Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-9-2023.pdf
PDF · 131.95 KB
Case nature
Subarea
1Co/9/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci navrhovateľky: G.. L. G., U.. XX.XX.XXXX, F. R. D. XX, R., t.č. T. N. X, V. I., zastúpenej: L. &. L. K. L. E..A..O.., E. E. Ď. XF, R., B.: XX XXX XXX, proti povinnému z neodkladného opatrenia: Ľ. G., U.. XX.XX.XXXX, F. R. I. X, R., zastúpenému: C.. M. E., K., E. E. W. X, F., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného z neodkladného opatrenia (ďalej aj „povinný") proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č.k. 0C/11/2023-58, zo dňa 5.9.2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke priznáva proti povinnému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnému 1/ povinnosť nevstupovať do bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí, vchod (číslo): X, popis stavby: bytovka, súpisné č. XXX, postaveného na parcele registra „V.“, parc. č. XXXX/X a ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V. I., obec V. I., okres E., evidované na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, a 2/ povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke, s výnimkou účasti povinného na procesných úkonoch v trestnom konaní, v civilnom konaní, v priestupkovom konaní a v obdobnom konaní, na ktoré bude povinný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť povinného na týchto úkonoch (výrok I.). Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.). Navrhovateľke priznal proti povinnému nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100% (výrok III.). Poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej voči navrhovateľke s tým, že konanie sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia; lehotu na podanie žaloby neurčil (výrok IV.).
2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uložiť povinnému povinnosť nevstupovať do špecifikovaného bytu a povinnosť, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Podľa návrhu je navrhovateľka s mal. deťmi po dlhšiu dobu vystavená psychickému nátlaku zo strany povinného. Opakujúce sa ataky sa už odrážajú na jej psychickom a fyzickom zdraví, ako aj na zdraví maloletých detí. V dôsledku opakujúceho sa agresívneho správania povinného, ako aj v dôsledku jeho dôrazných vyhrážok z posledného obdobia sa bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu, ako aj o bezpečnosť mal. detí, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti. Takýto stav, ktorý pramení z aktuálneho naladenia povinného, bez podnecovania zo strany navrhovateľky, je pre jej zdravie a psychickú integritu neudržateľný a nežiadúci. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a neodkladnosť riešenia situácie navrhovaným spôsobom vyplýva z opakovaného dopúšťania sa násilností povinného vo forme psychického násilia voči nej aj voči mal. deťom. Odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery
podľa navrhovateľky vychádza zo skúseností so správaním sa povinného, jeho opakujúcej sa agresii voči navrhovateľke a ich mal. deťom, sprevádzanej vyhrážkami a vulgarizmami. Tým existuje dôvodná obava, že povinný bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky pokračovať. Jeho správanie ovplyvňuje život navrhovateľky, ktorá nemôže žiť svoj život bez strachu a tak, ako by si ho želala. Po zhodnotení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy vzťahov zúčastnených strán, dospel súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti neodkladného opatrenia.
3. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ostatného obsahu spisu sa súd prvej inštancie stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka preukázala existenciu nároku - ochranu integrity jej osoby. Telesná a duševná integrita je prirodzená hodnota náležiaca každej fyzickej osobe z dôvodu jej bytia, požíva zvláštnu ochranu a nedotknuteľná. Fyzická osoba ako nositeľ tejto hodnoty má právo požadovať, aby do jej práva na telesnú a duševnú integritu nikto nezasahoval a pokiaľ sa tak stane, má právo domáhať sa ochrany u orgánov štátu. Navrhovateľka preukázala v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu a aj pasívnu vecnú legitimáciu povinného ako pôvodcu zásahov do jej integrity. Existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnila navrhovateľka skutočnosťami uvedenými v návrhu, ktoré v spojení s predloženými dôkazmi dostatočne osvedčujú dôvodné podozrenie povinného z psychického násilia voči navrhovateľke, jej obavy o svoje psychické, duševné zdravie, život a tiež s tým súvisiacu obavu navrhovateľky z ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity v dôsledku konania povinného, a to aj vo vzťahu k mal. deťom. Z uvedeného vyplýva, že intenzita nevhodného správania povinného k navrhovateľke sa v priebehu trvania manželstva stupňovala a pretrváva aj po rozvode. Uvedené je zrejmé aj z časového obdobia z predložených sms prepisov správ, z použitých hrubých výrazov na navrhovateľku, kedy správanie sa povinného nie je možné predvídať. Takého správanie povinného možno považovať za ohrozujúce, nevyspytateľné tak pre navrhovateľku aj pre mal. deti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci boli splnené predpoklady na to, aby dočasne zakázal povinnému vstupovať do špecifikovanej nehnuteľnosti podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Špecifikovaný byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve bývalých manželov, v ktorom aktuálne býva navrhovateľka spolu s mal. deťmi a s povinným. Manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 4.4.2023 so schválením rodičovskej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, že mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a rodičia dohodli sa na výživnom a na tom, že styk otca sa s deťmi neupravuje.
4. Súd prvej inštancie mal z priložených listinných dôkazov osvedčené obavy navrhovateľky o svoje psychické a duševné zdravie z dôvodu nevhodného a z jej pohľadu psychicky násilného správania sa povinného voči nej, ako aj, že je ohrozená telesná a duševná integrita navrhovateľky a jej osobná bezpečnosť. Uvedené mal osvedčené z čestného prehlásenia Y. Š. - sestry navrhovateľky z 24.5.2023 („situácia sa zhoršovala postupne, bežné hádky a znevažujúce poznámky na adresu navrhovateľky sa stávali častejšími a ostrejšími; počas hádok bol agresívnejší, sestru zastrašoval a udieral do nábytku; sestra jej často volá rozrušená, bála sa o seba aj o deti, kričal na ňu, urážal ju, nadával aj pred deťmi, vyhrážal sa zvyčajne niečím neurčitým, ale aj viac krát - zabijem ťa, bezdôvodne si dáva budík na skoré ranné hodiny, a napriek výzvam na vypnutie ho nechá vyváňať, starší syn sa začal pocikávať, nechce ísť domov, keď je tam otec, deťom chýba pocit istoty bezpečia“); z čestného prehlásenia K. R. z 14.6.2023, kolegyňa a priateľka navrhovateľky („osobné neprimerané problémy navrhovateľky začala vnímať od septembra 2022, ide o ústne vyhrážanie, raz povinný prejavil silu udretím do chladničky, nedávno boli ústne vyhrážky tak neúnosné, že navrhovateľka utiekla na ulicu zo spoločnej domácnosti; riešia, či bol hladký bezproblémový odchod detí ráno do škôlky; pre kľudnejšie využitie pracovného času trávi navrhovateľka tento čas aj v jej domácnosti; pri návšteve u nej doma, sa deti navrhovateľky vyjadrovali, aby nešli domov“); z čestného prehlásenia H. T. z 1.8.2023, dlhoročnej kamarátky navrhovateľky („navrhovateľka bola zo strany povinného vystavovaná dlhodobo rôznym verbálnym útokom, vulgárnemu ponižovaniu, psychickému týraniu, vyhrážkam; o tomto rozrušení, sa niekoľkokrát zmienil aj ich starší syn Ľ. - až keď tato nebude doma, lebo kričí; chce ísť domov vtedy, keď tam jeho otec nebude“); z čestného prehlásenia T. E., kamarátky navrhovateľky („situácia u nich doma sa vyeskalovala, navrhovateľka sa jej zveruje so zlou situáciu doma, ktorá nepriaznivo pôsobí aj na mal. deti; svoju a detskú izbu musí pred ním zamykať, s deťmi chodia do spoločných priestorov, až keď má istotu, že odišiel z domu; dáva si budíky na skorú rannú hodinu, narúša sa tým biorytmus; vie o kriku, urážkach na jej osobu aká je neschopná žena, matka, o vyhrážkach ako ju zničí, že proti nemu nič nezmôže, nechce ju pustiť na toaletu“).
5. Opísaná nepriaznivá situácia v prostredí navrhovateľky a jej dosah aj na mal. deti strán vyplýva aj z písomných e-mailových odpovedí: od p. T. z 1.6.2023 ohľadom správania sa syna C. v škôlke („je iný ako keď k nim nastúpil; nechce sa hrať; prestal jesť veľa krát, začal biť deti, čo sa predtým nestávalo“) a od G. Š.Ô. D., R. z 11.6.2023 ohľadom správania sa syna Ľ. („všimli si zmeny v Ľ. správaní, pocikávanie, zo spánku plakal, bol nepokojný, precitlivejšie reakcie na inokedy bežné situácie“). Obavu navrhovateľky z nevhodného správania sa povinného k nej mal súd prvej inštancie osvedčené aj z fotografie - chladnička s puklinou, prepisom SMS komunikácia medzi stranami napr. ohľadom budíka z 23.1.2023, 24.1.2023, 25.1.2023, 30.1.2023, 6.2.2023, 15.2.2023, 17.2.2023, 13.3.2023, 29.3.2023, 31.3.2023, 26.4.2023, 4.5.2023; upozornenia navrhovateľky na nevhodné hlučné správanie povinného z 13.1.2023, 8.4.2023, 19.4.2023, 6.7.2023, výhražné správanie sa povinného z 28.12.2022, 3.2.2023, 21.2.2023, 27.3.2023; tiež zo záznamu z vykonania šetrenia v domácnosti z 3.4.2023 - kde v rámci ostatného pozorovania navrhovateľka uviedla o.i., že je bez fyzického násilia, povinný je vulgárny. Ďalej podľa správy Centra poradenstva a prevencie z 24.5.2023 je mal. Ľ. v psychologickej starostlivosti (zvýšené prežívanie duševnej nepohody, napätie v domácnosti, pocikávanie). Obavu navrhovateľky z nevhodného hrubého správania sa k nej mal súd prvej inštancie osvedčenú aj z citovaných a označených výrokov zachytených na pripojených nahrávkach.
6. Podľa súdu prvej inštancie navrhovateľka osvedčila obavu z násilného správania sa voči nej; podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je postačujúce osvedčenie podozrenia z násilia, ktorým treba rozumieť nielen fyzické násilie, ale aj psychické násilie (k definícii násilia vo väzbe na § 325 ods. 2 písm. e) CSP uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo 10/2012 z 15.12.2012). Povinný svojim konaním - kontaktovaním navrhovateľky cestou hrubého násilného slovného správania, jeho vyššie opísaným správaním sa a prejavmi v domácnosti, zasahuje dlhodobo do jej psychickej integrity a aj do psychickej integrity detí a túto vedome narúša.
7. V predmetnej veci boli podľa súdu prvej inštancie splnené predpoklady na to, aby neodkladným opatrením dočasne zakázal povinnému vstup do špecifikovaného bytu podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Účel neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP a účel neodkladných opatrení podľa písm. f) sa do určitej miery prekrýva, kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Primárnym účelom je však zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia, a násilia v blízkych vzťahoch, ako je aj psychické násilie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Navrhované neodkladné opatrenie neobmedzí povinného nad mieru, ktorá zodpovedá úrovni práva na ochranu zdravia, života navrhovateľky a maloletých detí, ktoré sú zverené do jej osobnej starostlivosti.
8. Navrhovateľka sa ďalej domáhala uloženia povinnosti, aby sa povinný na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov k nej nepribližoval z dôvodu hrozby bezprostrednej ujmy aj v prípade, že nebude zabezpečená dostatočná ochrana aj mimo domova. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť podľa písm. h) ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, tieto sú podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita dotknutej navrhovateľky mohla byť ohrozená. Tu namiesto dôvodného podozrenia z násilia postačuje, aby bolo preukázané ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity ohrozenej osoby. Tento predpoklad bol podľa súdu prvej inštancie naplnený a preto vyhovel aj tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Pokiaľ však navrhovateľka žiadala zákaz priblíženia sa povinného absolútne, súd prvej inštancie vyslovil zákaz priblíženia sa k nej s výnimkou tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a vo zvyšku návrh v danej časti zamietol. Zvolená právna úprava je tiež v súlade s princípom proporcionality a s oprávneným záujmom navrhovateľky na ochranu pred hroziacim nebezpečenstvom.
9. Nariadením uvedeného neodkladného opatrenia pred začatím konania s vymedzeným rozsahom sa dosiahla úprava pomerov medzi navrhovateľkou a povinným v požadovanej miere. Neodkladné opatrenie je dostatočným prostriedkom na poskytnutie súdnej ochrany vzhľadom na právne vzťahy medzi stranami bez potreby začatia konania vo veci samej. Preto súd prvej inštancie neuložil navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, ale postupoval podľa § 337 CSP.
10. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
11. Proti uzneseniu podal odvolanie povinný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť v celom rozsahu; podľa obsahu odvolania tak napadol uznesenie v časti nariadeného neodkladného opatrenia, náhrady trov konania a poučenia o možnosti podať žalobu vo veci samej.
12. Závery súdu prvej inštancie vedúce k nariadeniu neodkladného opatrenia mal za nesprávne. Uviedol, že navrhovateľka predložila dôkazy, najmä nahrávky, ktoré si nahrala účelovo, bez jeho vedomia a súhlasu. Z týchto nahrávok nie je zrejmé, čo im predchádzalo. Uvedeným situáciám vždy predchádzalo vyhrotenie situácie zo strany navrhovateľky, kedy necitlivo až zákerne podnikala kroky proti povinnému, vyvolala hádku či iný incident, a keď videla, že sa jej podarilo povinného dostatočne vyprovokovať, situáciu si nahrala (resp. možno nahrávala aj predtým, ale do konania poskytla časť nahrávky, ktorá zachytávala negatívne emócie či prejavy povinného, nie jej „aktivitu“ pred incidentom).
13. Povinný ďalej uviedol, že vôbec netvrdí, že vzťah strán sporu, či už pred rozvodom alebo po ňom, kým žili v spoločnej domácnosti, bol ideálny, resp. nebol napätý. Strany sporu nemali dobrý vzťah, nemali spracovaný rozpad ich vzťahu. Povinný bol spočiatku ten, ktorý chcel manželstvo zachrániť, zúčastnil sa kvôli tomu aj mediácie navrhnutej navrhovateľkou. Priamo na mediácii však prišiel na to, že táto fakticky bola realizovaná kvôli tomu, aby sa dohodli na porozvodovej starostlivosti o deti (aby súhlasil s ich zverením navrhovateľke). Takýchto „prekvapení“ zo strany navrhovateľky bolo viac; pozitívom bolo, že napriek mnohým schválnostiam zo strany navrhovateľky napokon došlo tesne pred rozvodom k uzavretiu rodičovskej dohody, ktorú na rozvodovom pojednávaní súd schválil.
14. V čase pred rozvodom, ale aj po rozvode, čelil povinný neustálemu tlaku od navrhovateľky na to, kedy sa už odsťahuje, pričom predmetný byt, v ktorom strany sporu s mal. deťmi bývali, bol a je v BSM oboch účastníkov, ktoré zatiaľ nie je vyporiadané. Podanie návrhu na neodkladné opatrenie zo strany navrhovateľky považoval za vyvrcholenie tohto nátlaku. Navrhovateľka zrejme keď videla, že povinný stále ostáva v spoločnom byte, a to napriek jej snahe o jeho odchod (musel spávať na gauči na prízemí, kúpeľňu mohol používať len v čase, keď tam nebola navrhovateľka s deťmi, navrhovateľka mu dávala smetné nádoby na miesto, na ktorom parkoval tak, aby nemohol po návrate z práce zaparkovať a podobne), zozbierala dôkazy, na ktorých vytvorení sa aktívne podieľala. Boli to najmä už spomenuté nahrávky, ktoré vyprodukovala tým, že povinného vyprovokovala a následne bez jeho súhlasu a vedomia nahrala. Ide tiež o čestné vyhlásenia, ktoré si zabezpečila u svojich príbuzných a priateľov.
15. Povinný uviedol, že pred aj po rozvode sa snažil o to, aby ich spoločné bývanie bolo čo najmenej konfliktné, snažil sa vyhnúť situáciám, ktoré by mohli vyvolať hádku či zvýšiť napätie. Aj po rozvode zostal rovnocenným rodičom spoločných mal. detí, chcel im byť nablízku a tiež tráviť s nimi čas. Budík mal nastavený na skorú rannú hodinu z dôvodu, aby bol v kúpeľni pri rannej hygiene sám a aby navrhovateľka s deťmi mali následne kúpeľňu voľnú. Bola to požiadavka navrhovateľky, aby išiel do kúpeľne skôr, aby ona s deťmi mali následne ráno kúpeľňu voľnú. Neriešila, či je unavený z práce a žeby mu možno dobre padlo, ak by spal o hodinu nadránom dlhšie. Bol chronicky nevyspaný a stávalo sa, že budík mnohokrát ani nepočul, nakoľko potreboval ešte aspoň 1-2 hod spánku, a v čase ranného budíka spal ešte tvrdým spánkom. Aj túto vlastnú požiadavku navrhovateľka využila na to, aby na účely súdneho konania vytvorila obraz o tom, ako povinný obmedzoval ju aj deti tým, že skoro ráno stával a že mu zvonil skoro budík.
16. Podľa povinného z konverzácie strán sporu, ktorú priložil k odvolaniu, je zrejmé, že sa snažil s navrhovateľkou komunikovať slušne, nechýbali slová ako prosím, ďakujem a pod. Pripustil, že keď bol pod tlakom navrhovateľky, buď vo vyprovokovanej situácii alebo po iných jej schválnostiach, stalo sa, že neovládol svoje emócie a zvýšil hlas, resp. sa vyjadril vulgárne. Uvedomuje si, že sa mal ovládať aj v týchto situáciách, vzhľadom na neustály tlak zo strany navrhovateľky to však už bolo „nad jeho sily“.
17. Ďalej uviedol, že v novembri 2022 ho navrhovateľka vyhodila zo spoločnej domácnosti; bol nútený prespať v aute. Po nejakom čase sa vrátil, odvtedy sa ešte viac snažil vyhýbať hádkam a konfrontáciám. Aj tým, že bol počas roka 2022 na materskej dovolenke s mladším C., mal. deti sú na neho naviazané, zvykol ich aj uspávať (samotné deti sa uspávania dožadovali), čo mu neskôr navrhovateľka už nedovolila (bez logického vysvetlenia). Napriek tomu, že strany sporu žili aj po rozvode v spoločnej nehnuteľnosti, navrhovateľka mu hocikedy neumožnila byť s deťmi, hoci sa predtým dohodli, že zoberie deti napr. na výlet. Stávalo sa, že navrhovateľka zhodila sušiak na bielizeň, na ktorom si povinný sušil svoje veci, príp. mu jeho oblečenie (mokré) zhodila z radiátora v kúpeľni. Jedlo, ktoré kúpil (najmä pre deti), často
vyhadzovala do smetí bez toho, aby ho vôbec deťom ponúkla. Z jedálenského setu odobrala jednu stoličku a neskôr aj stôl, len aby povinný nemohol stolovať s ňou a deťmi spoločne. Navrhovateľka deťom pripravovala raňajky v spálni, len aby nemuseli jesť spolu s povinným. Tvrdila, že sa jej rozbili poháre, ktoré kúpil, avšak neskôr zistil (keď išiel vyniesť smeti), že ich celé (nerozbité) jednoducho vyhodila. V prítomnosti detí povinného očierňovala, čo mal možnosť počuť nielen on, ale aj tretie osoby (iná mamička v škôlke). V prítomnosti povinného a spoločných mal. detí o ňom hovorila s inými ľuďmi ako o „G.“, a to dlhodobo (ešte pred rozvodovým konaním). Zo spoločného bytu ho vyhadzovala (verbálne) už niekoľko mesiacov. Ak toto všetko robí nevinná obeť (ex)partnerovho vyčíňania - v tom prípade by sa muselo rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za správne. Povinný mal za to, že napadnuté neodkladné opatrenie súd prvej inštancie nariadil z dôvodu, že mu bola navrhovateľkou predložená a vykreslená situácia „nevinnej obete s mal. deťmi“, ktorá musí v byte „trpieť násilníka“. Uviedol, že tiež predkladá pár nahrávok, z ktorých je zrejmé správanie navrhovateľky, jej opakované búchanie dverami, krik, obmedzovanie povinného; t.j. správanie, ktoré ani náhodou nie je nevinné a vykazuje znaky agresivity.
18. Mnohé dôkazy predložené navrhovateľkou mal povinný jednak za účelové (napr. čestné prehlásenie jej sestry, ktorá má k povinnému negatívny vzťah, k navrhovateľke pozitívny vzťah - tento dôkaz nemožno považovať za objektívny, takisto čestné prehlásenia jej kamarátok, ktoré len opakujú, čo počuli od navrhovateľky), jednak „vytrhnuté z kontextu“ - navrhovateľka nepreukázala, že povinný poškodil chladničku, a čo sa týka správy zo škôlky či CPP - nebolo preukázané, že zhoršený stav maloletého spôsobil povinný a pod.
19. Záverom podľa povinného bude žena vo všeobecnosti považovaná vždy za tú „slabšiu“ a bude skôr ona tou „obeťou“ než muž. V tomto prípade však práve povinný ako muž bol dlhodobo vystavený psychickému nátlaku zo strany navrhovateľky, vrátane zaútočenia na jeho skutočne citlivú stránku - mal. deti. Už dlhší čas sa ich navrhovateľka snaží od povinného odlúčiť, či už očierňovaním jeho osoby pred nimi, alebo neumožňovaním jeho stretávania s nimi a trávenia spoločného času. Predmetným zákazom vstupu do spoločného bytu dosiahla ešte „vyššiu úroveň“ odlúčenia otca od mal. detí. Povinný mal za nevyhnutné pripustiť, že obeťou toxického vzťahu môže byť aj muž, ten „silnejší“. Aj on má svoje slabšie stránky, je tiež rodičom, a aj u muža môže byť tou slabou (citlivou) stránkou jeho citové puto s deťmi. Ak je ohrozené, plus je na neho vyvíjaný tlak aj iným spôsobom (neustály tlak na odsťahovanie zo spoločnej domácnosti, schválnosti voči jeho osobe, snaha o vyprovokovanie konfliktov a hádok), môže aj u muža prísť k nezvládnutiu situácie po emočnej stránke (zvýšenie hlasu, krik, vulgarizmy). Neznamená to však, že automaticky je agresorom muž. Môže to byť presne naopak. Povinný netvrdil, že situácia navrhovateľky bola ľahká a jediným „poškodeným“ v tomto prípade bol on. Uznal, že aj navrhovateľka sa musela psychicky vysporiadať s rozpadom manželstva, a to aj s poukazom na jej náboženské presvedčenie, na základe ktorého je manželstvo posvätné a trvá do smrti jedného z manželov. Svoj negatívny postoj k povinnému však mohla nejakým spôsobom eliminovať, vysporiadať sa s ním inak ako robením neustálych schválností povinnému, očierňovaním ho pred spoločnými deťmi a eskalovaním konfliktov.
20. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením povinného, že z ňou predložených nahrávok nie je zrejmé, čo im predchádzalo. Hlasové nahrávky, ktoré predložila, sú dostatočne časovo rozsiahle na to, aby z nich bolo zrejmé, čo situáciám zachyteným na nahrávkach predchádzalo. Hlasová nahrávka č. 1 má viac než 57 minút, hlasová nahrávka č. 2 má cez pol hodinu a hlasová nahrávka č. 3 presahuje 1 hodinu. Zachytávajú tak dostatočný časový interval na to, aby z nich bolo zrejmé, aké aktivity každému z incidentov predchádzali.
21. Nesúhlasila s tvrdením povinného, že on bol spočiatku ten, ktorý chcel manželstvo zachrániť, a že až na navrhnutej mediácii sa dozvedel, že bude realizovaná z dôvodu úpravy starostlivosti o maloleté deti na čas po rozvode. Práve navrhovateľka sa celé roky usilovala o záchranu manželstva, avšak po rokoch snaženia sa rozhodla manželstvo ukončiť. Povinný sa jej tým vždy len vyhrážal. Povinný šiel na mediáciu dobrovoľne a plne vedomý toho, čoho sa budú predmetné stretnutia týkať, a to práve starostlivosti o maloleté deti. Z jej strany preto nešlo o žiaden zákerný krok.
22. Ďalej uviedla, že súhlasila s návrhom povinného ohľadom výživného na mal. deti, pretože tento sa jej vyhrážal, že pokiaľ nebude súhlasiť, o deti bude bojovať, a že ich ona nebude mať v starostlivosti.
Hybnou silou bol aj prísľub povinného, že pokiaľ bude navrhovateľka so všetkým súhlasiť a súd ich rozvedie, tak sa povinný odsťahuje. Nakoniec ju povinný vysmial, že nakoľko nemá nič písomne, tak ľahko sa ho nezbaví.
23. Navrhovateľka nesúhlasila s tvrdením, že by v čase pred rozvodom, ale aj po rozvode, čelil povinný neustálemu tlaku z jej strany na to, kedy sa odsťahuje. To, že sa povinný odsťahuje, sľuboval neustále od dohody, že sa spolu rozvedú. Právne kroky začala podnikať práve preto, že povinný ostával v nehnuteľnosti a jeho správanie eskalovalo. Bála sa o bezpečnosť jej a detí. Na gauči spával povinný už pred narodením druhého syna z dôvodu, že sa „chcel vyspať“.
24. K namietaným čestným vyhláseniam navrhovateľka uviedla, že povinný nevyvracia pravdivosť tvrdení v nich uvedených. Nesúhlasila s jeho tvrdením, že by sa usiloval o to, aby ich spoločné bývanie bolo čo najmenej konfliktné. Vôbec sa nesnažil vyhnúť situáciám, ktoré by mohli vyvolať hádku a napätie, ale práve naopak.
25. Povinným opisované „vyhodenie“ sa podľa navrhovateľky odohralo v novembri 2021. Situácia v domácnosti bola pre ňu neúnosná a v snahe zachrániť manželstvo požiadala povinného, aby na mesiac odišiel. Povinný prisľúbil, že odíde a pôjde k svojej matke. Našla ho však prespávať v aute pri obchode v obci. Súhlasila, aby sa vrátil, ale s tým, že ona s deťmi odíde; na 3 týždne odišli k jej sestre. Po sľuboch povinného ako sa zmení a že budú chodiť do poradne sa s maloletými deťmi vrátila domov. Kľud v domácnosti nevydržal ani 5 dní.
26. K uspávaniu uviedla, že povinný narušil zabehnutú rutinu mal. Ľ., ktorý už bol naučený spávať sám. V noci sa maloletý Ľ. budil s plačom, veľakrát aj pocikaný, pretože sa nevedel v postieľke pohnúť, keď mu tam povinný ľahol. Povinný zvyčajne zaspal skôr ako mal. Ľ.. Nesúhlasila s tvrdením, že by hocikedy nedovolila byť povinnému s deťmi. Nesúhlasila s tvrdením, že by schválne zhadzovala sušiak s jeho bielizňou. Pokiaľ povinný doniesol pre maloleté deti niečo ako ovocie alebo iné kvalitné a zdravé jedlo, tak bolo rovnako dostupné ako to, čo kupovala navrhovateľka. Nesúhlasila s tvrdením, že by stoličku s jedálenského setu odobrala úmyselne; táto stolička bola poškodená a pre deti nebezpečná. Rovnako bol poškodený stôl. Ohľadom prípravy raňajok v spálni navrhovateľka uviedla, že sa snaží eliminovať všetky možné strety. Opísala situáciu s pohármi na whisky. Nesúhlasila s tvrdením, že by v prítomnosti detí povinného očierňovala. Pred deťmi o povinnom nikdy nepovedala nič zlé. V jeho prítomnosti a spoločných mal. detí o ňom hovorila s inými ľuďmi ako o „G.“, a to dlhodobo (ešte pred rozvodovým konaním). Povinného takto nazývala už v čase, keď ho predstavila svojim rodičom; hovorila mu tak od začiatku ich vzťahu.
27. Ďalej sa navrhovateľka vyjadrila k nahrávkam založeným povinným. K nahrávke „znemožnenie prístupu povinného k jeho veciam v spálni“ uviedla, že izbu začala zamykať, keď zistila, že sa jej povinný prehrabáva vo veciach. Keď ho poprosila, aby si veci upratal, odmietol, vraj do izby nechodí. Zamykala sa aj v noci s deťmi, pretože v 09/2022 si musela kúpiť a užiť tabletku „po“, pretože povinný došiel po ich hádke do spálne, keď spala a mal s ňou pohlavný styk; zobudila sa až na výkrik povinného „Do riti, prasklo to!“ K fotografii „zhodeného uteráka“ uviedla, že ide o kopu špinavej bielizne povinného. Povinný ju vždy hádzal mimo koša na prádlo. Neskôr si pral sám a takýmto spôsobom oddeľoval svoje prádlo od vecí detí a navrhovateľky. K nahrávke „toto nie je dobrý tata“ navrhovateľka uviedla, že na nahrávke hovorí mal. L., ktorý mal špinavé tenisky od psích exkrementov, že „to nie je dobrý nápad (ich chytať)“. Tenisky išla umyť, čo je z nahrávky zreteľne počuť. Mal. deti na prítomnosť povinného zle reagovali. Navrhovateľka dokonca bráni povinného, aby ho mal. syn neudrel. Z nahrávky nie je zrejmé, že by kričala. K nahrávke „navrhovateľka búcha dverami pri odchode z bytu“ uviedla, že na nahrávke len mal. deťom hovorí, aby sa rozlúčili s povinným. Na nahrávke nie je opäť počuť, že by kričala. K poznámke „bum s dverami - ako každé ráno“ uviedla, že je veľmi náročné zatvárať dom plastovými poľskými dverami, ktorým chýba tesnenie ešte od ich kúpy spolu s nehnuteľnosťou; dvere zle sedia; zatvárať potichu kľučkou, keď má v rukách 2 detské ruksaky, bundičky, svoju kabelku a pracovný notebook, prípadne hračky do škôlky, je skoro nemožné. Z nahrávok je jasné, že mal. deti pri „scénach“ povinného reagujú veľmi emočne. V nahrávke č. 2 sa jasne povinný vyjadril, že začne ničiť veci navrhovateľky. Odvtedy sa „pokazili“ rúra na pečenie, umývačka riadu, el. zásuvka, chladnička, vysávač; nemôže preukázať, že spotrebiče úmyselne poškodil povinný, ale má dôvodné podozrenie.
28. Navrhovateľka nesúhlasila s tvrdením, že by sa usilovala o odlúčenie povinného od mal. detí a že by povinného akokoľvek očierňovala. Povinný nemal záujem sa stretávať s deťmi, ani kým žili v spoločnej domácnosti. Nezaujímal sa o nich ani pri ich nástupe do novej škôlky. Povinný vedel, ako je manželstvo a zachovanie rodiny pre navrhovateľku dôležité. Preto sa navrhovateľka posledné roky snažila všetko riešiť zmierlivou cestou, vyhľadala psychologickú pomoc, riešila manželskú poradňu, stretnutia s kňazom, a pod. To všetko preto, aby manželstvo zachránila. Keď sa situácia stala naozaj ťažkou už aj pre mal. deti, rozhodla sa rozviesť. Povinný si uvedomil, že stav je nenávratný, zľakol sa a začal systematicky konať tak, že navrhovateľka už nemala inú možnosť, ako podať návrh na neodkladné opatrenie. Odvolávanie sa na „jej vieru“ berie navrhovateľka ako úplné dno. Povinný vedel, že manželstvo je pre navrhovateľku až do smrti, čo mu dávalo silu ešte viac navrhovateľku ponižovať, nadávať jej, vyhrážať sa jej, pretože bol presvedčený, že navrhovateľka návrh na rozvod nepodá, hoci sa tým sám povinný dlhú dobu vyhrážal.
29. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie povinného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
30. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení označil strany ako „žalobkyňa“ a „žalovaný“, s ktorým označením však nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko v danej veci išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia „navrhovateľ“ a stranu, voči ktorej smeruje návrh na uloženie povinnosti „povinný z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinný“. Odvolací súd preto vo svojom uznesení označoval strany termínom „navrhovateľka“ a „povinný“, pričom tieto sú totožné so subjektmi, ktorý súd prvej inštancie označil v napadnutom uznesení za „žalobkyňu“ a „žalovaného“.
31. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
32. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
33. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
34. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
35. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
36. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
37. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, ktoré znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce) a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.
38. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty, keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) CSP, ktorým je možné strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do bytu alebo domu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce, aký vzťah má podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť, ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané aj právo na pokojný rodinný život.
39. Pri neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity spravidla navrhovateľ osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod.
40. V prejednávanej veci navrhovateľka založenými listinami tvoriacich prílohy návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (čestné vyhlásenia Y. Š., G.. K. R., G.. T. E., G.. H. T., informácie z MŠ, prepisy komunikáciou strán) a hlasovými nahrávkami v spojení s ňou uvádzanými skutočnosťami osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami spôsobom dostatočným pre účely nariadenia navrhnutého neodkladného opatrenia, ako aj to, že jeho nenariadením by jej hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Samotný povinný v odvolaní potvrdil, že vzťah strán pred rozvodom manželstva ani po jeho rozvode nebol ideálny ani dobrý, že bol napätý. Opakovane uviedol, že sa snažil, aby spolunažívanie bolo čo najmenej konfliktné a že sa snažil vyhnúť situáciám, ktoré by mohli vyvolať hádku, konfrontáciu, či zvýšiť napätie. Pripustil situácie, kedy neovládol svoje emócie, zvyšoval hlas, vyjadroval sa vulgárne s tým, že si uvedomuje, že sa mal ovládať, avšak to bol „nad jeho sily“. Ako dôvod takéhoto konania uviedol vyhrotenie situácie zo strany navrhovateľky, ktorá vyvolala hádku či iný incident, aby ho vyprovokovala, resp. neustály tlak zo strany navrhovateľky. Povinný teda účinne nepoprel podstatné skutočnosti, ktorými navrhovateľka odôvodňovala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia; ním uvádzané dôvody svojho správania sa pritom nepopierajú dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia. Opis jednotlivých situácií zo vzájomného spolužitia uvedený v odvolaní povinného a vo vyjadrení navrhovateľky k odvolaniu len potvrdzuje dlhodobo napäté vzájomné vzťahy medzi stranami a vznik konfliktných situácií.
41. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ohľadom osvedčenia, že v danom prípade je povinný dôvodne podozrivý z psychického násilia voči navrhovateľke, pričom daný stav je
dlhodobý so stupňujúcou sa tendenciou, čo u navrhovateľky dôvodne vyvolalo obavu nielen o vlastné zdravie, ale i o zdravie mal. detí žijúcich v spoločnom byte. Dôvodnosť podozrenia z takéhoto správania pritom nemusí mať kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobnému postihu povinnej osoby. Nariadenie neodkladného opatrenia je potom nevyhnutne potrebné na zabránenie prípadných ďalších konfliktných udalostí zo strany povinného, ku ktorým by mohlo dôjsť pri trvaní spoločného spolužitia strán sporu. Odvolací súd pritom zohľadnil, že vylúčenie povinného z užívania bytu nepredstavuje neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv. Napokon aj z hľadiska aplikácie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zásah do práva povinného na rešpektovanie jeho obydlia odôvodnený legitímnym záujmom na zabezpečení efektívnej ochrany navrhovateľky pred jeho násilným správaním. Potreba uprednostnenia záujmu navrhovateľky a napokon i s ňou žijúcich mal. detí, na úkor práv povinného, bola v danej veci hodnoverne osvedčená.
42. S poukazom na vyššie uvedené navrhovateľka dostatočne spoľahlivo osvedčila dôvodné podozrenie povinného z násilia voči nej, a tým i dôvodnosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami ako predpokladov opodstatňujúcich vyhovenie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP. Na uvedenom základe preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (ktorým nariadil neodkladné opatrenie, rozhodol o nároku na náhradu trov konania a poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
43. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľke, ktorá mala vo veci samej plný úspech, priznal proti povinnému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).