrhu zmluvy o konzorciu. Pokiaľ teda v reálnom čase, ešte pred dovozom vína do SR, nebola zmluva o konzorciu platne uzavretá, potom navrhovateľ vedome išiel do rizika, že môže vzniknúť problém pri distribúcii vína. Hoci svedok D. uviedol, že s navrhovateľom by boli radi spolupracovali aj iné subjekty, navrhovateľ nepreukázal, že potom, čo nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o konzorciu, vyvinul aktivity smerujúce k uzavretiu zmluvy s iným subjektmi, ktoré v tom čase pôsobili na slovenskom trhu.

Navrhovateľ predložil dôkaz - list zo dňa 15. 5.1998 od spoločnosti Víno, Nitra, s.r.o., kde táto spoločnosť oznámila navrhovateľovi, že zvážili ponuku navrhovateľa na spoluprácu pri predaji rumunského vína, a po prehodnotení všetkých kladov a záporov pre vzájomnú spolupráci bolo ich rozhodnutie záporné. Spoločnosť víno nebude sprostredkovať predaj výrobkov navrhovateľa. Ani z uvedeného listu nie je zrejmý konkrétny dôvod, pre ktorý nedošlo k spolupráci medzi navrhovateľom a nástupcom Vína Nitra š.p. a teda ani tento list nedokazuje, že by k spolupráci neprišlo z dôvodu zvýšeného cla na dovoz vína.

Súd poukazuje aj na to, že navrhovateľ predložil podnikateľský plán až po zrušení veci odvolacím súdom, pričom predtým tvrdil, že podnikateľský plán nebol písomne vypracovaný. Tento dôkaz súd považoval za účelovo predložený a vypracovaný až následne, lebo inak nebol dôvod, aby ho už predtým navrhovateľ nepredložil. Aj právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 16. 5.2002 uviedol, že podnikateľský zámer na nákup a distribúciu 5 druhov vín jednotlivým odberateľom nebol predložený písomne, lebo úver nebol čerpaný prostredníctvom slovenskej bankovej inštitúcie, ktoré požadujú podnikateľský zámer v písomne forme. V predloženom podnikateľskom pláne zo dňa 17.3.1997 sa konštatuje, že podnikateľský zámer bol navrhovateľom vypracovaný výlučne pre spoločnosť Cargoworld Shipping and Trading Ltd. Vaduz ako podklad pre úverové krytie tohto podnikateľského plánu. Je teda zrejmé, že si navrhovateľ odporuje v tom, čo uvádzal na pojednávaniach a medzi tým, čo je uvedené v podnikateľskom pláne. Súd tento dôkaz považoval za nevieryhodný a preto naň neprihliadol.

Ďalej súd poukazuje na tvrdenie navrhovateľa v jeho vyjadrení č.l. 1415, kde uvádza, že v roku 1997 na území SR žiaden iný subjekt nerealizoval podobný podnikateľský zámer, a vzhľadom na vtedajšiu mikroekonomickú situáciu na trhu s vínom mal navrhovateľ vytvorené priaznivé podmienky na uskutočnenie svojho obchodného zámeru, bol aj finančne nezávislý, pretože finančné prostriedky bol schopný zabezpečiť z vlastných zrodov. Tomuto tvrdeniu ale nenasvedčuje výpoveď svedka J. D., ktorý uviedol, že pokiaľ ide o financovanie celého obchodu, navrhovateľ vznikol krátko pred podnikateľským zámerom, nedisponoval žiadnym kapitálom, aby mohol finančne zabezpečiť takýto veľký obchod a spoločnosť Víno Nitra, š.p. rovnako nedisponovala finančnými prostriedkami. Úlohou spoločnosti Cargoworld bolo poskytnúť potrebný kapitál, aby sa mohlo víno dodať na Slovenský trh a zabezpečiť financovanie tohto obchodu. Nepravdivému tvrdeniu navrhovateľa o dostatku finančných prostriedkov nasvedčuje aj to, že si musel vziať úver na zaplatenie dovozného cla, spotrebnú daň, fľaškovanie a iné náklady.

Súd teda dospel k záveru, že základ nároku na náhradu škodu voči štátu bola daný, navrhovateľ preukázal aj skutočnú škodu, ale nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím štátu a škodou, teda že škoda, ktorá je v konaní uplatnená voči štátu, vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, Nezákonné rozhodnutia a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku vtedy, ak je preukázané, že ak by nezákonné rozhodnutie nebolo, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Príčinou škody môže by len tá skutočnosť, bez ktorej by škodný následok nevznikol.

Súd má za to, že navrhovateľ ani po vrátení veci, keď odvolací súd zaujal stanovisko, že navrhovateľ nepreukázal, že vzniknutá škoda / okrem oneskorene vrátených súm za vyššie clo/ je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím štátu, neprodukoval dôkazy, ktorými by bol tento právny názor zmenil.

Po vrátení veci odvolacím súdu predložil navrhovateľ listinné dôkazy, ktoré preukazovali spoluprácu s Vínom Nitra, s.r.o. pri fľaškovaní vína, okrem toho predložil uznesenie dlhu voči spoločnosti Cargoworld Shipping and Trading, Ltd vo výške 350.260 USD s príslušenstvom, ktorý vznikol nezaplatením faktúr a meškaním platieb splatných k 8.7.1997. Okrem toho predložil zmluvy o spolupráci s Vínom Nitra. š.p. Nitra , predmetom ktorej bolo plnenie vína, uzavretá 15.4.1997. V zmluve je uvedené, že hotové výrobky po ich fľaškovaní budú uskladnené bezplatne 2 týždne, po termíne už bola dojednaná cena za uskladnenie. Aj znenie tejto zmluvy je dôkazom toho, že zo strany Víno Nitra, š,p,. už zrejme pri uzavretí zmluvy neprichádzalo do úvahy predaj vína cez distribučnú sieť tejto spoločnosti. Aj táto zmluva bola uzavretá predtým, ako došlo k zvýšeniu cla pri dovoze vína, t.j. zvýšenie cla nebolo v príčinnej súvislosti s tým, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o konzorciu a k dohode o predaji vína cez obchodnú sieť Víno Nitra, š.p. Tejto samotnej skutočnosti prisudzoval význam aj samotný navrhovateľ, pretože zmluva o konzorciu bola z hľadiska zrealizovania podnikateľského zámeru navrhovateľa dôležitým nástrojom jeho dosiahnutia. Všetky tri strany zmluvy mali prispieť k jeho dosiahnutiu inak. Spoločnosť Cargoworld bol partnerom oprávneným k financovaniu dodávok vína, obstaraniu a dodávok vín a v cisternách do firmy Víno Nitra . Uvádza sa, že víno nakupuje v Rumunsku, platí dovozné až do Nitry a financuje na základe uzavretej úverovej zmluvy s navrhovateľom dovozné poplatky ako aj spotrebnú daň a DPH. Okrem toho mal poskytovať potrebné dodacie doklady a sprievodné faktúry, fakturovať náležitú hodnotou tovaru dlžníkovi - navrhovateľovi. Navrhovateľ bol oprávnený k dovozu vína, k obdržaniu všetkých potrebných dovozných schválení, certifikátov, potvrdení, platenie s dovozom spojeného cla, poplatkov a daní. Ďalej bol oprávnený k nákupu fliaš, korkov, etikiet, záklopiek, prepraviek a paliet, je zodpovedný za predaj vína na Slovenskom trhu, zaplatenie vína a splatenie úveru a za dovoz. Víno Nitra, š.p. malo poskytnúť výrobné zariadenia svojho podniku pre vyprázdňovanie cisterien, uskladnenie, filtrovanie a naplnenie vína do fliaš. Okrem toho mal poskytnúť navrhovateľovi svoje kvóty s preferenčnými dovoznými clami, ktoré dovozné zvýhodnenia sa mali zúčtovať medzi obidvomi stranami. Ďalej sa mal zaviazal, že Víno Nitra, š.p. bude pomáhať pri predaji vína prostredníctvom svojej obchodnej siete. Zo znenia jednotlivých povinností všetkých troch zmluvných strán je zrejmé, že každá zo zmluvných strán sa mala pričiniť k tomu, aby podnikateľský zámer bol úspešný. Pokiaľ tvrdil svedok J. D., že zmluva bola podpisovaná v reálnom čase, teda že dátum na nej uvedený bol reálny, nemohlo byť dôvodom jej nepodpísanie zo strany Víno Nitra š,.p. Nitra to, že bolo uvalené na dovoz vína vyššie clo. Pretože zdarnosť podnikateľského zámeru závisela práve na realizácii tejto zmluvy, pričom jej nepodpísanie zo strany zmluvnej strany Víno Nitra, š.p. nesúviselo s vyšším dovozným clom, potom neexistuje príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím colných orgánov a škodou, ktorá vznikla navrhovateľovi nerealizovaním jeho podnikateľského zámeru.

Ďalšie dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil, preukazujú, že navrhovateľ mal uzavreté zmluvy, ktoré mali byť podkladom pre objednávky a dodanie tovaru - vína a sú určitými rámcovými zmluvami, na ich základe bol navrhovateľom dodaný tovar niektorým odberateľom. Rovnako preukázal podpísanie komisionárskych zmlúv, kde komitenti mali zvýšiť predaj a odbyt výrobkov - malospotrebiteľské balenie rumunského vina v období jún, august, september október november a december 1997. Predložil aj objednávky a faktúry za dodanie tovaru niekoľkým odberateľom, pričom jednotková cena vína je cca 72.- Sk /fľ. Okrem toho predložil zmluvy o obchodnom zastúpení s rôznymi subjektmi, predmetom ktorých bolo sprostredkovanie služieb obchodným zástupcom na zabezpečenie odbytu tovaru rumunského odrodového a značkového vína - uzavreté v mesiacoch jún, júl a október 1997.

Odporca predložil listinné dôkazy k niektorým partnerom, ktorým preukazoval, že tieto zmluvy boli uzavreté účelovo len pre toto súdne konanie, pričom poukázal na nedostatky, akými boli inak označené subjekty vo výpise zo živnostenského registra, príp. obchodného registra, na oprávnenia subjektov konať za právnickú osobu, prípadne nedodržaný spôsob podpisu za spoločnosť. Niektoré zo subjektov ani neexistovali v živnostenskom registri. Súd sa bližšie týmito dôkazmi nezaoberal, lebo je toho názoru, že komisionárske zmluvy ako aj zmluvy o obchodnom zastúpení nemôžu byť dôkazom toho, že navrhovateľ mal zabezpečený odbyt vína tak, aby naplnil svoj podnikateľský zámer. Okrem toho aj samotný navrhovateľ dôvodil najmä tým, že obchod mal šancu byť úspešný najmä pri spolupráci s Vínom Nitra š.p., pričom súd sa s príčinnou súvislosťou, prečo nedošlo k uzavretiu zmluvy o konzorciu, zaoberal vyššie.

Pokiaľ ide o výšku škody 358.760.-Sk /11.908,65 €/ ako náklady na právne zastupovanie pred NS SR, súd ani túto škodu neuznal, pretože podľa názoru súdu, tieto náklady si navrhovateľ uplatnil v konaní pred Najvyšším súdom SR, kde mu neboli priznané z dôvodu, že žalobca dostatočne kvalifikovane nevyšpecifikoval právne dôvody, v ktorých videl nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd má za to, že priznanie týchto nákladov záviselo od samotného navrhovateľa.

Voči rozširujúcemu návrhu vzniesol odporca námietku premlčania, na ktorú súd pri svojom rozhodovaní prihliadol, nakoľko v zmysle zák č. , právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou pre uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia . Rozsudok NS SR bol doručený právnej zástupkyni navrhovateľa 13.9.1999, premlčacia doba začala plynúť dňom 14.9.1999 a uplynula dňa 14. 9.2002, pretože doručením tohto rozhodnutia sa navrhovateľ dozvedel o škode. Rozširujúci návrh bol teda podaný až po uplynutí trojročnej premlčacej doby a preto súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania a v tejto časti by nebolo možné návrhu vyhovieť aj pre jeho premlčanie.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd priznal úroky v zmysle Obč. zákonníka v spojení s Nar. vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a priznal úroky vo výške dvojnásobku diskontnej /základnej sadzby/ vyhlasovanej NBS, ktorá bola k 1.1.2005 4,5 %, ako dvojnásobok je 9% do zaplatenia, lebo odporca bol nepochybne dňom 1.1.2005 v omeškaní s plnením náhrady škody voči navrhovateľovi v tej časti, v ktorej súd jeho návrhu vyhovel. Odporca bol povinný zaplatiť úrok z omeškania nasledujúcim dňom, kedy bola suma vo výške nesprávne vyrubeného cla a DPH pripísaná na účet navrhovateľa, ale pretože navrhovateľ po úprave petitu žiadal priznať úrok z omeškania od 1.1.2005 a súd je viazaný návrhom navrhovateľa, vyhovel mu od 1.1.2005, i keď sa odporca dostal do omeškania skôr.

O náhrade trov konania súd podľa rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu väčšieho množstva účastníkov konania a zložitosti prípadu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.