Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_0C-11-2023.pdf
PDF · 143.86 KB
Case nature
Subarea
0C/11/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: G.. L. G., U.. XX.XX.XXXX, F. R. D. XX, R., F..Č.. T. N. X, V. I., zastúpená: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanému: Ľ. G., U.. XX.XX.XXXX, F. R. I. X, R., o návrhu žalobkyne
- navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Nariaďuje sa nasledovné neodkladné opatrenie: 1. Súd ukladá žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí, vchod (číslo): 1, popis stavby: bytovka, súpisné č. XXX, postaveného na parcele registra „C“, parc. č. XXXX/X a ktorý je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Chorvátsky Grob, obec Chorvátsky Grob, okres Senec, evidované na Okresnom úrade Senec, katastrálny odbor, a 2. Súd ukladá žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni, s výnimkou účasti žalovaného na procesných úkonoch v trestnom konaní, v civilnom konaní, v priestupkovom konaní a v obdobnom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
II. Vo zvyšku sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žalobkyni sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.
IV. Súd poučuje žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej voči žalobkyni s tým, že konanie sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa / navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.09.2023 domáhala, aby:
I. žalovanému bola uložená povinnosť nevstupovať do bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí, vchod (číslo): 1, popis stavby: bytovka, súpisné č. XXX, postaveného na parcele registra „C“, parc. č. XXXX/X a je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Chorvátsky Grob, obec Chorvátsky Grob, okres Senec, a II. žalovanému bola uložená povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni. Súčasne žiadala priznať aj nárok na náhradu trov konania.
2. V dôvodoch návrhu žalobkyňa uviedla, že prvé vážnejšie hádky sa medzi žalobkyňou a žalovaným objavili už v čase ich manželstva a narodenia ich prvého syna - maloletého Ľudovíta. Už počas tohto obdobia sa začali prejavovať prvé známky správania žalovaného, ktoré vybočujú zo vzorcov bežného správania. Žalovaný bol pravidelne nervózny a nepodieľal sa na starostlivosti o maloletého Ľudovíta.
Nervozita a nevyspytateľnosť žalovaného sa stupňovala v situáciách, keď maloletý Ľudovít plakal. Situácia sa nezmenila ani po narodení ich druhého syna - maloletého Jakuba. Žalovaný vyvolával hádky bezdôvodne. Napriek tomu, že žalobkyňa pociťovala napätie počas väčšiny trvania manželstva, snažila sa o čo najdlhšie udržanie ich manželského spolužitia, a to aj za cenu psychického zdravia žalobkyne, ktorá začala navštevovať psychológa. Žalobkyňa trpela od narodenia maloletého Ľudovíta žlčníkovými záchvatmi. Pravidelnosť týchto záchvatov sa začala stupňovať stále viac s agresívnejším správaním žalovaného. V súčasnosti zažíva žalobkyňa žlčníkové záchvaty niekoľkokrát za týždeň.
3. Po uskutočnení rozvodového konania sa žalobkyňa rozhodla so žalovaným aj naďalej žiť v jednej domácnosti. Cieľom žalobkyne bolo zachovať aj naďalej úplnú rodinu, a to najmä vzhľadom na záujem maloletých detí. Spolužitie žalobkyne so žalovaným sa však postupom času stalo neznesiteľným, a to tak pre ňu ako aj pre ich maloleté deti. Žalobkyňa je posledné roky ponižovaná zo strany žalovaného a vulgárne urážaná. Žalobkyňa sa snaží, aby sa tieto hádky nediali pred maloletými deťmi, avšak žalovaný uvedené nerešpektuje a svoj hnev prejavuje aj v blízkosti maloletých detí. S rastúcim vekom maloletých detí, si tieto začínajú hádky uvedomovať čoraz viac, a to najmä maloletý Ľudovít, ktorého trápia občasné tiky v oku, ktoré mu začali vo veku 2 rokov a pomočovanie, ako dôsledok nedisciplinovaného správania sa žalovaného. Žalobkyňa sa nepriaznivú situáciu usilovala riešiť už počas trvania ich manželstva, a to návštevou manželskej poradne, ktorú žalovaný navštívil len raz. Situácia sa nezmenila ani po rozvodovom konaní. Ich spolužitie je sprevádzané hádkami, krikom, neobvyklými návykmi žalovaného, ktoré vytvárajú nepriaznivé prostredie pre život maloletých detí a narúšajú ich režim. O týchto skutočnostiach svedčí aj Záznam z vykonania šetrenia v domácnosti zo dňa 03.04.2023, v rámci ktorého bolo uvedené, že maloleté deti sú svedkami hádok, žalovaný narúša režim maloletých detí a na žalobkyňu je vulgárny. Žalovaný je neustále nervózny, kričí a nezvláda starostlivosť o maloleté deti v dlhšom časovom horizonte. Žalobkyňa sa psychickú nepohodu maloletého Ľudovíta snaží v súčasnosti riešiť cez psychologickú starostlivosť.
4. K správaniu maloletých detí sa vyjadrili aj predškolské zariadenia, ktoré maloleté deti navštevujú: Maloletý Ľudovít navštevuje materskú školu na D. XX v Bratislave. Táto v e-mailovej komunikácii zo dňa 11.06.2023 uvádza, že si predškolskom zariadení všimli zmeny v správaní maloletého Ľudovíta. Najväčší problém vidia v jeho pomočovaní - trikrát týždenne, pričom uvádzajú, že podobné situácie sa doteraz nestávali. Taktiež je v e-mailovej komunikácii uvedené, že boli dni, kedy maloletý Ľudovít plakal zo spánku a bol veľmi nepokojný. Maloletý Ľudovít sa správa precitlivelo v bežných situáciách, ako napr. keď maloletý Ľudovít zobral hračku inému dieťaťu a na upozornenie, aby hračku vrátil sa rozplakal, čo sa tiež doteraz nestávalo. Maloletý Jakub navštevoval predškolské zariadenie „Grobček“ v Chorvátskom Grobe, ktorá registrovala zmeny v správaní maloletého Jakuba, ktorý sa odmietal hrávať a celé dni sa po škôlke len prechádzal. Niektoré dni odmietal jesť. Najväčšiu zmenu bolo badať v agresívnom správaní maloletého Jakuba, ktorý začal biť iné deti, či už počas hrania alebo spoločného obedu. Takéto konfliktné správanie nie je u maloletého Jakuba bežné a správa sa tak len poslednú dobu. Maloletý Jakub plakal bezdôvodne počas obedu alebo ráno, čo sa taktiež predtým nestávalo.
5. Žalovaný svojimi návykmi strpčuje život žalobkyni a maloletým deťom. Žalovaný pravidelne necháva vyhrávať svoj mobilný telefón - budík v skorých ranných hodinách (medzi 4,5 a 6 hodinou rannou), na ktorý sa maloleté deti pravidelne budia. Je pochopiteľné, že žalovaný potrebuje budík, aby sa mohol prebudiť, avšak pre žalobkyňu nie je pochopiteľné prečo musí tento budík následne vyhrávať v celom dome ešte ďalšiu pol hodinu resp. hodinu. Žalovanému zvonia budíky aj napriek tomu, že v skutočnosti vstáva až o 06:30 hod. ráno a z domu odchádza o 8:00 hod. ráno. Maloleté deti sa následne dookola budia a nevedia pokračovať v spánku. Cez deň sú kvôli tomu unavené a podráždené. Žalobkyňa sa v týchto situáciách snaží žalovaného kontaktovať a dohovoriť mu, aby si zvonenie vypol a nerušil tak spánok maloletých detí, avšak žalovaný tieto prosby ignoruje a situácie sa pravidelne opakujú. Žalovaný napr. aj úmyselne blokuje kúpeľňu, aby žalobkyňa a maloleté deti nemohli ísť na toaletu a uskutočniť svoju rannú hygienu. Žalovaný sľúbil žalobkyni, že sa so spoločnej domácnosti odsťahuje, avšak k dnešnému dňu svoje slovo nedodržal. Potvrdil to aj na stretnutí s mediátorom. Žalovaný sa žalobkyni pred rozvodom vyhrážal, že ak žalobkyňa nepristúpi na ním navrhovanú výšku výživného, tak vybaví, aby žalobkyňa nedostala svoje maloleté deti. Žalovaný sa stále zo spoločnej domácnosti neodsťahoval a žalobkyni k vzniknutej situácii uviedol, že nakoľko nemá žalobkyňa nič podpísané, tak sa ho len tak ľahko nezbaví. Na nákladoch na domácnosť sa žalovaný podieľa len v minimálnej miere. Z tohto dôvodu sa žalobkyňa nie raz ocitla v ťažkej finančnej situácii. S financiami jej v týchto chvíľach pomáhala sestra žalobkyne.
6. Žalovaný častokrát v písomnej konverzácii medzi ním a žalobkyňou uvádza nepravdivé informácie a obviňuje žalobkyňu z vecí, ktoré sa nestali jej pričinením. Príkladom je konverzácia medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 28.12.2022, v ktorej žalovaný tvrdí, že žalobkyňa zlomila kľúče. V skutočnosti došlo k ich zlomeniu konaním žalovaného, ktorý v amoku vytrhával dvere z rúk žalobkyne a nadával jej. Žalobkyňa sa blízkosti žalovaného necíti bezpečne, bojí sa a zažíva stresové situácie. Žalobkyňa niekoľkokrát vyjadrila svoje obavy pred žalovaným, avšak podľa slov žalovaného tvrdeniam žalobkyne nikto neuverí. Nevhodné správanie žalovaného sa opakovalo aj dňa 3.2.2023. V ranných hodinách žalovaný niekoľkokrát smeroval na žalobkyňu nadávky ako „piča“, „vyjebaná“ a „zasraná“ a zároveň ju zhadzoval v blízkosti maloletých detí. Žalobkyňu nazýva chorou a obviňuje ju z toho, že berie lieky.
7. Žalovaný a žalobkyňa sa dohodli, že ak budú naďalej spolu žiť v jednej domácnosti aj napriek rozvodu, tak že žalovaný bude pomáhať s ranným odovzdaním maloletého Jakuba do materskej školy. Postupne však záujem žalovaného opadáva. Aj napriek tomu, že sa žalovaný a žalobkyňa dopredu dohodnú, že žalovaný maloletého Jakuba zanesie do materskej školy, tieto dohody nie sú zo strany žalovaného mnohokrát dodržané a žalovaný mení plány na poslednú chvíľu alebo na svoju dohodnutú povinnosť zabúda. Žalobkyňa sa snaží dohovárať žalovanému, aby svoje správanie voči maloletým deťom zmenil a nevysmieval sa im. Žalobkyňa a žalovaný majú odlišné náboženské presvedčenie. Žalovaný tvrdí žalobkyni, aby jeho maloleté deti „nekrížikovala“, a aby si ho strčila „do svojej tlstej pici“. Žalobkyňa nemá v prítomnosti žalovaného v nehnuteľnosti žiadne súkromie, žalovaný sa jej pravidelne prehrabáva v osobných veciach a maloleté deti majú strach chodiť domov, kým sa v nehnuteľnosti nachádza žalovaný.
8. K neúnosnej situácii v rodine žalobkyne a žalovaného sa vyjadrili aj rodinní príslušníci žalobkyne a jej známi. Sestra žalobkyne bola svedkom pravidelných hádok a nadávania zo strany žalovaného. Žalovaný vyčítal žalobkyni jej starostlivosť o domácnosť, vzhľad, kontakt s rodinou a priateľmi. Počas hádok sa agresívne chovanie žalovaného stupňovalo. Aj keď žalobkyňu nenapadol priamo fyzicky, ale svoju zlosť si vybíjal na nábytku okolo seba. Po jednom z takýchto konfliktov medzi žalobkyňou a žalovaným ostali stopy od päste žalovaného na chladničke. Žalovaný sa viackrát žalobkyni vyhrážal so slovami ako „zabijem ťa“. Maloleté deti vyjadrujú odpor a negatívny postoj s prítomnosťou žalovaného v nehnuteľnosti. Neustále uvádzajú, že žalovaný kričí na mamu - žalobkyňu alebo na nich. Maloletý Ľudovít sa viackrát vyjadril, slovami „Tato je doma. Nebude veselo.“ Pracovná pozícia žalobkyne umožňuje občasnú prácu z domu. V prípade, že sa v tomto čase nachádza v nehnuteľnosti žalovaný, musí žalobkyňa svoj „home office“ vykonávať v domácnosti svojej dlhoročnej priateľky a kolegyne, nakoľko jej žalovaný neposkytuje kľudné a bezpečné prostredie, v ktorom by sa mohla žalobkyňa plne sústrediť na prácu.
9. Agresívne a výbušné správanie žalovaného je možné počuť aj na priložených hlasových nahrávkach. Hlasová nahrávka č. 1 bola vytvorená dňa 17.5.2023. Žalovaný žalobkyňu vulgárne uráža, nadáva jej, bezdôvodne kričí a je nervózny. To všetko za prítomnosti maloletých detí, ktoré sú zo správania žalovaného nepokojné. Žalovaný opäť napáda žalobkyňu slovne vyjadreniami ako „Skurvená domácnosť“ (09:50), „choď do piče“(09:55), „nerozumieš do piče?“ (12:30), „ty sviňa“ (12:57), „piča skurvená“ (14:58) a podobne. Na hlasovej nahrávke č.1 je počuť, ako žalovaný bezdôvodne kričí kvôli pomočeniu maloletého Ľudovíta a parkovaniu. Taktiež kričí na žalobkyňu, aby mu nebrala maloleté deti, ktoré žalobkyňa nijak neberie. Neskôr v nahrávke č. 1 sa žalovaný vyhráža Žalobkyni slovami: „začína boj kto z koho“ (20:50) alebo „Chceš byť sama? Nebudeš mať nič“ (50:50).
10. Hlasová nahrávka č. 2 bola vytvorená dňa 20.5.2023. Na jej začiatku sa výbušné správanie doplnené o vulgarizmy žalovaného opäť opakuje. Žalovaný kričí pred deťmi na žalobkyňu kvôli privretému káblu (05:00). Slovne ju uráža: „ty si jebnutá“ (05:20), „ty máš pohľad dementa“ (05:44) a „zle mi je z teba, kurva jedna“ (06:50). Žalovaný sa na hlasovej nahrávke č. 2 vyhráža, že začne ničiť veci žalobkyne. Za posledné 2 mesiace sa pravdepodobne pričinením žalovaného pokazila elektrická zásuvka, umývačka, chladnička a trúba.
11. Hlasová nahrávka č. 3 preukazuje, že žalovaný nedokáže riešiť konflikty zmierlivou cestou, a to nie len medzi ním a žalobkyňou, ale aj medzi maloletými deťmi navzájom. Žalovaný by mal ísť maloletým deťom príkladom, a ukázať im, že konflikty a nedorozumenia sa dajú riešiť inak ako krikom. Svoju výbušnú povahu preukazuje aj na hlasovej nahrávke č. 3, kde kričí na maloleté deti kvôli ich vzájomnému konfliktu. Jeden z maloletých mu povie, aby ho žalovaný nechal, na čo sa žalovaný ešte viac vytočí a
začne kričať „aké nechaj ma“ (14:00). Situácia najviac vyostruje ku koncu hlasovej nahrávky, žalovaný kričí na žalobkyňu kvôli tomu, že jedno z maloletých detí nie je ešte oblečené, namiesto toho aby žalobkyni pomohol (54:30). Následne žalovaný pokračuje v kriku a snaží sa vyprovokovať ďalšiu hádku, kvôli spadnutému uteráku (56:50). Konflikt sa vyostruje v 58 minúte Hlasovej nahrávky č. 3, v rámci ktorého žalovaný svojou nepozornosťou skoro udrel maloleté dieťa (58:50).
12. Ako je vyššie uvedené, žalobkyňa je spolu s ich maloletými deťmi celkom zrejme po dlhšiu dobu vystavená psychickému nátlaku zo strany žalovaného. Opakujúce sa ataky voči jej osobe, ktoré musela prežívať sa už odrážajú tak na psychickom, ako aj fyzickom zdraví žalobkyne a najmä maloletého Ľudovíta. Žalobkyňa sa v dôsledku opakujúceho sa agresívneho správania žalovaného, ako aj v dôsledku dôrazných vyhrážok z posledného obdobia, bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu, ako aj o bezpečnosť ich maloletých detí s ktorými žijú v spoločnej domácnosti.
13. Prejavy agresivity zo strany žalovaného neboli podnietené akýmkoľvek správaním zo strany žalobkyne a pramenili výhradne z aktuálneho naladenia žalovaného. Má za to, že obdobný stav je pre psychickú integritu a zdravie žalobkyne a maloletých detí neudržateľný a z hľadiska ochrany ich základných práv maximálne nežiadúci. Žalobkyňa v súčasnosti už nevidí východisko zo situácie v ktorej sa ocitla, a teda je nútená na základe uvedeného skutkového a právneho stavu riešiť situáciu právnymi prostriedkami, ktoré jej umožňuje použiť na ochranu práv a právom chránených záujmov jej osoby právny poriadok Slovenskej republiky, t.j. prostredníctvom podania tohto návrhu, kedy bude žalovanému zakázané sa k tejto naďalej približovať, ako aj približovať sa k domu v ktorom spoločne žijú.
14. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v opakovanom dopúšťaní sa násilností žalovaného vo forme psychického násilia voči nej a ich maloletým deťom. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
15. Vyššie citované neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e),f),h) C.s.p. sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
16. Poukázala, že v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete, alebo v kontakte s takouto osobou. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), f), a h) Civilného sporového poriadku, ktorých účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
17. Uviedla, že pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo
chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.
18. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
19. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti úpravy pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobkyni ujma - obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom jej telesnú a duševnú integritu pokračovať. Hrozba bezprostrednej ujmy žalobkyne rovnako hrozí aj v prípade, že tejto nebude zabezpečená dostatočná ochrana aj mimo domova. Takouto ochranou môže byť práve zabránenie približovaniu sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
20. V kontexte s obsahom tohto podania je nepochybné, že nariadené neodkladné opatrenie nebude predstavovať neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného a požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostane zachovaná. Rovnako máme za to, že zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. V prípade vykonania testu proporcionality vo vzťahu k právam žalobkyne a žalovaného, nie je za žiadnych okolností možné uprednostniť právo žalovaného spočívajúce v slobodnom zasahovaní do práv a oprávnených záujmov tretích osôb pred právom žalobkyne na ochranu jej osobnej integrity.
21. Mala tiež za to, že v súčasnosti na základe skúseností so správaním sa žalovaného, jeho opakovanej agresii voči žalobkyni a ich maloletým deťom sprevádzanej vyhrážkami a vulgarizmami, existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne pokračovať. Správanie žalovaného negatívne ovplyvňuje život žalobkyne, ktorá nemôže žiť svoj život bez strachu a tak, ako by si to želala. Ako je uvedené vyššie, zo strany žalovaného dochádza opakovane k agresívnemu správaniu, vulgárnemu urážaniu, násilným prejavom žalovaného na okolité, pričom sa týmto žalobkyňa nedokáže účinne brániť.
22. V zmysle citovaného ustanovenia podľa § 336 Civilného sporového poriadku mala za to, že nariadením neodkladného opatrenia tak ako to navrhuje žalobkyňa nižšie, možno vzhľadom na právne vzťahy medzi stranami upraviť pomery trvalým spôsobom bez potreby začatia konania vo veci samej.
23. Na preukázanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila súdu nasledovné listinné dôkazy: list vlastníctva č. 1069, rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 04.04.2023 sp.zn. 37P/229/2022, záznam z vykonania šetrenia v domácnosti z 03.04.2023, vyjadrenie k prebiehajúcej psychologickej starostlivosti mal. Ľ. G., e-mailová komunikácia z 11.06.2023 - prosba info k Ľ. G. a z 01.06.2023 - prosba info k C. G., komunikácia medzi stranami - rušenie budíkmi, komunikácia medzi stranami z 06.07.2023, komunikácia medzi stranami z 28.12.2022 - zlomené kľúče, komunikácia medzi stranami z 03.02.2023, komunikácia medzi stranami z 13.01.2023, 18.01.2023, 19.03.2023, 22.03.2023, 24.03.2023, 12.04.2023, komunikácia medzi stranami z 18.04.2023 a 24.04.202, čestné vyhlásenie - Y. Š., W. - odtlačok päste na chladničke, čestné vyhlásenie - G.. K. R., čestné vyhlásenie - Mgr. H. T., čestné vyhlásenie - G.. T. E., hlasová nahrávka č. 1, č. 2, č. 3.
24. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
25. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
26. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
27. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
28. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojim konaním ohrozuje.
29. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
30. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
31. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
32. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701> rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
33. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
34. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
35. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
36. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu života pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
37. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
38. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie
39. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Ide o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
40. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, no vychádza len zo skutočností uvádzaných a preukázaných navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
41. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ďalej pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je náležite zistený a že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti strán a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.
42. Pri nariadení neodkladného opatrenia podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení obsah výroku nesmie porušovať žiadne ústavou zaručené právo strany alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných než právnych vzťahov medzi stranami. Medzi stranami musí jestvovať právny vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované. Rovnako musí žalobca v návrhu preukázať, že má právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov strán. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, že tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, ktorá je potrebná v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami spôsobom, ktorým sa nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do ich právnych vzťahov.
43. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škoda, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete.
44. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) až h) C.s.p. celkovo upravuje zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná, alebo aj sexuálna integrita, osobná sloboda, alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia, alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Pokiaľ ide o zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, tieto sú podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená.
45. Citovaná právna úprava reflektuje na znenie čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a rady Európskej únie č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení občianskych veciach, vzťahujúcim sa na ochranné opatrenia nariadené v záujme ochrany určitej osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad, aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
46. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia a ohrozenie duševnej alebo telesnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Hoci definície násilia sú rôzne, spájajú ich spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Nech už je násilie definované akokoľvek, je vždy spojené s bolesťou fyzickou alebo psychickou ďalej a úmyselným konaním násilníka. Súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie jasných rolí ohrozenej a násilnej osoby. Pre účely napr. nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné i naplnenie hrozby ďalšieho násilia resp. ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity.
47. V konkrétnom prípade žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia hlavne tým, že žalobkyňa je spolu s mal. deťmi po dlhšiu dobu vystavená psychickému nátlaku zo strany žalovaného. Opakujúce sa ataky, ktoré musela/sí prežívať sa už odrážajú na jej psychickom a fyzickom zdraví, ako aj na zdraví maloletých detí. Žalobkyňa v dôsledku opakujúce ho sa agresívneho správania žalovaného, ako aj v dôsledku jeho dôrazných vyhrážok z posledného obdobia sa bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu, ako aj bezpečnosť mal. detí, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti. Takýto stav, ktorý pramení z aktuálneho naladenia žalovaného, bez podnecovania zo strany žalobkyne, je pre jej zdravie a psychickú integritu neudržateľný a nežiadúci. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a neodkladnosť riešenia situácie navrhovaným spôsobom vyplýva z opakovaného dopúšťania sa násilností žalovaného vo forme psychického násilia voči nej aj voči mal. deťom.
48. Odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery podľa žalobkyne vychádza zo skúseností so správaním sa žalovaného, jeho opakujúcej sa agresii voči žalobkyni a ich mal. deťom, sprevádzanej vyhrážkami a vulgarizmami. Tým existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne pokračovať. Jeho správanie ovplyvňuje život žalobkyne, ktorá nemôže žiť svoj život bez strachu a tak, ako by si ho želala.
49. Po zhodnotení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia ktorými sú a) osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b ) osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy vzťahov zúčastnených strán, je súd názoru, že neodkladné opatrenie je dôvodné. Cieľom neodkladného opatrenia je potrebné zabrániť vzniku alebo zväčšeniu ujmy dotknutého účastníka. Sledovaný účel a
ochranu práv navrhovateľov nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobkyňa si voči žalovanému primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená.
50. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ostatného obsahu spisu - listinami pripojenými k návrhu sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou. Žalobkyňa preukázala existenciu nároku - ochranu integrity jej osoby. Telesná a duševná integrita je prirodzená hodnota náležiaca každej fyzickej osobe z dôvodu jej bytia, požíva zvláštnu ochranu a nedotknuteľná. Fyzická osoba ako nositeľ tejto hodnoty má právo požadovať, aby do jej práva na telesnú a duševnú integritu nikto nezasahoval a pokiaľ sa tak stane, má právo domáhať sa ochrany u orgánov štátu.
51. Žalobkyňa preukázala v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu a aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného ako pôvodcu zásahov do jej integrity. Žalobkyňa odôvodnila existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov skutočnosťami uvedenými v tomto návrhu, ktoré v spojení s predloženými dôkazmi dostatočne osvedčujú dôvodné podozrenie žalovaného z psychického násilia voči žalobkyni, obavy žalobkyne o svoje psychické, duševné zdravie, život a tiež s tým súvisiacu obavu žalobkyne z ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity v dôsledku konania žalovaného, a to aj vo vzťahu k mal. deťom. Z uvedeného vyplýva, že intenzita nevhodného správania žalovaného k žalobkyni v priebehu trvania manželstva stupňovala, a pretrváva aj po rozvode. Uvedené je zrejmé aj z časového obdobia z predložených sms prepisov správ, z použitých hrubých výrazov na žalobkyňu, kedy správanie sa žalovaného nie je možné predvídať. Takého správanie žalovaného možno považovať za ohrozujúce, nevyspytateľné tak pre žalobkyňu aj pre mal. deti. Súd dospel k záveru, že v predmetnej veci boli splnené predpoklady na to, aby súd dočasne zakázal žalovanému vstupovať do vyššie označenej nehnuteľnosti podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p..
52. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX mal súd preukázané, že byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve bývalých manželov, v ktorom aktuálne býva žalobkyňa spolu s mal. deťmi a so žalovaným. Manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom súdu z 04.04.2023 a súdom bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, že mal. deti sa zverili do osobnej starostlivosti žalobkyne a rodičia dohodli sa na výživnom a na tom, že styk otca sa s deťmi neupravuje. Rozsudok neobsahuje odôvodnenie.
53. Súd mal z priložených listinných dôkazov osvedčené, že sú na mieste obavy žalobkyne o svoje psychické a duševné zdravie z dôvodu nevhodného a z jej pohľadu psychicky násilného správania sa žalovaného voči nej, ako aj, že je ohrozená telesná a duševná integrita žalobkyne, jej osobná bezpečnosť.
54. Uvedené mal súd osvedčené: z čestného D. Y. Š. - sestry žalobkyne z 24.05.2023 („situácia sa zhoršovala postupne, bežné hádky a znevažujúce poznámky na adresu žalobkyne sa stávali častejšími a ostrejšími; počas hádok bol agresívnejší, sestru zastrašoval a udieral do nábytku; sestra jej často volá rozrušená, bála sa o seba aj o deti, kričal na ňu, urážal ju, nadával aj pred deťmi, vyhrážal sa zvyčajne niečím neurčitým, ale aj viac krát - zabijem ťa, bezdôvodne si dáva budík na skoré ranné hodiny, a napriek výzvam na vypnutie ho nechá vyváňať, starší syn sa začal pocikávať, nechce ísť domov, keď je tam otec, deťom chýba pocit istoty bezpečia“); z čestného prehlásenia K. R. Q. XX.XX.XXXX, kolegyňa a priateľka žalobkyne („osobné neprimerané problémy žalobkyne začala vnímať od septembra 2022, ide o ústne vyhrážanie, raz žalovaný prejavil silu udretím do chladničky, nedávno boli ústne vyhrážky tak neúnosné, že žalobkyňa utiekla na ulicu zo spoločnej domácnosti; riešia, či bol hladký bezproblémový odchod detí ráno do škôlky; pre kľudnejšie využitie pracovného času trávi žalobkyňa tento čas aj v jej domácnosti; pri návšteve u nej doma, sa deti žalobkyne vyjadrovali, aby nešli domov“); z čestného prehlásenia H. T. z 01.08.2023, dlhoročnej kamarátky žalobkyne („žalobkyňa bola zo strany žalovaného vystavovaná dlhodobo rôznym verbálnym útokom, vulgárnemu ponižovaniu, psychickému týraniu, vyhrážkam; o tomto rozrušení, sa niekoľkokrát zmienil aj ich starší syn Ľudovít- až keď tato nebude doma, lebo kričí; chce ísť domov vtedy, keď tam jeho otec nebude“); z čestného prehlásenia T. E., kamarátky žalobkyne („situácia u nich doma sa vyeskalovala, žalobkyňa sa jej zveruje so zlou situáciu doma, ktorá nepriaznivo pôsobí aj na maloleté deti; svoju a detskú izbu musí pred ním zamykať, s deťmi chodia do spoločných priestorov, až keď má istotu, že odišiel z domu; dáva si budíky na skorú rannú
hodinu, narúša sa tým biorytmus; vie o kriku, urážkach na jej osobu aká je neschopná žena, matka, o vyhrážkach ako ju zničí, že proti nemu nič nezmôže, nechce ju pustiť na toaletu“).
55. Vyššie opísaná nepriaznivá situácia v prostredí žalobkyne a jej dosah aj na mal. deti strán vyplýva aj z písomných e mailových odpovedí: od p. T.j z 01.06.2023 ohľadom správania sa syna Jakuba v škôlke („je iný ako keď k nim nastúpil; nechce sa hrať; prestal jesť veľa krát, začal biť deti, čo sa predtým nestávalo“) a od Materská škôlka Plickova, Bratislava z 11.06.2023 ohľadom správania sa syna Ľudovíta („všimli si zmeny v Ľudkovom správaní, pocikávanie, zo spánku plakal, bol nepokojný, precitlivevšie reakcie na inokedy bežné situácie“).
56. Ďalej mal súd osvedčenú obavu žalobkyne z nevhodného správania sa žalovaného ku nej z fotografie - chladnička s puklinou, prepisom SMS komunikácia medzi stranami napr. ohľadom budíka z 23.01.2023, 24.01.2023 25.01.2023, 30.01.2023, 06.02.2023, 15.02.2023, 17.02.2023;13.03.2023, 29.03.2023, 31.03.2023, 26.04.2023, 04.05.2023; upozornenia žalobkyne na nevhodné hlučné správanie žalovaného z 13.01.2023, 08.04.2023, 19.04.2023, 06.07.2023 / výhražné správanie sa žalovaného z 28.12.2022, 03.02.2023, 21.02.2023, 27.03.2023; tiež zo Záznamu z vykonania šetrenia v domácnosti z 03.04.2023 - kde v rámci ostatného pozorovania žalobkyňa uviedla o.i., že je bez fyzického násilia, žalovaný je na matku vulgárny. Ďalej podľa správy Centra poradenstva a prevencie z 24.05.2023 je mal. Ľudovít v psychologickej starostlivosti (zvýšené prežívanie duševnej nepohody, napätie v domácnosti, pocikávanie). Obavu žalobkyne z nevhodného hrubého správania sa k nej mal súd osvedčenú aj z citovaných a označených výrokov zachytených na pripojených nahrávkach.
57. Súd je názoru, že žalobkyňa osvedčila obavu z násilného správania sa voči nej, pričom súd v tom to poukazuje na to, že podľa § 325 ods. 2 psím. e) C.s.p. je postačujúce osvedčenie podozrenia z násilia, ktorým treba rozumieť nielen fyzické násilie, ale aj psychické násilie (k definícii násilia vo väzbe na § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo 10/2012 z 15.12.2012). Žalovaný svojim konaním-kontaktovaním žalobkyne cestou hrubého násilného slovného správania, jeho vyššie opísaným správaním sa a prejavmi v domácnosti, zasahuje dlhodobo do jej psychickej integrity a aj do psychickej integrity detí a túto vedome narúša.
58. V predmetnej veci boli podľa názoru súdu splnené predpoklady na to, aby súd neodkladným opatrením dočasne zakázal žalovanému vstup do sporného bytu podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p.. Účel neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. sa účel neodkladných opatrení podľa písm. f) sa do určitej miery prekrýva, kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Primárnym účelom je však zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia, a násilia v blízkych vzťahoch, ako je aj psychické násilie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Navrhované neodkladné opatrenie neobmedzí žalovaného nad mieru, ktorá zodpovedá úrovni práva na ochranu zdravia, života žalobkyne a maloletých detí, ktoré sú zverené do jej osobnej starostlivosti. V prípade, že odpadnú dôvody, môže žalovaný kedykoľvek podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia.
59. Ďalej sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni. Dôvodila, že žalobkyni hrozí bezprostredná ujma aj v prípade, že nebude zabezpečená dostatočná ochrana aj mimo domova.
60. Pokiaľ ide o zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť podľa písm. h) ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, tieto sú podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita dotknutej žalobkyne mohla byť ohrozená. Tu namiesto dôvodného podozrenia z násilia postačuje, aby bolo preukázané ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity ohrozenej osoby. Tento predpoklad je podľa názoru súdu naplnený.
61. Vzhľadom k uvedenému osvedčeniu ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity ohrozenej osoby žalobkyne súd vyhovel aj tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p.. Žalobkyňa žiadala zákaz priblíženia sa žalovaného absolútne. Súd ale vyslovil zákaz priblíženia sa k nej s výnimkou tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a vo zvyšku preto návrh v danej časti zamietol. Zvolená právna úprava je tiež s princípom proporcionality a s oprávneným záujmom žalobkyne na ochranu pred hroziacim nebezpečenstvom.
62. Podľa § 334 C.s.p. súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
63. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný výrok neustanovuje inak (výrok I. bod 2. tohto uznesenia).
64. Podľa § 332 ods. 2 C.s.p., neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením, ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené (výrok I. bod 1. uznesenia).
65. Podľa § 337 C.s.p., nakoľko súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a neuložil žalobkyni povinnosť podľa § 336 ods. 1 C.s.p., poučil žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Súd lehotu na podanie žaloby neurčuje.
66. Súd je náhľadu, že nariadením vyššie uvedené neodkladného opatrenia pred začatím konania s vymedzeným rozsahom sa dosiahla úprava pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným v požadovanej miere. Neodkladné opatrenie je dostatočným prostriedkom na poskytnutie súdnej ochrany vzhľadom na právne vzťahy medzi stranami bez potreby začatia konania vo veci samej. Preto neuložil žalobkyni ako navrhovateľke neodkladného opatrenia podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí súd porovnávať záujmy, ktoré by mohli byť jeho nariadením/ nenariadením dotknuté, prihliadať na možné následky nariadeného neodkladného opatrenia a tiež musí skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantových ústavou.
67. Z uvedeného dôvodu preto postupoval podľa § 337 C.s.p..
68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.. žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, súd jej návrhu vyhovel, základ nároku bol daný, a to aj v prípade výroku I. bod 2, ktorý súd len modifikoval, a preto uvedené neposúdil ako neúspech žalobkyne. Súd priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenia možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 a § 364 C.s.p.)