Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-48-2026.pdf
PDF · 88.41 KB
Case nature
Subarea
6C/48/2026
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., občianka SR, zastúpená: Advokátska kancelária TRNKA s.r.o., so sídlom Námestie SNP 9448/26A, 960 01 Zvolen, IČO: 55 085 075, proti odporcovi: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, XXX XX F. G., občan SR, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 13.08.2026 podala navrhovateľka na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom okrem iného uviedla, že navrhovateľka a odporca sú rodičmi maloletého H.. Medzi rodičmi sa na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 9P/110/2026 vedie konanie o zmene výkonu rodičovských práv a povinností. Na základe doterajšej úpravy styku odporcu ako otca s maloletým synom je stále v platnosti rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 08.01.2026, č. k. 13Pc/2/2025-92, v zmysle ktorého je odporca oprávnený stýkať sa s maloletým H. za prítomnosti navrhovateľky ako jeho matky. Dňa 07.08.2026 približne o 17:30 hod. sa odporca nachádzal v byte navrhovateľky, v ktorom bola aj so svojimi deťmi, pričom odporca realizoval styk so spoločným synom navrhovateľky a odporcu. Navrhovateľka z izby započula nadávky a znevažujúce výroky smerujúce voči nej, ktoré odporca adresoval ich spoločnému synovi. Keď navrhovateľka vošla do izby, spýtala sa odporcu, prečo v súdnom konaní (9P/110/2026) v návrhu deklaruje iný postoj, než aký svojím správaním prejavuje v byte a pred ich spoločným synom a ostatnými deťmi navrhovateľky. Následne sa pred odporcom opýtala spoločného syna H., čo o nej odporca povedal. F. H. odpovedal, že odporca povedal, že „mama je hlúpa“, a slovo „hlúpa“ začal opakovať. Odporca na to reagoval uštipačným smiechom. Navrhovateľka deti poslala z izby preč. Po odchode detí z izby odporca v zosmiešňovaní navrhovateľky pokračoval. Slovný konflikt následne prerástol do fyzickej roztržky, keď odporca navrhovateľku chytil za ruky. V priebehu tohto fyzického kontaktu ju poškriabal na ruke a udrel do tváre – dal jej facku, a to takou silou, že navrhovateľka má z tohto útoku na tvári modriny. Po incidente odporca prudko zatvoril dvere na byte navrhovateľky a zavolal políciu. Po príchode policajnej hliadky policajti na navrhovateľke videli poranenia a odporučili jej vyhľadať lekárske ošetrenie a podať trestné oznámenie. Navrhovateľka ešte v ten večer navštívila pohotovosť a podala trestné oznámenie. Navrhovateľka stretla odporcu aj v čakárni na pohotovosti, kde sa jej odporca smial do tváre a celú situáciu zľahčoval. Po podaní trestného oznámenia navrhovateľka adresovala službukonajúcemu policajtovi svoju obavu o svoj život a zdravie, pričom tento policajt navrhovateľke povedal, že ak by ju počas cesty z policajnej stanice domov odporca sledoval alebo obťažoval, má okamžite kontaktovať políciu. Obava navrhovateľky o svoj život a zdravie trvá aj naďalej, pretože navrhovateľka nevie, či by odporca pri ďalšej návšteve útok nezopakoval alebo či by prípadný útok nemal ešte väčšiu intenzitu. Ani prípadný poukaz na to, že styk odporcu s maloletým synom sa realizuje za prítomnosti navrhovateľky nemôže byť dôvodom na odopretie ochrany jej života, zdravia a bezpečnosti. Vo vzťahu k vierohodnosti tvrdení navrhovateľky o fyzickom
útoku navrhovateľka poukazuje na to, že jej tvrdenie nezostáva osamotené. Bezprostredne po udalosti bolo jej poranenie zachytené lekárskou správou a fotografiami; časová nadväznosť medzi konfliktom, zásahom polície, ošetrením a fotografiami významne podporuje hodnovernosť opísaného priebehu skutku. Predložené podklady osvedčujú prinajmenšom reálnu hrozbu opakovania zásahu do telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky. Vzhľadom na spoločné rodičovstvo a prebiehajúce konanie je ďalší kontakt rodičov predvídateľný a bez jasne nastaveného odstupu preto nemožno bezpečnosť navrhovateľky ponechať iba na dobrovoľnom rešpektovaní hraníc zo strany otca. Slovné konflikty medzi navrhovateľkou a odporcom boli štandardnom, no až teraz prerástli do fyzického útoku odporcu na navrhovateľku, a preto má navrhovateľka reálnu a dôvodnú obavu, že sa to bude opakovať. V konaní o neodkladnom opatrení sa nevyžaduje úplné preukázanie všetkých skutočností v rozsahu riadneho dokazovania vo veci samej; rozhodujúce okolnosti musia byť hodnoverne osvedčené. Pri zákaze priblíženia zákon nevyžaduje právoplatné odsúdenie, vznesenie obvinenia ani to, aby už došlo k opakovanému alebo ťažkému poškodeniu zdravia. Ťažiskom posúdenia je reálna možnosť, že konaním odporcu môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľky, a potreba predísť ďalšej ujme. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.11.2023, sp. zn. 1Co/9/2023, ktorým odvolací súd potvrdil desaťmetrový zákaz priblíženia pri násilnom a hrubo slovnom správaní v rodine. Za typické prostriedky osvedčenia ohrozenia označil najmä lekárske správy, trestné oznámenie, svedecké vyhlásenia a zachytenú komunikáciu. Súčasne akceptoval, že nariadeným opatrením sa pomery upravia v potrebnej miere bez následného konania vo veci samej. V prejednávanej veci sú navyše k dispozícii lekárska správa a fotografie čerstvých poranení, teda podklady priamo zodpovedajúce dôkazným prostriedkom označeným odvolacím súdom. Navrhovaný zákaz nie je časovo viazaný na skončenie rodičovského, trestného ani iného konania a sleduje celý požadovaný hmotnoprávny výsledok, aby sa odporca zdržal priblíženia k navrhovateľke. Samostatná žaloba s rovnakým petitom by len opakovala ochranu už poskytnutú neodkladným opatrením. Navrhovaná vzdialenosť desať metrov je primeraná a poskytuje navrhovateľke reálny priestor na odchod a privolanie pomoci, no otca nevylučuje zo širšieho verejného priestoru a sama o sebe mu nebráni vo výkone rodičovských práv. Výnimka pre nevyhnutnú účasť na úkonoch pred orgánmi verejnej moci predchádza kolízii s jeho procesnými právami. Odovzdávanie maloletého dieťaťa možno organizačne zabezpečiť prostredníctvom tretej osoby alebo tak, aby rodičia nemuseli vstúpiť do zakázanej vzdialenosti, avšak túto skutočnosť zohľadní súd rozhodujúci o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému synovi strán sporu. Ak sa strany náhodne stretnú bez zavinenia odporcu, povinnosť bezodkladne odstup obnoviť robí zákaz prakticky splniteľným aj v nepredvídateľných situáciách. Miernejšie opatrenie by po už uskutočnenom fyzickom kontakte a pri objektívne zachytených poraneniach neposkytlo porovnateľnú ochranu. Na záver navrhovateľka skonštatovala, že čerstvý fyzický útok, lekársky a fotograficky zachytené poranenia navrhovateľky, ponižujúce správanie pred dieťaťom a následné zľahčovanie situácie osvedčujú nárok navrhovateľky na ochranu osobnosti aj naliehavú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Riziko ďalšieho kontaktu nie je hypotetické, keďže strany spája rodičovský vzťah a prebiehajúce súdne konanie. Zákaz v navrhnutom rozsahu je účelný, primeraný a ponecháva otcovi možnosť realizovať rodičovské a procesné práva spôsobom, ktorý neohrozuje telesnú ani duševnú integritu navrhovateľky. Navrhovateľka preto navrhla, aby konajúci súd po skutkovom a právnom posúdení veci vydal nasledovné uznesenie: I. Súd ukladá odporcovi E. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k navrhovateľke, s výnimkou účasti odporcu na procesných úkonoch v civilnom alebo trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov. II. Navrhovateľka má nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. III. Súd poučuje odporcu ako stranu sporu, ktorej týmto neodkladným opatrením ukladá určitú povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k navrhovateľke. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna vecná legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva .
2. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila: fotografiu ruky, fotografiu tváre, lekársku správu z ošetrenia navrhovateľky zo dňa 07.08.2026, potvrdenie OR PZ vo Zvolene
o podaní podozrenia zo spáchania priestupku zo dňa 07.08.2026, uznesenie KS v Bratislave sp. zn. 1Co/9/2023.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
9. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
10. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
11. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.
12. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd nepopiera, že incident medzi navrhovateľkou a odporcom sa dňa 07.08.2026 tak ako je zdokumentovaný stal, ale súd pred svojim rozhodnutím vzhliadol aj na tú skutočnosť, že navrhovateľka a odporca sú rodičmi maloletého H., nar. XX.XX.XXXX a že v súčasnosti rodičia spolu nežijú v spoločnej
domácnosti a realizujú rodičovské práva a povinnosti voči svojmu maloletú synovi. Konkrétne je aktuálne upravený výkon rodičovských práv a povinností rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 13Pc/2/2025 - 92 zo dňa 08.01.2026 podľa, ktorého súd schválil rodičovskú dohodu tak, že maloletý H. sa zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok (III. výrok), otcovi bola určená vyživovacia povinnosť voči maloletému vo výške 180 eur mesačne (IV. výrok) a upravené stretávanie otca so synom na každý nepárny kalendárny týždeň v stredu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a v sobotu v čase od 12:00 hod. do 17:00 hod. a každý párny týždeň v pondelok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. a v piatok v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým vo všetkých prípadoch za prítomnosti matky na mieste určenom po vzájomnej dohode rodičov, ak k takejto dohode nedôjde, mieste trvalého bydliska matky za (V. výrok). 13. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spisová značka 9P/110/2026 mal súd preukázané, to čo uvádzala navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že v súčasnosti sa vedie konanie na tunajšom súde o zmene výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu týkajúci sa zmeny úpravy styku na návrh otca, ktorý sa domáha hlavne stretávania so synom bez prítomnosti matky. Z pripojeného spisu mal ďalej súd preukázané, že dňa 02.09.2026 sa na tunajšom súde konalo pojednávanie, pričom zo zvukového záznamu z pojednávania, s ktorým sa súd oboznámil, vyplýva z výpovedí matky ako aj z výpovedí otca, že styk otca s maloletým sa naďalej realizuje v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia č. k. 13Pc/2/2025 - 92 aj po ich vzájomnom incidente zo dňa 07. 08. 2026, a pojednávanie bolo odročené na deň 04.11.2026 z dôvodu, že rodičia maloletého H. sa dohodli, že sa zúčastnia psychologického poradenstva na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen za účelom zlepšenia konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi a taktiež za účelom prípravy maloletého na styk s otcom bez prítomnosti matky a s postupným prespávaním maloletého v domácnosti otca, pričom matka zabezpečí odovzdávanie maloletého prostredníctvom tretích osôb. Súd sa domnieva, že vzhľadom na uvedený skutkový stav, nie je na tento čas vhodné, aby v súčasnosti návrhu navrhovateľky vyhovel, pretože tým by vlastne zabránil účasti navrhovateľky a odporcu zúčastniť sa psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb tunajšieho úradu práce, čo by nebolo hlavne v záujme výchovy ich spoločného maloletého syna. Okrem už uvedeného súd poukazuje na to, že z predložených listinných dôkazov a zo zvukového záznamu z pojednávania tunajšieho súdu zo dňa 02.09.2026 vyplýva, že odvtedy sa konflikt medzi rodičmi nezopakoval, po tomto konflikte mali obidvaja rodičia povrchové zranenia, obidvaja k fyzickému konfliktu prispeli o čom svedčí lekárska správa matky (č. l. 8 spisu) a lekárska správa otca (č. l. 67 pripojeného spisu 9P/110/2026) z urgentného príjmu vo Zvolene).
14. Na základe uvedených skutočností a právneho posúdenia súd dospel k záveru, že nie sú dané zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci a návrh žalobkyne na tento čas zamietol.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Navrhovateľka bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neúspešná, odporca by preto mal nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v doterajšom priebehu konania žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.