Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/110/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L. – I. a.s., P., zastúpeného

JUDr. P. K., advokátom v B., proti ţalovaným 1/ Ministerstvu financií Slovenskej

republiky, Bratislava, Štefanovičova č. 5 a 2/ Slovenskej republike, v menej ktorej koná

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Bratislava, Štefanovičova č. 5, o náhradu škody,

vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre zo 4. decembra 2008 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 4. decembra

2008 sp.zn. vo výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

zamietajúcej časti vo vzťahu k ţalovanej 2/ potvrdil a vo výroku, ktorým rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej, vo vzťahu k ţalovanej 2/, v časti nad sumu

20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia

zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu v tejto časti zamietol z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia

vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie ţalobcu proti výroku rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 4. decembra 2008

sp.zn. , ktorým rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti

do sumy 20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005

do zaplatenia, ako aj v časti o trovách konania vo vzťahu k ţalovanej 2/ zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 11. februára 2008 č.k. -1198 (v poradí

druhým) ţalobu voči ţalovanému 1/ zamietol. Ţalovanú 2/ zaviazal zaplatiť ţalobcovi

47 238 421,-- Sk (1 568 028,30 €) s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

47 238 421,-- Sk (1 568 028,30 €) od 1. januára 2005 do zaplatenia a to všetko do 3 dní

2

od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Ţalovanú 2/ zaviazal zaplatiť

ţalobcovi náhradu trov konania 2 769 581,-- Sk (91 933,24 €) k rukám jeho právneho

zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal.

Ţalovanú 2/ zaviazal zaplatiť trovy štátu vo výške 122 149,-- Sk (4 054,60 €) na účet súdu

prvého stupňa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení

, , , , a

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánom štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom (ďalej len „“) a zo zisteného skutkového stavu,

na základe ktorého mal za preukázané, ţe ţaloba ţalobcu je čiastočne dôvodná. Poukázal

na to, ţe Colný úrad N. vyrúbil ţalobcovi nesprávne clo vo výške 86,7 % pri dovoze r. vína,

ktoré clo bolo ţalobcom riadne zaplatené. Aţ na základe rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Colného riaditeľstva o odmietnutí

vrátenia cla ţalobcovi, ktorý toto rozhodnutie zrušil, pretoţe nebolo vydané v súlade

s platnými právnymi predpismi určujúcimi výšku cla na dovezený tovar v čase dovozu vína

ţalobcom, bolo nesprávne clo ţalobcovi vrátené. Podľa názoru súdu prvého stupňa sa

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky stalo právnym základom na uplatnenie

škody, ktorej sa štát nemôţe zbaviť. Keďţe ţalovaného 1/ nepovaţoval v konaní za pasívne

legitimovaného, ţalobu voči nemu zamietol a nepriznal mu ani náhradu trov konania, lebo ich

neţiadal priznať. S námietkou ţalovanej 2/, ţe povaţuje akýkoľvek nárok ţalobcu za

premlčaný z dôvodu, ţe ţalovaná 2/ sa stala účastníkom konania aţ 19. septembra 2006 sa súd

prvého stupňa nestotoţnil a nárok ţalobcu nepovaţoval za premlčaný, pričom vychádzal

z toho, ţe ţalobca písomným podaním z 11. septembra 2002 navrhol súdu pripustiť rozšírenie

ţaloby v označení ţalovanej, čo má ten následok, ţe účinky podania ţaloby sú zachované

dňom podania aj neúplnej ţaloby, t.j. 11. septembra 2002. Súd pri určení výšky škody

vychádzal z ustanovenia , pretoţe

neobsahuje osobitnú úpravu rozsahu uhrádzanej škody ani rozsah. Pri stanovení výšky škody

súd vychádzal z podaného znaleckého posudku a jeho dodatku č. X., ako aj kontrolného

znaleckého posudku č. X. a jeho dodatku č. X. a stotoţnil sa s vyčíslením škody pre

nesprávne vyrúbené clo a DPH z licencie D X. vo výške 1 618 034,-- Sk (53 708,88 €), čo

predstavovali úroky z omeškania od doby, kedy zaplatil nesprávne vyrúbené clo ţalobca do

doby ich vrátenia na jeho účet, a od toho sa odvíjajúce nesprávne odvedenú DPH. Rovnako

z tých istých dôvodov uznal aj výšku škody pre nesprávne vyrúbené clo a DPH z licencie

D X. vo výške 1 596 375,-- Sk (52 989,94 €). Súd prvého stupňa priznal ţalobcovi aj

3

náhradu škody vo výške 262 769,-- Sk (8 722,33 €) pre neúčelne vynaloţené náklady a to za

licencie, certifikáty, laboratórne expertízy, vzorky vín, etikety, grafický návrh za dovoz

zvyšných troch druhov vín, ktoré boli vybavené, ale k ich dovozu nedošlo z dôvodu zmarenia

podnikateľského zámeru a nedostatku finančných prostriedkov, ktoré boli vypočítané

alikvotne z celkových 5 licencií za 3 nedovezené druhy vín, pričom vzal do úvahy

korigovanú výšku škody, tak ako ju vyčíslila znalecká organizácia vo svojom kontrolnom

znaleckom posudku. Rovnako súd uznal výšku škody za náklady na skladovanie dovezeného

vína, pretoţe pôvodný zámer predpokladal skladovanie bez poplatkov, z dôvodu nedodrţania

ceny vína sa však víno nepredávalo dobre a bolo potrebné ho skladovať, pričom ţalobca

skladovanie preukázal uzatvorenými zmluvami o prenájme skladových priestorov. Súd

prvého stupňa priznal ţalobcovi aj škodu za úroky z poskytnutého úveru, ktorý bol splatný do

31. decembra 1997 s 8 % ročným úrokom, pričom v zmluve o úvere bola dohodnutá aj

dodatočná úroková sadzba vo výške 4,5 % v prípade, ţe úver nebude splatený do dňa

splatnosti. Súd prvého stupňa nepriznal ţalobcovi uplatnenú náhradu škody z nepredaného

vína, neuznal škodu vo výške 1 527 224,-- Sk (50 694,54 €) za nákup prepraviek a škodu vo

výške 498 500,-- Sk (16 547,16 €) za nákup paliet z dôvodu, ţe ide o tovar so širokou škálou

vyuţitia. Rovnako neuznal výšku škody 358 760,-- Sk (11 908,65 €) ako náklady na právne

zastupovanie pred Najvyšším súdom, pretoţe podľa názoru súdu prvého stupňa, tieto náklady

ţalobca si uplatnil v konaní, pred Najvyšším súdom, kde mu neboli priznané z dôvodu, ţe

ţalobca dostatočne kvalifikovane nešpecifikoval právne dôvody. Z priamej škody súd prvého

stupňa priznal ţalobcovi náhradu škody 32 276 935,-- Sk (1 071 397,90 €). Pokiaľ ide

o výšku ušlého zisku, súd vychádzal z jej výšky určenej v znaleckom posudku prepočítanej

k 31. decembru 2004 na 18 569 244,-- Sk (616 385,97 €), pretoţe výpočet uvedený znaleckou

organizáciou je podľa názoru súdu podloţený úvahou, ktorá má základ v logickom

posúdení moţnosti realizovania podnikateľského plánu na 70 %. Súd prvého stupňa

poukázal na to, ţe ţalobca pôvodne ţiadal uloţiť ţalovanej zaplatiť náhradu škody vo výške

20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s prísl. (ţaloba podaná 13. októbra 2000), podaním z 24.

júla 2001 bola ţaloba rozšírená o 27 010 253,90 Sk (896 586,14 €) teda celkovo ţaloval

47 249 992,-- Sk (156 841,12 €), pričom z tejto sumy vzal späť ţalobu v časti 11 571,-- Sk

(384,08 €) 8. apríla 2002, ktoré späťvzatie bolo ţalovaným 1/ akceptované, preto súd v tejto

časti konanie zastavil v súlade s , teda ţaloba bola podaná vo výške

47 238 421,-- Sk (1 568 028,30 €). V časti zastavenia konania 11 571,-- Sk (384,08 €) ostalo

rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné. Podaním z 26. júla 2004 rozšíril ţalobca

4

ţalobný návrh o 42 780 226,-- Sk (1 420 043,30 €) s prísl. Súd uznesením z 11.

novembra 2004 rozšírenie ţaloby o 42 780 226,-- Sk (1 420 043,30 €) pripustil. Neskôr pre

späťvzatie ţaloby 29. januára 2007 súd zastavil konanie aj v časti 36 785 647,-- Sk

(1 221 059,70 €). Voči rozširujúcej ţalobe vzniesla ţalovaná 2/ námietku premlčania, na ktorú

súd prihliadol, nakoľko v zmysle , právo na náhradu škody

podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Vychádzal z toho, ţe ak je podmienkou pre uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie

rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia zrušujúceho rozhodnutia. Rozsudok

Najvyššieho súdu bol právnej zástupkyni ţalobcu doručený 13. septembra 1999, premlčacia

doba začala plynúť 14. septembra 1999 a uplynula 14. septembra 2002, pretoţe doručením

tohto rozhodnutia sa ţalobca dozvedel o škode. Rozširujúca ţaloba bola tak podaná aţ po

uplynutí trojročnej premlčacej doby a preto súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania

a v tejto časti ţalobu z dôvodu premlčania zamietol. Priznal tak ţalobcovi 47 238 421,-- Sk

(1 568 028,30 €), pretoţe v časti, ktorú inak uznal musel nárok pre premlčanie zamietnuť.

Predmetom konania zostal nárok ţalobcu na zaplatenie 53 233 000,-- Sk (1 767 011,80 €) s 9

% úrokom z omeškania od 1. januára 2005 voči ţalovanej 2/, voči ţalovanému 1/ zostal nárok

v tej istej výške s tým, ţe úrok bol uplatnený pôvodný, t.j. 17,6 % od 28. septembra 2000 do

zaplatenia. O úrokoch z omeškania rozhodol v zmysle

v spojení s Nariadenia vlády SR č. O trovách konania rozhodol podľa

ods. 2 a ţalobcovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu

v spore.

Na odvolanie ţalobcu a ţalovanej 2/ Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 4. decembra

2008 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti ako aj v časti

o trovách konania vo vzťahu k ţalovanému 1/ potvrdil. Potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k ţalovanej 2/. Rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej vyhovujúcej, vo vzťahu k ţalovanej 2/, v časti nad sumu 20 239 738,10 Sk

(671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia zmenil tak, ţe

ţalobu ţalobcu v tejto časti zamietol. V napadnutej vyhovujúcej časti do sumy

20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia

ako aj v časti o trovách konania vo vzťahu k ţalovanej 2/ rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 3,

, keď osobitne zdôraznil, ţe zodpovednosť za škodu spôsobenú

5

nezákonným rozhodnutím podľa § 1 aţ § 17 citovaného zákona je zodpovednosťou

objektívnou, ktorej sa nie je moţné zbaviť a ktorá je zaloţená na splnení zákonných

podmienok. Súdu prvého stupňa vyčítal, ţe sa nezaoberal tým, či sú splnené zákonné

podmienky na priznanie v súdnom konaní uplatneného nároku. Z napadnutého rozsudku súdu

prvého stupňa nie je moţné zistiť, konkrétne rozhodnutie colného orgánu, ktoré povaţoval

súd za nezákonné a v tomto smere iba všeobecne konštatoval, ţe rozhodnutie Najvyššieho

súdu o zrušení rozhodnutia sa stalo právnym základom na uplatnenie škody. Presné označenie

nezákonného rozhodnutia a preukázanie jeho existencie ako aj preukázanie skutočnosti, ţe

takéto rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené je základným predpokladom vzniku

zodpovednosti podľa Súd prvého stupňa sa nezaoberal ani ďalším

nemenej dôleţitým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím a to existenciou príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím,

t.j., ţe škoda, ktorá je uplatňovaná voči štátu vznikla následkom nezákonného rozhodnutia.

Poukázal na to, ţe súd prvého stupňa priznal ţalobcovi jednotlivé nároky uplatnené v tomto

konaní bez toho, aby sa zaoberal existenciou príčinnej súvislosti medzi vznikom škody

a nezákonným rozhodnutím a v tomto smere svoje rozhodnutie ţiadnym spôsobom

neodôvodnil, pričom otázkou danosti príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím

a škodou je treba riešiť pri kaţdom uplatnenom nároku individuálne na základe konkrétneho

preskúmania okolností, za ktorých mala škoda vzniknúť. Pri kaţdom uplatnenom nároku

musia byť splnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu

podľa Podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci treba vychádzať

z rozhodnutia Colného orgánu N. zn. X. zo X., ktorým bola zamietnutá ţiadosť ţalobcu

na vrátenie nesprávne vyrúbeného cla, ktoré rozhodnutie bolo neskôr príslušným orgánom

zrušené. Aţ vydaním takého zákonného rozhodnutia (neskôr zrušeného) mohla ţalobcovi

škoda vzniknúť, preto nie je dôvodne uplatnený nárok ţalobcu na náhradu škody, ktorá

ţalobcovi mala vzniknúť pred vydaním rozhodnutia t.j. pred 6. augustom 1998. Z uvedeného

dôvodu je nárok ţalobcu na náhradu škody potrebné posúdiť tak, ţe škoda ţalobcovi mohla

vzniknúť neoprávneným zadrţaním finančných prostriedkov 7 175 197,-- Sk (238 172,90 €)

odo dňa 6. augusta 1998 do 10. novembra 1999, pretoţe počas tejto doby uvedené finančné

prostriedky ţalobca nemohol pouţiť a nemohol získať úţitky zo svojho vlastníctva. Odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti do sumy 20 239 738,10 Sk

(671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia, ako aj v časti

o trovách konania vo vzťahu k ţalovanej 2/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nárok

6

ţalobcu v ţalobe (pôvodne) uplatnenej sume odvolací súd nepovaţoval za premlčaný, keď

vychádzal z toho, ţe k jeho uplatneniu vo vzťahu k ţalovanej 2/ došlo 11. septembra

2002.

Odvolací súd vyčítal súdu prvého stupňa, ţe sa v konaní dôsledne neriadil ust. § 9

ods. 1 , podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je

potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Podľa názoru odvolacieho súdu

poškodený môţe uplatniť v súdnom konaní iba taký nárok, ktorý bol predmetom predbeţného

prerokovania. Nemôţe sa však domáhať v súdnom konaní takých nárokov, ktoré pri

predbeţnom prerokovaní neuplatnil. Takýto nárok poškodeného by musel byť predbeţne

znova prerokovaný príslušným orgánom. Tento záver platí aj v prípade uplatnenia nových

nárokov ako aj rozšírenia uţ uplatnených nárokov. Predmetom predbeţného prerokovania

nároku na náhradu škody je otázka, či z nezákonného rozhodnutia škoda vznikla, aká škoda

vznikla a v akom rozsahu sa poškodený náhrady škody domáha. Predmetom súdneho konania

potom môţe byť iba takto prerokovaný nárok poškodeného a nie ďalšie nároky tak ako ich

v priebehu konania ţalobca dopĺňal a rozširoval bez toho, aby dodrţal postup podľa § 9 ods. 1

písm.a/ a predbeţne prerokoval takto rozšírený nárok s príslušným

orgánom. Poukázal na to, ţe s Ministerstvom financií Slovenskej republiky na základe

ţiadostí ţalobcu (z 27. marca 2000 a 14. septembra 2000) boli predbeţne prerokované nároky

na náhradu škody uplatnené v ţalobe na začatie konania doručenej súdu prvého stupňa

13. októbra 2000, preto súd v ďalšom konaní môţe rozhodovať iba o týchto nárokoch.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k ţalovanej 2/ vo veci samej ako aj o trovách

konania podľa potvrdil a to z iných právnych dôvodov.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej, vo vzťahu

k ţalovanej 2/, v časti nad sumu 20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania

od 1. januára 2005 do zaplatenia podľa zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu v tejto časti

ako nedôvodne podanú zamietol a rozhodol tak z rovnakých dôvodov z akých potvrdil

zamietnutie ţaloby nad súdom prvého stupňa priznanú sumu 47 238 421,-- Sk

(1 568 028,30 €), pretoţe predmetnom súdneho konania nemôţe byť nárok ţalobcu

na náhradu škody, ktorý nebol predbeţne prerokovaný pred príslušným orgánom tak, ako to

vyţaduje Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

7

v napadnutej vyhovujúcej časti vo vzťahu k ţalovanej 2/ v časti nad sumu 20 239 738,10 Sk

(671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia podľa § 220

zmenil tak, ţe ţalobu v tejto časti ako nedôvodne podanú zamietol a v zamietajúcej

časti toto rozhodnutie potvrdil jednak z dôvodu, ţe takúto ţalobu ţalobca podal predčasne, t.j.

skôr neţ nárok prerokoval s príslušným orgánom, ale aj pre jeho zjavnú neodôvodnenosť.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe finančné prostriedky v sume 7 175 197,-- Sk

(238 172,90 €) neoprávnene colný úrad zadrţiaval odo dňa 6. augusta 1998 do 10. novembra

1999, kedy boli ţalobcovi vrátené, preto, ak by boli splnené všetky ostatné zákonné

podmienky na náhradu škody mohla ţalobcovi škoda vzniknúť do dňa vrátenia finančných

prostriedkov. Na škodu, ktorá mala ţalobcovi vzniknúť pred vydaním rozhodnutia Colného

úradu N.- zn. X. zo X. po vrátení finančných prostriedkov z vyššie uvedených dôvodov nie je

moţné prihliadnuť.

Vo vzťahu k ţalovanému 1/ vo veci samej ako aj v časti o trovách konania odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (pre nedostatok pasívnej

legitimácie) podľa potvrdil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (okrem výroku, ktorým odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti o trovách konania

vo vzťahu k ţalovanému 1/ potvrdil) podal dovolanie ţalobca. Prípustnosť dovolania

vyvodzoval z ustanovenia a a ako dovolací dôvod

uvádzal ustanovenie a Vyčítal odvolaciemu súdu, ţe rozhodol

predčasne a vytvoril priestor pre prieťahy v konaní. Odvolací súd svoje rozhodnutie oprel

o doplnené dokazovanie a nezohľadnil ostatné vykonané dokazovanie. Rozpor so základnými

zásadami civilného procesu videl v neodôvodnenom rozčlenení jedného celistvého

vyhovujúceho výroku rozsudku súdu prvého stupňa na viaceré zdanlivo samostatné výroky.

Z hľadiska nesprávnej aplikácie práva dovolateľ namietal predovšetkým nesprávnu

a nevhodnú aplikáciu inštitútu predbeţného prerokovania nároku. Mal za to, ţe splnil

hmotnoprávnu podmienku zákona a uplatnil u orgánu štátu ţiadosť o predbeţné prerokovanie

nároku. V tomto štádiu konania o náhradu škody voči štátu uviedol ţalobca podstatné

skutkové okolnosti prípadu a vyčíslil škodu. Vyčíslená bola skutočná škoda a bol naznačený

spôsob vyčíslenia ušlého zisku. Podľa jeho názoru z dikcie zákona, ani z rozhodovacej praxe

súdov nevyplýva potreba úplného a vyčerpávajúceho výpočtu spôsobenej škody v štádiu

predbeţného prejednania nároku s tým negatívnym dopadom pre poškodeného, ţe by sa

v konaní pred súdom, pri zachovaní totoţnosti nároku, nemohlo priznať napr. vyššie plnenie

ako bolo uplatnené v ţiadosti o predbeţné prejednanie nároku. V ďalšom dovolateľ poukázal

na colné konanie a jeho špecifiká upravené v so záverom, ţe colný

orgán v danej veci postupoval v rozpore s účelom colného zákona. Dovolateľ sa nestotoţnil

s prezentovaným názorom odvolacieho súdu, ţe škoda mohla vzniknúť len zo zadrţiavania

finančných prostriedkov v sume 7 175 197,-- Sk (238 172,90 €) od 6. augusta 1998

do 11. novembra 1999. Poukázal na to, ţe vznik škody, či uţ skutočnej alebo ušlého zisku,

potvrdili tri nezávislé znalecké organizácie, pričom jedna z nich sa podieľala na vyhotovení

listinného dôkazu pripojeného k ţalobnému návrhu. Nemôţe ostať bez povšimnutia, ţe aj

ďalšie dve súdom pribraté znalecké organizácie skonštatovali v podstate na rovnakých

ekonomických základoch vznik skutočnej škody ušlého zisku. Názor odvolacieho súdu

o výške spôsobenej škody nekorešponduje ani s v spojení

s ustanovením . Mal za to, ţe v danej veci bol preukázaný

priamy a bezprostredný vzťah príčiny a následku medzi výškou nesprávne vyrúbeného cla

a vznikom škody. Dovolateľ tieţ vyčítal súdu, ţe z úradnej povinnosti neposudzoval nárok aj

z pohľadu nesprávneho úradného postupu orgánu štátu, o ktorý je moţné alternatívne oprieť

uplatnený nárok. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu v jeho napadnutých výrokoch zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalovaná 2/ navrhla dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) pristúpil k riešeniu otázky, či

dovolanie smeruje proti výroku rozhodnutia, ktorý moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie, či uţ smeruje proti rozsudku alebo proti uzneseniu, je vţdy prípustné, ak

v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 písm.a/

aţ g/ Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak tento opravný prostriedok

neprípustný.

9

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Z obsahu dovolania ţalobcu vyplýva, ţe dovolaním napadol rozsudok krajského súdu

jednak vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo zvyšku ţalobu

zamietajúcu vo vzťahu k ţalovanej 2/, vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa tak, ţe v napadnutej vyhovujúcej, vo vzťahu k ţalovanej 2/, v časti nad sumu

20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia

ţalobu ţalobcu zamietol a tieţ vo výroku, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej vyhovujúcej časti do sumy 20 239 738,10 Sk (671 836,22 €) s 9 % úrokom

z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia, ako aj v časti o trovách konania vo vzťahu

k ţalovanej 2/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Pri skúmaní prípustnosti dovolania dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie je

prípustné nielen proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu ( ),

ale aj proti jeho potvrdzujúcemu výroku. V súvislosti so skúmaním prípustnosti dovolania

dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe pokiaľ odvolací súd v potvrdzujúcom výroku

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku z celkom iného právneho

dôvodu (nedostatok predbeţného prerokovania nároku podľa ),

potom ho aj v tomto výroku, napriek jeho formálnemu označeniu ako potvrdzujúci, treba

povaţovať za zmeňujúci. Z hľadiska prípustnosti dovolania bol teda rozsudok odvolacieho

súdu v označených výrokoch zmeňujúci a dovolanie ţalobcu bolo prípustné. Okrem toho však

aj v prípade, ak by potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu mal byť povaţovaný

za potvrdzujúci, nebolo by podľa názoru dovolacieho súdu v súvislosti so skúmaním

prípustnosti dovolania v predmetnej veci správne rozlišovať medzi potvrdzujúcim

a zmeňujúcim výrokom rozsudku odvolacieho súdu v dôsledku tzv. rozštiepenia nároku a teda

10

uplatniť rozdielny procesný reţim osobitne pokiaľ ide o prípustnosť dovolania proti

potvrdzujúcemu výroku a osobitne pokiaľ ide o prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu

výroku. Aj napriek rozštiepeniu nároku ide stále o jeden nárok na náhradu škody spôsobenú

nezákonným rozhodnutím. V spojitosti s dôsledkami posudzovania otázky predbeţného

prerokovania nároku v rámci dovolacieho konania by odporovalo zásadám spravodlivého

procesu odmietnutie prípustnosti dovolania proti výroku o časti nároku len pre iný procesný

reţim uplatnený ako následok jeho rozštiepenia.

umoţňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môţe byť podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. V dovolaní uplatnený dovolací dôvod neposudzuje dovolací súd len

podľa toho, ako bol označený, ale podľa jeho obsahu ( v spojení s ).

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uvedenými dovolacími

dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia.

Ţalobca v dovolaní tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepouţil správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z hľadiska nesprávnej aplikácie práva dovolateľ namieta najmä nesprávnu a nevhodnú

aplikáciu inštitútu predbeţného prerokovania nároku.

Podľa vety prvej nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným

orgánom.

Podľa § 10 cit. zákona, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich

mesiacov odo dňa podania ţiadosti, môţe sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde.

11

Podľa dohoda o nároku na náhradu škody () je

prípustná len pri predbeţnom prerokovaní tohto nároku alebo v konaní na súde.

V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

rozhodnutím o väzbe a treste je moţnosť poškodeného obrátiť sa na súd s príslušnou ţalobou

podmienená ustanoveniami – , ktoré vylučujú súdne uplatnenie

dotiaľ, kým sa nárok predbeţne neprerokuje medzi poškodeným a príslušným ústredným

orgánom. Z citovaných ustanovení je potrebné výkladom vyvodiť, ţe zákonodarca inštitútom

predbeţného prejednania nároku zamýšľal upraviť neformálny postup ústredného orgánu,

ktorý buď poţadovaný nárok mimosúdne uspokojí a náhradu poskytne, a tak predíde súdnemu

sporu, alebo náhradu neposkytne. Ak teda príslušný ústredný orgán prizná poškodenému plnú

náhradu škody, štát musí nahradiť poškodenému škodu do 6 mesiacov od uplatnenia práva; ak

tak neurobí celkom alebo sčasti, môţe sa poškodený po uplynutí šesťmesačnej lehoty

domáhať priznania práva, resp. jeho neuspokojenej časti, na príslušnom súde. Moţno teda

uzavrieť, ţe predbeţné uplatnenie práva na náhradu takto vzniknutej škody, je podmienkou,

aby toto právo mohlo byť súdom prejednané v občianskom súdnom konaní.

Odvolací súd správne v dôvodoch svojho rozhodnutia na túto základnú podmienku

v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (ako

takým) poukazuje.

V prejednávanej veci (čo konštatuje aj odvolací súd), je však nepochybné, ţe ţalobca

pred podaním ţaloby v súlade s podal ţiadosť na Ministerstvo

financií Slovenskej republiky (príslušný ústredný orgán štátu) na predbeţné prerokovanie

svojho nároku. Ţalobca, vyuţijúc svoje dispozičné oprávnenia, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok priznáva ( a ), so súhlasom súdu (

) zmenil návrh (ţalobu) na začatie konania (a tieţ sčasti vzal ţalobu späť), pričom išlo

o totoţnosť predmetu a základu uplatnených nárokov a tieţ subjektov vystupujúcich

v právnom vzťahu, keďţe doteraz nebolo v konaní spochybnené, ţe by základ následne

uplatnených nárokov nebol určený tými istými skutkovými okolnosťami, ktorými bola

zdôvodnená ţaloba. Moţno tak uzavrieť, ţe ide o pokračujúci nárok na náhradu škody a preto

menenie (rozširovanie) pôvodnej ţaloby nemoţno uţ podmieňovať splnením zákonom

určenej podmienky ( veta prvá ).

12

Pokiaľ odvolací súd vychádzal z iného právneho názoru, nemoţno ho povaţovať

za správny, a preto bol ţalobcom dôvodne uplatnený dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2

písm.c/

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcom výroku potvrdil aj

z dôvodu jeho zjavnej neodôvodnenosti. Odvolací súd vyčítal súdu prvého stupňa, ţe

v dôvodoch svojho rozhodnutia náleţitým spôsobom neoznačil rozhodnutie colného orgánu,

ktoré povaţoval za nezákonné a v tomto smere iba všeobecne konštatuje, ţe rozhodnutie

Najvyššieho súdu o zrušení rozhodnutia sa stalo právnym základom na uplatnenie škody.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd za právny základ uplatneného nároku

povaţoval rozhodnutie Colného orgánu N. zo X. zn. X., ktorým bola zamietnutá ţiadosť

ţalobcu na vrátenie nesprávne vyrúbeného cla, ktoré rozhodnutie bolo neskôr príslušným

orgánom zrušené. Podľa názoru odvolacieho súdu za predpokladu, ţe by boli splnené všetky

ostatné zákonné podmienky na náhradu škody, za škodu, ktorá mala ţalobcovi vzniknúť pred

vydaním označeného rozhodnutia nie je moţné prihliadnuť. Z odôvodnenia rozhodnutia

odvolacieho súdu, pre nedostatok dôvodov však nie je moţné posúdiť, o ktoré konkrétne

uplatnené nároky ţalobcu sa má jednať. Rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti tak trpí

vadou podľa Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu

v potvrdzujúcom a zmeňujúcom výroku pre nesprávne právne posúdenie a inú vadu zrušil

a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie (, ).

Dovolanie ţalobcu smeruje aj proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti do sumy 20 239 738,10 Sk

(671 836,22 €) s 9 % úrokom z omeškania od 1. januára 2005 do zaplatenia ako aj v časti

o trovách konania vo vzťahu k ţalovanej 2/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V prvom rade dovolací súd poukazuje na to, ţe pokiaľ odvolací súd ruší rozhodnutie

súdu prvého stupňa, jeho rozhodnutie má formu uznesenia ( ).

Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm.b/ veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,

13

pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky ani

jedného z uznesení uvedených v ustanoveniach vymenovaných vyššie, proti ktorým je

dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania ţalobcu prichádzala do úvahy

len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení Dovolací súd však

nezistil, ţe by prípustnosť dovolania bolo moţné vyvodiť z uvedeného ustanovenia, preto

v označenom výroku dovolací súd odmietol dovolanie ţalobcu podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemoţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. septembra 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová