Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoP-11-2023.pdf
PDF · 131.33 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci oprávnenej na výživné medzičasom plnoletej A. B., narodenej X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, D., do času nadobudnutia plnoletosti zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov matky – B. D., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, D., proti povinnému platiť výživné - otcovi C. B., narodenému XX.X.XXXX, trvale bytom C. C. XX, E., zastúpenému advokátom JUDr. Matejom Krajčim, PhD., so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, o zvýšenie výživného na medzičasom plnoleté dieťa, o odvolaní otca ako povinného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P/252/2020-183 zo dňa 15.6.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 20 P/252/2020-183 zo dňa 15.6.2021 zvýšil výživné povinného (ďalej aj ako otec maloletej) voči v tom čase maloletej A. B., narodenej X.X.XXXX zo sumy 130 eur na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 16.9.2020, pričom výživné bolo uložené otcovi platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súčasne súd prvej inštancie rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 16.9.2020 do 31.5.2021 v sume 553 eur, ktoré prvoinštančný súd uložil otcovi zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok II.). Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P 251/2015-134 zo dňa 23.8.2016 v časti výživného na maloletú A. (výrok III.). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal (výrok IV.). Rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 20P/252/2020-233 zo dňa 14.6.2022 bol doplnený rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 20P/252/2020-183 zo dňa 15.6.2021 o výrok č. V. tak, že vo zvyšku súd návrh matky zamietol (výrok V.), pričom následne opravným uznesením č.k. 20P/252/2020-238 zo dňa 15.8.2022 súd prvej inštancie opravil označenie dopĺňacieho rozsudku č.k. 20P/252/2020-233 zo dňa 14.6.2022 tak, že tento má byť správne označený ako „DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY.“
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., zákon o rodine (ďalej len „ZoR“), vecne tým, že návrh oprávnenej na zvýšenie výživného je z časti dôvodný.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že matka oprávnenej (A. v čase podania návrhu bola maloletá) žiadala zvýšiť výživné zo 130 eur na 220 eur mesačne počnúc od 15.9.2020 z dôvodu zvýšenia sumy výdavkov spojených so štúdiom na strednej škole. Povinný vyjadril nesúhlasil s návrhom. V rámci mimosúdnych rokovaní s matkou oprávnenej bol ochotný zvýšiť výživné o 40 eur. Naposledy o výške výživného rozhodoval Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 20P 251/2015-134 zo dňa 23.8.2016, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol povinný zaviazaný od 01.11.2015 platiť výživné na oprávnenú v sume 130 eur mesačne. Povinný mal v danom čase dve vyživovacie povinnosti. Jeho príjem bol vo výške 882,71 eur. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 20P 252/2020-183 zo dňa 15.6.2021 súd prvej inštancie zvýšil výživné povinného voči maloletej A., narodenej X.X.XXXX na sumu 200 eur mesačne, keď mal za to, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba cca 4 roky, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov ako aj maloletej, ktorá je staršia, navštevuje strednú školu, nosí zubný strojček a tiež okuliare. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 zákona o rodine, keď už samotný vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Tiež bolo konštatované, že došlo k zmene pomerov aj na strane rodičov maloletej, keď jej matka sa vydala dňa 4.2.2019 a otec v septembri 2018. Bolo zistené, že príjem matky sa zvýšil z 714 eur na 1.093,02 eur , pričom matka má základné mesačné výdavky s bývaním celkovo 350 eur na trojčlennú rodinu v byte svojich rodičov. Na účely výšky výpočtu výživného z predmetnej sumy pomerná časť na maloletú A. predstavuje sumu 116,66 eur. Manžel matky maloletej má mesačný príjem netto 3.410,12 eur. Súd prvej inštancie mal dokazovaním preukázané, že v čase posledného rozhodovania o výživnom v roku 2016 mal otec maloletej netto mesačný príjem 882,71 eur a toho času jeho netto mesačný príjem predstavuje 1.262,02 eur a okrem toho mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému B., nar. XX.X.XXXX. Bolo zistené, že otec maloletej je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti C. F. E., vzniknutej dňa 30.5.2018, v ktorej pracujú záchranári na živnosť, pričom spoločnosť za zaoberá zdravotníckym zabezpečovaním podujatí. Bolo zistené, že v tejto spoločnosti C. F. E. (ďalej len „Spoločnosť“), čím sa mu zvýšil príjem popri príjmu zo závislej činnosti v priemernej sume 1.262,02 eur, na sumu 1.752 eur mesačne. Mesačné výdavky povinný vyčíslil na sumu 1.520 eur. Súd prvej inštancie ďalej vo svojom rozhodnutí konštatoval, že skúmal možnosti a schopnosti oboch rodičov. Bolo zistené, že matka maloletej vyštudovala strednú školu ekonomického zamerania, pracuje na súde a jej príjem je primeraný jej schopnostiam a možnostiam, berúc do úvahy fakt, že jej zamestnávateľ (okresný súd) predstavuje stabilného zamestnávateľa a pri prípadných pandemických opatreniach. Pokiaľ ide o povinného tak tento absolvoal strednú zdravotnú školu, u obchodnej spoločnosti C. F., E. je jediným konateľom a spoločníkom od roku 2018, predtým pracoval ako zdravotná sestra v Univerzitnej nemocnici s poliklinikou, B. D. od 20.4.2015. Mesačné výdavky povinný vyčíslil na sumu 1.520 eur. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou a synom B., narodeným XX.X.XXXX. Manželka povinného bola v čase začatia konania na rodičovskej dovolenke, pričom do mája 2021 poberala rodičovský príspevok a prídavky na dieťa v sume 395 eur mesačne. Dňa 27.05.2021 sa stala spoločníčkou Spoločnosti.
4. Pokiaľ ide zmenu pomerov u maloletej A. súd prvej inštancie skúmal objektívnosť mesačných výdavkov matky na dieťa. Bolo zistené, že maloletá A. bola v čase podania návrhu žiačkou prvého ročníka strednej školy, pričom v súvislosti s návštevou školy mala mesačné výdavky spočívajúce s platením mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Maloletá vyrástla, je staršia, zvýšili sa jej výdavky na ošatenie, hygienu, stravu, vzdelávanie a voľnočasové aktivity (viď. bod 18 rozhodnutia súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie posudzoval ich dôvodnosť a objektívnosť a dospel k záveru, že objektívnou sumou výdavkov na maloletú A. je suma 400 eur mesačne. K tejto sume dospel nasledovnými úvahami a výpočtami: z matkou deklarovaných výdavkov na bývanie 350 eur súd prvej inštancie ako objektívny výdavok považoval sumu 116 eur mesačne (bližšie pozri bod 35 rozhodnutia súdu prvej inštancie). Ďalej zo sumy 50,80 eur za UPS súd akceptoval sumu 16,92 eur pre maloletú (50,80 eur : 3 osoby v domácnosti). Prvoinštančný súd neakceptoval daň z nehnuteľnosti 42,58 eur a poistenie bytu 35,66 eur ročne z dôvodu, že by to nebolo spravodlivé, aby sa podielala na výdavku na nehnuteľnosti, ktorá nie je vo vlastníctve matky dieťaťa. Taktiež súd neakceptoval položku 500 eur na stravu, pričom výdavok na stravu ustálil vo vzťahu k maloletej A. na sumu 200 eur mesačne. Došlo však k akceptácii výdavku vo výške 100 eur na drogériu v domácnosti, pričom pomerná časť na maloletú predstavuje sumu 33,33 eur. Maloletá má tiež výdavky so štúdiom na strednej škole, a to na školské učebnice v sume 130 eur + 30 eur vo forme príspevku na ZRPŠ. Ďalej bolo zistené, že má náklady na telefón vo výške 30 eur mesačne a za objektívne jednorazové náklady súd prvej inštancie vyhodnotil výdavky na notebook, klávesnicu, toner, ktoré dieťa potrebuje k štandardnému štúdiu na strednej škole.
V súvislosti so zdravotným stavom má taktiež jednorazové výdavky na okuliare a šošovky a tiež nosí aj zubný strojček. Súd prvého stupňa pravidelné mesačné výdavky na maloletú ustálil vo výške cca 400 eur.
5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je potrebné považovať návrh matky za čiastočne dôvodný. Skonštatoval zmenu pomerov na strane oprávnenej, ktorá v školskom roku 2020/2021 začala študovať na Obchodnej akadémii v Bratislave. Povinný by sa mal podieľať na úhrade jej výdavkov v celkovej sume cca 400 eur v jednej polovici, teda v sume 200 eur mesačne. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného zohľadnil zmenu pomerov aj na strane povinného, ktorý uzavrel nové manželstvo a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému B., nar. XX.X.XXXX. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh zamietol, keďže presahoval zistené možnosti povinného, ako aj odôvodnené potreby oprávnenej. Súd prvej inštancie vypočítal zročné výživné za obdobie od podania návrhu do konca mesiaca, o ktorom rozhodol tak, že sumu zročného výživného vo výške 553 eur povolil povinnému splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod stratou výhody splátok, a to podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
6. Proti rozsudku voči výroku I., ktorým súd prvej inštancie zvýšil výživné v rozsahu 70 eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 16.9.2020 a voči súvisiacemu výroku II. o zročnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“). Z obsahu odvolania je tiež možné vyvodiť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Povinný čiastočne súhlasil so zvýšením výživného na sumu 170 eur od právoplatnosti rozsudku. Namietal prípadné zvýšenie na sumu 220 eur, pretože súd prvej inštancie nesprávne ustálil jeho príjem, a tým aj jeho možnosti a schopnosti, keďže nesprávne vyhodnotil hospodárske výsledky Spoločnosti a do príjmu zahrnul benefity údajne poskytované Spoločnosťou povinnému vo forme možnosti užívať firemné osobné motorové vozidlo zn. Ford Ranger pre osobnú potrebu. Nebol daný zákonný dôvod na to, aby súd prvej inštancie vychádzal z potenciality jeho príjmu, keď svoje príjmy zo závislej činnosti i z podnikania Spoločnosti riadne vydokladoval. Namietal, že súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom nezaoberal príjmovými a majetkovými možnosťami matky a jej manžela, pričom tieto posudzoval jednostranne v jeho neprospech, nie podľa jeho reálnych možností a schopností. Súdom prvej inštancie určenú výšku výživného na maloletú A. považoval, vzhľadom na jeho v konaní reálne preukázaný príjem, jemu patriace ďalšie dve vyživovacie povinnosti, ním dosahovanú životnú úroveň za neprimeranú a nedôvodnú. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne ako aj neúplne zistil skutočný stav veci, vykonanými dôkazmi dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové tvrdenia strán a predložené dôkazy posudzoval neobjektívne a jednostranne a súčasne mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Poukázal na to, že matka maloletej vo svojom návrhu dôvody zvýšenia vyživovacej povinnosti uviedla len vo všeobecnej rovine a na preukázanie zvýšených výdavkov na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej nepredložila žiadne dôkazné prostriedky. Rovnako za nesprávne ako aj nezrozumiteľné považoval odôvodnenie súdu prvej inštancie v súvislosti s aplikáciou potencionálneho príjmu (uvádzané v bodoch 38-38.4), keď bolo uvedené, že predmetom podnikania v spoločnosti C., E. sú činnosti, na ktoré má otec vzdelanie a z toho dôvodu súd vyhodnotil, že otec by mohol v spoločnosti dosahovať príjem, pretože mu nič nebráni pracovať v tejto spoločnosti aspoň na dohodu. Takéto konštatovanie považoval za nesprávne a nedôvodné, nakoľko nebolo zo strany súdu prvej inštancie odôvodnené, prečo by mal odporca v spoločnosti vykonávať ešte nejakú inú činnosť ako zamestnanec, keď tam je konateľom. Ďalej uviedol, že súdu prvej inštancie predložil požadované podklady na zistenie jeho príjmu, umelo neznižoval príjem obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom a konateľom. Zdôraznil, že u neho tiež nastala zmena pomerov, keď uzavrel ďalšie manželstvo a má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu. V súvislosti s určením objektívnej sumy mesačných výdavkov na maloletú A. v sume 400 eur uviedol, že mesačný výdavok na stravu maloletej A. v sume 200 eur považoval za zjavne nadhodnotený, čo náležitým spôsobom súd prvej inštancie ani neodôvodnil. Taktiež mu nebolo zrejmé, z čoho má vyplývať záver, že Spoločnosť mala v roku 2020 nerozdelený zisk v sume 2.977,35 eur. Ak Spoločnosť mala v roku 2018 účtovný zisk 1.324,93 eur, v roku 2019 1.652,42 eur a v roku 2020 účtovnú stratu v sume 1.857,09 eur, potom nerozdelený zisk Spoločnosti nemohol byť 2.977,35 eur, ale po uhradení účtovnej straty z roku 2020 reálne v sume 1.120,26 eur, pričom ide o nerozdelený zisk Spoločnosti za obdobie predchádzajúcich troch účtovných rokov a nie o nerozdelený
zisk z roku 2020, kde Spoločnosť dosiahla stratu. Súd prvej inštancie tak nesprávne započítal sumu 248,11 eur ako príjem povinného. Valné zhromaždenie Spoločnosti rozhodlo o úhrade straty za rok 2020 zo zisku za roky 2018 a 2019. Po úhrade straty a 7% ako daň dividend by čistý príjem povinného predstavoval čiastku 1.041,85 eur, teda 28,90 eur mesačne. Vzhľadom na zhoršenú ekonomickú situáciu v dôsledku pandémie následne nedošlo k vyplateniu zisku. Povinnému nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vyvodil záver, že firemné motorové vozidlo zn. Ford Ranger používal na osobnú potrebu a súdom určená časť potencionálneho príjmu v sume 240 eur vychádzajúca z premisy nájomného vzťahu k vozidlu je nesprávna. Tiež nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie nezohľadnil napríklad vozidlo zn. Fabia. Rozhodnutie povinný považuje za nezrozumiteľné, zmätočné a nezákonné. Súhlasí so zvýšením výživného, zohľadňujúc aj zmenu pomerov na strane povinného a životnú úroveň oprávnenej, na sumu 170 eur mesačne. Priložil potvrdenie spoločnosti B. G. E. o tom, že valné zhromaždenie nerozhodlo o rozdelení zisku za roky 2018 a 2019 a účtovnú závierku spoločnosti C. F. E. za rok 2019 a 2020. Vo svojom odvolaní zdôraznil, že ním vynaložené mesačné výdavky predstavujú čiastku cca 1.520 eur a tvoria ich strava, oblečenie, hygiena, čistiace prostriedky, plienky, doprava do zamestnania, k lekárovi – zdravotná starostlivosť syna, lieky, mobil a pod. v sume 520 eur, náklady na bývanie (predpis mesačných zálohových platieb 170 eur, elektrina a RTVS 43 eur), hypotéka na byt vo výške 387 eur a v tom čase určené výživné na H. a A. v celkovej výške 300 eur.
7. K odvolaniu povinného sa matka nevyjadrila.
8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len ,,CMP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
9. Predmetom konania je návrh oprávnenej na zvýšenie vyživovacej povinnosti povinného zo 130 eur na 220 eur mesačne.
10. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania povinného voči rozsudku súdu prvej inštancie o zvýšení výživného v rozsahu 70 eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 15.9.2020 na maloletú A..
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie námietky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne.
13. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 63 ods. 1 a 2 ZoR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
15. Podľa § 75 ods. 1 a 2 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
16. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
19. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná, či na strane oprávnených detí alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie výživného, resp. zníženie výživného. V danom prípade nebolo sporné, že od posledného rozhodovania o výživnom vo vzťahu k oprávnenej nastala zmena pomerov na strane oprávnenej odôvodňujúca zvýšenie vyživovacej povinnosti. Povinný ale spochybnil nestrannosť súdu prvej inštancie a jeho závery, ktorými dospel k zvýšeniu výživného o 70 eur. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné k veci uviesť, že v danom prípade boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného, keď rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopná sa samo živiť. Je nepochybné, že od ostatného rozhodovania o výživnom uplynulo dlhšie časové obdobie cca 5 rokov, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, toho času už plnoletej, kedy prirodzene vzrástli jej potreby na bežné životné náklady.
20. Pokiaľ ide o námietku povinného vznesenú v súvislosti so zaujatosťou všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava V tak táto bola podaná oneskorene, t.j. po zákonnej lehote č.l. 49). Zákonná sudkyňa Mgr. Anna Križáková aj napriek tomu vec predložila podpredsedníčke súdu na postup podľa § 50 ods. 1 a 2 CSP, keď zistila skutočnosti odôvodňujúce pochybnosti o jej nezaujatosti. Následne bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vec bola potom pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Klaudii Talašovej, ktorá ku dňu 1.12.2020 odišla do starobného dôchodku a následne vec napadla sudkyni JUDr. Vladimíre Slobodovej.
21. K meritu veci odvolací súd považuje za potrebné v stručnosti vysvetliť východiská pri určovaní vyživovacej povinnosti, pretože podľa povinného, životná úroveň rodiča je primárnym kritériom určenia výšky výživného a výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Nesprávny je preto podľa povinného aj záver súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní odôvodnených potrieb sa vychádza z toho, že výživné nie je možné zužovať len na poskytovanie stravy, ale ide o úhradu všetkých osobných potrieb.
22. S odkazom na zákonné ustanovenia citované vyššie je základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu (ktoré nie je schopné samo sa živiť) vyhodnotenie jeho výdavkov. Výdavky na dieťa predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, je potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky a pod. Práve pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených výdavkov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Avšak ani určenie výšky výživného na spotrebné výdavky dieťaťa nie je bezhraničné. Nemožno totiž priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, než sú preukázané výdavky na dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča povoľujú, preto úvaha povinného, že výška výdavkov na dieťa je až sekundárna neobstojí. Pokiaľ to majetkové pomery povinného dovoľujú môže súd v prípade plnoletého dieťaťa rozhodnúť, že konkrétna časť z celkovej sumy výživného je určená na tvorbu úspor. Východiská súdu prvej inštancie pri posudzovaní návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti sú preto správne, keď primárne posúdil výdavky oprávnenej.
23. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa súd pristúpi k druhému kroku, ktorým je určenie miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Toto určenie závisí od viacerých faktorov na strane rodičov, a to zárobkových schopností a možností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu vyživovacích povinností, plnení vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou, starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom, vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Nie je preto vylúčený záver, že výdavky oprávnenej sú vzhľadom na vyššie uvedené kritériá síce odôvodnené, ale faktory na strane povinného rodiča neumožňujú ho zaviazať k úhrade 1 z ich celkového vyčíslenia tak, ako k veci pristúpil súd prvej inštancie. Odvolací súd sa preto vyjadrí k jednotlivým námietkam povinného, ktorými tvrdí, že súd prvej inštancie nezistil skutočný stav a nesprávne vyhodnotil jeho možnosti, schopnosti a životnú úroveň, čím sú jeho závery nezákonné a nesprávne.
24. Podľa povinného nebol daný zákonný dôvod na to, aby súd prvej inštancie vychádzal z potenciality jeho príjmu, keď svoje príjmy zo závislej činnosti i z podnikania Spoločnosti riadne vydokladoval. Súd prvej inštancie podľa povinného nesprávne vyhodnotil hospodárske výsledky Spoločnosti a do príjmu zahrnul benefity údajne poskytované Spoločnosťou povinnému vo forme možnosti užívať firemné osobné motorové vozidlo zn. Ford Ranger pre osobnú potrebu.
25. K predmetnej odvolacej námietke je potrebné uviesť, že z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutočného priemerného mesačného príjmu povinného zo závislej činnosti v sume 1.262,02 eur, ktorý povinný nenamietal, ďalej z nerozdeleného zisku Spoločnosti v roku 2020 v sume 250 eur/mesiac a z benefitu, ktorý spočíva v užívaní osobného vozidla v sume 240 eur/mesiac, čo predstavuje 1 z mesačnej leasingovej splátky. To znamená, že súd prvej inštancie vychádzal tiež z potencionálneho príjmu, ktorý mal povinný možnosť reálne dosiahnuť, keby ako jediný spoločník Spoločnosti bol pristúpil k rozhodnutiu o vyplatení zisku. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je povinný jediným spoločníkom a konateľom, je aj nevyplatený zisk Spoločnosti jeho potenciálnym príjmom. Za tohto stavu je potrebné vychádzať z účtovných dokladov Spoločnosti za rok 2020 (ktorý predchádza vyhláseniu rozsudku), ktoré reflektujú nakumulovaný nerozdelený zisk Spoločnosti za rok 2018 a 2019. Obsahom spisu je aj daňové priznanie Spoločnosti za rok 2020, ktoré predložil povinný. Pokiaľ sa povinný odvoláva na účtovnú stratu za rok 2020 v sume 1.857,09 eur (t.j. výsledok hospodárenia pred zdanením a daň), táto vznikla odpočítaním (zo základu dane, ktorý predstavoval zisk v sume 2.217,06 eur) výdavkov (nákladov), ktoré neboli uznané, pretože nie sú daňovými výdavkami a súm, ktoré neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia (položka 130 a 140). V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že je potrebné vychádzať z nerozdeleného zisku, ktorý mohol byť použitý na výživné, ktoré má prednosť pred inými výdavkami. Pretože dôkaz o výdavku slúži pre stanovenie životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu.
26. V zmysle zákona je účelom podnikania dosahovanie zisku. Ak boli teda, aj podľa povinného, príjmy z podnikania Spoločnosti za rok 2020 nižšie ako výdavky, tieto výdavky boli vynaložené neúčelne a námietka oprávnenej v tomto smere je dôvodná. Odvolací súd už poukázal na skutočnosť, že časť výdavkov navyše ani nebola uznaná. Z tohto aspektu je súd povinný skúmať všetky daňové výdavky a po ich prehodnotení vyvodiť predpokladaný príjem, aký by bol povinný dosiahol, ak by iné než nevyhnutné výdavky nerealizoval. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že za príjem považoval 1 leasingovej splátky na jedno z vozidiel Spoločnosti (ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol povinný), potom sú jeho závery v súlade s ustanovením 63 ods. 2 ZoR.
27. Odvolací súd sa ďalej nestotožňuje s námietkou, že súd prvej inštancie nezohľadnil životnú úroveň matky oprávnenej, pretože súd prvej inštancie riadne ustálil, že matka bola zamestnaná s pravidelným priemerným čistým príjmom v sume 912,02 eur, pričom jej mesačné výdavky spojené s bývaním deklarovala sumou 350 eur, ktoré refundovala svojim rodičom, ktorí platia poplatky na ich byt, čo preukázala čestným prehlásením svojich rodičov. Ďalej bolo zistené, že oprávnenej tiež prispievala finančnými prostriedkami spolu s manželom na jej výdavky, ktoré má oprávnené v súvislosti s jej štúdiom, ako aj jej ďalšími potrebami. Bolo zistené, že manžel matky oprávnenej má mesačný príjem vo výške 3.410,12 eur, pričom tento nemá inú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zaviazal povinného k úhrade aspoň 1 bežných odôvodnených výdavkov oprávnenej, postupoval správne, pretože jeho príjem a životná úroveň mu to umožňujú. Povinný sa totiž na rozdiel od matky nepodieľa na zvyšovaní životnej úrovne oprávnenej nad rámec jej bežných potrieb.
28. Námietky povinného procesného charakteru, že súd prvej inštancie v priebehu konania ani neuviedol, na ktoré výdavky nebude prihliadať, že mu nebola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť protistrane a zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním, odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Všetci účastníci mali možnosť sa vyjadriť k výdavkom oprávnenej a povinného, jednak kedykoľvek v priebehu konania písomne a ústne na nariadených pojednávaniach, mali možnosť klásť otázky počas výsluchu matky oprávnenej a povinného. Súd prvej inštancie, tak ako to vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 6.4.2021, vec predbežne posúdil v súlade s § 181 CSP. Následne umožnil účastníkom zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a právnej stránke veci, pričom na ďalšom pojednávaní konanom dňa 15.6.2021 účastníci nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
29. Odvolací súd za rovnako nedôvodnú považuje námietku otca, že napadnutý rozsudok je v časti určenia výživného nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal pravidelnými i mimoriadnymi výdavkami oprávnenej na stravu, školské potreby, oblečenie, drogériu, zdravotnú starostlivosť a konštatoval, čo považoval za preukázané a dôvodné, a následne zrozumiteľne a logicky vyhodnocoval pomery na strane oboch rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti, je odôvodnenie rozsudku dostatočné, úplne a presvedčivé. V tejto súvislosti možno poukázať na to, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IIIUS209/2004), súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky, resp. námietky nastolené účastníkmi konania, ale len na ti, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu aj nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášaným v priebehu konania jeho účastníkmi.
30. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia výšky výživného na oprávnenú, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k otázke určenia výšky výživného na oprávnenú dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní podstatný význam, v rozhodnutí sa náležite a presvedčivo vyporiadal i s jednotlivými vyjadreniami a námietkami účastníkov konania prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za potrebné tieto dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). K veci odvolací súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že od ostatného rozhodovania o výživnom uplynulo dlhšie časové obdobie, teda už len samotným uplynutím doby došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane oprávnenej, kedy prirodzene vzrástli jej potreby na bežné životné náklady.
31. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
32. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku zročnom výživnom od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku a o trovách konania.
33. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
34. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).