Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b50/365906.7e67c8.pdf
PDF · 191.26 KB
No categories available
4Cdo/110/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 110/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L. – I. a.s., P., zastúpeného
JUDr. P. K., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ Ministerstvu financií Slovenskej
republiky, Bratislava, Štefanovičova č. 5 a 2/ Slovenskej republike, v menej ktorej koná
Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Bratislava, Štefanovičova č. 5, o náhradu škody,
vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 16 C 136/2001, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre zo 4. decembra 2008 sp.zn. 9 Co 105/2008 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 4. decembra
2008 sp.zn. 9 Co 105/2008 vo výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietajúcej časti vo vzťahu k ţalovanej 2/ potvrdil a vo výroku, ktorým rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej, vo vzťahu k ţalovanej 2/, v časti nad sumu
20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia
zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu v tejto časti zamietol z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia
vracia na ďalšie konanie.
Dovolanie ţalobcu proti výroku rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 4. decembra 2008
sp.zn. 9 Co 105/2008, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti
do sumy 20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005
do zaplatenia, ako aj v časti o trovách konania vo vzťahu k ţalovanej 2/ zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 11. februára 2008 č.k. 16 C 136/2001-1198 (v poradí
druhým) ţalobu voči ţalovanému 1/ zamietol. Ţalovanú 2/ zaviazal zaplatiť ţalobcovi
47 238 421,-- Sk (1 568 028,30 €) s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
47 238 421,-- Sk (1 568 028,30 €) od 1. januára 2005 do zaplatenia a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţalovanú 2/ zaviazal zaplatiť
ţalobcovi náhradu trov konania 2 769 581,-- Sk (91 933,24 €) k rukám jeho právneho
zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal.
Ţalovanú 2/ zaviazal zaplatiť trovy štátu vo výške 122 149,-- Sk (4 054,60 €) na účet súdu
prvého stupňa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení
§ 1 ods. 1, § 9 ods. 1, § 10, § 18 ods. 2, § 20 a § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánom štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom (ďalej len „zák. č. 58/1969 Zb.“) a zo zisteného skutkového stavu,
na základe ktorého mal za preukázané, ţe ţaloba ţalobcu je čiastočne dôvodná. Poukázal
na to, ţe Colný úrad N. vyrúbil ţalobcovi nesprávne clo vo výške 86,7 % pri dovoze r. vína,
ktoré clo bolo ţalobcom riadne zaplatené. Aţ na základe rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Colného riaditeľstva o odmietnutí
vrátenia cla ţalobcovi, ktorý toto rozhodnutie zrušil, pretoţe nebolo vydané v súlade
s platnými právnymi predpismi určujúcimi výšku cla na dovezený tovar v čase dovozu vína
ţalobcom, bolo nesprávne clo ţalobcovi vrátené. Podľa názoru súdu prvého stupňa sa
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky stalo právnym základom na uplatnenie
škody, ktorej sa štát nemôţe zbaviť. Keďţe ţalovaného 1/ nepovaţoval v konaní za pasívne
legitimovaného, ţalobu voči nemu zamietol a nepriznal mu ani náhradu trov konania, lebo ich
neţiadal priznať. S námietkou ţalovanej 2/, ţe povaţuje akýkoľvek nárok ţalobcu za
premlčaný z dôvodu, ţe ţalovaná 2/ sa stala účastníkom konania aţ 19. septembra 2006 sa súd
prvého stupňa nestotoţnil a nárok ţalobcu nepovaţoval za premlčaný, pričom vychádzal
z toho, ţe ţalobca písomným podaním z 11. septembra 2002 navrhol súdu pripustiť rozšírenie
ţaloby v označení ţalovanej, čo má ten následok, ţe účinky podania ţaloby sú zachované
dňom podania aj neúplnej ţaloby, t.j. 11. septembra 2002. Súd pri určení výšky škody
vychádzal z ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka, pretoţe zák. č. 58/1969 Zb.
neobsahuje osobitnú úpravu rozsahu uhrádzanej škody ani rozsah. Pri stanovení výšky škody
súd vychádzal z podaného znaleckého posudku a jeho dodatku č. X., ako aj kontrolného
znaleckého posudku č. X. a jeho dodatku č. X. a stotoţnil sa s vyčíslením škody pre
nesprávne vyrúbené clo a DPH z licencie D X. vo výške 1 618 034,-- Sk (53 708,88 €), čo
predstavovali úroky z omeškania od doby, kedy zaplatil nesprávne vyrúbené clo ţalobca do
doby ich vrátenia na jeho účet, a od toho sa odvíjajúce nesprávne odvedenú DPH. Rovnako
z tých istých dôvodov uznal aj výšku škody pre nesprávne vyrúbené clo a DPH z licencie
D X. vo výške 1 596 375,-- Sk (52 989,94 €). Súd prvého stupňa priznal ţalobcovi aj
náhradu škody vo výške 262 769,-- Sk (8 722,33 €) pre neúčelne vynaloţené náklady a to za
licencie, certifikáty, laboratórne expertízy, vzorky vín, etikety, grafický návrh za dovoz
zvyšných troch druhov vín, ktoré boli vybavené, ale k ich dovozu nedošlo z dôvodu zmarenia
podnikateľského zámeru a nedostatku finančných prostriedkov, ktoré boli vypočítané
alikvotne z celkových 5 licencií za 3 nedovezené druhy vín, pričom vzal do úvahy
korigovanú výšku škody, tak ako ju vyčíslila znalecká organizácia vo svojom kontrolnom
znaleckom posudku. Rovnako súd uznal výšku škody za náklady na skladovanie dovezeného
vína, pretoţe pôvodný zámer predpokladal skladovanie bez poplatkov, z dôvodu nedodrţania
ceny vína sa však víno nepredávalo dobre a bolo potrebné ho skladovať, pričom ţalobca
skladovanie preukázal uzatvorenými zmluvami o prenájme skladových priestorov. Súd
prvého stupňa priznal ţalobcovi aj škodu za úroky z poskytnutého úveru, ktorý bol splatný do
31. decembra 1997 s 8 % ročným úrokom, pričom v zmluve o úvere bola dohodnutá aj
dodatočná úroková sadzba vo výške 4,5 % v prípade, ţe úver nebude splatený do dňa
splatnosti. Súd prvého stupňa nepriznal ţalobcovi uplatnenú náhradu škody z nepredaného
vína, neuznal škodu vo výške 1 527 224,-- Sk (50 694,54 €) za nákup prepraviek a škodu vo
výške 498 500,-- Sk (16 547,16 €) za nákup paliet z dôvodu, ţe ide o tovar so širokou škálou
vyuţitia. Rovnako neuznal výšku škody 358 760,-- Sk (11 908,65 €) ako náklady na právne
zastupovanie pred Najvyšším súdom, pretoţe podľa názoru súdu prvého stupňa, tieto náklady
ţalobca si uplatnil v konaní, pred Najvyšším súdom, kde mu neboli priznané z dôvodu, ţe
ţalobca dostatočne kvalifikovane nešpecifikoval právne dôvody. Z priamej škody súd prvého
stupňa priznal ţalobcovi náhradu škody 32 276 935,-- Sk (1 071 397,90 €). Pokiaľ ide
o výšku ušlého zisku, súd vychádzal z jej výšky určenej v znaleckom posudku prepočítanej
k 31. decembru 2004 na 18 569 244,-- Sk (616 385,97 €), pretoţe výpočet uvedený znaleckou
organizáciou je podľa názoru súdu podloţený úvahou, ktorá má základ v logickom
posúdení moţnosti realizovania podnikateľského plánu na 70 %. Súd prvého stupňa
poukázal na to, ţe ţalobca pôvodne ţiadal uloţiť ţalovanej zaplatiť náhradu škody vo výške
20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s prísl. (ţaloba podaná 13. októbra 2000), podaním z 24.
júla 2001 bola ţaloba rozšírená o 27 010 253,90 Sk (896 586,14 €) teda celkovo ţaloval
47 249 992,-- Sk (156 841,12 €), pričom z tejto sumy vzal späť ţalobu v časti 11 571,-- Sk
(384,08 €) 8. apríla 2002, ktoré späťvzatie bolo ţalovaným 1/ akceptované, preto súd v tejto
časti konanie zastavil v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p., teda ţaloba bola podaná vo výške
47 238 421,-- Sk (1 568 028,30 €). V časti zastavenia konania 11 571,-- Sk (384,08 €) ostalo
rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné. Podaním z 26. júla 2004 rozšíril ţalobca
ţalobný návrh o 42 780 226,-- Sk (1 420 043,30 €) s prísl. Súd uznesením z 11.
novembra 2004 rozšírenie ţaloby o 42 780 226,-- Sk (1 420 043,30 €) pripustil. Neskôr pre
späťvzatie ţaloby 29. januára 2007 súd zastavil konanie aj v časti 36 785 647,-- Sk
(1 221 059,70 €). Voči rozširujúcej ţalobe vzniesla ţalovaná 2/ námietku premlčania, na ktorú
súd prihliadol, nakoľko v zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody
podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Vychádzal z toho, ţe ak je podmienkou pre uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie
rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia. Rozsudok
Najvyššieho súdu bol právnej zástupkyni ţalobcu doručený 13. septembra 1999, premlčacia
doba začala plynúť 14. septembra 1999 a uplynula 14. septembra 2002, pretoţe doručením
tohto rozhodnutia sa ţalobca dozvedel o škode. Rozširujúca ţaloba bola tak podaná aţ po
uplynutí trojročnej premlčacej doby a preto súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania
a v tejto časti ţalobu z dôvodu premlčania zamietol. Priznal tak ţalobcovi 47 238 421,-- Sk
(1 568 028,30 €), pretoţe v časti, ktorú inak uznal musel nárok pre premlčanie zamietnuť.
Predmetom konania zostal nárok ţalobcu na zaplatenie 53 233 000,-- Sk (1 767 011,80 €) s 9
% úrokom z omeškania od 1. januára 2005 voči ţalovanej 2/, voči ţalovanému 1/ zostal nárok
v tej istej výške s tým, ţe úrok bol uplatnený pôvodný, t.j. 17,6 % od 28. septembra 2000 do
zaplatenia. O úrokoch z omeškania rozhodol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 2 O.s.p. a ţalobcovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu
v spore.
Na odvolanie ţalobcu a ţalovanej 2/ Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 4. decembra
2008 sp.zn. 9 Co 105/2008 rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti ako aj v časti
o trovách konania vo vzťahu k ţalovanému 1/ potvrdil. Potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k ţalovanej 2/. Rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej vyhovujúcej, vo vzťahu k ţalovanej 2/, v časti nad sumu 20 239 738,10 Sk
(671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia zmenil tak, ţe
ţalobu ţalobcu v tejto časti zamietol. V napadnutej vyhovujúcej časti do sumy
20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia
ako aj v časti o trovách konania vo vzťahu k ţalovanej 2/ rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 3,
§ 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., keď osobitne zdôraznil, ţe zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím podľa § 1 aţ § 17 citovaného zákona je zodpovednosťou
objektívnou, ktorej sa nie je moţné zbaviť a ktorá je zaloţená na splnení zákonných
podmienok. Súdu prvého stupňa vyčítal, ţe sa nezaoberal tým, či sú splnené zákonné
podmienky na priznanie v súdnom konaní uplatneného nároku. Z napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa nie je moţné zistiť, konkrétne rozhodnutie colného orgánu, ktoré povaţoval
súd za nezákonné a v tomto smere iba všeobecne konštatoval, ţe rozhodnutie Najvyššieho
súdu o zrušení rozhodnutia sa stalo právnym základom na uplatnenie škody. Presné označenie
nezákonného rozhodnutia a preukázanie jeho existencie ako aj preukázanie skutočnosti, ţe
takéto rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené je základným predpokladom vzniku
zodpovednosti podľa zák. č. 58/1969 Zb. Súd prvého stupňa sa nezaoberal ani ďalším
nemenej dôleţitým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím a to existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím,
t.j., ţe škoda, ktorá je uplatňovaná voči štátu vznikla následkom nezákonného rozhodnutia.
Poukázal na to, ţe súd prvého stupňa priznal ţalobcovi jednotlivé nároky uplatnené v tomto
konaní bez toho, aby sa zaoberal existenciou príčinnej súvislosti medzi vznikom škody
a nezákonným rozhodnutím a v tomto smere svoje rozhodnutie ţiadnym spôsobom
neodôvodnil, pričom otázkou danosti príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím
a škodou je treba riešiť pri kaţdom uplatnenom nároku individuálne na základe konkrétneho
preskúmania okolností, za ktorých mala škoda vzniknúť. Pri kaţdom uplatnenom nároku
musia byť splnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu
podľa zák. č. 58/1969 Zb. Podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci treba vychádzať
z rozhodnutia Colného orgánu N. zn. X. zo X., ktorým bola zamietnutá ţiadosť ţalobcu
na vrátenie nesprávne vyrúbeného cla, ktoré rozhodnutie bolo neskôr príslušným orgánom
zrušené. Aţ vydaním takého zákonného rozhodnutia (neskôr zrušeného) mohla ţalobcovi
škoda vzniknúť, preto nie je dôvodne uplatnený nárok ţalobcu na náhradu škody, ktorá
ţalobcovi mala vzniknúť pred vydaním rozhodnutia t.j. pred 6. augustom 1998. Z uvedeného
dôvodu je nárok ţalobcu na náhradu škody potrebné posúdiť tak, ţe škoda ţalobcovi mohla
vzniknúť neoprávneným zadrţaním finančných prostriedkov 7 175 197,-- Sk (238 172,90 €)
odo dňa 6. augusta 1998 do 10. novembra 1999, pretoţe počas tejto doby uvedené finančné
prostriedky ţalobca nemohol pouţiť a nemohol získať úţitky zo svojho vlastníctva. Odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti do sumy 20 239 738,10 Sk
(671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia, ako aj v časti
o trovách konania vo vzťahu k ţalovanej 2/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nárok
ţalobcu v ţalobe (pôvodne) uplatnenej sume odvolací súd nepovaţoval za premlčaný, keď
vychádzal z toho, ţe k jeho uplatneniu vo vzťahu k ţalovanej 2/ došlo 11. septembra
2002.
Odvolací súd vyčítal súdu prvého stupňa, ţe sa v konaní dôsledne neriadil ust. § 9
ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je
potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Podľa názoru odvolacieho súdu
poškodený môţe uplatniť v súdnom konaní iba taký nárok, ktorý bol predmetom predbeţného
prerokovania. Nemôţe sa však domáhať v súdnom konaní takých nárokov, ktoré pri
predbeţnom prerokovaní neuplatnil. Takýto nárok poškodeného by musel byť predbeţne
znova prerokovaný príslušným orgánom. Tento záver platí aj v prípade uplatnenia nových
nárokov ako aj rozšírenia uţ uplatnených nárokov. Predmetom predbeţného prerokovania
nároku na náhradu škody je otázka, či z nezákonného rozhodnutia škoda vznikla, aká škoda
vznikla a v akom rozsahu sa poškodený náhrady škody domáha. Predmetom súdneho konania
potom môţe byť iba takto prerokovaný nárok poškodeného a nie ďalšie nároky tak ako ich
v priebehu konania ţalobca dopĺňal a rozširoval bez toho, aby dodrţal postup podľa § 9 ods. 1
písm.a/ zák. č. 58/1969 Zb. a predbeţne prerokoval takto rozšírený nárok s príslušným
orgánom. Poukázal na to, ţe s Ministerstvom financií Slovenskej republiky na základe
ţiadostí ţalobcu (z 27. marca 2000 a 14. septembra 2000) boli predbeţne prerokované nároky
na náhradu škody uplatnené v ţalobe na začatie konania doručenej súdu prvého stupňa
13. októbra 2000, preto súd v ďalšom konaní môţe rozhodovať iba o týchto nárokoch.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k ţalovanej 2/ vo veci samej ako aj o trovách
konania podľa § 219 O.s.p. potvrdil a to z iných právnych dôvodov.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej, vo vzťahu
k ţalovanej 2/, v časti nad sumu 20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania
od 1. januára 2005 do zaplatenia podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu v tejto časti
ako nedôvodne podanú zamietol a rozhodol tak z rovnakých dôvodov z akých potvrdil
zamietnutie ţaloby nad súdom prvého stupňa priznanú sumu 47 238 421,-- Sk
(1 568 028,30 €), pretoţe predmetnom súdneho konania nemôţe byť nárok ţalobcu
na náhradu škody, ktorý nebol predbeţne prerokovaný pred príslušným orgánom tak, ako to
vyţaduje § 9 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k ţalovanej 2/ v časti nad sumu 20 239 738,10 Sk
(671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia podľa § 220
O.s.p. zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti ako nedôvodne podanú zamietol a v zamietajúcej
časti toto rozhodnutie potvrdil jednak z dôvodu, ţe takúto ţalobu ţalobca podal predčasne, t.j.
skôr neţ nárok prerokoval s príslušným orgánom, ale aj pre jeho zjavnú neodôvodnenosť.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe finančné prostriedky v sume 7 175 197,-- Sk
(238 172,90 €) neoprávnene colný úrad zadrţiaval odo dňa 6. augusta 1998 do 10. novembra
1999, kedy boli ţalobcovi vrátené, preto, ak by boli splnené všetky ostatné zákonné
podmienky na náhradu škody mohla ţalobcovi škoda vzniknúť do dňa vrátenia finančných
prostriedkov. Na škodu, ktorá mala ţalobcovi vzniknúť pred vydaním rozhodnutia Colného
úradu N.- zn. X. zo X. po vrátení finančných prostriedkov z vyššie uvedených dôvodov nie je
moţné prihliadnuť.
Vo vzťahu k ţalovanému 1/ vo veci samej ako aj v časti o trovách konania odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (pre nedostatok pasívnej
legitimácie) podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (okrem výroku, ktorým odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti o trovách konania
vo vzťahu k ţalovanému 1/ potvrdil) podal dovolanie ţalobca. Prípustnosť dovolania
vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a § 237 písm.f/ O.s.p. a ako dovolací dôvod
uvádzal ustanovenie § 241 ods. 2 písm.b/ a c/ O.s.p. Vyčítal odvolaciemu súdu, ţe rozhodol
predčasne a vytvoril priestor pre prieťahy v konaní. Odvolací súd svoje rozhodnutie oprel
o doplnené dokazovanie a nezohľadnil ostatné vykonané dokazovanie. Rozpor so základnými
zásadami civilného procesu videl v neodôvodnenom rozčlenení jedného celistvého
vyhovujúceho výroku rozsudku súdu prvého stupňa na viaceré zdanlivo samostatné výroky.
Z hľadiska nesprávnej aplikácie práva dovolateľ namietal predovšetkým nesprávnu
a nevhodnú aplikáciu inštitútu predbeţného prerokovania nároku. Mal za to, ţe splnil
hmotnoprávnu podmienku zákona a uplatnil u orgánu štátu ţiadosť o predbeţné prerokovanie
nároku. V tomto štádiu konania o náhradu škody voči štátu uviedol ţalobca podstatné
skutkové okolnosti prípadu a vyčíslil škodu. Vyčíslená bola skutočná škoda a bol naznačený
spôsob vyčíslenia ušlého zisku. Podľa jeho názoru z dikcie zákona, ani z rozhodovacej praxe
súdov nevyplýva potreba úplného a vyčerpávajúceho výpočtu spôsobenej škody v štádiu
predbeţného prejednania nároku s tým negatívnym dopadom pre poškodeného, ţe by sa
v konaní pred súdom, pri zachovaní totoţnosti nároku, nemohlo priznať napr. vyššie plnenie
ako bolo uplatnené v ţiadosti o predbeţné prejednanie nároku. V ďalšom dovolateľ poukázal
na colné konanie a jeho špecifiká upravené v zák. č. 180/1996 Z.z. so záverom, ţe colný
orgán v danej veci postupoval v rozpore s účelom colného zákona. Dovolateľ sa nestotoţnil
s prezentovaným názorom odvolacieho súdu, ţe škoda mohla vzniknúť len zo zadrţiavania
finančných prostriedkov v sume 7 175 197,-- Sk (238 172,90 €) od 6. augusta 1998
do 11. novembra 1999. Poukázal na to, ţe vznik škody, či uţ skutočnej alebo ušlého zisku,
potvrdili tri nezávislé znalecké organizácie, pričom jedna z nich sa podieľala na vyhotovení
listinného dôkazu pripojeného k ţalobnému návrhu. Nemôţe ostať bez povšimnutia, ţe aj
ďalšie dve súdom pribraté znalecké organizácie skonštatovali v podstate na rovnakých
ekonomických základoch vznik skutočnej škody ušlého zisku. Názor odvolacieho súdu
o výške spôsobenej škody nekorešponduje ani s § 20 zák. č. 58/1969 Zb. v spojení
s ustanovením § 442 Občianskeho zákonníka. Mal za to, ţe v danej veci bol preukázaný
priamy a bezprostredný vzťah príčiny a následku medzi výškou nesprávne vyrúbeného cla
a vznikom škody. Dovolateľ tieţ vyčítal súdu, ţe z úradnej povinnosti neposudzoval nárok aj
z pohľadu nesprávneho úradného postupu orgánu štátu, o ktorý je moţné alternatívne oprieť
uplatnený nárok. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu v jeho napadnutých výrokoch zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalovaná 2/ navrhla dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) pristúpil k riešeniu otázky, či
dovolanie smeruje proti výroku rozhodnutia, ktorý moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie, či uţ smeruje proti rozsudku alebo proti uzneseniu, je vţdy prípustné, ak
v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 písm.a/
aţ g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno
dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak tento opravný prostriedok
neprípustný.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku, ţe je dovolanie
prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Z obsahu dovolania ţalobcu vyplýva, ţe dovolaním napadol rozsudok krajského súdu
jednak vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo zvyšku ţalobu
zamietajúcu vo vzťahu k ţalovanej 2/, vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa tak, ţe v napadnutej vyhovujúcej, vo vzťahu k ţalovanej 2/, v časti nad sumu
20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia
ţalobu ţalobcu zamietol a tieţ vo výroku, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej vyhovujúcej časti do sumy 20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s 9 % úrokom
z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia, ako aj v časti o trovách konania vo vzťahu
k ţalovanej 2/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie je
prípustné nielen proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
ale aj proti jeho potvrdzujúcemu výroku. V súvislosti so skúmaním prípustnosti dovolania
dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe pokiaľ odvolací súd v potvrdzujúcom výroku
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku z celkom iného právneho
dôvodu (nedostatok predbeţného prerokovania nároku podľa § 9 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.),
potom ho aj v tomto výroku, napriek jeho formálnemu označeniu ako potvrdzujúci, treba
povaţovať za zmeňujúci. Z hľadiska prípustnosti dovolania bol teda rozsudok odvolacieho
súdu v označených výrokoch zmeňujúci a dovolanie ţalobcu bolo prípustné. Okrem toho však
aj v prípade, ak by potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu mal byť povaţovaný
za potvrdzujúci, nebolo by podľa názoru dovolacieho súdu v súvislosti so skúmaním
prípustnosti dovolania v predmetnej veci správne rozlišovať medzi potvrdzujúcim
a zmeňujúcim výrokom rozsudku odvolacieho súdu v dôsledku tzv. rozštiepenia nároku a teda
uplatniť rozdielny procesný reţim osobitne pokiaľ ide o prípustnosť dovolania proti
potvrdzujúcemu výroku a osobitne pokiaľ ide o prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu
výroku. Aj napriek rozštiepeniu nároku ide stále o jeden nárok na náhradu škody spôsobenú
nezákonným rozhodnutím. V spojitosti s dôsledkami posudzovania otázky predbeţného
prerokovania nároku v rámci dovolacieho konania by odporovalo zásadám spravodlivého
procesu odmietnutie prípustnosti dovolania proti výroku o časti nároku len pre iný procesný
reţim uplatnený ako následok jeho rozštiepenia.
Občiansky súdny poriadok umoţňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,
ktoré sú taxatívne uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p. Dovolanie môţe byť podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. V dovolaní uplatnený dovolací dôvod neposudzuje dovolací súd len
podľa toho, ako bol označený, ale podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 v spojení s § 243c O.s.p.).
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými dovolacími
dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia.
Ţalobca v dovolaní tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepouţil správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Z hľadiska nesprávnej aplikácie práva dovolateľ namieta najmä nesprávnu a nevhodnú
aplikáciu inštitútu predbeţného prerokovania nároku.
Podľa § 9 ods. 1 vety prvej zák. č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným
orgánom.
Podľa § 10 cit. zákona, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania ţiadosti, môţe sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 11 zák. č. 58/1969 Zb. dohoda o nároku na náhradu škody (§ 9 ods. 1) je
prípustná len pri predbeţnom prerokovaní tohto nároku alebo v konaní na súde.
V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
rozhodnutím o väzbe a treste je moţnosť poškodeného obrátiť sa na súd s príslušnou ţalobou
podmienená ustanoveniami § 9 – § 11 zák. č. 58/1969 Zb., ktoré vylučujú súdne uplatnenie
dotiaľ, kým sa nárok predbeţne neprerokuje medzi poškodeným a príslušným ústredným
orgánom. Z citovaných ustanovení je potrebné výkladom vyvodiť, ţe zákonodarca inštitútom
predbeţného prejednania nároku zamýšľal upraviť neformálny postup ústredného orgánu,
ktorý buď poţadovaný nárok mimosúdne uspokojí a náhradu poskytne, a tak predíde súdnemu
sporu, alebo náhradu neposkytne. Ak teda príslušný ústredný orgán prizná poškodenému plnú
náhradu škody, štát musí nahradiť poškodenému škodu do 6 mesiacov od uplatnenia práva; ak
tak neurobí celkom alebo sčasti, môţe sa poškodený po uplynutí šesťmesačnej lehoty
domáhať priznania práva, resp. jeho neuspokojenej časti, na príslušnom súde. Moţno teda
uzavrieť, ţe predbeţné uplatnenie práva na náhradu takto vzniknutej škody, je podmienkou,
aby toto právo mohlo byť súdom prejednané v občianskom súdnom konaní.
Odvolací súd správne v dôvodoch svojho rozhodnutia na túto základnú podmienku
v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (ako
takým) poukazuje.
V prejednávanej veci (čo konštatuje aj odvolací súd), je však nepochybné, ţe ţalobca
pred podaním ţaloby v súlade s § 9 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. podal ţiadosť na Ministerstvo
financií Slovenskej republiky (príslušný ústredný orgán štátu) na predbeţné prerokovanie
svojho nároku. Ţalobca, vyuţijúc svoje dispozičné oprávnenia, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva (§ 95 ods. 1 O.s.p. a § 96 ods. 1 O.s.p.), so súhlasom súdu (§ 95 ods. 2
O.s.p.) zmenil návrh (ţalobu) na začatie konania (a tieţ sčasti vzal ţalobu späť), pričom išlo
o totoţnosť predmetu a základu uplatnených nárokov a tieţ subjektov vystupujúcich
v právnom vzťahu, keďţe doteraz nebolo v konaní spochybnené, ţe by základ následne
uplatnených nárokov nebol určený tými istými skutkovými okolnosťami, ktorými bola
zdôvodnená ţaloba. Moţno tak uzavrieť, ţe ide o pokračujúci nárok na náhradu škody a preto
menenie (rozširovanie) pôvodnej ţaloby nemoţno uţ podmieňovať splnením zákonom
určenej podmienky (§ 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 58/1969 Zb.).
Pokiaľ odvolací súd vychádzal z iného právneho názoru, nemoţno ho povaţovať
za správny, a preto bol ţalobcom dôvodne uplatnený dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2
písm.c/ O.s.p.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcom výroku potvrdil aj
z dôvodu jeho zjavnej neodôvodnenosti. Odvolací súd vyčítal súdu prvého stupňa, ţe
v dôvodoch svojho rozhodnutia náleţitým spôsobom neoznačil rozhodnutie colného orgánu,
ktoré povaţoval za nezákonné a v tomto smere iba všeobecne konštatuje, ţe rozhodnutie
Najvyššieho súdu o zrušení rozhodnutia sa stalo právnym základom na uplatnenie škody.
Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd za právny základ uplatneného nároku
povaţoval rozhodnutie Colného orgánu N. zo X. zn. X., ktorým bola zamietnutá ţiadosť
ţalobcu na vrátenie nesprávne vyrúbeného cla, ktoré rozhodnutie bolo neskôr príslušným
orgánom zrušené. Podľa názoru odvolacieho súdu za predpokladu, ţe by boli splnené všetky
ostatné zákonné podmienky na náhradu škody, za škodu, ktorá mala ţalobcovi vzniknúť pred
vydaním označeného rozhodnutia nie je moţné prihliadnuť. Z odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu, pre nedostatok dôvodov však nie je moţné posúdiť, o ktoré konkrétne
uplatnené nároky ţalobcu sa má jednať. Rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti tak trpí
vadou podľa § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu
v potvrdzujúcom a zmeňujúcom výroku pre nesprávne právne posúdenie a inú vadu zrušil
a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.).
Dovolanie ţalobcu smeruje aj proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti do sumy 20 239 738,10 Sk
(671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia ako aj v časti
o trovách konania vo vzťahu k ţalovanej 2/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V prvom rade dovolací súd poukazuje na to, ţe pokiaľ odvolací súd ruší rozhodnutie
súdu prvého stupňa, jeho rozhodnutie má formu uznesenia (§ 223 O.s.p.).
Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239
ods. 1 písm.b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky ani
jedného z uznesení uvedených v ustanoveniach vymenovaných vyššie, proti ktorým je
dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania ţalobcu prichádzala do úvahy
len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. Dovolací súd však
nezistil, ţe by prípustnosť dovolania bolo moţné vyvodiť z uvedeného ustanovenia, preto
v označenom výroku dovolací súd odmietol dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemoţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom.
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. septembra 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová