Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-87-2011.pdf
PDF · 97.12 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/87/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii, Coburgova 84, 917 48 Trnava, zastúpený advokátom: JUDr. Jurajom Gajdošíkom, Košická 52, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, V., za účasti vedľajšieho účastníka - Mgr. Ing. Pavla Korytára, Správcu úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00009199, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: Mgr. Máriou Kasanovou, nar. XX.XX.XXXX, E. XX, L. L., o zaplatenie 357,55 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/31/2010-74 zo dňa 09. februára 2011 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
p o t v r d z u j e .
Odvolací súd žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 357,55 eura s príslušenstvom z dôvodu nedoplatku na nájomnom. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané, že žalovaný ako nájomca 2-izbového bytu č.XX, nachádzajúceho sa v V. na ul. X. č. XX, na X. podlaží v rozhodnom období (od novembra 2008 do marca 2009) platil nájomné vedľajšiemu účastníkovi. Medzi účastníkmi bola sporná otázka, kto bol vlastníkom, resp. osobou oprávnenou nakladať s bytom žalovaného v rozhodnom období, keď žalobca tvrdil, že ako prvý zaradil byt do súpisu majetku patriaceho do podstaty a aj podľa listu vlastníctva bol v rozhodnom období vedený ako vlastník bytu a vedľajší účastník tvrdil, že on mal v rozhodnom období postavenie prenajímateľa, keď domnienka žalobcu o vlastníctve bola vyvrátená právoplatným rozsudkom o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Ako predbežnú otázku si riešil, kto bol prenajímateľom bytu v rozhodnom období. Dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu žalobcu o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199, dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008 a z uvedených rozsudkov vyplýva, že byty sú predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a iba správca uvedeného úpadcu je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami, s čím sa súd prvého stupňa v predmetnej veci stotožnil a domnienku o vlastníctve svedčiacu osobe zapísaného na liste vlastníctve
v rozhodnom čase považoval za vyvrátenú citovanými rozhodnutiami. Keďže žalobca nie je a ani nebol vlastníkom bytov, nemohol nájomcom týchto bytov voči žalobcovi vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke aktívnej vecnej legitimácie, preto súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli. Nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil.
V zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalobe žalobcu vyhovel. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, keď konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3K/105/99 zo dňa 21.12.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.01.2000. Dňa 08.06.2000 vykonal súpis majetku patriaceho do podstaty, pričom do tohto súpisu zaradil taktiež predmetný byt. Žalobou zo dňa 09.09.2009 sa domáhal zaplatenia 357,55 eura s príslušenstvom proti žalovanému z titulu nedoplatku na nájomnom za obdobie od novembra 2008 do marca 2009 (vrátane) za užívanie bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X poschodí bytového domu na ul. X. XX v V., súpisné číslo: XXXX postavený na parc. č. 8399/122, k. ú. V.. Predmetný byt na základe rozhodnutia o pridelení bytu užíval žalovaný, ktorý si až do októbra 2008 riadne plnil svoje povinnosti. Do uvedeného obdobia nájomný vzťah nespochybňoval. Má za to, že právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu na vylúčenie vecí (zároveň aj predmetného bytu) patriacich do konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii, nebola definitívne (záväzne) vyriešená otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže vo výroku tohto rozhodnutia súd autoritatívne určil len skutočnosť, že nevylučuje veci (zároveň aj predmetný byt) z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii a nie skutočnosť, že vlastníkom predmetných nehnuteľností v predmetnom období bol niekto iný ako vlastník. Má tiež za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa spočívajúce v tvrdení, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že v predmetnom období bol vlastníkom predmetného bytu, resp. oprávnenou osobou, ktorá môže vykonávať vlastnícke práva k bytu, je nesprávne a to s poukazom na ust. § 14 písm. a) v spojení s § 19 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Podstatou oprávnenia v zmysle ust. § 14 ods. 1 a) ZKV, je o. i. aj oprávnenie správcu vec držať, užívať a požívať plody a úžitky a to bez ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to až do doby, pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o vylúčení predmetnej veci z konkurznej podstaty úpadcu. K dnešnému dňu nebolo rozhodnuté o vylúčení vecí zo súpisu podstaty žalobcu a teda v zmysle ust. § 14 písm. a) ZKV oprávnenie nakladať s majetkom podstaty svedčí k dnešnému dňu JUDr. Dušanovi Pohovejovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii. Je pravdou, že predmetný byt bol zaradený aj do súpisu majetku podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v konkurze, avšak žalobca bol prvým správcom, ktorý zapísal predmetný byt do súpisu majetku podstaty. K oprávneniu žalobcu prenajímať predmetný byt a inkasovať nájomné zaujal stanovisko Krajský súd v Bratislave, a to v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1CoKR/17/2009 zo dňa 29.01.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2009 a z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi konkurznej podstaty, ktorý majetok spísal ako prvý. Týmto oprávneným správcom konkurznej podstaty je JUDr. Dušan Pohovej ako správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii. Taktiež poukázal aj na to, že do marca 2009 bol vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti aj v katastri nehnuteľností.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril, uviedol, že s rozsudkom súdu prvého stupňa súhlasí.
Vedľajší účastník na strane žalovaného sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril, uviedol, že tu nie sú odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d, f OSP. Z obsahu notárskej zápisnice N 72/92, Nz 75/92 zo dňa 21.04.1992, ktorá je súčasťou súdneho spisu vedeného konkurzným súdom pod sp. zn. 3K 105/99, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že úpadca nemohol nadobudnúť žiadny majetok, keď notárska zápisnica neobsahuje určenie nehnuteľností, ktoré by mali vstupovať do základného imania úpadcu. V súčasnosti dotknuté nehnuteľnosti nie sú zapísané ako vlastníctvo úpadcu na príslušných listoch vlastníctva a taktiež bolo právoplatne rozhodnuté, že správca nemá právo požadovať vylúčenie dotknutého majetku zo súpisu všeobecnej podstaty Trnavské automobilové závody, štátny podnik v
konkurze, pretože úpadca nebol nikdy vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že správca v rozpore so zákonnou zásadou vynakladania odbornej starostlivosti vykonal nesprávne posúdenie majetku podliehajúceho konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu. Do súčasnosti správca odmieta akceptovať závery právoplatných rozhodnutí Okresného súdu Trnava, Krajského súdu v Trnave, Krajskej prokuratúry v Trnave, Generálnej prokuratúry SR, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Z obsahu uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva záver, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol a nie je úpadca, pretože dotknuté nehnuteľnosti neboli predmetnom privatizácie a teda patria Trnavským automobilovým závodom, š. p.. Ďalej poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 13C/179/99, ktorým bol predbežným opatrením nariadený zákaz nakladania s bytovými domami. Dňa 18.08.2009 Krajská prokuratúra v Trnave č.k. Kc 111/08-17 odložila podnet JUDr. Pohoveja proti rozsudku Okresného súdu Trnava v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave ako nedôvodný. Dňa 18.02.2010 Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Obdo/38/2009 odmietol dovolanie JUDr. Pohoveja proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. 21CoKR/4/2008-767 zo dňa 23.09.2008. Napokon dňa 01.07.2010 Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010-19 odmietol sťažnosť JUDr. Pohoveja. Inštitút vylučovacej žaloby je svojou podstatou vlastníckou žalobou a žalobou určovacou a jej cieľom je chrániť vlastnícke právo. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie správcu o tom, že o otázke vlastníckeho práva nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté, nemá oporu v právnom poriadku SR. Skutočnosť, že TAZ, a.s. v likvidácii boli do marca 2009 vedené ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností bola vyvrátené, nakoľko TAZ, a.s. nepreukázali vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia z.č. 757/2004 Z.z.).
Predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Trnava je žaloba o zaplatenie sumy 357,55 eura s príslušenstvom.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem a nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v súčasnosti zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej podstaty, ktorý vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V súpise musí byť zachytený celý rozsah konkurznej podstaty a správca do súpisu podstaty zahrnie aj všetky pochybné prípady spolu s poznámkou o dôvodoch pochybnosti. Správca do súpisu v zásade zahrnie každú vec a právo, o ktorých je presvedčený, že do podstaty patria. Správca konkurznej podstaty úpadcu zaradí do súpisu každú vec, o ktorej je presvedčený, že patrí alebo môže patriť do podstaty. Nemá pritom povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu zaradí aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do
súpisu spochybňujú. Konkurzný súd posúdi dôvody spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a buď vec z podstaty vyradí, alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na podanie vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za následok to, že vec sa považuje ako do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže domáhať svojho práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom určitej veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa teda svojho vlastníckeho práva k nej a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do podstaty vezme späť. Potom totiž platí, že do podstaty patria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu. Súpis podstaty tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo speňažený môže byť len ten majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný majetok speňažiť okrem prípadu, ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. V podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. K odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia a k dôvodom odvolania žalobcu len dodáva:
Ustanovenie § 78 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zák. č. 7/2005 Z.z., ide teda v rámci žalôb podľa § 80 písm. c) OSP o určovaciu žalobu sui generis, kde naliehavý právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou rýchlosti a hospodárnosti konania v zmysle § 6 OSP, ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa v ňom rieši otázka vlastníctva (uznesenie ÚS SR, I.ÚS 202/2011 ). Správne súd prvého stupňa riešil ako predbežnú otázku konania to, kto bol prenajímateľom resp. osobou oprávnenou disponovať s predmetným bytom v rozhodnom období. Žalobca síce predložil list vlastníctva, v ktorom je zapísaný úpadca ako vlastník predmetného bytu, avšak dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu žalobcu o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO 00 009 199 a dňa 23.09.2008. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok prvostupňového súdu, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 44Cbi 6/2007-653 zo dňa 26.03.2008 vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Žalobca nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na žalobcu a preto súd žalobu ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č.k. 21 CoKR 4/2007-767 zo dňa 23.09.2008 sa okrem iného uvádza, že žalobca na svoje tvrdenia nepredložil súdu a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy a preto súd prvého stupňa správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade žalobca jeho vlastnícke právo postupom podľa § 78 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyvrátil a preto tu platí zákonná domnienka (aj keď nie je výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z.z. účinného v čase vyhlásenia konkurzu), že sporné nehnuteľnosti boli do súpisu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca - Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199, aj keby v konečnom dôsledku nebolo išlo o jeho majetok. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd uvádza, že súhlasí s právnym názorom odvolateľa ohľadne aplikovania zásady priority v prípade kolízie zápisov identického majetku do viacerých konkurzných podstát tak, ako to uvádza aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo/249/2008, nakoľko v čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných podstát zák. č. 328/1991 Zb. resp. zák. č. 7/2005 Z.z. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako je to upravené v súčasnosti v zmysle ust. § 78 ods.9 zák. č. 7/2005 Z.z., avšak odvolateľ uvedený právny názor nesprávne aplikuje, pretože v súčasnosti už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu, č.k. 21CoKr/4/2008-767 právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu - TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803 k dotknutému majetku, čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne vydania veci, lebo v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka, takéto nadobudnutie má právne účinky prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi (uznesenie ÚS SR, II.ÚS 263/2009). Z vyššie uvedeného teda vyplýva,
že byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199 a iba správca uvedeného úpadcu, a teda nie žalobca je oprávnený disponovať s týmito nehnuteľnosťami. Na základe uvedeného sa tak domnienka o vlastníctve, svedčiaca o osobe zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase považuje správne v zmysle ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z. za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Keďže žalobca nebol a ani nie je vlastníkom bytov, nemohol nájomcom týchto bytov voči žalobcovi vzniknúť nedoplatok na nájomnom. Z tohto dôvodu nemôže byť žalobca ani aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní a správne preto konštatoval súd prvého stupňa, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v tomto konaní.
Preto z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 OSP, kde i keď žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného majú právo na náhradu trov konania, nakoľko návrh na ich priznanie nepodali, žiadne si neuplatnili (ani im žiadne zo spisu nevyplynuli), odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.